Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/19/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci o obmedzení spôsobilosti na právne úkony osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná: Ing. F. L., narodený XX.X.XXXX, bytom O. XXX, F., Česká republika, zastúpený procesným opatrovníkom: Mesto Piešťany, so sídlom Námestie SNP 1475/3, Piešťany, zastúpený splnomocnencom: Kolíková & Partners, s.r.o., IČO 47 239 441, so sídlom Radvanská 21, Bratislava, o návrhu navrhovateľky: B. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. F. X. XXXX/XX, F., zastúpená splnomocnencom: RIBÁR & PARTNERS, s.r.o., IČO 53 191 030, so sídlom Halenárska 18A, Trnava, za účasti prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava, so sídlom Krajskej prokuratúry Trnava, Dolné bašty 1, Trnava, za účasti Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, so sídlom Račianska 153, Bratislava, za účasti blízkej osoby G. L., narodenej XX.X.XXXX, bytom O. A. XXXX/XX A, W. - H., za účasti dôverníka O. O., narodeného XX.X.XXXX, bytom P. XXXX, F., Česká republika, o odvolaní osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. -636 zo dňa 30.1.2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že obmedzuje spôsobilosť na právne úkony Ing. F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., E. F. X. XXXX/XX, v časti spôsobilosti na právne úkony týkajúce sa nakladania s nehnuteľnosťami v žiadnom rozsahu, na právne úkony týkajúce sa zmeniek v žiadnom rozsahu, na právne úkony týkajúce sa uzatvárania, zmeny a zániku zmlúv o zriadení a zrušení vecného bremena a zmlúv o zriadení záložného práva v žiadnom rozsahu, na právne úkony týkajúce sa uzatvárania, zmeny a zániku zmlúv o pôžičke a o úvere v žiadnom rozsahu, v časti spôsobilosti na právne úkony týkajúcich sa nakladania s hnuteľnými vecami vo výške presahujúcej sumu viac ako 50 eur týždenne, právnych úkonov týkajúcich sa disponovania s finančnými prostriedkami presahujúcimi sumu 50 eur týždenne, v časti právnych úkonov týkajúcich sa držania motorového vozidla, držania zbrane v žiadnom rozsahu, právnych úkonov týkajúcich sa uzatvárania manželstva či iných vzťahových zväzkov či rozvodu v žiadnom rozsahu, právnych úkonov týkajúcich sa rozhodovania o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ambulantnej aj ústavnej, vrátane právnych úkonov týkajúcich sa udelenia informovaného súhlasu s poskytovaním úkonov zdravotnej starostlivosti v žiadnom rozsahu, tiež poskytovania sociálnych služieb v žiadnom rozsahu, právnych úkonov vo vzťahu k štátnym orgánom a orgánom verejnej moci, finančným a bankovým inštitúciám, inštitúciám zabezpečujúcich zákonné poistenie, ako aj inštitúciám poskytujúcich verejné a súkromné služby v žiadnom rozsahu (prvý výrok), že za opatrovníka Ing. F. L., nar. XX.XX.XXXX, ustanovuje G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., E. F. X. XXXX/ XX (druhý výrok), že opatrovníčka ako zákonná zástupkyňa osoby obmedzenej spôsobilosti na právne

úkony, je povinná zastupovať Ing. F. L. v rozsahu opatrovníckych práv a povinností určených rozhodnutím súdu, tiež spravovať jeho majetok, a ak nejde o bežné veci, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu (tretí výrok), že opatrovníčka je povinná riadne vykonávať funkciu a dbať na pokyny súdu (štvrtý výrok), že opatrovníčka je povinná k 31.06 a k 31.12. každého kalendárneho roku predložiť súdu vyúčtovanie o správe majetku Ing. F. L. a po skončení funkcie opatrovníčky je povinná v lehote 30 dní predložiť záverečný účet zo správy majetku Ing. F. L. (štvrtý výrok), že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením (piaty výrok).

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , , , , .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že u Ing. F. L. je prítomná závažná duševná porucha - organický psychosyndróm stredne ťažkého stupňa po poškodení mozgového parenchýmu pri mozgovej ischémii, v dôsledku čoho došlo k zmene jeho osobnosti s poklesom pamäťových, ale aj ďalších kognitívnych funkcií závažným spôsobom, s prítomnosťou poruchy úsudkových schopností, kritickosti, pričom v dôsledku zlyhávania v bežných denných činnostiach je ľahko manipulovateľný, bagatelizujúci ťažkosti a problémy, neschopný uvedomovania si dôsledkov svojho konania, senzitívne vzťahovačný, akoby bez vlastného názoru, tvorba pojmov je u neho viac na konkrétnej, než na abstraktnej úrovni, viazne hypotetické myslenie, analyticko-syntetická činnosť, učenie sa novému je zhoršené, problémy sa vyskytujú pri riešení nových situácií a úloh, narušená je krátkodobá pamäť, s čím súvisí aj pamäť pracovná, len s problémami je schopný prepájať činnosti a myšlienkové procesy, nie je schopný zlepšovať vlastný výkon, je ľahko unaviteľný, dráždivý. V klinickom obraze dominuje kognitívny deficit, poruchy pozornosti, pamäti vo všetkých zložkách, deteriorovaný intelekt, afektívna labilita, iritabilita, impulzivita, rigidita, absentuje anticipácia dôsledkov svojho konania, nepriliehavý úsudok, nízka frustračná tolerancia, sugestibilita, manipulovateľnosť. Menovaný nie je schopný logických operácií ako analýza, syntéza, dedukcia, absentuje abstraktné myslenie. Následkom cievnej mozgovej príhody má afáziu, t. j. poruchu tvorby a porozumenia reči, pre ktorú je schopný rozumieť reči, ale nevie rozprávať, tiež nie je schopný si vybaviť pojem pri zachovanej schopnosti ho slovne popísať, úplne stratil komunikačné schopnosti. Pre afáziu nedokáže adekvátne komunikovať s okolím, taktiež sa nevie orientovať v nových situáciách. Čo sa týka osobnostnej zložky Ing. L., je zvýraznená jeho ovplyvniteľnosť okolím, stačí, ak bude na neho niekto milší a urobí všetko to, čo ten druhý človek mu povie, lebo nedomýšľa dôsledky toho svojho konania alebo toho príkazu, ktorý dostane. Tiež mal súd prvej inštancie preukázané, že schopnosť porozumenia a úroveň socializovaného myslenia Ing. L., predovšetkým jeho úsudku v praktických každodenných situáciách sa nachádza na podpriemernej úrovni, čo naznačuje ako kritickú oblasť manipuláciu s financiami. Intelektové schopnosti sú organickým poškodením u Ing. L. výrazne deteriorované, dosahujúce vek 12 ročného dieťaťa, na čo nemožno zabúdať pri komplexnom zhodnotení jeho schopnosti samostatne fungovať; je totiž málo pravdepodobné, aby s touto výbavou bol človek plne funkčný v spoločnosti, v styku s ľuďmi, dokázal si na požadovanej úrovni zabezpečiť samostatne primerané uspokojenie každodenných potrieb (stravovanie, hygienu, oblečenie, vrátane ich zabezpečenia). Duševná porucha zistená u Ing. L. je trvalá, kedy po čiastočnom zlepšení po apríli 2003 už nedochádza k výraznejšiemu zlepšeniu, ani k výraznejšiemu zhoršeniu. Zatiaľ je čiastočne, avšak nedostatočne samoobslužný a sebestačný, čo sa týka základných činností a úkonov ako umývanie, obliekanie, príjem stravy, je mobilný na kratšie vzdialenosti. Znalci navrhli, aby vzhľadom na prítomnosť trvalej duševnej poruchy bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony u Ing. L. v tom smere, že nie je spôsobilý sám seba zastupovať pred súdmi, orgánmi verejnej správy, peňažnými a finančnými ústavmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, notárskymi úradmi, nie je schopný majetkových právnych úkonov, byť držiteľom motorového vozidla, byť držiteľom zbrane, uzatvárať manželstvo (či rozvádzať sa), či iné vzťahové zväzky, rozhodovať o svojej medicínskej liečbe, zdravotnej či sociálnej detencii, kandidovať do volieb národnej rady SR, VÚC a miestnej samosprávy, nie je schopný rozhodovať o mieste svojho trvalého, či prechodného pobytu, pričom je schopný len jednoduchých právnych úkonov, napr. nákup do výšky 50 eur, kúpenie si cestovného lístka, je schopný nakladať s finančnými prostriedkami nepresahujúcimi viac ako 50 eur týždenne. Z výsluchu Ing. L. mal súd prvej inštancie za preukázané, že síce je schopný určitej samostatnej existencie, avšak iba za dohľadu tretej osoby, ako to vyplýva aj z viacerých vyjadrení G. L., ako aj jeho dôverníka, že Ing. L. nedokáže čítať, ani písať, čo sám aj výslovne potvrdil, trpí afáziou, v dôsledku ktorej je síce obmedzene schopný rozumieť reči, ale nevie rozprávať, nie je schopný si vybaviť adekvátny pojem, hoci ho vie veľmi

obmedzene slovne popísať, pričom stratil komunikačné schopnosti, a teda pri komunikácii s nie blízkym okolím je úplne odkázaný na asistenciu tretej osoby.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že Ing. L. trpí trvalou duševnou poruchou, v dôsledku ktorej o. i. došlo k poklesu jeho intelektu o 5 pásiem, je nutné zo strany súdu poskytnúť mu ochranu aj tým, že štát prostredníctvom súdu bude môcť uvedenú asistenciu, interpretácie, dohľad zo strany tretej osoby pri presne vymedzených právnych úkonoch kontrolovať. S poukazom na preukázané prejavy duševnej poruchy Ing. L., ako aj jeho zistený majetok, súd prvej inštancie obmedzil jeho spôsobilosť na právne úkony negatívnym vymedzením konkrétnych právnych úkonov tak, ako sú uvedené vo výroku rozsudku. Pri vymedzení týchto právnych úkonov súd prvej inštancie prihliadol na intelektové schopnosti Ing. L. dosahujúce vek 12 ročného dieťaťa, pričom na uvedené konania sa vyžaduje vek 18 rokov, nakoľko sa má za to, že v uvedenom veku sú rozumové schopnosti fyzickej osoby na takom stupni, že dokáže aj o. i. posúdiť následky svojho konania, pričom v prípade Ing. L. bol znaleckými posudkami preukázaný opak, t. j. že nevie vyhodnotiť situáciu, zlyháva v nových situáciách, kedy je bezradný, vie vykonávať iba to, čo „má staré, naučené“, pretože sú u neho významne poškodené exekutívne funkcie súvisiace s plánovaním, rozhodovaním, zvážením rizík, dôsledkov, čo nedokáže, teda je veľmi ľahko aj ovplyvniteľný. Nakoľko súd prvej inštancie obmedzil spôsobilosť na právne úkony Ing. L., ustanovil mu za opatrovníka jeho dcéru G. L., čím zohľadnil v tomto smere vyjadrený názor Ing. L., pričom nemal za preukázané také skutočnosti, pre ktoré by G. L. nespĺňala podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ktorá s funkciou opatrovníka vyslovila súhlas.

X. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, z dôvodov podľa ust. , , a ust. . V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie priradil v konaní vykonanému znaleckému dokazovaniu vyššiu dôkaznú silu, ako ostatným vykonaným dôkazom. Súd prvej inštancie v prevažnej miere zdôrazňuje zdravotný stav odvolateľa, s odvolaním sa na znalecké posudky, pričom z odôvodnenia je zrejmé, že znalecké posudky boli určujúce pre záver súdu prvej inštancie obmedziť spôsobilosť odvolateľa v rozsahu uvedenom v napadnutom výroku. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje aj na iné v konaní vykonané dôkazy, najmä výsluch odvolateľa, ale hodnotí ich tak, aby ich vyhodnotenie zodpovedalo záverom znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal riadne s výpoveďou odvolateľa, G. L. a dôverníka, ktorí sú s odvolateľom v častom osobnom kontakte, a ktorí uviedli, že väčšinu vecí si odvolateľ obstaráva sám a zvláda s asistenciou všetky potrebné právne úkony. Súd prvej inštancie na základe ich výpovedí prekvapivo dospel k úplne opačnému záveru, že odvolateľ nie je schopný bez asistencia urobiť takmer žiadne úkony. Súd prvej inštancie však nezisťoval aj iným spôsobom, ako reálne odvolateľ žije, v akej miere je schopný samostatného konania a či svojim konaním skutočne ohrozuje svoju majetkovú alebo sociálnu situáciu alebo zdravotný stav v miere, ktorá vyžaduje taký výrazný zásah do jeho práv. Súd prvej inštancie ex offo neinicioval vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by preukazovali, ako sa odvolateľ skutočne správa, ako sa prejavuje v styku s ľuďmi, ako si obstaráva záležitosti spojené s chodom domácnosti a pod.. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj odvolateľovi diagnostikovanú afáziu a nedostatok schopnosti komunikovať ako skutočnosti, ktoré sú kľúčové pre záver o potrebe obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Súd prvej inštancie nevzal pri hodnotení vykonaných dôkazov do úvahy rozhodné skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo (dlhodobá samostatnosť odvolateľa v bežnom živote, obstarávanie vlastných záležitostí, dodržiavanie liečebného režimu), ale z vykonaných dôkazov, najmä z výsluchu účastníkov konania, vzal do úvahy pri hodnotení dôkazov len tie skutočnosti, ktoré korešpondovali so závermi znaleckých posudkov. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, akým spôsobom zvážil miernejšie alternatívy, ktorými by mohol byť dosiahnutý ten istý cieľ a z akých dôvodov nie je možné situáciu riešiť miernejšími prostriedkami. Pripomínajúc vyšetrovaciu zásadu, ktorou sa toto konanie spravuje, mal to byť samotný súd prvej inštancie, ktorý mal zvážiť všetky miernejšia alternatívy prichádzajúce do úvahy. Z odôvodnenia rozhodnutia však skutočnosť, že tak súd prvej inštancie urobil, nevyplýva. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou tých účastníkov konania, ktorí poukazovali na rozpory záverov znaleckého dokazovania a iných v konaní vykonaných dôkazov, ktoré mali podstatný význam pre meritórne rozhodnutie. Odvolateľ nerozporuje znalcami stanovenú diagnózu. Poukazuje však na to, že prítomnosť duševnej poruchy trvalého charakteru nie je sama o sebe dôvodom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, resp. na obmedzenie základných práv osoby, ale v odôvodnení rozhodnutia musí byť konkrétne uvedené, koho resp. čo ohrozuje zachovanie plnej spôsobilosti na právne úkony u dotknutej osoby a z akého dôvodu nie je možné vec riešiť miernejšími prostriedkami. Ustanovení znalci sa vyjadrovali v posudku aj k otázkam,

ktoré sú právneho charakteru. Ďalšou podstatnou výhradou k záverom posudku bola skutočnosť, že nie je zrejmé, akým spôsobom znalkyne v revíznom posudku dospeli k záveru, že odvolateľ nie je schopný samostatne fungovať. Formulácia odvolaním napadnutého výroku pôsobí nezrozumiteľne a ak by rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v tomto znení, mohlo by vo vzťahu k tretím osobám pôsobiť zmätočným dojmom. Osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne alebo obmedzí spôsobilosť na právne úkony Ing. F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, E.F. X. XXXX/XX, F. tak, že nie je spôsobilý nakladať s nehnuteľnosťami v rozsahu odplatného alebo bezodplatného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, uzavretia zmluvy o zriadení a zrušení vecného bremena a zmluvy o zriadení záložného práva, uzatvárať zmluvy o pôžičke a zmluvy o úvere vo výške presahujúcej sumu polročného čistého príjmu Ing. F. L., vystaviť zmenku, uznať alebo prevziať dlh, pristúpiť k záväzku, preberať ručiteľské záväzky alebo iné zabezpečovacie záväzky.

6. K odvolaniu osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany. Vo vyjadrení uviedol, že s poukazom na ustanovenie upravujúceho znalecké dokazovanie v konaní o spôsobilosti na právne úkony, súd prvej inštancie v tejto veci rešpektoval všeobecné východiská platné pri dokazovaní znaleckým posudkom a to, že pri tvorbe podkladu rozhodnutia a v procese dokazovania v konaní o spôsobilosti na právne úkony má zásadný význam znalecké dokazovanie. V predmetnom konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, pričom závery kontrolného znaleckého dokazovania vykonaného zo strany MUDr. M. L. a PhDr. H. S., sú dostatočné pre vydanie meritórneho rozhodnutia a nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Súd prvej inštancie pri stanovení rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony rešpektoval tú skutočnosť, že rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa týka len realizácie právnych úkonov a nezbavuje človeka samostatne konať v bežných záležitostiach každodenného života (napríklad zabezpečenie stravovania, ošatenia a podobne). Z vykonaného znaleckého dokazovania vyplýva aj to, že aktuálny duševný a mentálny stav Ing. F. L. je zhruba na úrovni 12-ročného dieťaťa, je ľahko manipulovateľný, neschopný uvedomovania si dôsledkov svojho konania, jeho schopnosť porozumenia a úroveň socializovaného myslenia, predovšetkým úsudku v praktických každodenných situáciách sa nachádza na podpriemernej úrovni. Súd prvej inštancie ku každému právnemu úkonu, ktorý navrhli znalci obmedziť, podrobne znalcov k tomu vypočul na pojednávaní a na tom základe následne ustálil dôvodnosť a rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Napadnuté rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony bolo vydané v záujme osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, pri rešpektovaní toho, že predmetný zásah do spôsobilosti na právne úkony predstavuje ultima ratio a nedochádza ním k diskriminácii z dôvodu zdravotného postihnutia. Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

7. K odvolaniu osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, sa vyjadrila navrhovateľka. Vo vyjadrení uviedla, že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, pred vyše 17 rokmi utrpela ložiskovú ischémiu mozgu v ľavej dominantnej hemisfére, aterotrombotickej s reziduálnou poruchou faktických funkcií (ďalšie nálezy: parc. perceptívna a expresívna afázia, centrálnou parézou, ťažká heniparéza pravostranná spatická, s progresiou). V poslednom období došlo k ďalšiemu výraznému zhoršeniu psychického stavu osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, spolu so zhoršením verbálneho prejavu, poruchou precepcie, s pretrvávaním oslabenia pravostranných končatín, s poruchou chôdze a kardiologických ťažkostí. V dôsledku zhoršenia duševného zdravotného stavu sa častejšie u osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, prejavujú príznaky duševnej choroby. Súd prvej inštancie si v konaní nechal vypracovať Znalecký posudok č. 36/2018 z 9.3.2018, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. P. X., ktorý potvrdil lekárske závery špecialistov a potvrdil existenciu zdravotného stavu odôvodňujúcu obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, z dôvodu, že znalecký posudok je nesprávny, požiadala súd prvej inštancie o vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku z odvetvia psychiatria a z odvetvia psychológia. Zo Znaleckého posudku č. 42/2019, vypracovaného znalkyňou MUDr. P. L., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a Znaleckého posudku č. 09/2019, vypracovaného znalkyňou PhDr. Henrietou Tóthpetiovou, znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia, súd prvej inštancie opätovne zistil, že následkom cievnej mozgovej príhody v roku 2003 došlo u Ing. L. k organickej poruche osobnosti, ktorej symptómy sú charakterizované, k organickej poruche osobnosti, ktorej symptómy sú charakterizované charakteristickými zmenami prejavujúcimi sa viskozitou, bradyfréniou (spomalená duševná činnosť), torpiditou (otupenosť), ostrými premorbídnymi rysmi. Predmetné znalecké posudky tak opätovne potvrdili už zistené skutočnosti o zdravotnom stave

Ing. F. L.. Súd prvej inštancie dôsledne skúmal zdravotný stav osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, od roku 2003 až do roku 2020, z ktorého vyplynula kontinuita lekársky názorov o zdravotnom stave. Námietky nesprávneho skutkového zistenia a nezistenia skutočného stavu sú neopodstatnené. Ide tak len o formuláciu výslovného nesúhlasu so závermi vyplývajúcich z dokazovania resp. o argumentáciu non sequitur, ktorá si osobité zdôvodnenie zo strany súdu ani nevyžaduje. K údajnému skutkovému zisteniu, že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, je dlhodobo samostatná v bežnom živote, že si obstaráva vlastné záležitosti, dodržiava liečebný režim navrhovateľka uvádza, že dané tvrdenia boli obsahom len vyjadrenia jeho dcéry. Bolo preto úlohou právneho zástupcu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, resp. jeho dcéry, zdôvodniť a preukázať to hodnoverným spôsobom. Navrhovateľka sa o osobu, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, starala vyše 13 rokov, všetku starostlivosť vykonávala samostatne, konala v prospech neho a predmetné konanie iniciovala z dôvodu ochrany jeho záujmov a na základe odporúčaní lekárov. K vyjadreniam Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím navrhovateľka uvádza, že úlohou úradu je podieľať sa na ochrane osôb so zdravotným postihnutím, pričom svoju úlohu by sa mal plniť obozretne obzvlášť v prípadoch, kedy je osoba zdravotne postihnutá zneužívaná, manipulovaná a vtiahnutá do rodinného konfliktu, pričom úrad výlučne vo svojich tvrdeniach vychádza len z vyjadrení právneho zástupu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, prípadne jeho dcéry. Telesné aj duševné postihnutie osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, ovplyvňuje jej správanie, negatívne zasahuje do jej života a života jej okolia, v dôsledku svojho zhoršeného zdravotného stavu nie je schopná robiť právne úkony, nakoľko nechápe ich význam a neuvedomuje si ich konzekvencie, je schopná vykonávať len základne, zautomatizované úkony, nerozlišuje napr. hodnotu peňazí, nevie sa verbálne vyjadriť resp. prejaviť svoj názor a vôľu a pod. Zdravotný stav osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, je žiaľ nemenný a trvalý a natoľko vážny, že iné menej obmedzujúce opatrenie ako obmedzenie spôsobilosti na právne úkony by bolo neúčelne, a to predovšetkým z dôvodu prognózy zdravotného stavu. Navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

8. K vyjadreniam prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany a navrhovateľky sa vyjadrila osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná. Vo vyjadrení uviedla, že sa nestotožňuje s názorom prokurátora, že „rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa týka len realizácie právnych úkonov a nezbavuje človeka samostatne konať v bežných veciach záležitostiach každodenného života (napríklad zabezpečenie stravovania, ošatenia a podobne).“ Práve zabezpečovanie každodenných záležitostí zvyčajne znamená realizáciu série právnych úkonov spojených s obstaraním, najmä kúpou, vecí bežnej potreby (potraviny, hygienické potreby, lieky a zdravotné pomôcky, oblečenie či obuv a pod.). Možnosť dispozície s peňažnými prostriedkami v sume neprevyšujúcej 50 eur týždenne nezabezpečuje potrebnú samostatnosť konania odvolateľa v bežných záležitostiach. Poukazovanie navrhovateľky na skutočnosť, že u odvolateľa došlo v dôsledku zdravotného postihnutia k výraznému poklesu schopnosti vykonávať povolanie, v dôsledku čoho sa stal invalidným, ako aj na starostlivosť, ktorú odvolateľovi venovala, nemá vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej relevanciu. Ako neprimerané sa javia vyjadrenia navrhovateľky, že právny zástupca odvolateľa a jeho dcéra „vyžadovali výsluch znalcov“, že revízne znalecké dokazovanie bolo vykonané „len na základe subjektívneho presvedčenia právneho zástupcu Ing. F. L.“. Nevhodným sa javí tiež naznačovanie, že právny zástupca odvolateľa a ďalšie osoby zúčastnené na konaní (dcéra odvolateľa, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím) svojimi úkonmi v konaní prispeli k údajným zbytočným prieťahom v konaní, či dokonca ich postup v konaní mal za následok zásah do základných práv odvolateľa. Nie je tiež pravdou, že komisárka pre osoby zo zdravotným postihnutím vychádzala vo svojich tvrdeniach len z vyjadrení právneho zástupcu odvolateľa a jeho dcéry. Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím sa s odvolateľom osobne stretla, a preto si mohla urobiť záver o jeho stave na základe priamej osobnej skúsenosti.

9. K vyjadreniu navrhovateľky k odvolaniu a k vyjadreniu osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, k vyjadreniam prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany a navrhovateľky k odvolaniu, sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany. Vo vyjadrení uviedol, že sa pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom ( ), proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie, proti ktorým zákon odvolanie pripúšťa (, a contrario ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( )

a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , ), preskúmal napadnutý rozsudok bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

11. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného návrhu a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, napadnutý rozsudok riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie.

13. V predmetnej veci sa navrhovateľka - manželka osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, domáhala, aby súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony jej manžela, ktorý utrpel cievnu mozgovú príhodu a u ktorého sa prejavujú príznaky duševnej poruchy. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní napadnutým rozsudkom obmedzil spôsobilosť na právne úkony osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, v rozsahu uvedenom vo výroku I. napadnutého rozsudku. Osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, nesúhlasila s napadnutým rozsudkom majúc za to, že neboli splnené všetky zákonné podmienky pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a žiadala návrh navrhovateľky zamietnuť. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, keď odvolacie dôvody smerovali proti obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony vôbec, resp. proti rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.

14. V zmysle ustanovenia rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníkov. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

15. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré obmedzil jej spôsobilosť na právne úkony. Napadnutý rozsudok tak nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

16. Podľa , ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

17. Podľa zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

18. Podľa , ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

19. Podľa súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka.

20. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je u každej fyzickej osoby veľmi závažným zásahom do jej základných práv a slobôd, a preto rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony môže vydať jedine súd v osobitnom súdnom konaní a to výlučne z dôvodov, ktoré sú výslovne uvedené v zákone. V zmysle citovaného ustanovenia takýmto dôvodom môže byť iba tá skutočnosť, že fyzická osoba je v reálnom živote schopná robiť iba niektoré právne úkony, pretože: a) trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, b) nadmerne požíva alkoholické nápoje, iné omamné prostriedky alebo jedy. Samotná existencia faktorov umožňujúcich obmedziť rozsah spôsobilosti konať s právnym následkom sama osebe nestačí a rozhodnutie súdu je viazané na predpoklad, že z uvedených dôvodov fyzická osoba nie je spôsobilá robiť právne úkony. Existencia uvedených predpokladov je predmetom dokazovania, pričom súd v tomto konaní v zmysle základných princípov je povinný zistiť skutočný stav veci a je povinný vykonať dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu, aj keď ich účastníci nenavrhli (Čl. 6 Základných princípov, , 36 ). Duševná porucha, ani existencia závislosti, spôsobujúcej obmedzenie spôsobilosti konať s právnym následkom nemôže byť krátkodobá. v citovanom ustanovení predpokladá, že ide o stav trvalý po určitú kvalifikovanú dobu.

21. Pri určení rozsahu obmedzenia nie je súd viazaný návrhom, ak sa konanie začalo na návrh. Súd je povinný v rozsudku okrem identifikácie osoby uviesť rozsah obmedzenia. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti sa týka len realizácie právnych úkonov a nezbavuje človeka možnosti samostatne konať v bežných záležitostiach každodenného života. K týmto záležitostiam môže patriť používanie MHD, zabezpečenie stravovania, ošatenia, využívanie poštových služieb a pod. Rozsudok o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je rozhodnutím o osobnom stave, po nadobudnutí právoplatnosti je záväzný erga omnes ( ) a má konštitutívne účinky. Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené s konaním o ustanovenie opatrovníka. V rozsudku, ktorým súd vysloví rozsah obmedzenia, bude ďalší, tzv. závislý výrok, o ustanovení opatrovníka.

22. Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony súd obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník (obligatórne opatrovníctvo). V zmysle sa

uprednostňuje príbuzný fyzickej osoby alebo iná vhodná osoba, ak jej niet, orgán miestnej správy alebo jeho zariadenie, pokiaľ je oprávnené vystupovať vo svojom mene (verejný opatrovník). Ustanovenie verejného opatrovníka má byť vo vzťahu k skôr uvedenej možnosti len subsidiárne. Práva a povinnosti opatrovníka zahŕňajú zabezpečenie starostlivosti o osobu opatrovanca, starostlivosť o jeho majetok a v neposlednom rade zastupovanie opatrovanca, a to v rozsahu, v akom je opatrovanec na relevantné úkony nespôsobilý. Zástupcom nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa judikatúry samotná existencia potenciálneho rozporu záujmov k zákonnému zákazu zastupovať nestačí; rozpor záujmov musí reálne existovať. Pri posudzovaní rozporu medzi záujmami zástupcu a zastúpeného treba vždy vychádzať z povahy konkrétneho právneho úkonu, ako aj zo všetkých okolností prípadu, tak, aby bolo možné náležite zabezpečiť ochranu záujmov zastúpeného. Regulácia zákonného zastúpenia má v právnej úprave inkorporované aj určité zabezpečovacie mechanizmy, ktoré majú zabrániť zneužitiu inštitútu zastúpenia v situácii ohrozenej kolíziou záujmov. Ak nejde o bežnú vec, na nakladanie zákonných zástupcov s majetkom zastúpených je potrebné schválenie súdom, ktoré je predpokladom platnosti týchto právnych úkonov ( ). Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd kolízneho opatrovníka ( ). Kolízny opatrovník je osobitným zástupcom, ktorého práva a povinnosti sa viažu len na uskutočňovanie právnych úkonov ohrozených kolíziou záujmov. V ostatnom koná za zastúpeného jeho zákonný zástupca. Ide o osobitnú úpravu konfliktu záujmov ad hoc, keď je zákonný zástupca v mimoriadnej situácii diskvalifikovaný pomerom k veci. Na zabezpečenie kvalifikovanej ochrany práv a právom chránených záujmov opatrovanca súd v zmysle ustanovenia vykonáva dohľad nad výkonom funkcie opatrovníka.

23. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná (čo je otázka pre znalca), na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha vo vymedzenej časti vylučuje alebo obmedzuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony.

24. S poukazom na dôvody podaného návrhu, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že pre posúdenie duševného stavu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, bolo rozhodujúcim zistenie, či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú ustanoveniami . Vychádzajúc z citovaného ustanovenia bolo vzhľadom na vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu prvej inštancie potrebné vykonať posúdenie zdravotného stavu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Keďže posúdenie zdravotného stavu vyžaduje odborné znalosti, súd prvej inštancie postupoval správne v zmysle ustanovenia , keď v konaní ustanovil súdneho znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ktorému uložil posúdiť zdravotný stav osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Súd totiž nie oprávnený k tomu, aby si sám vytváral nejaký úsudok o zdravotnom stave pacienta.

25. Východiskom odvolacej argumentácie osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, bolo opakované vyjadrovanie nesúhlasu so zisteniami súdu prvej inštancie o jej zdravotnom stave.

26. V prejednávanom prípade boli vyhotovené tri znalecké posudky, a to najskôr Znalecký posudok č. 36/2018 znalca MUDr. Mária Straku, odbor zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a potom Znalecký posudok č. 42/2019 znalkyne MUDr. Moniky Gregorovej, odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a Znalecký posudok č. 09/2019 znalkyne PhDr. Henriety Tóthpetiovej, odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, pričom všetci traja znalci boli aj v konaní pred súdom prvej inštancie vypočutí. Zo všetkých troch znaleckých posudkov jednoznačne vyplynulo, že u osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkon sa koná, je prítomná duševná porucha trvalého charakteru, v dôsledku ktorej nie je schopná sama si obstarávať svoje veci. Závery vyplývajúce z uvedených znaleckých posudkov sú veľmi podrobne opísané v napadnutom rozsudku (odsek 15., 17.) a odvolací súd nepovažuje za potrebné ich opakovať.

27. V rovine vyhodnotenia znaleckého dokazovania odvolací súd poukazuje primerane a podporne na to, že podľa ustálenej súdnej praxe od iných dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho hodnoteniu (podľa ) nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd pritom hodnotí presvedčivosť

posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný dôkaz, ktorý súd použije pri rozhodovacej činnosti založenej na riešení odbornej otázky. Znalec musí vychádzať z odborných znaleckých záverov a nielen zo skutočností, ktoré príslušná osoba alebo osoby vnímajú svojimi zmyslami. Znalci v prejednávanej veci tak vychádzali z vyhodnotenia forenzno - psychiatrického a forenzno - psychologického vyšetrenia osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, lebo v danom prípade bolo potrebné zistiť, aký je jej zdravotný stav. Po oboznámení sa so znaleckými posudkami odvolací súd konštatuje, že znalci ustanovení vo veci so zreteľom na svoje odborné znalosti a skúsenosti, po analýze zdravotnej dokumentácie a vykonaní vlastných vyšetrení osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, prehľadným a logickým zdôvodnením vyložili svoje odborné závery a podklady, z ktorých pri zodpovedaní im zadaných odborných otázok postupovali. Odvolací súd má za to, že závery znaleckých posudkov sú presvedčivé v častiach týkajúcich sa odbornej analýzy výsledkov psychiatrického a psychologického vyšetrenia, skúmania predpokladov robiť právne úkony v rôznych oblastiach životných situácií, dopadu duševného stavu na mentálne a intelektuálne schopnosti osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná a aj pokiaľ ide prognózu vývoja duševnej poruchy, ktorou trpí. Všetci traja znalci boli v konaní pred súdom prvej inštancie vypočutí, pričom vo svojich výpovediach, ktorých obsah je vyčerpávajúco opísaný v napadnutom rozsudku (odsek 16., 18., 19.), podali vysvetlenie k záverom ich znaleckých posudkov, ktoré závery zrozumiteľne odôvodnili. Odvolací súd zdôrazňuje, že závery všetkých troch znaleckých posudkov sú si navzájom súladné. Správne postupoval súd prvej inštancie, ak v prejednávanom prípade považoval za jeden z ťažiskových dôkazných prostriedkov práve znalecké posudky potvrdzujúce skutočnosti uvádzané navrhovateľkou.

28. Žiada sa zdôrazniť, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nezaložil iba a len na záveroch znaleckého dokazovania, keď závery znaleckého dokazovania sú akceptovateľné aj v kontexte ďalších vykonaných dôkazov, najmä výsluchov účastníkov a znalcov v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, sa odvolávala na výpoveď blízkej osoby, tak odvolací sú konštatuje, že jej výpoveď nie je v rozpore so závermi znaleckého odkazovania, keď blízka osoba opakovane uvádzala, že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, sa vie o seba postarať, hoci sa ani len v konaní pred súdom prvej inštancie nevedela vyjadriť, koľkokrát ho navštívila za posledné roky, nie je súčasťou jeho každodenného života, jej kontakt s ním bol prevažne cez Skype. Pokiaľ aj blízka osoba popisovala každodenný život osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, ako vstávanie, urobenie kávy, raňajky, pozeranie správ na PC, nákup bežných surovín v obchode, prechádzka, k podrobnostiam o hospodárení s majetkom, obstarávaní svojej domácnosti a prejavovaní v styku s cudzími ľuďmi nepoznajúcimi jeho zdravotný stav sa nevyjadrovala alebo nevedela vyjadriť, hoci z jej výsluchu vyplynulo, že k závažnejším právnym úkonom potrebuje osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, potrebuje asistenciu (najčastejšie sestry a jej manžela). Zistenia, že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, je schopná robiť bežné opakujúce sa úkony na zabezpečenie každodenných potrieb, nie sú v kolízii so zisteniami ohľadne jej zdravotného stavu, keďže vzhľadom na jej zdravotný stav je čiastočne samoobslužná a sebestačná, čo sa týka základných činností a úkonov (umývanie, obliekanie, príjem stravy), dokonca je i mobilná na kratšie vzdialenosti. Neklamným je však aj zistenie, že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, potrebuje k svojmu život pomoc a starostlivosť druhej osoby, keďže bez pochybností trpí afáziou a kognitívnym deficitom a v nových situáciách zlyháva. Súd prvej inštancie náležite zobral do úvahy aj ostané skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z ostatných dôkazov (mimo znaleckých posudkov) a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu dospel k správnemu záveru o nutnosti obmedzenia spôsobilosti na právne úkony osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. V konfrontácii s každodennou realitou bežného života nie je osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, schopná robiť všetky právne úkony.

29. Ani odvolacia námietka o tom, že znalci sa v znaleckom posudku vyjadrovali k právnym otázkam, nie je opodstatnená. Je vecou odborného medicínskeho posúdenia diagnostika duševnej poruchy osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, keď súd pri riešení otázky, či osoba postihnutá duševnou poruchou je schopná sama si zabezpečovať svoje veci, vychádza zo skutkových zistení urobených na základe posudku znalcov - lekárov v spojitosti s ostanými výsledkami dokazovania. Je prijateľné, ak sa znalec vo svojom znaleckom posudku vyjadrí aj k rozsahu právnych úkonov, ktorým zmysel a význam je vyšetrovaná osoba schopná pochopiť a v nadväznosti na to posúdiť i následky svojho konania.

30. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považoval za preukázané, že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, trpí duševnou poruchou trvalého charakteru, pre ktorú nie schopná chápať zmysel a následky právnych úkonov uvedených v prvom výroku napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne obmedzil jej spôsobilosť na právne úkony, pričom pre konštrukciu rozsudočného výroku si súd prvej inštancie zvolil výpočet právnych úkonov, ktoré právne úkony nesmie fyzická osoba sama vykonávať. Zvolený spôsob negatívneho výpočtu rozsahu obmedzenia nie je v rozpore so žiadnym zákonným ustanovením.

31. Ani odvolacia argumentácia osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, že súd prvej inštancie ex offo neinicioval vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by preukazovali ako sa skutočne správa, pričom dávala na zváženie odvolaciemu súdu doplnenie dokazovania v odvolacom konaní, nie je opodstatnená. Podľa názoru odvolacieho súdu totiž súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a dostatočne zistil skutkový stav. Odvolaciemu súdu nie zrejmé, aké ďalšie dôkazy by bolo potrebné vykonať na objasnenie stavu veci, keď i sama osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, nenavrhla v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolaní, vykonať žiadne ďalšie dôkazy a jej odvolacia argumentácie v tomto smere je len zovšeobecneným tvrdením o potrebe ďalšieho dokazovania.

32. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

33. Súd prvej inštancie starostlivo prihliadol na všetky skutočnosti v konaní uvedené, vysporiadal sa s tvrdeniami účastníkov, správne vyhodnotil závery znaleckého dokazovania, ku ktorým vypočul i znalcov, ktorí znalecké posudky vypracovali, všetky dôkaz vyhodnotil podľa princípov na hodnotenie dôkazov, posúdil ich jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a správne ustálil, že boli splnené podmienky k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony v stanovenom rozsahu. Za opatrovníka ustanovil súd prvej inštancie vhodnú osobu, ktorá spĺňa všetky zákonom vyžadované predpoklady na výkon tejto funkcie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, dostatočne presvedčivé a preskúmateľné. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok o obmedzení spôsobilosti na právne úkony vo vymedzenom rozsahu, vrátane rozhodnutia o ustanovení opatrovníka, podľa ustanovenia z dôvodu ich vecnej správnosti potvrdil, keď okolnosti uvádzané osobou, o ktorej obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa koná, nemali žiaden vplyv na správnosť rozhodnutia.

34. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).