Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-3073-2012.pdf
PDF · 105.41 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/3073/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, povinnému G.. O. Q. L., A.. XX. XX. XXXX, W. W. XXX/XX, XXX XX D. M., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1557,02 Eur s prísl. spolu s trovami exekúcie, o vznesených námietkach povinného proti exekúcii, o vznesených námietkach proti trovám exekúcie, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a o návrhu na povolenie odkladu exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vznesené námietky povinného proti exekúcii zamieta.
II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
III. Súd návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie zamieta.
IV. Súd námietky povinného proti trovám exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1) Okresný súd Banská Bystrica dňa 28. 12. 2012 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Borisovi Sobolovskému, so sídlom Exekútorského úradu Ružová Dolina 8, 82109 Bratislava, IČO: 30791383 (ďalej len „exekútor“) poverenie na vykonanie exekúcie voči povinnému G.. O. Q. L., A.. XX. XX. XXXX, W. W. XXX/XX, XXX XX D. M., štátny občan SR (ďalej len „povinný“), pod spisovou značkou EX 19247/2012. Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436 (ďalej len „oprávnený“), doručený na sídlo exekútora dňa 05. 11. 2012, spolu s exekučnými titulmi - príslušnými 2x Výkazmi nedoplatkov vydanými oprávneným (ďalej len „exekučný titul“, alebo „exekučné tituly“).
2) Dňa 13. 04. 2015 bolo zo strany exekútora na súd postúpené podanie povinného, ktoré doručil na sídlo exekútora dňa 19. 02. 2015. Podanie bolo podľa obsahu rozdelené do viacerých častí, a to označením ako a) Námietky proti upovedomeniam o začatí exekúcie, ktoré súd posúdil ako námietky proti exekúcii, b) žiadosť o odklad exekúcie, čo súd posúdil ako návrh na povolenie odkladu exekúcie, c) žiadosť o zastavenie exekúcie, čo súd posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie, d) odvolanie proti náhrade trov exekučného konania, čo súd posúdil ako námietky proti trovám exekúcie (ďalej len „návrhy povinného“). K námietkam proti exekúcii povinný uviedol, že nárok oprávneného považuje za neopodstatnený v celom, príp. podstatnom rozsahu. Povinný na jednej strane uviedol, že z doposiaľ doručených listín nevie úplne presne posúdiť opodstatnenosť nároku oprávneného, pretože uvedené listiny nie sú dostatočne presne sformulované a nedajú sa hodnoverne a jednoznačne porovnať so skutočnosťou. Na strane druhej povinný uviedol, že nepamätá si žiadny nedoplatok u oprávneného, pričom trvá na tom, že žiadny takýto nedoplatok neexistuje, čo ale nemôže jednoznačne posúdiť, pretože jednotlivé pohľadávky nie sú podrobne špecifikované. K nároku oprávneného povinný ďalej uviedol, že si nepamätá, že by mu
oprávnený zaslal upozornenie o nedoplatkoch. K návrhu na zastavenie exekúcie, k návrhu na povolenie odkladu exekúcie, ako aj k námietkam proti trovám exekúcie povinný uviedol, že tieto návrhy podal z dôvodu jeho vážnych finančných a sociálnych dôvodov, nakoľko len náklady na trovy konania by podľa neho predstavovali niekoľko jeho mesačných dávok v hmotnej núdzi, čím by sa ocitol bez svojej viny v ťažkom finančnom a sociálnom postavení a súčasne by mala exekúcia zvlášť nepriaznivé dlhodobé finančné následky. Oprávnený by podľa povinného nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Povinný tiež uviedol, že exekúcia by vzhľadom na jeho nízky príjem trvala v časovom horizonte 5 -10 rokov. K svojej sociálnej situácii uviedol, že nemá vlastný byt, nie je v jeho silách si platiť všetky platby za nájom, energie, stravu a služby spojené s užívaním bytu. V tejto súvislosti s uhrádzaním mesačných nákladov požiadal o príspevok na bývanie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ďalej ku majetkovým pomerom povinný uviedol, že nevlastní žiadne motorové vozidlo ani nehnuteľnosť, žiadny majetok v oceniteľnej hodnote, nie je majiteľom žiadneho bankového účtu a je nezamestnaný. Povinný tiež poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav. V súvislosti so svojim zdravotným stavom povinný spomenul svoje dva ťažké úrazy v roku 2010. Spolu s návrhmi povinného boli súdu ako prílohy doručené - Rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelária Liptovský Mikuláš, zo dňa 03. 06. 2014, o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, Oznámenie Sociálnej poisťovne, zo dňa 07. 02. 2014, o výplate dôchodku v hotovosti a Upovedomenie o začatí exekúcie, zo dňa 16. 01. 2015 spolu s poštovou doručenkou o jeho doručení povinnému dňa 09. 02. 2015 (ďalej len „upovedomenie“).
3) Oprávnený sa písomne vyjadril k návrhom povinného (vyjadrenie zo dňa 23.04.2015), ktorý uviedol, že predmetom vymáhania v exekučnom konaní je dlžné poistné za obdobie 2009/01 - 2012/05, kedy oprávnený evidoval povinného ako samostatne zárobkovo činnú osobu. Oprávnený poukázal na ustanovenia § 16 ods. 1 a § 17 ods. 2. Zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, týkajúce sa povinnosti vypočítania, platenia, odvádzania poistného a o lehote splatnosti preddavku na poistné. Oprávnený ďalej uviedol, že z dôvodu neplnenia si svojich povinností zo strany povinného, vyplývajúcich z uvedených ustanovení zákona o zdravotnom poistení, oprávnený vydal exekučný titul za dlžné obdobie 2009/01 - 2011/08 na sumu 1 143,30 Eur, dňa 20.11.2011 (ďalej len „exekučný titul 1“) a exekučný titul za obdobie 2011/09 - 2012/05 na sumu 413,72 Eur, dňa 26.08.2012 (ďalej len „exekučný titul 2“). Exekučné tituly boli podľa oprávneného doručované na poslednú oznámenú adresu trvalého pobytu povinným, a to na adresu Sládkovičova 50, Banská Bystrica. Oba exekučné tituly sa podľa oprávneného vrátili späť s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Po uplynutí lehoty na podanie námietok nadobudli exekučné tituly právoplatnosť a vykonateľnosť a následne bol zo strany oprávneného doručený exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, čím sa začalo exekučné konanie. Podľa oprávneného povinný vo svojich námietkach nedoložil relevantné doklady, ktoré by mali vplyv na výšku vymáhanej pohľadávky. Na základe uvedených skutočností oprávnený uviedol, že trvá na svojom návrhu na vykonanie exekúcie. 4) Na základe výzvy súdu zo dňa 30.03.2021, bolo súdu dňa 09.04.2021 doručené podanie oprávneného, ktorého prílohou boli 2x fotokópia poštových doručeniek, ktoré obsahovali označenia predmetných exekučných titulov a ktoré súviseli s ich doručovaním povinnému (ďalej len „doručenky“).
II.
5) Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
6) Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) Na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
7) Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) exekúciu súd zastaví, ak (1) Exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na a. neprijateľné zmluvné podmienky, b. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo c. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
8) Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
9) Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
10) Podľa § 11 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania 05.11.2011) Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.
11) Podľa § 36 ods. 2 Civilného sporového poriadku Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
12) Podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania 05.11.2011) Miestne príslušný súd je všeobecný súd povinného. Ak povinný nemá všeobecný súd v Slovenskej republike, príslušný je súd, v ktorého obvode má povinný majetok; ak je niekoľko príslušných súdov, rozhoduje súd, ktorému bola žiadosť doručená ako prvému.
13) Podľa § 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
14) Podľa § 9a ods. 1 Civilného sporového poriadku, Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
15) Podľa § 17a ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení účinnom od 01. 01. 2011 do 01.05.2015 (ďalej len „Zákon o zdravotnom poistení“) platiteľ poistného sa vopred neupovedomuje o zostavení výkazu nedoplatkov na zdravotnom poistení.
16) Podľa § 17a ods. 4 Zákona o zdravotnom poistení proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok je platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť. Na námietky bez zdôvodnenia sa neprihliada.
17) Podľa § 17a ods. 5 Zákona o zdravotnom poistení výkaz nedoplatkov je právoplatný a vykonateľný márnym uplynutím lehoty na podanie námietok podľa odseku 4.
18) Podľa § 17b ods. 1 Zákona o zdravotnom poistení výkazy nedoplatkov je zdravotná poisťovňa povinná doručovať preukazným spôsobom.
19) Podľa § 17b ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení za preukazný spôsob doručenia výkazov nedoplatkov sa považuje doručenie poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". 20) Podľa § 17b ods. 3 Zákona o zdravotnom poistení zdravotná poisťovňa výkaz nedoplatkov doručuje a) právnickej osobe na adresu uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, b) samostatne zárobkovo činnej osobe na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri, obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, c) fyzickej osobe alebo právnickej osobe, vrátane osôb uvedených v písmenách a) a b), na poslednú adresu sídla, miesta podnikania alebo trvalého pobytu (bydliska) oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení jej oznamovacích povinností (§ 23).
21) Podľa § 17b ods. 5 Zákona o zdravotnom poistení výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom prevzatia písomnosti adresátom. Za deň doručenia výkazu nedoplatkov sa považuje aj deň, keď bolo prijatie písomnosti adresátom bezdôvodne odopreté. Ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk" nebola prevzatá adresátom, považuje sa za doručenú dňom, keď bola zásielka vrátená zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
22) Podľa § 21 ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení Právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.
23) Podľa § 23 ods. 1 Zákona o zdravotnom poistení poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní a) zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu, b) zmenu alebo vznik platiteľa poistného, c) skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia ( § 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca, d) skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné podľa § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l), r) a v), e) skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného (§ 12).
III.
24) Súd po preskúmaní podania / návrhov povinného uvádza, že nakoľko podanie povinného obsahovalo viaceré procesné návrhy, súd o nich rozhodne o každom jednom samostatným výrokom. So zreteľom na zhodné odôvodnenie námietok proti exekúcii a návrhu na zastavenie exekúcie, kedy námietky a návrh na zastavenie exekúcie ako právne inštitúty smerujú svojimi účinkami k vyvolaniu sporu o začatie, resp. k vyvolaniu sporu o ďalšom trvaní exekúcie, bude súd tieto dôvody posudzovať spoločne.
25) Súd k úvodnému návrhu povinného, aby bola vec postúpená na miestne príslušný súd, v ktorom má v súčasnosti povinný bydlisko, súd uvádza, že v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, Exekučného poriadku a Civilného sporového poriadku platí zásada zachovania príslušnosti súdu pre celé konanie podľa podmienok, ktoré boli podľa okolností, keď bolo konanie začaté (ods. 11 uznesenia). V tomto prípade sa miestna príslušnosť riadila a bude riadiť až do skončenia exekučného konania podľa pôvodného miesta pobytu, resp. miesta výkonu činnosti, ktoré mal povinný v čase začatia exekučného konania (05.11.2012) v obvode Okresného súdu Banská Bystrica. Navyše, nakoľko sa počas exekučného konania pojednávanie spravidla nenariaďuje, resp. nariadenie pojednávania je skôr výnimkou, súd nepovažoval za nutné a ani za vhodné, aby uplatnil zákonnú výnimku z uvedenej zásady zachovania príslušnosti súdu a vec preto nepostúpil Okresnému súdu Liptovský Mikuláš.
26) Pred samotným posudzovaním dôvodnosti námietok súd najskôr preskúmal, či bola dodržaná zákonná lehota na ich vznesenie.
27) Súd z pripojených obálok a predmetných doručeniek zistil, že povinnému bolo upovedomenie doručené dňa 09. 02. 2015 a námietky boli doručené na sídlo exekútora dňa 19. 02. 2015. Súd preto konštatuje, že námietky sa považujú za podané u exekútora v zákonnom ustanovenej lehote 14 dní od doručenia upovedomenia povinnému o začatí exekúcie.
28) Súd súčasne preskúmal zákonnosť postupu pri vyznačovaní právoplatnosti a hlavne vykonateľnosti exekučných titulov, ako základných podkladov na vedenie exekúcie, čo mu vyplýva aj z rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7 EMCdo 3/2013, zo dňa 26.02.2014). Z vykonaných lustrácií v Registri obyvateľov, ako aj z údajov vyplývajúcich zo Živnostenského registra bolo zistené, že v období rokov 1991 až 2013 bolo trvalé bydlisko povinného evidované na adrese Sládkovičova 50, Banská Bystrica. Rovnako aj miesto podnikania povinného, ktoré povinný ukončil ku dňu 19.05.2012, bolo zhodné s uvedenou adresou trvalého pobytu. Súd z doručených fotokópií doručeniek (ods. 4 uznesenia) zistil, že exekučné tituly boli v rokoch 2011 a 2012 doručované práve na uvedenú adresu trvalého pobytu.
29) Ďalej súd považuje za potrebné dodať, že povinný k obdobiam doručovania exekučných titulov
- november 2011 a september 2012 neuviedol žiadne udalosti, ktoré by mohli mať vplyv na jeho spôsobilosť prijať poštové zásielky s exekučnými titulmi, pretože ako sám uvádza, jeho prvé úrazy sa mali udiať v mesiacoch marec a júl 2010 a jeho hospitalizácia mala nastať až v máji 2013. Súčasne súd uvádza, že povinný o svojich úrazoch a hospitalizáciách nepredložil súdu žiadnu právne významnú listinu, ktorá by tieto udalosti preukazovala.
30) Súd s poukazom na zistené okolnosti doručovania exekučných titulov preto prijal záver, že exekučné tituly boli doručované preukázaným spôsobom, t. j. prostredníctvom doručovania do „vlastných rúk“, na adresu vtedy aktuálneho trvalého pobytu. Na základe tohto záveru súd preto považoval uplatnenie tzv. fikcie doručenia exekučných titulov a následné vyznačenie ich právoplatnosti a vykonateľnosti za uplatnené v súlade so Zákonom o zdravotnom poistení. Súd preto exekučné tituly považuje za vykonateľné a spôsobilé na vedenie exekúcie.
31) Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 4 Cdo 51/98, príp. 5 M Cdo 12/2007 vyplýva, že a) Námietky povinného proti exekúcii (§ 50 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov) nie sú opravným prostriedkom povinného a nesmerujú proti určitému rozhodnutiu súdu. Sú jeho obranou, ktorou čelí proti nemu vedenej exekúcii. Ich cieľom nie je dosiahnuť zmenu alebo zrušenie konkrétneho súdneho rozhodnutia, ale vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, b) Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátu orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu.
32) Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je svojím charakterom sporom o začatie exekúcie. Exekučný súd na základe vznesených námietok povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene, t. j. či po vzniku exekučného titulu, ale pred začatím exekúcie, nastala prekážka na jej vykonanie. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 M Cdo 3/2009).
33) So zreteľom na citovanú rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu týkajúcej sa ozrejmenia inštitútu námietok a definovania právomoci súdu v námietkovom konaní, súd konštatuje, že v námietkovom konaní súd nemá právomoc posudzovať, či pri vydávaní exekučného titulu (rozhodnutia o predpísaní poistného) boli zohľadnené všetky skutočnosti a okolnosti, ktoré mohli mať na jeho vydanie vplyv, a súčasne nemôže rozhodovať o tom, o čom už bolo právoplatne iným orgánom rozhodnuté, najmä, ak na to rozhodovanie mal povinný možnosť vplývať, a to podaním opravného prostriedku (námietok - ods. 16 uznesenia). V tejto súvislosti súd ešte považuje za potrebné dodať, že ak povinný namieta v začatom exekučnom konaní okolnosti ohľadne svojho zdravotného stavu, ktorý mohol mať vplyv na vydanie exekučného titulu, tak tieto otázky sú pre súd v súčasnom štádiu bez právneho významu.
34) Čo sa týka námietok povinného ohľadne jeho majetkových pomerov súd uvádza, že otázky majetnosti alebo nemajetnosti budú predmetom budúceho posudzovania exekútora, kedy exekútor ako štátom splnomocnená osoba určujúca spôsob vykonania exekúcie vykoná príslušné zisťovania a lustrácie povinného ohľadne jeho majetkových pomerov. Až na základe takýchto zistení, exekútor uváži, aký postup pre ďalšie vedenie exekúcie je v prípade povinného potrebný, pričom pri zistení dôvodu na zastavenie exekúcie má uloženú zákonnú povinnosť (§ 57 ods. 4 Ex. por. účinný do 31.03.2017) predložiť vec súdu na zastavenie exekúcie. Takéto závery vyplývajú aj z rozhodovacej činnosti krajských súdov, ktorá nad rámec uvedeného tiež uvádza, že samotný nízky príjem povinnej osoby, či zjavný nepomer medzi príjmami a záväzkami povinného, nie je bez ďalšieho dôvodom pre zastavenie exekúcie. (Uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č. k. 21CoE/44/2016, zo dňa 19.04.2016 a Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 6CoE/120/2014, zo dňa 12.02.2015).
35) Súd ďalej uvádza, že podstatou exekúcie je nútený zásah do majetkovej sféry povinného ako osoby, ktorá si nesplnila svoj záväzok, resp. povinnosť, ktorá jej bola uložená rozhodnutím súdu, príp. iným orgánom. Povinný preto musí strpieť zásahy exekútora do jej majetkovej sféry, ktoré ale musia byť uskutočnené proporcionálne tak, ako to uvádza § 64 Exekučného poriadku účinný ku dňu 31.03.2017.
36) K tvrdeniam povinného, ktorými namietol premlčanie nároku oprávneného, súd uvádza, že exekučné tituly nadobudli právoplatnosť v dňoch 12.01.2012 a 16.10.2012, pričom ich prípadná premlčacia lehota by uplynula v dňoch 12.01.2015 a 16.10.2015 (ods. 22). Doručením návrhu na vykonanie exekúcie dňa 05. 11. 2012 sa v súlade s § 112 Občianskeho zákonníka prerušila premlčacia doba až do skončenia konania. Keďže exekučné konanie stále trvá a premlčacia lehota spočíva, nemohlo dôjsť k premlčaniu práva oprávneného.
37) Súd následne posúdil aj návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie. Súd už vo vyššie uvedených odsekoch konštatoval, že nútené vymáhanie práva priznaného exekučným titulom (exekúcia) prináša so sebou zásah do majetkových práv osoby, voči ktorej je vykonávaná. S týmto zásahom sú pochopiteľne spojené aj iné nežiadúce následky, ktoré ale musia byť primerané vymáhanej povinnosti. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že povolenie odkladu exekúcie prichádza do úvahy, ak by výkonom exekúcie došlo ku ohrozeniu základných životných istôt za situácie, do ktorej sa povinný dostal bez svojej viny a ktorá je len prechodného charakteru. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. II. ÚS 1/09-29, zo dňa 15.01.2009)
38) S poukazom na uvedené závery ústavného súdu povinný dostatočne nepreukázal, či podmienky na povolenie odkladu exekúcie predpokladané zákonom skutočne nastali. Tvrdenie povinného o jeho nízkom príjme len samé o sebe nie sú dostatočným dôvodom na to, aby súd povolil odklad exekúcie. Navyše príslušné zákonné ustanovenia stanovujú minimálnu hranicu životného minima, ktoré exekúciou nemôže byť postihnutý. Súd preto návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie nepovažoval za dôvodný a preto tento zamietol.
39) K samotným námietkam povinného proti trovám exekúcie, ktorých dôvody spočívali v tvrdeniach o nemajetnosti povinného, ťažkom sociálnom postavení a nedostatku príjmov súd odkazuje na vopred uvedené argumenty súdu. Súd len považuje za potrebné uviesť, že povinný žiadnym spôsobom nespochybnil výšku, príp. opodstatnenosť vzniknutých trov exekúcie, ktoré exekútor vyčíslil v upovedomení o začatí exekúcie. Týmto preto nenastal spor o vznik trov exekúcie a preto súd námietky ako neodôvodnené zamietol.
40) Súd na základe prieskumu doručených návrhov povinného, na nich sa vzťahujúce vyjadrenia oprávneného, aplikáciou citovaných zákonných ustanovení a na ne sa vzťahujúcou rozhodovacou činnosťou súdov (čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku) rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku uznesenia o zamietnutí námietok proti exekúcii, proti výroku o zamietnutí námietok proti trovám exekúcie a proti výroku o zamietnutí návrhu na povolenie odkladu exekúcie, odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 CSP; § 9a ods. 1 EP)
Proti výroku uznesenia o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo uznesenie vydané.
Odvolanie, okrem všeobecných náležitostí vyžadovaných pre podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) musí uvádzať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej c) patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý d) súdny proces, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, f) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, g) súd prvej inštancie nevykonal nevrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , h) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, i) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo j) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V Banskej Bystrici, dňa 29. 04. 2021