Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Csp-5-2020.pdf
PDF · 116.69 KB
Case nature
Area
Subarea
28Csp/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu A. D., E.. XX.XX.XXXX, I. A. XXXX/XX, XXX XX Ž., zastúpený JUDr. Branislavom Samecom, advokátom so sídlom Národná 15, 010 01 Žilina, proti žalovanému SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, IČO: 36 022 047, so sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, o zaplatenie 1.812,38 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.812,38 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 906,19 Eur od 01.01.2019 do zaplatenia, zo sumy 906,19 Eur od 01.01.2020 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 30.04.2020 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.812,38 Eur s príslušenstvom. 2.1. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.09.2013 bola medzi prenajímateľmi O. D., U.. F. D., T.., Ľ. D. W. Ž. A. D. na jednej strane a žalovaným ako nájomcom na druhej strane, uzavretá Nájomná zmluva (ďalej prípadne len „predmetná zmluva“), predmetom ktorej bol nájom pozemku KN-T. Z.. Č.. XXXX/X F. K. XX A.X, druh pozemku vodné plochy a pozemku KN-C parc. č. XXXX/X F. K.Ý. XXXX m2, druh pozemku vodné plochy, nachádzajúcich sa v kat. území I. E. I. (ďalej prípadne len „predmetné pozemky“). Nájom bol dojednaný v sume 0,343 Eur/m2/rok, t.j. sume 906,19 Eur/rok, ktorý bol splatný do 31.12. príslušného roka. Doba nájmu bola dojednaná ako doba určitá, odo dňa účinnosti tejto zmluvy do majetkovoprávneho usporiadania, najviac však na 2 roky, t.j. do 31.12.2015 s tým, že pre ďalšie trvanie nájmu si strany výslovne dojednali, že platí § 676 Občianskeho zákonníka. V zmluve bola vysporiadaná aj odplata v prospech prenajímateľov za užívanie pozemkov nájomcom bez akéhokoľvek právneho titulu v dobe pred účinnosťou tejto zmluvy (nárok prenajímateľov titulom bezdôvodného obohatenia). Táto nájomná zmluva bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 20.09.2013 a účinnosť tak nadobudla dňa 21.09.2013. Počnúc dňom 17.07.2015 sa stal jeden z dovtedajších prenajímateľov - žalobca výlučným vlastníkom predmetu nájmu, keď od ostatných 3 vyššie uvedených prenajímateľov odkúpil ich spoluvlastnícke podiely na predmete nájmu. Od tohto momentu je preto žalobca v zmysle § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka jediným prenajímateľom, nakoľko v rozsahu ich podielov vstúpil do právneho postavenia dovtedajších prenajímateľov. 2.2. V súlade článkom IV. bodom 4.3 tejto nájomnej zmluvy a v súlade s § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka došlo po uplynutí dojednanej doby nájmu, t.j. od 01.01.2016 k obnoveniu tejto nájomnej zmluvy za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, a to priamo zo zákona (ex lege). Nájomná zmluva bola po prvý krát obnovená na dobu od 01.01.2016 do 31.12.2016, druhý krát od 01.01.2017 do 31.12.2017, tretí krát od 01.01.2018 do 31.12.2018, štvrtý krát od 01.01.2019
do 31.12.2019, čo znamená, že nájomná zmluva zo dňa 04.09.2013 je v súčasnosti stále platná a účinná. Nájomca uhradil v súlade so zmluvou nájomné na tam uvedený bankový účet za obdobie od vzniku nájmu do 31.12.2017 (pozn.: správne malo byť uvedené do 31.12.2015). Následne nájomca neuhradil nájomné za roky 2016 a 2017. Žalobca sa z toho dôvodu obrátil na F. S. Ž.U. s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorému súd vyhovel a vydal platobný rozkaz zo dňa 19.04.2018 sp. zn. 27Csp/227/2017. Žalobca oznámil žalovanému zmenu v osobe prenajímateľa ešte v roku 2017 pred vydaním prvého platobného rozkazu. Nájomca v zmysle právoplatného platobného rozkazu uhradil nájomné za roky 2016 a 2017. Nájomná zmluva nebola nijakým spôsobom ukončená a každý rok sa ex lege obnovuje. Nájomca dohodnuté nájomné za roky 2018 a 2019 dodnes neuhradil. Spolu tak ide o dlžnú sumu nájomného za 2 roky vo výške 1.812 38 Eur, pričom nájomné za rok 2018 bolo splatné do 31.12.2018 a nájomné za rok 2019 je splatné do 31.12.2019. Žalovaný nájomné v zmysle obnovenej nájomnej zmluvy zo dňa 04.09.2013 za roky 2018 a 2019 dodnes nezaplatil a jeho omeškanie s úhradou dlžnej sumy vo výške 906,19 Eur za rok 2018 a rovnako 906,19 Eur za rok 2019 trvá. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje tiež zákonné úroky z omeškania.
3. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom sp. zn. XUp/XXX/XXXX zo dňa 15.05.2020. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu s poukazom na zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Vec bola následne dňa 30.06.2020 postúpená Okresnému súdu Žiar nad Hronom.
4. Žalovaný v odpore uviedol, že namieta svoju pasívnu legitimáciu ako aj aktívnu legitimáciu žalobcu. Podľa bodu 4.1 predmetnej zmluvy sa prenajímatelia a nájomca dohodli na určitej dobe nájmu. Vzhľadom k tomu, že dohodnutá doba nájmu uplynula dňa 31.12.2015 a žalovaný sporné nehnuteľnosti neužíval, nájomný vzťah skončil dňa 31.12.2015. Žalovaný popiera, že by došlo každý rok k obnoveniu nájomnej zmluvy. Z obsahu žaloby ani z predložených dôkazov nie je zrejmé, akým spôsobom mal žalovaný predmet nájmu od 01.01.2016 užívať. Žalovaný je S. K. K. J. a správu vodných tokov vykonáva v zmysle § 48 a nasl. zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Vykonáva správu vodného toku, ktorý je podľa čl. 4 ods. 1 Ústavy SR vo vlastníctve Slovenskej republiky. So správou vodný zákon spája určité oprávnenia a povinnosti správcu vodných tokov vo verejnom záujme. Správu pozemkov korýt, ktoré nie sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, však žalovaný nevykonáva. Žalobca neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalovaný v žalovanom období užíval sporné pozemky, akým spôsobom a v akom rozsahu tieto pozemky užíval, resp. na základe čoho došlo k obnoveniu zmluvy. Súčasne žalovaný uvádza, že z výkonu zákonných oprávnení a z plnenia zákonných povinností pri správe vodného toku podľa § 48 a 49 vodného zákona žalovanému žiadny majetkový prospech sám o sebe vzniknúť nemohol. Žalovaný namieta, že sporné pozemky v k. ú. I. E. I. - D.-T. Z.. Č.. XXXX/X W. D.-T. Z.. Č.. XXXX/X, vedené v katastri nehnuteľností ako vodná plocha tvoria v celom rozsahu koryto vodného toku S..
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že neuplatňuje svoj nárok z titulu zákona č. 364/2004 Z.z., ale z titulu nájomnej zmluvy zo dňa 04.09.2013. V nájomnej zmluve je exaktne špecifikovaný predmet nájmu a výška nájomného. Žalovaný je nositeľom povinnosti na zaplatenie nájomného, t.j. je pasívne legitimovaný v tomto konaní. V súlade s § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka dochádza k obnoveniu nájmu vždy o každý ďalší rok. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že nájomný vzťah skončil už k 31.12.2015 a nájom sa neobnovoval. Jednak žalobca ešte dňa 10.08.2017 doručil žalovanému oznámenie o zmene prenajímateľa, o obnovení nájomnej zmluvy ex lege a výzvu na úhradu dlžného nájomného, v ktorom ho vyzval na úhradu dlžného nájomného za roky 2016 a 2017. Žalovaný na túto výzvu vôbec nereagoval (žalobcovi neoznámil, že predmet nájmu neužíva a nájom sa neobnovil). Na to žalobca uplatnil svoju pohľadávku žalobou na Okresnom súde Žilina, ktorý platobným rozkazom zaviazal žalovaného k zaplateniu nájomného za roky 2016 a 2017. Žalovaný proti platobnému rozkazu nepodal odpor, nájomné zaplatil. Žalobca je nositeľom práva na zaplatenie nájomného z nájomnej zmluvy, t.j. je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Pre toto konanie je podstatné posúdenie trvania nájomnej zmluvy v rokoch 2018 a 2019 a nie posudzovanie výkonu zákonných oprávnení žalovaného podľa vodného zákona, alebo toho, či mal žalovaný z titulu ich výkonu nejaký majetkový prospech. Zmluva ani neviaže povinnosť nájomcu platiť nájomné na výkon zákonných oprávnení nájomcom podľa vodného zákona. Nie je preto ani dôležité, či prenajaté pozemky tvoria v celej výmere koryto vodného toku Svinica, nakoľko toto nájomná zmluva
nerieši a nájomné sa žalovaný zaviazal platiť za celú výmeru pozemkov, bez ohľadu na to, či tvoria koryto toku, alebo nie.
6. Žalovaný v duplike zo dňa 15.07.2020 zopakoval, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že žalovaný pozemky po 31.12.2015 užíva. Žalovaný trvá na svojom vyjadrení, že predmet nájmu v zmysle nájomnej zmluvy neužíval. Žalobca sa stal výlučným vlastníkom predmetných pozemkov dňom 17.07.2015, avšak túto skutočnosť podľa svojho vyjadrenia mal oznámiť žalovanému až listom zo dňa 10.08.2017. K uzatvoreniu dodatku po zmene prenajímateľa nedošlo. Po uplynutí viac ako 19-tich mesiacov od skončenia predmetnej nájomnej zmluvy mal žalobca súčasne oznámiť žalovanému ako nájomcovi obnovenie nájomnej zmluvy, teda v čase, keď mal žalovaný za to, že nájomný vzťah už skončil. Nečinnosť žalovaného v súvislosti s nadobudnutím právoplatnosti platobného rozkazu nedokazuje, že žalovaný predmet nájmu v zmysle nájomnej zmluvy užíval a naďalej užíva. Zaplatenie nájomného za roky 2016 a 2017 žalovaným bolo len následkom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, aby zamedzil začatiu exekučného konania.
7. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 04.09.2020, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a oboznámil sa s prednesom strán sporu, pričom zistil nasledujúce skutočnosti:
8. Z nájomnej zmluvy zo dňa 04.09.2013 súd zistil, že bola uzavretá podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi O. D., F. D., Ľ. D. a žalobcom ako prenajímateľmi a žalovaným ako nájomcom. Predmetom nájmu sú pozemky D.-T. Z.. Č.. XXXX/X - K. Z. F. K. XX A.X W. D.-T. Z.. Č.. XXXX/X - K. Z. F. K. XXXX A.X, E. S. K. D..Ú.. I. E. I.. Podľa čl. II. zmluvy účelom nájmu je užívanie prenajatých pozemkov v rámci regulácie vodného toku S.. Podľa čl. III. zmluvy si zmluvné strany dohodli nájomné za užívanie pozemkov vo výške 0,343 Eur/m2/rok, spolu 906,19 Eur ročne, ktoré nájomca uhradí vždy do 31.12. príslušného roka. Podľa čl. IV. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na nájme na dobu určitú, odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy do majetkovoprávneho usporiadania, najviac však na 2 roky, t.j. do 31.12.2015. Nájom môže zaniknúť tým, že nájomca od prenajímateľa odkúpi predmet nájmu. Pre ďalšie trvanie nájmu platí § 676 Občianskeho zákonníka. 9. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie, obec a okres I. E. I. súd zistil, že v súčasnosti je výlučným vlastníkom predmetných pozemkov žalobca s tým, že naposledy nadobudol spoluvlastnícky podiel na nich vo veľkosti XXXX/XXXXX kúpnou zmluvou, zavkladovanou do katastra nehnuteľností pod K. XXXX/XXXX z 17.07.2015. Ako druh pozemku je obidvoch uvedený vodná plocha a spôsob využívania pozemku vodný tok. 10. Z platobného rozkazu Okresného súdu Žilina sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX zo dňa 19.04.2018, právoplatného dňa 12.05.2018, vyplýva, že ním súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.812,38 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 906,19 Eur od 01.01.2017 do zaplatenia a zo sumy 906,19 Eur od 01.01.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 11. V tlačovej správe z webovej stránky R..I..S. s názvom „Riešenie vodných tokov a ochrana obyvateľov mesta“ je uvedené, že primátor urgoval riešenie bezpečnostnej situácie na vodných tokoch S., I. W. B.. Mestu bola doručená písomná odpoveď, ktorú zaslal Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Správa povodia hornej E.. V odpovedi bolo uvedené, že čistenie vodného toku S. K. B. F. v úseku od mosta M. po koniec intravilánu obce je naplánované na rok 2018. 12. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní súd zistil, že pôvodne vodný tok S. tiekol cez iné pozemky, a to cez pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky, následne došlo reguláciou tohto vodného toku k zmene v jeho toku s tým, že následne už začal tiecť cez pozemky žalobcu. Dohoda podľa nájomnej zmluvy bola taká, že buď si žalovaný odkúpi tieto pozemky alebo si ich prenajme s tým, že si vodný tok upraví do pôvodného stavu. Žalovaný si nechce upraviť koryto, resp. vodný tok do pôvodného stavu a teda vodný tok S. je stále regulovaný takým spôsobom, že tečie cez pozemky žalobcu a žalovaný ako správca si tým skracuje cestu tohto vodného toku cez tieto pozemky, čím ich užíva. 13. V rámci svojho prednesu na pojednávaní právny zástupca žalobcu nad rámec svojich písomných vyjadrení uviedol, že účelom nájmu je podľa čl. 2 predmetnej zmluvy užívanie prenajatých pozemkov v rámci regulácie vodného toku S.. Žalovaný teda naďalej užíval prenajaté nehnuteľnosti, no napriek tomu neuhradil nájomné už za roky 2016 a 2017. F. S. Ž. vydal platobný rozkaz, voči nemu žalovaný nepodal odpor a žalovanú sumu uhradil. Nevykonal tiež žiaden úkon k ukončeniu nájomnej zmluvy z dôvodu právnej istoty a predmet nájmu naďalej užíval za účelom nájomnej zmluvy, teda užívanie prenajatých pozemkov v rámci regulácie vodného toku S.. Žalovaný naďalej užíva predmet nájmu a opätovne nezaplatil nájomné za roky 2018 a 2019. Dôkazom toho, že žalovaný užíva nehnuteľnosti je napríklad aj tlačová správa mesta I. E. I., v ktorej sa uvádza písomné stanovisko žalovaného, že čistenie
vodného toku S. K. časti, kde sa nachádzajú aj nehnuteľnosti žalobcu, je naplánované na rok 2018. Z toho vyplýva, že keďže žalovaný je správca vodného toku S., má povinnosť vykonávať reguláciu, čistenie a údržbu tohto toku, je samozrejmé, že musí pristupovať k tomuto toku cez pozemky, ktoré sú predmetom nájmu, čiže tieto pozemky užívať v zmysle účelu nájomnej zmluvy. Pozemok KN-C parc. č. XXXX/X slúži ako prístupová cesta k vodnému toku a ku korytu. Aby žalovaný mohol vodný tok regulovať, musí k nemu mať prístup, a to aj cez tento pozemok, ktorý preto bol tiež predmetom uzavretej nájomnej zmluvy. Žalovaný aj na pojednávaní potvrdil, že aj v rokoch 2018 a 2019 vykonával údržbu a reguláciu vodného toku Svinica aj na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. Nie je rozhodujúce, či žalovanému z tejto jeho činnosti vznikol nejaký zisk alebo majetkový prospech, nakoľko žalobca si neuplatňuje nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, ale z titulu uzavretej nájomnej zmluvy. 14. Žalovaný v rámci svojho prednesu na pojednávaní uviedol, že pozemok KN-C parc. č. XXXX/X, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy, nepatrí do regulovaného vodného toku S., nakoľko sa nachádza mimo tohto vodného toku. Žalovaný je správcom majetku štátu v zmysle vodného zákona. Ako správca nie je vlastníkom vodného toku, vlastníkom vodného toku je Slovenská republika, preto žalovaný v konaní nie je pasívne legitimovaný. Aj pokiaľ ide o tlačovú správu ohľadom čistenia tohto vodného toku, žalovaný tým napĺňa svoje povinnosti správcu v zmysle § 48 vodného zákona, napríklad kosenie, údržba vodného toku, zachovanie funkcie vodných tokov a korýt. Tým, že zo strany žalovaného dochádza k vykonávaniu týchto zákonných povinností, nemôže na jeho strane dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Potvrdil, že k činnostiam v zmysle § 48 vodného zákona, t.j. údržbe a regulácii vodného toku, dochádzalo aj v rokoch 2018 a 2019, a to aj v tej časti vodného toku, ktorý tečie po pozemkoch žalobcu. V súčasnosti už žalovaný nájomné zmluvy v obdobných prípadoch neuzatvára a vychádza z toho, že je správcom vodného toku a vykonáva len činnosti v zmysle vodného zákona. So žalobcom sa musí majetkovo vysporiadať vlastník vodného toku, ktorým je štát a nie žalovaný ako správca. Žalovaný uviedol, že v obdobnej právnej veci, kde bol žalobcom rovnako pán A. D., bola žaloba zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa 29.05.2018 a rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/286/2018 zo dňa 26.03.2019. Pre prípad iného právneho posúdenia zo strany súdu žalovaný žiadal zohľadniť, že pozemok KN-C parc. č. XXXX/X neužíva, pretože netvorí koryto vodného toku.
15. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 665 ods. 1 veta prvá OZ, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Podľa § 676 ods. 1 OZ, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Podľa § 676 ods. 2 OZ, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Podľa § 680 ods. 2 OZ, ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. Podľa § 451 a § 454 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Podľa § 43 ods. 1 vodného zákna, vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi. Podľa § 43 ods. 2 veta prvá vodného zákona, ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, je tento pozemok korytom.
Podľa § 48 ods. 1 vodného zákona, správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Podľa § 48 ods. 2 vodného zákona, správu vodných tokov vykonávajú: a) správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorým je štátna odborná organizácia ministerstva, b) správcovia drobných vodných tokov, ktorými sú správca vodohospodársky významných vodných tokov a štátne organizácie, ktorým bola prevedená správa podľa § 51 ods. 1. Podľa § 49 ods. 1 vodného zákona, správca vodného toku je oprávnený a) pri výkone správy vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov, b) v záujme starostlivosti o koryto odstraňovať alebo novo vysádzať stromy a kry na pobrežných pozemkoch, c) v rozsahu riadnej správy vodného toku ťažiť z koryta riečny materiál, prípadne túto ťažbu umožňovať tým, ktorí na ňu získali povolenie na niektoré činnosti (§ 23), d) v rámci súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb vydávať pokyny na manipuláciu s vodnými stavbami.
16. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 04.09.2013 uzavretá nájomná zmluva, predmetom ktorej bol nájom pozemkov KN-C parc. č. XXXX/X W. D.-T. Z.. Č.. XXXX/X K. D..Ú.. I. E. I.. Ako nájomca vystupoval žalovaný a ako prenajímateľ žalobca spolu s ostatnými v tom čase podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov. V priebehu roka 2015 sa výlučným vlastníkom predmetných pozemkov stal žalobca, čím v zmysle § 680 ods. 2 OZ vstúpil do právneho postavenia výlučného prenajímateľa. Nájomné bolo dojednané vo výške 0,343 Eur/m2, spolu 906,19 Eur ročne so splatnosťou do 31.12. príslušného kalendárneho roka. Nájom bol v zmluve dohodnutý na dobu určitú, najneskôr do 31.12.2015. Ako účel nájmu bolo v zmluve uvedené užívanie prenajatých pozemkov v rámci regulácie vodného toku S.. Uvedené skutočnosti medzi stranami neboli sporné, resp. neboli výslovne popreté žiadnou zo strán.
18. Žalobca svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy založil na tvrdení, že predmetná nájomná zmluva, v ktorej bol nájom dojednaný na dobu určitú, sa v zmysle § 676 ods. 2 OZ obnovila aj v nasledujúcom období, vrátane žalovaného obdobia rokov 2018 a 2019. K tomuto obnoveniu malo dôjsť v dôsledku pokračovania v užívaní prenajatých pozemkov zo strany žalovaného spôsobom, ktorý bol dojednaný v zmluve, a súčasného nepodania žaloby na vypratanie nehnuteľnosti zo strany žalobcu v zákonom stanovenej lehote (touto druhou podmienkou obnovenia nájomnej zmluvy sa súd osobitne nezaoberal a považoval ju za splnenú, keďže žiadna zo strán v konaní netvrdila, že by takáto žaloba mala byť podaná). V konaní následne zostalo medzi stranami sporným, či žalovaný predmetné pozemky užíval aj v období po uplynutí dojednanej doby trvania nájmu. Žalovaný vo svojich písomných podaniach popieral ďalšie užívanie predmetných pozemkov, uvádzal však, že vo vzťahu k vodnému toku Svinica vykonával svoje práva a povinnosti správcu tohto vodného toku v zmysle § 48 a § 49 vodného zákona, medzi ktoré okrem iného patrí udržiavanie koryta v stave, ktorý zabezpečuje jeho prietočnosť, udržiavanie alebo odstraňovanie brehových porastov vo vodných tokoch a na pobrežných pozemkoch, udržiavanie a čistenie koryta a odstraňovanie naplavenín atď. Z vyjadrení žalovaného vyplynulo, že svoje povinnosti správcu vodného toku Svinica vykonával kontinuálne aj v ďalšom období po uplynutí dohodnutého času trvania nájmu, aj v žalovanom období rokov 2018 a 2019 tak, ako mu tieto povinnosti vyplývajú z vodného zákona. Žalovaný v tomto smere argumentoval tým, že v dôsledku výkonu týchto zákonných práv a povinností správcu vodného toku mu nevzniká žiadny majetkový prospech, a teda nemohlo u neho dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu ako vlastníka predmetných pozemkov, cez ktoré vodný tok Svinica preteká. Súd sa však stotožnil s argumentáciou žalobcu v tom zmysle, že vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného nebol predmetom právneho posúdenia v prejednávanej veci a je pre rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu právne irelevantný. Je totiž potrebné dôsledne rozlišovať medzi predpokladmi vzniku mimozmluvnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie a plnením zmluvne dohodnutých povinností. V konaní bolo preukázané, že na základe slobodne prejavenej vôle strán sporu bola dňa 04.09.2013 uzavretá nájomná zmluva, v ktorej sa žalovaný zaviazal platiť prenajímateľovi nájomné za to, že si prenajal predmetné pozemky, pričom
priamo zo zmluvy vyplýva, že účelom tohto prenájmu bolo užívanie pozemkov v rámci regulácie vodného toku Svinica. Súd dospel k záveru, že vôľa zmluvných strán pri uzatváraní tejto nájomnej zmluvy s prihliadnutím na v nej uvedený účel nájmu smerovala práve k tomu, že žalovaný bude plniť svoje povinnosti správcu vodného toku Svinica v zmysle vodného zákona a uskutočňovať faktické činnosti spadajúce pod túto správu. Inak povedané samotným plnením povinností správcu vodného toku, ktorých plnenie aj v čase po skončení dohodnutej doby nájmu žalovaný potvrdil, dochádzalo k užívaniu prenajatých pozemkov spôsobom dohodnutým v zmluve. Súd mal teda preukázané, že žalovaný užíval dohodnutým spôsobom predmetné pozemky aj po uplynutí dojednanej doby nájmu, a to kontinuálne až do súčasnosti práve s poukazom na kontinuálne plnenie povinností správcu vodného toku v zmysle vodného zákona. Platnosť nájomnej zmluvy sa teda opakovane obnovovala v súlade s § 676 ods. 2 OZ, vždy na obdobie ďalšieho kalendárneho roka a z tohto dôvodu stále trvá aj zmluvná povinnosť žalovaného platiť dohodnuté nájomné.
19. K argumentom žalovaného o nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie je potrebné uviesť, že sa jedná o stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana sporu je nositeľom subjektívneho práva a druhá nositeľom subjektívnej povinnosti, s ktorými súvisí nárok uplatnený žalobou. Z hmotnoprávneho hľadiska je v prejednávanej veci relevantné uzavretie nájomnej zmluvy medzi stranami sporu a keďže žalobca ako nositeľ práva na platenie nájomného sa domáhal voči žalovanému ako nájomcovi práve nároku na zaplatenie dlžného nájomného, súd mal z tohto hľadiska jednoznačne preukázané splnenie podmienky aktívnej aj pasívnej legitimácie v konaní. Na tomto mieste súd poznamenáva, že práve okolnosť platne uzavretej nájomnej zmluvy medzi stranami sporu je podstatným rozdielom oproti skutkovej a právnej situácii, ktorá bola relevantná pre rozhodovanie Okresného súdu Žilina a Krajského súdu v Žiline v konaní, na ktoré poukázal žalovaný, v ktorom bola žaloba voči nemu zamietnutá. V uvedenom konaní medzi stranami sporu ohľadom užívania daného pozemku, na ktorom sa nachádzal vodný tok, nebola uzavretá žiadna nájomná zmluva a žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť užívaním pozemku žalovaným bez právneho dôvodu. Ako už súd uviedol vyššie, v teraz prejednávanej veci sa žalobca nedomáha nároku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ale z titulu zaplatenia dlžného nájomného, keďže žalovaný mal právny dôvod na užívanie predmetných pozemkov, a to práve z titulu ich zmluvného nájmu. Nie je pritom rozhodujúce, že vlastníkom samotného vodného toku je Slovenská republika, keďže to bol žalovaný, kto sa zmluvne zaviazal platiť nájomné za užívanie predmetných pozemkov vo vlastníctve žalobcu v rámci regulácie vodného J. S., keď s prihliadnutím na účel nájmu je potrebné tento spôsob užívania stotožniť práve s plnením povinností správcu vodného toku v zmysle vodného zákona.
20. Súd teda dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie dlžného nájomného za roky 2018 a 2019 je daný. Pokiaľ žalovaný namietal odôvodnenosť nároku osobitne vo vzťahu k užívaniu pozemku D.-T. Z.. Č.. XXXX/X F. K. XX m2 s tým, že netvorí koryto vodného toku, z výpisu z LV č. XXXX Z. D..Ú.. I.E. E. I. vyplýva, že u tejto nehnuteľnosti sa jedná o druh pozemku vodná plocha a ako spôsob využívania pozemku je uvedený vodný tok, teda s poukazom na § 43 ods. 2 vodného zákona by tiež mal byť považovaný za koryto vodného toku Svinica, okrem toho bol tiež prenajatý žalovanému podľa predmetnej nájomnej zmluvy. Na doplnenie súd konštatuje, že z výšky ročného nájomného 906,19 Eur tvorí časť súvisiaca s užívaním tohto pozemku sumu 4,80 Eur ročne. Súd teda priznal žalobcovi sumu 1.812,38 Eur ako dlžné nájomné za užívanie predmetných pozemkov v rokoch 2018 a 2019.
21. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi aj úrok z omeškania. S poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 906,19 Eur od 01.01.2019 (dlžné nájomné za rok 2018 splatné dňa 31.12.2018) a zo sumy 906,19 Eur od 01.01.2020 (dlžné nájomné za rok 2019 splatné dňa 31.12.2019).
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu uplatneného nároku, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.