Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-120-2020.pdf
PDF · 145.26 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/120/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: G. F., nar. XX.XX.XXXX bytom R. M. XXXX/XXX, U. zastúpený JUDr. Jozef Holič, advokát, so sídlom v Bratislave, Poľovnícka 4, Bernolákovo, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o náhradu škody na zdraví na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25C/89/2013-237 zo dňa 3. Júla 2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok II.) potvrdzuje. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudok súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Súd konanie v časti zaplatenia istiny 4.219,-€ a úroku z omeškania 8,75% ročne zo sumy 17.292,- € od 21.03.2013 do zaplatenia zastavuje. II. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 5.229,20 € titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta. IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52 %. 1.1. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 2 , § 146 ods. 1 prvá veta C.s.p. keď uviedol, že žalobca si žalobou uplatňuje po čiastočnom zastavení konania voči žalovanému 50% navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „ SSÚ“) vo výške 13.073 € a sumy 504,52 € za zaplatenie znaleckého posudku č. X/XXXX-XX. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zo Znaleckého posudku číslo XXX/PL-XXXX vypracovaného znalcom J.. H. Y. dňa 13.12.2012 na základe žiadosti zadávateľa - žalobcu zistil, že účelom znaleckého posudku bolo vyšetriť žalobcu a z predloženej zdravotnej dokumentácie podať stanovisko o možnosti zvýšenia SSÚ posudok o sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 20.02.2012 vyhotovený posudzujúcim lekárom J.. X. X., pneumológom a ftizeológom, potvrdený prednostom Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie LFUK a UNB Nemocnice ak. S.. D. U. . Podľa uvedeného posudku je bodové hodnotenie SSU žalobcu podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. časť II. a IV., položka č. IV/66 profesionálna asthma bronchiale - 1700 bodov, na základe ktorého bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 26 146 € (1700 bodov x 15,38€ podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 155/2011 Z.z.). J.. H. Y. ako znalec odporúča zvýšiť náhradu za SSU podľa § 7 a § 10 zákona č. 431/2004 Z.z. o 500 bodov, t. j. na 2200 bodov. V uvedenom posudku odporučil zvýšiť bodové ohodnotenie u žalobcu z 1700 na 2200 bodov podľa § 7 až § 10 zákona č. 437/2004 Z.z. z dôvodu, že ide o 36 ročného pacienta s 18 ročnou praxou tlačiara, pričom pokus o zamestnanie v jeho profesii je skôr nemožný, a taktiež ide o spoločenské obmedzenia, pretože v budúcnosti sa nebude môcť venovať obľúbeným športom, zúčastňovať sa kultúrnych podujatí ani cestovať na dlhšie vzdialenosti. Z odborného posudku o invalidite z 23.04.2012 vypracovaného posudkovou lekárkou J.. T. zistil, že žalobca nie je naďalej schopný pracovať v pôvodnej profesii, môže pracovať len na
pracoviskách bez kontaktu s dráždivými látkami, bez alergénov, prachu kde sú vyrovnané klimatické podmienky, bez preťaženia chrbtice. Z vyúčtovania č. X/XXXX-XX-XX za vypracovanie znaleckého posudku z 13.12.2012 č.l. 16 zistil, že znalec si za vypracovania posudku od žalobcu vyžiadal zaplatiť 504,52 €, ktoré mali byť zaslané na jeho účet. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že profesionálna asthma bronchiale, ako choroba z povolania, bola žalobcovi priznaná od 31.01.2012, s jej prvým zistením dňa 24.06.2011.Nebolo v tomto konaní taktiež sporné, že základným bodovým ohodnotením je diagnóza žalobcu ohodnotená na 1700 bodov. (Posudok o sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 20.02.2012 bol vyhotovený posudzujúcim lekárom J.. X. X., pneumológom a ftizeológom, potvrdený prednostom Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie LFUK a UNB Nemocnice ak. S.. D. U., J.. Z. U.. č.l. 6). Sporné bolo priznanie mimoriadneho zvýšenia SSU a nárok na zaplatenie znalečného. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. , § 4 ods. 1 , § 5 ods. 1,5 , § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď poukázal nato, že na rozdiel od náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, výška tzv. mimoriadneho zvýšenia SSU nie je exaktne daná počtom bodov určených v znaleckom posudku, ale jej výšku ponechal zákonodarca buď na dohodu medzi poškodeným a poskytovateľom náhrady alebo na uvážení súdu. Posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa, je výlučne úlohou súdu, pričom právna úprava nijakým, ani demonštratívnym spôsobom neuvádza, aké poškodenia zdravia, respektíve aké následky takéhoto poškodenia zakladajú nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd vychádza jednak z lekárskeho posudku, základného bodovania poškodení, ale tiež musí prihliadať na to, aké zmeny poškodenie zdravia vyvolalo v živote dotknutej osoby vo vzťahu k stavu pred poškodením. Okolnosti hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho poškodeného, bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania v oblastiach umenia, vedy, športu či politiky, alebo viedol tzv. bežný život. Uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových aktivít nazeraných ako vysoko kultúrne pred iným zamestnaním a bežnými rodinnými aktivitami je nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale, a to najmä, je v konečnom dôsledku porušením zásady rovnosti účastníkov občianskeho konania a ochrany slabšieho prítomnej osobitne vo veciach pracovných, rodinných a najnovšie vo veciach ochrany spotrebiteľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2 Cdo 170/2008). Súd môže priznať mimoriadne zvýšenie SSU iba vtedy, ak ide prípad hodný osobitného zreteľa, ktorým môže byť napr. uznanie invalidity poškodeného, pričom vo vzťahu k výške mimoriadneho zvýšenia SSU zákon ustanovuje iba jej hornú hranicu - 50 % náhrady za SSU. Výšku mimoriadneho zvýšenia SSU teda stanovuje súd v rozpätí od 0-50 % náhrady za SSU. Pri posudzovaní nároku na mimoriadne zvýšenie SSU súd teda musí najprv vyhodnotiť, či sa konkrétnom prípade jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. 1.3. Súd prvej inštancie poukázal nato, že pri skúmaní, či sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa vychádzal z nasledujúcich skutočností: a) žalobca bola uznaný za invalidného s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 50% - podľa znaleckého posudku J.. Y. má žalobca asthmu bronchiale, pričom jeho ochorenie je v pásme stredne ťažkej perzistencie, čo ho obmedzuje vo všetkých sférach jeho života. Diagnóza má žalobcovi do budúcna sťažovať jeho spoločenský život i jeho športové aktivity zásadne zredukuje jeho možnosti sa zamestnať; b) podľa výpovede žalobcu sa choroba z povolania prejavuje vo všetkých oblastiach jeho života. Následky choroby z povolania sa teda prejavujú vo všetkých oblastiach života žalobcu, najmä v oblasti rodinného, pracovného a spoločenského života. Kvalita života žalobcu sa zhoršila a obtiaže, ktoré sú prítomné v jeho každodennom živote nemajú iba občasný alebo prechodný charakter. Žalovaný uviedol, že žalobca je stále pracovne činný, nie je úplne obmedzený v pracovnej, spoločenskej a ani v rodinnej oblasti má za to, že u žalobcu nejde o prípad hodný osobitného zreteľa a tobôž nie o zvýšenie SSÚ o 50%, keďže žalobca nie je vylúčený z všetkých oblastí života. Žalobca pred úrazom riadne pracoval v tlačiarni pri výrobe cenín a vo svojom voľnom čase sa venoval rôznym športovým voľnočasovým aktivitám. Po diagnostikovaní choroby z povolania bol žalobca uznaný za invalidného dôchodcu, pričom podľa vyjadrení znalca nie je schopný viac vykonávať namáhavejšiu fyzickú aktivitu, pričom pracovať môže len v prostredí bez alergénov a dráždivých látok či prachu, zistenia ohľadne možného pracovného zaradenia potvrdzuje i posudková lekárka J.. T. (č.l.108), taktiež sa nemôže naplno venovať svojim koníčkom (prevažne športovým aktivitám) ako doposiaľ a to aj napriek tomu, že táto činnosť ho napĺňala, preto súd jeho stav hodnotí ako stav hodný osobitného zreteľa. 1.4. Čo sa týka určenia percentuálneho navýšenia náhrady za SSU, prvoinštančný súd prihliadol na právny názor vyšších súdov v obdobných veciach, že navýšenie o 50% je "rezervované" len najťažším prípadom a bolo by rozhodne nespravodlivé priznávanie najvyššieho možného navýšenia náhrady (najmä v porovnaní s inými prípadmi) vtedy, kedy u poškodeného sú zachované aspoň z časti možnosti
jeho uplatnenia v osobnom a pracovnom živote. V súlade s uvedeným súd skúmal následky poškodenia zdravia žalobcu v oblasti spoločenskej, pracovnej alebo rodinnej tak, aby bola zachovaná proporcionalita odškodňovania z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca bol pred ochorením riadne zaradený do všetkých oblastí života. Bol riadne zamestnaný, venoval sa svojim koníčkom a zúčastňoval sa spoločenských podujatí. V dôsledku choroby z povolania došlo u neho k trvalým zmenám zdravotného stavu, ktoré závažne zmenili jeho kvalitu života vzhľadom na jeho vek, sociálne, spoločenské postavenie ho vyradili z pracovného procesu v odbore ktorý vyštudoval a bavil ho, narušili mu rodinné fungovanie, obmedzili jeho záľuby. Žalobcu podľa záveru znalca a posudkového lekára (J.. Y., J.. T.Č.) čaká úplne vylúčenie z doposiaľ vykonávaného pracovného uplatnenia. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že z pracovného života bol žalobca vylúčený v prevažujúcej časti. Čo sa týka rodinného života, súd skúmal jeho jednotlivé oblasti. Žalobca je po nehode schopný robiť jednoduché domáce práce a nevyžaduje neustály dohľad nad vykonávaním základných úkonov každodenného života. V intímnej sfére už musí brať na svoju chorobu ohľad často sa zadýcha, fyzicky už nie je tak zdatný ako pred chorobou. Pri aktivitách s deťmi je žalobca taktiež obmedzený nakoľko sa rýchlo unaví a môže robiť len činnosti v neprašnom prostredí. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že z rodinného života bol žalobca vylúčený len čiastočne. Žalobca mal pestrý spoločenský život, navštevoval kultúrne podujatia, pravidelne rekreačne cvičil, sprevádzal syna pri rodinných výletoch. Od kedy je chorý aktivity so synom boli eliminované, nakoľko sa rýchlo zadýcha a toho času chodí maximálne na prechádzky. Športové podujatia mu z rovnakého dôvodu robia ťažkosti. Je vylúčený z náročnejšej športovej aktivity. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že zo spoločenského života bol žalobca vylúčený v prevažujúcej časti. Žalobca bol teda v dôsledku choroby z povolania vylúčený v prevažujúcej časti zo skoro všetkých oblastí jeho života. Prognóza zlepšenia zdravotného stavuje nie je priaznivá, inhalačné spreje ktoré používa na zmiernenie jeho choroby majú podľa vyjadrení ošetrujúceho lekára žalobcu postupne strácať svoj účinok v dôsledku rezistencie žalobcu na ne, čo žalobca postupne pociťuje. Nemôže vykonávať pracovné úkony ako v minulosti, ani sa zapojiť doterajším spôsobom do spoločenského a rodinného života, avšak môže vykonávať všetky úkony pri starostlivosti o seba. Na základe týchto skutočností súd určil výšku percentuálneho navýšenia SSU na 20 %, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 5.229,20 Eur (20 % zo sumy 26.146,-€). Vo zvyšku uplatnenej istiny súd návrh zamietol a to aj pokiaľ ide o nárok na zaplatenie znalečného nakoľko to, že žalobca vyplatil znalcovi J.. Y. za vypracovanie znaleckého posudku č.X/XXXX sumu 504.20 € z ním predložených dôkazov vyúčtovania č.l. 16 nevyplývalo, žeby k úhrade tohto znaleckého úkony znalcovi zo strany žalobcu i došlo. 1.5. Ak ide o námietku žalovaného, týkajúcu sa nevhodnosti žalobcom predloženého znaleckého posudku, tieto nepovažoval prvoinštančný súd za dôvodné, nakoľko vychádzal pri stanovení výšky mimoriadneho zvýšenia SSU z posudkov predložených žalovaným, keď ako základ pre mimoriadne zvýšenie SSU bral do úvahy žalovanou ustálenú sumu 26.146,- € pretavujúcu bodové ohodnotenie 1700 bodov. Podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia súd navyšoval žalovanou priznané SSU, keď zo znenia zákona nevyplýva, žeby k mimoriadnemu navýšeniu mohlo zo strany súdu dôjsť len v prípadoch ak bolo SSU v lekárskom posudku stanovené v najvyššej možnej výške. Samotné zhodnotenie zdravotného stavu žalobcu vyhodnotili znalci i posudkoví lekári (J.. T. č.l.14, J.. X. X. č.l. 6, J.. U. č.l. 49-50,) obdobne pričom to, či títo následne pristúpili resp. nepristúpili pri určovaní sťaženia spoločenského uplatnenia k aplikácii §10 ods.4 zákona č. 437/2004 Z.z. nemalo prevažujúci dopad na posudzovanie nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie SSU. 1.6. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p., keď žalovaný bol v konaní čiastočne úspešný, čo do zastavenej časti v časti 4.219,- € vrátane príslušenstva v tejto časti zavinil procesne zastavenie konania žalobca, nakoľko podal svoju žalobu predčasne pred tým ako bolo u žalovaného právoplatne rozhodnuté o SSU, čo do zamietnutej časti bol žalobca plne úspešný nakoľko prisúdená suma závisela od voľnej úvahy súdu. Žalobca nebol úspešný v časti o zaplatenie sumy 4.219,- € z uplatnených 17.292,-€, čo predstavuje 24%, jeho úspech predstavuje 72% To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 52 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku. O výške náhrady trov konania žalovaného bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti tomuto rozsudku a to proti vyhovujúcej časti (výrok II.) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie v predmetnej veci vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.) a žiadal aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcovi neprizná nárok na náhradu trov
konania. Vo svojom odvolaní poukázal na priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 24. júna 2011 rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 14960-23/2012-N R zo dňa 5. novembra 2012, na celkový priebeh konania na súde prvej inštancie a mal zato, že podstata ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. spočíva v možnosti súdu zvýšiť priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý bol priznaný v maximálnej možnej výške a s ohľadom na okolnosti ani táto maximálna výška nepostačuje na primerané a spravodlivé odškodnenie poškodenej osoby, a to napr. v prípade zmrzačenia poškodenej osoby, imobility, nemožnosti uspokojovať základné životné potreby, chronických bolestí, a pod. Ide o inštitút, ktorý je možné aplikovať iba v prípade, ak to zdravotný stav poškodenej osoby odôvodňuje, čo je nutné bez pochybností preukázať. 2.1. Poukázal na odôvodnenie podľa ktorého je teda prípad žalobcu prípadom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. z dôvodu, že choroba z povolania ho obmedzuje v rodinnom, pracovnom a spoločenskom živote a bol uznaný za invalidného, s čím sa nestotožnil. V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sa na účely sťaženia spoločenského uplatnenia posudzujú nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Tak tomu bolo aj v prípade žalobcu a zdravotné ťažkosti, na ktoré poukazoval, a obmedzenia ktoré mu tieto ťažkosti spôsobili, už boli zohľadnené v rámci posudzovania jeho nároku na náhradu za sťaženie jeho spoločenského uplatnenia (v prípade žalobcu v sume 26 146,- €). Ide pritom o štandardné a typické ťažkosti spojené s týmto typom choroby. Žalobca navyše poberá úrazovú rentu, ktorá nahrádza pokles jeho pracovnej schopnosti vykonávať pôvodnú prácu, invalidný dôchodok v súvislosti s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť všeobecne a je zachovaný aj priestor pre zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ak dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu a KPLaT vypracuje lekársky posudok znejúci na vyšší počet bodov ako pôvodných 1700. V tejto súvislosti považuje za kľúčové, že zákon č. 437/2004 Z. z. v prípade poškodenia zdravia žalobcu, teda pri aplikácii predmetnej položky č. 66, umožňuje príslušnému lekárovi určiť bodové hodnotenie v rozsahu od 400 až do 3000 bodov, a to podľa stupňa poškodenia zdravia. V prípade žalobcu bola použitá stredná sadzba bodového hodnotenia, nakoľko použitie vyššej sadzby nebolo vzhľadom na jeho zdravotný stav dôvodné. Pri testovaní žalobcu bol zistený len hraničný nález z hľadiska bronchiálnej hyperreaktivity a len naznačená porucha priechodnosti periférnych dýchacích ciest s následnou naznačenou pľúcnou hyperinfláciou (zvýšenie pľúcneho objemu). Naopak nebola u žalobcu potvrdená obštrukčná, ani reštrikčná ventilačná porucha - porucha funkcie dýchacích orgánov. Od posudzovania jeho zdravotného stavu na účely sťaženia spoločenského uplatnenia v roku 2012 pritom k zhoršeniu zdravotných ťažkostí nedošlo. Z prepúšťacích správ z Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie (zo dňa 25. augusta 2017, zo dňa 19. augusta 2016, zo dňa 31. júla 2012) vyplýva, že žalobcov stav je stacionárny. Ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2003 Z.z. síce uvádza ako jeden z možných dôvodov osobitného zreteľa „uznanie invalidity“, ale žalovaný odmieta výklad v tom zmysle, že každý poškodený, ktorý má nárok aj na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a je uznaný za invalidného, má nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Pri rozhodovaní o invalidnom dôchodku sa posudzuje zdravotný stav a schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť všeobecne, pričom na účely sťaženia spoločenského uplatnenia sa zohľadňujú výlučne poškodenia zdravia v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žalobcov o aktuálny zdravotný stav nie je následkom výlučne choroby z povolania zistenej dňa 24. júna 2011. Z jeho zdravotnej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že už od detstva (od roku 1982) bol v liečbe alergológa pre alergický ekzém, alergickú nádchu a od 16 rokov veku pre astmatické záchvaty. Zdravotný stav žalobcu teda nie je iba na vrub profesionálneho ochorenia, keďže ťažkosti pri prechádzkach v prírode a športovaní, na ktoré žalobca poukazoval, majú súvis aj s jeho alergiou, ktorú nezískal v práci. Tieto skutočnosti je potrebné tiež zohľadniť pri posudzovaní, či je prípad žalobcu hodný osobitného zreteľa. 2.2. Záverom žalovaný uviedol, že jediný dôkaz, ktorý žalobca predložil, a ktorý má preukazovať jeho oprávnenie na vyšší počet bodov, bol Znalecký posudok č. 1/2012-12-12 (ďalej len „znalecký posudok“) vypracovaný znalcom J.. H. Y. (ďalej len „J.. Y.“). Tento však v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu prezentovaného v rozsudku NS SR nie je na účely sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu relevantný a preto predmetný znalecký posudok nemôže byť považovaný za relevantný ani v tomto konaní. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý mal zato, že u neho nastali všetky zákonné predpoklady na zvýšenie náhrady za SSÚ podľa ustanovenia § 5 odsek 5 zák.č.437/2004 Z.z., že súd prvej inštancie správne posúdil skutkový stav a na základe zistených skutkových okolností aplikoval na vec správne zákonné ustanovenia, ktoré aj náležíte interpretoval v súlade s konštantnou judikatúrou a
ustálenou súdnou praxou. Odvolanie žalovaného žiadal zamietnuť ako bezdôvodné, v plnom rozsahu potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 100 %. Poukázal na dôvody odvolania žalovaného a nato, že skutočnosť, že jeho zdravotný stav je od roku 2011 k dnešnému dňu “stacionárny”, ako zdôrazňuje žalovaný, je výsledkom jednak toho, že nepracuje na pracoviskách s dráždivými látkami a používa lieky, ktoré chorobu utlmujú a potláčajú. Stabilizovaný resp.stacionárny stav, tak ako je pozitívne hodnotený pri kontrolách, je výsledkom prístupu žalobcu pri obmedzení aktivít, ktoré neboli vhodné a vyvolávali zhoršenie stavu. Žalobca nebicykluje, nerobí túry, pohybuje sa mimo aglomerátu mesta a vyhľadáva miesta, kde je málo inhalátov - škodlivín, a to je mimo civilizácie. Návštevy hromadných podujatí v podstate vypustil a len odriekaním a obmedzovaním dosiahol stabilizovaný stav , avšak ide o chorobu chronickú, v dnešnej dobe nevyliečiteľnú, s veľmi vážnymi následkami. Astmatické záchvaty sa u žalobcu vyskytujú najmä pri porušení týchto obmedzení a v nevyrovnaných klimatických podmienkach. Chorobu z povolania žalovaný podceňuje, porovnávajú s následkami úrazov, pri ktorých je síce viditeľné fyzické poškodenie, pridružujú sa aj bolesti, ale tieto príznaky môžu časom vymiznúť, stav poškodeného sa liečením môže rapídne i zlepšiť. Lenže diagnóza žalobcu je neviditeľná, zatiaľ nevyliečiteľná, progradujúca, sú pri nej nepredvídateľné následky, poškodený sa môže pri astmatických záchvatoch dusiť a skončiť bez rýchlej lekárskej pomoci aj predčasným úmrtím. Snahu pripísať zodpovednosť za vzniknutú ChzP žalobcovi, pritvrdil žalovaný poukazom na detské choroby žalovaného /exém, senná nádcha - alergická rinitída/, ktoré mala väčšina detí v Bratislave a na alergiu, ktorou trpí v dnešnej dobe väčšina obyvateľstva. 3.1. K tvrdeniu žalovaného, že prípad žalobcu nie je prípadom hodným osobitného zreteľa uviedol, že rozhodujúcim, i keď nie jediným kritériom je priznanie invalidity. Miera poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty podľa lekárskej správy zo dňa 18.03.2013 bola stanovená posudkovým lekárom v rozsahu 70 % a miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola rozhodnutím žalovaného zo dňa 23.04.2012, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok, stanovená na 50 %. Už zo stanovenia tohto percenta poklesu pracovnej schopnosti je evidentné, že obmedzenia žalobcu sú veľkého rozsahu a keď sa týkajú pracovnej oblasti, musia sa týkať i ostatných sfér života. Žalobca sa domnieva, že ide o posúdenie právnej otázky v prípade hodnotenia okolností hodných osobitného zreteľa a nie medicínskeho. Záver o tom, či ide o taký prípad, prijíma súd na podklade individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu. V súdnej praxi existuje veľa právoplatných rozhodnutí a judikátov, predmetom ktorých je mimoriadne zvýšenie SSU. V prevažnej väčšine rozhodnutí s touto problematikou súdy rozhodujú na základe vlastného uváženia a jediným zákonným kritériom je prípad hodný osobitného zreteľa a primeranosť zvýšenia. Žalobca je osobou produktívneho veku, má 43 rokov, choroba z povolania mu bola zistená vo veku 35 rokov. V príčinnej súvislosti s ňou musel z práce, ktorú mal rád odísť, stratil pracovné príležitosti, znížila sa jeho fyzická a psychická integrita, prišiel o potešenie z venovania sa predchádzajúcim záľubám a pravidelnému športovaniu, znížili sa mu zdroje relaxu a narušil spánok. Trpí strachom z astmatických záchvatov a pocitmi bezmocnosti. Jeho súkromný a intímny život je taktiež narušený. 3.2. Pokiaľ sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu na základe neakceptovateľného znaleckého posudku súdneho znalca J.. H. Y. uviedol, že z rozhodnutia je zrejmé, že súd patrične vo svojom rozhodnutí zdôvodnil, že pre stanovenie výšky mimoriadneho zvýšenia vychádzal z posudkov predložených žalovaným, keď ako základ pre mimoriadne zvýšenie SSU bral do úvahy žalovaným ustálenú sumu 26 146,-€, predstavujúcu bodové ohodnotenie 1700 bodov. To, že súd uvádza v rozhodnutí odborné poznatky a závery súdneho znalca H. Y. z odboru pneumológie a ftiziologie o priznanej ChzP žalobcu, by nemalo byť sporné, pretože tento znalec je špecialista v rovnakom odbore ako odborná lekárka KPLaT J.. X.na X., ktorá vydávala lekársky posudok pri priznaní ChzP. 4. Žalovaný nevyužil svoje právo a repliku k vyjadreniu žalobcu nepodal. 5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu t.j. vo vyhovujúcej časti , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 C.s.p. dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. V posudzovanej veci je predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolanie žalovaného už len priznaný uplatnený nárok žalobcu o mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov / ďalej len „ zákon č. 437/2004 Z.z.“/, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sú dané dôvody hodných osobitného zreteľa na mimoriadne zvýšenie SSU v rozsahu 20% s čím žalovaný nesúhlasil. 9. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). 9.1. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). 9.2. Podľa § 5 ods. 5 č. 437/2004 Z. z. zákona v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. 10. Odvolací súd poukazuje nato, že otázku aplikácie ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. rieši ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR. 10.1. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 212/2012, ktoré bolo neskôr publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 35/2013 dospel k záveru, podľa ktorého ustanoveniu § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. zodpovedá interpretácia, podľa ktorej je priznanie invalidity jedným, nie však jediným z predpokladov, pri splnení ktorého môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. 10.2. V rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 192/2015 Z.z. NS SR uviedol, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a spoločnosti. Pri posudzovaní otázky, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa a určovaní rozsahu odškodnenia musí súd dbať na to, aby jeho rozhodnutie rešpektovalo princíp proporcionality, ktorý vyžaduje existenciu vzťahu primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou. 11. Ďalej odvolací súd poukazuje nato, že predmetné ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, to znamená k právnym normám, ktorých hypotéza nie je konkrétne stanovená právnym predpisom, ale závisí od úvahy súdu. Toto ustanovenie prenecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností, a aby sám podľa svojho uváženia posúdil, či ide o „prípad hodný osobitného zreteľa“ a - v prípade kladného záveru - rozhodol tiež o tom, aké zvýšenie tejto náhrady je v posudzovanom prípade primerané. Úvaha súdu v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. nie je celkom voľná, lebo právny predpis ju usmerňuje tým, že rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia a tiež hľadiská, ktoré treba mať na zreteli. Pokiaľ zákon stanovuje rozpätie prípustného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (až o 50 %), je nepochybné, že rozsah zvýšenia tejto náhrady musí byť diferencovaný. Diferenciácia rozsahu zvýšenia tejto náhrady musí vystihovať individuálne okolnosti každého prípadu. V reálnom živote sa vyskytujúce rozdiely v osobnosti človeka, v jeho individuálnych potrebách, životnom zameraní, v miere jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach života, ako aj odlišnosti v miere závažnosti poškodenia zdravia a intenzite obmedzenia poškodeného sa nevyhnutne musia prejaviť aj v diferencovanom prístupe k zvýšeniu tejto náhrady. 11.1. Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd zohľadňuje jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu, mať deti), jednak tie stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie (stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach spoločenského života, za ktoré už doterajšia súdna prax považuje napríklad oblasť kultúry,
športu, umenia, politiky, vedy). Jednotiacim hľadiskom pri určovaní adekvátneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je, aby obe tieto stránky boli zohľadnené tak, že ich vzájomná jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k povahe následkov poškodenia zdravia. V prípade niektorého poškodeného je v praxi opodstatnené klásť dôraz na prvú z uvedených stránok, v prípade iného poškodeného (naopak) na druhú spomenutú stránku; rozhodujúcou však zostáva ich jednota. 11.2. Vo všeobecnosti treba pripustiť, že v niektorom individuálnom prípade pôjde o tak mimoriadne závažné poškodenie zdravia osoby spoločensky sa dosiaľ nijako osobitne neangažovanej (napríklad v prípade mimoriadne ťažkého poškodenia zdravia v detskom veku), ktoré - aj s prihliadnutím na minimalizovanú predpokladanú budúcu kvalitu jej života - odôvodní priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až v hornej hranici stanoveného limitu (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.). Takéto zvýšenie je aj podľa názoru odvolacieho súdu vyhradené prípadom straty životných príležitostí po celý zvyšok života, v ktorých je poškodený takmer vyradený zo života a kedy jeho predpoklady pre plnenie životných funkcií sú bezmála alebo celkom zmarené. Odvolací súd v súvislosti s tým pripomína, že súčasná právna úprava za relevantnú okolnosť z hľadiska určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia považuje aj vek poškodeného (na ktorý žalobca v danom prípade osobitne poukazuje). Zohľadnenie veku poškodeného predpokladá ustanovenie § 10 ods. 4 veta prvá zákona č. 437/2004 Z.z. To isté hľadisko treba mať bezpochyby na zreteli tiež pri úvahe o opodstatnenosti aplikácie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Invalidita - hľadisko priamo v tomto ustanovení uvádzané - skutočne nevyjadruje stupeň angažovania sa poškodeného v spoločnosti pred poškodením jeho zdravia. To však ešte samo o sebe neznamená, že aj ďalšie (v zákone síce výslovne neuvedené, avšak v praxi súdov považované za relevantné) hľadiská musia byť tiež bez vzťahu k tomu, aké bolo predchádzajúce uplatnenie poškodeného v spoločenskej sfére. 11.3. Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. sa teda neobmedzuje len na prípady vysokej úrovne predchádzajúceho uplatnenia poškodeného v spoločnosti (v kultúrnej, umeleckej, športovej a podobnej sfére života), ale je opodstatnené aj v prípadoch ďalších, v ktorých to odôvodňujú individuálne okolnosti zistené vykonaným dokazovaním. V praxi všeobecných súdov ide o okolnosti najrozmanitejšej povahy, ktoré môžu, avšak nemusia odzrkadľovať mieru spoločenského angažovania sa poškodeného pred škodovou udalosťou. Ako už bolo uvedené, úvaha súdu o primeranosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.) nie je voľná. Súd musí dbať o to, aby priznaná výška tejto náhrady bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby medzi výškou priznanej náhrady a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia treba považovať také rozhodnutie, ktoré rešpektuje princíp proporcionality. Tento princíp vyžaduje, aby existoval vzťah primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou (rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 464/2015). 12. Po oboznámením sa s obsahom spisu aj vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p.. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, vyčerpávajúcim spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval príslušné ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z., ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prvoinštančný súd vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie uvedené a citované ustanovenie § 5 ods. 1, 5 zákona č. 437/2004 Z.z. dospel k správnemu záveru, že v prejednávanej veci u žalobcu ide o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý umožňuje zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 20%, keď poškodenie zdravia žalobcu viedlo k tomu, že bol uznaný invalidným dôchodcom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní zo zdravou osobou, došlo u neho k trvalej a zásadnej zmene pri uspokojovaní jeho životných a spoločenských potrieb. Prijatý záver o dôvodnosti mimoriadneho zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 20% dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. Odvolací súd zastáva názor, že bez ďalšieho neobstoja námietky žalovaného, že v danom prípade neboli splnené podmienky na mimoriadne zvýšenie náhrady SSÚ, keď žalovaný odmietol výklad v tom zmysle, že každý poškodený, ktorý má nárok aj na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a je uznaný za invalidného, má nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Odvolací súd k správnemu záveru súdu prvej inštancie o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobcu (pozri odsek 30.-33.
napadnutého rozsudku resp. odsek 1.3.-1.4. tohto rozsudku ) nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 13. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj námietky žalovaného, že v prípade žalobcu sa nepriaznivé následky pre jeho životné úkony, ako aj zdravotné ťažkosti, na ktoré poukazoval a obmedzenia ktoré mu tieto ťažkosti spôsobili, už boli zohľadnené v rámci posudzovania jeho nároku na náhradu za sťaženie jeho spoločenského uplatnenia (v prípade žalobcu v sume 26.146,- €) a preto nie je dôvod na mimoriadne zvýšenie náhrady SSÚ, keď navyše žalobca poberá úrazovú rentu, ktorá nahrádza pokles jeho pracovnej schopnosti vykonávať pôvodnú prácu. 13.1. V prvom rade odvolací súd poukazuje nato, že v prípade náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a úrazovej renty ide o samostatné nároky a tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a pri ich posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnej úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia mali zohľadniť aj dôvody pre ktoré je možné priznať úrazovú rentu v zmysle § 88 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Nárok na úrazovú rentu vzniká poškodenému, ak je jeho pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania (napr. u zamestnanca pokles schopnosti vykonávať činnosť zamestnanca, ktorú vykonával do vzniku pracovného úrazu alebo počas ktorej naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, z ktorých mu choroba z povolania vznikla) podľa posudku vydaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia viac ako 40 % a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Odvolací súd teda zastáva názor, že ten istý skutkový dej t.j. choroba z povolania zakladá tak nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia t.j. aj mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. ako aj nárok na úrazovú rentu v zmysle § 24 zákona č. 461/2003 Z.z..
13.2. K námietke žalovaného že obmedzenia, ktoré žalobca boli plne kompenzované náhradou za SSU, odvolací súd dodáva, že je pravdou, že už samo základné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia je vo svojej podstate náhradou za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Avšak postup podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. je svojou povahou výnimočný, lebo kvalitatívne predstavuje zmenu podmienok vyjadrenú pojmom dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorými môžu byť zmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia celoživotného cieľa alebo snaženia alebo podstatné obmedzenie uspokojovania životných potrieb. Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v právnych predpisoch definované, ani taxatívne alebo demonštratívne uvedené, a teda ide o neurčitý pojem, ktorého obsah aj rozsah sa mení v závislosti od individuálnych okolností konkrétneho prípadu. Posúdenie, či v konkrétnej veci je potrebné použiť ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., závisí od stupňa a rozsahu obmedzenia alebo straty predpokladov pre uplatnenie poškodeného v živote a v spoločnosti, pričom rozsah, intenzita obmedzených alebo stratených predpokladov v prípadoch hodných osobitného zreteľa podstatne prevyšuje rozsah a intenzitu predpokladanú v ustanovení § 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Cieľom § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., je teda zohľadniť také okolnosti osobitného zreteľa, ktoré neboli zohľadnené v základnej náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, čo je aj daný prípad. 14. Právne irelevantné sú aj ďalšie námietky žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu na základe neakceptovateľného znaleckého posudku súdneho znalca J.. H. Y. a že súd prvej inštancie neprihliadol nato, že žalobcov aktuálny zdravotný stav nie je následkom výlučne choroby z povolania zistenej dňa 24. júna 2011 keď z jeho zdravotnej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že už od detstva (od roku 1982) bol v liečbe alergológa pre alergický ekzém, alergickú nádchu a od 16 rokov veku pre astmatické záchvaty. 14.1. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že pre stanovenie výšky mimoriadneho zvýšenia súd prvej inštancie vychádzal z posudkov predložených žalovaným a to J.. X. X. , keď ako základ pre mimoriadne zvýšenie SSU bral do úvahy žalovaným ustálenú sumu 26.146,-€, predstavujúcu bodové ohodnotenie 1700 bodov a to na tom základe konania vedeného v Sociálnej poisťovni o základnom nároku žalobcu na priznanie sťaženia spoločenského. Odvolací súd poukazuj nato, že súd nemá právomoc rozhodovať o nároku na priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v dôsledku choroby z povolania keďže rozhodovanie o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa patrí do právomoci Sociálnej poisťovni a to s poukazom na ustanovenia zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Súd prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. XXXXX-XXX/XXXX-Q. XXXXXXXXXX o základnom nároku žalobcu na priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia správne z tohto správne vychádzal a nemohol zohľadniť žiadne iné skutočnosti a to ani skutočnosť, že žalobcov aktuálny zdravotný stav nie je následkom výlučne choroby z povolania ale aj následkom chorôb, ktoré prekonal v detstve. 15. Ďalšími námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní (pozri ods. 2.- 2.2.) sa odvolací súd opätovne nezaoberal, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). 16. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok II.) podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).