Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnom spore žalobcov: 1/ S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, U., 2/ Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, U., obaja zastúpení splnomocneným zástupcom PUKAJ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Hviezdoslavovo námestie č. 1661, IČO: 53 029 623, proti žalovanému: Mgr. Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, U., zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Michaelou Poláčkovou, LL.M., advokátkou so sídlom U., ul. S. č. XX, o ochranu proti zásahom do vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -150 zo dňa 02. septembra 2020, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. -150 zo dňa 02.09.2020 rozhodol, že žalobu žalobcov v 1/ a 2/ rade, aby žalovaný bol povinný zdržať sa vstupu na parcely CKN č. 8445/2, CKN č. 8444/6, CKN č. 8444/11 kat. územia U. vo vlastníctve žalobcov vytvorené geometrickým plánom A. A. - Geodet č. 70/2016 zo dňa 26.8.2016 sa zamieta (výrok I.). Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia podaným žalobným návrhom zo dňa 30.03.2020 žiadali, aby žalovaný sa zdržal vstupu na parcely CKN č. 8445/2, CKN č. 8444/6, CKN č. 8444/11 katastrálneho územia (ďalej len „k.ú.“) U. vo vlastníctve žalobcov vytvorené geometrickým plánom A. A. - Geodet č. 70/2016 zo dňa 26.08.2016. Z právneho hľadiska vychádzajúc zo zápisov na listoch vlastníctva mal súd ustálené, že pozemky registra CKN parc. č. 8445/3, 8444/7 a 8444/9, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom sú identické s pozemkami registra CKN parc. č. 8445/2, 8444/6 a 8444/11 podľa geometrického plánu č. 70/2016 zo dňa 26.8.2016, ktorý predložili žalobcovia a ktoré sú predmetom tohto konania. Z obmedzujúcej poznámky vyplýva, že bolo spochybnené nielen vlastnícke právo žalobcov k pozemkom, ale aj vlastnícke právo žalobcov k pozemkom registra CKN parc. č. 8445/4, 8444/8 a 8444/10, ktoré boli vytvorené z pozemkov registra CKN parc. č. 8445, 8444/1 a 8444/2 vo vlastníctve žalobcov. Sporné je vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v záhrade žalovaného, ale aj vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v záhrade žalobcov, ktoré právne zdôvodnenie súd oprel o odborné vyjadrenie vrátane jeho doplnenia. V čase rozhodovania, nakoľko žalovaný je podielovým spoluvlastníkom pozemkov registra EKN parc. č. 6871/1 a 6871/2 v k.ú. U. až do vyriešenia vlastníckeho práva aj

žalovaný je podielovým spoluvlastníkom pozemkov registra CKN parc. č. 8445/3, 8445/4 a 8444/7 zapísaných na LV č. XXXX a XXXX v k.ú. U.. Žalobcovia vzhľadom na charakter žaloby (negatórnej) mali preukázať vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú predmetom konania. Na základe vyššie uvedeného právneho zdôvodnenia, a to duplicitného vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých podielovým spoluvlastníkom sú ako žalobcovia, tak aj žalovaný, súd vyhodnotil podaný žalobný návrh žalobcov ako predčasne podaný, pretože predpokladom preukázania existencie neoprávnených zásahov žalovaného do vlastníckeho práva k pozemkom žalobcovia svoje výlučné vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nepreukázali. Z uvedených dôvodov žalobcovia neboli úspešní v súdenej veci, pretože ich vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam bolo spochybnené. Z toho vyplýva, že žalobcovia by mal mať naliehavý právny záujem na určení vlastníctva, nakoľko v katastri nehnuteľností je zapísané meno žalobcov spolu so žalovaným, a to práve obmedzujúcou poznámkou. Okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva v katastri nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný (duplicitný zápis) odôvodňuje vždy naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že práve postavenie žalobcov za takejto situácie je neisté a bez požadovaného určenia ich právo je ohrozené. Na základe takto vyhodnoteného skutkového stavu a právneho zdôvodnenia súd žalobný návrh žalobcov zamietol. Súd z dôvodu , ďalej len „“ priznal žalovanému ako plne úspešnému vo vzťahu k žalobcom náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým konanie sa končí, a to samostatným uznesením v zmysle

2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorí žiadali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že majú proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie podali proti obidvom výrokom z dôvodu podľa , , , Nesúhlasili s konštatovaním súdu, že z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania nepripustil odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 02.09.2020 aj napriek písomnému a exaktne odôvodnenému ospravedlneniu ich právneho zástupcu. Následne ustanoveniami , , , , o advokácií poukázali na to, že ich advokát JUDr. Tomáš Pukaj sa nemohol zúčastniť súbežne dvoch pojednávaní, a to pojednávaní na Okresom súde Čadca sp. zn. konaného dňa 02.09.2020 a pojednávania konaného na Okresnom súde Dolný Kubín sp. zn. dňa 02.09.2020 o 10.00 hod. Advokát sa eventuálne mohol dať zastúpiť iným advokátom, resp. advokátskym koncipientom, ale z explicitnej vôle klientov, aby ich na obidvoch pojednávaniach konaných dňa 02.09.2020 zastupoval výlučne on, toto zastúpenie nemohlo byť udelené z dôvodu nesúladu s vôľou klientov. Súd by mal uznať, že konanie, v ktorom by advokát delegoval zastupovanie (substitúciu) na tretiu osobu proti vôli klientov by bolo porušením ustanovení o advokácii o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) (ďalej len „ o advokácii“) a taktiež porušením Advokátskeho poriadku. Žalobcovia 1/ a / následne citujúc ust. uviedli, že podľa ich názoru bol obligatórne naplnený dôvod na odročenie pojednávania a súd mal odročiť pojednávanie z dôvodu kolízie dvoch pojednávaní na dvoch diametrálne odlišných miestach, kde exaktnou vôľou klientov bolo, aby ich na pojednávaniach explicitne zastupoval advokát bez udelenia substitúcie tretím osobám z dôvodu, že advokát mal podrobnú znalosť genézy obidvoch konaní. Zároveň zdôraznili, že vzdialenosť medzi okresnými súdmi je cca 67,7 km, čo za ideálnej cestnej premávky trvá približne 1 hodinu a 15 minút. Vzhľadom na hodinu, v ktorej sa mali konať pojednávania nebolo možné stihnúť súčasne aj pojednávanie na Okresnom súde v Dolnom Kubíne a súčasne aj pojednávanie na Okresnom súde v Čadci. Zo znenia ust. súdu obligatórne nevyplýva povinnosť rozhodnúť na jednom pojednávaní. Taktiež ani na základe zásady hospodárnosti konania nie je obligatórnou povinnosťou súdu rozhodnúť na jednom pojednávaní. Zároveň poukázali na tú skutočnosť, že pojem „spravidla“ nie je synonymom pojmu „vždy“. Podotkli, že je na voľnej úvahe súdu, o akú časovú jednotku odročí pojednávanie, či o pár dní alebo o pár týždňov. Následne sa žalobcovia 1/ a 2/ odvolávali na SR, nález Ústavného súdu SR sp. zn. -33, , o advokácii. Z vyššie uvedených tvrdení podľa nich jednoznačne vyplýva, že ich právo na konanie pred súdom bolo porušené. Porušenie spočívalo v ich nemožnosti využiť ich ústavné právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi.

3. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 23.11.2020 k dôvodom odvolania uviedol, že žalobcovia odôvodnili iba, pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa tým, že napriek doručenému ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní a žiadosti o odročenie pojednávania, súd pojednávanie neodročil a rozhodol o zamietnutí žaloby, čím malo dôjsť k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Namietal, že vo zvyšku je odvolanie žalobcov všeobecné, pretože len formálne cituje odvolacie dôvody podľa , , a neobsahuje odôvodnenie (identifikovanie) konkrétnych pochybení, v ktorých vidia žalobcovia naplnenie jednotlivých odvolacích dôvodov, ktoré mali viesť k nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. K postupu súdu porušujúcemu právo žalobcov na spravodlivý proces žalovaný tvrdil, že žiadosť o odročenie pojednávania bola len ich ďalšia obštrukcia, pretože žalobca 1/ žiadal odročiť pojednávanie aj dňa 29.07.2020 z dôvodu neprítomnosti svojho právneho zástupcu, ktorého plnomocenstvo nevedel predložiť a tvrdil, že sa nemohol dostaviť zo zdravotných dôvodov. Žalobcovia v uloženej lehote plnomocenstvo JUDr. Petra Pohančeníka nepredložili, čo oprávnene vytvára pochybnosť o tom, že skutočne bol ich právny zástupca. Pokiaľ ide o pojednávanie na deň 02.09.2020 boli riadne a včas predvolaní, a preto voľba advokáta, ktorý má kolíziu pojednávaní je ich zodpovednosťou. JUDr. Tomáš Pukaj ako jediný konateľ splnomocnenca pri prevzatí zastúpenia žalobcov mal vedomosť o tom, že v predmetnej veci je nariadené pojednávanie dňa 02.09.2020, že v rovnaký deň má ďalšie pojednávanie na Okresnom súde Dolný Kubín a vzhľadom na vzdialenosť súdov nevie byť prítomný na oboch pojednávaniach a napriek tomu prevzal ich zastupovanie dňa 24.08.2020. Je preto výlučnou zodpovednosťou samotného advokáta, ak prevzal zastúpenie, ktoré nebol reálne spôsobilý poskytnúť na nariadenom pojednávaní. Žalovaný mal za to, že záujem na hospodárnom a efektívnom prejednaní veci bez zbytočných prieťahov, a preto by mali byť dôvody na odročenie pojednávania na strane právneho zástupcu žalobcov akceptované ako dôležitý dôvod iba vo výnimočných prípadoch. Ďalej namietal, že žalobcovia v žiadosti o odročenie pojednávania neuviedli skutočnosti, ktoré by mohli byť predpokladom pre uznanie existencie dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania, ako napr. kedy sa ich právny zástupca dozvedel o kolízií, čo bránili substitúcii iným advokátom alebo advokátskym koncipientom, prečo nemohli byť prijaté iné efektívne opatrenia, prečo žiadali odročenie práve tohto pojednávania a nie pojednávania, ktoré koliduje a pod. Navyše žalobcovia v tejto žiadosti trvali na výlučnom zastupovaní JUDr. Tomášom Pukajom v rozpore s udeleným plnomocenstvom, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dali súhlas novému právnemu zástupcovi aj na to, aby za neho mohli konať tretie osoby. Tvrdil preto, že žiadosť žalobcov o odročenie pojednávania bola len procesná obštrukcia s cieľom bezdôvodného predĺženia civilného sporového konania v tejto právnej veci. Podľa žalovaného je tak odvolanie skutkovo a právne neopodstatnené a v súlade s a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 27.11.2020 žalovaným namietané, že dostatočne neidentifikovali odvolacie dôvody podľa , a považovali za neadekvátne nakoľko k písmenu d/ ako odvolaciemu dôvodu, pod ktorý možno subsumovať akékoľvek pochybenia (vady), ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, poukázali na tú skutočnosť, že ak by súd odročil pojednávanie čo i len o deň, mohlo by dôjsť k inému rozhodnutiu vo veci, nakoľko oni by mohli účelne využiť prostriedky procesnej obrany a procesného útoku. Ďalej uviedli, že súd dňa 29.07.2020 pojednávanie odročil s povinnosťou predložiť v lehote 10 dní plnomocenstvo udelené JUDr. Petrovi Pohančeníkovi na zastupovanie v konaní. Boli v domnení, že JUDr. Peter Pohančeník bude ich právny zástupca. Ten ale nemal záujem poskytovať im právne služby v tomto súdnom spore, čo konštituovalo ich povinnosť hľadať si nového právneho zástupcu, ktorý by ich zastupoval nielen v tomto, ale aj v ďalších súdnych sporoch vedených medzi stranami sporu. Dňa 24.08.2020 prevzala právne zastupovanie žalobcov spoločnosť PUKAJ, advokátska kancelária, s.r.o. Ďalej žalobcovia uviedli, že nakoľko substitúcia v predmetnom konaní pri prvom pojednávaní novozvoleného právneho zástupcu nebola možná vzhľadom k tomu, že to bola ich výslovná vôľa - nakoľko ich právny zástupca poznal celú genézu prípadu. Súd by mal uznať, že konanie, v ktorom by právny zástupca delegoval zastupovanie (substitúciu) na tretiu osobu proti vôli klientov by bolo v konaní v rozpore s vôľou klienta, čím by sa dopustil porušenia ustanovení Advokátskeho poriadku prijatého Konferenciou advokátov a taktiež porušenia ustanovení o advokácii, následkom čoho by mohlo dôjsť k disciplinárnemu konaniu proti advokátovi.

5. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 07.12.2020 k námietke žalobcov, že riadne odôvodnili odvolacie dôvody podľa , , uviedol, že žalobcovia mohli meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a predkladať dôkazy na ich preukázanie len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ďalej títo používajú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR selektívne, len v častiach, ktoré im môžu byť na prospech. On nepopieral, že kolízia s iným pojednávaním zástupcu je dôležitým dôvodom odročenia pojednávania, ak nemožno od účastníka spravodlivo žiadať, aby si zvolil iného zástupcu (rozsudok NS SR sp. zn. ). Podľa neho všeobecne platí, že žiadosť zástupcu strany o odročenie pojednávania je dôvodná vtedy, keď zástupca tvrdí skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé ospravedlniť jeho neúčasť na pojednávaní, teda také, ktoré mu neumožňujú zúčastniť sa pojednávaní a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné) ako aj z hľadísk objektívnych tak aj subjektívnych (či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená). Následne sa odvolával na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , podobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , nález Ústavného súdu SR sp. zn. . V tejto súvislosti uvádzal, že na strane právneho zástupcu žalobcov nešlo o žiadnu nepredvídateľnú situáciu, kolíziu pojednávaní si spôsobil on sám, keď prevzal vec žalobcov, hoci vedel (v dostatočnom časovom predstihu), že v ustanovenom termíne pojednávania má iné pojednávanie, na ktoré následne poukázal v žiadosti o odročenie pojednávania. Podľa žalovaného advokát mal pred prevzatím právneho zastúpenia žalobcov dôsledne zvážiť, či prevezme ich zastupovanie, pretože takisto ako klient, ktorého pojednávanie bolo v kolízii s pojednávaním žalobcov, aj žalobcovia trvali na jeho osobnom zastupovaní. Ak sa preto rozhodol, že prevezme aj právne zastupovanie žalobcov, musel vedieť, že nebude schopný právne zastupovať klientov na oboch pojednávaniach. Tomu mal následne prispôsobiť svoje kroky a účelne využiť všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytnutia právnej pomoci žalobcom, napr. mal zvážiť zastúpenie iným advokátom alebo advokátskym koncipientom v jednej alebo druhej právnej veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Podľa žalovaného neobstojí ani argument žalobcov o krátkosti času na prípravu, pretože žalobcovia mali od pojednávania dňa 29.07.2020 dostatok času na prípravu ako aj voľbu iného advokáta, aby sa riadne pripravili na pojednávanie dňa 02.09.2020.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou sporu (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil ( ).

7. V zmysle ust. odvolací súd je pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia viazaný dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzil v podanom odvolaní. Výnimku predstavujú len nedostatky týkajúce sa procesných podmienok ( ), na ktoré odvolací súd prihliada ex offo, teda aj bez toho, aby boli v odvolaní uplatnené. To znamená, že ak odvolací súd nezistí v rámci odvolacieho konania vady ohľadne procesných podmienok, napadnuté rozhodnutie môže preskúmať len z hľadiska dôvodov vymedzených odvolateľom.

8. Žalobcovia 1/ a 2/ v odvolaní namietali porušenie ich práva na konanie pred súdom, ktoré spočívalo v ich nemožnosti využiť ústavné právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Vytýkali súdu, že z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania nepripustil odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 02.09.2020 aj napriek písomnému a exaktne odôvodnenému ospravedlneniu ich právneho zástupcu - advokáta, ktorý sa nemohol z dôvodu kolízie zúčastniť súbežne na dvoch pojednávaniach na vzdialených okresných súdoch ani eventuálne sa dať zastúpiť iným advokátom, resp. advokátskym koncipientom pre ich explicitnú vôľu a podrobnú znalosť genézy obidvoch konaní.

9. Podľa odvolacieho súdu uvedené námietky bolo možné subsumovať pod odvolací dôvod uvedený v ust. , podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivých proces.

10. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že dňa 31.08.2020 o 13.15 hod. zaslali žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom ich splnomocneného zástupcu - advokáta súdu podanie označené ako „ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, žiadosť o odročenie hlavného pojednávania“. V tomto ich splnomocnený zástupca uviedol: „V konaní vedenom Okresným súdom Čadca sp. zn. boli žalobcovia vyzvaní, aby predložili splnomocnenie na zastupovanie v danom konaní. Na základe tejto výzvy predkladáme súdu splnomocnenie na zastupovanie. Keďže ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 02.09.2020, vzhľadom na krátkosť času na prípravu ako aj vzhľadom na to, že na rovnaký deň

02.09.2020 o 10.00 hod. je nariadené pojednávanie aj na Okresnom súde v Dolnom Kubíne sp. zn. , pričom v tomto konaní zastupujem klienta, ktorý si vzhľadom na obtiažnosť sporu želá prítomnosť advokáta JUDr. Tomáša Pukaja. O termíne uvedeného konania sme sa dozvedeli skôr, ako o termíne pojednávania konanom na Okresnom súde Čadca. Klienti manželia L. ako aj klient - R. S. trvajú na tom, aby som ich pojednávaniach zastupoval výlučne JUDr. Tomáš Pukaj (vzhľadom na to, že doteraz s nimi bol v kontakte a pozná celú genézu prípadov). Plniac ich vôľu, aj vzhľadom na zložitosť prejednávaných vecí, Vám touto cestou oznamujem a súčasne sa ospravedlňujem, že sa na vyššie uvedenom pojednávaním nezúčastním. Zároveň Vás láskavo žiadam o odročenie pojednávania stanovenie nového termínu pojednávania. Taktiež Vás žiadam, aby som bol o akceptovaní mojej žiadosti informovaný a o novom termíne hlavného pojednávania upovedomený“. K žiadosti pripojili ako dôkaz predvolanie na predbežné prejednanie sporu vo veci Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. .

11. Podľa odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu v rámci výsluchu na pojednávaní dňa 29.07.2020 žalobca 1/ uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Žiadal, aby pojednávanie bolo odročené, pretože je zastúpený právnym zástupcom s tým, že k dispozícii plnomocenstvo na zastupovanie nemá a jeho právny zástupca nemohol sa dostaviť zo zdravotných dôvodov. Súd vykonal lustráciu v súdnom registri a zistil, že ku dňu pojednávania žalobca 1/ nie je zastúpený žiadnym právnym zástupcom. Žalobcovi bola uložená lehota 10 dní na predloženie plnomocenstva právneho zástupcu na zastupovanie v danej veci a pojednávanie bolo odročené na deň 02.09.2020. Dňa 31.08.2020 Okresnému súdu Čadca bolo predložené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania zo strany právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/ PUKAJ advokátska kancelária, s.r.o. , so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1661, Dolný Kubín s tým, že na krátkosť času na prípravu vzhľadom aj na tú skutočnosť, že na rovnaký deň právny zástupca žalobcov má nariadené pojednávanie na Okresnom súde v Dolnom Kubíne a žalobcovia trvajú na tom, aby ich na pojednávaní výlučne zastupoval JUDr. Tomáš Pukaj. Právny zástupca žiadal o odročenie pojednávania a stanovenie nového termínu. Z predloženého plnomocenstva z č.l. 135 súdneho spisu vyplýva, že splnomocniteľ (žalobca) dáva súhlas splnomocnencovi (právny zástupca žalobcu), aby za neho prostredníctvom splnomocnenia mohla konať tretia osoba. Súd neakceptoval ospravedlnenie na pojednávanie právnemu zástupcovi a žalobcovi z dôvodu, že minimálne dňa 29.07.2020 žalobca mal vedomosť o termíne pojednávania s tým, že dňa 29.07.2020 tvrdil, že si zvolil právneho zástupcu JUDr. Petra Pohančeníka. Žalobcovi bola uložená lehota na predloženie plnomocenstva 10 dní. Dôvod, že si zvolil iného právneho zástupcu dňa 24.08.2020 súd ako dôvod na odročenie pojednávania nevyhodnotil a vo veci riadne konal. Poukázal na ust. , ktoré súdu ukladá povinnosť, aby vec rozhodol rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní. Dôvody na odročenie pojednávania by mali byť také, ktoré súd nemohol predvídať pri príprave a nariadení termínu pojednávania, čo v danom prípade na strane žalobcu a jeho právneho zástupcu splnené nebolo.

12. Podľa SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

13. V ustanovení sa súdu ukladá povinnosť, aby vec rozhodol rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní. Preto aj všetky úkony, ktoré súd realizuje v rámci prípravy pojednávania je povinný uskutočniť tak, aby bola vec rozhodnutá na prvom pojednávaní. Dôvody na odročenie pojednávania by mali byť také, ktoré súd nemohol predvídať pri príprave a nariadení termínu pojednávania. Naplnenie predmetného predpokladu ale nie je vždy úplne možné. Skutočnosť, že odročenie pojednávania predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, že vec sa má rozhodnúť na prvom pojednávaní, deklaruje aj zákonná formulácia prípustnosti odročenia pojednávania, a to len z dôležitých dôvodov.

14. Podľa ust. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (ods. 1). Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním, okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z jej nepriaznivého zdravotného stavu (ods. 2).

Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela, alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať (ods. 3). Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania (ods. 4).

15. Podľa strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak (ods. 1). Ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. Ustanovenia osobitného predpisu o advokácii tým nie sú dotknuté (ods. 3).

16. Podľa o advokácii advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom (ods. 1). Pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta (ods. 2). Zastupovanie podľa odsekov 1 a 2 nie je možné proti vôli klienta (ods. 3).

17. Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

18. K dôležitosti jednotlivých dôvodov na odročenie termínu pojednávania zaujala stanovisko aj rozhodovacia prax všeobecných súdov. Kolízia pojednávania a pracovnej cesty zástupcu účastníka pojednávania v tom istom termíne nie je bez ďalšieho akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Žiadosť advokáta o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie je úplná a môže reálne viesť k odročeniu pojednávania bez prejednania veci iba vtedy, ak advokát už v žiadosti uvedie: a/ kedy sa o kolízii dozvedel, b/ čo bráni alternatívnemu riešeniu (substitúcia, vrátane koncipientov), c/ aké efektívne opatrenia prijal na zabezpečenie prejednania veci na tomto pojednávaní (najmä, ak má v kancelárii viacero kolegov a koncipientov), d/ prečo žiada o odročenie práve tohto pojednávania, a nie pojednávania, ktoré koliduje a podobne (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

19. Zákon vytvára konštrukciu, že ak je strana zastúpená advokátom a tento požiada o odročenie termínu pojednávania z dôvodu existencie prekážky na jeho strane, vždy od neho možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Z uvedeného pravidla existujú dve výnimky: a/ existencia dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním (pôjde predovšetkým o situácie, ak objektívna prekážka na stane zástupcu strany sporu, ktorá je advokátom, nastala deň predchádzajúci alebo v deň termínu pojednávania, t.j. v takom krátkom časovom okamihu, že nebolo možné, aby si advokát na základe substitučného plnomocenstva ustanovil zástupcu), b/ advokát súdu preukáže, že súdu strana odôvodnene trvá na zastúpení týmto advokátom. Písm. b/ (advokát súdu preukáže, že strana odôvodnene trvá na zastúpení týmto advokátom) v súlade s je možné, aby sa advokát nechal zastúpiť iným advokátom, a to v spojení s o advokácii. Advokát sa pri jednotlivých úkonoch môže tiež zastúpiť advokátskym koncipientom o advokácii). Advokát nemôže toto oprávnenie využiť v prípade, ak by zastupovanie bolo proti vôli zastupovaného účastníka podľa Skutočnosť, že strana sporu odôvodnene trvá na zastúpení advokátom, musí byť súdu náležite preukázaná. Odôvodnenosť spočíva predovšetkým v dĺžke prejednávanej veci a vzťahu medzi advokátom a klientom, citlivosti prejednávanej veci a vzťahu medzi advokátom a klientom, osobitej špecializácie advokáta a vzťahom medzi advokátom a klientom. Tieto okolnosti musí súd individuálne posúdiť pri žiadosti o odročenie pojednávania.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené podľa odvolacieho súdu ak je strana zastúpená advokátom a tento požiada o odročenie termínu pojednávania z dôvodu existencie prekážky na jeho strane - kolízia s iným pojednávaním - ako bolo v danej veci vždy možno od advokáta spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. K prvej výnimke z tohto pravidla však nedošlo nakoľko dôvod na odročenie pojednávania nenastal krátko pred pojednávaním. Pojednávanie sa malo uskutočniť dňa 02.09.2020 pričom k udeleniu plnomocenstva žalobcami 1/ a 2/ ich právnemu zástupcovi došlo dňa 24.08.2020 (č.l. 135-136 spisu). Vzhľadom na dostatočný časový priestor, predstavujúci týždeň, mal advokát možnosť

si ustanoviť zástupcu na základe substitúcie. Nebolo preukázaná ani druhá výnimka a to skutočnosť, že strana sporu dôvodne trvá na zastúpení advokátom. Z predložených plnomocenstiev vyplýva, že splnomocnitelia - žalobcovia 1/ a 2/ dali súhlas, aby za advokáta prostredníctvom splnomocnenca mohla konať tretia osoba. Zmenu vo vôli žalobcov 1/ a 2/ nenechať sa zastúpiť iným advokátom s ohľadom na predložené plnomocenstvá ich právny zástupca nevysvetlil v žiadosti o odročenie pojednávania. Ani v odvolaní na uvedené, na ktoré poukázal aj okresný súd, nereagoval. Tiež žalobcovia 1/ a 2/ nepredložili prípadné vlastné vyjadrenie. Zastúpenie iným advokátom teda nebolo vyslovene účastníkom vylúčené a ani preukázané, že došlo k zmene a z akých dôvodov. Poukazovanie právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/ na to, že doteraz bol s nimi v kontakte a pozná celú genézu prípadov tiež ničím nepreukázal. Z vyjadrenia žalobcu 1/ na pojednávaní dňa 29.07.2020 vyplýva, že si zvolili predtým ako právneho zástupcu - iného advokáta JUDr. Petra Pohančeníka a preto sú pochybnosti o tvrdení súčasného právneho zástupcu. Podľa odvolacieho súdu prvoradým záujmom advokáta by malo byť, aby klientovi zabezpečil riadne zastúpenie s efektívnym a hospodárnym priebehom, a aby sa nepodieľal na spôsobovaní prieťahov v konaní. Preto ak právnemu zástupcovi žalobcov 1/ a 2/ pracovná zaneprázdnenosť nedovolila riadne chrániť a presadzovať práva klientov, bol povinný (nielen oprávnený) odmietnuť poskytnutie právnych služieb žalobcom 1/ a 2/ ( o advokácii). Právo účastníka na právnu pomoc advokáta totiž nemožno absolutizovať do tej miery, aby tým bolo prakticky znemožnené právo druhého účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Možno preto súhlasiť so žalovaným, ktoré uviedol vo vyjadrení, že advokát už pri prevzatí zastúpenia vedel o kolízii s pojednávaním a mohol odmietnuť poskytnutie právnej služby.

21. Z obsahu odvolania žalobcov 1/ a 2/ tiež vyplýva, že ostatné odvolacie dôvody majúce predstavovať ust. § 365 ods. 1 písm. a/ (neboli splnené procesné podmienky), písm. d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), písm. h/ (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), títo v odvolaní len vymenovali a ničím nezdôvodnili. Preto aj prípadné vady v súvislosti s meritórnym rozhodnutím vo veci samej (napr. skutkové či hmotnoprávne) nemohli byť odvolacím súdom v rámci odvolacieho konania preskúmavané.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcov 1/ a 2/ za nedôvodné a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku o trovách konania, založeného na zásade úspechu žalovaného v spore ( v spojení s ), ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný a to v celom rozsahu a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).