Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobkyne: U. právne zastúpená Advokátskou kanceláriu ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dobšinského 12, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 3. novembra 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania v záhlaví tohto rozsudku uvedeného rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA . zo dňa 3. novembra 2016, ktoré navrhla zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Súčasne žiadala priznať náhradu trov konania.

2. Žalovaná napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a súčasne potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 211-XX/XXXX- PB zo dňa 1. júna 2016, ktorým správny orgán I. stupňa rozhodol, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2015, nakoľko žalobkyňa dosiahla za rok 2014 príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v sume rozhodujúcej pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie z dôvodu trvania licencie G. na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár naďalej trvá. Žalovaná sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnila so záverom správneho orgánu I. stupňa, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti dňa 31.12.2015, pretože žalobkyňa bola povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej aj ,,SZČO“) od 01.07.2015 na základe skutočnosti, že príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov za rok 2014 dosiahla v sume 62.734,79 eur, t.j. v sume vyššej ako bola zákonom č. 461/2003 Z.z. ustanovená suma 4.944,- eur za rok 2014 a žalobkyňa predložila dňa 30.05.2016 licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. G., na základe ktorej vykonávala zárobkovú činnosť.

3. Žalobkyňa v podanej žalobe napadnuté rozhodnutie považovala za nesprávne a nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Vyjadrila názor, že k 31.12.2015 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia jej zaniklo postavenie SZČO, čoho dôkazom je skutočnosť, že žalobkyňa požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámila

Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Žalobkyňa si nebola vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Predmetnú licenciu nikdy nevyužívala a nikdy za ňu nemala žiaden príjem. Žalobkyňa ukončila prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.10.2016 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť ALKANA s.r.o., IČO: 40 042 360, ktorej je žalobkyňa jediným spoločníkom a zároveň zamestnancom. Od 01.01.2016 riadne odvádza odvody do sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti. Postup žalovanej, v zmysle ktorého aplikuje ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. bez toho, aby skúmala, či žalobkyňa skutočne vykonáva zárobkovú činnosť, považovala za nesprávny. Dôsledok, ktorý vzhľadom na napadnuté rozhodnutie bude žalobkyňa musieť znášať - predpísanie poistného a penále, považovala za príliš prísny a nespravodlivý, najmä keď žalobkyňa nemala žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie, vykonala úkony z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO - zrušenie registrácie pre daň príjmu a zrušenie IČO a k vydaniu rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa došlo viac ako jeden rok po tom, čo mala žalovaná k dispozícii informáciu, že žalobkyňa je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Záverom žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že rozhodnutia Sociálne poisťovne o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch nemajú písomnú formu. Dňa 30.05.2007 oznámila správnemu orgánu I. stupňa skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k 31.05.2007 a správny orgán I. stupňa rozhodol o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Nakoľko písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení nebolo žalobkyni doručené, zastávala názor, že jej podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, s poukazom na § 222 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. zastávala názor, že správny orgán I. stupňa nemohol nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení. Zároveň žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu správny orgán I. stupňa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že novela zákona č. 461/2003 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2014 zrušila založenie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely poistenia na registrácii podľa osobitného predpisu, t.j. na registrácii na príslušnom daňovom úrade. Z uvedeného dôvodu sú námietky žalobkyne, že zrušila registráciu pre daň z príjmu u príslušného správcu dane, vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, irelevantné. Registrácia podľa osobitného predpisu, t.j. podľa zákona č. 511/1992 Zb., bola rozhodujúca na nadobudnutie právneho postavenia SZČO do 30.06.2014. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba nadobudla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí tohto príjmu vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR žalobkyňa dosiahla za rok 2014 príjem z podnikania v sume 62.734,79 eur, ktorý presiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmu potrebnú pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, t.j. sumu 4.944,- eur. Vzhľadom na to, že žalobkyňa spĺňala definíciu statusu SZČO účinnej od 01.07.2014 a v rozhodujúcom období jej príjmy z podnikania presiahli zákonom ustanovenú hranicu, vzniklo žalobkyni od 01.07.2015 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Žalovaná v tejto súvislosti uviedla, že povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká, resp. zaniká len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 21 zákona č. 461/2003 Z.z. V rámci konania vo veci zániku povinného dôchodkového a povinného nemocenského poistenia žalobkyne ako SZČO bolo preukázané, že žalobkyňa v spornom období disponovala licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe G. Tento typ licencie zakladá držiteľovi licencie status zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Keďže žalobkyňa bola držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ktorá ju oprávňovala na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. aj po 31.12.2015, kedy bolo žalobkyni Trenčianskym samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení, žalobkyni dňom 31.12.2015 nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Tvrdenie žalobkyne, že si nebola vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je oprávnením zakladajúcim status SZČO, nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaná ďalej uviedla, že právo sociálneho zabezpečenia

patrí do oblasti verejného práva, ktorého normy sú kogentného charakteru a v tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/81/2014 zo dňa 31.05.2016, z ktorého citovala. Žalovaná ďalej s poukazom na § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. konštatovala, že v zákone musí byť výslovne uvedené, že konkrétne rozhodnutie sa nevydáva písomne. Zánik povinných poistení Sociálna poisťovňa vyznačí v spise len v tom prípade, ak zánik sociálneho poistenia nie je sporný a v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva. Tvrdenie žalobkyne, že dňa 30.05.2007 oznámila správnemu orgánu I. stupňa skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO k 31.05.2007, považovala žalovaná za nepreukázané. Uviedla, že žalobkyňa dňa 09.05.2005 podala Registračný list FO - prihlášku na sociálne poistenie ako SZČO od 01.07.2005 a následne si od uvedeného dátumu plnila svoje odvodové povinnosti. V prípade, ak by žalobkyňa oznámila zánik poistenia ku dňu 31.05.2007 je predpoklad, že od 01.07.2007 by poistné na sociálne poistenie neodvádzala. Predložený prehľad platieb poistného však dokazuje opak. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny orgán I. stupňa nemal dôvod vydať k tomuto dátumu rozhodnutie na základe § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. Preto odvolávanie sa žalobkyne na § 222 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý upravuje obnovu konania, nemá právne opodstatnenie a prvostupňovým rozhodnutím nebola a ani nemohla byť nariadená obnova konania. Zároveň žalovaná uviedla, že ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. je uvedené aj vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Ďalej poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa dňa 30.12.2015 predložila správnemu orgánu I. stupňa rozhodnutie Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/2015/08194/zdrav.-4 zo dňa 15.12.2015, ktorým bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení, na základe ktorého bola žalobkyňa oprávnená dosahovať príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti. Vychádzajúc z predloženého rozhodnutia správny orgán I. stupňa listom zo dňa 13.01.2016 oznámil žalobkyni, že jej dňa 31.12.2015 zaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO a súčasne požiadal žalobkyňu, aby v prípade, ak naďalej vlastní oprávnenie na vykonávanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. aj po dátume oznamovaného zániku povinných poistení, aby túto skutočnosť oznámila. Žalobkyňa po oznámení zániku povinného sociálneho poistenia neoznámila správnemu orgánu I. stupňa, že je držiteľkou licencie G., ktorú skutočnosť zistil následne až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Záverom žalovaná v súvislosti s vytýkanými procesnými pochybeniami poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/10/2010 zo dňa 24.02.2011, z ktorého citovala.

5. Na vyjadrenie žalovanej reagovala žalobkyňa podaním zo dňa 13.03.2017, v ktorom s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR uviedla, že súd sa má zaoberať otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, ak tomu tak je, aby zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý. Žalobkyňa zdôraznila, že idea spravodlivosti musí byť prístupná aj v oblasti verejného práva. Záverom sa nestotožnila s názorom žalovanej, že v danej veci nemala povinnosť upovedomovať účastníka konania o začatí konania. Neupovedomenie žalobkyne o začatí konania je závažným porušením jej práva na obhajobu jej práv a právom chránených záujmov.

6. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP, vec prejednal na verejnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovanej a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby v súlade so zákonom a správnej žalobe nie je možné priznať úspech z týchto dôvodov:

7. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

7.1. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

7.2. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

8. Predmetom konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov v konaní, v ktorom správny orgán I. stupňa rozhodnutím č. XXX-XX/XXXX-PB zo dňa 1. júna 2016 rozhodol, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2015 a žalovaná na odvolanie žalobkyne toto rozhodnutie potvrdila rozhodnutím XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 3. novembra 2016 a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla.

9. Z administratívneho spisu žalovanej a správneho orgánu I. stupňa správny súd zistil nasledovné:

10. Dňa 09.05.2005 podala žalobkyňa prihlášku na povinné poistenie ako samostatne zárobkovo činná osoba od 01.07.2005.

11. Slovenská lekárska komora vydala žalobkyni dňa 15.05.2006 Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore pediatria, dorastové lekárstvo, pediatrická nefrológia a abdobminálna USG u detí č. G.6. Licencia nadobudla právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.05.2006.

12. Rozhodnutím č. TSK/2006/04769/zdrav.-2 zo dňa 11.12.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2006, povolil Trenčiansky samosprávny kraj žalobkyni prevádzkovať zdravotnícke zariadenie: 1. Ambulancia v zdravotníckom povolaní a v študijnom odbore lekár v špecializačnom odbore pediatrická nefrológia a v certifikovanej pracovnej činnosti: abdominálna ultrasonografia u detí s miestom prevádzkovania Štúrova 3, Ilava a 2. Ambulancia v zdravotníckom povolaní a v študijnom odbore lekár v špecializačných odboroch pediatria a dorastové lekárstvo, s miestom prevádzkovania Valašská Belá 322.

13. Trenčiansky samosprávny kraj vydal dňa 15.12.2015 rozhodnutie č. TSK/2015/08194/zdrav.-4, ktorým dňom 31.12.2015 zrušil povolenie na prevádzkovanie vyššie uvedených zdravotníckych zariadení, ktoré bolo povolené rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/2006/04769/ zdrav.-2 zo dňa 11.12.2006. Dňa 30.12.2015 predložila žalobkyňa Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica predmetné rozhodnutie o zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení. Vzhľadom na túto skutočnosť Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica listom č. 700-0900493316-GC24/16 zo dňa 13.01.2016 oznámila žalobkyni zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dňa 31.12.2015, ktorý žalobkyňa prevzala dňa 18.01.2016.

14. Slovenská lekárska komora doručila dňa 30.05.2016 Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica platnú licenciu žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár č. G.. Na základe uvedeného zistenia Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica vydala prvostupňové rozhodnutie č. XXX-XX/XXXX-PB zo dňa 1. júna 2016 o nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dňa 31.12.2015. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 3. novembra 2016 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla.

15. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014 (ďalej len ,,zákon č. 461/2003 Z.z.“) samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

15.1. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. povinne nemocensky poistení sú a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1, b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

15.2. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

15.3. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

15.4. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku, a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3.

15.5. Podľa § 209 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

15.6. Podľa § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

15.7. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

16. Medzi účastníkmi konania je spornou otázka posúdenia právneho postavenia žalobkyne, ktorá v dôsledku zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení ku dňu 31.12.2015 podľa jej názoru stratila status samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobkyňa však aj po tomto dátume bola držiteľkou licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na výkon povolania lekár, a preto žalovaná na rozdiel od žalobkyne zastáva názor, že táto skutočnosť zakladá postavenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely povinného dôchodkového a povinného nemocenského poistenia.

17. Vznik a zánik sociálneho poistenia sa riadi pravidlami upravenými v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý okrem iného upravuje vlastné definície pojmov, okrem iného tiež definíciu pojmu samostatne zárobkovo činná osoba. Súčasne tento právny predpis upravuje aj časové ohraničenie vzniku a zániku sociálneho poistenia a stanovuje aj sankcie za nesplnenie povinností voči Sociálnej poisťovni.

18. Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je SZČO len tá fyzická osoba, ktorá splnila nasledujúce podmienky: a) dovŕšila vek 18 rokov a

b) v rozhodujúcom kalendárnom roku dosahovala príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (t.j. príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov).

19. Súčasne platí, že nadobudnutie právneho postavenia SZČO nezakladá automaticky samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe až od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bol dosiahnutý príjem vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu.

20. Pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia je preto rozhodujúce, aby dotknutá osoba: 1. dosahovala príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov), a súčasne 2. aby tieto príjmy boli vyššie ako zákonom stanovená hranica za príslušný kalendárny rok.

21. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa nedosiahol vyššie uvedený príjem, prípadne zánikom oprávnenia na výkon činnosti SZČO (v posudzovanom prípade zánikom licencie L1A), alebo aj na základe čestného vyhlásenia o nevykonávaní príslušnej činnosti (poistenie zaniká najskôr dňom doručenia čestného vyhlásenia Sociálnej poisťovni).

22. Dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A, nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - SZČO (ak už predtým nemal postavenie SZČO na základe iného oprávnenia na podnikanie, napr. povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia pre fyzickú osobu), a to so všetkými povinnosťami, ktoré právny poriadok samostatne zárobkovo činnej osobe ukladá.

23. Krajský súd sa vo vzťahu k žalobkyni v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobkyňa mala v kontrolovanom období, teda ku dňu 31.12.2015, kedy jej bolo zrušené oprávnenie na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení, postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Z údajov Finančného riaditeľstva SR má krajský súd preukázané, že žalobkyňa dosiahla v roku 2014 (t.j. v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby) príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti podľa v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v sume 62.734,79 eur. Nie je pri tom rozhodujúce, na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba tieto príjmy z podnikania a inej zárobkovej činnosti nadobudla. Rozhodujúcim je iba to, že fyzická osoba dosiahla v príslušnom kalendárnom roku príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. V prejednávanom prípade žalobkyňa zároveň dovŕšila vek 18 rokov, a preto krajský súd v zhode so žalovanou dospel k záveru, že žalobkyňa spĺňala právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014.

24. Krajský súd zároveň konštatuje, že nakoľko príjmy žalobkyne boli v rozhodujúcom období vyššie ako bola zákonom č. 461/2003 Z.z. stanovená suma 4.944,- eur, žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo od 1. júla 2015 v súlade s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. povinné nemocenské a dôchodkové poistenie.

25. V priebehu konania o zániku povinného sociálneho poistenia bolo zároveň preukázané (a žalobkyňa túto skutočnosť ani nespochybnila a nevyvrátila), že žalobkyňa bola držiteľom platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. G., ktorá ju oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. aj po dátume 31.12.2015, ku ktorému dňu bolo rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení žalobkyni.

26. Po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení Trenčianskym samosprávnym krajom, k čomu v prejednávanom prípade došlo z dôvodu prechodu na právnickú osobu (ALKANA s.r.o.), síce žalobkyňa požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámila Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie IČO, avšak u žalobkyne nedošlo k zániku všetkých oprávnení na výkon samostatne zárobkovej činnosti, keďže žalobkyňa bola aj naďalej držiteľom platnej licencie L1A a jej príjmy z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti

podľa zákona o dani z príjmu boli vyššie ako zákonom č. 461/2003 Z.z. stanovená hranica príjmu. Vzhľadom na túto skutočnosť Sociálna poisťovňa správne konštatovala, že žalobkyni nezaniklo povinné sociálne poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe dňom 31.12.2015, kedy bolo rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/2015/08194/zdrav.-4 zo dňa 15.12.2015 zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení. K uvedenému krajský súd dodáva, že zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinný rozhodnúť o vzniku, zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch, a preto námietka žalobkyne ohľadom oneskoreného rozhodovania správneho orgánu I. stupňa nie je dôvodná. Naviac, krajský súd nemá preukázané, že správny orgán I. stupňa disponoval príslušnými informáciami o platnej licencii žalobkyne už rok pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že Slovenská lekárska komora platnú licenciu L1A, ktorou disponovala žalobkyňa, predložila správnemu orgánu I. stupňa dňa 30.05.2016 a prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo vydané na podklade tejto skutočnosti, bolo vydané bezodkladne, dňa 01.06.2016. K uvedenému krajský súd dopĺňa, že správny orgán I. stupňa dňa 13.01.2016 sám vyzýval žalobkyňu na predloženie príslušného oprávnenia na vykonávanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z., a to v Oznámení o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, na ktoré však žalobkyňa nereagovala a platnú licenciu nepredložila.

27. Krajský súd zároveň k uvedenému dopĺňa, že registrácia pre daň z príjmu podľa zákona č. 511/1992 Zb. bola pre nadobudnutie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby rozhodujúca do 30.06.2014. Od 1. júla 2014 postavenie SZČO už nie je závislé od registrácie na daňovom úrade, ale status SZČO v sociálnom poistení je založený iba na vyššie uvedenom dosahovaní príjmov, ktoré sú príjmami z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO. Úlohou žalobkyne ako držiteľa licencie L1A bolo v prvom rade požiadať o zrušenie licencie a až následne, po jej právoplatnom zrušení, oznámiť zánik SZČO Štatistickému úradu SR a požiadať o zrušenie registrácie príslušného správcu dane. Skutočnosť, že žalobkyňa nemala vedomosť, že licencia L1A jej zakladá status SZČO, nezbavuje žalobkyňu zo zodpovednosti za následky, ktoré vznikli porušením povinností vyplývajúcich z tohto právneho postavenia. Naviac, informácie o povinnostiach vyplývajúcich z vlastníctva predmetnej licencie sú verejne prístupné na internetovej stránke Slovenskej lekárskej komory, tieto boli opakovane zverejňované a príslušné články týkajúce sa tejto problematiky boli zasielané každému členovi komory prostredníctvom e-mailovej pošty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa tak nemožno stotožniť s námietkou žalobkyne, že vykonala všetky úkony, z ktorých vyplýva, že nemala ďalej záujem vykonávať činnosť SZČO.

28. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že dňa 30.05.2007 oznámila Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica, skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného sociálneho poistenia ku dňu 31.05.2007, krajský súd uvádza, že z obsahu spisového materiálu nevyplývajú žiadne skutočnosti preukazujúce toto tvrdenie. Naviac, z prehľadu platieb poistného vyplýva, že žalobkyňa odo dňa prihlásenia na sociálne poistenie ako samostatne zárobkovo činná osoba (01.07.2005) všetky odvody riadne plnila, a to aj po 31.05.2007, kedy malo podľa nej dôjsť k zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Ak by žalobkyňa oznámila zánik povinného sociálneho poistenia k uvedenému dátumu, bolo by pravdepodobné, že žalobkyňa svoje odvodové povinnosti od 01.07.2007 ďalej neplnila a domáhala sa zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, k čomu však nedošlo. Preto správny orgán I. stupňa nemal dôvod rozhodovať o zániku povinného sociálneho poistenia. Naviac, ust. § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. stanovuje zásadu, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného tak vyplýva, že v konkrétnom ustanovení musí byť výslovne uvedené, že dané rozhodnutie sa nevydáva písomne. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. však nevyplýva, že rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia sa nevydáva písomne. Vzhľadom na túto skutočnosť tvrdenie žalobkyne, že rozhodnutie o zániku povinných poistení Sociálna poisťovňa vyznačí iba v spise, nemá právnu oporu.

29. Nemožno sa tak stotožniť s námietkou žalobkyne ohľadom obnovy konania, ktorú mala Sociálna poisťovňa, pobočka naviac nariadiť po uplynutí lehoty stanovenej v § 222 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. Krajský súd konštatuje, že Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica prvostupňovým rozhodnutím nemohla a ani nerozhodovala o obnove konania, nakoľko správny orgán I. stupňa rozhodoval podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 41/2003 Z.z. o nezániku povinného sociálneho poistenia ako spornom prípade. Dôvodom bola tá skutočnosť, že žalobkyňa dňa 30.12.2015 doručila

správnemu orgánu I. stupňa rozhodnutie Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/2015/08194/ zdrav.-4 zo dňa 15.12.2015 o zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení dňom 31.12.2015, na základe ktorého bola oprávnená dosahovať príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť správny orgán I. stupňa na podklade písomností, ktorými v tom čase disponoval, zaslal žalobkyni Oznámenie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO zo dňa 13.01.2016. Správny orgán I. stupňa žalobkyňu v predmetnom oznámení zároveň vyzval, aby v prípade, že naďalej vlastní platné alebo pozastavené oprávnenie na vykonávanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b), ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. aj po dátume zániku povinného sociálneho poistenia, aby toto oprávnenie preukázala. Žalobkyňa však na túto výzvu nereagovala a platnú licenciu L1A nepredložila. O tom, že žalobkyňa je naďalej držiteľom predmetnej licencie, informovala Sociálnu poisťovňu až Slovenská lekárska komora dňa 30.05.2016, z ktorého dôvodu následne správny orgán I. stupňa rozhodol o nezániku predmetného povinného poistenia SZČO ako o spornom prípade podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a nie o obnove konania, ako nesprávne tvrdí žalobkyňa.

30. Pokiaľ ide o námietku, že správny orgán I. stupňa neupovedomil žalobkyňu o začatí predmetného nedávkového konania, a tým jej neposkytol možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu, krajský súd zastáva názor, že táto nie je dôvodná. Prejednávaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktorá sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon č. 461/2003 Z.z. však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z.z. ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá . Taktiež zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá povinnosť Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011). Žalobkyňa mala možnosť v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa uplatniť svoje námietky, čo v danej veci i využila, žalovaná sa v rozhodnutí s námietkami žalobkyne vyporiadala, a preto nedošlo k porušeniu zákonných práv žalobkyne.

31. K námietke žalobkyne ohľadom absencie zákonného ustanovenia v prvostupňovom rozhodnutí, na podklade ktorého správny orgán I. stupňa rozhodol, krajský súd uvádza, že predmetné rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované formálne i obsahové náležitosti uvedené v § 209 zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. jasný, určitý a zrozumiteľný výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. V prvostupňovom rozhodnutí je zároveň jednoznačne uvedené, že o povinnom sociálnom poistení bolo rozhodnuté podľa § 178 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, a preto sa nemožno stotožniť s námietkou žalobkyne týkajúcou sa nepreskúmateľnosti správneho rozhodnutia.

32. Záverom krajský súd konštatuje, že podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia sú presne stanovené v zákone č. 461/2003 Z.z., ktorý nepozná ustanovenie upravujúce zmiernenie tvrdosti zákona alebo uplatňovanie výnimiek u jednotlivých poistencov. Preto sa nemožno stotožniť s námietkou žalobkyne, že postup žalovanej v danej veci, ktorá postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z., je nesprávny a nespravodlivý.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený.

34. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).

35. Podľa § 168 veta prvá SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.

36. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd úspešnej žalovanej náhradu trov nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.