Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)237/378695.f2d4c9.pdf
PDF · 116.34 KB
No categories available
2obdo/21/2008
N a j v y š š í s ú d 2 Obdo 21/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka
a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: B. a.s.,
P., B., IČO: X., zast. JUDr. J., advokátkou, R., B., proti žalovanému: E., s.r.o., J., B., IČO: X.,
zast. JUDr. S. M., advokátom, R., B., o zaplatenie 19 720 Sk, s prísl, na dovolanie žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v B.. zo dňa 13. decembra 2007 č.k. 1 Cob 112/2007-212 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v B.. zo dňa 13. decembra 2007 č.k. 1 Cob 112/2007-212 z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v B.. napadnutým rozsudkom zmenil v zamietajúcej časti rozsudok
Okresného súdu v B.. I zo dňa 2.4.2007 č.k. 28 Cb 144/01-181 v spojení s opravným uznesením
zo dňa 27.4.2007 č.k. 28 Cb 144/01-188 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 17 620
Sk istiny s 18 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.1999 do zaplatenia. Súčasne zaviazal
žalovaného nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového i odvolacieho konania v sume 17 496,80
Sk na účet jeho právnej zástupkyne.
Podľa odôvodnenia rozsudku súd l. stupňa zložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 1 060 Sk
istiny s 0,4 % denným úrokom z omeškania od 4.2.2000 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu
zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania v sume 11 268 Sk. Z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi právnymi predchodcami
účastníkov konania bola dňa 7.7.1998 uzatvorená nájomná zmluva na dobu určitú do 31.12.1998.
predmetom ktorej bol prenájom UNIMO bunky č. 5/ÚPMaS/98 za dohodnutú cenu nájmu
v sume 12 000 Sk ročne bez DPH, ktorú sumu mal nájomca, teda žalovaný, uhrádzať mesačne
vopred na základe faktúry prenajímateľa s tým, že v tejto zmluve si súčasne dohodli aj sankcie za
porušenie tejto povinnosti a to úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne za každý deň omeškania.
Uviedol, že z faktúr založených v spore, ktoré žalovaný nerozporoval, zistil, že žalobca
žalovanému týmito faktúrami vyúčtoval nájomné a pretože ich žalovaný neuhradil, od nájomnej
zmluvy listom zo dňa 15.5.2000 odstúpil a súčasne ho vyzval na vrátenie predmetu nájmu
a vysporiadanie záväzkov. Poukázal na ust. § 676 ods. l Obč. zák. a ust. § 451 ods. l Obč. zák.
a konštatoval, že návrh žalobcu je dôvodný len čiastočne z dôvodu, že síce medzi účastníkmi
konania došlo k platnému uzavretiu zmluvy o nájme, ale následne nedošlo k predĺženiu doby
platnosti zmluvy písomným dodatkom v intenciách písomne uzavretej zmluvy a ani spôsobom
podľa ust. § 676 Obč. zák.. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobcovi priznal len sumu 1 060 Sk
ako nájomné za mesiac december 1998, pozostávajúcu zo sumy 1 000 Sk dohodnutého
nájomného a 60 Sk DPH a vo zvyšku zamietol.
Odvolací súd zistil, že právni predchodcovia účastníkov konania uzatvorili dňa 7.7.1998
nájomnú zmluvu o nájme UNIMO bunky č. 5/ÚPMaS/998 na dobu určitú do 31.12.1998 za
dohodnutú výšku nájomného 1 000 Sk bez DPH s tým, že obdobie ďalšieho prenájmu bude
riešené písomným dodatkom k zmluve, čo vyplýva z čl. III. zmluvy. Rovnako bolo dohodnuté, že
všetky zmeny a doplnky musia byť vykonané v písomnej forme (čl. V bod 5.5. zmluvy).
Žalovaný ako nájomca sa v čl. IV bod 1 zaviazal po ukončení nájmu unimobunku vrátiť
prenajímateľovi v pôvodnom stave. Rovnako je nepochybné, že k písomnému predĺženiu
nájomnej zmluvy nedošlo, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Spornou zostala
otázka, či žalovaný po uplynutí zmluvne dohodnutej doby nájmu unimobunku vrátil alebo nie.
Žalovaný svoje tvrdenie o vrátení unimobunky oprel o čestné vyhlásenie bývalého konateľa p. D.
a o jeho svedeckú výpoveď. Podľa názoru odvolacieho súdu dôkazné bremeno o vrátení
unimobunky zaťažuje žalovaného. Žalovaný však hodnoverným spôsobom túto skutočnosť
nepreukázal. Z čestného vyhlásenia, ani zo svedeckej výpovede nemožno ustáliť, že sa tak
v skutočnosti stalo, pretože nie je z nich zrejmé, kedy a komu bola unimobunka vrátená, pričom
žiaden písomný doklad o jej reálnom vrátení nebol žalovaným produkovaný. Že nedošlo k jej
vráteniu nasvedčuje list žalobcu zo dňa 18.5.2000 označený ako jednostranné odstúpenie od
zmluvy, ktorý súčasne obsahuje výzvu na vrátenie unimobunky. Pokiaľ by došlo k vráteniu
predmetu nájmu, bol by tento list nelogický a nadbytočný.
Na tomto základe odvolací súd posúdil vec podľa § 676 ods. 1 Obč. zák. a uzavrel, že
žalovaný vec užíval aj po uplynutí dohodnutej doby nájmu a žalobca svoje právo na vydanie veci
neuplatnil súdnou cestou v zákonom stanovenej lehote, preto došlo k obnoveniu nájomnej
zmluvy ex lege do 30.6.1999, za ktoré obdobie patrí žalobcovi nájomné vo výške zmluvne
dohodnutej. Po tomto období, teda od 1.7.1999 až do 31.5.2000 užíval vec bez právneho dôvodu
a preto sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a preto v zmysle § 451 ods. l Obč. zák. je
povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia súd
pri jej určení vychádzal z mesačne dohodnutého nájomného a to 1 000 Sk mesačne + DPH, ktorú
sumu považuje za primeranú.
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.3 v spojení s ust. § 142
ods. l O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie a navrhol, aby ho
dovolací súd zrušil. Prípustnosť dovolania oprel o ust. § 238 ods. l O.s.p. a odôvodnil ho
tvrdením, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci podľa ust. § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p., ktoré vidí v tom, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na svojom názore, že
žalovaný má preukázať opak tvrdení žalobcu, čo je podľa dovolateľa v rozpore s ust. § 79 ods. l
prvá a druhá veta ako aj ust. § 120 ods. 1 O.s.p. Aplikujúc tento svoj výklad cit. ustanovení na
sporný prípad tvrdí, že to bol žalobca, ktorý tvrdil, že nájom spornej nehnuteľnej veci trval aj po
uplynutí dohodnutej doby nájmu a mal preto svoje tvrdenie preukázať, čo sa podľa jeho mienky
nestalo.
Namieta tiež, že sa odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorým priznal
žalobcovi bezdôvodné obohatenie nezaoberal ani nevysporiadal s dobromyselnosťou žalovaného
v zmysle § 458 ods. 2 Obč. zák.
Uvádza, že svoje tvrdenie, že nájom skončil uplynutím dohodnutej doby nájmu osvedčil
znením samotnej nájomnej zmluvy, kde čl. II ustanovil, že ďalšie obdobie nájmu bude riešené
písomným dodatkom k zmluve ako aj ustanovením § 676 ods. l Obč. zák, podľa ktorého nájom
sa končí uplynutím doby, na ktoré sa dojednal. Tvrdenie, že predmet nájmu po skončení nájmu
nepoužíval preukázal svedeckou výpoveďou osvedčujúcou, že predmet nájmu nepoužíval, lebo
v decembri 1998 ju odviezli pracovníci spoločnosti prenajímateľa.
Dovolací súd po zistení danosti prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. l O.s.p. prejednal
vec podľa § 243 a ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že dovolanie
treba v súlade s ust. § 243b ods. l veta po bodkočiarku O.s.p. zamietnuť.
Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu – V., B., š.p. žalobou
doručenou súdu prvého stupňa 29.9.2000 uplatnil proti právnemu predchodcovi žalovaného -
spoločnosti D. s.r.o., B. právo na zaplatenie 19 720 Sk istiny s 0,5 % denným úrokom
z omeškania titulom nájomného za prenajatú unimobunku prenechanú žalovanému do nájmu na
základe nájomnej zmluvy č. 5/ÚPMaS/998 zo dňa 7.7.1998. V žalobe uviedol, že žalovaný
nájomné za obdobie 12/1998 a 6/2000 neuhradil i napriek výzvam žalobcu.
Žalovaný sa pred súdom prvého stupňa bránil tým, že nájomná zmluva bola uzavretá na
dobu určitú a to do 31.12.1998 a že prípadné predĺženie sa malo realizovať písomným dodatkom
k zmluve, čo sa nestalo, ale naopak po skončení nájmu bola unimobunka vrátená, preto žiadal
žalobu zamietnuť.
Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 21.10.2002 č.k. 28 Cb 144/01-92 vo veci rozhodol
tak, že uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 1 060 Sk istiny s 0,5 % denným úrokom
z omeškania od 2.6.2000 do zaplatenia, ďalej sumu 17 620 Sk s 18 % úrokom od 2.6.2000 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Konanie v časti úrokov z omeškania od 2.4.200 do
2.6.2000 zastavil a vo zvyšku zamietol.
V dôsledku odvolania žalovaného krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie uznesením zo dňa 6.9.2004 č.k. 11 Cob 99/2004-108
predovšetkým z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
Na tomto základe vydaný rozsudok súdu l. stupňa odvolací súd zmenil dovolaním
napadnutým rozsudkom.
Dovolateľ napadnutému rozsudku vytýka pokiaľ ide o skutkový stav, že nezistil skutočnú
dĺžku nájmu, že sa uspokojil s tvrdením žalobcu, že žalovaný unimobunku užíval od 7.7.1998 do
marca 2000, pričom tento svoje tvrdenie nijako nepreukázal, hoci mu to ukladá ust. § 120 ods. l
prvá veta O.s.p. Dovolateľ tiež namieta, že odvolací súd presunul dôkaznú povinnosť ohľadne
žalobcovho tvrdenia trvania nájmu aj po uplynutí dohodnutej doby nájmu na žalovaného
v rozpore s cit. ust. § 120 ods. l prvá veta O.s.p.
Dovolací súd konštatoval, že dovolateľova námietka ohľadne presunu dôkaznej
povinnosti zo žalobcu na žalovaného nie je dôvodná.
Čo do tvrdenia trvania nájmu právnym predchodcom žalobcu právnemu predchodcovi
prenajatej žalovaného unimobunky dôkazná povinnosť žalovaného vyplynula z aplikácie ust.
§ 676 ods. 2 Obč. zák. na skutočnosť, že žalovaný v rozpore s ust. čl. IV bod 4.1. in fine nevrátil
po skončení nájmu (teda 31.12.1998) prenajímateľovi predmet nájmu teda podľa ust. § 676 ods.
2 Obč. zák. sa obnovila nájomná zmluva. Žalovaný toto obnovenie popieral, tvrdil, že sa
neobnovila, pretože predmet nájmu si žalobca odviezol, preto bol v súlade s ust. § 120 ods. l
O.s.p. svoje tvrdenie preukázať označením jeho tvrdenia preukazujúcich dôkazov. Teda
dôkazná povinnosť bola na žalovanom, nie na žalobcovi zo zákona.
Pokiaľ dovolateľ v tejto súvislosti tvrdí, že predmet nájmu po skončení doby nájmu
neužíval a z tohto tvrdenia vyvodzuje neobnovenie nájmu podľa ust. § 676 ods. 2 Obč. zák.
vychádza z nesprávneho chápania nájomnej zmluvy ako by táto bola závislá od skutočného
užívania prenajatej veci. Aj ust. § 665 ods. 2 Obč. zák. výslovne ustanovuje, že nájomca je
povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila
viac, než jej užívaním. Rozhodujúce je, že predmet nájmu nevrátil prenajímateľovi.
Dovolateľ tiež namieta, že odvolací súd sa v prípade priznania žalobcovi úroku
z omeškania z priznaného bezdôvodného obohatenia nevysporiadal s dobromyseľnosťou
žalovaného v súlade s ust. § 458 ods. 2 Obč. zák.
Dovolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil s nevyslovenou síce ale v rozhodnutí
obsiahnutou mienkou odvolacieho súdu, podľa ktorej nedobromyseľnosť vyplýva z faktu
nesplnenia si povinnosti vrátiť prenajatú vec po skončení nájmu.
Na tomto základe dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je
správne, preto v súlade s ust. § 243b ods. l veta po bodkočiarku dovolanie žalovaného zamietol.
Úspešnému žalobcovi vzniklo podľa § 243b ods. l v spojení s ust. § 142 ods. l O.s.p.
právo na náhradu trov dovolacieho konania. Pretože mu žiadne nevznikli, dovolací súd mu
náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V B.. dňa 17. júla 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu