Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1./ U. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, XXX XX J., X./ O. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie sumy 23.819,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -52 zo dňa 4. novembra 2019, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o lehote splatnosti, vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o trovách konania.

Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaní v 1./ a 2./ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 23.819,48 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 23.497,26 eur od 1.3.2019 do zaplatenia a to všetko v 50,- eur mesačných splátkach, splatných k 25.-temu dňu každého mesiaca, počnúc od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením , (ďalej len „“); a , , (ďalej len „“), , (ďalej len „“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.7.2019 domáhal uloženia povinnosti žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu vo výške 23.819,48 eur s 6,69 % ročným úrokom za úver zo sumy 22.388,24 eur od 1.3.2019 do zaplatenia a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 23.497,26 eur od 1.3.2019 do zaplatenia a náhradu trov konania.

4. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovanými uzatvoril Zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX a Zmluvu o medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebno-sporiteľský úver č. XXXXXXXXXX zo dňa

16.11.2012. V súlade s týmito zmluvami poskytol žalovaným medziúver vo výške 25.000,- eur. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 139,38 eur, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy sa žalovaní zaviazali vkladať na konto sporenia pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 31,76 eur. Po pripísaní vkladu na konto sporenia tento v plnej výške preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver prevyšujúcu sumu preúčtoval naspäť na konto stavebného sporenia, pričom sa táto prevyšujúca suma započítala najskôr na poplatok za poistenie a následne ako vklad na stavebné sporenie. Splátky boli splatné k 15. dňu v mesiaci a suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Žalovaní porušili zmluvné dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 7.11.2018 boli vyzvaní na doplatenie omeškaných splátok a zároveň upozornení, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, budú požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Omeškané splátky neboli doplatené, preto dňa 15.1.2019 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť zostatku úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola zaúčtovaná nasporená suma vo výške 2.603,82 eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 25.000,- eur (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 22.396,18 eur ako istina. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 15.1.2019 predstavuje sumu vo výške 23.550,20 eur. Táto suma pozostáva z istiny vo výške 22.396,18 eur, z nezaplatených 6,69 % úrokov za medziúver zo sumy 25.000,- eur do 15.1.2019 spolu vo výške 1.109,02 eur a z nezaplatených poplatkov za upomínanie spolu vo výške 45,- eur.

5. Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili. Na pojednávanie sa dostavili žalovaní, nedostavil sa žalobca, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní dňa 4.11.2019 žalovaná v 1. rade uviedla, že nemajú z čoho splácať úver, keďže žijú z príjmu 430,- eur štyria členovia domácnosti, ona, manžel, syn a manželova mama. Suma 430,- eur predstavuje opatrovateľské, ktoré poberá žalovaný v 2. rade. Matka má nízky dôchodok, má úvery. Požiadala o sociálnu dávku, ktorá jej však neprináleží. Syn má 19 rokov, je zaevidovaný na úrade práce. Nemôže si ani nájsť prácu, keďže má zdravotné problémy. Platili úver 6 rokov, zobrali 100.000,- eur. Mali úver 100.000,- Sk, platili 42,- eur splátku, po 6 rokoch mali výšku 2.700,- eur. Potom im poskytli pôžičku 20.000,- eur, z tejto sumy si stiahli sumu 2.700,- eur a zbytok im dali na účet. Z toho splácali sumu 171,- eur, dokedy pracovala. Splátky boli pravidelné, bez omeškania. Po strate zamestnania nemala úver z čoho splácať, manžel bol zaevidovaný na úrade práce. Po polroku sa manžel zamestnal na OcÚ, tam mu sťahovali 191,- eur na úver v Poštovej banke. Syn si hľadá prácu, je vyučený kuchár, nemá prax, hľadá si inú prácu. Na väčšiu splátku nemajú, bývajú u rodičov, majetok nemajú žiaden. Platia elektrinu 120,- eur, voda je v tom zahrnutá a telefón. Požiadala o možnosť splatiť dlh v splátkach. Žalovaný v 2. rade sa na pojednávaní pripojil k výpovedi manželky, súhlasil s tým, že zmluvu podpísali.

6. Súd I. inštancie o vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 16.11.2012 žalobca uzavrel so žalovanými Zmluvu o medziúvere a stavebnom, sporiteľskom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru pod č. XXXXXXX X XX vo výške 25.000,- eur. Po pridelení cieľovej sumy Zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj „Všeobecných podmienok“ pre stavebné sporenie pre fyzické osoby (ďalej len VP) sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia na stavebný úver pod č. XXXXXXX X X.3 vo výške 15.410,21 eur. Zmluvné strany sa dohodli na základných podmienkach a to, že ide o druh úveru stavebný/spotrebiteľský na dobu určitú. Cieľová suma zmluvy o stavebnom sporení predstavovala 25.000,- eur. Celková výška medziúveru/stavebného spotrebiteľského úveru predstavovala 25.000,- eur. Celková čiastka medziúveru/stavebného spotrebiteľského úveru, ktorú mali dlžníci zaplatiť, predstavovala 64.310,75 eur. Tarifná zmluva o stavebnom sporení bola SC štandardná SC, výška mesačného vkladu na účet stavebného sporenia predstavovala sumu 31,76 eur s výškou úrokovej sadzby vkladov 2 % ročne s počiatočným vkladom na účet stavebného sporenia 0 % cieľovej sumy. Splatnosť vkladov na účet stavebného sporenia bola dohodnutá mesačne, vždy k prvému dňu mesiaca a úroková sadzba úroku z omeškania z omeškaných vkladov 5 % ročne. Počet mesačných vkladov na účet stavebného sporenia predstavoval 249, úroková sadzba medziúveru fixná na dobu 5 rokov 6,69 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov medziúveru 7,11 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov spotrebiteľských úverov v SR 19,12 %. Výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru 139,38 eur, splatnosť splátok úrokov z medziúveru mesačne vždy k prvému dňu mesiaca s počtom splátok úrokov z medziúveru do pridelenia CS: 249, úroková sadzba úroku z omeškania z omeškaných splátok medziúveru 5 % ročne nad dohodnutú úrokovú sadzbu pre úroky z medziúveru, úroková sadzba úroku z

omeškania po odstúpení od zmluvy 11,69 % ročne, úroková sadzba stavebného úveru fixná na celú dobu trvania stavebného úveru 4,7 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov stavebného úveru 4,98 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov spotrebiteľských úverov v SR 19,12 %, výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru 171,14 eur, splatnosť splátok stavebného úveru mesačne, vždy k prvému dňu mesiaca, počet splátok istiny stavebného úveru 111, počet splátok úrokov stavebného úveru 111, úroková sadzba úroku z omeškania z omeškaných splátok stavebného úveru 3 % ročne nad dohodnutú úrokovú sadzbu pre úroky zo stavebného úveru, úroková sadzba úroku z omeškania po odstúpení od zmluvy 7,7 % ročne, doba trvania medziúveru/stavebného úveru v rokoch 30,02, konečná splatnosť medziúveru/stavebného úveru do 30.11.2042.

7. Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby. Dňa 7.11.2018 boli žalovaní upozornení na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti Zmluvy o stavebnom sporení a Zmluvy o medziúvere s tým, že dňa 21.11.2018 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko napriek zaslaným výzvam nedošlo k uhradeniu vkladu na účte stavebného sporenia, resp. omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátky za mesiac november 2018 spolu vo výške na účte stavebného sporenia. Celková výška úrokov z medziúveru, resp. celková výška vkladov spolu 864,34 eur. Uvedené upozornenie bolo doručené žalovaným, ktoré prevzali vlastnoručným podpisom. Dňa 15.1.2019 bolo vydané Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s dlžnou sumou vo výške 23.550,20 eur, ktoré bolo doručené žalovaným, čo potvrdili svojím vlastnoručným podpisom na doručenke.

8. Súd I. inštancie mal za to, že žaloba je dôvodná z časti. V konaní bolo nesporné, že dňa 16.11.2012 žalobca uzavrel so žalovanými Zmluvu o medziúvere a stavebnom, sporiteľskom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru pod č. XXXXXXX 2 XX vo výške 25.000,- eur. Po pridelení cieľovej sumy Zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj „Všeobecných podmienok“ pre stavebné sporenie pre fyzické osoby (ďalej len VP) sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia na stavebný úver pod č. XXXXXXX X XX vo výške 15.410,21 eur. Zmluvné strany sa dohodli na základných podmienkach a to, že ide o druh úveru stavebný/spotrebiteľský na dobu určitú. Cieľová suma zmluvy o stavebnom sporení predstavovala 25.000,- eur. Celková výška medziúveru/stavebného spotrebiteľského úveru predstavovala 25.000,- eur. Celková čiastka medziúveru/stavebného spotrebiteľského úveru, ktorú mali dlžníci zaplatiť, predstavovala 64.310,75 eur. Dňa 7.11.2018 boli žalovaní upozornení na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti Zmluvy o stavebnom sporení a Zmluvy o medziúvere s tým, že dňa 21.11.2018 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko napriek zaslaným výzvam nedošlo k uhradeniu vkladu na účte stavebného sporenia, resp. omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátky za mesiac november 2018 spolu vo výške na účte stavebného sporenia. Súd mal preukázané že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu vo výške 23.819,48 eur a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 23.497,26 eur od 1.3.2019 do zaplatenia. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola zaúčtovaná nasporená suma vo výške 2.603,82 eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 25.000,- eur (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 22.396,18 eur ako istina. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 15.1.2019 predstavuje sumu vo výške 23.550,20 eur. Táto suma pozostáva z istiny vo výške 22.396,18 eur, z nezaplatených 6,69 % úrokov za medziúver zo sumy 25.000,- eur do 15.1.2019 spolu vo výške 1.109,02 eur a z nezaplatených poplatkov za upomínanie spolu vo výške 45,- eur.

9. Súd I. inštancie zamietol v časti žalobu a to z dôvodu, že žalobca si uplatnil zmluvné úroky po zosplatnení úveru, čo súd považoval za neoprávnené. Nepochybne s poskytnutím úveru je spojené aj právo veriteľa požadovať úroky z úveru, ktoré je dlžník povinný v zmysle platiť od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Spornou je otázka, dokedy žalobcovi trvá nárok na platenie úrokov. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom NS SR konštatoval, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok a od splatnosti je dlžník v omeškaní a žalobca musí platiť úroky z omeškania. Z tohto rozhodnutia potom vychádza aj prax odvolacieho súdu, napr. rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. a . Z ustanovenia ani z ustanovenia nevyplýva, že by úroky z úveru mali byť uhrádzané aj po splatnosti dlhu. V danom prípade sa dlh žalovaných stal splatným dňom 15.1.2019, preto podľa názoru súdu s poukazom na vyššie uvedenú rozhodovaciu prax súdov od uvedeného dátumu si žalobca môže uplatňovať úroky

z omeškania, avšak nárok na dohodnuté úroky má iba do dňa, kedy sa stal dlh splatným. S poukazom na uvedené dôvody súd v tejto časti žalobu zamietol.

10. Žalovaní odôvodnili potrebu uloženia zaplatiť pohľadávku voči žalobcovi v splátkach vo výške 50,- eur mesačne, čo je na hranici uspokojenia ich primárnych životných potrieb a s prihliadnutím na nemalú výšku dlžnej sumy. Žalovaní sú nezamestnaní s tým, že žalovaný v 2. rade poberá opatrovateľský príspevok na matku v sume 340,- eur, a na vodu, elektrinu a telefón uhrádzajú 120,- eur mesačne. Súd nevzal do úvahy plnoletého člena rodiny 19-ročného syna, ktorý je nezamestnaný a má sa podieľať a pomôcť rodine. Súd mal za to, že výška splátky je primeraná v tom zmysle, že aj žalobcova pohľadávka bude nie v malej časti uhrádzaná.

11. Keďže sa žalovaní dostali do omeškania so splácaním splátok a došlo k jednorazovému zosplatneniu úveru zo strany žalobcu, po splatnosti úveru mu vznikol nárok na zákonný úrok z omeškania v zákonnej výške a to od 1.3.2019 hoci k splatnosti úveru došlo už dňa 15.1.2019.

12. O trovách konania rozhodol podľa ust. , C.s.p a a V konaní bol prevažne úspešný žalobca v zmysle zásady úspechu. Vzhľadom na reálnu sociálnu, majetkovú situáciu žalovaných mal súd za to, že zaplatenie trov konania žalobcovi, by pre žalovaných mohlo mať nezvratné následky, a navyše nepriznaním týchto trov žalobcovi nebude ani jeho majetková sféra príliš dotknutá, keďže ide o ekonomicky prosperujúcu akciovú spoločnosť.

13. Proti výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, výroku o možnosti splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach a proti výroku o trovách konania podal žalobca odvolanie včas. Odvolanie právne odôvodnil ust. a . Zmluva o úvere je absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov úverového vzťahu sa spravuje ust. . S poukazom na ust. , je podľa názoru žalobcu nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov. Uviedol, že splatnosťou nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Poukázal aj na stav, kedy veriteľ nedisponuje s peňažnými prostriedkami a tieto sa naďalej sústredia u žalovaných a to dokonca bezodplatne, keďže doposiaľ peňažné prostriedky nevrátili a súd I. inštancie povolil splácanie v mesačných splátkach, kedy naďalej pretrváva dispozícia finančnými prostriedkami na strane žalovaných, a žalobca nemá de facto právo na jednorazové vrátenie dlžnej sumy.

14. Podľa názoru žalobcu, je neprípustné, aby sa tým, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalovaných , dostal do horšej situácie a prišiel by tak o právo požadovať úroky za úver, ktoré predstavujú odplatu za užívanie istiny a mal by nárok len na úrok z omeškania.

15. Žalobca namietal priznanú možnosť vrátiť dlžnú sumu formou mesačných splátok vo výške 50,- eur. Podľa žalobcu pri takto nastavenej mesačnej splátke by žalovaní splatili svoj dlh zo zmluvy o úvere čo do istiny v lehote do 38 rokov, čo je v zmysle aktuálnej judikatúry neakceptovateľné, predovšetkým s ohľadom na vek žalovaných. Čo sa týka výšky príjmu žalovaných súd I. inštancie iba skonštatoval, že sú nezamestnaní a žalovaný v 2. rade poberá opatrovateľský príspevok na matku v sume 340,- eur, ich mesačné výdavky pozostávajúce s výdavkov na vodu, elektrinu a telefón sú vo výške 120,- eur. Súd I. inštancie nepoukázal na žiadne listinné alebo iné dôkazy, ktoré by tvrdené skutočnosti žalovanými akýmkoľvek spôsobom preukazovali, žalobca má za to, že odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé a nedostatočné, nakoľko v dôsledku nepreukázaného konštatovania súdu I. inštancie je rozsudok nepreskúmateľný.

16. Súd I. inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poukázal opätovne na to, že sa súd I. inštancie nedostatočne vyporiadal s finančnými pomermi žalovaných. Z konania je zrejmé, že žalobca v konaní nebol zastúpený advokátom, na základe čoho by mohli byť trovy navyšované, žalobca si v konaní neuplatňoval žiadne ďalšie trovy konania okrem zaplateného súdneho poplatku. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

19. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

20. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

21. Podľa ustanovenia v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

22. Podľa ustanovenia § , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

23. Podľa ustanovenia , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa odseku 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je

24. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru v tom smere, že uzatvorená úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovanej ako dlžníka z úverovej zmluvy a že je namieste aplikovať príslušné ustanovenia ako aj Zákon o spotrebiteľských úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté podľa . Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení .

25. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie týkajúci sa nepriznania úroku za obdobie po zosplatnení za vecne správny. Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet pritom zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť bližšie neurčenú dobu úroky popri úrokoch z omeškania a takým ustanovením nie je ani ustanovenie . pre porovnanie v ustanoveniach o pôžičke rovnako takéto pravidlo neuvádza (, či ).

26. Za čas po splatnosti úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj navyšovanie úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote splatnosti úveru.

27. Pojmu plnenie použitom v ustanovení bez akýchkoľvek pochybností zodpovedá pojem pohľadávka. Vychádzajúc z ustanovenia záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Príslušenstvo pohľadávky je definované v ustanovení a sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

28. Ak úroky definuje len ako príslušenstvo pohľadávky a veriteľovi umožňuje pri omeškaní s plnením peňažného dlhu, teda s plnením pohľadávky požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania je zrejmé, že takáto možnosť sa vzťahuje iba na pohľadávku a nie aj na úroky tvoriace iba príslušenstvo pohľadávky.

29. ako základný právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, ktorý je v súčasnosti v súlade s ustanovením veta tretia priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu uzatvorenú podľa ustanovenia a nasl. , umožňuje veriteľovi po lehote splatnosti pohľadávky priznať iba úroky z omeškania jedine z pohľadávky a nie aj z jej príslušenstva.

30. Novela účinná od 1.4.2015 doplnila ust. o tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci , ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nie .

31. Podľa ustanovenia , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa odseku 2, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

32. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Do úvahy prichádzajú prípadne aj iné nároky z porušenia práva vyvolaného dlžníkom (náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia). Dôležité je však, že ich povahou ide nie o plnenia tvoriace cenu/odplatu za úver, ale o nároky z porušenia práva.

33. Aj z ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle . Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Správne túto situáciu rozanalyzoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a v závislosti od toho upravil sumy, ktoré je možné priznať žalobcovi a správne uzavrel, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.

34. Z dôvodov vysvetlených a uvedených vyššie, dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. (Pozri C-415/2011 Mohamed Aziz proti Caixa d'Estalvis de Catalunya)

35. Ak odvolateľ poukazuje vo svojom odvolaní na názor vyslovený v inom rozhodnutí krajského súdu, odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci nie je názor vyslovený v inom rozhodnutí záväzný. Pritom bolo potrebné prikloniť sa k názoru vyslovenému vyššou inštitúciou, a to Najvyšším súdom tak, ako to je uvedené vyššie.

36. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

37. K odvolacej námietke žalobcu o nemožnosti uloženia splácať dlh v splátkach treba uviesť, že ustanovenie veta druhá umožňuje predĺžiť lehotu určenú na plnenie, a to bez výslovného obmedzenia. Výkladom a maiori ad minus odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ je možné stanoviť lehotu splatnosti fakticky v neobmedzenom rozsahu, potom nemôže byť v rozpore s právnou úpravou, ak tento rozsah súd prispôsobí potrebám žalobcu i žalovaného tak, že umožní dlh splácať v pravidelných mesačných splátkach.

38. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že zmluvy o úvere, o ktorú sa jedná aj v danom prípade, fyzické osoby ako dlžníci uzatvárajú v značnej časti prípadov pre nepriaznivú finančnú situáciu.

39. Podľa odvolacieho súdu slabšia strana, ktorou žalovaní ako spotrebitelia nesporne sú, si zaslúžia ochranu, keď sa objektívne ocitli v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo pre nich devastujúce. Napokon súd pripomína, že ak sa žalovaní omeškajú s úhradou čo i len jednej splátky (nezaplatí ju včas alebo v plnej výške), bude dlh splatný naraz v celom rozsahu.

40. K odvolacej námietke žalobcu, že súd I. inštancie nepoukázal na žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali finančnú situáciu žalovaných, odvolací súd uvádza, že súd I. inštancie vychádzal z tvrdení žalovaných na pojednávaní dňa 4.11.2019 (č.l. 46).

41. Na základe ustálenej súdnej praxe je pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, nutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Súd musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaných, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovanými, dobu, po uplynutí ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti) ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Konajúci súd teda musí lehotu na plnenie určiť tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi sporovými stranami. Postup súdu I. inštancie reflektoval zmysel ustanovenia a odvolací súd nevidel dôvod jeho záver o umožnení žalovaným splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach modifikovať.

42. K odvolacej námietke žalobcu vo vzťahu k trovám konania sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu I. inštancie o aplikácii ust. . Žalobca bol v konaní úspešný, a mal by nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Povinnosťou súdu je však skúmať, či v konaní so slabšou stranou nenastali dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd I. inštancie ich vzhliadol v sociálnej a finančnej situácií žalovaných a odvolací súd sa týmto rozhodnutím stotožnil.

43. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu

nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. (Pozri uznesenie Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. -14)

44. Podľa názoru odvolacieho súdu aplikačná prax nepriaznivejšiu sociálnu a majetkovú situáciu strany sporu považuje za relevantnú na účely aplikácie V konaní bolo zistené, že pokiaľ ide o žalovaných, žijú štyria členovia z príjmu 430,- eur, ktoré predstavuje opatrovateľské, ktoré poberá žalovaný v 2. rade. Žalovaná v 1. rade stratila zamestnanie, na sociálnu dávku nemá nárok, žalovaní majú úver aj v Poštovej banke. Elektrinu podľa ich vyjadrenia uhrádzajú vo výške 120,- eur mesačne. V súvislosti s rozhodovaním o trovách konania strán sporu je potrebné tiež zdôrazniť, že pokiaľ ide o spoločnosť žalobcu, jeho majetková sféra nebude využitím výnimočného ust. dotknutá. Všetky vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne preto umožňujú prijať záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia, na čo správnym spôsobom poukázal aj súd prvej inštancie.

45. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

46. Z obsahu spisu nevyplýva s akou odbornou starostlivosťou postupoval žalobca pri schválení úveru žalovaným vo výške 25.000,- eur, pričom celková čiastka , ktorú musí dlžník zaplatiť je vo výške 64 310,75 eur. Skúmať bonitu spotrebiteľa je povinnosťou veriteľa pred tým, ako schváli úver, pod hrozbou sankcie podľa ust. , ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje aj porušenie ustanovení až 42.

47. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, )

48. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v zmysle ustanovenia v jeho napadnutom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny.

49. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že žalovaným, ktorí by mali s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).