Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Sa/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobkyne: MUDr. E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX J., Česká republika, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 45116-3/2017-BA zo dňa 04.12.2017, takto

rozhodol:

I. Správny súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 45116-3/2017-BA zo dňa 04.12.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0411351317-GC04/17 zo dňa 22.05.2017 z r u š u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím č. 700-0411351317-GC04/17 zo dňa 22.05.2017 podľa § 144 ods. 1 v znení zákona č. 572/2009 Z. z. a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“, príp. „zákon o sociálnom poistení“), ktorým predpísala žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie september 2014 až jún 2016 poistné na nemocenské poistenie v sume 1 180,96 Eur, poistné na starobné poistenie v sume 4 831,54 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 1 610,40 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 1 274,90 Eur, spolu v sume 8 897,80 Eur (ďalej len „poistné“). Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha. Prvostupňový orgán sociálneho poistenia predpis poistného dôvodil zisteniami vyplývajúcimi z výsledkov kontroly, v zmysle ktorých žalobkyňa za vyššie uvedené obdobie poistné a povinné príspevky neodviedla, čím porušila ustanovenie § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení, § 128 ods. 11 písm. b) ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 vety prvej ZSP a § 21 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013.

2. Na odvolanie žalobkyne žalovaná rozhodnutím č. 45116-3/2017-BA zo dňa 04.12.2017 potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0411351317-GC04/17 zo dňa 22.05.2017 a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla. Rozhodnutie žalovanej bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk dňa 13.12.2017.

3. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaná stotožnila so skutkovými a právnymi závermi orgánu sociálneho poistenia prvého stupňa. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedla, že dňa 11.09.2014 Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava prijala Registračný list fyzickej osoby - odhlášku žalobkyne s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dňa 31.08.2014, pričom dňa 25.04.2016 bolo Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava doručené rozhodnutie Slovenskej lekárskej komory, ktorým žalobkyni udelila licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár č. L1A/TT/0296/05 zo dňa 26.07.2005, právoplatné dňa 24.08.2005. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava vydala rozhodnutie č. 65408-7/2016-TT zo dňa 28.04.2016, ktorým podľa § 178 ods. 1 bod prvý zákona o sociálnom poistení rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.08.2014. Na odvolanie žalobkyne Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 21786-5/2017-BA zo dňa 10.04.2017 uvedené rozhodnutie prvého stupňa o nezániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) potvrdila. Uvedené rozhodnutie o odvolaní nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2017. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne vo veci predpísaného poistného, že dňom 01.09.2014 sa zamestnala v štátnej správe a z toho titulu bola poistená ako zamestnanec, pričom včas podala Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného sociálneho poistenia a od uvedeného dátumu nevykonávala žiadnu inú činnosť súvisiacu s podnikaním, žalovaná dôvodila splnením zákonných podmienok na povinné sociálne poistenie žalobkyne ako SZČO, pretože aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia bola žalobkyňa držiteľkou licencie č. L1A/TT/0296/05 a za rok 2013 a 2014 príjem žalobkyne zo živnosti presiahol zákonom stanovenú hranicu, a preto bola žalobkyňa v predmetnom období povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne, ústredie, v prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná osoba

- lekár má platnú licenciu LlA (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období mal príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Žalobkyňa bola na účely povinného sociálneho poistenia považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu na základe licencie č. L1A/TT/0296/05 a na základe skutočnosti, že dosiahla v rozhodujúcom období príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti definované v § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), bez odpočítateľných výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov. Zároveň žalovaná dodala, že zákon o sociálnom poistení umožňuje súbeh povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby s povinným nemocenským poistením, povinným dôchodkovým poistením a povinným poistením v nezamestnanosti zamestnanca.

II. Žaloba a jej dôvody

4. Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa včas správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej a navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa namietala, že neboli splnené podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. b) a § 5 ZSP na trvanie povinnej účasti žalobkyne na povinnom sociálnom poistení v postavení SZČO, pretože v období od 01.09.2014 do 30.06.2016 žalobkyňa nevykonávala samostatnú zárobkovú činnosť a nedosahovala príjem z podnikania ako samostatne zárobkovo činná osoba. Žalobkyňa uviedla, že v predmetnom období dosahovala len príjem zo závislej činnosti vyplývajúcej zo služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže. Za rok 2015 žalobkyňa nepodávala daňové priznanie a za rok 2016 podávala daňové priznanie len zo závislej činnosti v zmysle § 5 zákona o dani z príjmov v rámci ročného zúčtovania.

6. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci žalovanou vo vzťahu k určeniu statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby a vo vzťahu k určeniu obdobia povinného sociálneho poistenia žalobkyne ako SZČO od 1. júla 2008 do 30. júna 2016. Podľa názoru žalobkyne, správne mala mať postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2008 do 31. augusta 2014, pričom do tej doby odvody predpísané Sociálnou poisťovňou riadne platila. Žalobkyňa vyjadrila názor, že licencia žalobkyňu oprávňuje na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ale žiadny príjem z nej nemala, a preto nemala ani status samostatne zárobkovo činnej osoby. S poukazom na dôvodovú správu k novele zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2014 žalobkyňa uviedla, že status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia sa neposudzuje v závislosti od registrácie u správcu dane, ale od dosahovania príjmov z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti.

III. Vyjadrenie žalovanej a žalobcu

7. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 8. V súvislosti so vznikom postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely povinného sociálneho poistenia žalovaná uviedla, že od 1. júla 2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 rokov veku a dosiahnutie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z., t. j. príjmov z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. l a 2 zákona o dani z príjmov, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Novela zákona č. 461/2003 Z. z. zrušila od 1. júla 2014 založenie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia na registrácii podľa osobitného predpisu, t. j. na registrácii na príslušnom daňovom úrade. V súvislosti s nadobudnutím postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely povinného sociálneho poistenia žalovaná uviedla, že nie je rozhodujúce, na základe akého právneho vzťahu, resp. na základe akého oprávnenia fyzická osoba dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba dosiahla v kalendárnom roku rozhodujúcom pre vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, pričom v § 5 a ani v § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je bližšia špecifikácia príjmov. V ustanovení § 5a taktiež v ustanovení § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z. nie je bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na zhodné právne závery vyplývajúce z rozhodnutí krajských súdov, napr. Krajského súdu v Trenčíne v rozsudkoch sp. zn. 25Sa/1/2017 a sp. zn. 25Sa/2/2017 oba zo dňa 9. mája 2017, ako aj Krajského súdu v Nitre v rozsudku sp. zn. 23Sa/16/2017 zo dňa 26. júna 2017, Krajského súdu v Žiline v rozsudku sp. zn. 25Sa/17/2017 zo dňa 24. augusta 2017. 9. Vo vzťahu k splneniu podmienok postavenia SZČO žalobkyňou žalovaná uviedla, že žalobkyňa v spornom období spĺňala právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby, spĺňala vekovú hranicu, zároveň v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. v roku 2013 a 2014, dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. 10. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 21 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z., t. j. až po naplnení dôvodov ustanovených zákonom. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe len v tom prípade, ak nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 citovaného zákona. Za takéto oprávnenie v zmysle citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení žalovaná považuje aj licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár č. L1A/TT/0296/05 zo dňa 26.07.2005, právoplatné dňa 24.08.2005, ktorej bola žalobkyňa v rozhodujúcom období držiteľkou. 11. Zároveň žalovaná poukázala na to, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje súbeh poistení, a preto, ak samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, zároveň nadobudne aj právne postavenia zamestnanca, nezaniká jej z tohto titulu povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Ustanovenie § 138 ZSP súčasne upravuje poradie odvodovej povinnosti u tých poistencov, ktorí podliehajú viacerým sociálnym poisteniam, ako aj vymeriavací základ na platenie poistného, ktorý v úhrne nemôže byť presiahnutý (vymeriavací základ v úhrne). 12. Vo vzťahu k právnemu postaveniu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby žalovaná dala do pozornosti, že toto bolo predmetom samostatného správneho konania, ktorého výsledkom bolo právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 65408-7/2016-TT zo dňa 28.04.2016, ktorým pobočka žalovanej rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.08.2014. Na odvolanie žalobkyne Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 21786-5/2017-BA zo dňa 10.04.2017 uvedené rozhodnutie prvého stupňa o nezániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne ako SZČO potvrdila, pričom rozhodnutie o odvolaní nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2017 a žalobkyňa toto rozhodnutie druhého stupňa nenapadla správnou žalobou. S poukazom na právnu záväznosť právoplatne určeného statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby žalovaná vyjadrila názor, že v preskúmavanom konaní nemôže byť opätovne posudzovaný status žalobkyne ako SZČO. Na podporu svojej argumentácie žalovaná poukázala na právne závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach, sp. zn. 9Sžso/1/2015 zo dňa 28. septembra 2016, sp. zn. 9Sžso/23/2013 zo dňa 27.11.2013 a na právny názor vyplývajúci z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sa/16/2017 zo dňa 26.06.2017.

13. V replike zo dňa 17.08.2018 na vyjadrenie žalovanej žalobkyňa zopakovala dôvody žaloby a zotrvala na žalobnom petite. 14. Žalovaná sa k obsahu repliky žalobkyne v lehote určenej správnym súdom nevyjadrila.

IV. Relevantná právna úprava

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 18. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 19. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 22. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 23. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 24. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 25. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. 26. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

27. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

28. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

29. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

30. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

31. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

32. V prejednávanej veci žalovaná napadnutým rozhodnutím v rámci odvolacieho administratívneho konania potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava predpisujúce žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie september 2014 až jún 2016 poistné v celkovej sume 8 897,80 Eur z dôvodu, že žalobkyňa za vyššie uvedené obdobie poistné a povinné príspevky neodviedla, čím porušila ustanovenie § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení, § 128 ods. 11 písm. b) ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 vety prvej ZSP a § 21 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013.

33. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia a vyjadrenia žalovanej vyplýva, že pri posúdení splnenia podmienok na predpis predmetného poistného okrem príjmu žalobkyne dosiahnutého z podnikania a zo samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodnom období a okrem posúdenia držby platnej licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe žalobkyňou, žalovaná vychádzala pri určení obdobia účasti žalobkyne na povinnom sociálnom poistení v postavení SZČO z právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 65408-7/2016-TT zo dňa 28.04.2016, ktorým pobočka žalovanej rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.08.2014. Keďže žalobkyňa nepodala správnu žalobu proti právoplatnému rozhodnutiu druhého stupňa vo veci nezániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne ako SZČO, žalovaná otázku obdobia trvania statusu žalobkyne v postavení SZČO pre účely predpísania poistného tak považovala s konečnou platnosťou za právoplatne upravenú.

34. Uvedenému názoru žalovanej nemožno prisvedčiť. Pobočka Sociálna poisťovňa síce rozhodnutím č. 65408-7/2016-TT zo dňa 28.04.2016 určila, kedy povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyne v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby nezaniklo, avšak v súlade s ustanovením § 178 ods. 1 písm. a) bodu prvého zákona o sociálnom poistení neurčila dátum zániku povinnej účasti žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na povinnom nemocenskom poistení a na povinnom dôchodkovom poistení. Z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že poistné bolo predpísané za obdobie od septembra 2014 do júna 2016, pričom vo vzťahu k statusu žalobkyne ako SZČO bolo právoplatne rozhodnuté len v tom smere, že nezaniklo dňa 31.08.2014. Avšak obdobie, za ktoré bolo rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne žalobkyni predpísané poistné, zostalo sporné, ako to vyplýva aj z obsahu odvolania žalobkyne a z obsahu správnej žaloby podanej v tejto veci. Za daných okolností, kedy aj z obsahu Registračného listu FO - odhlášky žalobkyne z povinného sociálneho poistenia ako SZČO k 31.08.2014, ako aj z obsahu odvolania proti rozhodnutiu pobočky žalovanej o určení nezániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne ako SZČO, jednoznačne vyplýva spornosť určenia zániku predmetného povinného sociálneho poistenia, bolo potrebné, aby príslušná pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím § 178 ods. 1 písm. a) bodu prvého zákona o sociálnom poistení určila dátum zániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne. Keďže orgány sociálneho poistenia spornosť časového trvania, resp. obdobia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne v postavení SZČO neodstránili právoplatným rozhodnutím, preskúmavané rozhodnutia oboch stupňov vo veci predpísania poistného žalobkyni vychádzajú z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci čo do určenia obdobia, za ktoré bolo poistné predpísané.

35. S prihliadnutím na absenciu právoplatného určenia obdobia povinnej účasti žalobkyne na sociálnom poistení v postavení SZČO správny súd konštatuje, že v danom prípade Sociálna poisťovňa mohla pristúpiť k predpísaniu nezaplateného poistného podľa § 144 ZSP z dôvodu nesplnenia si odvodových povinností žalobkyňou až na základe právoplatného určenia sporného momentu zániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby.

36. Vzhľadom k tomu, že pobočka Sociálnej poisťovne predpísala poistné za obdobie, ktoré sa javilo ako sporné a toto obdobie povinného sociálneho poistenia nebolo zákonným spôsobom určené právoplatným rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne, možno zároveň konštatovať, že preskúmavané rozhodnutia o predpísaní poistného nevychádzali zo zákonne získaných podkladov a boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, predovšetkým vo vzťahu k určeniu obdobia, za ktoré sa poistné predpísalo.

37. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu prvého stupňa rozhodnutím vydaným podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení určiť obdobie povinného sociálneho poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby a až následne za splnenia zákonom stanovených podmienok pristúpiť k predpísaniu poistného podľa § 144 citovaného zákona.

38. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP orgán verejnej správy je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom v zrušujúcom rozsudku.

39. Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, vyhovel petitu žaloby a rozhodnutie žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. e) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Dunajská Streda na ďalšie konanie v naznačenom smere.

40. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 2 SSP) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP) Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).