Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16C-42-2020.pdf
PDF · 139.38 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/42/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobcu S. H., W.. XX.XX.XXXX, M. F. L. W. U., N. XX, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Barabásom, advokátom, so sídlom Spišská Nová Ves, Letná 45, proti žalovanému Y. L. W. U., C. W. X, L. W. U., K.I.: XXXXXXXX, v konaní o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, takto
rozhodol:
I. Určuje sa, že výpoveď zmluvy o nájme mestského bytu- jednoizbového bytu č. XX, na treťom poschodí, v dome so súpisným číslom XXX, na ulici N. Č.. XX v meste L. W. U., číslo zmluvy: W., vyhotovená dňa 06.04.2020 pod číslom XXXX/XXXX-T.. daná žalobcovi žalovaným je n e p l a t n á.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 28.07.2020 žalobu, ktorou žiada určiť, že Výpoveď zmluvy o nájme mestského bytu - X-izbového bytu č. XX na X. poschodí v dome so súpisným číslom XXX na ul. N. Č.. XX v obci L. W.Á. U. zo dňa 23.09.2011, číslo zmluvy : W. XXXX/XXXX daná žalobcovi žalovaným je neplatná, ako aj nahradiť mu trovy konania.
2. Túto svoju žalobu odôvodnil pokiaľ ide o spornú výpoveď tým , že žalobca ako nájomca uzavrel so žalovaným ako prenajímateľom dňa 23.09.2011 Zmluvu o nájme mestského bytu podľa § 685 s účinnosťou od 01.10.2011, číslo zmluvy: W. X XXX/XXXX, na základe ktorej žalovaný na dobu neurčitú prenechal do odplatného užívania Žalobcovi jednoizbový byt č. XX W. X. poschodí v dome so súpisným číslom XXX na ul. N. Č.. XX v obci L. W. U. (ďalej len „byt"). V predmetnom bytovom dome prevádzkuje žalovaný opatrovateľskú službu pre seniorov. Listom zo dňa 24.07.2019 bol žalobca prostredníctvom Mestského úradu žalovaného upozornený na dodržiavanie domového poriadku a možnosť ukončenia nájomného vzťahu v prípade, že nedôjde k náprave. V predmetnom liste však nijakým spôsobom nebolo konkretizované konanie, ktorým sa mal žalobca dopustiť porušenia domového poriadku, na čo listom zo dňa 14.08.2019 žalobca Mestský úrad upozornil. Žalobca sa v tomto liste taktiež dôsledne ohradil proti všeobecnému obvineniu o tom, že by mal akýmkoľvek spôsobom porušovať domový poriadok, požiadal o konkretizovanie konania, ktorým mal porušovať domový poriadok. Konanie, ktorým sa mal dopustiť porušenia domového poriadku, však ani následne nebolo Mestským úradom žalovaného nijako konkretizované. Následne listom zo dňa 06.04.2020 bola žalobcovi zo strany žalovaného v priebehu mesiaca apríl (pravdepodobne 09.04.2020) doručená Výpoveď zmluvy o nájme predmetného mestského bytu s odôvodnením , že „ k zlepšeniu vzniknutej situácie do dnešného dňa nedošlo..“. V predmetnej výpovedi však žalovaný opätovne nijakým spôsobom nekonkretizoval, akým konaním, resp. spôsobom mal žalobca sústavne narúšať pokojné bývanie ostatných nájomcov bytov a porušovať dobré mravy, na čo žalobca žalovaného opätovne bezvýsledne upozornil. Citujúc § 711 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 Občianskeho zákonníka a poukazujúc na odborné komentáre k ním ďalej uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené a absenciu akejkoľvek konkretizácie dôvodov je predmetná výpoveď zmluvy o nájme mestského bytu neurčitá a teda je neplatná. Zároveň citujúc § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. tiež uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetná výpoveď bola žalobcovi doručená v priebehu mesiaca apríl (pravdepodobne dňa 09.04.2020) a lehota na uplatnenie neplatnosti výpovede na súde, vzhľadom na opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, začala žalobcovi plynúť až 01.05.2020 (uplynie 31.08.2020), je táto žaloba podaná včas.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 19.10.2020 doručeným súdu dňa 21.10.2020, v ktorom uviedol, že listom zo dňa 24.07.2019 žalobcu upozornil na dodržiavanie domového poriadku, v ktorom výslovne uviedol, že zo strany žalobcu ide o porušovanie Domového poriadku, z ktorého následne v uvedenom vyjadrení citoval. Ďalej uviedol, že v uvedenom upozornení bol žalobca tiež vyzvaný, aby nerušil a neobťažoval ostatných užívateľov a osoby bývajúce v dome nadmerným hlukom alebo iným nevhodným správaním, a preto má žalovaný za to, že v upozornení skutkovo vymedzil k akému narúšaniu pokojného bývania ostatných nájomcov bytov konaním žalobcu dochádza. Ďalej vo vyjadrení uvádzal, že na základe listu žalobcu zo dňa 14.08.2019 a sťažností nájomkyne bytového domu na správanie sa žalobcu sa dňa 20.08.2019 uskutočnilo stretnutie na Mestskom úrade žalovaného za účasti sťažovateľky p. E. L., domovej dôverníčky p. Y.. X. C., zamestnancov mesta Spišská Nová Ves pracujúcich na vrátnici bytového domu, zamestnancov žalovaného pracujúcich na MsÚ a vedenia mesta. Poukázal na to, že zo samotného stretnutia bola vyhotovená zápisnica, a tlmočiac jej podstatný obsah v uvedenom vyjadrení ďalej konštatoval, že na stretnutí znova žalobcovi skutkovo vymedzil k akému narúšaniu pokojného bývania ostatných nájomcov bytov konaním žalobcu dochádza. Ďalej uviedol, že žalobcovi bola následne listom zo dňa 06.04.2020 zo strany žalovaného daná výpoveď Zmluvy, z ktorej citoval , a uviedol, že zákonnú požiadavku § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka splnil, pretože z dôvodu závadného správania sa nájomcu okrem odkazu na ustanovenie § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka a uvedenia, že nájomcovi vypovedá nájom bytu z dôvodu sústavného narušovania pokojného bývanie ostatných nájomcov bytov a porušovania dobrých mravov v dome ponúkol aj skutkové vymedzenie okolností zakladajúcich uvedený výpovedný dôvod, a to sprostredkovane odkazom na inú listinu, ktorou je list zo dňa 24.07.2019 - Upozornenie na dodržiavanie domového poriadku a tiež odkazom na prejednanie sťažnosti na osobu žalobcu konané dňa 20.08.2019, ktorého sa žalobca osobne zúčastnil. Poukázal na to, že v uvedenom liste aj na stretnutí k prejednaniu sťažnosti na osobu žalobcu bolo závadné konanie nájomcu dostatočne určitým spôsobom konkretizované a s listinou aj skutočnosťami, ktoré boli predmetom stretnutia k prejednaniu sťažnosti, mal nájomca objektívne príležitosť oboznámiť sa najneskôr súčasne s výpoveďou z nájmu bytu. Tiež uviedol, že Občiansky zákonník v ustanovení § 711 ods. 1 uvádza taxatívne dôvody, pri existencii ktorých môže prenajímateľ zrušiť nájom bytu výpoveďou. Súd pri rozhodovaní o návrhu nájomcu na vyslovenie neplatnosti výpovede skúma, či vznikol a trvá nájomný pomer, ako aj existenciu niektorého z výpovedných dôvodov uvedených v § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd je v konaní povinný zisťovať všetky okolnosti, ktoré sú dôležité z hľadiska platnosti a odôvodnenosti výpovede. Pokiaľ ide o narušovanie pokojného bývania ostatných nájomcov bytov zo strany žalobcu možno toto narušovanie označiť za sústavné, pretože išlo o narušovanie, ktoré trvalo po istý čas, t. j. nešlo o jednorazové konanie. V predmetnom prípade išlo o obťažovanie ostatných nájomcov nad mieru primeranú pomerom, a to imisiami (nadmerným hlukom) a o slovné útoky voči ostatným nájomcom. Konaním žalobcu došlo k porušovaniu povinnosti nájomcu vykonávať svoje práva tak, aby sa v bytovom dome vytvorilo prostredie zabezpečujúce ostatným nájomcom výkon ich práv. Za porušenie dobrých mravov zakladajúce výpovedný dôvod z nájmu bytu možno považovať závadné správanie nájomcu vzťahujúce sa na spolužitie v dome, v ktorom sa nachádza prenajatý byt. Za porušovanie dobrých mravov v dome žalovaný považuje slovné útoky žalobcu, a to nielen voči ostatným nájomcom, ale aj voči zamestnancom žalovaného pracujúcim na vrátnici bytového domu, a teda voči prenajímateľovi. Porušovanie zásad dobrých mravov nemusí byť podľa zákona hrubé. Nie je ani podmienkou, aby išlo o trestný čin alebo priestupok. Musí ísť však o konanie istý čas trvajúce, príp. opakované. Porušenie dobrých mravov možno usudzovať napr. z vážnosti následku spôsobeného konaním nájomcu, ako aj z dĺžky trvania takéhoto konania, či frekvencie jeho opakovania. Napokon poukázal na to, že mal záujem uvedenú situáciu riešiť zmierlivo, bez ukončenia nájomného vzťahu so žalobcom, o čom svedčí list zo dňa 24.07.2019, ktorým žalobcu upozornil na dodržiavanie domového poriadku, pričom pre naplnenie výpovedného dôvodu uvedeného v § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka nie je podmienkou predchádzajúce upozornenie adresované nájomcovi na porušovanie jeho povinností, či možnosť nájom mu z týchto dôvodov vypovedať. Žalovaný za účelom vysvetlenia dôvodov uvedených v zaslanom upozornení (list zo dňa 24.07.2019), prejednania sťažnosti na osobu žalobcu a vzájomnej konfrontácie následne (dňa 20.08.2019) uskutočnil stretnutie na mestskom úrade. Keďže aj napriek uvedenej snahe žalovaného o vyriešenie vzniknutej situácie nedošlo k jej zlepšeniu, bola žalobcovi daná výpoveď nájomnej zmluvy.
4. Žalobca v písomnej replike zo dňa 11.11.2020 doručenej súdu dňa 13.11.2020 opätovne zdôraznil, že list žalovaného zo dňa 24.07.2019 , ktorým bol žalobca prostredníctvom Mestského úradu žalovaného upozornený na dodržiavanie domového poriadku a možnosť ukončenia nájomného vzťahu v prípade, že nedôjde k náprave, je len všeobecného charakteru bez bližšieho skutkového, resp. časového (ako aj iného) vymedzenia a konkretizovania konania, ktorým žalobca mal porušovať domový poriadok. V žalovaným predloženej zápisnici zo stretnutia dňa 20.08.2019 opätovne absentuje akékoľvek skutkové vymedzenie konania, ktorým žalobca mal porušovať domový poriadok, hoci na neho žalovaný vo svojom vyjadrení odkazuje. Z predmetnej zápisnice pritom vyplýva len to, medzi žalobcom a p. L. exituje spor ohľadom nočného vyzváňania a že na predmetnom stretnutí neboli prijaté žiadne závery. Predmetná zápisnica nie je podpísaná ani len osobami, ktoré sa mali predmetného stretnutia zúčastniť, pričom s jej obsahom sa žalobca nemal možnosť až doteraz oboznámiť a považuje ju za vyhotovenú dodatočne. Tiež poukázal na to, že neexistuje žiadne rozhodnutie správneho alebo iného príslušného orgánu o tom, že žalobca sa svojim konaním mal dopustiť akéhokoľvek protiprávneho konania v priamom vzťahu k spolužitiu v predmetnom ( bytovom) dome a taktiež zdôraznil, že žalobca neobdržal, okrem listu žalovaného zo dňa 24.07.2019 , ani od samotného žalovaného žiadne iné ďalšie upozornenia na jeho domnelé „závadné správanie“. Na základe vyššie uvedeného preto odkaz žalovaného v predmetnej výpovedi z nájmu bytu na jeho všeobecný List zo dňa 24.07.2019, resp. stretnutie na Mestskom úrade v Spišskej Novej Vsi dňa 20.08.2019, na ktorom neboli prijaté žiadne závery a o ktorom neexistuje relevantný záznam, nemožno považovať za konkretizáciu konania žalobcu, ktoré malo byť dôvodom na podanie predmetnej výpovede z nájmu bytu. Ďalej poukázal na to, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení pokúša o spätnú nápravu neurčitosti predmetnej výpovede a snaží sa konkretizovať konanie žalobcu, ktoré malo byť dôvodom na podanie výpovede z nájmu bytu výsluchom ním uvedených svedkov. Aj v tomto prípade ide len o všeobecné tvrdenia bez ich akejkoľvek bližšej konkretizácie. Žalobca poprel akékoľvek porušenie domového poriadku, resp. dobrých mravov z jeho strany a konanie žalovaného považuje len za pomstu z dôvodu jeho sťažnosti a poukazovania na nevyhovujúce podmienky poskytovania služieb žalovaným. Napokon poukázal na to, že predmetný spor sa netýka objasňovania správania sa žalobcu, ale neplatnosti výpovede z dôvodu jej neurčitosti.
5. Žalovaný v písomnej duplike zo dňa 03.12.2020 doručenej súdu dňa 08.12.2020 vo vzťahu k listu zo dňa 24.07.2019 uviedol, že ním bol žalobca výslovne vyzvaný, aby sa zdržal konania, ktorým by opätovne porušil citované ustanovenie Domového poriadku, t.j. aby nerušil a neobťažoval ostatných užívateľov a osoby bývajúce v dome nadmerným hlukom alebo iným nevhodným správaním, a teda žalovaný dostatočne skutkovo vymedzil a konkretizoval k akému narúšaniu pokojného bývania ostatných nájomcov bytov konaním žalobcu dochádza. Rovnako tak v predloženej zápisnici zo stretnutia konaného dňa 20.08.2019 je skutkové vymedzenie žalobcovho závadného konania, keďže predmetom sťažnosti, ktorá sa na ňom prerokúvala, bolo rušenie nočného kľudu žalobcom, t.j. zvonenie a vyklopávanie na dvere sťažovateľky, a v zápisnici zo stretnutia je opísaný priebeh stretnutia s uvedením vyjadrení zúčastnených osôb. Žalovaný má opätovne za to, že vo výpovedi zmluvy o nájme mestského bytu zo dňa 06.04.2020 ponúkol aj skutkové vymedzenie a konkretizovanie okolností zakladajúcich tam uvedený výpovedný dôvod, a to sprostredkovane okrem odkazu na list zo dňa 24.07.2019 aj odkazom na prejednanie sťažnosti na osobu žalobcu konané dňa 20.08.2019 na Mestskom úrade, ktorého sa žalobca osobne zúčastnil, čo žiadnym spôsobom nepoprel. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že zápisnica bola vyhotovená až dodatočne. K tvrdeniu žalobcu, že neexistuje žiadne rozhodnutie správneho alebo iného príslušného orgánu o tom, že žalobca sa svojim konaním mal dopustiť akéhokoľvek protiprávneho konania v priamom vzťahu k spolužitiu v predmetnom (bytovom) dome žalovaný už zaujal svoje stanovisko, keďže už vo vyjadrení k žalobe uviedol, že porušovanie zásad dobrých mravov nemusí byť podľa zákona hrubé, a nie je ani podmienkou, aby išlo o trestný čin alebo priestupok. Musí ísť však o konanie istý čas trvajúce, príp. opakované. Odmietol tvrdenie žalobcu, že mu bola daná výpoveď zmluvy o nájme mestského bytu ako pomsta, z dôvodu jeho sťažností a poukazovania na nevyhovujúce podmienky poskytovania sociálnych služieb. Uviedol, že nepociťuje voči žalobcovi žiadne negatívne emócie, čo mu neumožňuje ani jeho postavenie orgánu verejnej moci a o čom svedčí aj skutočnosť, že mal záujem uvedenú situáciu riešiť zmierlivo, bez ukončenia nájomného vzťahu so žalobcom.
6. Súd vykonal dokazovanie v danom spore výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi , a zistil tento skutkový stav veci:
7. Dňa 23.09.2011 žalovaný ako prenajímateľ prostredníctvom subjektu L. S., L. F. E. H., N. XX, L. W. U. a žalobca ako nájomca uzavreli Zmluvu o nájme mestského bytu , na základe ktorej žalovaný prenajal žalobcovi jednoizbový byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí v bytovom dome súm č. XXX na ul. N. Č.. XX v L.X. W.X. U..
8. Uvedený nájomný vzťah bol dojednaný predmetnou zmluvou na dobu neurčitú.
9. Prípisom sp.zn. XXXXX/XXXX zo dňa 24.07.2019 označeným ako „Upozornenie na dodržiavanie domového poriadku“ a adresovaným žalobcovi žalovaný tomuto žalobcovi oznámil, že dňa 12.07.2019 bola na Mestskom úrade žalovaného podaná sťažnosť vo veci sústavného porušovania Domového poriadku vo vyššie uvedenom bytovom dome, pričom podľa obsahu tohto prípisu mal sťažovateľ uviesť, že je sústavným obťažovaním žalobcu a jeho nevhodným správaním ohrozený. Zároveň uvedeným prípisom mal žalovaný žalobcu vyzvať, aby sa tento zdržal konania, ktorým by opätovne porušoval ustanovenia Domového poriadku, t.j. aby nerušil / neobťažoval ostatných užívateľov a osoby bývajúce v dome nadmerným hlukom alebo iným nevhodným správaním a tiež ho mal týmto prípisom upozorniť na možnosť ukončenia Zmluvy o nájme predmetného mestského bytu v prípade, že nedôjde k náprave.
10. Žalovaný nepreukázal, kedy bol uvedený prípis žalobcovi doručený.
11. Na uvedený prípis však žalobca reagoval prípisom zo dňa 14.8.2019 označeným ako „Upozornenie na dodržiavanie domového poriadku - nesúhlas s uvedenými obvineniami, ktoré sa nezakladajú na skutočnosti a sú nepravdivé“, ktorý bol žalovanému podľa prijímacej pečiatky doručený dňa 19.08.2019, a v ktorom žalobca sa ohradil proti uvedeným obvineniam zo "sústavného obťažovania a nevhodného správania" voči bližšie neurčenej osobe sťažovateľa, resp. sťažovateľky a uviedol, že obvinenie sa nezakladá na pravde. Uvádzal, že nevie o aké obťažovanie ide a žiadal o osobnú konfrontáciu so sťažovateľom. Poukázal na to, že žiadal o možnosť nahliadnutia do Sťažnosti, ktorú na neho podal sťažovateľ, resp. sťažovateľka, čo mu bolo na I. L.N. U. Y. žalovaného odmietnuté. Tiež poukázal na to, že sa osobné prejednanie uvedenej sťažnosti s ním do dňa spísania tohto jeho vyjadrenia neuskutočnilo.
12. Dňa 20.08.2019 sa uskutočnilo stretnutie na Mestskom úrade žalovaného, na ktorom sa prejednávali sťažnosti na správanie sa žalobcu, ktorého bol aj tento účastný. Z tohto stretnutia mala byť spísaná zápisnica, ktorú súdu žalovaný v tomto konaní predložil, ktorá je opatrená len podpisom Y.. K. I.- vedúcej oddelenia soc. vecí, ktorá ju mala zapisovať.
13. Podľa obsahu uvedenej zápisnice malo byť predmetom prerokúvania na uvedenom stretnutí rušenie nočného kľudu, t.j. zvonenie, vyklopávanie, ktorého sa mal údajne dopúšťať žalobca. V uvedenej zápisnici bolo ďalej zaznamenané vyjadrenie p. L. o tom, že jej za posledné mesiace žalobca stále vyzváňa a klope na dvere, vzhľadom k čomu sa jej odvtedy zhoršil aj zdravotný stav. Na to nasleduje zaznamenaná reakcia žalobcu, ktorý uviedol, že nesúhlasí s tvrdením menovanej a že jej tvrdenia sú nepravdivé a vymyslené. On nemá záujem nikomu škodiť, naopak práve jemu niekto v noci vyzváňa, pričom od roku 2018 si zaznamenáva deň, čas a meno vrátnika, ktorý má službu a kto mu zvoní. Ďalej bolo v uvedenej zápisnici zaznamenané vyjadrenie T.. C., že od určitého času sa žalobca začal ku nej správať čudne a stále na ňu útočil, a tiež že ona ako domová dôverníčka si zapisuje všetko, čo jej obyvatelia bytového domu rozprávajú a na čo sa sťažujú, pričom medzi nimi bola aj suseda L., ktorá sa sťažovala na žalobcu, ktorý jej stále vyzváňa. Následne je v uvedenej zápisnici zaznamenané vyjadrenie p. R. o tom, že jej žalobca kričal do čiernej strapatej, ktorá mu v noci vyzváňa, a tiež že si táto ako vrátnička musí robiť svoju prácu, kde v bytovom dome urobí obhliadku, keď nastúpi do práce. Nasleduje vyjadrenie T.. H. o tom, že pri jeho obchôdzke v bytovom dome na treťom poschodí, kde býva žalobca , zistil, že tento sedí pred svojimi dvermi a v ruke drží nôž. Na jeho otázku, čo tu robí, mu neodpovedal a od toho času sa žalobca správa čudne. Ďalej je zaznamenané vyjadrenie T.. V. o tom, že žalobca stále útočí na jeho osobu keď má službu a že mu žalobca hovorí, že mu dotyčný stále vyzváňa, a tiež jeho vyjadrenie o tom, že na záberoch kamier nie sú žiadne záznamy o zvonení vrátnikov. Nasleduje vyjadrenie T.. K.. J. o tom, že vrátnik p. V. určite nezvonil dňa 19.08.2019, lebo práve v tom čase bol na kontrole v bytovom dome, a že žalobcovi dohovoril, že nie je možne zasahovať do zvončekov, lebo je to majetok mesta. Napokon nasleduje ešte pripomienka T.. R.. Š. o tom, že je potrebné dodržiavať domový poriadok, kde v krajnom prípade môže dôjsť k zrušeniu nájomného vzťahu s mestom.
14. V závere uvedenej zápisnice sa uvádza, že sa zúčastnení dohodli, že sa nebudú robiť žiadne závery, ale do konca augusta 2019 budú sledovať neútočenie na seba a v septembri 2019 sa dohodnú o ďalšom opatrení, aby sa to neopakovalo.
15. Vyššie uvedený obsah tejto zápisnice je žalobcom spochybňovaný.
16. Prípisom sp.zn. XXXX-/. - T.. zo dňa 06.04.2020 označeným ako „Výpoveď zmluvy o nájme mestského bytu“ a adresovaným žalobcovi žalovaný vypovedal v súlade s článkom V ods. 3. predmetnej Zmluvy uvedenú zmluvu z dôvodu, že ako nájomca sústavne narúša pokojné bývanie ostatných nájomcov bytov a porušuje dobré mravy v dome (§ 711 ods. 1 písm. c) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). V uvedenej výpovedi žalovaný poukázal na to, že listom zo dňa 24.07.2019 ho ( žalobcu) upozornil na dodržiavanie domového poriadku a že následne dňa 20.08.2019 sa uskutočnilo prejednanie sťažnosti na osobu žalobcu na Mestskom úrade za účasti sťažovateľky, zamestnancov pracujúcich na vrátnici bytového domu, zamestnancov MsÚ a vedenia mesta, avšak k zlepšeniu vzniknutej situácie do dňa spísania uvedenej výpovede nedošlo.
17. Zároveň žalovaný v uvedenej výpovedi upozornil žalobcu na to, že v dôsledku tejto skutočnosti tomuto nájom predmetu nájmu zanikne uplynutím výpovednej doby, ktorá je 3-mesačná a táto začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bola doručená táto výpoveď, a zároveň ho v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka vyzýval, aby do uplynutia výpovednej doby, najneskôr však do 15 dní od zániku nájmu (ČI V. ods. 4 Zmluvy) predmet nájmu vypratal a odovzdal ho v stave, v akom ho prevzal.
18. Z predloženej doručenky a následnej účastníckej výpovede žalobcu vyplynulo, že žalobca uvedenú výpoveď prevzal dňa 14.04.2020.
19. Podľa účastníckej výpovede žalobcu, okrem prípisu zo dňa 24.07.2019 už od žalovaného neobdržal žiaden iný prípis, ktorým by mu bolo vytýkané nevhodné správanie sa.
20. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
d./ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
21. Podľa § 711 ods. 1zákona č. 40/1964 Zb. , Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a doplnkov ( ďalej len ako „ Občiansky zákonník“) , prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
c) nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome.
22. Podľa § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
23. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
24. Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
25. Podľa § 1 písm. a./ zákona č. 62/2020 Z.z., o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.
26. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť. Žalobca sa svojou žalobou domáha určenia právnej skutočnosti - neplatnosti výpovede z nájmu bytu.
27. Pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Právna teória v tejto otázke nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in concreto z právneho predpisu ( najmä z hmotného práva). V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti (zvyčajne) pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem .( porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 505). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na bod 22 odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 87/2014-43 zo dňa 10.09.2014, v ktorom uvedený súd vyslovil právny názor, že „predmetom určenia podľa § 80 písm. c) OSP môže byť len právo alebo právny vzťah, ale nie právna skutočnosť, za predpokladu, ak nie je možné uplatniť nárok na plnenie, ktorý v predmetnej veci bol správne uplatnený.“
28. Podľa novej právne úpravy , a to § 137 písm. d./ CSP , žalobou síce možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti ( napr. neplatnosti zmluvy) avšak podmienkou tohto rozhodovania je, aby možnosť určenia takejto skutočnosti vyplývala z osobitného predpisu.
29. I keď Občiansky zákonník je potrebné ponímať ako všeobecne záväzný právny predpis upravujúci občianske práva a povinnosti subjektov práva , je podľa názoru súdu potrebné považovať právnu úpravu ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka práve za takú úpravu, ktorá spĺňa charakteristiku tzv. osobitného právneho predpisu , na ktorý § 137 písm. d./ CSP odkazuje. Otázka platnosti, resp. neplatnosti právny úkonov vo všeobecnosti je totiž v uvedenom Občianskom zákonníku upravená v jeho ust. § 37 a násl., a právna úprava § 711 ods. 6 uvedeného zákona tak predstavuje špecifickú právnu úpravu, ktorá dopĺňa túto všeobecnú úpravu o ďalšie prípady neplatnosti špecifického právneho úkonu - výpovede z nájmu bytu, pre preukázanie ktorej sa oprávnený subjekt (nájomca) prípadne môže tejto neplatnosti výslovne podľa odkazu tohto zákonného ustanovenia domáhať na súde. V opačnom prípade by uvedené ustanovenie predstavovalo obsolentné ustanovenie, ktoré by nemalo toho času žiaden význam, čo zákonodarca prijatím právnej úpravy § 137 písm. d./ CSP určite nezamýšľal.
30. Navyše treba mať na pamäti, že ustanovenie § 137 CSP obsahuje len demonštratívny výpočet druhov žalôb, čo potvrdzuje slovo „najmä“.
31. V tejto súvislosti súd uvádza, že v rozhodovacej praxi Európskeho súdu pre ľudské práva sa už skôr presadila interpretácia práva na prístup k súdu, podľa ktorej môže byť jeho neprípustným obmedzením, pokiaľ by štát fakticky odnímal z pôsobnosti súdov celú skupinu občianskoprávnych žalôb. Došlo by tak k situácii, za ktorej by postup civilného súdu závisel až druhotne na materiálnom obsahu daného práva; prvotne by žalobe stála v ceste procedurálna bariéra, ktorá by mohla byť neoprávnená (k tomu porov. rozsudky vo veciach Fayed proti Spojenému kráľovstvu z 21. 9. 1994, č. 17101/90, § 67 alebo Tserkva Sela Sosulivka proti Ukrajine z 28. 2. 2008, č. 37878/02, § 50-53; bližšie tiež Kmec, J. in Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Európsky dohovor o ľudských právach. Komentár . 1. vydanie. Praha: CH Beck, 2012, s. 630-631)./ citované podľa Nálezu Ústavního soudu České republiky sp.zn. I. ÚS 1440/14 ze dne 11.07.2017, bod 23/ .
32. Z procesného hľadiska preto súd vzhľadom na vyššie uvedené nevidel dôvod nepripustiť takúto žalobu žalobcu, nakoľko len skrz procesný predpis pri jeho striktnom výklade, ak by úpravu § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka nepovažoval práve z tzv. osobitný predpis umožňujúci podať predmetnú určovacia žalobu a viesť o nej toto sporové konanie, by navodil situáciu porušenia práva žalobcu na relevantné konanie súdu spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti), čo je v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR .
33. Súd si preto ustálil, že žalobcom podaná určovacia žaloba z procesného hľadiska je prípustná.
34. Súd v ďalšom kroku hodnotil, či predmetná žaloba zo strany žalobcu bola podaná včas, t.j. v rámci lehoty , ktorú pre jej podanie vymedzuje § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka prvá veta, teda do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede žalobcovi.
35. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi bola predmetná výpoveď doručená dňa 14.04.2020 a žaloba v tomto spore bola na súde podaná dňa 29.07.2020.
36. Zároveň ale podľa osobitnej právnej úpravy § 1 písm. a./ zákona č. 62/2020 Z.z., platilo, že, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti uvedeného zákona do 30. apríla 2020 neplynú.
37. Je teda zrejmé, že v prípade žalobcu, ktorý si predmetnú výpoveď z nájmu bytu prevzal dňa 14.04.2020, lehota na podanie žaloby o neplatnosť tejto výpovede v období mesiaca apríl 2020 neplynula ( spočívala) a začala mu plynúť až po uplynutí dňa 30.04.2020, teda počnúc 01.05.2020, a keďže príslušnú žalobu v danom spore podal dňa 29.07.2020, t.j. ešte pred uplynutím lehoty troch mesiacov ( ktorá by mu uplynula až dňa 30.07.2020), bola táto jeho žaloba podaná včas.
38. Pokiaľ ide o samotné hmotnoprávne posúdenie podstaty tohto sporu súd k tomu uvádza, že podľa § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná, pričom dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
39. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 2/2007 publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 16/2008, uviedol, že skutkové vymedzenie dôvodu výpovede z nájmu bytu musí byť konkretizované uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí realizáciu zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa nájomný vzťah končí. Nedostatok chýbajúceho skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu nemožno napraviť dodatočným dopĺňaním údajov. K rovnakým právnym záverom dospel najvyšší súd tiež v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 350/2009, v ktorom uviedol, že z ustanovenia § 711 ods. 2 Občianskeho vyplýva, že písomná výpoveď z nájmu bytu musí výpovedný dôvod aj skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Skutkové vymedzenie výpovede nemožno stotožniť s odkazom na § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka (neplatenie nájomného a úhrad za plnenie poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace), ale musí ísť o konkretizovanie naplnenia uvedeného dôvodu skutočnosťami, v ktorých prenajímateľ vidí realizáciu zákonného dôvodu výpovede nájmu bytu. (v danom prípade teda s uvedením mesiacov, kedy nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu - poznámka súdu prejednávajúceho tento spor sp.zn. XXC/XX/XXXX ) . Obdobné závery prijal najvyšší súd tiež v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 248/2009. ( porovnaj UZNESENIE Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/184/2017 zo dňa 29.01.2018).
40. Jedným zo spôsobov zániku nájmu bytu je výpoveď (§ 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Výpoveď z nájmu bytu podľa citovaného ustanovenia je krajným opatrením predstavujúcim najprísnejšiu možnú sankciu za porušenie povinností nájomcom, ktorej použitie musí byť úmerné závažnosti konania nájomcu v konkrétnom prípade. Výpoveď z nájmu bytu je jednostranným hmotnoprávnym úkonom, ktorý musí spĺňať podmienky stanovené Občianskym zákonníkom v jeho všeobecnej časti ( § 37 a nasl. ), ako i v jeho osobitnej časti ( § 710 ods. 3 ). Musí ísť o taký písomný prejav vôle prenajímateľa, z ktorého je zrejmé, že smeruje k zániku nájmu bytu výpoveďou z niektorého z dôvodov uvedených v § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom prejav vôle musí obsahovať okrem výpovedného dôvodu aj lehotu, kedy sa má nájom skončiť ( § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka ). Požadovaný predpokladaný právny následok - účinok môže vyvolať len platný právny úkon, rovnako ako jednostranný právny úkon výpoveď z nájmu bytu môže vyvolať ňou sledovaný cieľ len za predpokladu, že je právnym úkonom platným. Z ustanovenia § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že písomná výpoveď z nájmu bytu musí výpovedný dôvod aj skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Skutkové vymedzenie nemožno stotožniť s odkazom na § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, vrátane citácie tohto zákonného ustanovenia ( neplatenie nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace ), ale musí ísť o konkretizovanie naplnenia uvedeného výpovedného dôvodu skutočnosťami, v ktorých prenajímateľ vidí realizáciu zákonného dôvodu výpovede nájmu bytu. ( porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 262/2007 z 25. novembra 2008).
41. I keď vyššie uvádzaná judikatúra najvyššieho súdu sa viaže predovšetkým na posudzovanie určitosti prejavu výpovede realizovanej podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, jej závery sa v plnej miere podľa názoru súdu dajú aplikovať aj na výpoveď z nájmu bytu realizovanú podľa § 711 ods. 1 písm. c/ Občianskeho zákonníka, a teda aj v jej je potrebné konkretizovanie naplnenia uvedeného výpovedného dôvodu skutočnosťami, v ktorých prenajímateľ vidí realizáciu zákonného dôvodu výpovede nájmu bytu. Túto požiadavku však výpoveď žalovaného, ktorej neplatnosť je predmetom tohto sporu, nespĺňa.
42. V predmetnej Výpovedi zmluvy o nájme mestského bytu sp.zn. XXXX-/. - T.. zo dňa 06.04.2020 sa uvádza, že túto žalovaný žalobcovi dáva z dôvodu, že žalobca ako nájomca sústavne narúša pokojné bývanie ostatných nájomcov bytov a porušuje dobré mravy v dome (§ 711 ods. 1 písm. c) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka), pričom bližšiu konkretizáciu, akým konaním zo strany žalobcu malo dochádzať k uvedenému sústavnému narúšaniu pokojného bývania ostatných nájomcov a kedy sa tak konkrétne malo diať , resp. akým konkrétnym konaním a kedy konkrétne mal žalobca porušovať dobré mravy v bytovom dome, už uvedená výpoveď neobsahuje.
43. Obrana žalovaného spočívajúca v tom, že uvedená konkretizácia výpovedného dôvodu bola vykonaná odkazom na obsah listu zo dňa 24.07.2019 , ktorý bol doručený žalobcovi, resp. odkazom na zápisnicu zo stretnutia konaného dňa 20.08.2019, v ktorých sa má nachádzať príslušné skutkové vymedzenie, je nenáležitá.
44. List žalovaného z 24.07.2019 totiž síce popisoval nejakú situáciu, avšak ani táto nebola vo vzťahu ku konkrétnemu konaniu žalobcu nijako bližšie špecifikovaná, keďže z neho nebolo zrejmé kedy konkrétne, vo vzťahu ku komu a predovšetkým akým spôsobom sa mal žalobca dopustiť konania, ktoré malo spočívať v rušení, či obťažovaní ostatných užívateľov či už nadmerným hlukom alebo iným nevhodným správaním. Vzhľadom na uvedenú alternáciu z listu nie je zrejmé, či sa teda žalobca dopustil konania, ktoré spôsobovalo nadmerný hluk (v takomto prípade nie je zrejmé ako sa táto hlučnosť zo strany žalobcu a kedy mala prejavovať a zároveň realizovať do takej miery, že to vyúsťovalo do obťažovania ostatných užívateľov bytov), alebo to bolo úplne iné konanie, ktoré by malo byť nevhodné, pričom nie je zrejmé v čom táto nevhodnosť mala spočívať.
45. Navyše vzhľadom na formuláciu textu tohto listu ani toto samotné bližšie nešpecifikované konanie žalobcu realizované ešte pred spísaním uvedeného listu samo o sebe nemohlo byť skutkovo vymedzeným dôvodom výpovede, nakoľko týmto listom bol žalobca vyzvaný zdržať sa do budúcna ďalšieho konania narušujúceho spolužitie (teda nie samotné konanie z 12.07.2019 mohlo byť dôvodom výpovede ale len nejaké budúce jeho konanie), čo je aj zrejmé z ďalšej formulácie v tomto liste, kde možnosť výpovede bola viazaná na „nevykonanie nápravy“ v budúcnosti. Pritom toto ďalšie konanie na strane žalobcu, ktorým „nevykonal nápravu“, vo výpovedi nebolo nijako bližšie konkretizované, nakoľko vo výpovedi sa uvádza len to, že „k zlepšeniu vzniknutej situácie do dnešného dňa“ , t.j. do dňa spísania uvedenej výpovede nedošlo.
46. Rovnako tak konkretizácia naplnenia uvedeného výpovedného dôvodu jeho bližším skutkovým vymedzením nevyplýva ani zo zápisnice z 20.08.2019, pretože bez ohľadu na námietky žalobcu k jej obsahu, z tejto zápisnice vyplynulo, že sa po dohode zúčastnených strán zo skutočností v nej zaznamenaných nebudú robiť žiadne závery, do konca augusta 2019 sa malo sledovať vzájomné neútočenie medzi zúčastnenými , a až v septembri 2019 sa malo rozhodnúť o prípadnom ďalšom opatrení, aby sa to neopakovalo. Inými slovami pre prípadný akýkoľvek postih voči osobe žalobcu mali byť relevantné skutočnosti , ktoré mali nastať po dátume 20.08.2019, t.j. po spísaní uvedenej zápisnice, čo napokon potvrdzuje aj samotný vyššie uvedený text výpovede, tak ako už súd naznačil, ktorý pojednával o bližšie nešpecifikovanom „nezlepšení situácie“, ktoré však v žiadnom prípade nie je vo výpovedi a ani v inom prípadnom písomnom prejave, ktorý by bol súdu predložený, a na ktorý by výpoveď prípadne odkazovala, konkretizované.
47. Súd zamietol ako návrh žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom ním navrhnutých svedkov uvedených v jeho písomnej replike zo dňa 11.12.2020, tak aj návrh žalovaného na vykonanie dôkazu výsluchom ním navrhnutých svedkov obsiahnutý v jeho písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.10.2020 resp. v jeho písomnej duplike zo dňa 03.12.2020, nakoľko podľa názoru súdu tieto dôkazy neboli relevantné pre rozhodnutie v danej veci.
48. Tak ako už súd vyššie uviedol, nedostatok chýbajúceho skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu v písomnej výpovedi nemožno napraviť dodatočným dopĺňaním údajov, pričom podľa návrhov oboch strán sporu výsluchy nimi navrhnutých svedkov mali práve k tomu smerovať, keďže nimi sa malo potvrdiť , resp. vyvrátiť to, či sa žalobca skutočne dopúšťal konania, ktoré by bolo z právneho hľadiska možné subsumovať pod výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. c / Občianskeho zákonníka.
49. Keďže však ale konkretizácia konaní žalobcu, ktoré mali napĺňať uvedený výpovedný dôvod, nebola obsiahnutá v samotnej písomnej výpovedi, v dôsledku čoho táto výpoveď podľa názoru súdu trpela vadou v zmysle § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka, výsluchom týchto svedkov nebolo možné následne tento nedostatok naprávať.
50. Pokiaľ aj žalovaný navrhoval vykonať výsluch ním navrhnutých svedkov aj za účelom preukázania pravdivosti tvrdení, ktoré mali byť uvedené v písomnom vyhotovení zápisnice z 20.08.2019, ktorej obsah bol zo strany žalobcu spochybňovaný, aj na vykonanie tohto dôkazu za týmto účelom súd nevidel relevantný dôvod , a to s poukazom k tomu, ako sa s obsahom tohto listinného dôkazu vyššie uvedeným spôsobom vyporiadal.
51. Súd už vyššie uviedol, že z predmetnej zápisnice 20.08.2019, ktorej pravdivosť tak mali uvedení svedkovia osvedčovať, totiž vyplynulo, že sa po dohode zúčastnených strán zo skutočností v nej zaznamenaných nebudú robiť žiadne závery, do konca augusta 2019 sa malo sledovať vzájomné neútočenie medzi zúčastnenými, a až v septembri 2019 sa malo rozhodnúť o prípadnom ďalšom opatrení, aby sa to neopakovalo. Inými slovami pre prípadný akýkoľvek postih voči osobe žalobcu mali byť relevantné skutočnosti, ktoré mali nastať po dátume 20.08.2019, tie však už v tejto zápisnici nie sú zaznamenané.
52. Pokiaľ by aj svedkovia osvedčovali obsah tejto zápisnice, to by vzhľadom na jej písomne zaznamenané závery nemalo žiaden význam pre posúdenie splnenia podmienky konkretizácie výpovedného dôvodu obsiahnutého v spornej výpovedi za dôvodov , ktorú už súd vyššie vysvetlil.
53. Pokiaľ by sa prípadne svedkovia vyjadrovali k skutočnostiam nastálym po dátume vyhotovenia uvedenej zápisnice, opäť by to bolo dodatočným dopĺňaním údajov, pre ktoré mohla byť uvedená výpoveď žalobcovi daná, čo však ako súd už vyššie uviedol je neprípustné, keďže tieto údaje priamo v tejto výpovedi neboli uvádzané.
54. Vzhľadom na uvedené preto súd uzavrel, že vo Výpovedi žalovaného zo zmluvy o nájme mestského bytu sp.zn. XXXX-/. - T.. zo dňa 06.04.2020 nie je žalovaným uvádzaný výpovedný dôvod dostatočne konkretizovaný uvedením takých skutkových okolností, ktoré by osvedčovali žalovaným ako prenajímateľom tvrdený výpovedný dôvod, v dôsledku ktorého realizoval uvedenú výpoveď, a teda súd ustálil, že vzhľadom k uvedenému je táto výpoveď podľa § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatná, a preto žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.
55. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
56. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
57. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
58. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
59. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu zodpovedajúcom pomeru jeho úspechu v tomto spore, ktorý bol 100%.
61. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení sp.zn. 6 Cdo/65/2017 zo dňa 30.05.2017, ako aj v uznesení sp. zn. 6 Cdo 222/2016 zo dňa 23. marca 2017, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.
62. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.