Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-88-2018.pdf
PDF · 121.21 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/88/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, sudkyňou Mgr. Marianou Juríkovou, v právnej veci žalobcov: 1/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX Ž., 2/ P. Q.ová, nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX Ž., obaja zastúpení Mgr. Zuzanou Karkóovou, advokátkou so sídlom Daniela Dlabača č. 35, 010 01 Žilina, proti žalovanému: FUNERAL &, spol. s r.o., so sídlom Makovického 10, 010 01 Žilina, IČO: 36 394 777, v spore o náhradu škody vo výške 4.606,- eur a ušlý zisk vo výške 6.076,- eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne 10.682,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovia m a j ú spoločne a nerozdielne voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 14.11.2018 sa žalobcovia voči žalovanému domáhali náhrady škody vo výške 4.606,- eur a ušlého zisku vo výške 6.076,- eur, ktorý nárok si uplatňovali s poukazom na § 420 ods. 1, § 422 ods. 1 a § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uviedli, že sú výlučnými vlastníkmi v celosti (v BSM) rodinného domu č. s. 1198 postaveného na CKN parcele č. XXXX/ XX v k. ú. Závodie, ako aj CKN parcely č. XXXX/XX, všetky nehnuteľnosti sú vedené a zapísané na LV č. XXXX. Dňa 05.03.2018 zistili, že predmetný rodinný dom bol odpojený od vodovodnej prípojky žalovaným, ktorý je výlučným majiteľom tejto prípojky. Vodovodná prípojka je trasovaná cez pozemok - CKN parcelu č. XXXX/XX v k. ú. Závodie (vedená a zapísaná na LV č. XXXX), smerovaná na pozemok CKN parcelu č. XXXX/XX v ich vlastníctve a pripojená na predmetný rodinný dom a bola vybudovaná výlučne na ich náklady. Po vybudovaní a napojení ich vodovodnej prípojky na vodovodnú prípojku žalovaného (a podružný vodomer slúžiaci ako pomerové meradlo) dochádzalo od konca roku 2008 až do 05.03.2018 v zmysle záväzného stanoviska Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., Žilina (neskôr spoločnosti SEVAK, a.s. Žilina) každoročne a pravidelne zo strany žalovaného k vyúčtovaniu vodného pre ich rodinný dom. Pomerná úhrada za nimi spotrebovanú vodu (a súvisiace poplatky
- tzv. vodné a stočné, ako aj platby za spotrebovanú elektrickú energiu) sa realizovala v hotovosti do rúk žalovaného, a to 1 alebo 2x do roka. Z dôvodu odpojenia rodinného domu od vodovodnej prípojky vo vlastníctve žalovaného dňa 05.03.2018, a to žalovaným, bez akéhokoľvek upozornenia a v rozpore s jeho písomným prehlásením zo dňa 23.11.2007, nebolo možné užívať rodinný dom na bývanie (absencia úžitkovej a pitnej vody, WC, kúpeľňa, škoda na plynovom kotly a pod.). Naviac rodinný dom bol predmetom nájmu na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 19.02.2018. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.03.2018 do 28.02.2019, výška nájmu bola dohodnutá v sume 1.200,- eur mesačne so splatnosťou mesiac vopred. Pri uzatvorení predmetnej nájomnej zmluvy, v zmysle článku IX. ods. 9.1, žalobcom bolo zo strany nájomcu uhradené v hotovosti prvé nájomné za mesiac marec 2018 vo výške 1.200,- eur a v zmysle článku VIII. ods. 8.2 im nájomca uhradil v hotovosti depozit vo výške 3.600,- eur na úhradu prípadných škôd spôsobených nájomcom na predmete nájmu. Nájomný vzťah uzatvorili na základe dôkladného zváženia a vopred premysleného postupu a plánu, pričom tento komerčný nájomný vzťah s nájomcom k predmetu nájmu bol dohodnutý tak, že sa bude každoročne opakovane a dlhodobo uzatvárať. Prípadne by prenajímali predmetné nehnuteľnosti aj iným nájomcom. Z uvedeného dôvodu sa rozhodli pre hypotekárny úver a kúpu rodinného domu v inej lokalite Mesta Žilina, pričom splátky hypotekárneho úveru chceli splácať z nájomného. Ak by mali vedomosť o úmysle žalovaného odpojiť rodinný dom od vodovodnej prípojky, rodinný dom by neprenajímali a ani by si prostredníctvom hypotekárneho úveru nekupovali iný rodinný dom. Po odpojení prípojky ich nájomca písomnou výzvou dňa 05. 03. 2018, v zmysle článku Vll. ods. 7.2 nájomnej zmluvy, požiadal o okamžité odstránenie závady a zabezpečenie prívodu vody do rodinného domu, keďže v takom stave nemohol nájomca predmet nájmu riadne a ani nerušene užívať. Bezodkladným Vyjadrením zo dňa 07.03.2018 nájomcu informovali, že okamžite začali zisťovať príčinu v nefunkčnosti prívodu vody do rodinného domu a ubezpečili nájomcu, že podniknú kroky vedúce k odstráneniu problému. Napriek tomto nájomca dňa 13.03.2018 písomne odstúpil od nájomnej zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvy - nezabezpečenia funkčného prívodu vody do rodinného domu a nemožnosti riadneho a nerušeného užívania predmetu nájmu od 05.03.2018, kedy došlo k neoprávnenému odpojeniu vodovodného prívodu k rodinnému domu žalovaným. Zároveň si nájomca uplatnil v zmysle ods. 7.2 prvá a druhá veta, ods. 12.2 písm. b), ods. 12.4, ods. 12.7 a ods. 13.2 nájomnej zmluvy zmluvné finančné nároky (vrátenie pomerného nájomného za mesiac marec 2018 vo výške 1.006,- eur, zaplateného pri podpise nájomnej zmluvy, vrátenie depozitu vo výške 3.600,- eur) a zmluvnú pokutu (vo výške trojnásobku mesačnej výšky nájomného, teda vo výške 3.600,- eur), ktoré finančné nároky žalobcovia nájomcovi uhradili. Táto škoda vo výške 4.606,- eur im vznikla ako priamy príčinný následok neoprávneného a zavineného konania žalovaného v podobe neoprávneného odpojenia ich rodinného domu od vodovodnej prípojky, ktoré odpojenie predstavuje tvrdý a neprimeraný zásah do plnohodnotného výkonu ich vlastníckeho práva k rodinnému domu s priľahlými pozemkami. Na ich výzvy o zapojenie vodovodnej prípojky žalovaný nereagoval. Preto podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, kde o uložení povinnosti žalovanému opätovne zapojiť vodovodnú prípojku rozhodol až na základe ich odvolania Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 7Co/193/2018 zo dňa 05.09.2018, ktoré opatrenie žalovaný nerešpektoval a vodovodnú prípojku nezapojil. Nakoniec žalobcovia na vlastné náklady vo výške 3.400,- eur vybudovali novú vodovodnú prípojku. Okrem náhrady škody si žalobcovia uplatnili i ušlý zisk na nájomnom vo výške 6.076,- eur, na ktorý by mali nárok od nájomcu titulom uzatvorenej nájomnej zmluvy za prenájom predmetných nehnuteľností, ale len v tom prípade, ak by nedošlo k odstúpeniu nájomcu od nájomnej zmluvy z dôvodov na strane žalovaného. Ušlý zisk si uplatnili za obdobie od odstúpenia (v písomnej forme) nájomcu od nájomnej zmluvy, ktoré ako prenajímatelia prevzali dňa 13.03.2018, do oficiálneho zapojenia novej vodovodnej prípojky dňa 14.08.2018. Výška ušlého zisku na nájomnom pri dohodnutom mesačnom nájomnom vo výške 1.200,- eur predstavuje za mesiac marec od 13.03.2018 do 31.03.2018 pomerné nájomné vo výške 735,- eur, za mesiac apríl, máj, jún a júl 2018 nájomné vo výške 1.200,- eur mesačne, za mesiac august od 01.08.2018 do 14.08.2018 pomerné nájomné vo výške 541,- eur, spolu vo výške 6.076,- eur. K žalobe bolo pripojené (kópie) vyjadrenie Slovenskej vodárenskej spoločnosti k vodovodnej prípojke a projektovej dokumentácii zo dňa 26.11.2004, prehlásenie žalovaného zo dňa 23.11.2007 s úradne overenými podpismi, mapa parcely registra C, XXXX/XX, registra C, XXXX/XX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, Stavebné povolenie Mesta Žilina zo dňa 31.03.2008, Kolaudačné rozhodnutie Mesta Žilina zo dňa 29.10.2008, Žiadosť a Mimosúdna výzva-odpoveď žalovaného adresovaná žalobcom (bez uvedenia dátumu), Zmluva o nájme rodinného domu z 19.02.2018, príjmové pokladničné doklady, výzva na odstránenie závady zo dňa 05.03.2018, ktorú nájomca adresoval žalobcom, vyjadrenie na výzvu nájomcu zo strany žalobcov zo dňa 07.03.2018, odstúpenie od zmluvy a výzva zo dňa 13.03.2018, ktorú nájomca adresoval žalobcom, montážny list zo dňa 14.08.2018, pokladničné doklady, žiadosť a mimosúdna výzva zo dňa 30.04.2018, ktorú žalobcovia adresovali žalovanému spolu s podacím lístkom, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29.05.2018 a uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 7Co/193/2018 zo dňa 05.09.2018.
2. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že predmetná prípojka je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Na základe vzájomného súhlasu bola na predmetnú vodovodnú prípojku napojená nová prípojka, pričom dohoda so žalobcami bola, že takéto užívanie bude za predpokladu, pokiaľ budú dom vlastniť a užívať žalobcovia. Tým, že tento dom dali do nájmu, dohodu porušili. Kým žalobcovia dom obývali a vodu užívali, zálohové platby neplatili žiadne. Cca dvakrát do roka vyplácali platby, ktoré sa zisťovali z osadeného fakturačného meradla. Po tom, ako bol nútený pristúpiť k odpojeniu tejto prípojky, (ktoré odborne vykonal vodár), sa prišlo na skutočnosť, že určité plomby boli narušené, a že merače sa pretáčali. Toto náhodné zistenie ozrejmilo skutočnosť, že žalobcovia sa takpovediac obohacovali v neprospech žalovaného, keďže nebola priznaná skutočná spotreba vody. Chybou bolo, že túto skutočnosť ďalej nerozvíjali. Toto zistenie ho usvedčilo v tom, že ďalšia súčinnosť so žalobcami nebude možná, a aj preto bolo riešenie vzniknutej situácie takéto striktné. Škodu a ušlý zisk, ktoré si žalobcovia nárokujú, nie je zapríčinený konaním žalovaného, ale počínaním žalobcov. Preto žiadal, aby súd žalobu zamietol.
3. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedli, že nebola uzavretá žiadna dohoda o užívaní vodovodnej prípojky len za predpokladu, že predmetný rodinný dom budú užívať len žalobcovia. Úhrady za spotrebovanú vodu a súvisiace poplatky, t.j. vodné a stočné, ako aj platby za spotrebovanú elektrickú energiu, žalovanému riadne uhrádzali 1 alebo 2x do roka. Namietali aj tvrdenia žalovaného o tom, že neoprávnenej manipulovali s vodovodným uzáverom, narúšali plombu, pretáčali merač a obohacovali sa v neprospech žalovaného. Pokiaľ žalovaný v tomto smere nepodá trestné oznámenie, pôjde z jeho strany o poškodzovanie dobrého mena žalobcov a zavádzanie súdu. Postup žalovaného spočívajúci v odpojení žalobcov od vodovodnej prípojky bol tvrdým, neoprávneným a neprimeraným zásahom do plnohodnotného výkonu ich vlastníckeho práva k rodinnému domu s priľahlými pozemkami. Týmto zásahom žalovaného do vodovodnej prípojky sa žalovaný dopustil mimoriadne závažným zásahom do pomeru žalobcov, akým odpojenie od vodovodnej prípojky nesporne je. Predloženými dôkazmi jednoznačne preukázali dôvodnosť podanej žaloby.
4. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na 04.05.2021. Upovedomenie o termíne pojednávania bolo právnemu zástupcovi žalobcov doručené dňa 04.02.2021 a žalovanému 05.02.2021. Strany sporu, ani právny zástupca žalobcov sa na pojednávanie nedostavili a ani nepožiadali o odročenie pojednávania. Súd v zmysle ustanovenia § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) uznesením rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcov.
5. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil skutkový stav nasledovne.
6. Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súpisné č. XXXX, postaveného na KN- C parcele č. XXXX/XX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Závodie a tiež bez bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku KN-C parcely č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 299 m2 a pozemku KN-C parcely č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 118 m2, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Závodie.
7. Zásobovanie pitnou vodou pre predmetný rodinný dom vo vlastníctve žalobcov bolo realizované z verejného vodovodu cez existujúcu vodovodnú prípojku PE D63 vo vlastníctve žalovaného tak, ako to vyplýva z Vyjadrenia Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., zo dňa 26.11.2004 k projektovej dokumentácii a Stavebného povolenia Mesta Žilina zo dňa 31.03.2008 na stavbu „Izolovaného rod. Domu 1 b.j., prípojky inžinierskych sietí, plynofikácia domu a plynová prípojka „žumpa““ (bod 12). Žalovaný dňa 23.11.2007 vyslovil písomný súhlas (úradne osvedčeným podpisom) s napojením na rozvody vody a elektriny pre Milana Klenčáka s manželkou (žalobcovia).
8. Podaním adresovaným žalovanému označeným ako „Žiadosť a Mimoriadna výzva“ zo dňa 30.04.2018 žalobcovia vyzvali žalovaného na vyjadrenie, z akého dôvodu došlo k odpojeniu vodovodnej prípojky s tým, že ak k odpojeniu došlo omylom, aby žalovaný oznámil, kedy vodovodnú prípojku opätovne pripojí, resp. ho požiadali o bezodkladné pripojenie na vodovodnú prípojku.
9. Na uvedenú žiadosť žalovaný reagoval odpoveďou bez uvedenia dátumu, v ktorej odpovedi uviedol, že prípojky žalobcom boli povolené za podmienky, že stavba bude v ich vlastníctve, pričom im oznámil, že žalovaný už nie je vlastníkom pozemkov, cez ktoré vedú prípojky žalobcov.
10. Žalobcovia dňa 19.02.2018 uzavreli s nájomcom R. Y. nájomnú zmluvu na dobu určitú od 01.03.2018 do 28.02.2019, kde predmetom nájomného vzťahu bol rodinný dom súpisné č. XXXX, postaveného na KN-C parcele č. XXXX/XX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Závodie a pozemok KN- C parcely č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 299 m2 a pozemok KN-C parcely č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 118 m2, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Závodie. Nájomné bolo dojednané vo výške 1.200,- eur mesačne vopred, najneskôr do 15 dňa v mesiaci, a to vrátane platieb za energie a služby spojené s užívaním predmetu nájmu.
11. Podľa čl. VII. bodu 7.2 nájomnej zmluvy, prenajímateľ má povinnosť a zároveň sa zaväzuje zabezpečiť, aby počas celej doby nájmu bol predmet nájmu technicky spôsobilý na nerušené a dohodnuté užívanie, a to s poukázaním na skutočnosť, že v cene nájomného sú zahrnuté aj energie potrebné k užívaniu predmetu nájmu (tým sa myslí najmä, nie však výlučne: elektrická energia, odvoz TKO, plyn, voda,..). Porušenie uvedeného záväzku, resp. zmluvnej povinnosti prenajímateľom je oboma zmluvnými stranami považované za jej podstatné porušenie, pričom zároveň v takomto prípade vzniká nájomcovi nárok a prenajímateľovi povinnosť na úhradu zmluvnej pokuty vo výške trojnásobku mesačnej výšky nájomného, a to za každý prípad porušenia, resp. nesplnenia tohto záväzku zo strany prenajímateľa a/alebo tretích osôb.
12. Výzvou na odstránenie vád z 05.03.2018 nájomca oznámil žalobcom, že dňom 05.03.2018 mu nefunguje prívod vody do rodinného domu a v zmysle bodu 7.2 zmluvy požiadal o okamžité odstránenie závady a zabezpečenia funkčnosti prívodu vody.
13. Žalobcovia vo vyjadrení k výzve zo dňa 07.03.2018, ktoré bolo adresované nájomcovi, uviedli, že porucha v prívode vody je buď technického charakteru alebo vznikla úmyselným konaním suseda p. Z. (konateľ žalovaného), ktorý odpojil rodinný dom bez akejkoľvek príčiny či informovania ich o tomto kroku.
14. Nájomca dňa 13.03.2018 odstúpil od nájomnej zmluvy z dôvodu nezabezpečenia prívodu vody do rodinného domu, ktorá skutočnosť mu bránila v riadnom a nerušenom užívaní predmetu nájmu. Zároveň si z dôvodu podstatného porušenia nájomnej zmluvy uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 3.600,- eur a vrátenie pomernej časti nájomného za mesiac marec s poukazom na to, že predmet nájmu nerušene užíval len do 05.03.2018, a to vo výške 1.006,- eur.
15. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 19.02.2018 vyplýva, že žalobcovia od nájomcu prijali sumu 3.600.- eur na úhradu depozitu podľa nájomnej zmluvy zo dňa 19.02.2018, čl. VIII., 8.2, a sumu 1.200,- eur na úhradu nájomného za 03/2018. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 17.03.2018 vyplýva, že nájomca prijal od žalobcov sumu 3.600,- eur ako úhradu vrátenia zaplateného depozitu prijatého dňa 19.02.2018 a sumu 1.006,- eur na úhradu vrátenia pomernej časti nájmu za 03/2018. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 18.03.2018 vyplýva, že nájomca od žalobcov prijal sumu 3.600,- eur ako úhradu zmluvnej pokuty (čl. VII, bod 7.2).
16. Z montážneho listu Severoslovenských vodárni a kanalizácii a.s., zo dňa 14.08.2018 vyplýva, že k domu v Žiline, na ul. Y., Č.. E. XXXX/X bola zriadená nová vodovodná prípojka.
17. Predmetom sporu je nárok žalobcov na náhradu škody a ušlý zisk, ktorého vznik im malo vyvolať konanie žalovaného, resp. jediného konateľa žalovaného tým, že ich bez upozornenia odpojil od vodovodnej prípojky, na ktorú bol ohľadom dodávky pitnej vody napojený rodinný dom vo vlastníctve žalobcov, pričom predmetný rodinný dom bol v čase odpojenia od vodovodnej prípojky predmetom nájomného vzťahu. Žalobcovia svoj nárok uplatňovali s poukazom na ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
18. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka zakladá všeobecnú klauzulu zodpovednosti za škodu, ktorá sa uplatní všade tam, kde nejde o osobitnú skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu (420a a nasl. Občianskeho zákonníka). Táto zodpovednosť je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon. Predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka je aplikovateľné len vtedy, ak sa na konkrétny prípad spôsobenia škody neaplikuje osobitné ustanovenie Občianskeho zákonníka, resp. ak takéto spôsobenie škody nie je upravené v osobitnom zákone. Predpokladom zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti, t.j. existencia protiprávneho úkonu, vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie), pričom tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne.
19. Ustanovenie § 424 Občianskeho zákonníka zakotvuje širokú skutkovú podstatu oproti všeobecnému ustanoveniu zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Pod rozsah zákonného ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka možno podľa súdnej praxe zaradiť prípady úmyselného konania, ktoré vykazuje znaky šikanovania, zákernosti, pomsty, ziskochtivosti. Racio legis tohto zákonného ustanovenia spočíva teda v ochrane majetkových záujmov osôb, ktorým bola spôsobená škoda úmyselným konaním, ktoré možno kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Za škodu podľa ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka teda zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Aplikácia ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka nevyžaduje, aby zo strany škodcu došlo priamo k porušeniu zmluvného záväzku, teda k porušeniu právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, pretože v takomto prípade nastupuje zodpovednosť za porušenie právnej povinnosti podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť za úmyselné konanie proti dobrým mravom zahŕňa ako prípady konania neupraveného právom, tak práve prípady oprávneného výkonu práva, ktorý smeruje k poškodeniu iného, neodporuje síce priamo zákonu a nedosahuje intenzitu protiprávnosti, ale je v rozpore s dobrými mravmi. Znamená to, že aj keď škodca vykonával svoje právo, ale spôsobom, ktorý zámerne poškodzuje iného a vedie k neprimeraným dôsledkom, ide o tzv. šikanózny výkon práva, ktorý je sankcionovaný práve v ustanovení § 424 Občianskeho zákonníka. Úmyselné konanie proti dobrým mravom, ktoré má za následok vznik škody je predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Šikanózny výkon práva je konaním proti dobrým mravom. Zásada, že nikto nesmie zneužívať svoje práva konaním proti dobrým mravom platí v prípadoch, keď ide o dovolené, nie protiprávne konanie, avšak v konkrétnych súvislostiach naplňujúce znaky nemravného konania. Škodou je tu najmä majetková ujma, ktorá poškodenému vznikla v dôsledku úmyselného konania škodcu. Predpokladom subjektívnej stránky zodpovednosti podľa § 424 Občianskeho zákonníka je úmyselné konanie škodcu proti dobrým mravom, pričom nie je rozhodujúce, či bol tiež daný úmysel aj škodu spôsobiť. Nakoľko v tomto prípade neplatí prezumpcia zavinenia, úmysel škodcu musí v konaní preukázať poškodený.
20. V tejto súvislosti súd uvádza, že predmetom civilného sporového konania je v konaní uplatnení nárok, tento vymedzuje žalobca, a to nielen žalobným petitom, ale aj určením rozhodujúcich skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo opiera. Žalobca si v predmetnom konaní uplatňoval nárok na náhradu škody a ušlý zisk, ktoré nároky mu vznikli tým, že žalovaný odpojil vodovodnú prípojku na ktorú bol napojený rodinný dom vo vlastníctve žalobcov, pričom dôvodil, že týmto konaním žalovaný porušil právnu povinnosť. Tak ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/196/2009 zo dňa 22.09.2010, „účastníci konania (teraz sporové strany) nie sú povinné uplatnený nárok kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu a súd skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto normy bolo možné vyvodiť plnenie.“ Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 385/2012 zo dňa 06.03.2013 vyplýva, že „ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne.“ Alebo „Nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto právna kvalifikácia ani nie je obligatórnou náležitosťou žaloby“ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4M Cdo 15/2010 zo dňa 27.07.2011).
21. V predmetnej veci žalobcovia nepreukázali, že im škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného. V konaní nebolo sporné, že rodinný dom žalobcov bol pripojený na vodovodnú prípojku vo vlastníctve žalovaného, ktorý s ich pripojením písomne vyjadril súhlas dňa 23.11.2007. Takto vymedzený vzťah medzi žalobcami a žalovaným však nemožno vykladať tým spôsobom, že by žalovaný nemal právo žalobcov od vodovodnej prípojky odpojiť. Obsahom vlastníckeho práva je neobmedzené panstvo nad vecou. Z absolútneho charakteru vlastníckeho práva vyplýva, že každý vlastník veci môže s vecou nakladať akýmkoľvek spôsobom podľa svojej ľubovôle, pokiaľ mu to zákon výslovne nezakazuje. Žalovaný svojim konaním neporušil zmluvný záväzok voči žalobcom, nakoľko okrem súhlasu s pripojením na vodovodnú prípojku, vzťahy medzi žalobcami a žalovaným neboli zmluvne upravené, z ktorého dôvodu nie je možné na posudzovanú vec aplikovať ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka.
22. Okresný súd konanie žalovaného posúdil ako úmyselné konanie proti dobrým mravom podľa § 424 Občianskeho zákonníka zakladajúce jeho zodpovednosť za škodu, ktorá týmto jeho konaním žalobcom vznikla. Žalovanému muselo byť zrejmé, že plnohodnotný výkon vlastníckeho práva žalobcov k rodinnému domu (je pritom bez právnej relevancie, že ho vykonávali prostredníctvom osoby nájomcu) bude ich odpojením od vodovodnej prípojky mimoriadne sťažený, naviac za situácie, že vybudovanie novej vodovodnej prípojky, resp. napojenie sa na inú vodovodnú prípojku nie je z časového hľadiska jednoduchou záležitosťou. Žalovaný pritom žalobcov na odpojenie od vodovodnej prípojky vopred neupozornil, čím žalobcom ani nedal možnosť prípadné dôvody, ktoré žalovaného k uvedenému konaniu viedli, vysvetliť či odstrániť. Takýto postup zo strany žalovaného by súd prvej inštancie považoval za primeraný v rámci slušných medziľudských vzťahov. Inak podľa okresného súdu išlo o zámerné konanie žalovaného vykazujúce znaky šikanózneho výkonu práva. K uvedenému záveru dospel súd i poukazom na to, že nielen že žalovaný nereagoval na výzvu žalobcov na opätovné pripojenie rodinného domu na vodovodnú prípojku, ale nerešpektoval ani právoplatné uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/193/2018 zo dňa 05.09.2018 (ktorým bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Žilina sp.zn. 6C/41/2018 zo dňa 28.06.2018), ktorým mu bolo uložené znova zapojiť a spustiť vodovodnú prípojku a zdržať sa jej odpojenia. Žalobcovia si preto zabezpečili vybudovanie novej vodovodnej prípojky, ktorá skutočnosť vyplýva z montážneho listu Severoslovenských vodárni a kanalizácii, a.s., zo dňa 14.08.2018.
23. Pokiaľ žalovaný v konaní argumentoval dohodou so žalobcami, že napojenie na vodovodnú prípojku bolo podmienené existenciou vlastníckeho práva žalobcov k predmetnému rodinného domu a realizáciou užívacieho práva k rodinnému domu výlučne žalobcami, dôkazné bremeno na preukázanie takejto dohody spočívalo na žalovanom. Uvedené platí rovnako aj pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobcovia neplatili zálohové platby, narušili plomby na vodovodnej prípojke, pretáčali merače a preto pristúpil k odpojeniu vodovodnej prípojky. Naviac, pokiaľ ide o platby zo strany žalobcov, tvrdenia žalovaného si navzájom odporujú. Žalovaný totiž v tom istom podaní (vyjadrení k žalobe) uviedol, že žalobcovia cca dva krát do roka vyplácali platby, ktoré zisťovali z osadeného fakturačného meradla.
24. Žalovaný sa pritom nariadeného pojednávania nezúčastnil, čím sa vzdal možnosti byť konfrontovaný s predbežným právnym posúdením súdu, realizovať prostriedky procesnej obrany navrhnutím prípadných dôkazov. Jedným zo základných princípov sporového konania je princíp ústnosti (čl. 12 Základných princípov CSP), ktorým sa umožňuje stranám sporu efektívne uplatňovať procesné práva a dosiahnuť tak naplnenie práva na súdnu ochranu. Ak sa strana sporu nezúčastní na pojednávaní, je to jej výlučné právo, ktoré však môže viesť k strate možnosti efektívne zabezpečiť ochranu hmotných práv.
25. Pokiaľ ide o žalobcami uplatnený nárok na náhradu škody a ušlý zisk, podľa súdu žalobcovia preukázali základné predpoklady pre ich náhradu.
26. V zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa ustálenej judikatúry sa za skutočnú škodu považuje taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Za ušlý zisk sa považuje ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetku, ktoré poškodený mohol odôvodnene, t.j. dokladovateľným spôsobom očakávať vzhľadom na normálny chod vecí (poškodený ho mohol reálne, nie hypoteticky predpokladať). U poškodeného sa samozrejme vyžaduje ich vierohodné preukázanie.
27. Vychádzajúc z posúdenia konania žalovaného ako úmyselného konania proti dobrým mravom, možno konštatovať, že jeho následkom bol vznik škody na strane žalobcov spočívajúci vo finančnom vyporiadaní žalobcov s nájomcom po jeho vypovedaní nájomnej zmluvy, ako aj strata predpokladaného príjmu (ušlý zisk) žalobcov formou nájomného, opätovne v súvislosti s vypovedaním nájomnej zmluvy. K vypovedaniu nájomnej zmluvy pritom došlo v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, teda v súvislosti s odpojením rodinného domu od vodovodnej prípojky.
28. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia uzatvorili dňa 19.02.2018 nájomnú zmluvu na dobu určitú od 01.03.2018 do 28.02.2019, kde predmetom nájomného vzťahu bol predmetný dom a pozemky vo vlastníctve žalobcov. Nájomné bolo dojednané vo výške 1.200,- eur mesačne vopred, najneskôr do 15 dňa v mesiaci, a to vrátane platieb za energie a služby spojené s užívaním predmetu nájmu. Prenájom predmetného domu nakoniec potvrdzuje i sám žalovaný, ktorý odpojenie od vodovodnej prípojky odôvodňuje aj existenciou nájomného vzťahu, resp. tvrdením, že predmetný dom žalobcovia osobne neužívali. Rovnako sporným nebolo ani skončenie nájomného vzťahu v súvislosti s odpojením vodovodnej prípojky dňom 05.03.2018. Nesporné bolo i tvrdenie žalobcov, ktorá skutočnosť nakoniec vyplýva i z predložených príjmových pokladničných dokladov, že im dňa 19.02.2018 zo strany nájomcu bolo vopred uhradené nájomné za mesiac marec 2018 vo výške 1.200,- eur. Rovnako nesporné bolo i v nájomnej zmluve dojednané právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške trojnásobku mesačnej výšky nájomného pre prípad podstatného porušenia nájomnej zmluvy spočívajúceho v nemožnosti užívať predmet nájmu nerušene, resp. dohodnutým spôsobom. Pokiaľ teda žalobcovia boli povinný vrátiť nájomcovi pomernú časť nájomného za mesiac marec 2018 vo výške 1.006,- Eur (ktorá výška v konaní nebola sporná a nakoniec vyplýva aj z jednoduchého matematického výpočtu) a zaplatiť nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 3.600,- eur, o túto sumu (spolu vo výške 4.606,- eur) sa zmenšil majetok žalobcov v porovnaní s jeho stavom pred škodovou udalosťou.
29. Pokiaľ ide o ušlý zisk, v posudzovanej veci možno konštatovať, že v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt žalobcov príjmom vo forme nájomného. Vzhľadom na charakter nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú (v zmysle ustanovenia § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak) a spôsob skončenia nájmu dojednaný v nájomnej zmluve (písomnou dohodou účastníkov, resp. písomným odstúpením pre podstatné porušenie zmluvy alebo z dôvodov § 679 Občianskeho zákonníka) mohli podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovia dôvodne očakávať, že nájomný pomer sa skončí najskôr uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný. Odpojenie rodinného domu od vodovodnej prípojky bolo okolnosťou, ktorá spôsobila stratu predpokladaného prínosu žalobcov a ktorú žalobcovia nemohli odôvodnene predpokladať. Naviac k odpojeniu došlo takpovediac zo dňa na deň, preto ani nemali možnosť prijať účinné opatrenia, ktoré by odvrátili okolnosť vedúcu k strate príjmu vo forme nájmu tým, že by zabezpečili napojenie domu na inú vodovodnú prípojku. Výšku ušlého zisku v sume 6.076,- eur žalovaný nakoniec ani nerozporoval.
30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z plného úspechu žalobcov v spore. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Žilina. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Žilina. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.