Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Co-36-2021.pdf
PDF · 128.62 KB
Case nature
Subarea
7Co/36/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: SPOKOJNÉ BÝVANIE, s.r.o., so sídlom Bebravská 34, Bratislava, IČO: 35 815 329, zastúpeného advokátkou Mgr. Evou Bognárovou, Krížna 17, Bratislava, proti žalovanému: BAUKRAFT s.r.o., so sídlom Zámocká 22, Bratislava, IČO: 50 740 989, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26.02.2021, č. k. 7C/10/2021-146, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ust. § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) a vecne tým, že návrhom zo dňa 27.01.2021, zmeneným podaním zo dňa 03.02.2021, sa žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovanému zdržať sa stavebných prác v bytovom dome D. X, X, X, X O. (ďalej len „bytový dom“), a to výmeny existujúcich výťahov a zároveň sa domáhal, aby žalovaný zniesol stavebné práce v bytovom dome v priestoroch pôvodnej strechy bytového domu, ktorými budú stavebne a technicky obnovené (vybudované) štyri výťahové šachty (v každom vchode bytového domu) a tým zabezpečené obnovenie prevádzky pôvodných výťahov. Súd prvej inštancie posúdením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k tomu, že žalobca neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia a potrebu dočasnej úpravy pomerov, keď žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu opakovane vyzývali žalovaného na plnenie podmienok zo Zmluvy o nadstavbe a rekonštrukcii bytového domu zo dňa 08.12.2008 (ďalej len „Zmluva o nadstavbe“), na ktorú odkazuje aj stavebné povolenie a že žalovaný odmieta viesť diskusiu o splnení ustanovení zo Zmluvy o nadstavbe a zároveň uviedol, že žalovaný zrealizoval nadstavbu bytového domu bez platnej zmluvy s vlastníkmi, nedisponuje súhlasom vlastníkov na výmenu výťahov, ktoré tvrdenia žalobcu sú v zjavnom rozpore, pričom žalobca doloženými listinnými dôkazmi neosvedčil pravdivosť ani jednej z tvrdených skutočností. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nepriložil predmetnú Zmluvu o nadstavbe a zo spisov jeho súdu mu je známe, že dňa 08.12.2008 bola medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na jednej strane a spoločnosťou INTERSET Bratislava, s.r.o. ako stavebníkom na druhej strane uzatvorená Zmluva o nadstavbe, ktorej súčasťou bol aj záväzok stavebníka na výmenu výťahov vo všetkých vchodoch za nové hydraulické zodpovedajúce normám EÚ
na náklady stavebníka, žiadne konkrétnejšie ustanovenia o právach a povinnostiach strán zmluvného vzťahu týkajúce sa výmeny výťahov neboli súčasťou Zmluvy o nadstavbe. Žalobca tak nepreukázal, že by Zmluva o nadstavbe bola neplatná (naviac žaloba o neplatnosť Zmluvy o nadstavbe bola zamietnutá) ani to, že na žalovaného neprešli práva a povinnosti zo stavebného povolenia č. W. XXXXX/XXXX/X/ MSV-XXX. Žalobca v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedol, že vlastníci bytového domu hlasovaním na schôdzi vlastníkov dňa 03.09.2020 prejavili nesúhlas so zásahom do ich majetku, bez aktívnej možnosti výberu a splnenia ich požiadaviek pri realizovaní výmeny zariadení (výťahov), avšak ani tento dôkaz žalobca k návrhu nepripojil, nedoložil ani oznámenie, ktoré mal žalovaný, podľa tvrdenia žalobcu, rozposlať dňa 25.01.2020 vlastníkom bytov o výmene výťahov v bytovom dome so začiatkom výmeny v mesiaci 02/2021. Vychádzajúc z návrhu žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil v čase podania návrhu ani v čase vydania napadnutého uznesenia existenciu a trvanie nároku, ktorého sa domáha. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol aj s poukazom na ust. § 336 ods. 1 CSP z dôvodu, že žalobcom požadované neodkladné opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou, a nejde o taký prípad, kedy by neodkladným opatrením bolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, keď žalobca v návrhu neurčil spornú hmotnoprávnu otázku, ktorú by chcel vyriešiť v žalobe vo veci samej tak, aby sa dosiahla trvalá úprava pomerov medzi stranami. Žalobca síce v návrhu odkazuje na ust. § 8b ods. 1, písm. c) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov 2008 (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“), v návrhu však neuviedol, že sa mieni žalobou vo veci samej voči žalovanému domáhať náhrady škody. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že v danom prípade požadovaným neodkladným opatrením by nebolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, najmä s ohľadom na to, že žalovaný vykonáva stavebné práce na základe Zmluvy o postúpení práv a povinností stavebníka vyplývajúcich zo stavebného konania založeného stavebným povolením č. SÚ/CS XXXXX/XXXX/X/ MSV-XXX a pokiaľ by návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, bolo by potrebné uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Žalobca v návrhu neuviedol dostatok skutočností, z ktorých by sa dal identifikovať hmotnoprávny nárok, ktorý by chcel vyriešiť v žalobe vo veci samej, nevyplýva ani to, že by chcel podať žalobu vo veci samej a súd nemôže ani pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nahrádzať dispozičnú vôľu navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorý by mal v návrhu prejaviť vôľu dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami žalobou vo veci samej alebo dostatočne identifikovať hmotnoprávny nárok, ktorého dočasnej ochrany sa domáha neodkladným opatrením, pokým nebude o ňom rozhodnuté v konaní o veci samej. Súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu spisu ako aj ďalších spisov vedených na ich súde je zrejmé, že sa jedná o dlhoročný problém od roku 2008, medzi žalobcom resp. vlastníkmi bytov v bytovom dome a žalovaným vyvstáva množstvo sporných otázok týkajúcich sa či už platnosti Zmluvy o nadstavbe, postúpenia práv a povinností zo Zmluvy o nadstavbe na iný subjekt alebo prechodu práv a povinností zo stavebného povolenia SÚ/ CS XXXXX/XXXX/X/MSV-XXX na žalovaného, ktoré otázky si nemôže súd prvej inštancie riešiť ako predbežné v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zrejmé, čo chce žalobca v konečnom dôsledku dosiahnuť - či plnenie zo Zmluvy o nadstavbe (ktorú ale považuje za neplatnú), či celkové ukončenie prác zo strany žalovaného, uvedenie do predošlého stavu, určenie existencie či neexistencie právneho vzťahu, náhradu škody alebo niečo iné a vzhľadom na nedostatok uvedenia rozhodujúcich skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, to nevie identifikovať ani súd. Súd prvej inštancie uzavrel, že pri neodkladnom opatrení, ktoré má mať dočasný charakter, musí súd skúmať aj to, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav a či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Ak sa žalobca neodkladným opatrením domáhal, aby žalovaný zniesol stavebné práce v bytovom dome v priestoroch pôvodnej strechy bytového domu, ktorými budú stavebne a technicky obnovené (vybudované) štyri výťahové šachty (v každom vchode bytového domu) a tým zabezpečené obnovenie prevádzky pôvodných výťahov, je z tejto formulácie zrejmé, že by sa jednalo o vytvorenie nenávratného resp. ťažko a nákladne navrátiteľného stavu a nie iba o dočasnú úpravu pomerov strán, naviac pokiaľ si žalobca chcel touto časťou neodkladného opatrenia zabezpečiť prístup na pôvodnú strechu bytového domu, vlastníkom rozostavaných bytov nie je len žalovaný, ale aj iné subjekty, čo vyplýva z LV č. XXXX. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že keďže žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (teda z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP). Žalobca uviedol, že svoj návrh odvodzoval od ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. (§ 13), ktorý definuje spôsob nakladania a spravovania spoločného majetku bytového domu spoločnému vlastníctvu vlastníkov bytového domu (spoločným častiam a zariadeniam bytového domu) a realizácie rozhodnutia väčšiny vlastníkov a v návrhu uviedol chronologický prierez dlhotrvajúcich problémov, ktoré vlastníci so stavebníkom a jeho právnym nástupcom riešia. Žalobca nepovažoval za potrebné preukazovať platnosť či neplatnosť Zmluvy o nadstavbe ani postúpenia práva nadstavby bytového domu, ktoré skutočnosti nemajú vplyv na fakt, že výťahy a výťahové šachty, strojné zariadenia a priestory, v ktorých sú umiestnené výťahy a zariadenia, sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu ani na fakt, že v súčasnosti nadstavbu bytového domu realizuje žalovaný. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že od začiatku roku 2020 v bytovom dome boli odstavené výťahy z dôvodu, že zásahom žalovaného - zbúranie výťahových šácht spôsobil, že výťahy neprešli revíziou a výťahy boli odstavené z prevádzky z bezpečnostných dôvodov, a ani po roku trvania odstávky prevádzky výťahov neprišlo k dohode vlastníkov so žalovaným na obnovení prevádzky výťahov a vlastníci svojim kolektívnym väčšinovým rozhodnutím rozhodli, že trvajú na obnovení prevádzky pôvodných výťahov, teda stavu spred zásahu žalovaného do majetku vlastníkov bytového domu. Vlastníci bytového domu písomným hlasovaním po nedohode so žalovaným rozhodli, aby bola obnovená prevádzka pôvodných výťahov a aby žalovaný strpel obnovenie prevádzky. Súd prvej inštancie podľa žalobcu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne vytvorenia nenávratného resp. ťažko a nákladne navrátiteľného stavu a nie iba dočasnej úpravy pomerov strán vzhľadom k tomu, že vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu sú neustále vlastníkmi aj pôvodnej strechy, neprišlo k prevodu vlastníckeho práva ani k zníženiu vlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach existujúceho bytového domu a kataster nehnuteľností protiprávne zapísal do LV najprv rozostavané byty napriek tomu, že v čase zápisu na streche nestáli ani rozostavané byty a následne boli byty „zobchodované“ a predané fyzickým osobám. Byty nie sú skolaudované, preto vlastníci nadstavených bytov nemajú priznané práva vlastníkov v súlade s ust. § 14 zákona č. 182/1993 Z.z. Výťahy a výťahové šachty nezasahujú do novo vytvorených bytových jednotiek, sú súčasťou spoločných priestorov (vyhradených na prevádzku výťahov), teda obnovenie prevádzky pôvodných výťahov nespôsobí nenavrátiteľný, resp. ťažko a nákladne navrátiteľný stav. Súd prvej inštancie podľa žalobcu svojim rozhodnutím neposkytol ochranu väčšinovým záujmom vlastníkov bytového domu vo vzťahu k sfunkčneniu pôvodných výťahov, žalobca (pozn. odvolacieho súdu - správne má byť uvedené žalovaný) bez oznámenia a vedomia vlastníkov zdemontoval strojovne výťahov, v dôsledku čoho bola prevádzka výťahov z bezpečnostných dôvodov zastavená. Výťahy a všetky súvisiace zariadenia, ako aj priestory v ktorých sú uložené a prevádzkované, sú spoločným vlastníctvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, z čoho vyplýva aj oprávnenie vlastníkov v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. rozhodovať o nich, čo aj urobili písomným hlasovaním. Súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď uviedol, že žalobca neosvedčil existenciu a trvanie nároku, ktorého sa domáha, keď ani žalovaný nespochybnil fakt (vyjadrenie na schôdzi vlastníkov, záujem výmeny výťahov), že výťahy v bytovom dome nefungujú. Vlastníci sa rozhodli, že nesúhlasia s osadením výťahov, ktoré sa rozhodol osadiť žalovaný a chcú obnoviť prevádzku pôvodných výťahov, teda žalobca existenciu a trvanie nároku, ktorého sa domáha preukázal. Výťahy sú neustále majetkom vlastníkov a ich opätovné spojazdnenie budú realizovať na vlastné náklady. Žalobca podaným návrhom požadoval, aby súd uložil žalovanému povinnosť strpieť sprevádzkovanie/obnovenie pôvodnej prevádzky výťahov, teda požadoval dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, identickú so stavom pred zásahom do majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vlastníci bytov nemôžu už rok užívať výťahy, čo niektorých vlastníkov reálne odrezalo od možnosti opustiť svoj byt, nakoľko ich zdravotný stav im neumožňuje prekonanie prekážky schodiska, nejde o obavu ohrozenia, ale stav zásahu žalovaným do práv vlastníkov bytov. Za obdobie celého roka žalovaný nebol ochotný pristúpiť na požiadavky vlastníkov, ktorí po osadení výťahov žalovaným vybraného dodávateľa, budú viazaní následným záväzkovým vzťahom servisu na nasledujúce obdobie alebo pokiaľ dodávateľ dodá výťahy bez následného servisu, následný servis bude významne drahší, ako keby dodávateľ realizoval aj následný servis. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil v súlade s ust. § 388 CSP a nariadil žalobcom navrhované neodkladné opatrenie.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 20.04.2021 a uviedol, že považuje postup súdu prvej inštancie, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, za správny. Žalovaný s odkazom na ust. § 8b ods. 1 v spojení s ust. § 6 zákona č. 182/1993 Z.z. uviedol, že podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepatrí do právomoci správcu
a poukázal na bod 14 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.09.2020 č.k. 9Co/98/2020-166 a na skutočnosť, že ani v danom prípade nie je splnená procesná podmienka na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome nesplnomocnili správcu na uvedené konanie, a teda ani advokátka nemohla byť správcom ďalej splnomocnená. Žalobca v návrhu neuviedol žiadnu novú skutočnosť, opakuje tvrdenia, ktoré uvádzal v návrhu v r. 2020, zameriava sa na vytrhávanie izolovaných viet a myšlienok z kontextu, prekrúcanie faktov a bagatelizovanie listín, ktoré majú jednoznačný obsah a zásadné dôsledky na vec. Žalobca účelovo ignoruje skutočnosť, že žalovaný ako stavebník nadstavby bytového domu má na základe stavebného povolenia SÚ/CS XXXXX/XXXX/X/MSV-XXX zo dňa 18.08.2015, právoplatného dňa 06.11.2015 realizovať v bytovom dome aj dodávku a montáž nových výťahov. Žalovaný považuje argumenty žalobcu za rozporné, nakoľko na jednej strane odôvodňuje podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že výťahy nie sú v bytovom dome funkčné a na druhej strane svojím konaním spôsobuje prieťahy a znemožňuje žalovanému zrealizovať nové výťahy. Súčasťou stavebného povolenia je aj projektová dokumentácia overená stavebným úradom, ktorá o.i. obsahuje špecifikáciu navrhovaných nových výťahov a ich realizácia je podmienkou vydania kolaudačného rozhodnutia k 14 novovzniknutým bytom, ktoré napriek tomu, že sú pripravené na kolaudáciu, nie je možné do vybudovania nového výťahu užívať. Nové výťahy sú objednané a práce súvisiace s ich realizáciou zahájené. Žalovaný žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť.
5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa ust. § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
13. Podľa ust. § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
14. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa príslušných ustanovení CSP je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel správne k záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil existenciu subjektívneho nároku (práva), ktoré by bolo ohrozené alebo porušované žalovaným a ktorému by z tohto dôvodu bolo potrebné poskytnúť bezodkladnú ochranu nariadením neodkladného opatrenia.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je správca bytového domu a že žalovaný realizuje v bytovom dome nadstavbu dvoch bytových podlaží bytového domu, ktorej súčasťou je aj výmena existujúcich výťahov a prepojenie existujúceho schodiska so schodiskom v novovybudovaných dvoch poschodiach, čo uvádza sám žalobca v návrhu. V r. 2008 uzatvorili vlastníci bytov a nebytových priestorov so stavebníkom (pôvodne INTERSET s.r.o.) Zmluvu o nadstavbe, ktorá bola schválená na schôdzi vlastníkov bytov bytového domu dňa 08.12.2008, pričom rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 6C/57/2009-64 zo dňa 01.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 22.03.2011 č.k. 11Co 4/2010-96 bolo uznesenie č. 1 určené za neplatné. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II o určenie neplatnosti Zmluvy o nadstavbe bolo žaloba rozsudkom č.k. 50C/24/2013-177 zo dňa 15.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 04.12.2014 č.k. 9Co/163/2014-205 zamietnutá z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie a nedostatku naliehavého právneho záujmu.
18. Mestská časť Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad vydal 18.08.2015 stavebné povolenie č. W. XXXXX/XXXX/X/MSV-XXX pre nadstavbu bytového domu pre navrhovateľa DACH- ING, a.s. (účel stavby bývanie - 14 nových bytových jednotiek), ktorý preukázal k nehnuteľnosti iné právo k nehnuteľnosti Zmluvou o nadstavbe. Stavba má byť realizovaná podľa projektovej dokumentácie vypracovanej H.. O. (ktorá je neoddeliteľnou súčasťou stavebného povolenia). Stavebné povolenie bolo dňa 12.07.2016 stavebným úradom rozhodnutím č. W. XXXX/XXXX/XX/ZST na základe protestu prokurátora č. Pd/22/16/1102-16 zrušené. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej č. OU-O.-R.-XXXX/XXXXX/MRV zo dňa 05.06.2017 (po predchádzajúcich zrušeniach rozhodnutí zo dňa 07.12.2016, v spojení s rozhodnutím zo dňa 23.12.2016) bolo zmenené rozhodnutie č. SÚ/. XXXX/XXXX/XX/ZST zo dňa 12.07.2016 tak, že sa nevyhovuje protestu prokurátora a stavebné povolenie (právoplatné dňa 06.11.2015) ponecháva v platnosti.
19. Žalobca v návrhu tvrdil, že žalovaný nedisponuje súhlasom vlastníkov na výmenu výťahov, vlastníci nesúhlasia so zámerom žalovaného vymeniť výťahy v bytovom dome, naopak odsúhlasili opravu existujúcich výťahov a ich uvedenie do prevádzky, a to písomným hlasovaním, ktoré sa konalo v dňoch 27.01.2021 a 01.02.2021. Z obsahu spisu vyplýva, že písomným hlasovaním, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 27.01.2021 a 01.02.2021 vlastníci bytov a nebytových priestorov súhlasili s odstránením nedostatkov zo 6 ročnej úradnej skúšky vyhradeného technického zariadenia a uvedením výťahov do prevádzky. Žalobca ďalej uviedol, že doterajšou stavebnou činnosťou žalovaný odstránil 4 výťahové
šachty a vlastníci sa 2/3 väčšinou rozhodli, že spojazdnia pôvodné výťahy z dôvodu, že so žalovaným do konca 01/2021 nenašli dohodu na riešení výťahov v bytovom dome. Uvedeným rozhodnutím a tým, že je nevyhnutné, aby mali pracovníci spoločnosti, ktorá bude realizovať obnovenie výťahových šácht pôvodného výťahu a zabezpečenie spojazdnenia všetkých výťahov, prístup na pôvodnú strechu bytového domu, odôvodňoval žalobca navrhované neodkladné opatrenie, aby sa žalovaný zdržal stavebných prác v bytovom dome, a to výmeny existujúcich výťahov a zniesol v bytovom dome stavebné práce v priestoroch pôvodnej strechy bytového domu, ktorými budú stavebne a technicky obnovené (vybudované) 4 výťahové šachty (v každom vchode bytového domu) a tým zabezpečené obnovenie prevádzky pôvodných výťahov.
20. Žalobca v návrhu ďalej tvrdil, že na začiatku roku 2019 žalovaný realizoval búracie práce v nadstavovanej časti bytového domu, dňa 02.02.2019 po masívnom zatečení do všetkých bytov vlastníci zistili, že žalovaný rozbúral strojovne výťahov, nakoľko má zámer dobudovať a sprístupniť výťahy o dve nadzemné podlažia. Zbúraním strojovní výťahov v jednotlivých vchodoch bytového domu žalovaný bez súhlasu vlastníkov zasiahol do existujúceho majetku vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu a z tohto dôvodu boli v r. 2019 v rámci 6-ročnej úradnej skúšky zistené závažné technické závady brániace ich užívaniu. V rámci dialógu so žalovaným od 11/2019 vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu trvali na tom, že do výberu dodávateľa, ale aj do stanovenia technických podmienok, budú mať právo zasiahnuť, nakoľko v bytovom dome je veľmi veľa starých ľudí, odkázaných na invalidný vozík alebo iné kompenzačné pomôcky a preto vlastníci trvajú na sprístupnení výťahu od vchodu, nie od prvého poschodia. Žalovaný v 12/2019 predložil vlastníkom návrh na dodávku výťahov od spoločnosti ELEVATOR TEC s.r.o. Bratislava v dvoch variantoch, a to v sume 204.432 eur ako ekvivalent aktuálnych výťahov, pri zachovaní súčasného nástupu do výťahu alebo druhú ponuku v sume 235.680 eur pre zrealizovanie prístupu do výťahu od vstupu do vchodu bytového domu a zároveň požadoval spolufinancovanie vlastníkmi vo výške rozdielu ceny cca 31.000 eur platbou vopred na základe zálohovej faktúry. Vlastníci bytového domu hlasovaním na schôdzi vlastníkov dňa 03.09.2020 nesúhlasili so zásahom do ich majetku bez aktívnej možnosti výberu a splnenia ich požiadaviek na realizovaní výmeny zariadení, k dohode do dnešného dňa nedošlo, následne dňa 27.01.2020 písomným hlasovaním rozhodli o „obnovení na náklady vlastníkov strojovní výťahov a opätovnom spojazdnení výťahov“. Žalobca tvrdil, že dňa 25.01.2020 žalovaný do poštových schránok vlastníkov rozposlal oznámenie o výmene výťahov v bytovom dome (4 vchodoch) so začiatkom výmeny v 02/2021. Žalobca opakovane poukázal na to, že žalovaný nedisponuje súhlasom vlastníkov na realizáciu stavby a stavebný úrad ignoruje vzniknutú situáciu (nesúhlas vlastníkov a poškodzovanie majetku spoluvlastníkov - zbúranie štyroch strojovní výťahov) a ani po opakovanom iniciovaní štátneho stavebného dohľadu vlastníkmi, stavebný úrad neposkytol doposiaľ žiadnu ochranu vlastníkom bytového domu.
21. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, že nie je z obsahu návrhu (a ani z odvolania) zrejmé ani možné dovodiť, čoho sa žalobca domáha alebo chce domáhať. Na jednej strane poukazuje na neplatnosť Zmluvy o nadstavbe, uvádza, že žalovaný zrealizoval nadstavbu bytového domu bez platnej zmluvy s vlastníkmi a nedisponuje súhlasom vlastníkov a druhej strane tvrdí, že vlastníci žalovaného opakovane vyzývali na plnenie podmienok Zmluvy o nadstavbe, na ktorú odkazuje aj stavebné povolenie a že žalovaný odmieta s vlastníkmi viesť diskusiu o splnení ustanovení zo Zmluvy o nadstavbe a nevyjadril sa a nedefinoval rozsah zamýšľaných plnení v bytovom dome ako protihodnotu za zmenšenie majetku súčasných vlastníkov na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu. Rovnako, ak žalobca v návrhu odkazuje na ust. § 8b ods. 1 písm. c) zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého pri správe domu je správca povinný zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, v návrhu žalobca neuviedol, že (či) sa mieni žalobou vo veci samej voči žalovanému domáhať (a akej) náhrady škody. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak skutočne nie je zrejmé, čo chce žalobca dosiahnuť - ako správne uviedol súd prvej inštancie
- plnenie zo Zmluvy o nadstavbe alebo realizáciu a ukončenie prác zo strany žalovaného, uvedenie do predošlého stavu, určenie existencie či neexistencie práva alebo právneho vzťahu, náhradu škody alebo uplatnenie iného nároku.
22. Žalobca k návrhu Zmluvu o nadstavbe nepripojil, súd prvej inštancie z pripojených spisov Okresného súdu Bratislava II zistil, že podľa čl. VIII Zmluvy o nadstavbe sa stavebník zaviazal na svoje náklady uskutočniť na bytovom dome rekonštrukčné práce, ktorých súčasťou o.i. bude aj výmena výťahov
vo všetkých vchodoch za nové hydraulické zodpovedajúce normám EÚ a podľa článku X. Zmluvy o nadstavbe sa stavebník zaviazal, že nie je oprávnený postúpiť práva a povinnosti z tejto zmluvy tretej osobe bez predchádzajúceho písomného súhlasu vlastníkov bytov. Dňa 30.06.2009 bola medzi spoločnosťou INTERSET Bratislava, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou INTERSET Group s.r.o. ako postupníkom uzatvorená zmluva o postúpení a prevzatí práv a povinností zo Zmluvy o nadstavbe. Následne bola dňa 01.03.2011 bola medzi spoločnosťou INTERSET Group s.r.o. a Aurelom Klátikom ako nadobúdateľom uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva k rozostavaným bytom v bytovom dome, tieto boli Zmluvou o prevode vlastníctva k rozostavaným bytom v bytovom dome dňa 10.08.2011 prevedené na spoločnosť DACH-ING a.s. ako nadobúdateľa. Dňa 02.03.2017 bola medzi spoločnosťou DACH-ING a.s. ako postupcom a spoločnosťou BAUKRAFT s.r.o. ako postupníkom uzatvorená zmluva o postúpení práv a povinností stavebníka vyplývajúcich zo stavebného povolenia č. W./. XXXXX/ XXXX/X/MSV-XXX. Rovnako spolu s návrhom žalobca súdu nepredložil ani ostatné listinné dôkazy, na ktoré v návrhu odkazuje (napr. výsledok 6-ročnej úradnej skúšky, oznámenie žalovaného o výmene výťahov, hlasovanie zo schôdze vlastníkov dňa 03.09.2020 a rozhodnutia stavebného úradu týkajúce sa žalobcom iniciovaného štátneho stavebného dohľadu), teda svoje tvrdenia neosvedčil, naopak niektoré tvrdenia žalobcu v návrhu sa javia ako rozporné.
23. V prejednávanej veci sa žalobca v zásade domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa realizácie stavebných prác (výmeny existujúcich výťahov) ako činnosti, na ktorú bolo vydané právoplatné stavebné povolenie a podľa ktorého je žalovaný (ako postupník) na vykonávanie stavebných prác v bytovom dome oprávnený. Žalobca v návrhu neuviedol a netvrdil, že by tieto práce boli vykonávané žalovaným v rozpore s právoplatným stavebným povolením alebo nad jeho rámec. Ak by tomu tak aj bolo, odvolací súd poukazuje na kompetencie štátneho stavebného dohľadu (§ 98 a nasl. Stavebného zákona), do ktorého právomoci spadá (o.i.) zisťovať, či sa stavba vykonáva podľa stavebného povolenia alebo či sa pri uskutočňovaní stavby dodržiavajú podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky, a v tomto rozsahu uvedený prieskum nespadá do právomoci civilného súdu. Skutočnosť uvádzanú žalobcom v návrhu, že stavebný úrad vzniknutú situáciu nerieši, jednak nijak žalobca neosvedčil, naviac navrhované neodkladné opatrenie ani nemôže predstavovať prostriedok nápravy prípadného (napr. procesného) pochybenia alebo nesprávneho rozhodnutia stavebného úradu.
24. Vo vzťahu k tej časti navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha uloženia povinnosti strpieť (zniesť) v bytovom dome stavebné práce v priestoroch pôvodnej strechy bytového domu, ktorými budú stavebne a technicky obnovené/vybudované 4 výťahové šachty a tým zabezpečené obnovenie prevádzky pôvodných výťahov, odvolací súd poukazuje v prvom rade na nevykonateľnosť navrhovaného petitu neodkladného opatrenia s ohľadom na to, že odvolaciemu súdu nie je z ničoho zrejmý rozsah zamýšľaných stavebných prác, ktorými majú byť „stavebne a technicky obnovené (vybudované) 4 výťahové šachty (v každom vchode bytového domu) a tým zabezpečené obnovenie prevádzky pôvodných výťahov.“ Z tvrdení samotného žalobcu vyplýva, že žalovaný stavebnou činnosťou (žalobca netvrdí a nenamieta, že vykonávanou v rozpore so stavebným povolením) odstránil 4 výťahové šachty. Žalobca však v konaní nepreukázal a odvolaciemu súdu to nie je zrejmé ani z obsahu spisu, či bolo žalobcovi na vykonanie týchto zamýšľaných stavebných prác na obnove (znovuvybudovaní?) pôvodných šácht vydané stavebné povolenie a ako (alebo či) tieto práce (ne)kolidujú s realizáciou stavebných práv žalovaným podľa právoplatného stavebného povolenia. Súd poukazuje na to, že oprávnenie na realizáciu žalobcom uvádzaných stavebných prác vydané na to príslušným orgánom nenahrádza písomné rozhodnutie vlastníkov podľa zákona č. 182/1993 Z.z. prijaté z dôvodu, že vlastníci nesúhlasia so zámerom žalovaného meniť výťahy alebo z dôvodu nedohody so žalovaným, naviac opäť s poukazom na to, že stavebné práce (vrátane dodávky a montáže výťahov) sú vykonávané žalovaným na základe stavebného povolenia, ktoré v projektovej dokumentácii technicky špecifikuje žalovaným navrhované výťahy. Je nepochybné, že rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome podľa zákona č. 182/1993 Z.z. nie je spôsobilé spochybniť ani revidovať (meniť) právoplatné stavebné povolenie ako individuálny správny akt.
25. Vnútorné presvedčenie žalobcu o tom, že nie je potrebné preukazovať platnosť či neplatnosť Zmluvy o nadstavbe ani postúpenia práva nadstavby bytového domu, keďže výťahy a výťahové šachty a zariadenia sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu a vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu sú neustále vlastníkmi aj pôvodnej strechy a neprišlo k prevodu vlastníckeho práva ani k zníženiu vlastníckeho podielu na spoločných
častiach a zariadeniach existujúceho bytového domu, nie je spôsobilé spochybniť alebo zmeniť súčasný zápis v katastri nehnuteľností s poukazom na ust. § 70 katastrálneho zákona, z ktorého súd pri svojom rozhodovaní vychádza a podľa ktorého vlastníkmi rozostavaných bytov nie je len žalovaný, ale aj iné subjekty (LV č. XXXX pre k.ú. K.). Vo vzťahu k Zmluve o nadstavbe platí domnienka jej platnosti, nakoľko rozhodnutím súdu nebola vyslovená jej neplatnosť, naopak žaloba o určenie jej neplatnosti bola rozsudkom č.k. 50C/24/2013-177 zo dňa 15.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 04.12.2014 č.k. 9Co/163/2014-205 zamietnutá. Tvrdenia žalobcu o protiprávnom zápise rozostavaných bytov do katastra nehnuteľností rovnako žalobca neosvedčil, naviac táto skutočnosť nemá vplyv na posúdenie dôvodnosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia a ani nemôže byť predmetom nápravy v tomto konaní.
26. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, že výťahy a výťahové šachty nezasahujú do novo vytvorených bytových jednotiek (sú súčasťou spoločných priestorov vyhradených na prevádzku výťahov) a obnovenie prevádzky pôvodných výťahov nespôsobí nenavrátiteľný, resp. ťažko a nákladne navrátiteľný stav a že návrhom, aby súd uložil žalovanému povinnosť strpieť sprevádzkovanie/obnovenie pôvodnej prevádzky výťahov požaduje žalobca trvalú úpravu pomerov medzi stranami (identickú so stavom pred zásahom do majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov) sa súd stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý správne skúmal, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav a či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.
27. Pri rozhodovaní o tejto otázke preto musel súd vyhodnotiť, či má požadované neodkladné opatrenie povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou alebo ide o neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Vzhľadom na neosvedčenie nároku žalobcu a nemožnosť identifikovať hmotnoprávny nárok, ktorého sa žalobca domáha (mieni domáhať) a požadovaný rozsah obmedzenia žalovaného, má odvolací súd za to, že preskúmavať opodstatnenosť a dôvodnosť tvrdení žalobcu je možné len v konaní o veci samej, v ktorom žalobca vymedzí určito a jasne predmet konania (vrátane sporných otázok a nárokov), v ktorom bude konajúci súd postupovať vo vzťahu ku stranám sporu v súlade s ust. CSP (vrátane uplatnenia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany ). Ak sa žalobca neodkladným opatrením domáhal, aby žalovaný zniesol stavebné práce v bytovom dome na obnovenie výťahových šácht a zabezpečenie obnovenia prevádzky pôvodných výťahov, je z tejto formulácie zrejmé, že by sa jednalo o vytvorenie nenávratného resp. ťažko a nákladne navrátiteľného stavu za situácie, že montáž a dodávku výťahov realizuje žalovaný na základe právoplatného stavebného povolenia. Odvolací súd tak v danej veci dospel k záveru, že procesný inštitút neodkladného opatrenia, pri ktorom súd posudzuje výlučne splnenie procesných podmienok na jeho nariadenie, nie za daných okolností vhodným nástrojom na dosiahnutie žalobcom navrhovanej trvalej úpravu pomerov medzi stranami.
28. S poukazom na ust. § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Zb. je správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vo vlastnom mene zastupuje a koná na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Citované znenie bolo doplnené do zákona č. 182/1993 Zb. zákonom č. 283/2018 Z. z. s účinnosťou od 1.11.2018, ktorá novela mala za cieľ konkretizovať aj v praxi často mylne interpretovaný spôsob zastupovania a legitimácie týchto subjektov na podanie žaloby vo veciach správy. Z uvedeného dôvodu nie je námietka žalovaného s odkazom na uznesenie tunajšieho súdu č.k. 9Co/98/2020-166 relevantná, keď žalobca v tam prejednávanej veci bol označený ako „Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu D. X, X, X, X, O., zastúpení SPOKOJNÉ BÝVANIE, s.r.o.“, zatiaľ čo v prejednávanej veci je žalobcom správca SPOKOJNÉ BÝVANIE, s.r.o. v súlade s ust. ust. § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Zb.
29. Za danej situácie, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť osvedčenie danosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a následne tak nemožno vyvodiť ani osvedčenie nevyhnutnej a bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, nie je možné poskytnutie procesnej prevencie súdom.
30. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
31. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
32. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).