Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Sa/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobkyne: MUDr. E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX J., Česká republika, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 45116-3/2017-BA zo dňa 04.12.2017, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím č. 700-0411351317-GC04/17 zo dňa 22.05.2017 podľa v znení a ôsmy bod o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“, príp. „zákon o sociálnom poistení“), ktorým predpísala žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie september 2014 až jún 2016 poistné na nemocenské poistenie v sume 1 180,96 Eur, poistné na starobné poistenie v sume 4 831,54 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 1 610,40 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 1 274,90 Eur, spolu v sume 8 897,80 Eur (ďalej len „poistné“). Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha. Prvostupňový orgán sociálneho poistenia predpis poistného dôvodil zisteniami vyplývajúcimi z výsledkov kontroly, v zmysle ktorých žalobkyňa za vyššie uvedené obdobie poistné a povinné príspevky neodviedla, čím porušila ustanovenie , , zákona o sociálnom poistení, ZSP v znení , a vety prvej ZSP a , , a v znení účinnom od 01.01.2013.

2. Na odvolanie žalobkyne žalovaná rozhodnutím č. 45116-3/2017-BA zo dňa 04.12.2017 potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0411351317-GC04/17 zo dňa 22.05.2017 a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla. Rozhodnutie žalovanej bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk dňa 13.12.2017.

3. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaná stotožnila so skutkovými a právnymi závermi orgánu sociálneho poistenia prvého stupňa. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedla, že dňa 11.09.2014 Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava prijala Registračný list fyzickej osoby - odhlášku žalobkyne s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia

samostatne zárobkovo činnej osoby dňa 31.08.2014, pričom dňa 25.04.2016 bolo Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava doručené rozhodnutie Slovenskej lekárskej komory, ktorým žalobkyni udelila licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár č. L1A/TT/0296/05 zo dňa 26.07.2005, právoplatné dňa 24.08.2005. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava vydala rozhodnutie č. 65408-7/2016-TT zo dňa 28.04.2016, ktorým podľa § 178 ods. 1 bod prvý zákona o sociálnom poistení rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.08.2014. Na odvolanie žalobkyne Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 21786-5/2017-BA zo dňa 10.04.2017 uvedené rozhodnutie prvého stupňa o nezániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) potvrdila. Uvedené rozhodnutie o odvolaní nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2017. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne vo veci predpísaného poistného, že dňom 01.09.2014 sa zamestnala v štátnej správe a z toho titulu bola poistená ako zamestnanec, pričom včas podala Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného sociálneho poistenia a od uvedeného dátumu nevykonávala žiadnu inú činnosť súvisiacu s podnikaním, žalovaná dôvodila splnením zákonných podmienok na povinné sociálne poistenie žalobkyne ako SZČO, pretože aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia bola žalobkyňa držiteľkou licencie č. L1A/TT/0296/05 a za rok 2013 a 2014 príjem žalobkyne zo živnosti presiahol zákonom stanovenú hranicu, a preto bola žalobkyňa v predmetnom období povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne, ústredie, v prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná osoba

- lekár má platnú licenciu LlA (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období mal príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Žalobkyňa bola na účely povinného sociálneho poistenia považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu na základe licencie č. L1A/TT/0296/05 a na základe skutočnosti, že dosiahla v rozhodujúcom období príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti definované v o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), bez odpočítateľných výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov. Zároveň žalovaná dodala, že zákon o sociálnom poistení umožňuje súbeh povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby s povinným nemocenským poistením, povinným dôchodkovým poistením a povinným poistením v nezamestnanosti zamestnanca.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby

4. Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa včas správnu žalobu v sociálnych veciach podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej a navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa namietala, že neboli splnené podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. b) a § 5 ZSP na trvanie povinnej účasti žalobkyne na povinnom sociálnom poistení v postavení SZČO, pretože v období od 01.09.2014 do 30.06.2016 žalobkyňa nevykonávala samostatnú zárobkovú činnosť a nedosahovala príjem z podnikania ako samostatne zárobkovo činná osoba. Žalobkyňa uviedla, že v predmetnom období dosahovala len príjem zo závislej činnosti vyplývajúcej zo služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže. Za rok 2015 žalobkyňa nepodávala daňové priznanie a za rok 2016 podávala daňové priznanie len zo závislej činnosti v zmysle v rámci ročného zúčtovania.

6. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci žalovanou vo vzťahu k určeniu statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby a vo vzťahu k určeniu obdobia povinného sociálneho poistenia žalobkyne ako SZČO od 1. júla 2008 do 30. júna 2016. Podľa názoru žalobkyne, správne mala mať postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2008 do 31. augusta 2014, pričom do tej doby odvody predpísané Sociálnou poisťovňou riadne platila. Žalobkyňa vyjadrila názor, že licencia žalobkyňu oprávňuje na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ale žiadny

príjem z nej nemala, a preto nemala ani status samostatne zárobkovo činnej osoby. S poukazom na dôvodovú správu k novele o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2014 žalobkyňa uviedla, že status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia sa neposudzuje v závislosti od registrácie u správcu dane, ale od dosahovania príjmov z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti.

III. Vyjadrenie žalovanej a žalobkyne

7. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. V súvislosti so vznikom postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely povinného sociálneho poistenia žalovaná uviedla, že od 1. júla 2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 rokov veku a dosiahnutie príjmov uvedených v a v znení , t. j. príjmov z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ods. l a 2 , v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Novela zrušila od 1. júla 2014 založenie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia na registrácii podľa osobitného predpisu, t. j. na registrácii na príslušnom daňovom úrade. V súvislosti s nadobudnutím postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely povinného sociálneho poistenia žalovaná uviedla, že nie je rozhodujúce, na základe akého právneho vzťahu, resp. na základe akého oprávnenia fyzická osoba dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba dosiahla v kalendárnom roku rozhodujúcom pre vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO príjmy podľa a , pričom v a ani v zákona o sociálnom poistení nie je bližšia špecifikácia príjmov. V ustanovení taktiež v ustanovení v znení nie je bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na zhodné právne závery vyplývajúce z rozhodnutí krajských súdov, napr. Krajského súdu v Trenčíne v rozsudkoch sp. zn. a sp. zn. oba zo dňa 9. mája 2017, ako aj Krajského súdu v Nitre v rozsudku sp. zn. zo dňa 26. júna 2017, Krajského súdu v Žiline v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. augusta 2017.

9. Vo vzťahu k splneniu podmienok postavenia SZČO žalobkyňou žalovaná uviedla, že žalobkyňa v spornom období spĺňala právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby, spĺňala vekovú hranicu, zároveň v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. v roku 2013 a 2014, dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

10. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká len z dôvodov taxatívne ustanovených v v znení , t. j. až po naplnení dôvodov ustanovených zákonom. Podľa v znení zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe len v tom prípade, ak nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v a citovaného zákona. Za takéto oprávnenie v zmysle citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení žalovaná považuje aj licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár č. L1A/TT/0296/05 zo dňa 26.07.2005, právoplatné dňa 24.08.2005, ktorej bola žalobkyňa v rozhodujúcom období držiteľkou.

11. Zároveň žalovaná poukázala na to, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje súbeh poistení, a preto, ak samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, zároveň nadobudne aj právne postavenia zamestnanca, nezaniká jej z tohto titulu povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Ustanovenie § 138 ZSP súčasne upravuje poradie odvodovej povinnosti u tých poistencov, ktorí

podliehajú viacerým sociálnym poisteniam, ako aj vymeriavací základ na platenie poistného, ktorý v úhrne nemôže byť presiahnutý (vymeriavací základ v úhrne).

12. Vo vzťahu k právnemu postaveniu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby žalovaná dala do pozornosti, že toto bolo predmetom samostatného správneho konania, ktorého výsledkom bolo právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 65408-7/2016-TT zo dňa 28.04.2016, ktorým pobočka žalovanej rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.08.2014. Na odvolanie žalobkyne Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 21786-5/2017-BA zo dňa 10.04.2017 uvedené rozhodnutie prvého stupňa o nezániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne ako SZČO potvrdila, pričom rozhodnutie o odvolaní nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2017 a žalobkyňa toto rozhodnutie druhého stupňa nenapadla správnou žalobou. S poukazom na právnu záväznosť právoplatne určeného statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby žalovaná vyjadrila názor, že v preskúmavanom konaní nemôže byť opätovne posudzovaný status žalobkyne ako SZČO. Na podporu svojej argumentácie žalovaná poukázala na právne závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach, sp. zn. zo dňa 28. septembra 2016, sp. zn. zo dňa 27.11.2013 a na právny názor vyplývajúci z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 26.06.2017.

13. V replike zo dňa 17.08.2018 na vyjadrenie žalovanej žalobkyňa zopakovala dôvody žaloby a zotrvala na žalobnom petite.

14. Žalovaná sa k obsahu repliky žalobkyne v lehote určenej správnym súdom nevyjadrila.

IV. Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave

15. Krajský súd v Trnave ako súd správny rozsudkom č. k. -52 zo dňa 28. marca 2019 podľa v spojení s zrušil rozhodnutie žalovanej č. 45116-3/2017- BA zo dňa 04.12.2017, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0411351317-GC04/17 zo dňa 22.05.2017 a vec vrátil pobočke žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

16. Správny súd preskúmavanému rozhodnutiu prvého stupňa vytkol, že pred predpísaním poistného nebol právoplatným rozhodnutím určený samotný dátum zániku povinnej účasti žalobkyne na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení tak, ako to ukladá § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení a obdobie, za ktoré bolo žalobkyni predpísané poistné ( september 2014 až jún 2016), a preto zostalo sporné obdobie povinnej účasti žalobkyne na povinnom sociálnom poistení v postavení SZČO. Správny súd prijal záver, že v dôsledku uvedeného správne orgány (bez určenia dňa zániku povinného poistenia v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona o sociálnom poistení) nemohli pristúpiť k predpísaniu nezaplateného poistného.

V. Konanie na kasačnom súde a právne posúdenie veci kasačným súdom

17. Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. -52 zo dňa 28. marca 2019 zrušil v konaní o kasačnej sťažnosti žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom (ďalej aj „kasačný súd“, príp. „NS SR“) sp. zn. zo dňa 30. septembra 2020 z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom, ak napriek existencii právoplatného rozhodnutia o otázke trvania poistenia žalobkyne aj po 31.08.2014 dospel k záveru o trvajúcej spornosti zániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne z dôvodu absencie rozhodnutia správneho orgánu o určení obdobia povinnej účasti žalobkyne na sociálnom poistení. Kasačný súd v tejto súvislosti konštatoval, že otázka povinného poistenia žalobkyne k 31.08.2014 bola právoplatne vyriešená v predchádzajúcom správnom konaní, v rámci ktorého správny orgán musel posúdiť aj existenciu (trvanie) statusu SZČO žalobkyne po

31.08.2014. Na právoplatné rozhodnutie o nezániku povinného poistenia bol krajský súd povinný pri preskúmavaní rozhodnutia o predpísaní poistenia prihliadnuť.

18. Kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako dôvodnú a postupom podľa zrušil rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

VI. Relevantná právna úprava

19. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

22. Podľa až c) správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa , , , , alebo c) rozhoduje podľa .

23. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

24. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

25. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

26. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

27. Podľa vety prvej správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

28. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

29. Podľa § 144 ods. 1zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

30. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

31. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

32. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

33. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

34. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

35. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

36. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

VII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

37. Po vrátení veci tunajšiemu súdu za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, opätovne sa oboznámil s obsahom spisového materiálu a rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( ), dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

38. V prejednávanej veci žalovaná napadnutým rozhodnutím v rámci odvolacieho administratívneho konania potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava predpisujúce žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie september 2014 až jún 2016 poistné v celkovej sume 8 897,80 Eur z dôvodu, že žalobkyňa za vyššie uvedené obdobie poistné a povinné príspevky neodviedla, čím porušila ustanovenie , , zákona o sociálnom poistení, ZSP v znení , a vety prvej ZSP a , , a v znení účinnom od 01.01.2013.

39. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia a vyjadrenia žalovanej vyplýva, že pri posúdení splnenia podmienok na predpis predmetného poistného okrem príjmu žalobkyne dosiahnutého z podnikania a zo samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodnom období a okrem posúdenia držby platnej licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe žalobkyňou, žalovaná vychádzala pri určení obdobia účasti žalobkyne na povinnom sociálnom poistení v postavení SZČO z právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 65408-7/2016-TT zo dňa 28.04.2016, ktorým pobočka žalovanej rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.08.2014. Uvedené rozhodnutie prvého stupňa vo veci nezániku, resp. trvania povinného sociálneho poistenia žalobkyne v postavení SZČO bolo v rámci odvolacieho konania potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 21786-5/2017-BA zo dňa 10.04.2017,

právoplatným dňa 20.04.2017, proti ktorému žalobkyňa správnu žalobu o preskúmanie jeho zákonnosti nepodala.

40. Z právnej úpravy vymedzenia predmetu nedávkového konania podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a z právnej úpravy dôvodov a podmienok autoritatívneho predpísania poistného Sociálnou poisťovňou osobám povinným odvádzať poistné podľa § 144 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že príslušný správny orgán sociálneho poistenia o vzniku, prerušení, zániku povinného sociálneho poistenia v sporných prípadoch (§ 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o sociálnom poistení) a o predpísaní neodvedeného poistného alebo o predpísaní poistného odvedeného v nesprávnej sume, rozhoduje v dvoch samostatných konaniach.

41. V prípade žalobkyne bolo teda právoplatne rozhodnuté, že jej povinné dôchodkové poistenie a povinné nemocenské poistenie, napriek odhláške (doručenej Sociálnej poisťovni dňa 11.09.2014) podanej žalobkyňou ku dňu 31.08.2014, nezaniklo uvedeného dňa (31.08.2014) a otázka zániku jej povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia k 31.08.2014 tak bola uvedeným rozhodnutím právoplatne vyriešená.

42. Na základe uvedeného právoplatného výsledku samostatného správneho konania vo veci nezániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne v postavení SZČO, toto poistenie trvalo aj po dátume 31.08.2014. V tejto súvislosti správny súd, s poukazom na právny záver kasačného súdu v tejto veci, dáva do pozornosti, že v čase vydania rozhodnutia Sociálnou poisťovňou, pobočka Trnava č. 65408-7/2016-TT, t. j. dňa 28.04.2016, vo veci nezániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne, tento správny orgán prvého stupňa ešte nemal možnosť objektívne s určitosťou ustáliť dátum zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne, teda či vôbec a ak áno, tak akým spôsobom, kedy v prípade žalobkyne k tomuto zániku povinného sociálneho poistenia dôjde, pretože žalobkyňa mohla opätovne začať vykonávať licencovanú činnosť alebo odovzdať licenciu, príp. vykonávanie licencovanej činnosti prerušiť skôr, než by nastalo splnenie zákonných podmienok zániku povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, t. j. ku dňu 30.06.2016.

43. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že s prihliadnutím na záväznosť, nezmeniteľnosť a právne účinky právoplatných rozhodnutí vo veci vzniku, trvania a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia fyzických osôb a právnických osôb, je povinnosťou správnych orgánov ako aj súdov na tieto právoplatné rozhodnutia prihliadať.

44. V danej veci žalobkyňa argumentovala dôvodnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej predovšetkým tvrdením, že správne mala mať postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2008 do 31. augusta 2014, pričom do tej doby odvody predpísané Sociálnou poisťovňou riadne platila. Žalobkyňa mala za to, že licencia L1A žalobkyňu oprávňuje na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ale žiadny príjem z nej nemala, a preto nemala ani status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely trvania jej povinnej účasti na povinnom sociálnom poistení v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby.

45. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že skutková a právna otázka určenia nezániku, resp. trvania predmetného povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne v postavení SZČO nebola predmetom konania vo veci predpísania poistného rozhodnutím pobočky žalovanej č. 65408-7/2016-TT zo dňa 28.04.2016, právoplatného dňa 20.04.2017, a teda nemôže byť ani predmetom tohto súdneho konania. Správny súd má povinnosť brať do úvahy zákonnú úpravu prejudiciality podľa , v zmysle ktorého by mal na právoplatné rozhodnutia vo veci nezániku, resp. trvania predmetného povinného sociálneho poistenia žalobkyne ako SZČO prihliadať.

46. Rovnako je v danej veci správny súd viazaný predmetom konania (právny záver vyplývajúci z rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018), ktorým je v tomto konaní posúdenie správnosti a zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci predpísania poistného podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a nie určenie obdobia povinného poistenia žalobkyne v postavení SZČO.

47. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v žalobe preskúmanie a zrušenie rozhodnutia vo veci predpísania poistného argumentovala dôvodmi smerujúcimi proti rozhodnutiu vo veci nezániku povinného poistenia k 31.08.2014, ktoré nie je predmetom tohto súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, správny súd pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci predpísania poistného prihliadol na právoplatné určenie trvania povinnej účasti žalobkyne na sociálnom poistení v postavení SZČO, ako aj na skutkové zistenia ohľadom dosiahnutého príjmu žalobkyňou v relevantnom období v nadväznosti na aplikáciu § 21 ods. 1, 4 zákona o sociálnom poistení upravujúceho podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, avšak zákonnosť rozhodnutia vo veci nezániku, resp. trvania povinného poistenia žalobkyne už v tomto súdnom konaní neskúmal (prejudicialita upravená a ). Tú by bolo možné skúmať, ak by bolo toto rozhodnutie, po využití riadneho opravného prostriedku, napadnuté samostatnou správnou žalobou. V opačnom prípade je správny súd viazaný výrokmi právoplatných administratívnych rozhodnutí vo veci určenia nezániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne.

48. Pokiaľ ide o zákonné podmienky na predpísanie poistného podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, správny súd konštatuje, že tieto boli splnené. Z administratívneho spisu a z internej evidencie žalovanej vyplýva, že žalobkyňa v postavení povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej SZČO poistné a povinné príspevky za obdobie september 2014 až jún 2016 neodviedla vôbec, čím bola naplnená skutková podstata ustanovenia § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v platnom znení o povinnosti príslušnej pobočky predpísať poistné formou rozhodnutia.

49. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovanej a prvostupňového správneho orgánu, ako i postupu predchádzajúceho ich vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a oprávnených záujmov žalobkyne, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutia zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol ( v spojení s ).

50. Právo na úplnú náhradu trov konania správny súd úspešnej žalovanej nepriznal, pretože si žiadne neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy možno priznať trovy konania iba výnimočne, na čo v danom prípade neboli splnené podmienky ( ).

51. Žalobkyňa v súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovanej v dôsledku zamietnutia správnej žaloby vo veci samej nebola úspešná, a preto jej podľa a contrario právo na náhradu trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).