Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-4Vyd/2/2022

Uznesenie

Okresný súd Bardejov vo veci podania navrhovateľky A. B., C. D., E. XXX/XX, XXX XX F. zo dňa 26.09.2022 označeného ako „návrh na začatie konania o potvrdení vydržania“ v spojení s podaním navrhovateľky zo dňa 25.07.2023 označeným ako „doplnenie“ takto

rozhodol:

I. Podanie navrhovateľky zo dňa 26.09.2022 označené ako „Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania“ v spojení s podaním navrhovateľky zo dňa 25.07.2023 označeným ako „Doplnenie“ o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 28.09.2022 bolo Okresnému súdu Svidník ( z ktorého výkon súdnictva prešiel dňom 01.06.2023 na Okresný súd Bardejov, viď o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov v znení neskorších predpisov) doručené písomné podanie navrhovateľky zo dňa 26.09.2022 označené ako „Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania“. Toto podanie navrhovateľky nespĺňalo náležitosti riadneho návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania, bolo neúplné, pričom chýbali mu také náležitosti, bez doplnenia ktorých nemožno v konaní pokračovať.

2. Konkrétne v podaní navrhovateľky úplne chýbalo označenie dňa, kedy navrhovateľka mala nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním, nebolo z neho tiež zrejmé označenie nehnuteľností, ktorých sa návrh týka ( navrhovateľka napríklad vôbec neuviedla ani výmeru, ani druh pozemkov, poukazovala na geometrický plán z roku 2002). Z návrhu tiež vôbec nebolo zrejmé, kto okrem navrhovateľky má byť účastníkom tohoto konania.

3. Keďže podanie navrhovateľky vo veci samej bolo z vyššie uvedených dôvodov neúplné, postupujúc podľa súd navrhovateľku uznesením zo dňa 23.06.2023 č.k.4Vyd/2/2022-12 doručeným jej dňa 13.07.2023 vyzval k jeho doplneniu tak, aby toto obsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti návrhu podľa v spojení s , teda aby presne označila nehnuteľnosti, ktorých sa návrh týka podľa údajov z katastra nehnuteľností, aby označila deň, keď navrhovateľka mala nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním a uviedla, kto okrem navrhovateľky má byť účastníkom tohto konania, a to pod následkom odmietnutia tohto podania v prípade, že nebude v určenej lehote riadne doplnené, nakoľko bez odstránenia vyššie popísaných nedostatkov podania v konaní nebude možné pokračovať.

2

4. Súd navrhovateľku zároveň poučil, že má právo v konaní dať sa zastúpiť advokátom, či obrátiť sa na advokáta za účelom kvalifikovanej právnej pomoci pri odstránení vád podania alebo spísania návrhu

so všetkými zákonom predpísanými náležitosťami. Súd ju tiež poučil o práve žiadať Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta.

5. Na uvedené navrhovateľka reagovala podaním zo dňa 25.07.2023 označeným ako „Doplnenie“ v ktorom uviedla, že podľa údajov z katastra jedná sa o tieto parcely- parcela registra E 105/3 k.ú. G. ( 820873) obec G., LV XXX, parcela registra E 105/2 k.ú. G. ( 820873), obec G., LV XXX a parcela registra E 105/1 k.ú. G. ( XXXXXX) obec G., LV XXX. Uviedla, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol už v roku 1946 jej otec spoločne so svojim bratom keď túto celú parcelu kúpili od svojej mamy, k čomu pripojila k návrhu aj čestné prehlásenie a že následne od detstva a aj po otcovej smrti XX.XX.XXXX až doteraz túto celú parcelu obhospodaruje. Tvrdila, že jej dlhoročné užívanie bolo potvrdené pri šetrení na tvári miesta týchto parciel zvukovou nahrávkou na diktafóne u JUDr. Michala Calka za prítomnosti svedkov a obecného úradu Chotča a poukázala aj na rozhodnutia Okresného súdu Svidník č.k.4C/67/2009-749 a Krajského súdu v Prešove sp.zn.1Co/61/2019 kde súdy nepotvrdili tvrdenie žalobkyne D. A. C. H., ale naopak potvrdili prehlásenia všetkých svedkov, že túto nehnuteľnosť užívala ona v takom rozsahu ako je to teraz, keďže žaloba sa týkala aj parciel na ktoré podáva návrh na vydržanie. Navrhovateľka uviedla, že účastníkmi konania podľa údajov z katastra sú I. A., C. A., C., 090 21 Chotča 53, Slovenská republika a Slovenský pozemkový fond Budkova 16, 817 15 Bratislava.

6. Po oboznámení sa s obsahom tohto vyjadrenia navrhovateľky má súd za to, že navrhovateľka ním nedostatky svojho podania neodstránila, práve naopak, len viac ho znejasnila. Podanie má vady, ktoré neumožňujú v konaní pokračovať, neumožňujú jeho vecné posúdenie, preto súdu neostávalo iné, než ho odmietnuť. 7. Z označenia a obsahu podania navrhovateľky zo dňa 26.09.2022 je zrejmé, že mienila ním iniciovať konanie o potvrdení vydržania. Právna úprava tohto konania je obsiahnutá v až ( ďalej len “CMP“), pričom náležitosti návrhu na začatie takého konania upravuje .

8. Podľa a konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

(2) Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

9. Podľa , a návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

(2) Účastníkom konania je a) navrhovateľ, 3

b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond. (3) Po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal námietky podľa § 359h ods. 1, ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písm. b), c) alebo písm. d).

10. Podľa veta prvá ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa , súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.

11. Podľa a súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa .

(3) O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

12. Podľa návrh navrhovateľa, ktorému nesvedčí účastníctvo podľa , súd uznesením odmietne.

13. Podľa účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.

14. Ako súd uviedol už v uznesení zo dňa 23.06.2023, ktorým navrhovateľku vyzýval na odstránenie vád podania, v podaní navrhovateľky úplne chýbalo označenie dňa, kedy navrhovateľka mala nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním, hoci ide o jednu zo základných náležitostí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa . Z návrhu tiež nebolo zrejmé označenie nehnuteľností, ktorých sa návrh týka, hoci požiadavka zákona ( ) je aj tu jednoznačná a zrejmá, a síce, že návrh musí obsahovať označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností, pričom súd zároveň uviedol, že je treba označiť nehnuteľnosti zákonom predpísaným spôsobom a že navrhovateľka vôbec neuviedla ani výmeru, ani druh pozemkov. Z návrhu tiež nebolo zrejmé, kto okrem navrhovateľky má byť účastníkom tohoto konania.

15. Navrhovateľka napriek vyššie uvedenej výzve súdu podanie zákonným spôsobom nedoplnila, lebo ani vo svojom doplnení neuviedla deň, keď navrhovateľka mala nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti a neuviedla označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností. Uvedené zákonné náležitosti návrhu, jasne predpísané v sú mimoriadne dôležité pre to, aby súd mohol v konaní pokračovať a podrobiť návrh vecnému posúdeniu ( či je dôvodný, či nedôvodný, či navrhovateľka osvedčila, že práve ona nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním alebo či návrh treba zamietnuť bez vydania vyzývacieho uznesenia). Je tomu tak jednak preto, lebo samotné uznesenie o potvrdení vydržania ( teda rozhodnutie, ktorého sa tu navrhovateľka domáha) musí v zmysle / a vždy obsahovať označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností, ktorá je predmetom vydržania vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu navrhovateľa, a dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k 4

nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Je to však dôležité tiež preto, že bez uvedenia dňa kedy navrhovateľka mala nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním nie je absolútne možné posúdiť zákonné podmienky vydržania ( uplynutie potrebnej zákonnej dĺžky vydržacej doby, jej začiatok a koniec, aj vzhľadom na zmeny právnej úpravy vydržania v priebehu času, dátum vstupu do oprávnenej držby a existenciu titulu dobromyseľného vstupu do držby v danom čase a podobne). O podstatnú a nevyhnutnú náležitosť návrhu ide aj preto, že v prípade vydržania vecné právo nadobúda sa ex lege práve uplynutím vydržacej doby, teda na jeho nadobudnutie nie je potrebné konštitutívne rozhodnutie. Navrhovateľka v pôvodnom podaní, aj v jeho doplnení tvrdí, že cit.“ Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol už v roku 1946 môj otec spoločne so svojim bratom, keď túto celú parcelu kúpili od svojej mamy...následne od detstva a aj po otcovej smrti 21.12.1998 až doteraz túto celú parcelu obhospodarujem.“ Za danej situácie, kedy navrhovateľka neuviedla deň, kedy mala nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním ona, ale tvrdí len deň, kedy mal vlastnícke právo nadobudnúť jej otec spolu so svojim bratom nemožno v konaní pokračovať, lebo chýba základná zákonná náležitosť návrhu a podmienka jeho vecného posúdenia. Keďže navrhovateľa neuviedla deň, kedy mala nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním a ak mal vlastnícke právo nadobudnúť ešte otec navrhovateľky, ktorá zároveň netvrdí žiaden titul, na základe ktorého ho mala nadobudnúť ona od otca, ani kedy sa tak malo stať, potom nemožno v konaní pokračovať, lebo nie je možné posúdiť ani vecnú legitimáciu navrhovateľky na podanie návrhu. Súd k dôležitosti tejto náležitosti návrhu podporne poukazuje napr. na uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp.zn.51Vyd/1/2021, kde rovnako bolo ako neúplné odmietnuté podanie postrádajúce túto náležitosť, k čomu súd uviedol, ( bod 11 odôvodnenia), „Keďže navrhovateľ vo svojom návrhu neoznačil deň, kedy mal nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti a nesplnil tak jednu zo základných náležitosti návrhu, uvedené robí jeho návrh nepreskúmateľným v konaní vo veci samej, a preto je potrebné ho odmietnuť“.

16. Súd v konaní o potvrdení vydržania vždy musí preskúmať návrh aj z toho hľadiska, či navrhovateľ je osobou, ktorej svedčí účastníctvo v tomto mimosporovom konaní. Z tvrdení navrhovateľky ani po jej doplňujúcom podaní vôbec nie je zrejmé, či táto navrhuje, aby súd osvedčil vydržanie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku v prospech jej nebohého otca alebo v prospech seba samej, keďže tvrdí len dátum nadobudnutia vlastníckeho práva otcom ale žiaden dátum ani rozhodujúce skutočnosti pre nadobudnutie práva vydržaním ňou samou ( titul jej vstupu do držby, dátum, kedy sa tak malo stať a dátum, kedy mala uplynúť u nej vydržacia doba). Účastníkom konania o potvrdení vydržania je v zmysle ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Na uvedenom závere nič nemení ani fakt, že navrhovateľka je podľa svojich tvrdení dieťaťom (právnou nástupkyňou) svojho otca, keďže nie je z návrhu ani zrejmé, či ten nemal viacerých dedičov, navrhovateľka zároveň tvrdí spoluvlastníctvo brata svojho otca. Keďže netvrdí žiaden titul na základe ktorého by práve ona mala byť oprávneným, dobromyseľným držiteľom nehnuteľnosti po svojom otcovi a jeho bratovi, tak potom bez toho, aby uviedla aspoň deň, keby mala ona nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním v konaní nemožno pokračovať. Podľa do vydržacej doby sa započítava aj doba, po, ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca, avšak vždy je potrebné skúmať, kto splnil podmienky vydržania ( či predchodca, či až nástupca), aby bolo zrejmé, či môže nástupca žiadať vydržanie pre seba alebo len sa domáhať určenia že vec patrí do dedičstva po jeho predchodcovi, kde ale musia byť účastní všetci dedičia ako nerozluční procesní spoločníci.

5

17. Je potrebné dodať, že konanie o potvrdení vydržania je typickým mimosporovým konaním, ktoré zo svojej podstaty nemôže nahrádzať konania sporové smerujúce k určeniu vlastníckeho práva ku dňu smrti poručiteľa. Je zároveň konaním výlučne návrhovým, nemožno ho začať ex offo. Preto trvať dôsledne na splnení všetkých náležitostí návrhu na začatie konania je absolútne nevyhnutné a je to potrebné aj z dôvodu, na ktorý poukázal napr. Najvyšší súd SR v uznesení, sp.zn.9Cdo/239/2022, kde uviedol ( bod 24 odôvodnenia), že v konaní o potvrdení vydržania podľa sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Podľa najvyššieho súdu „v konaní o potvrdení vydržania teda súd nenariaďuje pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale skúma osvedčenie relevantných skutočností navrhovateľom. Súd vydá vyzývacie uznesenie podľa len vtedy, ak už vo fáze skúmania návrhu na začatie konania a dôkazných prostriedkov pripojených navrhovateľom za účelom osvedčenia relevantných skutočností, dospeje k záveru, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. V prípade vážnych pochybností o uplatnenom nároku nie je namieste vydávať vyzývacie uznesenie (najmä s poukazom na zásadu hospodárnosti), a to ani s prihliadnutím na možnosť podať námietky osobami vymenovanými v . Navrhovateľ domáhajúci sa vydania potvrdenia vydržania, však v takom prípade nemôže namietať odmietnutie prístupu k súdu, pretože má možnosť domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi prostriedkami v rámci sporového konania (napr. žalobou o určenie vlastníctva). V tu prejednávanej veci už len samotný fakt, že navrhovateľka netvrdí deň, kedy by ona vydržala predmetné vlastnícke právo, pričom v minulosti sa o nehnuteľnosti podľa jej tvrdení mal viesť spor je znakom toho, že ak navrhovateľka chcela iniciovať toto mimosporové konanie ( nie spor o určenie vlastníckeho práva, či určenie že vec patrí do dedičstva), potom bolo absolútne nevyhnutné explicitné uvedenie podstatnej náležitosti podľa a to označenie dňa, keď navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Je to tak preto, lebo návrh navrhovateľa, ktorému nesvedčí účastníctvo podľa súd musí podľa v spojení s vždy uznesením odmietnuť čo bol prvý dôvod, prečo súd musel podanie navrhovateľky odmietnuť ( podporne napr. Uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 28.02.2024 sp.zn.19Vyd/1/2022). Súd v tejto súvislosti poukazuje na závery ustálenej súdnej praxe, podľa ktorých navrhovateľ ako dedič sa nemôže s úspechom domáhať určenia, že je vlastníkom veci inak patriacej do dedičstva, pokiaľ takáto vec nebola predmetom konania o dedičstve a ohľadom nej nebolo ani jednému z dedičov potvrdené nadobudnutie vlastníctva. K nadobudnutiu dedičstva totižto nedochádza len na základe smrti poručiteľa, ale právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobudnutí dedičstva a teda dedičstvo po poručiteľovi musí byť vždy súdom prejednané a rozhodnuté. Ak právni predchodcovia v čase smrti skutočne vlastnili sporný pozemok, osoby prichádzajúce do úvahy ako ich dedičia nadobudli predmet dedičstva smrťou poručiteľov a teda ich nemohli nadobudnúť vydržaním v zmysle ustanovenia ( uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.20Co/14/2023). Uvedenie dňa nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním tu bolo nevyhnutné,

lebo navrhovateľka neuviedla, od akého právneho titulu odvodzuje svoj vstup do oprávnenej držby, aby súd mohol zaujať stanovisko k takémuto možnému skutkovému tvrdeniu, nakoľko len samotné dlhodobé užívanie nehnuteľnosti, ako to tvrdí navrhovateľka aj keby nebolo sporné, samo osebe nezakladá titul oprávnenej držby ani vstup do oprávnenej držby. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ sa správa vo vzťahu k nehnuteľnosti spôsobom, ktorý napĺňa obsah vlastníckeho práva, ešte totiž neznamená, že je dobromyseľným držiteľom ním tvrdeného vecného práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. zo dňa 28. 11. 2007 a sp. zn. zo dňa 28. 6

09. 2010, vyslovil, že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť, ako vec držiteľ nadobudol, a či mu svedčí nejaký nadobúdací titul. Rovnako smrť poručiteľa nie je takýmto titulom, ak dané nehnuteľnosti neboli predmetom dedičstva ( k tomu podporne uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.2Co/1/2022).

18. Čo sa týka označenia nehnuteľnosti, aj tu je podanie ( návrh) nezrozumiteľné, lebo navrhovateľka pôvodne v podaní zo dňa 26.09.2022 uvádzala, že podáva návrh ohľadom piatich parciel, a to 1./ C 246/2 ( 105/3), 2./ C XXX/X, 3./ C XXX/X ( XXX/X), 4./ C XXX/X a 5./ C XXX/X, vo vzťahu k čomu sa odvolávala na geometrický plán číslo XX/XX ešte zo dňa 16.04.2022 a v „doplnení“ podania uvádza už len tri parcely ( E 105/3, k.ú. G., LV XXX, E XXX/X, k.ú. G. LV XXX a E XXX/X k.ú. G. LV XXX) avšak bez toho, aby uviedla výmeru, či druh pozemkov a tak vzhľadom na pôvodné označenie parciel navrhovateľkou s odkazom na geometrický plán a následne takto nedostatočne „opravené“ označenie parciel nie je zrejmé, akých a koľkých parciel, s akými hranicami, v akej výmere a druhu sa návrh má týkať.

19. Aj čo do označenia účastníkov konania je podanie navrhovateľky napriek jej doplneniu nezrozumiteľné, lebo táto sa na jednej strane odvoláva na údaje z katastra, no na druhej strane ako účastníkov označila len C. I. A., Slovenskú Republiku a Slovenský pozemkový fond, hoci na listoch vlastníctva č.XXX J. XXX pre k.ú. G. na ktoré sa odvoláva je ako ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka ( ) uvedený aj D. A. ( spoluvlastnícky podiel 12/36), ktorý ako účastník konania označený nie je, čo aj preto robí návrh neúplným a nezrozumiteľným ( k tomu podporne napr. uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.4Vyd/1/2021). Z písm, je zrejmé, že ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka je vždy účastníkom konania. Ak by išlo o mŕtveho vlastníka a dedičia ( právni nástupcovia) po ňom nie sú známi, je v zmysle judikatúry ( napr. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.6Cdo/11/2016 ) možné v návrhu označiť ako účastníka nezisteného právneho nástupcu posledného vlastníka, teda možno použiť druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“

20. Podľa ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

21. Súd dôsledne skúmal, či nie je možné pokračovať v konaní, pričom dospel k záveru, že to možné nie je. Tu podľa názoru súdu bez akýchkoľvek pochybností podanie navrhovateľky ani po jeho doplnení nie je zrozumiteľné a určité, nakoľko neobsahuje práve tie najdôležitejšie náležitosti, ktoré v zmysle musia byť nevyhnutnou súčasťou samotného výroku rozhodnutia, ktorého sa navrhovateľka domáha, preto nemožno o podaní konať a pokračovať.

7

22. Podanie navrhovateľky je napriek uzneseniu súdu podľa a následnému vyjadreniu navrhovateľky neúplné a nezrozumiteľné, preto súdu neostávalo iné, než v súlade s ust. jej podanie odmietnuť.

23. Uznesenie o odmietnutí podania (návrhu) na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nezakladá vo vzťahu k prípadnému novému návrhu prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Navrhovateľke teda nič nebráni v uplatnení subjektívnych práv novým a predovšetkým úplným a zrozumiteľným návrhom.

24. K žiadosti navrhovateľky o ustanovenie advokáta súd uvádza, že ako už v uznesení zo dňa 23.06.2023 navrhovateľku riadne poučil ( viď bod 10 odôvodnenia), ustanoviť jej advokáta nemôže súd, ale len Centrum právnej pomoci ( ak nemá prostriedky na zvolenie si advokáta) a navrhovateľke nič nebránilo ( ani nebráni) obrátiť sa so žiadosťou o ustanovenie advokáta na Centrum právnej pomoci. O možnosti zastúpenia bola poučená aj prostredníctvom „Poučenia o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania“ ( č.l.15 spisu). Preto to, že túto možnosť nevyužila ani v čase podania návrhu, ani po doručení jej uznesenia s výzvou na odstránenie vád v žiadnom prípade neoprávňuje súd ako štátny orgán, ktorý v zmysle článku 2 odsek 2 môže konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon ignorovať zákonný dôsledok neodstránenia vád podania navrhovateľkou, ktorým je odmietnutie podania. K uvedenému súd podporne poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.15Co/60/2022 a jeho záver, že „Správne okresný súd uviedol, že o ustanovení advokáta, ani Centra právnej pomoci nerozhoduje súd, ale žalobca sám si musí zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci“.

25. Nedá sa záverom, vzhľadom na poukaz navrhovateľky na jej procesné práva neuviesť, že vzhľadom na špecifiká konania o potvrdení vydržania je práve daný postup súdu ( odmietnutie podania) k právam navrhovateľky v tomto prípade najústretovejší, nakoľko ak by súd jej podanie neodmietol, potom po vyrubení súdneho poplatku navrhovateľke za podaný návrh a jeho zaplatení navrhovateľkou by súd vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti musel návrh navrhovateľky bez ďalšieho nevyhnutne zamietnuť, a to bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania ( ). Odmietnutie podania navrhovateľke nebráni podať znova riadny ( úplný) návrh na začatie konania.

26. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, a keďže nebol zákonný dôvod ale ani návrh na iné rozhodnutie o trovách konania, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že 8

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.