Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/350/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Viery Petríkovej, v právnej

veci navrhovateľky K. B., bývajúcej v Z., proti odporcovi E. H., bývajúcemu v S.,

zastúpeného Mgr. Z. G., advokátkou v N., o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu,

vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre z 30. júna 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie odporcu z a m i e t a .

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom (v poradí prvým) z 26. októbra 2006 č.k.

-32 návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi určenia

neplatnosti výpovede z nájmu bytu, zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť

odporcovi náhradu trov konania 2 848,-- Sk k rukám jeho právnej zástupkyne do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka uviedla, že odporca nie je vlastníkom bytu,

v ktorom býva. Taktiež uviedla, že platila odporcovi nájomné, tento ho však odmietol

preberať. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danej veci je možný

postup podľa dvoch rôznych hmotnoprávnych inštitútov. V prípade, že priestory, ktoré

navrhovateľka užíva sú bytom, a odporca je vlastníkom celej nehnuteľnosti, bola výpoveď

z nájmu zo strany odporcu navrhovateľke daná dôvodne, pretože si neplnila svoju povinnosť

platiť nájomné (nezaplatené za 33 mesiacov). Iný postup by nasledoval v prípade, ak by nešlo

o byt. Na liste vlastníctva je predmetná nehnuteľnosť totiž uvádzaná ako administratívna

budova. Ak by neexistovalo kolaudačné rozhodnutie, ktoré by umožňovalo priestory

nehnuteľnosti užívať ako byt, nemohlo by v zmysle stavebných predpisov vôbec vzniknúť

právo osobného užívania bytu, a nadväzne na to by nemohlo vzniknúť ani právo nájmu.

V takom prípade by odporca nemohol dať navrhovateľke výpoveď z nájmu bytu. Pri takomto

právnom posúdení veci by navrhovateľka nemala naliehavý právny záujem na predmetnom

určení. Súd považoval za nehospodárne doplniť dokazovanie, lebo účastníci nemali návrhy

na doplnenie dokazovania ohľadne stavebnej charakteristiky nehnuteľnosti, respektíve

kolaudačného rozhodnutia, keďže by to zamietajúci výrok súdu nezmenilo. O trovách konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľky uznesením z 20. februára 2007 sp. zn.

zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uviedol, že súd prvého stupňa sa neriadil , preto rozhodnutie okresného

súdu považoval za nepreskúmateľné. Poukázal na to, že dôkazné bremeno na preukázanie či

ide o byt je na navrhovateľke. Bude potrebné predložiť kolaudačné rozhodnutie, prípadne

rozhodnutie o pridelení bytu, následne dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu a ďalej zabezpečiť

zo stany súdu pripojenie spisu katastrálneho úradu.

Okresný súd Nitra rozsudkom (v poradí druhým) z 21. augusta 2008 č.k.

-322 návrh navrhovateľky zamietol. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť

odporcovi náhradu trov konania 11 017,-- Sk k rukám jeho právnej zástupkyne do 15 dní

od právoplatnosti rozsudku. Súd zistil, že manželovi navrhovateľky bol na základe zápisnice

o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu 26. októbra 1971, ktorú podpísala navrhovateľka,

odovzdaný byt. Tento sa nachádza podľa výpisu z katastra nehnuteľností v administratívnej

budove na parcele č. X. v k. ú. Z. (predtým bola budova vedená v pozemkovoknižnej vložke

č. X. ako obytná budova). Budovu od správkyne konkurznej podstaty odkúpil odporca

v celosti. Svoje vlastníctvo preukázal listom vlastníctva č. X. k. ú Z.. Odporca dal 19. júla

2006 navrhovateľke výpoveď z nájmu z dôvodu, že viac ako 33 mesiacov neplatila nájomné

v sume 409,-- Sk mesačne. Nájomné z pred septembra 2003 navrhovateľke odporca vrátil

z dôvodu, že v tom čase ešte nebol vlastníkom nehnuteľnosti. Aj keď predmetná nehnuteľnosť

je v súčasnosti na liste vlastníctva evidovaná ako nebytový priestor – administratívna budova,

3

neznamená to, že sa v nehnuteľnosti nenachádza byt, vzhľadom na pôvodný právny stav

budovy. Navrhovateľka mala pridelený v nehnuteľnosti existujúci byt, ktorý je v súlade so

stavebným zákonom bytom. Jeho charakter nebol zákonným spôsobom zmenený. K zmene

charakteristiky prišlo len na základe zápisu nehnuteľnosti na list vlastníctva. Výpoveď

z nájmu bytu bola navrhovateľke odporcom daná dôvodne pre neuhradené nájomné, pričom

navrhovateľka netvrdila a nebolo ani zistené, že by bola z objektívnych dôvodov v hmotnej

núdzi, teda, že by jej finančné pomery nedovoľovali platiť nájomné v sume 409,-- Sk

mesačne. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 30. júna 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že výpoveď odporcu

z nájmu bytu nachádzajúceho sa na B., ktorý sa nachádza v administratívnej budove súpisné

číslo X., postavený na parcele č. X. k. ú. Z., daná navrhovateľke 19. júla 2006 je neplatná.

Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd

prvého stupňa i odvolací súd vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zabezpečenia listín

týkajúcich sa charakteru priestorov, ktoré užíva navrhovateľka a ich pridelenia v roku 1963.

Jediným dokladom preukazujúcim reálne, že navrhovateľke a jej manželovi bol pridelený

predmetný byt a že išlo o byt je dohoda o prevzatí bytu z roku 1971, v ktorej sa uvádza

i to, že byt bol pridelený na základe rozhodnutia národného výboru. Toto rozhodnutie

sa však v archívoch nezachovalo. Z evidencie o stavaniach M.Z. v rokoch 1941 – 1951

vyplýva, že na základe žiadosti žiadateľa – Zväzu hospodárskych, družstevných a obilných

skladíšť bolo vydané stavebné povolenie 20. marca 1943 na stavbu skladišťa a 4 kompletných

bytov a používacie povolenie bolo vydané okresným úradom 12. apríla 1944 pod č. D..

Rovnaká skutočnosť vyplýva i z evidencie stavieb ONV Z. v rokoch 1937-1950, kde pod

poradovým číslom X. je zapísané číslo stavebného povolenia z 20. marca 1943 č. X. pre Z.

na výstavbu 2-poschodového obilného skladu s príslušenstvom, 4 kancelárskych miestností,

3 úrad. bytov. Rozhodnutie o pridelení bytu malo povahu správneho aktu. Dohoda

o odovzdaní a prevzatí bytu bola základnou právnou skutočnosťou, ktorá viedla ku vzniku

právneho dôvodu bývania ( v znení do 31. decembra

1982). Dohoda plnila funkcie, ktoré pred rokom 1964 plnili iné zmluvy, najmä zmluva

nájomná. Navrhovateľka ničím nepreukázala pridelenie predmetného bytu v roku 1963.

Listinným dôkazom je až dohoda o prevzatí bytu z roku 1971. Z dohody jednoznačne

vyplýva, že byt bol pridelený na základe rozhodnutia MNV, toto rozhodnutie existovalo,

bolo vydané, avšak v archívoch sa nezachovalo. Táto skutočnosť však nemôže byť

v neprospech navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania možno vyvodiť, že navrhovateľke

s manželom bol pridelený predmetný byt do osobného užívania, vzniklo im právo spoločného

užívania a to najneskôr v roku 1971, keďže nie je možné zistiť, kedy presne došlo k prideleniu

bytu. V pochybnostiach treba prihliadať na skutočnosti, ktoré sú v prospech užívateľa bytu,

pretože nie jeho vinou nie je možné zabezpečiť dôkazy. Po smrti manžela sa navrhovateľka

v zmysle stala výlučnou nájomníčkou bytu. Odporca

v písomnej výpovedi uviedol iba ten dôvod výpovede, že navrhovateľka nezaplatila nájomné

za 33 mesiacov. Takto špecifikovaný výpovedný dôvod je nedostatočný, pretože odporca

neuviedol konkrétne mesiace, alebo presne dátumovo vymedzené obdobie neplatenia

nájomného a ani výšku dlhu na nájomnom. Tento formálny nedostatok výpovede spôsobuje

neplatnosť výpovede z nájmu bytu. Dokonca nielen v priebehu celého konania, ale ani na

odvolacom pojednávaní odporca nedoplnil a nešpecifikoval za aké obdobie navrhovateľka ku

dňu dania výpovede nezaplatila nájomné a aký dlh mala. Výpoveď z nájmu bytu pre

nezaplatenie nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas

ako 3 mesiace musí byť konkretizovaná časovým obdobím a aj výškou nedoplatku.

Nedostatok tohto vymedzenia nie je možné odstrániť dodatočným doplnením údajov.

Nedostatok neuvedenia konkrétnych mesiacov a výšky dlhu nemožno napraviť dodatočným

dopĺňaním údajov, pretože dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. V priebehu konania

však bolo zistené, že navrhovateľka dlh na nájomnom uhradila a v súčasnosti nemá žiadny

nedoplatok, čo potvrdil i odporca. Dôvodom neplatenia nájomného nebola svojvôľa

navrhovateľky, že by nájomné nechcela platiť, ale jej zneistené právne postavenie voči

odporcovi, ktoré zapríčinil práve odporca. Navrhovateľka najprv v roku 2003 a 2004 začala

nájomné odporcovi platiť. Ten jej v roku 2003 vrátil platby a oznámil, že nie je vlastníkom

nehnuteľností. Keď navrhovateľka už jednoznačne vedela, komu má nájomné platiť, zasielala

platby pravidelne v dvojmesačných platbách a aj naďalej zasiela, zároveň uhradila i celý dlh.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je potrebné konštatovať, že dôvody neplatenia

nájomného neboli zavinené výlučne navrhovateľkou, preto s poukazom na ust. § 3

by nebolo možné poskytnúť ochranu odporcovi ani v prípade, ak by

výpoveď z nájmu bytu spĺňala formálne náležitosti. O trovách konania rozhodol podľa § 224

ods. 1 a

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal odporca dovolanie. Žiadal, aby dovolací súd

napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietne a zároveň navrhovateľke

uloží povinnosť nahradiť odporcovi trovy prvostupňového, odvolacieho a aj dovolacieho

konania. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z Uviedol, že odporca

bezodkladne potom, ako sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa predmetný byt

nachádza, prostredníctvom advokáta oznámil navrhovateľke, že je vlastníkom nehnuteľnosti.

Nadobudnutím vlastníckeho práva k prenajatej nehnuteľnosti vznikla navrhovateľke ako

nájomcovi povinnosť uhrádzať nájomné výlučne odporcovi. Z dôvodu, že navrhovateľka

po dobu dlhšiu ako tri mesiace nájomné neplatila, bola splnená podmienka výpovede z nájmu

bytu podľa . Odporca vo výpovedi uviedol, že

16. septembra 2003 mu bola od navrhovateľky doručená suma 818,-- Sk ako nájomné za júl

a august, avšak ďalšie platby na nájomné už odporca nedostával. Ďalej uviedol, že

navrhovateľka nemala zaplatené za viac ako 33 mesiacov. Je preto názoru, že takto

vymedzený dôvod je dostatočný, nezameniteľný s iným výpovedným dôvodom a zodpovedá

tomu, čo mal zákonodarca na mysli pri tvorbe pravidiel výpovede, ktoré majú zabezpečiť

ochranu nájmu bytu. Navrhovateľka uviedla a tvrdila to v celom konaní, že nájomné neplatila

úmyselne z dôvodu, že neuznáva odporcu ako vlastníka bytu a teda ani ako prenajímateľa.

Poukazujúc na toto vyjadrenie navrhovateľky je nesprávne konštatovanie odvolacieho súdu,

že dôvodom neplatenia nájomného nebola svojvôľa navrhovateľky, že by nájomné nechcela

platiť, ale jej zneistené právne postavenie voči odporcovi, ktoré zapríčinil práve odporca. Tiež

nie je možné stotožniť sa s názorom odvolacieho súdu v tom zmysle, že by zotrvanie

na výpovedi aj po dodatočnom zaplatení nájomného mohlo byť posudzované ako v rozpore

s dobrými mravmi ( ). Súd potom, ako zistil, že navrhovateľka

nebola v hmotnej núdzi, nemal sa ani zaoberať otázkou doplatenia nájomného. Ako zo znenia

vyplýva, skutočnosť, že dlžník neuhradené nájomné dodatočne

zaplatí, nemá na zánik nájmu žiadny vplyv. To znamená, že platne vypovedaný nájomný

vzťah zanikne bez ohľadu na to, či bolo dlžné nájomné dodatočne uhradené alebo nie.

Navrhovateľka sa k dovolaniu odporcu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané včas účastníkom konania ( ), zastúpeného

advokátom ( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je

dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je

vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup

súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a ich existencia

nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Dovolateľ v podstate namietal, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), pretože na rozdiel

od záveru odvolacieho súdu mal za to, že výpoveď z nájmu bytu spĺňa všetky zákonom

požadované náležitosti a teda je platná.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu odvolací súd na zistený skutkový stav (ktorý

nebol v dovolacom konaní spochybňovaný) použil správny právny predpis, ktorý aj správne

interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Dovolací súd

v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery odvolacieho súdu a na ich

doplnenie uvádza nasledovné:

Predmetom dovolacieho konania je posúdenie, či výpoveď z nájmu bytu, ktorú dal

odporca navrhovateľke 19. júla 2006 spĺňa, alebo nespĺňa zákonom požadované náležitosti

a teda či je, alebo nie je platná. Dôvodom uvedeným vo výpovedi je nezaplatenie nájomného

za 33 mesiacov ( ) bez akéhokoľvek ďalšieho

podrobnejšieho vymedzenia ako uvedenia dlžnej sumy a mesiacov, za ktoré navrhovateľka

nájomné nezaplatila.

Z ustanovenia vyplýva, že písomná výpoveď

z nájmu bytu musí výpovedný dôvod aj skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom. Skutkové vymedzenie výpovede nemožno stotožniť s odkazom na

(neplatenie nájomného a úhrad za plnenie

poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace), ale musí ísť o konkretizovanie

naplnenia uvedeného dôvodu skutočnosťami, v ktorých prenajímateľ vidí realizáciu

zákonného dôvodu výpovede nájmu bytu, teda s uvedením mesiacov, kedy nájomca nezaplatil

nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. V prípade chýbajúceho

skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu tento nedostatok nie je možné napraviť

dodatočným dopĺňaním údajov, pretože dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť

(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2008 sp. zn. ,

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. augusta 2007 sp. zn. ).

Z obsahu spisu vyplýva, že odporca vo výpovedi z nájmu bytu výpovedný dôvod

dostatočne skutkovo nevymedzil, keď neuviedol sumu dlžného nájomného ani obdobie

(uvedením mesiacov), za ktoré navrhovateľka nájomné nezaplatila. Krajský súd preto správne

uzavrel, že výpoveď je z tohto dôvodu neplatná. Je totiž potrebné v prípade výpovede z nájmu

bytu v zmysle špecifikovať, z čoho dlžná suma

pozostáva a to najlepšie tak, že sa uvedie, za ktoré konkrétne mesiace a koľko nájomca spolu

nezaplatil. Ak vo výpovedi nie je dôvod jasne opísaný a označený tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom, výpoveď je neplatná.

Pokiaľ ide o , na použitie ktorého dovolateľ

poukázal a nesúhlasil s jeho aplikáciou treba uviesť, že krajský súd toto ustanovenie použil

len podporne vo svojom rozhodnutí, resp. naň záverom pre úplnosť poukázal. V konečnom

dôsledku ako hlavný dôvod určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu je potrebné považovať

nedostatočné skutkové vymedzenie dôvodu v zmysle .

Dodatočné doplatenie nájomného navrhovateľkou na uvedenej skutočnosti, t.j. neplatnosti

výpovede z nájmu bytu z dôvodu nedostatku formálnych náležitostí, nič nemení.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok odvolacieho súdu bol z hľadiska uplatnených

dovolacích dôvodov správny. Pretože nebolo zistené ani dovolateľom tvrdené, že by rozsudok

odvolacieho súdu bol postihnutý vadou uvedenou v , či tzv. inou vadou konania

v zmysle ustanovenia , ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podľa

zamietol.

V dovolacom konaní nebol odporca úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo navrhovateľke ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd však navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

nakoľko jej v dovolacom konaní žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. januára 2011 JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová