Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/25/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu : K-corporation, s.r.o., so sídlom 919 10 Buková 47, IČO : 47 550 503, právne zastúpený : JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, advokát, so sídlom Sladovnícka 22, 917 01 Trnava, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo : 100166332/2020 z 15. januára 2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava (ďalej aj ako len „správca dane“) oznámením o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa 05.04.2019 oznámil daňovému subjektu K-corporation, s.r.o. (žalobca), že dňa 16.04.2019 začne daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019. Oznámenie bolo doručené zástupcovi daňového subjektu dňa 11.04.2019.

2. Daňový subjekt podal dňa 20.02.2019 daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2019, ktorým si uplatnil nárok na odpočítanie dane vo výške 4 429,47 eur. Z daňového priznania rovnako vyplýva, že daňový subjekt v danom zdaňovacom období neuskutočnil žiadne dodanie tovarov ani služieb.

3. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 30.04.2019, predmetom ktorého bolo predloženie dokladov k výkonu daňovej kontroly (na základe žiadosti daňového subjektu bol termín na predloženie daňových dokladov preložený na 30.04.2019) vyplýva, že prítomný zástupca daňového subjektu na otázky správcu dane neodpovedal s tým, že uviedol, že sa „vyjadrí dodatočne, po konzultácii s klientom“.

4. Z predložených účtovných dokladov okrem iného vyplynulo, že dodávateľom daňového subjektu v zdaňovacom období január 2019 bola spoločnosť GUT PLUS, s.r.o., so sídlom 19, 937 01 Zalaba (ďalej aj ako len „deklarovaný dodávateľ“), ktorá mala daňovému subjektu dodávať službu - IT servis. Na základe uvedeného správca dane vykonal miestne zisťovanie u daňového subjektu GUT PLUS, s.r.o. na adrese sídla tejto spoločnosti. Z úradného záznamu zo dňa 06.05.2019 vyplýva, že na adrese sídla spoločnosti GUT PLUS, s.r.o. sa nachádza starší rodinný dom, na ktorom sa označenie tejto spoločnosti nenachádzalo, pričom starostka obce G., JUDr. Q. O. poskytla zamestnancom správcu dane informáciu

o tom, že rodinný dom na ulici G. XX je už vyše 15 rokov neobývaný a nemá vedomosť, že tam sídli spoločnosti GUT PLUS, s.r.o. Tiež uviedla, že v danom rodinnom dome má mať sídlo už okolo 15 spoločností.

5. Správca dane výzvou zo dňa 07.05.2019 vyzval spoločnosť GUT PLUS, s.r.o. podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „daňový poriadok“ alebo „“), aby v lehote 8 dní od doručenia výzvy predložil konkrétne písomnosti. Zásielka s výzvou sa vrátila správcovi dane ako nedoručená z dôvodu, že adresát je neznámy.

6. Daňový subjekt prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil mailom dňa 6. mája 2019 vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 30.04.2019. Z vyjadrenia vyplýva, že daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období január 2019 nevlastnil, ani neprenajímal priestory, sídlo spoločnosti bolo virtuálne. Spoločnosť v kontrolovanom zdaňovacom období nemala zamestnancov, nemala žiadny investičný hmotný ani nehmotný majetok, účtovníctvo jej spracovával EKONOM OFFICE, s.r.o. a účtovný program bol OMEGA od spoločnosti KROS, a.s. Žilina.

7. Správca dane predvolal konateľa spoločnosti GUT PLUS, s.r.o. v rozhodnom období - Sándor László Szucs na ústne pojednávanie v súvislosti s miestnym zisťovaním vykonávaným u daňového subjektu GUT PLUS, s.r.o. (táto spoločnosť bola dňa 01.07.2020 vymazaná z obchodného registra - poznámka správneho súdu). Súčasne správca dane vyzval konateľa, aby v deň pojednávania zapožičal konkrétne záznamy DPH za zdaňovacie obdobie 01/2019. Zásielka sa správcovi dane vrátila ako neprevzatá. Daňový subjekt bol o ústnom pojednávaní upovedomený (upovedomenie bolo doručené dňa 22.05.2019), pričom z úradného záznamu zo dňa 27.06.2019 vyplýva, že daňový subjekt sa na ústne pojednávanie nedostavil.

8. Správca dane výzvou na predloženie dôkazov zo dňa 09.07.2019 vyzval daňový subjekt (žalobcu), aby v lehote 20 dní od doručenia výzvy predložil dôkazné prostriedky preukazujúce v súlade s daňového poriadku, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili, a preukázal tak splnenie podmienok o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o DPH“ alebo „“). Poukázal na to, že daňový subjekt si v zdaňovacom období január 2019 uplatnil odpočítanie dane podľa zákona o DPH na základe faktúr od dodávateľa GUT PLUS, s.r.o., konkrétne číslo faktúry : 1020190001, dátum dodania 02.01.2019, základ dane v EUR 3 750,00, DPH v EUR 750,00, spolu v EUR 4 500,00, predmet dodania IT servis; číslo faktúry : 1020190002, dátum dodania 11.01.2019, základ dane v EUR 3 750,00, DPH v EUR 750,00, spolu v EUR 4 500,00, predmet dodania IT servis; číslo faktúry : 1020190003, dátum dodania 17.01.2019, základ dane v EUR 3 333,33 DPH v EUR 666,67, spolu v EUR 4 000,00, predmet dodania IT servis; číslo faktúry : 1020190004, dátum dodania 22.01.2019, základ dane v EUR 3 583,33, DPH v EUR 716,67, spolu v EUR 4 300,00, predmet dodania IT servis; číslo faktúry : 1020190005, dátum dodania 24.01.2019, základ dane v EUR 3 666,67, DPH v EUR 733,33, spolu v EUR 4 400,00, predmet dodania IT servis; číslo faktúry : 1020190006, dátum dodania 30.01.2019, základ dane v EUR 3 583,33, DPH v EUR 716,67, spolu v EUR 4 300,00 (ďalej aj ako len „sporné faktúry“), spolu základ dane v EUR 21 666,66, DPH v EUR 4 333,34, spolu v EUR 26 000,00. Správca dane žiadal od daňového subjektu, aby sa mu vyjadril k spôsobu nakontaktovania sa s dodávateľom GUT PLUS, s.r.o., konkrétne kto oslovil koho na spoluprácu, akým spôsobom, pri akej príležitosti. Ďalej, aby identifikoval osobu, ktorá za spoločnosť GUT PLUS, s.r.o. rokovala pri objednávaní predmetných služieb, resp. uzatvorila s ním písomnú zmluvu, ktorú súčasne žiadal zaslať, ak bola uzavretá. Tiež doklady preukazujúce kde, kedy a kto menovite na základe akého pracovnoprávneho či iného vzťahu vykonal uvedené služby za dodávateľa GUT PLUS, s.r.o. a identifikáciu osoby, ktorá v mene spoločnosti K-corporation, s.r.o. uvedené služby prevzala od dodávateľa a kde došlo k dodaniu služieb (presná identifikácia priestorov). Rovnako žiadal uviesť dátumy úhrad sporných faktúr a číslo bankového účtu, z ktorého boli hradené, resp. iné doklady preukazujúce ich úhradu. Správca dane ďalej požiadal o predloženie dôkazov, kde sa nachádzajú IT zariadenia, na ktorých boli vykonané služby deklarované spornými faktúrami, rovnako požadoval uviesť kým sú tieto zariadenia využívané a na aký účel a tiež, na aký účel boli predmetné zdaniteľné plnenia uvedené na sporných faktúrach použité v rámci ekonomickej činnosti spoločnosti K-corporation, s.r.o. Správca dane súčasne poučil daňový subjekt, že predloženie uvedených dôkazných prostriedkov, daňových dokladov a písomnosti je nevyhnutné v súlade s daňového poriadku na preukázanie oprávnenosti práva na odpočítanie dane uplatnenom za zdaňovacie obdobie január 2019 a rovnako, že

ak si daňový subjekt nesplní povinnosť uloženú vo výzve a nepredloží vierohodné dôkazy a vyjadrenia k predmetným daňovým dokladom, neuzná mu nárok na odpočítanie dane zo sporných faktúr vystavených spoločnosťou GUT PLUS, s.r.o. za príslušné zdaňovacie obdobie v celkovej sume 4 333,34 EUR. Výzva bola dňa 16.07.2019 doručená právnemu zástupcovi daňového subjektu. Daňový subjekt na danú výzvu nereagoval.

9. Správca dane v zmysle ustanovenia § 3 a § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku oboznámil daňový subjekt (oboznámením zo dňa 08.08.2019) so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2019, konkrétne so skutočnosťami vzťahujúcimi sa k deklarovanému dodávateľovi daňového subjektu a to, že správca dane nemohol preveriť dodanie služieb uvedených na sporných faktúrach a rovnako, že daňový subjekt v lehote 20 dní od doručenia výzvy zo dňa 09.07.2019 (bod 8 rozsudku), t.j. do 06.08.2019 (výzvu prevzal dňa 16.07.2019 splnomocnený zástupca daňového subjektu) nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy ani vyjadrenia preukazujúce, že zdaniteľné plnenia boli kontrolovanému daňovému subjektu dodané. S poukazom na uvedené správca dane uzavrel, že nebolo vierohodným spôsobom preukázané uskutočnenie zdaniteľného obchodu medzi kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou GUT PLUS, s.r.o., keď kontrolovaný daňový subjekt preukázal nákup služieb len predložením sporných faktúr, ktoré však preukazujú iba formálnu stránku obchodného prípadu, nie skutkovú a vecnú podstatu reálneho dodania fakturovaného tovaru (služby - poznámka správneho súdu). Oboznámenie zo dňa 08.08.2019 bolo splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu doručené dňa 12.08.2019. Daňovému subjektu bola v zmysle ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku súčasne daná možnosť predložiť doklady preukazujúce a potvrdzujúce dodávky služieb, ktoré doteraz neboli k daňovej kontrole predložené a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia.

10. Daňový subjekt dňa 19.08.2019 doručil správcovi dane Zmluvu o poskytovaní IT služieb zo dňa 01.01.2019, pričom v texte podania je uvedené „V prílohe zasielam zmluvu“.

11. Správca dane dňa 05.09.2019 vyhotovil Protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 (ďalej aj ako len „Protokol zo dňa 05.09.2019“), zo záverov ktorého vyplýva, že správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov (dodržiavanie ustanovení § 70, § 71, § 21 zákona o DPH), ale skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov, čo vedie k reálnemu a správnemu určeniu daňovej povinnosti, teda aj k uplatneniu práva na odpočítanie dane daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie, pričom samotným predložením dokladov nebolo správcovi dane dostatočne preukázané skutočné dodanie služieb a vznik daňovej povinnosti. Správca dane vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi poukázal na to, že tento má fiktívne sídlo, ktoré nie je možné kvalifikovať ako sídlo hospodárskej činnosti a tiež, že jeho obchodnú činnosť je možné charakterizovať ako vykonávanie fiktívnej ekonomickej činnosti bez reálneho základu, resp. ako nepreukázanie vykonávania ekonomickej činnosti. Správca dane tiež skonštatoval, že zistenie, že deklarovaný dodávateľ je nekontaktný, vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov a odôvodňuje pochybnosť o ich pravosti a pravdivosti údajov v nich uvedených. Vo vzťahu k daňovému subjektu (žalobcovi) správca dane uviedol, že tento preukázal nákup služieb od spoločnosti GUT PLUS, s.r.o. len predložením sporných faktúr dodajúc, že v kontrolovanom zdaňovacom období daňový subjekt (žalobca) neuskutočnil žiadny zdaniteľný obchod (nedodal tovar ani službu) a tiež, že nepreukázal, na aký účel mali byť použité služby deklarované na sporných faktúrach. S poukazom na uvedené správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane z nákupu služieb uvedených na sporných faktúrach vo výške 4 333,34 eur za zdaňovacie obdobie január 2019 a to z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 zákona o DPH. V závere správca dane poukázal na to, že zaslal kontrolovanému daňovému subjektu oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2019 zo dňa 08.08.2019, v ktorom bola stanovená 15 dňová lehota na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam, pričom daňový subjekt dňa 19.08.2019 zaslal elektronicky Zmluvu o poskytovaní IT služieb uzatvorenú dňa 01.01.2019 medzi daňovým subjektom ako objednávateľom a deklarovaným dodávateľom ako poskytovateľom doplniac, že predmetná zmluva nepreukazuje reálne dodanie fakturovaných služieb.

12. Protokol zo dňa 05.09.2019 bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, a to v lehote 15 dní od doručenia výzvy, doručený splnomocnenému zástupcovi kontrolovaného daňového subjektu dňa 10.09.2019 (ktorým dňom bola daňová kontrola ukončená), pričom daňový subjekt sa k zisteniam uvedeným v protokole v určenej lehote nevyjadril.

13. Správca dane vydal dňa 09.10.2019 rozhodnutie číslo : 102332101/2019 (ďalej aj ako len „prvostupňového rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel v sume nadmerného odpočtu 4 429,47 eur za zdaňovacie obdobie január 2019 a nepriznal nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie január 2019 v sume 4 429,47 eur. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplývajú dôvody uvedené v Protokole zo dňa 05.09.2019 (bod 11 rozsudku).

14. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal daňový subjekt v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukázal na to, že dňa 19.08.2019 zasielal prostredníctvom elektronickej komunikácie písomné vyjadrenie k otázkam položeným správcom dane vo výzve zo dňa 09.07.2019, avšak zrejme z dôvodu technickej poruchy nebolo toto vyjadrenie riadne odoslané v prílohe (po kontrole zistili, že bola odoslaná iba Zmluva o IT službách) a taktiež nebola zaslaná ďalšia príloha - 4x potvrdenie z VRP rovnako kvôli technickému problému. Preto požiadal správcu dane o zohľadnenie tohto technického problému. K odvolaniu súčasne priložil „Vyjadrenie k výzve zo dňa 09.07.2019 vedenej pod č. 101668894/2019 v súvislosti s Oboznámením zo dňa 08.08.2019.“, z ktorého vyplýva, že spoluprácu so spoločnosťou GUT PLUS, s.r.o. inicioval daňový subjekt, ktorý oslovil túto spoločnosť telefonicky z dôvodu potreby využívania počítačov pri podnikateľskej činnosti, za spoločnosť GUT PLUS, s.r.o. konal Sándor Lászlo Szucs, konateľ tejto spoločnosti, služby za spoločnosť GUT PLUS, s.r.o. vykonával zamestnanec tejto spoločnosti v dňoch podľa vystavenia faktúr, pričom za spoločnosť K-corporation, s.r.o. preberal uvedené služby konateľ spoločnosti Jaroslaw Kusnieruk a k úhrade faktúr uviedol, že dokladom je zaregistrovanie úhrady vo virtuálnej registračnej pokladnici. K IT zariadeniam, na ktorých boli vykonávané služby špecifikované v sporných faktúrach uviedol, že tieto sa nachádzajú v sídle spoločnosti GUT PLUS, s.r.o., keďže išlo o počítače zapožičané touto spoločnosťou na vymedzené obdobie, pričom sú už vrátené s tým, že na týchto počítačoch boli realizované aj dodané služby a účelom ich využívania boli úkony spojené s podnikaním kontrolovaného daňového subjektu s tým, že účelom zdaniteľných plnení uvedených na sporných faktúrach v rámci ekonomickej činnosti daňového subjektu bol ďalší rozvoj podnikateľskej činnosti spoločnosti.

15. Žalovaný rozhodnutím číslo : 100166332/2020 z 15. januára 2020 (ďalej aj ako len „napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný po opise priebehu daňovej kontroly a jej výsledkov posudzoval dôvodnosť odvolacích námietok. Poukázal na to, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa plne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral nevyhnutné podklady a dôkazy pre rozhodnutie dodajúc, že správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa na vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach, pričom vykonaným dokazovaním mu vznikli odôvodnené pochybnosti o oprávnenosti uplatneného odpočítania od dane zo sporných faktúr. Dôvodil ďalej, že v okamihu, kedy správca dane spochybnil dôveryhodnosť predložených dokladov, bolo povinnosťou daňového subjektu preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, keď takýto spôsob vedenia dokazovania vyplýva z toho, že na strane daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, pretože daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní (§ 24 ods. 1 daňového poriadku).

16. Poukázal ďalej na to, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil a preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Uviedol, že dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom a ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

17. Tiež argumentoval, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového

poriadku), inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane, tak ako v danom prípade.

18. Žalovaný poukázal tiež na to, že zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom konaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) a preto za riadne zistený skutkový stav možno považovať aj to, že daňový orgán príde k záveru, že daňový subjekt nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, keďže na daňovom subjekte leží dôkazné bremeno. V tejto súvislosti doplnil, že nie je úlohou správcu dane vyhľadávať dôkazy a objasňovať nejasnosti za daňový subjekt, pričom daňový subjekt bol správcom dane opakovane vyzvaný, aby predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a preto bolo na ňom, aby preukázal pravdivosť a reálnosť svojich tvrdení.

19. K argumentu daňového subjektu o technickom probléme s odoslaním vyjadrenia a dokumentov uviedol, že tieto nie sú relevantné z dôvodu, že daňový subjekt mal dostatočný časový priestor na objasnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov a predloženie dôkazov o oprávnenosti uplatneného odpočítania od dane, avšak daňový subjekt so správcom dane riadne nespolupracoval, na opakované výzvy správcu nereagoval, požadované dôkazy nepredkladal v stanovených lehotách, predložené doklady a vyjadrenia daňového subjektu sú všeobecné a nejasné a nepreukazujú, aké konkrétne služby boli predmetom dodania, kde, ako a kým mali byť vykonané a na aké účely mali byť použité. Preto uzavrel, že daňový subjekt neuniesol svoje dôkazné bremeno stanovené v § 24 ods. 1 daňového poriadku.

20. Záverom žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v daňovom konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a rešpektoval zásady daňového poriadku, chránil záujmy štátu a obcí a dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, využil všetky zákonné prostriedky, ktoré mal k dispozícii a povinnosti daňovému subjektu ukladal len v medziach stanovených zákonom a preto zastal názor, že správca dane vykonal dostatočné dokazovanie a stotožnil sa s jeho závermi.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

21. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočného zohľadnenia skutkového stavu.

22. Žalobca poukázal na to, že technické problémy vznikajúce z dôvodu elektronizácie nemôžu byť na jeho ťarchu (uvedené sa týkalo tvrdenej skutočnosti o neodoslaní vyjadrenia k výzve zo dňa 15.08.2019 z dôvodu technickej poruchy). Mal za to, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu uniesol dôkazné bremeno, pričom jeho vyjadrenia boli odosielané v čase primeranom s ohľadnom na to, že je pôvodom z Poľskej republiky, a tak bola ich vzájomná komunikácia sťažená.

23. Namietal, že správca dane nevyzval daňový subjekt na doplnenie podania označeného ako „Podanie pre FS (správa daní) - vysvetlenie, vyjadrenie“, pričom z označenia tohto podania bolo zrejmé, že jeho účelom je zaslať vyjadrenie dodajúc, že právny zástupca sa nemal ako dozvedieť o chybe, ktorá nastala a ktorú mohol kedykoľvek bezodkladne odstrániť. V tejto súvislosti poukázal na to, že prílohou podaného odvolania bola aj príloha označená ako „Detail potvrdenia z Finančnej správy Slovenskej republiky zo dňa 19.08.2019“, pričom žalovaný túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí nezohľadnil a neprihliadol ani na jeho odpovede na dopytovanie správcu dane, ktoré boli uvedené v chybne odoslanom vyjadrení, ako aj v odvolaní, teda k informáciám, ktoré mal v čase vydania rozhodnutia k dispozícii.

24. Žalobca mal za to, že uniesol dôkazné bremeno a technická chyba nemôže byť dôvodom pre neuznanie dôkazov a vyjadrení, ktoré preukazujú, že si právo na odpočítanie dane uplatnil zákonne.

25. Záverom poukázal na ustanovenie v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „“), v zmysle ktorého správny orgán (pravdepodobne mal žalobca na mysli správny súd - poznámka správneho súdu) nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby a preto vyzval správny súd, aby preskúmal, či napadnuté rozhodnutie netrpí žiadnymi vadami.

26. Žalobca v správnej žalobe nepožiadal o nariadenie pojednávania.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

27. Žalovaný po opísaní priebehu daňovej kontroly a žalobných bodov posudzoval ich dôvodnosť. Správnu žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný vo vyjadrení neuviedol, či žiada vo veci nariadiť pojednávanie, pričom bol riadne poučený podľa (č.l.30).

28. Poukázal na to, že v danom prípade žalobca predložil sporné faktúry vystavené spoločnosťou GUT PLUS, s.r.o. za dodanie bližšie nešpecifikovaných IT služieb, pričom vykonaným preverovaním bolo zistené, že deklarovaný dodávateľ je zmiznutý obchodník, na adrese sídla sa nenachádza, nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, konateľ spoločnosti je nekontaktný. Na základe týchto skutočností vznikli správcovi dane opodstatnené pochybnosti o pravdivosti a vierohodnosti predložených dokladov a uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov a preto následne vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca na základe výzvy predložil elektronicky dňa 19.08.2019 len zmluvu o poskytovaní IT služieb zo dňa 01.01.2019, pričom v texte elektronického podania je uvedené : „V prílohe zasielam zmluvu.“, z čoho vyplýva, že žalobca neposlal žiadne vyjadrenie, ale len zmluvu a preto jeho tvrdenia o zaslaní vyjadrenia sú nedôveryhodné a sporné (podanie č. 6/13126179/2019).

29. K údajným problémom v elektronickej komunikácii žalovaný uviedol, že podľa § 33 ods. 4 daňového poriadku uverejňuje podmienky a podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb a v zmysle uvedeného má na svojom webovom sídle uverejnené informácie o technických predpokladoch na strane klienta pri využívaní eSlužieb, pričom splnenie technických predpokladov pre elektronické doručovanie dokumentov finančnej správe si ich koncoví používatelia môžu overiť prostredníctvom služby „Overenie splnenia podmienok AES“. Tiež v tejto súvislosti poukázal na to, že o výpadkoch a nefunkčnosti portálu finančnej správy uverejňuje informácie na svojom webovom sídle (§ 33 ods. 4 daňového poriadku) a teda každý daňový subjekt má možnosť ho požiadať prostredníctvom Call centra o informáciu, či jeho podania boli doručené správne a úplne dodajúc, že ako vyplýva z verejne dostupných informácií dňa 19.08.2019, na webovom sídle, nebol uverejnený na webovom sídle žiadny oznam o výpadku portálu finančnej správy a preto zo strany finančnej správy nedošlo k žiadnemu zlyhaniu elektronickej komunikácie.

30. Tiež zdôraznil, že žalobca svoje tvrdenia o údajných technických problémoch nepodložil žiadnymi dôkazmi, nešpecifikoval, v čom mali údajné technické problémy spočívať a taktiež nekontaktoval správcu dane a neupovedomil ho o týchto skutočnostiach a ani nezaslal svoje vyjadrenie bezodkladne po odpadnutí údajných prekážok v elektronickej komunikácii.

31. Poukázal na to, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že sa o neúplnosti podania dozvedel až z rozhodnutia správcu dane, keď všetky podania vykonané žalobcom sa ukladajú v jeho elektronickej schránke, pričom má možnosť kedykoľvek si ich overiť a skontrolovať, a teda má vedomosť o ich skutočnom stave. V tejto súvislosti tiež zdôraznil, že skutočnosti o nepredložení požadovaných dôkazov boli uvedené v Protokole zo dňa 05.09.2019, ktorý bol splnomocnenému zástupcovi doručený dňa 10.09.2019 dodajúc, že ničím nepodložené argumenty o technických problémoch uviedol žalobca až v odvolaní, z čoho je zrejmý jeho zámer spochybniť zákonnosť postupu správcu dane. S poukazom na uvedené považoval tieto tvrdenia za nepravdivé a účelové.

32. Ďalej uviedol, že samotné vyjadrenia žalobcu k priebehu sporných deklarovaných obchodov uvedené v podanom odvolaní sú nejasné, všeobecné a nepreukazné a nevyplývajú z nich požadované skutočnosti - nie je zrejmé, aké konkrétne IT služby v zmysle jednotlivých sporných faktúr mali byť dodané, kto ich vykonával, kde boli vykonané, o aké zapožičané počítače išlo, z akého dôvodu boli zapožičané a ako súviseli s obchodnou činnosťou žalobcu a či boli deklarované služby použité žalobcom

na dodávky tovarov a služieb ako platiteľom dodajúc, že rozporné bolo aj tvrdenie žalobcu v odvolaní, že použité počítače sa nachádzajú v sídle spoločnosti GUT PLUS, s.r.o., keď vykonaným dokazovaním bolo zistené, že na uvedenej adrese sa nachádza neobývaný rodinný dom a žiadna činnosť sa tam nevykonáva.

33. K tvrdeniu žalobcu, že daňové orgány ho nevyzvali na doplnenie podania zo dňa 19.08.2019 žalovaný uviedol, že daňové orgány nemajú povinnosť opakovane vyzývať žalobcu na predkladanie tých istých dôkazov a vyjadrení. Poukázal na to, že žalobcovi bola zaslaná výzva zo dňa 09.07.2019, v ktorej boli jasne a zrozumiteľne uvedené skutočnosti a dôkazy, ktoré správca dane žiadal predložiť, výzva bola žalobcovi preukázateľne doručená dňa 16.07.2019 a preto bolo na žalobcovi, aby predložil všetky jemu dostupné požadované dôkazy a vyjadrenia, resp. aby predložil návrhy na ďalšie dokazovanie, čo však neučinil, keď žalobca zaslal správcovi dane len jedno podanie, a to dňa 19.08.2019, zo znenia ktorého vyplýva, že zasiela iba priloženú zmluvu, pričom všetky ostatné požadované dôkazy nepredložil, a to nielen v daňovej kontrole, ale ani v nasledujúcich daňových konaniach.

34. Považoval za potrebné zdôrazniť rozloženie dôkazného bremena uplatňujúceho sa pri správe daní, keď primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane žalobcu ako daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil a preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok, pričom dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.

35. Záverom poukázal na to, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že žalobca sa nezaujímal o stav a priebeh daňovej kontroly a nasledujúcich daňových konaní, na ústne pojednávanie so svedkom sa nedostavil, nepredkladal požadované dôkazy, resp. na výzvy správcu dane nereagoval vôbec (napr. k výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole zo dňa 05.09.2019). Vo vzťahu k argumentom ohľadom štátnej príslušnosti bývalého konateľa žalobcu uviedol, že tieto sú irelevantné a to vzhľadom na skutočnosť, že tento sa dobrovoľne stal spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti v krajine, ktorej štátny jazyk neovláda a tým sám na seba vzal riziko existencie obtiaží pri komunikácii s orgánmi verejnej správy dodajúc, že daňový poriadok umožňuje daňovým subjektom stanoviť si zástupcu, príp. využiť služby tlmočníka či prekladateľa, resp. inej osoby, ktorá ovláda štátny jazyk.

36. Žalobca v replike uviedol, že si je vedomý toho, že nie je povinnosťou daňových orgánov vyhľadávať za daňový subjekt dôkazy preukazujúce jeho oprávnenie na odpočítanie dane, avšak mal za to, že keď má správca dane k dispozícii potrebné dôkazy a vyjadrenia od daňového subjektu, mal by na ne pri rozhodovaní prihliadať. Tvrdil, že správca dane nie je v pozícii súdu a nemôže v konaní uplatňovať zásadu koncentrácie konania, to znamená, že mal prihliadnuť aj na dôkazy a vyjadrenia, ktoré mu boli predložené po lehote, ktorá bola stanovená správcom dane, nakoľko ide o poriadkovú lehotu, nie zákonnú dodajúc, že správca dane, ani žalovaný neakceptovali zohľadnenie rozhodujúcich skutočností, na ktoré sa dopytoval správca dane a ktoré boli uvedené vo vyjadrení k výzve zo dňa 09.07.2019. Opätovne poukázal na skutočnosť, že správca dane ho nevyzval na doplnenie podania označeného ako „Podanie pre FS (správa daní) - vysvetlenie, vyjadrenie.“, pričom bolo z označenia podania zrejmé, že jeho účelom je zaslať vyjadrenie. Rovnako sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného, že jeho vyjadrenia sú neúplné, či nepravdivé, nakoľko úplnosť či pravdivosť tvrdení nemá žalovaný ako potvrdiť, ani preukázať, a navyše sa tieto tvrdenia nezakladajú na skutočnom stave. K argumentácii žalovaného ohľadom toho, že bývalý konateľ neovládal štátny jazyk uviedol, že z ústavne garantovaného práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle vyplýva, že kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie, má právo na tlmočníka a teda žalobca mal ústavne garantovaný nárok na preklad obsiahlych listín, ktoré mu boli zasielané na vyjadrenie od správcu dane. Záverom uviedol, že zotrváva na svojej argumentácii uvedenej v správnej žalobe.

37. Žalovaný v duplike, okrem vyjadrení, ktoré sú obsahom vyjadrenia k správnej žalobe reagoval na argumentáciu žalobcu ohľadom práva subjektov na tlmočníka garantovaného uvedúc, že daňové orgány uvedené právo plne rešpektujú a dodržiavajú. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca mal počas daňovej kontroly a následných konaní priestor na využitie svojho ústavného práva, čo ale neučinil, keď nežiadal o tlmočníka, neuvádzal, že úradnému jazyku nerozumie a ani nežiadal o predĺženie lehôt na predkladanie dôkazov a vyjadrení.

IV. Relevantná právna úprava

38. Podľa § 2 ods. 1 SPP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

40. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

41. Podľa žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

42. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

43. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

44. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

45. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

46. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

47. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

48. Podľa § 19 ods. 2 DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

49. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

50. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

51. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu

52. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), postupom podľa v spojení s vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

53. Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 zákona o DPH, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu a dodržanie daňového poriadku v rozsahu uplatnených žalobných bodov a to s poukazom na zistené skutočnosti pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku za kontrolované zdaňovacie obdobie január 2019.

54. Podstatný priebeh administratívneho konania správny súd opísal v bodoch 1 až 20 tohto rozsudku, pričom ďalej správny súd zohľadňoval skutočnosti zistené v rámci daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania v nadväznosti na predostreté žalobné body uplatnené v lehote na podanie správnej žaloby t.j. do 23. marca 2020 (napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi preukázateľne doručené 23.01.2020).

55. Na úvod považuje správny súd za potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. septembra 2017).

56. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (spornej faktúry) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

57. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu a jeho prenosu v rámci daňového konania správny súd uvádza, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak

im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , ). Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. -53 zo 14. novembra 2018 rozobral prenos dôkazného bremena v daňovom konaní nasledovne : „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných pokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“

58. Z obsahu správnej žaloby vyplývajú v zásade dva žalobné body. Prvým je tvrdenie žalobcu, že uniesol dôkazné bremeno a druhým, že ho správca dane nevyzval na doplnenie podania označeného ako „Podanie pre FS (správa daní) - vysvetlenie, vyjadrenie“.

59. K tvrdeniu žalobcu, že uniesol dôkazné bremeno je potrebné uviesť, že žalobca mal pravdepodobne na mysli, že si svoju dôkaznú povinnosť splnil predložením sporných faktúr, Zmluvy o poskytovaní IT služieb zo dňa 01.01.2019 a vyjadrenia zo dňa 15.08.2019, ktoré malo preukázať, že k deklarovaným službám reálne došlo.

60. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu došlo práve na základe oboznámenia so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2019 zo dňa 08.08.2019 (bližšie bod 9 rozsudku), prostredníctvom ktorého bol žalobca s poukazom na ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku správcom dane oboznámený o konkrétnych pochybnostiach vo vzťahu k predloženým dokladom, pričom mal možnosť pochybnosti správcu dane odstrániť a preukázať oprávnenosť uplatneného nároku na odpočítanie dane zo sporných faktúr. Žalobca však dôvodné pochybnosti správcu dane neodstránil a to ani prostredníctvom Zmluvy o poskytovaní IT služieb zo dňa 01.01.2019 ani na základe vyjadrenia zo dňa 15.08.2019, ktoré predložil žalovanému ako prílohu odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. V súvislosti s vyjadrením zo dňa 15.08.2019 správny súd uvádza, že nie je pravdou, že by sa žalovaný skutočnosťami v ňom uvedenými nezaoberal, ako tvrdí v správnej žalobe žalobca, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je preukázané, že skutočnosti uvedené vo vyjadrení boli žalovaným vyhodnotené ako všeobecné, nejasné a nepreukazujúce, aké konkrétne služby boli predmetom dodania, kde, ako a kým mali byť vykonané a na aké účely mali byť použité (bod 19 rozsudku). K uvedenému zhodnoteniu, s ktorým sa správny súd plne stotožňuje, je potrebné ešte dodať, že žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenie uvedené vo vyjadrení zo dňa 15.08.2019, že poskytnuté IT služby boli realizované na počítačoch zapožičaných deklarovaným dodávateľom (spoločnosťou GUT PLUS, s.r.o.), keď toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom, napríklad písomným potvrdením (preberacím protokolom) o vrátení počítačov, konkrétne kto, kedy a kde ich prevzal a preto aj toto tvrdenie (ako aj ostatné) zostáva iba v rovine nepreukázaného tvrdenia. S poukazom na uvedené správny súd uzavrel, že žalobca svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu oprávnenosti nároku na odpočítanie DPH neuniesol.

61. Vo vzťahu k námietke, že správca dane ho mal vyzvať na doplnenie podania a že technická chyba nemôže byť dôvodom pre neuznanie dôkazov a vyjadrení, ktoré preukazujú, že si právo na odpočítanie dane uplatnil zákonne správny súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Predovšetkým mal správny súd obsahom administratívneho spisu preukázané, že dňa 19.08.2019 žalobca elektronicky zaslal všeobecné podanie pre finančnú správu, v ktorom síce vyznačil krížikom z ponúkaných možností „vysvetlenie, vyjadrenie“, avšak v texte podania uviedol bez ďalšieho „V prílohe zasielam zmluvu“ a preto správca dane žiadnym spôsobom nepochybil, keď žalobcu opätovne nevyzval na predloženie dôkazov a vyjadrení. V tejto súvislosti správny súd súčasne dodáva, že žalobca v stanovenej lehote nereagoval

na výzvu správcu dane zo dňa 09.07.2019, keď samotné vyjadrenie je datované 15. augustom 2019 (výzvu zo dňa 09.07.2019 prevzal splnomocnený zástupca dňa 16.07.2019) a na oboznámenie zo dňa 08.08.2019 reagoval zaslaním „Zmluvy o poskytnutí IT služieb“ zo dňa 01.01.2019. Rovnako správny súd poukazuje na ďalšiu súvisiacu relevantnú skutočnosť a to, že žalobca mal vedomosť o tom, že správcovi dane bola doručená iba predmetná zmluva minimálne od doručenia Protokolu zo dňa 05.09.2019, v ktorom sa táto skutočnosť preukázateľne uvádza (bod 11 rozsudku), avšak žalobca na doručenú výzvu, aby sa v určenej lehote vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole vôbec nereagoval, pričom táto bola spolu s Protokolom zo dňa 05.09.2019 doručená splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 10.09.2019. Teda už na základe zistení uvedených v Protokole zo dňa 05.09.2019 mal žalobca možnosť vedieť, že vyjadrenie zo dňa 15.08.2019 nemá správca dane k dispozícii. Naviac, správny súd v tejto súvislosti len dodáva, že samotné vyjadrenie zo dňa 15.08.2019 nie je, pre jeho abstraktnosť, spôsobilé preukázať reálnosť deklarovaných služieb.

62. V súvislosti s požiadavkou žalobcu na uplatnenie ustanovenia , ktorý umožňuje správnemu súdu preskúmať napadnuté rozhodnutie aj mimo rozsah a dôvody správnej žaloby, správny súd zdôrazňuje, že uvedené ustanovenie sa uplatňuje výlučne vo vzťahu k správnej žalobe vo veciach správneho trestania, ktorá skutočnosť priamo vyplýva z ustanovenia resp. z ustanovenia , pričom v danom prípade sa nejedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, ale o všeobecnú správnu žalobu. Z uvedeného dôvodu je správny súd s poukazom na ustanovenie viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby uplatnenými v lehote na podanie správnej žaloby ( ). Uvedené konštatovanie sa vzťahuje aj na ďalší žalobný bod vo vzťahu k tvrdeniu uvedenému v replike žalobcu doručenej správnemu súdu elektronicky dňa 30.07.2020 (po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, táto uplynula dňa 23.03.2020), že bývalý konateľ neovládal štátny jazyk a preto mal právo na tlmočníka. Touto námietkou sa správny súd práve s poukazom na ustanovenie , ktoré zakotvuje prísnu koncentračnú zásadu, zaoberať nemôže.

63. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu musí správny súd konštatovať, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal dostatočné dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou GUT PLUS, s.r.o., ktorá skutočnosť má za následok, že nebola splnená zákonná podmienka pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, keď nebolo preukázané, že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť (§ 19 ods. 2 zákona o DPH). Žalobca nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako to vyplýva zo sporných faktúr, pričom doklady, ktoré predložil, nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné použiť ako jednoznačný dôkaz o tom, že služby mu boli dodané tak ako sporné faktúry deklarujú, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil tak dôvodné pochybnosti správcu dane. Žalobca tak nepreukázal oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty (§ 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Z uvedeného dôvodu vyrubenie rozdielu dane za zdaňovacie obdobie január 2019 je vecne správne.

64. Záverom správny súd dodáva, že každý jeden subjekt, ktorý sa rozhodne vstúpiť do tzv. daňového systému si musí byť vedomý, že s aplikáciou dane sa spájajú tak práva, ako aj povinnosti. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet DPH), musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti na to by mal z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. bod 120).

65. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, preto správny súd žalobu ako nedôvodnú, podľa , zamietol.

66. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

67. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.