Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/46/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej Ľ. L., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom I., H.Y. XXX, v spore o zaplatenie 3793,95 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Konanie o zaplatenie 332,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 332,90 eura od 21. 8. 2020 do zaplatenia, sa zastavuje.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 29. 9. 2020, sa pôvodný žalobca (I. Ú. G., a. s.) domáhal voči žalovanej zaplatenia 3793,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 21. 8. 2020 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovanou uzatvoril dňa 14. 8. 2012 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty I., a. s., na základe ktorej jej poskytol kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet číslo XXXXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 1950 eur a bola povinná platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 65 eur. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam z jeho strany. Pred odstúpením na vymáhanie vystavil ku dňu 6. 8. 2020 výpis z bankovej knihy s konečným debetným stavom ku dňu 31. 7. 2020 vo výške 3793,95 eura.

2. Žalovaná nevyužila svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia a ku podanej žalobe sa nevyjadrila, hoci bola na vyjadrenie ku žalobe vyzvaná uznesením zo dňa 17. 12. 2020, ktoré prevzala, spolu s podanou žalobou, dňa 23. 12. 2020.

3. Uznesením zo dňa 23. 11. 2020 súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že pôvodný žalobca z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky po začatí konania.

4. Podaním doručeným súdu dňa 23. 2. 2021, vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie 332,90 eura (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť mu 3461,05 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 21.

8. 2020 do zaplatenia. V podaní uviedol, že žalovaná vyplnila žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro dňa 8. 8. 2012. Žiadosť žalovanej bola bankou schválená dňa 14. 8. 2012. Žalovaná začala úver čerpať dňa 24. 7. 2012. Listom zo dňa 4. 10. 2017 vyhlásil jeho právny predchodca predčasnú splatnosť úveru, z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanou. Keďže úver, poskytnutý žalovanej, mal charakter revolvingového úveru, nebolo možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov. V predloženej zmluvnej dokumentácii sa však nachádza indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalovaná vykonala úhrady vo výške 3165 eur. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 1907,37 eura, poplatkov vo výške 23,46 eura, štandardného úroku vo výške 1553,68 eura a sankčného úroku vo výške 309,44 eura.

5. V súlade so zákonným ustanovením súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti advokáta žalobcu a žalovanej, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Advokát žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou a hospodárnosťou konania, pričom pojednávanie odročiť nežiadal. Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila včas a dôležitými dôvodmi.

6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

7. Žalovaná dňa 8. 8. 2012 požiadala I. Ú. G., a. s. o aktiváciu bankomatky Quatro, s výškou úverového rámca 1200 eur, výškou mesačnej splátky 40 eur a úrokovou sadzbou 22,80 % ročne. I. Ú.I. G., a. s. žiadosť žalovanej akceptovala dňa 14. 8. 2012. V článku V. ods. 1 zmluvy bol uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá pri predpokladoch, že klient vyčerpá úver platbou kartou obchodníka dňa 1. 8. 2012 vo výške schváleného úverového rámca, pri počte splátok 48, prvá až predposledná splátka je 40 eur, posledná splátka je 3,50 eura, predstavuje 26,92 %. V článku V. ods. 2 zmluvy bola dojednaná splatnosť mesačnej splátky v 15. deň v kalendárnom mesiaci. Priemerná hodnota RPMN predstavovala 21,82 % ročne. V článku V. ods. 35 obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných I. Ú. G., a. s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., bolo upravené oprávnenie veriteľa v prípade, že dlžník nezaplatí ani na základe výzvy splátku úveru, vyhlásiť úver za predčasne splatný. Dňa 19. 5. 2014 požiadala žalovaná o zvýšenie úverového rámca na sumu 1800 eur, pri výške mesačnej splátky 60 eur. Z výpisu z bankomatky Quatro mal súd preukázané, že žalovaná čerpala výbermi z bankomatov a platbami u predajcov spolu 2693,19 eura a zaplatila spolu 3165 eur. Dňa 2. 9. 2017 bola žalovaná predžalobnou upomienkou vyzvaná na úhradu dlžnej sumy vo výške 195 eur a upozornená na možnosť zosplatnenia úveru v prípade neuhradenia splátky splatnej v mesiaci júl 2017. Dňa 4. 10. 2017 veriteľ oznámil žalovanej, že úver zosplatnil a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 2127,39 eura.

8. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

11. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 332,90 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 332,90 eura od 21. 8. 2020 do zaplatenia, zastavil, nakoľko žalobca vzal podanú žalobu v uvedenej späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Keďže ku späťvzatiu žaloby v časti došlo pred začatím pojednávania, súd nezisťoval stanovisko žalovanej ku späťvzatiu žaloby v časti, nakoľko aj jej prípadný nesúhlas by bol právne neúčinný.

12. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. k 14. 8. 2012, (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

19. Podľa , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

20. Podľa , konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

21. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

22. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

24. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

26. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu v zostávajúcej časti zamietol, nakoľko mal preukázané premlčanie žalovaného nároku. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o aktivácii bankomatky Quatro, uzavretej medzi jeho právnym predchodcom (I. Ú. G., a. s.) a žalovanou. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že I. Ú. G., a. s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o aktivácii bankomatky Quatro, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru s úverovým rámcom vo výške 1200 eur a s výškou mesačnej splátky 40 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom (keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná, naopak, pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovanej v zmluve), jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa zákonného ustanovenia , v spojení s prechodným ustanovením , v konaniach, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začatých po 5. 12. 2018, nemožno vymáhať premlčané právo. V zmysle dôvodovej správy ku zákonu číslo , ktorým bol doplnený o uvedené zákonné ustanovenia, sa vymáhaním premlčaného práva rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Súd preto, vzhľadom na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle zákonného ustanovenia sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, a to povinnosť uhrádzať riadne a včas dojednané splátky, neplnila. Právny predchodca žalobcu preto vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 4. 10. 2017. Súd mal v konaní preukázané, že oprávnenie právneho predchodcu žalobcu žiadať splatenie celého úveru v prípade omeškania s úhradou splátky v zmysle zákonného ustanovenia bolo dojednané v článku V. ods. 35 obchodných podmienok. Zákonné ustanovenie obsahuje osobitnú úpravu začatia plynutia premlčacej doby v prípadoch, keď sa v dôsledku nesplnenia niektorej zo splátok stane zročným celý dlh v súlade so zákonným ustanovením . V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. , podľa ktorého: „Ustanovenie je teda úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Preto, ak z ustanovenia druhej vety , ktorá predstavuje špeciálnu úpravu vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala, a z ust. , ktorá je všeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej doby, je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety §-u 103 a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala.“ Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. , podľa ktorého: „Žalobca sa svojimi odvolacími dôvodmi celkom míňa s podstatou Obč. zák., z ktorého zreteľne vyplýva dvojaké počítanie premlčacích dôb pri dlhoch splatných v splátkach: premlčacia doba plynie samostatne vo vzťahu ku každej splátke, čo vyplýva z prvej vety tohto paragrafu; ak sa však pre nesplnenie niektorej splátky stane splatným celý dlh, plynie premlčacia doba zvyšku dlhu od splatnosti nesplatenej splátky. Ani v jednom prípade teda neplynie premlčanie od úkonu, ktorý žalobca v odvolací označuje ako „vyhlásenie splatnosti celého úveru“. Takýto úkon svojím obsahom môže byť len úkonom podľa Obč. zák., teda prejavom veriteľa v prípade omeškania s niektorou splátkou, že žiada aj splatenie zvyšného dlhu (tzv. strata výhody splátok). Ale práve pre tento prípad druhá veta Obč. zák. jasne ustanovuje, že premlčacia doba zvyšného dlhu plynie od splatnosti nesplnenej splátky, a nie od dátumu urobenia úkonu v zmysle Obč. zák.“ Rovnaký právny názor vyslovil Krajský súd v Trnave aj v rozsudku sp. zn. . Prihliadajúc ku zákonnému ustanoveniu , v súlade s vyššie citovanými právnymi názormi, súd skúmal, kedy sa stala splatnou splátka úveru, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (zostatok úveru). Zákonné ustanovenie pre spotrebiteľské právne vzťahy upravuje aj osobitnú požiadavku možnosti uplatnenia práva veriteľa podľa , a to uplynutie lehoty troch mesiacov od nezaplatenia splátky a osobitný postup pre uplatnenie uvedeného práva, spočívajúci v povinnosti veriteľa upozorniť dlžníka na možnosť uplatnenia práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Trnave, uvedeného v rozsudku

sp. zn. : „Pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby je teda potrebné zistiť, s ktorou konkrétnou splátkou bol dlžník v čase vykonania tohto práva zo strany veriteľa v omeškaní práve tri mesiace (nie dlhšie) a od jej zročnosti potom plynie premlčacia doba zvyšku dlhu podľa O.z..“ Prihliadajúc k zákonnej úprave , aj v súlade s uvedeným právnym názorom, mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu mohol využiť svoje právo úver predčasne zosplatniť pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15. 6. 2017, so zaplatením ktorej bola žalovaná ku dňu uplatnenia práva v zmysle (4. 10. 2017) viac ako tri mesiace v omeškaní (ktoré uplynuli 15. 9. 2017; vo vzťahu ku ďalším splátkam splatným od 15. 7. 2017 ešte ku dňu 4. 10. 2017 neuplynuli tri mesiace omeškania). Keďže všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa splatnosti splátky splatnej dňa 15. 6. 2017, uplynula dňa 15. 6. 2020. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 29. 9. 2020, bol žalovaný nárok v čase jeho uplatnenia na súde už v celom rozsahu premlčaný.

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. V súlade so zákonným ustanovením vznikol nárok na náhradu trov konania v spore v celom rozsahu úspešnej žalovanej (z hľadiska procesného výsledku bola žalovaná v spore úspešná aj v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, nakoľko žalobca netvrdil, ani nepreukázal, že zastavenie konania v časti procesne zavinila žalovaná). Súd preto priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade so zákonným ustanovením , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.