Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/64/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobkyne D. I., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX H., právne zastúpená JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom, so sídlom Makovická 768/20, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného a o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k. -154 zo dňa 27. mája 2019, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2.680,- eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 14.7.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Mení rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol tak, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 278,54 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 14.7.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„ I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2 680,- eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 14.7.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením , , , , , , , , , , a , , , , , , , , , (ďalej len „“), , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“), Čl. 3, Čl. 5, Čl. 6 odsek 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, , ,

odsek 1, 2, , , , (ďalej len „“), Nariadenia vlády č. v znení platnom od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobou podanou na súde dňa 16.2.2017 sa domáhala určenia neprijateľných zmluvných podmienok. Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 8.3.2012 bol žalobkyni oznámením žalovaného zo dňa 15.03.2012 schválený úver vo výške 1.500,- eur, so splatnosťou úveru 48 mesiacov, výškou mesačnej splátky 77,05 eur, ročnou úrokovou sadzbou 70,01% a RPMN úveru 64,19%, čím medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere č XXXXXXXXXX a poskytnutiu úveru. Súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere bola aj rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorou sa žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník mali dohodnúť, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, pred niektorým z určených stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku stálych rozhodcovských súdov. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

4. Na základe uvedených skutočností bola žalobkyni z revolvingového úveru dňa 15.3.2012 poskytnutá len suma 1 132,51 eura a to napriek tomu, že úver bol schválený vo výške 1.500,- eur. Žalovaný si totiž v zmysle bodu 8. (Dohoda o poskytnutí služby), ods. 8.1. písm. a) zmluvy o revolvingovom úvere na poskytnutý úvery započítal sumu vo výške 367,49 eura, ako odplatu za službu spočívajúcu v záväzku žalovaného ako veriteľa poskytnúť po splnení ďalších podmienok na žiadosť dlžníka možnosť odkladu splatnosti splátok úveru. Zo strany žalobcu ako dlžníka bola žalovanému ako veriteľovi doposiaľ na vrátenie úveru zaplatená suma spolu vo výške 4.091,05 eura. Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi žalobcom ako dlžníkom a spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom a dodávateľom je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou. Odplatná služba spočívajúca v možnosti odkladu splatností splátok úveru v zmysle bodu 8. (Dohody o poskytnutí služby) zmluvy o revolvingovom úvere, nebola medzí zmluvnými stranami dojednaná individuálne. Dojednanie uvedenej odplatnej služby považujú za nekalé, najmä z dôvodu, že najmä z úpravy ods. 8. zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že takáto zmluvná podmienka (o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatností splátok úveru) platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadaniu o odklad splátok. Zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti podľa , a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, preto je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. V zmluve o revolvingovom úvere je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby 70,01%. V tejto súvislosti poukázal na značný nepomer vo vzťahu k priemerným úrokovým mieram z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov, v marci 2012, vo výške 11,76% p. a. Z uvedeného jasne vyplynulo, že takéto dojednanie úrokov (takmer 7 - násobne vyššie) sa prieči dobrým mravom a v zmysle je toto neplatné Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2009, sp. zn. ). Bezdôvodné obohatenie v tomto prípade predstavuje rozdiel medzi žalovaným skutočne poskytnutým plnením na vrátenie úveru a tým čo žalobca na tento úver doposiaľ plnil, t.j. sumu vo výške 2.958,54 eura. O skutočnosti, že sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil sa žalobkyňa dozvedela od právneho zástupcu v tejto veci, kedy bola na základe právneho zhodnotenia veci informovaná o tom, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje povinné zákonné náležitosti a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a že platením žalovanému ako veriteľovi nad rozsah prijatých peňažných prostriedkov dochádza na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.

5. Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. -89 zo dňa 23. apríla 2018 súd prvým výrokom určil, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.03.2012, uvedená v bode 8., ods. 8.1., v znení: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy, uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,49 eura a b/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 167,04 eura v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ

oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby", je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Druhým výrokom určil, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.03.2012, uvedená v bode 8., ods. 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru, je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3. zmluvných dojednaní žiadosti/ zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl. 2. žiadosti/zmluvy", je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Tretím výrokom zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2 958,54 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 958,54 eura od 14.7.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Štvrtým výrokom rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

6. Krajský súd v Prešove uznesením, sp. zn. -122 zo dňa 18.12.2018 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v bodoch III., IV. a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vznesenú námietku premlčania neposúdil správne, pretože žalobkyňa právne relevantným spôsobom nepreukázala, že zo strany žalovaného v tomto prípade došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, a že by bolo potrebné na vznesenú námietku premlčania aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu. Odvolací súd poukázal na to, že na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, resp. jeho vedomosť o tom, že viaceré jeho nároky uplatnené voči spotrebiteľom boli v dôsledku súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv súdom vyhlásené za neplatné, prípadne úvery poskytnuté spotrebiteľom považované za bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych zákonných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pre možnosť súdu konštatovať vedomostnú zložku úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohacovať, by bolo nutné v každom jednotlivom konkrétnom prípade s poukazom na okolnosti uzavretej konkrétnej úverovej zmluvy s konkrétnymi zmluvnými stranami preukázať, že žalovaný, ako úverový veriteľ, v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo bol aspoň uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne na úkor dlžníka obohacuje.

7. Súd prvej inštancie právny vzťah účastníkov posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva. Vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré požadovala žalobkyňa má právny základ v neplatnej spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej si strany poskytli finančné plnenia. Predmetom konania bolo aj určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že úverová zmluva zo dňa 15.3.2012 obsahuje iné údaje v časti vyznačenej spotrebiteľom v bode 5., ako údaje o požadovanom revolvingovom úvere a iné v akceptácii návrhu zo strany dodávateľa v bode 6. zmluvy, ako údaje o schválenom revolvingovom úvere. Žalobkyňa podpísala zmluvu po vyplnení bodu 5. dňa 8.3.2012 a žalovaný ju podpísal po vyplnení bodu 6. dňa 15.3.2012. Vyplnenie bodu 6. žalovaným je s poukazom na novým návrhom na uzavretie zmluvy, čo však žalobkyňa neakceptovala, preto nedošlo k vzniku dvojstranného právneho úkonu a teda k vzniku úverovej zmluvy. Aj v prípade, ak by došlo k vzniku dvojstranného právneho úkonu, predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere by bola absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.

8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ročná úroková sadzba je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o úvere zo dňa 15.3.2012 je uvedená ročná úroková sadzba 70,01 %. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci marec 2012 na úrovni 11,76 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 70,01 % ročne uvedená v zmluve podstatne / takmer šesťnásobne/ prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam

v mesiaci marec 2012. Nebankový subjekt pri poskytovaní úverov síce podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa môže odraziť aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov / aj keď vyššia ako pri bankách / musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 70,01 % ročne / ako podstatná zložka právneho úkonu/ je v rozpore s dobrými mravmi, preto predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere sa svojím obsahom prieči dobrým mravom. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon /dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky/, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené dôvody súd považoval predmetnú úverovú zmluvu za absolútne neplatnú. Ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

9. Súd I. inštancie sa zaoberal posúdením námietky premlčania, ktorú vzniesol žalovaný. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu dvoch rokov, podľa tvrdenia žalobkyne, o skutočnosti, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, sa žalobkyňa dozvedela od právneho zástupcu v tejto veci, kedy bola informovaná o skutkových okolnostiach prípadu. Žalobkyňa splnomocnila zástupcu na zastupovanie v predmetnej veci dňa 15.11.2016 a do podania žaloby dňa 16.2.2017 neuplynula subjektívna premlčacia doba dvoch rokov. Pokiaľ žalovaný v konaní nepreukázal skoršiu skutočnú vedomosť žalobkyne o bezdôvodnom obohatení, nemôže súd jeho námietku premlčania vo vzťahu k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby považovať za dôvodnú. Pri posúdení dôvodnosti vznesenej námietky premlčania bol súd viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, podľa ktorého nebolo namieste aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu, pretože nebolo preukázané úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. V čase rozhodovania súdu sa dôkazná situácia nezmenila, pričom podľa názoru odvolacieho súdu na preukázanie úmyslu žalovaného nepostačuje všeobecné tvrdenie o vedomosti žalovaného o výsledkoch súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv. Súd posúdil nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Keďže žaloba bola podaná dňa 16.2.2017, nepremlčané boli všetky plnenia žalobkyne od 16.2.2014 spolu v sumu 2 680,- eur, preto súd zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2 680,- eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 14.7.2017 (od doručenia žaloby žalovanému) do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10. O trovách konania, súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Proti výrokom I. rozsudku o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie a proti výroku III. o trovách konania podal včas odvolanie žalovaný. Žalovaný namietal, že v zmysle platnej právnej úpravy výška úrokovej sadzby nespôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy ako celku, záver súdu o neplatnosti ustanovenia o úrokoch je nepreskúmateľným pre absenciu akýchkoľvek dôvodov a skutočností, ktoré boli použité pri tomto závere. Namietal tiež, že súd prvej inštancie sa nezaoberal námietkami a vyjadrením žalovaného v otázke výšky úrokovej sadzby (uvedenej v odvolaní proti v poradí prvému rozsudku). Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX je úverovou zmluvou, ktorá sa riadi (ako zmluvný typ) ustanoveniami . Základná regulácia úrokov vyplýva z ustanovenia , ktorý obsahuje reguláciu záväzku platiť úroky, úpravu situácie ak si strany výslovne nedohodli výšku úrokov v zmluve a úpravu situáciu, ak si strany dohodli v zmluve úroky vyššie, než je prípustné na základe alebo podľa zákona. Uvedená právna úprava vyplývajúca z poslednej vety citovaného zákonného ustanovenia má prednosť pred , nakoľko - ide o osobitný druh regulácie záväzku platiť úroky v prípade, ak sú úroky dohodnuté vo výške vyššej než je prípustné na základe alebo podľa zákona, - ide o špeciálnu právnu úpravu (lex specialis) pred všeobecnou úpravou občianskeho práva. Súd prvej inštancie postupoval nesprávne a dospel k nesprávnemu právnemu záveru o neplatnosti uzavretej úverovej zmluvy. V zmysle hore citovaného zákonného ustanovenia nie je možné dospieť k záveru o neplatnosti celej úverovej zmluvy, ale len k záveru, že by dlžník z úverovej zmluvy bol povinný platiť úroky vo výške najviac prípustnej podľa alebo na základe zákona. Ak súd prvej inštancie bol schopný určiť, že výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi, potom je a musí byť spôsobilý určiť, kde (od akej hodnoty) dochádza k rozporu s dobrými mravmi. Ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že výška odplaty bola upravená v zmysle ust. , podľa ktorého bolo výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých

prostriedkov a lehota splatnosti. Porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne - banka si svoj „zisk“ účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a pod., čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Obvyklá výška odplaty bola 45,60 %, pričom táto nebola podstatne prevýšená. Podstatné prevýšenie je podľa súdnej praxe o viac ako 25 - 27 %. Výrok v časti o priznaní úroku z omeškania konajúci súd nezdôvodnil vôbec. Ide o nepreskúmateľné rozhodnutie, ktoré nemá oporu v dokazovaní, v žiadnych skutkových zisteniach a ani v právnom posúdení. Na základe uvedeného žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn. -154 zo dňa 27.05. 2019 z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a záverov a pre nesprávne právne posúdenie, teda podľa a . Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a o veci sám rozhodol tak, že žalobu zamietne. Žalovaný si uplatňuje nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní a náhradu iných trov odvolacieho konania za súdny poplatok platený na základe podaného odvolania.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že nie je možné dospieť k záveru o neplatnosti celej úverovej zmluvy, ale len k záveru, že by dlžník z úverovej zmluvy bol povinný platiť úroky vo výške najviac prípustnej podľa alebo na základe zákona. V napadnutom rozsudku dospel súd prvej inštancie k záveru, že pokiaľ žalovaný vyplnil bod 6. Zmluvy o revolvingovom úvere dňa 15.03.2012, a zároveň v ten deň túto zmluvu aj podpísal, pričom k tomu došlo až po jej vyplnení v bode 5. a podpise zo strany žalobkyne, vyplnenie bodu 6. žalovaným je s poukazom na novým návrhom na uzavretie zmluvy, čo žalobkyňa neakceptovala, preto nedošlo ani k vzniku dvojstranného právneho úkonu a teda k vzniku úverovej zmluvy, ergo Zmluva o revolvingovom úvere je neplatná. Ďalej uviedla, že nie je možné dôjsť k záveru, že posúdenie Zmluvy o revolvingovom úvere ako neplatného dvojstranného úkonu neprichádza do úvahy a to i v situácii, pokiaľ úver bol žalovaným žalobkyni poskytnutý. V danom prípade je náležité, že v takomto prípade ani neexistovala vôľa na strane žalobkyne ako žiadateľky o úver vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalovaným ako poskytovateľom úveru za predpokladu, že sa dodatočne a jednostranne budú na strane poskytovateľa úveru meniť podstatné náležitosti (vyplnením pozmeneného bodu 6.) Zmluvy o revolvingovom úvere. Vyplnením bodu 6. spôsobom vyššie uvedeným, keď sa jedná o nový návrh na uzavretie zmluvy, nemá Zmluva o revolvingovom úvere písomnú formu, je však potom rovnako nepochybné, že úver poskytnutý žalovaným žalobkyni je bezúročný a bezpoplatkový a to tiež s poukazom na s. 1, písm. a) o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Tento záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti však len potvrdzuje vecnú správnosť záveru podľa napadnutého rozsudku o bezdôvodnom obohatení žalovaným na úkor žalobkyne. Odôvodnenie odvolania v časti 2 považuje za absolútne irelevantné, nesúvisiace s prejednávanou vecou

13. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podala včas odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že ak na preukázanie úmyslu obchodníka nestačia samotné všeobecné skutočnosti o profesionálnom postavení, tak práve v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.10.2018 sp.zn. je samotným konaním žalovaného dokázaný priamy úmysel, bezdôvodne sa obohatiť, a to jeho konaním po uzatvorení vadnej zmluvy, prijatím každej jednej splátky, po tom, čo žalobkyňa reálne vrátila úver nad poskytnutú sumu istiny. K plynutiu objektívnej premlčacej doby uviedla, že konanie subjektu, ktorý dlhodobo a opakovane poskytuje spotrebiteľské úvery, na základe vadných zmlúv, sa takéto konanie nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohacovaniu sa tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so spotrebiteľským právom. Doba, počas ktorej žalovaný poskytuje úvery a ich množstvo, vylučujú inú možnosť, ako to, že žalovaný sa na úkor spotrebiteľov obohacuje úmyselne a nejde o náhodné jednorazové nedbanlivostné zlyhanie. Je vylúčené, aby žalovaný, ako profesionál v poskytovaní úverov, nepoznal spotrebiteľské právo a prijímal platby nad spotrebiteľovi poskytnutú sumu pri neplatných úveroch, alebo nad istinu úveru pri bezúročných a bezpoplatkových úveroch. V tejto súvislosti zdôraznila, že je to sám veriteľ, kto pripravuje takéto neplatné úverové zmluvy, alebo bezúročné a bezpoplatkové úvery. Len pre úplnosť dodala, že ak by išlo u veriteľa aj o úžeru, tak tej sa možno dopustiť tiež len úmyselne, keďže platí, že „Nedá sa úžerníčiť len z nedbanlivosti.“

14. Ďalším dôkazom o úmysle žalovaného ako veriteľa bezdôvodne sa na úkor žalobkyne ako spotrebiteľky obohacovať, prijímaním platieb od spotrebiteľa po splatení spotrebiteľovi poskytnutej sumy, je prijímanie takýchto platieb, po splatení poskytnutej sumy v dobe, keď už veriteľovi je známa judikatúra k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a k neplatnosti spotrebiteľských zmlúv, a to nielen týkajúca sa

iných podnikateľských subjektov, poskytujúcich spotrebiteľské úvery, ale aj vo veciach, v ktorých bol sám stranou takéhoto konania. Nemôžu byť preto žiadne rozumné pochybnosti o tom, že žalovaný sa na úkor žalobkyne obohatil úmyselne, a preto na posúdenie premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil alebo vo veci sám rozhodol. Žalobkyňa si zároveň uplatňuje právo na náhradu trov odvolacieho konania.

15. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebol vykonaný žiadny dôkaz preukazujúci tvrdenia žalobcu o úmysle žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla a ani nepreukázala skutočnosť o vedomosti žalovaného o tom, že by mal získavať bezdôvodné obohatenie. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. uviedol, že samotný fakt, že nebankový subjekt poskytujúci úver spotrebiteľovi je v postavení profesionálneho podnikateľa, nemôže bez ďalšieho zakladať úmysel tohto nebankového subjektu bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa. Navrhol, aby odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a rozsudok v časti napadnutej týmto odvolaním ako vecne správny potvrdený. Žalovaný si uplatnil voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa ust. , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa odseku 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa odseku 3, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

19. Podľa ust. , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa ust. , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

21. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah založený Zmluvami o úvere medzi žalovaným a žalobkyňou vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalovaným v konečnom dôsledku spochybnený.

22. Správnym je i záver súdu prvej inštancie o tom, že predmetná spotrebiteľská úverová zmluva je absolútne neplatná, z dôvodu neplatnosti podstatnej náležitosti zmluvy o úvere, a to, úrokovej sadzby, pre rozpor s dobrými mravmi podľa . Podľa údajov Národnej banky Slovenska bol a priemerná úroková sadzba obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci marec 2012 na úrovni 11,76 % ročne. V danom prípade sa preto prvoinštančný súd správne zaoberal výškou úroku z úveru, ktorá je určená úrokovou sadzbou 70,01 % ročne a porovnával ju s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Úroková sadzba predmetného úveru bola dohodnutá vo výške 70,01 %, čo je skoro 6-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie

považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o viac ako 500 % priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalobcom požadovaný úrok z úveru s úrokovou sadzbou vo výške 70,01 % spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy, pretože bolo súdom v rámci skutkového stavu preukázané a zistené, že priemerne v tomto období boli úroky 11,76 % ročne.

23. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

24. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v o ochrane spotrebiteľa. Podľa ustanovenia tohto právneho predpisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. zo dňa 26. apríla 2012 vyslovil právny názor, podľa ktorého „Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa , ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“

26. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Žalovaným požadovaná sadzba úrokov viac ako päť- násobok ročne pri zmluve je úplne drastická a v demokratickej spoločnosti neakceptovateľná. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia má oporu vo vykonanom dokazovaní.

27. Odvolacia námietka žalovaného vo vzťahu k priznaniu úroku z omeškania je bez právneho významu. Žalobkyňa žalobným návrhom žiadala priznať úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby. Žaloba bola doručená žalovanému dňa 13.07.2017, súd priznal úrok z omeškania odo dňa 14.07.2017, čo v bode 62 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd podľa ust. výrok napadnutého rozsudku o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2.680,- eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 14.7.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako vecne správny potvrdil.

29. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalobkyňa dňa 15.03.2012 uzatvorila štandardnú formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v súlade s ustanoveniami v tom čase účinného K nepriznaniu uplatneného nároku v prevyšujúcej časti na vydanie bezdôvodného obohatenia nedošlo v dôsledku uplynutia objektívnej premlčacej doby.

30. Čo sa týka práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( ) a objektívna ( ). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaný v konaní nepreukázal skoršiu skutočnú vedomosť žalobkyne o bezdôvodnom obohatení, a preto nemôže súd považovať jeho námietku premlčania vo vzťahu k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby za dôvodnú.

31. V súvislosti so zrušením rozhodnutia súdu prvej inštancie sp.zn. -89 zo dňa 16. apríla 2018 uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. -122 zo dňa 18. decembra 2018, podľa ktorého nie je možné aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu, odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12. decembra 2017, podľa ktorého „Uplatňovaním teórie tzv. živej , resp. uplatňovaním tzv. evolutívneho výkladu (porovnaj napr. interpretačné prizmy uplatňované Európskym súdom pre ľudské práva), ktorým dochádza k zmene právnych noriem aj bez zmeny právneho textu. V dôsledku uvedeného tak plynutím času prirodzene dochádza aj k prekonávaniu niektorých starších rozhodnutí ústavného súdu rozhodnutiami novšími, obdobne ako to je i v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Z uvedeného tak vyplýva, že judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa akejkoľvek problematiky nemožno interpretovať a aplikovať rigidne a ako navždy danú (nemennú), ale, naopak, je potrebné vnímať ju, posudzovať ju a aplikovať vo vývoji. Judikatúra ústavného súdu či iných orgánov súdneho typu v akejkoľvek oblasti nevyhnutne zahŕňa aj prelamovanie už skôr vyslovených (vlastných) právnych názorov. Ide o prirodzený jav, ktorý sa v rozhodovacej činnosti súdnych orgánov objektívne musí skôr či neskôr objaviť. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12. decembra 2017). Uvedené o to viac platí pre všeobecné súdy.

32. Správnym preto nie je tvrdenie o nemožnosti aplikácie desaťročnej objektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z ust. v ustanovení upravoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S neuvedením niektorých spája sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že právny úkon je absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Ak je zmluva absolútne neplatná, každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

33. Odvolací súd na podporu svojich tvrdení poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-485/19 LH proti Profi Credit Slovakia, s.r.o. zo dňa 22.4.2021, podľa ktorého „Zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.“

34. Ak teda zmluva bola absolútne neplatná, žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie takejto zmluvy nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Ak žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov, v rozpore so zákonom uzatvorí zmluvu, v ktorej dohodne úrokovú mieru, ktorá prekračuje takmer šesťnásobne priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť, aby žalovaný ako banka nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť uzavretím takejto zmluvy a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Záver o potrebe aplikácie trojročnej premlčacej doby upravenej v ust. , oporu vo vykonanom dokazovaní nemá a teda odvolací súd postupom podľa a napadnutý rozsudok zmenil.

35. Pokiaľ ide o desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú možno aplikovať v prípade, ak bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne, z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vydaného vo veci dňa 18.10.2018 záver o nemožnosti aplikácie desaťročnej objektívnej premlčacej doby nevyplýva. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR konštatuje, že samotné všeobecné skutočnosti o profesionálnom podnikateľskom postavení subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch, samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel veriteľa. Je nutné dôsledne skúmať vôľovú a vedomostnú zložku zavinenia aplikujúc analógiu podľa trestného práva hmotného pri právnom posúdení formy zavinenia, a to s dôrazom na čas konania protiprávneho úkonu, resp. získania neoprávneného majetkového prospechu. Pri bezdôvodnom obohatení je preto dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo z objektívneho hľadiska a v tom čase preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné aplikovať trojročnú alebo desaťročnú premlčaciu dobu. Z uvedeného teda zákonite vyplýva, že v prvom rade je potrebné správne právne posúdiť, z akého dôvodu došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ustanovenia . Iná situácia nastáva napr. pri bezdôvodnom obohatení bez právneho dôvodu ako pri bezdôvodnom obohatení z neplatného právneho úkonu z časového hľadiska, kedy k obohateniu reálne došlo. Až po správnom určení okamihu, kedy k obohateniu došlo, je možné pristúpiť ku skúmaniu zavinenia veriteľa, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalobca musí preukázať, že v čase, kedy došlo k obohateniu, mal žalovaný úmysel získať majetkový prospech na jeho úkor. V prípade nepreukázania úmyslu žalovaného (vedomostnej aj vôľovej zložky úmyslu) musí byť aplikovaná všeobecná trojročná objektívna lehota.

36. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR podotkol, že v prípade, ak veriteľ koná nekorektne a neuvedie do úverovej zmluvy všetky zákonom predpísané údaje, je toto jeho konanie zo zákona sankcionované tým, že zmluva sa stáva bezúročnou a bezpoplatkovou, čo v podstate znamená, že spotrebiteľ je povinný zaplatiť veriteľovi len samotnú istinu úveru. Táto skutočnosť má preto za následok automatickú neplatnosť tých častí zmluvy, ktoré sa týkajú práve odplaty a úrokov za poskytnutý úver. Je preto dôležité správne posúdiť, či je zmluva platná s výnimkou častí o úrokoch a odplate alebo má ešte také iné vady, že je ako celok neudržateľná, a preto v celosti neplatná. Uvedené má tiež dopad na posúdenie, z akého dôvodu bezdôvodné obohatenie vzniklo, čo následne determinuje tak okamih bezdôvodného obohatenia (kedy k obohateniu došlo), ako aj začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia.

37. V prejednávanej veci žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky vo výške 1132,51 eur na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 15.3.2012 uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Žalobkyňa do dňa 22.7.2016 zaplatila žalovanému sumu vo výške 4.091,15 eur. Žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 16.02.2017 a teda objektívna desaťročná premlčacia doba neuplynula.

38. Podľa ust. , odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

39. Podľa ust. 517 odsek 1, , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa odseku 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

40. Podľa nariadenia vlády č. v znení platnom od 1.1.2015, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby. Žalovanému bola doručená žaloba dňa 13.07.2017, odo dňa 14.07.2017 súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % v súlade s citovanými právnymi predpismi.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol podľa ust. tak, že odvolaniu žalobkyne vyhovel a zmenil rozsudok súdu I. inštancie vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, tak, že žalovanému uložil povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 278,54 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 14.7.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s tak, že žalobkyňa bola v celom rozsahu v spore úspešná, preto má nárok vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).