Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cob-73-2020.pdf
PDF · 83.93 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/73/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo Senica, Štefánikova 718, Senica, IČO: 00 223 093, zastúpeného advokátom: JUDr. Miroslav Mečíř, J. Mudrocha 1356/27, Senica, proti žalovanej: Casareal, s.r.o., Winterova 1777/60, Piešťany, IČO: 46 478 264, o zaplatenie 530,61 eur, úroku z omeškania 4,41 eur, zmluvnej pokuty 32,20 eur, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Skalica z 12. marca 2020 č. k. 3Cb/28/2017-65, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. konanie zastavil, II. žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 3.10.2017 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 530,61 eur, úroku z omeškania 4,41 eur, zmluvnej pokuty 32,20 eur a trov konania. Pred doručením žaloby žalovanej vzal žalobca podaním doručeným súdu 24.5.2018 žalobu späť v časti istiny 528,13 eur. Súd preto v zmysle § 145 ods. 3 CSP konal ďalej o zvyšku nároku žalobcu. Žalobca podaním doručeným súdu 6.5.2019 vzal žalobu späť v časti istiny 2,48 eur (zo sumy 530,61 eur). Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Žalobca vzal žalobu dňa 2.3.2020 späť aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania a zmluvnej pokuty s odôvodnením, že zvyšok pohľadávky žalobcu bol zaplatený dňa 10.2.2020, preto žiadal konanie zastaviť, vrátiť mu súdny poplatok a priznať trovy kráteného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia. Pre späťvzatie žaloby žalobcom skôr, než sa začalo predbežné prejednanie/pojednávanie, súd konanie celkom zastavil (nesúhlas žalovanej by bol za daného procesného stavu veci neúčinný). Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP, vecne procesným zavinením žalovanej na zastavení konania, keď k zániku pohľadávky žalobcu došlo započítaním zo strany žalobcu po podaní žaloby.
2. Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov konania podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc napadnutý výrok II zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a porušeniu zásady rovnosti strán. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zaviazaní žalovanej na náhradu trov konania žalobcovi v celom rozsahu, podaniami žalobcu, ktorými postupne dochádzalo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, avšak žalovanej ani jedno z týchto podaní nebolo doručené. Ak určujúcimi listinami pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania mali byť čiastkové späťvzatia žaloby, bolo povinnosťou súdu tieto žalovanej doručiť, aby sa s nimi mohla riadne oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Žalovanej nebola doručená nielen samotná žaloba, ale ani jedno podanie žalobcu, ktorými došlo k (čiastočnému)
späťvzatiu žaloby, preto sa nevie vyjadriť ani k dôvodnosti samotnej žaloby a ani k dôvodnosti jednotlivých údajných započítacích prejavov žalobcu. Rovnako tak nevie posúdiť, či bola žaloba podaná včas, či pôvodne uplatnený nárok bol preukázaný, či započítacie prejavy žalobcu (ak vôbec existujú) boli dôvodné, vykonané riadne a včas a či zo strany žalobcu nešlo o zjavne neúspešné uplatňovanie práva voči žalovanej. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu považuje žalovaná rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania žalobcovi za neudržateľné a nezákonné.
3. Žalobca navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
5. V posudzovanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v časti nároku na náhradu trov konania na právnom názore o zavinení zastavenia konania žalovanou, preto v zmysle § 256 ods. 1 CSP vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si žalobou doručenou súdu dňa 3.10.2017 uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie istiny 530,61 eur (titulom nedoplatku na plneniach spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.4.2017 do 30.6.2017), úroku z omeškania 4,41 eur, zmluvnej pokuty 32,20 eur a náhrady trov konania. Podaním doručeným súdu 24.5.2018 (č.l. 17) žalobca zobral žalobu späť v časti istiny 528,13 eur z dôvodu, že uvedená časť istiny bola uhradená po vyúčtovaní nákladov za rok 2017 dňa 31.3.2018 (vo zvyšku istiny 2,48 eur, príslušenstve a trovách konania žiadal v konaní pokračovať). Ako vyplýva z doručenky (č.l. 18), žaloba s prílohami, výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a čiastočným späťvzatím žaloby (č.l. 17) boli doručené žalovanej dňa 14.8.2018. Žalobca zobral žalobu opätovne čiastočne späť podaním doručeným súdu dňa 6.5.2019 (č.l. 26), a to v časti istiny 2,48 eur, nakoľko k jej úhrade došlo vyúčtovaním nákladov za rok 2018 v apríli 2019 (vo zvyšku žaloby, t.j. úroku z omeškania 4,41 eur, zmluvnej pokute 32,20 eur a trovách konania žiadal v konaní pokračovať). Podľa úpravy v súdnom spise, súd prvej inštancie predvolal strany sporu (právneho zástupcu žalobcu a žalovanú) na vytýčený termín pojednávania 20.1.2020 s tým, že žalovanej malo byť súčasne doručené i čiastočné späťvzatie žaloby (č.l. 26). Podľa pripojenej doručenky bolo žalovanej dňa 1.1.2020 doručené len predvolanie na termín pojednávania. Žalovaná podaním doručeným súdu dňa 14.1.2020 ospravedlnila neúčasť na pojednávaní, dala do pozornosti rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 7C/6/2017-241 z 20.6.2018, z ktorého záverov vyplýva, že žalovaná nikdy nebola vlastníkom bytu, a preto navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pojednávanie dňa 20.1.2020, na ktoré sa dostavil žalobca, otvorené nebolo a bolo odročené na neurčito. Dňa 2.3.2020 doručil žalobca súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu (č.l. 58) z dôvodu, že príslušenstvo bolo uhradené dňa 10.2.2020; žiadal konanie zastaviť, vrátiť súdny poplatok a priznať krátenú časť súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, ktoré bolo spolu so späťvzatím žaloby (č.l. 58) doručené žalovanej 31.3.2020, ako vyplýva z doručenky na č.l. 67.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Ustanovenie § 256 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, pričom je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším § 146 ods. 2 O.s.p., ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 O.s.p. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017).
9. Procesné zavinenie v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. (teraz § 256 CSP) sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5M Cdo 12/2008).
10. Otázka zavinenia zastavenia konania má pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa vyššie uvedeného ustanovenia osobitný význam - pokiaľ totiž účastník konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, súd prizná ostatným účastníkom konania (druhej procesnej strane) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie ich práva. Pri riešení otázky, či účastník konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, treba vychádzať výlučne z procesného hľadiska a so zreteľom na procesný výsledok. Podľa druhej vety § 146 ods. 2 O.s.p. (teraz § 256 CSP) však je povinný hradiť trovy konania žalovaný, ak bol návrh, ktorý bol podaný dôvodne, vzatý späť pre správanie žalovaného vo vzťahu k požiadavkám žalobcu, pričom obidve tieto podmienky, t.j. dôvodnosť návrhu na začatie konania a správanie žalovaného musia byť splnené súčasne. O dôvodnosti podania návrhu je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania uspokojí žalobcu.
11. Vo vzťahu k námietkam žalovanej, že jej žaloba ani žiadne čiastočné späťvzatia žaloby neboli nedoručené (a teda jej nebolo umožnené, aby sa s nimi oboznámila a vyjadrila sa k nim aj z pohľadu dôvodnosti jednotlivých údajných započítacích prejavov žalobcu) odvolací súd uvádza, že takého skutočnosti z obsahu spisu nevyplývajú. Žaloba spolu s prvým čiastočným späťvzatím boli totiž žalovanej doručené dňa 14.8.2018. Žalovaná sa napriek výzve zo strany súdu (formou uznesenia podľa § 167 ods. 2 CSP) k žalobe v znení jej čiastočného späťvzatia nevyjadrila. Až v rámci podania zo 14.1.2020, ktorým ospravedlnila neúčasť na pojednávaní, žalovaná namietala nedôvodnosť podanej žaloby, avšak žiadne námietky voči čiastočnému späťvzatiu žaloby (v takmer celej istine uplatnenej pohľadávky) neuviedla. Posledné čiastočné späťvzatie žaloby bolo žalovanej doručené spolu s napadnutým uznesením dňa 31.3.2020, teda žalovanej nič nebránilo i v rámci odvolania uviesť konkrétne námietky voči započítacím prejavom žalobcu, ktorými by sa mohol odvolací súd zaoberať. V tomto smere preto neobstojí námietka žalovanej, že jej nič zo strany súdu prvej inštancie doručené nebolo, a tým bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. Samotnou výzvou (formou uznesenia) súdu prvej inštancie na vyjadrenie sa k podanej žalobe v znení jej čiastočného späťvzatia doručenou žalovanej 14.8.2018 a rovnako tak doručením napadnutého uznesenia spolu s čiastočným späťvzatím žaloby dňa 31.3.2020, boli podľa názoru odvolacieho súdu vytvorené dostatočné procesné podmienky na to, aby žalovaná uviedla konkrétne vecné a/alebo právne námietky voči započítacím prejavom žalobcu, pričom uvedené neurobila ani v odvolaní. Odvolací súd pri viazanosti rozsahom odvolania a dovolacími dôvodmi v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne pochybenie, ktoré by zakladalo porušenie práva žalovanej na uplatňovanie jej procesných práv. Ani v rámci odvolacieho konania nebolo relevantným spôsobom spochybnené zavinenie žalovanej na zastavení konania, a teda vznik jej povinnosti uhradiť trovy konania protistrane. S ohľadom na to, že dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo, má odvolací súd za to, že v danom prípade boli splnené podmienky na priznanie náhrady trov konania žalobcovi voči žalovanej v celom rozsahu.
12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania ako vecne správne potvrdil.
13. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z dôvodu, že žalobca bol plne úspešný v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výroku II. tohto uznesenia.
14. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
15. Písomne vyhotovenie rozhodnutia vypracovala členka senátu JUDr. Erika Tischlerová (sudca spravodajca).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.