Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/41/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 37927795, proti žalovanému: Z. N., nar. XX. L. XXXX, trvale bytom Z., o zaplatenie 150,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 13. decembra 2019 č. k. -91, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 150,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 30,12 eur od 11.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 120,49 eur od 10.12.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; II. žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , a ( v znení neskorších predpisov); a , o elektronických komunikáciách; až 4, až 3, , a O.z. ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy); Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O.z., v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania. Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou z 29.5.2017 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 150,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 30,12 eur od 11.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 120,49 eur od 10.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že nadobudla pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodnej veriteľky - spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 5.8.2016. Právna predchodkyňa žalobkyne a žalovaný sa na základe Zmluvy o pripojení a jej dodatkov dohodli na tom, že právna predchodkyňa žalobkyne bude žalovanému poskytovať v zmluve vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Právna predchodkyňa žalobkyne vystavila za poskytnuté služby faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas, a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie, pričom neuhradenými zostávajú faktúra č. 7410045078 v sume 30,12 eur, splatná dňa 10.11.2014, faktúra č. 7410944950 v sume 120,49 eur, splatná dňa 9.12.2014. Spolu s nárokom na istinu si žalobkyňa uplatnila i nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz č. k. -37 z 26.1.2018, voči ktorému podal žalovaný odpor s vecným odôvodnením, a preto ho súd uznesením č. k. -76 z 19.2.2019 zrušil. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu z 21.11.2018 uviedol, že bol vlastníkom telefónnej karty právnej predchodkyne žalobkyne, ktorá mu ale bola odcudzená, čo bolo telefonicky nahlásené na Okresné riaditeľstvo PZ v Trnave a tiež telefonicky právnej predchodkyni žalobkyne. Nie je mu preto zrejmé z akého dôvodu karta nebola zablokovaná.

Keďže došlo k chybe zo strany právnej predchodkyne žalobkyne, nemieni pohľadávku uhradiť. Presný dátum krádeže uviesť nevedel, nakoľko sa aktuálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a doklady má doma. Žalobkyňa v následnom vyjadrení uviedla, že žalovaný s právnou predchodkyňou žalobkyne uzavrel Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo 17.10.2014 s programom Happy XXL NAJ. Poskytovanie služieb bolo žalovanému prerušené ku dňu 1.11.2014, a to práve na žiadosť žalovaného. Z tohto dôvodu mu boli vo faktúre č. 7410944950 za obdobie užívania služieb od 22.10.2014 do 21.11.2014 účtované služby len do 31.10.2014. Žalovaný reagoval tak, že predmetnú pohľadávku majú zaplatiť osoby, ktoré mu odcudzili telefónnu kartu, nakoľko to riadne nahlásil na polícii. Predtým ako mu bola karta odcudzená riadne zaplatil faktúry. Nevidí dôvod prečo by mal zaplatiť faktúry po odcudzení karty. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav: Právna predchodkyňa žalobkyne (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) ako poskytovateľ (podnik) a žalovaný ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ uzavreli dňa 17.10.2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení jej Dodatku (ďalej len „Zmluva”), na základe ktorej sa právna predchodkyňa žalobkyne zaviazala poskytovať žalovanému v zmluve špecifikované služby. Za poskytnuté služby vystavila žalovanému faktúru č. 7410045078 na sumu 30,12 eur, splatnú dňa 10.11.2014, faktúru č. 7410944950 na sumu 125,48 eur, splatnú dňa 9.12.2014, z ktorej si žalobkyňa uplatnila sumu 120,49 eur (neuplatnila si poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur účtovaný vo faktúre č. 7410944950). Žalovaný podľa nesporného tvrdenia žalobkyne do dňa podania žaloby neuhradil žiadnu časť dlžnej sumy. Žalovaný popieral jeho povinnosť uhradiť dlh, nakoľko z dôvodu odcudzenia telefónnej karty, on tento nedoplatok nespôsobil. Žalovaný následne ale nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne, ktorá potvrdila, že žalovaný nahlásil odcudzenie karty, a preto mu služby boli účtované len do dňa 31.10.2014, nakoľko k nahláseniu odcudzenia došlo dňa 1.11.2014. Faktúra č. 7410045078 zo dňa 22.10.2014 je faktúrou služby poskytnuté za obdobie do 22.09.2014 do 21.10.2014 a faktúra č. 7410944950 zo dňa 22.11.2014 je faktúrou za služby poskytnuté za obdobie od 22.10.2014 do 31.10.2014. Právny vzťah založený medzi zmluvnými stranami predmetnou zmluvou posúdil ako spotrebiteľský vzťah a predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým predloženými faktúrami mal za preukázané, že na základe predmetnej Zmluvy právna predchodkyňa žalobkyne poskytovala žalovanému služby, za ktoré však žalovaný riadne a včas nezaplatil a neuhradil v lehote splatnosti vystavené faktúry na zaplatenie ceny za poskytnuté služby. Žalovaný svoju obranu oprel o tvrdenia, že mu telefónna karta bola odcudzená, preto nie je povinný zaplatiť za poskytnuté služby. Žalovaný toto svoje tvrdenie nepreukázal, pretože aktuálne nedisponuje žiadnymi dokladmi. Žalobkyňa nespochybnila tvrdenie žalovaného, že žalovanému bola telefónna karta odcudzená, preto súd považoval toto skutkové tvrdenia za nesporné. Sporným bolo kedy bola táto udalosť nahlásená právnej predchodkyni žalobkyne, keď žalobkyňa uviedla, že sa tak stalo dňa 1.11.2014, a preto žalovaná pohľadávka predstavuje len poplatok za služby poskytnuté do 31.10.2014. Uvedené tvrdenie žalovaný nepoprel, ani nijako inak nepreukázal nepravdivosť tohto tvrdenia, preto súd mal za preukázané, že žalovanému boli účtované poplatky za služby len do 31.10.2014, keď žalovaný až dňa 1.11.2014 nahlásil odcudzenie telefónnej karty. Preto súd nárok žalobkyne na zaplatenie pohľadávok z vyššie uvedených faktúr, faktúry č. 7410045078 v sume 30,12 eur, faktúry č. 7410944950 v sume 120,49 eur, uplatnenej bez upomienky v sume vo výške 4,99 eur (za služby dodané do 31.10.2014), t. j. celkom v sume 150,61 eur, považoval za dôvodný. Žalovaný tvrdenia žalobkyne v priebehu konania účinne nepoprel po právnej a ani skutkovej stránke. Súd prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou strán nielen tvrdiť určité právne skutočnosti, ale tieto v konaní aj preukázať, nemal preukázané, že by žalovaný uhradil žalobkyni poplatky za poskytnuté služby v celkovej sume 150,61 eur, a preto žalobkyni vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni vyššie uvedenú sumu, a pretože sa žalovaný s peňažným plnením dostal do omeškania, súd mu uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z neuhradených súm jednotlivých faktúr vždy odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti, keď bol súd viazaný návrhom žalobkyne, výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania v znení účinnom ku dňu omeškania, je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (základná úroková sadzba ECB bola 0,05%) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. a a a plným úspechom žalobkyne vo veci, pri nezistení žiadneho dôvodu pre aplikáciu .

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie za prítomnosti procesných strán sporu. Dôvodil, že konanie ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia trpí vadami, ktoré spôsobili, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo

obhajoby. Súd prejednal vec bez jeho prítomnosti, hoci na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky a písomne trval na osobnej prítomnosti pri prejednaní sporu, v ktorej súvislosti poukázal analogicky na Rozhodnutie sporu súd vydal formou rozsudku, v skutočnosti však rozhodol „ex table“ ako sa uvádza v 9. bode odôvodnenia rozsudku. Neprítomnosť strán je dôvodom na odročenie pojednávania, zásada ústnosti a bezprostrednosti je procesnou zárukou a len na jej reálnom základe je možné rozhodnúť spor spravodlivo a nestranne. Súd vzhľadom k tomu, že vec prejednal v neprítomnosti strán, vychádzal limitovane len z listinných dôkazov a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odôvodnenie rozhodnutia je teda arbitrárne, pričom podstatne jeho rozsiahlejšiu časť zaberá dikcia zákonných ustanovení a súd prehliadol potrebu preveriť tvrdenia žalovaného, že do času odpojenia telekomunikačnej prevádzky boli faktúry uhrádzané a žalovaný popiera povinnosť uhradiť dlh až po vzniku nedoplatku, ktorý vznikol po 1.11.2014. Na vydanie rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky, pričom súd nesprávnym procesným postupom žalovanému ako strane znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu napáda v zmysle , , , a h .

3. Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť, s odvolaním žalovaného nesúhlasí, pokladá ho za účelové, neopodstatnené a s chýbajúcou oporou v zákone i skutkovom stave. Má za to, že súd prvej inštancie vec správne právne a skutkovo posúdil a vo výroku rozsudku správne zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky uplatňovanej žalobkyňou. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne v celom rozsahu. Je názoru, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou a aj skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a s jeho rozsudkom, ktorý je tak vecne správny sa v plnej miere stotožňuje. Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv na rozhodnutie súdu I. inštancie vo veci samej. Nesúhlasí s názorom žalovaného, že mu bolo odopreté právo prejednať vec v jeho prítomnosti, keďže žalovaný sa dobrovoľne nedostavil na pojednávanie, ktoré bolo vo veci nariadené.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne už nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na preukázanom nesplnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni (ako právnej nástupkyni pôvodnej veriteľky) žalovanú sumu s príslušenstvom za služby poskytnuté pôvodnou veriteľkou žalovanému do 31.10.2014 podľa zmluvy zo dňa 17.10.2014 ( o elektronických komunikáciách). Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie dňa 26.1.2018 vydal platobný rozkaz č. k. -37, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žalobe. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný (v tom čase vo väzbe v Ústave na výkon väzby Leopoldov) včas odpor s odôvodnením vo veci samej, namietal, že telefónna karta mu bola odcudzená, čo hneď nahlásil na OR PZ v Trnave a tiež telefonicky Telekomu, nevie z akého dôvodu táto karta nebola zablokovaná po jeho nahlásení, čo je chybou Telekomu, čo žiadal v plnej miere v Telekome preveriť, nakoľko on nemieni uhradiť pohľadávku 150,61 eur. On si svoju povinnosť splnil, polícii nahlásil kto túto kartu odcudzil - Petra Bušová, bývajúca v Trnave, preto žiadal aby voči jeho osobe bola táto pohľadávky zastavená, aby niesla zodpovednosť tá osoba, ktorá kartu odcudzila. Žiadal aby bolo dôkladne preverené aj to keď do Telekomu volal, že sim karta bola odcudzená. Poukázal na to, že sa momentálne nachádza vo výkone väzby a všetky dokumenty má doma. Nevie uviesť presné dátumy, kedy nahlásil krádež sim karty, bolo to asi v roku 2014 a o tomto jeho zázname musia by uvedené na polícii a taktiež aj v Telekome. Žiadal o dôkladné preverenie a preskúmanie jeho žiadosti. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu uviedla, že sim karta bola aktivovaná 17.10.2014 a poskytovanie služieb bolo žalovanému prerušené k 1.11.2014 na jeho žiadosť, z ktorého dôvodu mu boli vo faktúre 7410944950 za obdobie užívania služieb od 22.10.2014

do 21.11.2014 účtované služby len do 31.10.2014. Dátum žiadosti/nahlásenia odcudzenia sim karty žalovaným výslovne neuviedla (uviedla len, že poskytovanie služieb bolo žalovanému prerušené k 1.11.2014 na jeho žiadosť). Na vyjadrenie žalobkyne žalovaný reagoval tak, že takého advokáta nikdy nemal, neobhajoval ho pri žiadnom úkone, žiadal o zápisnicu v čom ho mal obhajovať, v akej veci a kedy, žiadal aby bol informovaný za čo by to malo byť a bližší opis veci, ktorú by mal uhradiť. Súd prvej inštancie vo výzve zo 16.1.2019 pod č.k. -69 oznámil žalovanému, že mu nie je zrejmé čo žalovaný svojim ostatným podaním sleduje a či predmetné podanie nechcel zaslať k inému konania, opätovne ho vyzval aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobkyne. Žalovaný v liste zo 4.2.2019 zotrval na podanom odpore, uviedol že nevie či pochybil Telekom alebo polícia, so sumou sa nestotožňuje, nakoľko nie je dlžný, dlžné sú osoby, ktoré kartu odcudzili, preto žiadal aby Telekom dôkladne preveril jeho nahlásenie odcudzenej karty na Telekome aj polícii, záznamy musia byť registrované a Telekom by to mal riešiť, nikdy v živote nemal takého právneho zástupcu, ktorému má zaplatiť, pred tým ako mu bola odcudzená karta riadne zaplatil faktúry, prečo by mal platiť po odcudzení a nahlásení nejakú čiastku, ktorú on nespôsobil, žiadal o zrušenie pohľadávky v plnom rozsahu a pridelenie osobe, ktorá kartu odcudzila, kto ju odcudzil už písal súdu, žiadal nech sa to dôkladne prešetrí. Uznesením z 19.2.2019 č. k. -76 súd prvej inštancie platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k. -37 zo dňa 26.1.2018 zrušil. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na 15.11.2019 (č.l. 79 spisu), na ktoré súd predvolal advokáta žalobkyne aj žalovaného, ktorému predvolanie najprv doručoval neúspešne do ÚVV Leopoldov a následne do ÚVTOS Želiezovce, kde si ho žalovaný 10.10.2019 prevzal, v predvolaní na pojednávanie bolo o.i. uvedené, že súd považuje za potrebné ho v tomto konaní vypočuť a preto sa má dostaviť v určený čas na pojednávanie s tým, že ak sa bez ospravedlnenia nedostaví, môže ho dať súd predviesť. Dňa 11.11.2019 súd prvej inštancie zrušil termín pojednávania 15.11.2019 a vo veci určil nový termín pojednávania - 13.12.2019, opäť predvolal advokáta žalobkyne aj žalovaného, ktorému predvolanie doručoval do ÚVTOS Želiezovce, kde si ho žalovaný 14.11.2019 prevzal, v Upovedomení (o odročení pojednávania vytýčeného na 15.11.2019 na nový termín pojednávania na 13.12.2019)/predvolaní na pojednávanie bolo opäť o.i. uvedené, že súd považuje za potrebné ho v tomto konaní vypočuť, má sa dostaviť v určený čas na pojednávanie s tým, že ak sa bez ospravedlnenia nedostaví, môže ho dať súd predviesť. Na pojednávaní dňa 13.12.2019 súd prvej inštancie konštatoval neprítomnosť žalovaného (tiež žalobcu a jeho advokáta), pojednával v jeho neprítomnosti a po ukončení dokazovania vyhlásil napadnutý rozsudok (č. l. 91 a nasl.). Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný navrhoval vykonanie dokazovania dopytom na pôvodnú veriteľku za účelom ustálenia presného dňa nahlásenia žalovaným odcudzenia sim karty pôvodnej veriteľke, vyjadriac pochybnosť či bola karta pôvodnou veriteľkou zablokovaná hneď po jeho oznámení a poukazujúc na to, že všetky faktúry do odcudzenia sim karty zaplatil, súd prvej inštancie predvolal žalovaného na pojednávanie s tým, že považuje za potrebné ho v konaní vypočuť. Je nepochybné, že v tom čase bol žalovaný v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Želiezovciach (ďalej len „ústav“) a pojednávania sa nezúčastnil, keď súd prvej inštancie nepožiadal ústav o predvedenie žalovaného.

7. Podľa predvolanie na jednotlivé procesné úkony súdu sa uskutočňuje spravidla písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bola osoba predvolaná inak ako písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len vyhláška) osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe sa predvolávajú prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo ústavu na výkon väzby so žiadosťou o ich predvedenie. Ak je predvolaná osoba vo väzbe v inej veci, treba k žiadosti pripojiť písomný súhlas príslušného prokurátora alebo predsedu senátu s predvedením. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým súd zasiahol do , resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantovaných práv odvolateľa, v dôsledku čoho bolo odvolateľovi znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva. Podľa ( č. v znení neskorších ústavných zákonov) každý sa môže zákonom ustanoveným postupom domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že výklad a používanie jednotlivých ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov/strán na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a . Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (fyzická alebo právnická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 sp. zn. a z 13. novembra 2002 sp. zn. ). Tým, že súd prvej inštancie tak nepostupoval, vylúčil žalovaného z realizácie jeho ústavných procesných práv - účasť na pojednávaní s možnosťou navrhnúť dôkazy, vyjadriť sa k nim ako aj k ďalším skutočnostiam v konaní (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Odvolací súd preto podľa zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V danej veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné v konaní pred odvolacím súdom napraviť (odvolacie konanie nenahrádza konanie pred súdom prvej inštancie).

8. Povinnosťou súdu prvej inštancie (viazaného právnym názorom odvolacieho súdu) tak bude v ďalšom konaní umožniť stranám v konaní, teda aj žalovanému účasť na pojednávaní (podľa aktuálnej lustrácie ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu sa žalovaný nenachádza v evidencii ZVJS) a následne vo veci opätovne rozhodnúť. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať aj zásadu predvídateľnosti postupu súdu. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. , ).

9. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

10. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/. ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa . ( ) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )