Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/33/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939, proti žalovanému v 1. rade: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému v 2. rade: A. G.D., D.. XX.XX.XXXX, P. XXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 867,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -113 zo dňa 12.4.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. zo dňa 13.5.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -113 zo dňa 12.4.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. zo dňa 13.5.2019 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) I. výrokom napadnutého rozsudku žalobu voči žalovanému v 2. rade zastavil. II. výrokom súd zastavil konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 867,78 Eur od 12.05.2015 do 31.08.2015. III. výrokom zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 867,78 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. V. výrokom rozhodol, že žalobca má voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44 %. IV. výrokom určil, že žalovaný v 2. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Súd opravným uznesením opravil I. a III. výrok rozsudku tak, že správne znie: I. Súd konanie voči žalovanému v 2. rade zastavuje. III. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 867,78 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti ponechal výrok rozsudku bez zmeny.

Rozhodol tak s poukazom na §, , (ďalej len ) , , ods. 1 o povinnom zmluvnom poistení (ďalej len PZP), Všeobecných obchodných podmienkach pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 29.06.2016 sa žalobca domáhal, aby mu žalovaní zaplatili istinu vo výške 867,78 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Žalobca uviedol, že dňa 09.02.2015 o 17:50 h došlo k zrážke vlaku č. P. XXXX dopravcu Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ZSSK) s osobným cestným motorovým vozidlom (CV) V., I.S. R., medzi NŽST P. - NŽST S. X., na pasívnom železničnom priecestí v km 6,481. Pri nehode došlo k poškodeniu železničného koľajového vozidla č. XX XX X XXX XXX - X ( ďalej v texte aj hnacie dráhové vozidlo alebo HDV), ktorého vlastníkom je žalobca. Okrem toho došlo k prerušeniu premávky vlakov v úseku NŽST P. - NŽST S. X. od 17:50 h. do 19:30 h.. Na základe toho došlo k meškaniu vlakov žalobcu v zmysle Správy a nasadenie náhradnej autobusovej dopravy (NAD) na prevoz cestujúcich. Nehoda bola vyšetrená a uzatvorená správou vypracovanou príslušným orgánom na to určeným - Železnicami Slovenskej republiky, Bratislava, Generálne riaditeľstvo, odbor bezpečnosti a inšpekcie, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, zo dňa 26.02.2015, č.k. 15791/2015/ÚS ŽSR-SBI BA-8066. Správa vo svojom závere (či. IV, bod 1, písm. a) konštatovala, že príčinou nehody bolo vojdenie CV na priecestie do priechodného prierezu koľaje v čase, keď po koľaji išiel vlak - porušenie , odsek (1) a , bod (d) o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a odsek (4) Zákon o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov vodičom cestného motorového vozidla. Správa ďalej v (či. IV, bod 3, písm. a) skonštatovala, že nehodu zavinil vodič C V A. G., užívateľ úrovňového priecestia - vodič CV, ktorý nerešpektoval dopravné značenie a vošiel s vozidlom na železničné priecestie v čase, keď po koľaji išiel vlak. Motorové vozidlo bolo vtom čase poistené na základe zmluvy číslo: XXXXXXXXXX /. XXXXXXXXXX. Na základe uvedeného došlo k uplatneniu si nároku na náhradu škody zo strany žalobcu u žalovaného v I. rade dňa 12.02.2015. Žalovaný v I. rade poistnú udalosť evidoval pod číslom XXXXXXXXXX. Po oprave HDV a doručení faktúr za opravy sa žalobca dozvedel konečnú škodu vzniknutú z nehody a dňa 27.04.2015 vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 4.099,08 Eur so splatnosťou 11.05.2015. Faktúra spočívala v nasledujúcich položkách: a) náklady na opravu HDV XX XX X XXX XXX - X v sume 3.672,66 Eur, b)náklady za prehliadku HDV XX XX X XXX XXX - X v sume 18,95 Eur a c) majetková ujma - ušlý zisk v sume 407,47 Eur. Žalovaný v 1. rade vyplatil náhradu škody za položky b) a c) v plnej výške. Z položky pod písmenom a) však žalovaný v 1. rade odpočítal sumu vo výške 867,78 Eur ako odpočet za zhodnotenie (amortizácia). Žalovaný v 1. rade odpovedal listom zo dňa 30.07.2015, v ktorom sa odvolal na odpočet 45 % amortizácie v zmysle vyhl. 492/2004 o stanovenie všeobecnej hodnoty majetku, pričom pripojil správu Inservisu, ktorá s danou nehodou nesúvisela, ale týkala sa iného prípadu. Žalobca má za to, že z titulu amortizácie je možné odpočítať sumy v prípade kúpy alebo predaja určitej veci, či už ide o hnuteľnú vec alebo o nehnuteľnú vec. Takýmto spôsobom sa dospeje ku skutočnej hodnote veci v reálnom čase. Avšak na to, aby mala poškodená vec takúto hodnotu po násilnom poškodení, je potrebné vynaložiť finančné prostriedky na jej opravu, inak by nemala tú istú hodnotu, akú mala pred poškodením. Pod skutočnou škodou je potrebné rozumieť finančné prostriedky vynaložené na navrátenie veci do predošlého stavu pred jej poškodením. Žalobca považuje tiež za nesporné, že tieto prostriedky boli vynaložené výlučne za účelom opravy poškodenia vzniknutého v príčinnej súvislosti s vyššie uvedenou nehodou. Výsledkom opravy je uvedenie veci do stavu pred poškodením, t.j. uvedenie do stavu, v ktorom vec plní rovnakú funkciu z pohľadu svojich charakteristických vlastností ako aj výkonu, aké plnila pred jej poškodením. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2013, sp. zn. , kde skonštatoval, že „poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Dňa 12.12.2016 vydal súd vo veci platobný rozkaz č. -27, proti ktorému podal žalovaný v prvom rade v zákonnej lehote odpor. Súd zrušil predmetný platobný rozkaz uznesením -80. Žalobca uskutočnil dňa 06.12.2013 komisionálnu prehliadku poškodeného hnacieho dráhového vozidla, komisia zložená zo zamestnancov žalobcu, spísal sa zápis o komisionálnej prehliadke s opisom rozsahu ich poškodenia a s predpokladanou výškou škody 3.704,20 Eur. Žalovaný v 1. rade dňa 07.05.2015 uhradil žalobcovi náhradu škody v celkovej výške 3.228.67 Eur, ktorá zahŕňa okrem nákladov na opravu poškodenej vlakovej súpravy aj ďalšie náklady súvisiace s poistnou udalosťou. Zo žalobcom uplatnenej sumy náhrady škody bola žalovaným v 1. rade zo sumy materiálu vo výške 1 928.44 Eur odpočítaná amortizácia vo výške 867,78 Eur (45 % zo sumy 1.928.44 Eur), v ktorej je zohľadnený vek (opotrebenie) dráhového hnacieho vozidla. Suma odpočítanej amortizácie predstavuje žalovanú sumu. Podľa žalovaného v 1. rade pri stanovení výšky škody je potrebné vychádzať z nákladov vynaložených na opravu poškodenej veci so zohľadnením jej opotrebenia (amortizácie). Podľa údajov uvedených žalobcom v predloženom zápise o komisionálnej prehliadke hnacie dráhové vozidlo bolo vyrobené v roku 2009, a z tohto dôvodu bola uplatnená amortizácia vo výške 45 % v súlade s vyhláškou ministerstva

spravodlivosti č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Spôsob a rozsah náhrady škody je vymedzený v ustanoveniach a 1, na ktoré nadväzuje ustanovenie , z ktorého je potrebné vychádzať pri určení výšky škody. Skutočnou škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadri teľná v peniazoch a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Pri určení výšky náhrady škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia a preukázaných nákladov vynaložených poškodeným na opravu veci. Svoje tvrdenie oprel o rozsudok Najvyššieho súdu SR. sp. zn. zo dňa 24.03.2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.04.2012. Ak sa pri stanovená výšky náhrady škody vychádza z hodnoty, resp. ceny veci v čase poškodenia, neznamená to, že žalobca/poškodený dostane náhradu škody vždy v takej výške, akú predstavuje cena novej veci. Takýmto spôsobom by sa žalobca, podľa názoru žalovaného v 1. rade, obohatil na úkor osoby zodpovedajúcej za spôsobenú škodu, keďže poškodené hnacie dráhové vozidlo bolo vyrobené v roku 2009, teda v čase poistnej udalosti boli značne opotrebené.

Proti platobnému rozkazu podal dňa 20.02.2017 odpor aj žalovaný v druhom rade. Uviedol, že v čase nehody pracoval na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti AUTOCOMPANY s.r.o., IČO: 47 580 232. Na príkaz zamestnávateľa mal odviesť vozidlo V. I.: R.-XXXBD patriace N. G.. Počas prepravy došlo k poistnej udalosti a tak podľa neho možno konštatovať, že vozidlo bolo v priamej držbe zamestnávateľa a nie žalovaného v druhom rade. Namietal teda svoju pasívnu legitimáciu. Zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu finančnej situácie.

V písomnom vyjadrení zo dňa 28.02.2018 doručenom súdu dňa 01.03.2018 žalobca uviedol, že berúc do úvahy vyjadrenie žalovaného v druhom rade a na jeho nepriaznivú finančnú situáciu zobral žalobca žalobu voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu späť. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade uviedol, že žalovaný v druhom rade sa opiera o prekonaný judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , . Uviedol, že nesúhlasí, že by sa pri výpočte malo vychádzať z ceny veci v čas jej poškodenia. Ak by sa pri vyplácaní škody vychádzalo z teoreticky vypočítanej hodnoty veci v čase poškodenia a nebrali by sa do úvahy následky poškodenia, nezohľadnila by sa celá škoda poškodeného. Poukázal na rozhodnutie 2 , ktorý konštatoval, že poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje. Uplatnenie amortizácie by bolo porušením zásady neminem laedere - nikoho nepoškodzovať. Podľa žalobcu neexistuje ani jeden dôkaz podporujúci tvrdenie žalovaného v 1. rade, že hodnota opraveného vozidla by bola po oprave vyššia. Poukázal aj na skutočnosť, že HDV majú životnosť 40 rokov.

Na pojednávaní dňa 12.4.2019 zobral žalobca žalobu v časti úrokov z omeškania od 12.5.2015 do 31.8.2015 späť.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledujúci skutkový stav. V konaní nebolo sporné že dňa 09.02.2015 v čase o 17:50 hod. došlo k zrážke k vlaku P. XXXX dopravcu Železničná spoločnosť Slovenska, a.s. s osobným vozidlom zn. V., I.: R., ktorého vodičom bol v čase poistnej udalosti žalovaný v druhom rade, medzi NŽST P. - NŽST S. X., na pasívnom železničnom priecestí v km 6481. Medzi stranami nebolo sporné, že pri predmetnej škodovej udalosti došlo k poškodeniu hnacieho dráhového vozidla. Medzi stranami nebolo sporné ani zavinenie žalovaného v 2. rade a pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Medzi stranami nebola sporná ani výška nákladov na opravu hnacieho dráhového vozidla, ktorá žalobcovi ako poškodenému vznikla. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že si žalobca riadne uplatnil náhradu škody a žalovaný v 1. rade po skončení poistného šetrenia plnil žalobcovi uplatnenú náhradu škody krátenú o sumu 867,78 Eur, čo predstavuje žalovanú istinu. Žalovaný v 1. rade poistné plnenie krátil o odpočítanú amortizáciu. Sporným medzi stranami bol teda nárok žalobcu na časť z uplatnenej náhrady škody, ktorá podľa žalovaného v 1. rade predstavuje vyčíslenú amortizáciu.

Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného v 1. rade o oprávnenosti určovať výšku škody odpočítaním amortizácie. Súd mal za to, že výška škody spôsobená pri dopravnej nehode zodpovedá sume skutočne vyúčtovanej za opravy poškodeného hnacieho dráhového vozidla. Súd má za to, že žalobcovi bola spôsobená skutočná škoda vo výške 4.099,08 Eur a zhodnotenie v dôsledku vplyvu opravy, teda amortizáciu, ktorú si žalovaný v prvom rade odrátal a nevyplatil ju žalobcovi vo výške 867,67 Eur, si odrátal neoprávnene.

Žalobcovi bola škoda spôsobená bez jeho zavinenia. Následkom poistnej udalosti bol nútený dať dráhové vozidlo opraviť, nakoľko bez takejto opravy by ho nebolo možné naďalej riadne užívať spôsobom, na ktorý bolo určené. Súd má za to, že nie je spravodlivé vystaviť poškodeného stavu, aby bol nútený doplácať na konanie škodcu, ktorým bol poškodený jeho majetok. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku , konštatoval, že poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje. Súd má teda za to, že náklady, ktoré žalobca bol nútený vynaložiť na opravu hnacieho dráhového vozidla, predstavujú náklady nevyhnutné na uvedenie veci do predošlého stavu, ktoré predstavujú výšku skutočnej škody, ktorá poškodenému v dôsledku predmetnej poistnej udalosti vznikla. Žalovaný v 1. rade v konaní nepreukázal, že by uvedené náklady na opravu neboli nevyhnutné.

Súd zároveň zamietol žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania, a to z dôvodu, že vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 7 zákona o PZP, čo medzi stranami sporné nebolo, nedostal sa tak do omeškania, a žalobcovi tak nárok na úrok z omeškania nevzniká. V prípade zamietnutia nároku žalobcu na úrok z omeškania súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/l 45/2017.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pomer úspechu súd vypočítal po vyčíslení úroku z omeškania ako neúspechu žalobcu v pomere k celkovej žalovanej a priznanej istine. Celková uplatňovaná pohľadávka istina plus vyčíslené úroky z omeškania ku dňu pojednávania boli vo výške 1.120,41 Eur. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného súdu dospel k záveru, že žalobca má voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44 %. O výške trov sa bude súd rozhodovať samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Súd vydal dňa 13.5.2019 opravné uznesenie v zmysle , kde uviedol, že pri vyhotovení rozsudku tunajšieho súdu č.k. zo dňa 12.04.2019 súd zistil, že pri vyhlasovaní rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti, keď bolo v odseku výroku I. nesprávne uvedené, že „Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zastavuje“ . Súd nesprávne uviedol slovo žalobu miesto slova konanie. Rovnako došlo pri vyhlásení k zrejmej nesprávnosti, keď súd vo výroku III. uvedeného rozsudku nesprávne uviedol, že žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť....“, keď správne malo byť vyhlásené, žalovaný v 1. rade je povinný žalobcovi zaplatiť. To, že ide o zrejmú nesprávnosť, súd zistil až po vypočutí zvukového záznamu. Zrejmá nesprávnosť vyplýva zo samej skutočnosti, že voči žalovanému v 2. rade súd konanie zastavoval v prvom výroku, a vyplýva aj z odôvodnenia podľa zvukového záznamu, ktoré súd dal stranám rovno na pojednávaní. Uvedenú chybu súdu, ktorá je zrejmou nesprávnosťou a bola urobená pri vyhlásení rozsudku, bolo nevyhnutné opraviť predmetným uznesením.

2. Žalovaný 1/ podal v zákonnej lehote odvolanie proti III. a V. výroku. Poukázal na to, že súd v rozsudku inter alia uviedol, že súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného v prvom rade o oprávnenosti určovať výšku škody odpočítaním amortizácie. Súd mal za to, že výška škody spôsobená pri dopravnej nehode zodpovedá sume skutočne vyúčtovanej za opravy poškodeného hnacieho dráhového vozidla. Súd má za to, že žalobcovi bola spôsobená skutočná škoda vo výške 4.099,08 Eur a zhodnotenie v dôsledku vplyvu opravy, teda amortizáciu, ktorú si žalovaný v prvom rade odrátal, a nevyplatil ju žalobcovi vo výške 867,67 Eur, si odrátal neoprávnene. Žalobcovi bola škoda spôsobená bez jeho zavinenia. Následkom poistnej udalosti bol nútený dať dráhové vozidlo opraviť, nakoľko bez takejto opravy by ho nebolo možné naďalej riadne užívať spôsobom, na ktorý bolo určené. Súd má za to, že nie je spravodlivé vystaviť poškodeného stavu, aby bol nútený doplácať na konanie škodcu, ktorým bol poškodený jeho majetok. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku , konštatoval, že poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje. Súd má teda za to, že náklady, ktoré žalobca bol nútený vynaložiť na opravu hnacieho dráhového vozidla, predstavujú náklady nevyhnutné na uvedenie veci do predošlého stavu, ktoré predstavujú výšku skutočnej škody, ktorá poškodenému v dôsledku predmetnej poistnej udalosti vznikla. Žalovaný v 1. rade v konaní nepreukázal, že by uvedené náklady na opravu neboli nevyhnutné.

Žalovaný v l. rade považuje rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny. Podľa názoru žalovaného v 1. rade je rozsudok výsledkom zjavnej svojvôle súdu a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol, podľa názoru odvolateľa, na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Žalovaný v 1. rade má za to, že súd sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s argumentáciou žalovaného v 1. rade poukazujúcou na dôvodnosť nepriznania časti uplatňovanej náhrady škody zo strany žalobcu. Žalovaný v 1. rade si vo vzťahu k nepriznaniu časti uplatňovanej náhrady škody zo strany žalobcu dovoľuje opätovne poukázať na Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 15.05.2015 a dňa 29.05.2015, na základe ktorých sa žalobca dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu žalovaný v 1. rade krátil žalobcovi uplatňovanú náhradu škody. Súd sa v rozsudku vo vzťahu k odpočtu uplatňovanej náhrady škody viažucej sa k amortizácii hnacieho motorového vozidla žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. zo dňa 26.04.2012 (na ktorý poukazoval žalovaný v 1. rade už v samotnom odpore), ktorý sa týkal náhrady škody v totožnej škodovej udalosti, ku ktorej došlo zrážkou vlaku vedeného hnacím dráhovým vozidlom (HDV) s motorovým vozidlom. V nadväznosti na vyššie uvedené rozhodnutie NS SR mal za to, že vo vedenom konaní bolo nevyhnutné brať do úvahy skutočnosť, že hnacie dráhové vozidlo bolo vyrobené v roku 2009, t.j. išlo o staršie a značne opotrebované železničné koľajové vozidlo. Žalovaný v 1. rade pritom pri výpočte hodnoty amortizácie postupoval plne v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, čo napokon sporné v konaní ani nebolo. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhol, aby odvolací Krajský súd v Bratislave vydal rozhodnutie, ktorým zruší III. a V. výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -113 zo dňa 12.04.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. -113 zo dňa 13.05.2019 a vec v zrušujúcej časti vráti Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že sa vo svojich písomných podaniach a ústnych vyjadreniach v prvostupňovom konaní dostatočne a úplne vysporiadal so skutkovou a právnou argumentáciou, čoho bolo výsledkom je aj vydanie rozsudku Okresného súdu Bratislava I vo veci. V odvolaní žalovaného v 1. rade sa ani na jednom mieste neuvádza, v čom spočívalo nesprávne skutkové zistenie súdu. Tak, ako to vyplývalo zo samotnej žaloby a následných písomných podaní a ústnych vyjadrení, skutkový stav medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ bol ustálený, čo žalovaná 1/ ani nenamietala. Preto ani nebolo potrebné sa rozsiahlym spôsobom venovať skutkovým zisteniam. Žalovaný v 1. rade takmer v celom odvolaní používa všeobecné vety a námietky bez konkretizácie ich obsahu a uvedením toho, čo vlastne napáda. Odvolateľ namieta v bode č. 3, že rozsudok je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie. To isté opakuje v bode č. 5. Žalobkyňa si pritom kladie otázku o akú „zjavnú svojvôľu súdu prvej inštancie“ ide, keď súd posudzoval právnu otázku, o ktorej už boli vydané desiatky podobných súdnych rozhodnutí, vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s výsledkom, ktorý neuznáva uplatnenie tzv. amortizácie zo strany žalovaných. Samotná žalobkyňa už v minulosti vyhrala so žalovanou 1/ niekoľko sporov, v ktorých bola žalobkyni priznaná plná náhrada škody bez uplatnenia akejkoľvek amortizácie. Bez akýchkoľvek nových a podstatných dôkazov predložených žalovaným v 1. rade, ktoré nebolo možné použiť v konaní pred prvostupňovým súdom, považuje žalobca samotné odvolanie žalovaného v 1. rade skôr za prejav jeho svojvôle odvolať sa vo veci, ktorá bola jasne prejednaná a rozhodnutá. Žalobca je presvedčený o tom, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádzalo z riadne zisteného skutkového aj právneho stavu. Súd posúdil všetky skutkové a právne otázky jednotlivo aj súvislo, a na základe toho dospel k vydanému rozhodnutiu. V samotnom odôvodnení rozhodnutia sa prvostupňový súd riadne a úplne vysporiadal so skutkovým aj právnym odôvodnením svojho rozhodnutia. V bode už s číslom 10 sa žalovaný v 1. rade opäť vracia ku všeobecným vetám a frázam. V bode č. 11 poukazuje na oznámenia o poistnom plnení zo dňa 15.05.2015 a dňa 29.05.201,5 na základe ktorého sa žalobkyňa mala dozvedieť o dôvode krátenia náhrady škody. Žalobcovi nie je ale jasné, čo sa v tomto bode napáda, keď ani jedna zo strán nerozporovala v konaní toto oznámenie. Žalobca namietala nevyplatenie zvyšku preukázanej škody z dôvodu tzv. amortizácie odpočítanej žalovaným v 1. rade.

V bode č. 12 sa odvolateľ znova vracia k už časom prekonanému rozhodnutiu NS SR sp. zn. a opätovne ním argumentuje. Akoby zámerne neberie do úvahy skutočnosť, že prvostupňový súd musí rešpektovať judikáty vyšších súdov, ktoré sú ale aktuálne v čase, keď sa o škode rozhoduje. To znamená, že súd má brať do úvahy judikát novšieho dátumu pred judikátom staršieho dátumu, čo aj súd prvej inštancie v danom prípade urobil a vec správne posúdil. Škoda, ktorá žalobcovi vzniká len samotným odstavením koľajového vozidla v dôsledku nehody, ktorá nebola závislá od jej vôle a zavinenia, je niekoľkonásobne vyššia, než akýkoľvek domnelý prospech, ktorý by mala podľa žalovaného v 1. rade, mať z opravy nehodou poškodeného koľajového vozidla. Napriek tomu si žalobca túto škodu neuplatňuje a znáša ju sám, pričom ide o preukázateľnú škodu, ktorá je aj merateľná v peniazoch. V danom prípade nie je podstatné, či žalovaný v 1. rade postupoval pri výpočte amortizácie v súlade s vyhláškou č. , ako to uvádza v bode č. 14. Podstatné je, že táto vyhláška sa v danom prípade nemá vôbec uplatňovať, keďže sa vychádza zo skutočne vynaložených nákladov na opravu.

Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd potvrdil v plnom rozsahu rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.04.2019, sp. zn. - 113 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13.05.2019, sp. zn. -113.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( - ďalej len ) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného v 1. rade a vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

5. Odvolací súd sa v zmysle v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného v 1. rade, správne vyhodnotil vykonané dôkazy, a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie veci.

6. Je nesporné, že dňa 09.02.2015 v čase o 17:50 hod. došlo k zrážke vlaku P. XXXX dopravcu Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. s osobným vozidlom zn. V., I.: R., ktorého vodičom bol v čase poistnej udalosti žalovaný v 2. rade, medzi NŽST P. - NŽST S. X., na pasívnom železničnom priecestí v km 6481 ani tá skutočnosť, že pri predmetnej škodovej udalosti došlo k poškodeniu hnacieho dráhového vozidla.

7. Faktúra vystavená žalobcom prestavovala po a) náklady na opravu C. XX XX X XXX XXX v sume 3.672,66 eur, b) náklady za prehliadku C. XX XX X XXX XXX - X v sume 18,95 Eur a c) majetková ujma

- ušlý zisk v sume 407,47 Eur. Žalovaný v 1. rade vyplatil náhradu škody za položky b) a c) v plnej výške. Z položky pod písmenom a) však žalovaný v 1. rade odpočítal sumu vo výške 867,78 Eur ako odpočet za zhodnotenie (amortizácia). Táto suma je predmetom žaloby.

8. Odvolací súd sa plne stotožnil s právnym záverom súdu v bode 39. odôvodnenia rozsudku, kde súd uviedol, že výška škody spôsobená pri dopravnej nehode zodpovedá sume skutočne vyúčtovanej za opravy poškodeného hnacieho dráhového vozidla. Žalobca bol následkom poistnej udalosti nútený dať dráhové vozidlo opraviť, nakoľko bez takejto opravy by ho nebolo možné naďalej riadne užívať spôsobom, na ktorý bolo určené. Súd v tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , ktorý konštatoval, že poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje. Súd správne uviedol, že náklady, ktoré žalobca bol nútený vynaložiť na opravu hnacieho dráhového vozidla, predstavujú náklady nevyhnutné na uvedenie veci do predošlého stavu, ktoré predstavujú výšku skutočnej škody, ktorá poškodenému v dôsledku predmetnej poistnej udalosti vznikla. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR navyše vyplýva, že účel a zmysel ust. § a je potrebné vykladať tak, že „škoda, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej opravy poškodeného vozidla, predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití

nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou), a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho konania je taký postup, aby sa poškodenému

- žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

9. Odvolací súd konštatuje, že súd vychádzal z najnovších judikátov, a preto námietka odvolateľa, že sa súd nevysporiadal s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. je irelevantná. Okrem toho, podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 23.11.2016, ak všeobecný súd vo viacerých konaniach obdobnú či rovnakú problematiku odlišne právne posúdi, neznamená to, že každá odlišnosť je porušením základného práva v rovine ústavnoprávnej, a teda by mala viesť k zrušeniu jedného z týchto rozhodnutí.

10. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že škoda, ktorá nastala na strane žalobcu z titulu nákladov na vykonanú opravu, (ktorá žalobcovi bola škodovou udalosťou vnútená) je skutočnou škodou, vzniknutou vynaložením nákladov na opravu, aby železničné koľajové vozidlo bolo v takom stave ako pred nehodou. Pokiaľ oprava smerovala k uvedeniu poškodeného vozidla do pôvodného stavu pred nehodou, nemohla mať na výšku škody vplyv zhodnotenia veci jej opravou oproti pôvodnému stavu ani amortizácia vozidla. Od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby, ako poškodený, zabezpečoval opravu iným spôsobom, než použitím nových náhradných dielov, ktoré smerovali k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu ujmy. Správanie žalobcu len viedlo k tomu, aby obnovil činnosť vozidla.

11. K tvrdeniu odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti je nesprávny, nezákonný, arbitrárny a je výsledkom zjavnej svojvôle súdu a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou, odvolací súd dodáva, že napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle . Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach tak, ako to prikazuje . Súd dal odpoveď len na tie otázky sporových strán, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Zistenia súdu majú vecné a logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práva, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Preto odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom. Pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu vytknúť závažné nedostatky.

12. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. ). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 16.11.2011).

13. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. . Hoci bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

15. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).