Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-163-2023.pdf
PDF · 93.33 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/163/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/X, zast. Advokátska kancelária – E. F., s. r. o., so sídlom Spišská Nová Ves, Za šestnástkou 17, IČO 50663160, proti žalovanému Bytovému družstvu Spišská Nová Ves, so sídlom Spišská Nová Ves, Kamenárska 5, IČO 00174505, zast. JUDr. Jozefom Barabásom, advokátom, so sídlom Spišská Nová Ves, Letná 45, IČO 50076477, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 1C/3/2023-66 z 9.6.2023 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom určil, že výpoveď zmluvy o nájme družstevného bytu, ktorej predmetom je nájom 2-izbového bytu č. 2 na 1. poschodí bytového domu s. č. XXXX, A. G. X, H. I. J. A. K. H. A. zo dňa 7.10.2022, doručená žalobcovi žalovaným dňa 28.10.2022, daná podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, je neplatná a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 2. V plnom rozsahu tak vyhovel žalobe, ktorú skutkovo žalobca odôvodnil tým, že nie je pravdivý žalovaným uplatnený výpovedný dôvod, lebo neprenechal byt do podnájmu, ide len o klamlivé tvrdenie žalovaného, ktoré spôsobuje, že skutkové vymedzenie danej výpovede sa nezakladá na pravde. 3. Súd na vec aplikoval ust. § 711 ods. 1 písm. d/, ods. 2, 6 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Vychádzajú z textu výpovede z nájmu bytu zo 7.10.2022 konštatoval, že dôvod výpovede je v ňom uvedený iba s odkazom na zákonné znenie a neobsahuje žiadnu konkretizáciu a skutkové vymedzenie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 1 Cdo 2/2007, podľa ktorého skutkové vymedzenie výpovede nemožno stotožniť s odkazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale musí ísť o konkretizovanie naplnenia uvedeného dôvodu skutočnosťami, v ktorých prenajímateľ vidí realizáciu zákonného dôvodu výpovede nájmu bytu. V prípade chýbajúceho skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu tento nedostatok nemožno napraviť dodatočným dopĺňaním údajov. Okrem dôvodu musí výpoveď z nájmu bytu podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 127/1998 obsahovať aj uvedenie lehoty, v ktorej nájom končí v zmysle § 710 ods. 3 veta pred bodkočiarkou OZ. Neuvedenie výpovednej lehoty prenajímateľom vo výpovedi danej nájomcovi alebo uvedenie kratšej lehoty, ako stanovuje § 710 ods. 3, je tak v rozpore s týmto kogentným ustanovením ako aj prejavom neurčitým, a preto takáto výpoveď je podľa § 39 OZ neplatná. V posudzovanej výpovedi z nájmu bytu absentuje presné vymedzenie porušenia povinností nájomcu v zmysle § 711 ods. 2 OZ, t.j. skutkové vymedzenie dôvodu výpovede tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom. Žalovaný neuviedol, v ktorom období zo strany nájomcu dôjsť k porušeniu povinností, čo spôsobuje neurčitosť výpovede a jej následnú neplatnosť.
4. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Mal za to, že v predmetnej výpovedi je jasne a presne uvedený výpovedný dôvod a to, že nájomca byt prenechal do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. V čase výpovede bol predmetný byt stále v podnájme a zákon tento výpovedný dôvod nepodmieňuje dĺžkou času, po ktorý bol byt poskytnutý do podnájmu inej osobe bez súhlasu jeho vlastníka a teda absencia časového vymedzenia nespôsobuje neurčitosť výpovede. Je právne irelevantné časové vymedzenie podnájmu, resp. konkretizácia osoby, ktorej bol byt poskytnutý bez súhlasu jeho vlastníka. Pokiaľ súd konštatoval neplatnosť výpovede aj z dôvodu absencie výpovednej lehoty s poukazom na ust. § 710 ods. 3 veta pred bodkočiarkou, poukázal na skutočnosť, že túto povinnosť zákonné znenie § 710 ods. 3 vyžadovalo do 1.9.2001 a od tohto dátumu uvedenie výpovednej lehoty vo výpovedi z nájmu, nie je zákonnou náležitosťou. Dal do pozornosti, že výpovedný dôvod v zmysle predmetnej výpovede bol v konaní pred súdom výpoveďou svedka L. M. v spojení s listinnými dôkazmi nepochybne preukázaný.
6. Žalobca sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu s napadnutým rozsudkom stotožnil, považoval ho za správny a navrhol ho potvrdiť. Súd správne uzavrel, že výpoveď mala obsahovať tak opísaný skutkový stav, aby bol svojím spôsobom jedinečný a nezameniteľný. Poukázal na to, že pracovné právo pozná ten istý koncept, teda skutkovú nezameniteľnosť, preto je možné použiť analogicky judikatúru týkajúcu sa nezameniteľnosti.
7. Žalovaný reagoval podaním, v ktorom uviedol, že na dôvodoch odvolania trvá. Zákonník práce je k Občianskemu zákonníku lex specialis a vzťahuje sa len na špecificky vymedzenú oblasť právnych vzťahov, ktoré nesúvisia s prejednávanou vecou.
8. Žalobca mal za to, že žalovaný dal blanketovú výpoveď z nájmu bytu bez akéhokoľvek skutkového opisu, a tak nesplnil požiadavku nezameniteľnosti skutkových dôvodov. Individualizácia výpovedného dôvodu je veľmi dôležitá, aby sa vedel brániť jednak samotný nájomca a jednak aby vedel súd rozhodnúť a nenechať priestor prenajímateľovi počas súdneho konania zamieňať a meniť skutočné dôvody výpovede.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacie dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.2.2024 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 210, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
10. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený odvolací dôvod v prejednávanej veci nie je preukázaný a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
13. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.
14. Výpoveď z nájmu bytu je krajným opatrením predstavujúcim najprísnejšiu možnú sankciu za porušenie povinností nájomcom, ktorej použitie musí byť úmerné závažnosti konania nájomcu v konkrétnom prípade. 15. Podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d/ OZ prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. 16. Podľa ustanovenia § 711 ods. 2 OZ dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. 17. Z citovaných ustanovení, ktoré súd prvej inštancie na danú vec správne aplikoval vyplýva, že výpoveď z nájmu bytu je sankciou za hrubé porušenie povinností nájomcu, ktoré pre neho vyplývajú z nájmu bytu, pričom môže ísť o hrubé porušenie akýchkoľvek povinností vyplývajúcich z tohto právneho vzťahu. Podľa zákonnej úpravy (§ 711 ods. 2 OZ v znení, ako bolo toto ustanovenie do Občianskeho zákonníka inkorporované s účinnosťou od 1.9.2001) písomná výpoveď z nájmu bytu musí výpovedný dôvod aj skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Skutkové vymedzenie výpovede nemožno stotožniť s odkazom na § 711 ods. 1 písm. d/ OZ, ale musí ísť o konkretizovanie naplnenia uvedeného dôvodu skutočnosťami, v ktorých prenajímateľ videl realizáciu zákonného dôvodu výpovede nájmu bytu. V prípade chýbajúceho skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu, tento nedostatok nie je možné napraviť dodatočným dopĺňaním údajov, pretože dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť a upresňovať [porovnaj podporne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2008, sp.zn. 1 Cdo 2/2007 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ročník 2008, str. 35, pod poradovým (publikačným) číslom 16/2008, sp. zn. 2 Cdo 350/2009, sp. zn. 4 Cdo 248/2009]. 18. V posudzovanej veci sa žalobca stal členom žalovaného bytového družstva na základe uznesenia jeho predstavenstva č. 359-12/2021 a dňa 20.12.2021 bola medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným družstvom ako prenajímateľom uzavretá zmluva o nájme družstevného bytu (jeho špecifikácia v bode 1.). Bytové družstvo skutočnosť, že bol prijatý za člena družstva, žalobcovi oznámilo listom z 5.1.2022 a už listom zo 7.10.2022 dalo družstvo žalobcovi výpoveď podľa § 711 ods. 1 písm. d/ OZ z dôvodu, že prenechal byt do podnájmu a to bez písomného súhlasu družstva ako prenajímateľa. 19. Vzhľadom na text výpovede, nie je možné zistiť, kedy (v relatívne krátkom období od uzavretia nájomnej zmluvy po danie výpovede z nájmu) mal žalobca ako nájomca prenechať byt do podnájmu, na akú dlhú dobu, kedy túto skutočnosť žalovaný ako prenajímateľ zistil a pod. Predmetná výpoveď preto skutkovo nedostatočne vymedzuje výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. d/ OZ.
20. Dôvodom k výpovedi z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ OZ nemôže byť každé porušenie povinností nájomcu vyplývajúcich z nájmu bytu, ale len porušenie hrubé. Pojem „hrubo porušuje svoje povinnosti" činí citované ustanovenie normou s relatívne neurčitou hypotézou. Vzhľadom na spôsob formulácie výpovede z nájmu bytu prenajímateľom, ktorá postráda konkrétne skutkové vymedzenie, hrubé porušenie povinností nájomcu z nej žiadnym spôsobom nevyplýva, ani ho z textu výpovede nemožno logicky vyvodiť. Podľa názoru odvolacieho súdu (aj keď žalobca úplne popiera, že byt prenechal do podnájmu) je rozdiel, ak by sa v byte len krátkodobo zdržiavala spolu so žalobcom nejaká iná jemu blízka osoba, alebo krátkodobo rodinný príslušník žalobcu bez prítomnosti alebo počas prítomnosti žalobcu, prípadne cudzia osoba bez prítomnosti žalobcu len na krátke, prechodné obdobie, alebo na dlhší čas, z ktorej prítomnosti by mal žalobca nejaký zisk. Z výpovede z nájmu bytu, ktorú dal žalovaný žalobcovi však tieto skutočnosti nevyplývajú a nie je možné zistiť, či išlo skutočne o tak hrubé porušenie povinností nájomcu, ktoré by odôvodňovalo výpoveď z nájmu bytu z uvedeného výpovedného dôvodu. Dôkazné bremeno je pritom na prenajímateľovi (žalovanom), aby v konaní o neplatnosť výpovede preukázal, že ku dňu doručenia výpovede nájomcovi (žalobcovi) bol tento
dôvod dostatočne skutkovo vymedzený, a že výpovedný dôvod bol skutočne naplnený. V okolnostiach konkrétne prejednávanej veci žalovaný svoje dôkazné bremeno neuniesol. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, v prípade chýbajúceho skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu, tento nedostatok nie je možné napraviť dodatočným dopĺňaním napr. v súdnom konaní svedeckými výpoveďami.
21. Súd prvej inštancie na daný skutkový stav teda použil správny právny predpis, tento aj správne vyložil a jeho právne závery zodpovedajú hypotéze použitého právneho predpisu. Odvolací súd preto rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
22. Odvolací súd však musí dať za pravdu odvolateľovi, že neplatnosť výpovede z nájmu bytu ako jednostranného hmotnoprávneho úkonu nespôsobuje chýbajúci údaj o lehote, kedy sa má nájom skončiť, ako to nesprávne uviedol súd prvej inštancie poukazujúc na NS SR sp. zn. 3 Cdo 127/1998, lebo toto rozhodnutie vychádzalo zo znenia § 710 ods. 3 OZ účinného do 1.9.2001. Na vecnej správnosti rozsudku však táto skutočnosť nič nemení.
23. Ak súd prvej inštancie alebo aj odvolací súd nereagoval na niektoré námietky žalovaného, odvolací súd poukazuje na to, že pre rozhodnutie veci nie je potrebné vysporiadať sa so všetkými námietkami a tvrdeniami strany, ale len s tými, ktoré sú pre rozhodnutie veci podstatné. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).
24. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu boli priznané trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. 25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP) .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).