Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Pc-10-2020.pdf
PDF · 144.27 KB
Case nature
Area
Subarea
14Pc/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom o návrhu navrhovateľky: Q. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Do Z. XXX/X, T. - Zástranie, zastúpená: JUDr. A. A., splnomocnený zástupca, bytom Za plavárňou 7, T., proti 1/ matke P. D., nar. XX.X.XXXX, bytom S. cintorínom XX/X, T. - T., 2/ otcovi A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. cintorínom XX/X, T. - T., o určenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Matka P. D. j e p o v i n n á prispievať od 5.8.2020 na výživu navrhovateľky mesačne sumou 220 eur, splatnou vždy do 15-teho dňa v kalendárnom mesiaci vopred. II. Súd povoľuje matke P. D. zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 5.8.2020 do 30.4.2021 vo výške 920 eur v splátkach vo výške 30 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s úhradou čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. III. Otec A. D. j e p o v i n n ý prispievať od 5.8.2020 na výživu navrhovateľky mesačne sumou 220 eur, splatnou vždy do 15-teho dňa v kalendárnom mesiaci vopred. IV. Súd povoľuje otcovi A.ovi D.vi zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 5.8.2020 do 30.4.2021 vo výške 542 eur v mesačných splátkach vo výške 20 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s úhradou čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V. Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a . VI. Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa návrhom doručeným súdu dňa 5.8.2020 žiadala, aby matka dorovnala podiel otca za uplynulé obdobie 3 rokov spätne v celkovej sume 4 500 eur a doplatila dávky a daňové bonusy za obdobie 3 rokov spätne v celkovej sume 1 692 eur. Ďalej požadovala od oboch rodičov doplatiť spoločné dlžné výživné do sumy 400 eur mesačne, na ktorých sa budú podieľať pomerne k doterajším vyššie uvedeným finančným príspevkom, teda od matky doplatiť dlžne výživné v sume 200 eur mesačne (v celkovej sume 7 200 eur za 3 roky, výpočet 200 eur x 12 mesiacov x 3 roky), od otca doplatiť dlžné výživné v sume 75 eur mesačne ( v celkovej sume 2 700 eur za 3 roky, výpočet 75 eur x 12 mesiacov x 3 roky), spätne za obdobie 3 rokov od augusta 2017 do augusta 2020 až do úplného zaplatenia dlžného výživného, ako pomernú časť jej životných nákladov za toto uplynulé obdobie. Od 01.09.2020 požadovala od žalovaných spoločne výživné v celkovej sume 480 eur mesačne, na ktorých sa budú odporcovia 1/, 2/ podieľať každý v jednej polovici.
2. Skutkovo návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 17C/445/2007 zo dňa 18.02.2008 bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené. Ako maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol povinný platiť do rúk matky výživné na maloletú Q. v sume 2 000,- Sk mesačne. Na základe návrhu otca A. D. na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bola Rozhodnutím Okresného súdu v Žiline, sp. zn. 15 P/38/2013-255, zo dňa 12.03.2014 vtedy maloletá navrhovateľka zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
3. Už po rozvode začala mať navrhovateľka nezhody s matkou, prestali si rozumieť, začali nedorozumenia, hádky a časté nezhody. Aj keď mala matka celodennú službu nesmela navrhovateľka ísť za otcom, ku krstným rodičom a starej mame, musela byť celý deň zatvorená doma, s čím nesúhlasila. Keď po čase poprosila jej otca, aby si ju zobral k sebe, matka nesúhlasila. Následne bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. S jej mamkou v rámci striedavej starostlivosti bývala u nej v dome na ul. T. XX, XXX XX T., v dvojgeneračnom sedem izbovom dome, ktorého je otec spolumajiteľom a s mamou sa finančne podieľa na splácaní spoločnej pôžičky a poistkách. Tam bola nespokojná a situácia s nedorozumeniami sa len stupňovala, čím ďalej viac času trávila s otcom. Mama sa o ňu v podstate ani nezaujímala, počas celého roku jej ani finančne neprispievala na život. Jedine na Vianoce, meniny a narodeniny jej kúpila tričko alebo drobnosť z drogérie . Náklady na život sa z roka na rok stupňujú a sama nie je schopná, aj napriek snahe formou brigád, pokryť tieto výdavky a aby sa u krstných rodičov a starkej, s ktorými žije, necítila ako príživník požiadala rodičov o finančný príspevok, na ktorú výzvu nereagovali. Matka jej oznámila, že dáva pre ňu peniaze jej otcovi v sume, koľko jej on dával, t. j. 70 eur / mesiac. Navrhovateľka zdôraznila, že za posledných 5 rokov sa matka o ňu vôbec nezaujíma, nič o nej nevie, nič jej nekupuje, finančne jej neprispieva na školu a život, čo je ďalej pre navrhovateľku, jej krstných rodičov a starú mamu neúnosné.
4. S otcom v rámci striedavej starostlivosti bývala v prenajatom byte v Žiline, kde bola spokojná, ale po skončení nájomného vzťahu v roku 2015 sa presťahovali k starej mame z otcovej strany G. D., krstnej mame B. D. a krstnému otcovi S. O. na adrese ul. T. XXX, XXX XX T.. Otec si po čase našiel priateľku s deťmi a postupne sa v roku 2018 presťahoval k ním do Žiliny. Nakoľko navrhovateľka ako plnoletá sa nechcela sťahovať do nového prostredia medzi cudzích ľudí, ostala bývať u krstných rodičov a starej mamy.
5. Otec jej cca raz za 3 mesiace kúpil veci čo potrebuje na život a náklady spojené so štúdiom na strednej škole väčšinou platil on. Doposiaľ jej finančne prispieval spolu cca 125 eur / mesiac, na desiate v škole v sume 40 eur, na obedy v škole v sume 25 eur. Okrem toho jej prispieval na spoločenské a latinské tance a s tým spojené súťaže a sústredenia v sume cca 40 eur a náklady na mobil v sume 20 eur. Pretože má veľmi problematickú aknóznu pleť a s jej liečbou sú spojené nemalé finančné náklady. Z dôvodu nepostačujúcich finančných príjmov si zabezpečila dve brigády, roznášaním letákov a 4 x v týždni upratovaním kancelárskych priestorov. Z dôvodu príprav na štúdium na vysokej škole musela brigády obmedziť. Oblečenie si kupuje vo výpredajových obchodoch a diskontných predajniach.
6. V júni 2020 ukončila štúdium maturitnou skúškou a rozhodnutím vysokej školy, Žilinská univerzita v Žiline zo dňa 05. júna 2020 sp.zn.119/2020/FHV/RŠ, bola prijatá na štúdium na vysokej škole. Ani v súčasnosti, keď študuje, nie je schopná sama sa živiť. Jej výdavky v čase žaloby predstavovali sumu cca 400 eur/mesiac, v rozložení náklady na bývanie u krstných rodičov a starej mamy v pomernej časti 80 eur, náklady na cestovné do školy a späť v sume 25 eur, náklady spojené s krúžkami (spoločenské a latinské tance a s tým spojené súťaže a sústredenia ) v sume 50 eur, náklady na ošatenie v sume 60 eur, náklady na celodenné stravné v sume 115 eur, náklady na hygienu a hygienické potreby v sume 50 eur, náklady na mobil v sume 20 eur.
7. Navrhovateľka tiež uviedla, že hoci jej matka neprispievala na výživu, bola nepretržitým poberateľom prídavku na vyživované a nezaopatrené dieťa za roky dozadu 01.01.2020-31.12.2020 v sume 24,95 eur mesačne, od 01.01.2019-31.12.2019 v sume 24,34 eur mesačne a od 01.01.2018 - 31.12.2018 v sume 23,68 eur. Podľa jej predpokladu tiež bola v súlade s § 33 ods. 2 zákona o dani z príjmov nepretržitým finančným užívateľovom daňového bonusu na vyživované a nezaopatrené dieťa za roky dozadu po jednotlivých mesiacoch podľa § 33 ods. 1 Zákona o dani z príjmov a za celé 5 ročné obdobie neoprávnene ponechala pre vlastnú potrebu, zákonom stanovené dávky v celkovej sume cca 47 eur mesačne ( 564 eur / rok), ktoré jej boli poskytované v súvislosti s vyživovacou povinnosťou nezaopatreného dieťa, čím ju ukrátila o sumu cca 2 964 eur ročne.
8. Po prijatí na denné bakalárske štúdium v študijnom programe učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a výchovy k občianstvu, na vysokej škole Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, XXX 26 T., Fakulta humanitných vied jej výdavky sa zvýšia a od začiatku akademického roku 2020/2021 budú predstavovať sumu cca 480eur/ mesiac v nasledovnom rozložení, náklady na bývanie u krstných rodičov a starej mamy v pomernej časti 80 eur, náklady na cestovné do školy a späť v sume 25 eur, náklady spojené so štúdiom
(školské potreby, skriptá, pomôcky a pod.) v sume 70 eur, náklady spojené s krúžkami (spoločenské a latinské tance a s tým spojené súťaže a sústredenia ) v sume 50 eur, náklady na ošatenie v sume 70 eur, náklady na stravné v sume 125 eur, náklady na hygienu a hygienické potreby v sume 60 eur. Otec po rozvode rodičov čiastočne finančne hradil jej potreby a náklady spojené s výživou neplnoletého dieťaťa spolu cca v sume 125 eur mesačne.
9. Matka navrhovateľky uviedla, že s návrhom nesúhlasí, obsahuje nepravdivé informácie, ktoré poškodzujú jej česť a dobré meno. Zdôraznila, že po rozvode bol jej vzťah s dcérou Q. D. dobrý, riešili bežné problémy. Konflikty sa začali stupňovať po tom, ako začala na jej dcéru negatívne vplývať jej krstná matka B. D., ktorá spochybňuje jej správanie, spôsob výchovy a neustále popudzuje dcéru proti nej. Keď nechcela byť v kontakte, tak sa situácia zhoršovala. Aj preto jej otec požiadal o striedavú starostlivosť, o ktorej rozhodol súd v marci 2014. Negatívny vplyv krstnej matky na navrhovateľku sa stupňoval. V januári 2018 dcéru objednala na kožné vyšetrenie kvôli výraznému akné na tvári, navrhovateľka s liečbou nesúhlasila a oznámila jej, že sa k nej domov už nevráti, lebo ju nemôže nútiť robiť niečo, čo ona nechce. Ako matka neplnoletého dieťaťa mala nielen právo, ale povinnosť riešiť jej zdravotné problémy. Rozhodnutie dcéry jej spôsobilo obrovskú psychickú traumu. Po dohode s otcom jej rozhodnutie rešpektovala, nakoľko nemala inú možnosť riešenia situácie a chcela sa vyhnúť sporom. Dúfala v zmenu rozhodnutia a správania. Od toho času pravidelne každý mesiac posielala otcovi navrhovateľky sumu 70 eur a vždy, keď ju požiadal, podieľala sa aj na hradení mimoriadnych výdavkov pre dcéru. V auguste 2019 ju navrhovateľka navštívila s požiadavkou, aby jej konečne začala posielať nejaké peniaze, lebo je to vraj povinnosť matky. Poprela tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu. Zdôraznila, že navrhovateľku vtedy informovala, že pravidelne finančne prispieva na jej potreby otcovi. Zároveň ju ubezpečila, že keď sa vráti domov, je ochotná sa postarať o všetko, čo potrebuje tak ako predtým, čo odmietla. Po tomto stretnutí kontaktovala otca a dohodli sa, že mu bude posielať každý mesiac 100 eur, čo stále plní.
10. Tiež poprela, že by sa o dcéru nezaujímala, kontaktovala ju, avšak ona odmietla s ňou komunikovať, ak odpovedala tak len jednoslovne. Opakovane ju prosila, aby prišla aspoň na návštevu, že sa bude tešiť aj jej brat, stará mama a ostatná rodina. Prišla len sporadicky 2-3 krát za celý rok, aj to len na chvíľu, vždy sa rýchlo ponáhľala preč. Odmietla sa zúčastniť všetkých rodinných akcií, na ktoré bola pozvaná. Po návšteve v auguste 2019 prerušila s ňou ako matkou a ostatnou rodinou úplne kontakty, nepriznávala sa k nej, čo jej spôsobuje traumy. Tiež poprela, že by jej neprispievala a nič nekupovala. Pri každej takejto významnej príležitosti od nej dostala navrhovateľka aj finančnú hotovosť, aby si mohla kúpiť to, čo sa jej páči. Darček, ktorý jej pripravila na Vianoce 2019 - knihu a obálku s hotovosťou 50 eur, má ešte stále zabalený, pretože ju navštívila v auguste minulého roku. Na osemnáste narodeniny jej kúpila zlaté náušnice v hodnote 130 eur, tortu v hodnote 50 eur, kyticu, zorganizovala rodinnú oslavu pre 12 ľudí. Od ostatných rodinných príslušníkov vtedy dostala ďalšie darčeky a nemalú finančnú hotovosť. Dcére prispela sumou 50 eur aj na poplatok za tanečný kurz, napriek tomu, že tancovať vie a kurz vôbec nepotrebovala absolvovať. Na ukončenie - venček, ju však nepozvala. Tiež dcére prispela sumou 150 eur na stužkovú, pričom účasť matky označila za neželanú. V októbri 2017 zabezpečila navrhovateľke rekonštrukciu detskej izby - omaľovanie, výmenu plávajúcej podlahy, vyrobiť nábytok na mieru podľa jej predstáv, v hodnote 1800 eur. Obývala ju len tri mesiace. Prispela jej sumou 300 eur na letenku, aby sa mohla zúčastniť výmenného pobytu v Indii. Stará mama jej zriadila poistenie so sporením, kedy pri dovŕšení 19 rokov jej mala byť vyplatená suma 50.000,- Sk. Celé obdobie 19 rokov jej ako matka platila poistné a teraz jej bola vyplatená suma viac ako 900 eur. Odmietla, že by svojim konaním poškodila navrhovateľku, ničím sa neobohatila na jej účet. Vyjadrila nesúhlas s návrhom o doplatenie dávok a daňových bonusov v sume 1 692 eur. Vyslovila názor, že za sporom môže byť snaha krstných rodičov prilepšiť si, keďže stratili príjem a preto navrhovateľku manipulujú. Napriek tomu si uvedomuje svoju zodpovednosť a povinnosť postarať sa o svoje dieťa, preto navrhuje, aby sa jej dcéra vrátila domov a spoločne s jej otcom sa postará o zabezpečenie všetkých jej potrieb a pokrytie výdavkov a zabráni ich zneužitiu.
11. Otec navrhovateľky vzhľadom na osobu splnomocnenca vyslovil pochybnosti, že dôvody a požiadavky uplatnené návrhom sú v súlade s vôľou a potrebami jeho dcéry. S dcérou mal pekný a úprimný vzťah, všetko čo potrebovala, alebo o čo ho požiadala sa snažil zabezpečiť. Zástupca navrhovateľky ho zastupoval vo veci zvýšenia výživného na Okresnom súde T., sp. zn.: 9P/110/2011 a
striedavej starostlivosti v konaní 15P/38/2013. Jeho konanie považuje za neetické a v snahe poškodiť ho, zrejme za koniec riaditeľovania v MEDCENTRE, s.r.o..
12. K návrhu uviedol, že ponechať dcéru žiť s jeho sestrou B. D. nebolo správne rozhodnutie. Mali sa odsťahovať 12/2018 do bytu jeho syna Z. D. v T., pretože on býva v dome s matkou navrhovateľky, ktoré sú spoluvlastníkmi. Nikdy ju nechcel vziať bývať k jeho priateľke. Doposiaľ hradí náklady za bývanie v danom byte, tak ako uviedla navrhovateľka, raz za 3 mesiace kúpi veci čo potrebuje na život a hradí aj ďalšie náklady vo výške 125,- Eur.
13. K žiadosti doplatiť spätne za 3 roky sumu 4500,- Eur zdôraznil, že okrem mesačnej úhrady 125,- eur a nákupu podľa požiadaviek, navrhovateľke mesačne prispieva na kúpu tých vecí, ktoré potrebuje na život, ako strava, drogéria, oblečenie, vreckové a na ďalšie potreby, ktoré boli spojené so štúdiom na strednej škole. Nákupy realizuje podľa SMS navrhovateľky, naposledy 21.1.2020,25.1.2020,14.4.2020,23.6.2020 a 25.6.2020. Tiež zdôraznil, že výživné pri plnoletých deťoch nemožno žiadať spätne.
14. Prekvapujú ho žiadané nároky, pretože školy boli zavreté kvôli koronavírusu, znížili sa aj osobné náklady. Jeho matka má záhradu a vlastnú zeleninu, každý rok prispel na jar 2020 na kúpu polky prasaťa vo výške 200,- Eur, na jeseň každého roku prispieval na pol býka, tiež vo výške 200,- Eur, všetko bolo pre dcéru, nie preňho. Pre jeho matku preto zabezpečuje kŕmne zmesi, pomáha v záhrade, platí telefónne výdavky. Jeho sestra B. D. jej s ničím nepomáha.
15. Navrhovateľke tiež dával v stredu, každý týždeň, vo výške 10,- Eur, keď ju vozil z tanečného krúžku večer domov, dokupoval jej oblečenie, obuv, naposledy som jej dal 100,- Eur na tenisky Nike a na kabát vo výške 150,- Eur. Na pleť jej zabezpečoval značkovú kozmetiku La Rosche prostredníctvom známeho raz za 4-5 mesiacov zo Švajčiarska vo výške 45,- Eur. S matkou navrhovateľky sa vždy vedeli na všetkom dohodnúť, zabezpečiť potreby navrhovateľky, zložili sa jej na letenku, vreckové, v čase jej neprítomnosti ju zastupoval na brigáde, výplatu však poberala navrhovateľka. Okrem príspevku na stužkovú 200,- Eur, jej uhradili aj doplatok, avšak na stužkovú šla jeho sestra.
16. Tiež vyslovil názor, že nie je v tak zlej finančnej situácií ako popisuje. Dcéra nechodila a nechodí na brigády, aby si zabezpečila životné potreby, ale preto, lebo si chcela zarobiť vlastné peniaze ako väčšina mladých v jej veku.
17. Náklady na bývanie vo výške 80,- eur rozporoval, pretože ich uhrádza jeho matka zo svojho bankového účtu, hoci informatívny doklad SIPO je vedený na jeho sestru B. D.. Celkové mesačné nákladu sú vo výške 180,64 Eur, teda pomerná časť je teda 45,- Eur. Tiež poukázal na to, že v ich dome matka navrhovateľky jej prerobila detskú izbu presne podľa jej požiadaviek. Pokiaľ býval s dcérou u jeho mamky a sestry, uhrádzal jej za oboch v hotovosti sumu 150,- Eur na bývanie. Vo vzťahu k nákladom na mobil, navrhovateľke uhrádza každý mesiac vo výške cca 20,- Eur a zdieľanie dát vo výške 3,- Eur. Platil jej náklady na cestovné, obedy na strednej škole a tanečný krúžok, ktorý ukončila.
18. Náklady na školské potreby, skriptá a pod. vo výške 70,- Eur mesačne, ročne 840,- Eur rozporoval a považoval ich za nereálne. Po zmene trvalého bydliska jej dal v hotovosti 30,- Eur na úhradu poplatku za komunálny odpad. Tiež zdôraznil, že pri určení striedavej starostlivosti sa s bývalou manželkou dohodli, on bude poberať rodičovský príspevok, avšak zabudol naň a doposiaľ o jeho vyplácanie nepožiadal. Bývalá manželka mu do 01/2020 posielala každý mesiac 70,- Eur a od 2/2020 do 8/2020 výživné pre dcéru vo výške 100,- Eur. Dňa 20.8.2020 dcére poslal priamo na jej bankový účet výživné vo výške 100,- Eur, dňa 21.8.2020 jej ešte poslal 50,- Eur a za jej mamu vo výške 150,- Eur.
19. Dňa 18.9.2020 jej poslal výživné vo výške 150,- Eur a bývalej manželke oznámil, nech dcére posiela od 9/2020 výživne priamo na jej bankový účet. Aj naďalej navrhovateľke uhrádza náklady na mobil a mobilný internet.
20. V prípade určenia vyživovacej povinnosti navrhoval určiť výživné vo výške 150,- Eur mesačne vopred.
21. Navrhovateľka replikou poprela vyjadrenia jej rodičov o účelovosti návrhu ako aj právnom zastupovaní, pretože zástupcu oslovila ona ako známeho a nikto ju nikdy neovplyvňoval.
22. Návrh, hoci bol spísaný skôr podala až potom, ako bola prijatá na vysokú školu a nebola schopná sa už ďalej živiť sama formou brigád, či s pomocou jej krstnej mamy a krstného otca. S rodičmi sa bála rozprávať bez prítomnosti zástupcu, pretože by ju mohli ovplyvniť a bola by pod tlakom.
23. Rozporovala tvrdenia jej otca o samostatnom bývaní, pretože tam sa fiktívne presťahoval až potom, ako sa dozvedel o návrhu, teda niekedy v októbri roku 2020, predtým býval a reálne býva v spoločnej domácnosti so svojou terajšou priateľkou. Byt je v skutočnosti jej otca, nadobudnutie bytu jej bratom bolo fiktívne kvôli úveru.
24. Potvrdila nákupy otca v hodnote okolo 100 - 150 eur, avšak nie tak často ako tvrdil. Potvrdila prispievanie na všetky školské pomôcky ako sú učebnice a pod., mnoho iných potrebných nárokov jej nesplnil, peniazmi jej prispel podľa uváženia s tým, aby toľko nemíňala.
25. Na oblečenie jej prispel v poslednom období sumou 150 eur na kabát a 40 eur na kožené tenisky, zvyšok jej doplatili krstní rodičia. V poslednom období jej zabezpečil aj kozmetiku. Na stužkovú sa skladali počas celého štúdia. Potvrdila aj príspevok na pobyt v Indii, z brigád však nikdy nedostala viac ako robila, určite nie za otca.
26. Skutočnosť, že otcovi jej matka prispievala namiesto 70 eur mesačne až 100 eur, sa dozvedela len z vyjadrení pre súd. Otec jej prispieval aj na tanečné kurzy a chcela by v nich pokračovať. Výživné nikdy nebrala povinnosť rodičov. Matku viac krát prosila o zvýšenie rozsahu, ale vždy začali hádky a pociťovala to ako nezáujem o vlastnú osobu.
27. K nárokom vysokoškolského štúdia uviedla, že internát nepotrebuje, a pracuje s odbornými učebnými textami, veľa precvičujú veci na papieri, míňa veľa kancelárskeho papiera, no najmä toneru do tlačiarne. Napriek tomu, že študuje angličtinu, nikdy nechodila do jazykovej školy ani na žiadne kurzy, avšak pre zvyšujúce nároky je možné, že počas prázdnin si bude musieť zabezpečiť nejaké doučovanie, alebo jazykový kurz.
28. Zdôraznila, že problémy sa začali stupňovať po rozvode rodičov, nie po začatí striedavej starostlivosti, pretože jej matka bola často v práci a zakazovala sa jej stretávať s rodinou jej otca a časti aj s otcom samotným. Rodičov na stužkovú slávnosť nepozvala, pretože chcela zabrániť celovečernej interakcií a nepríjemnej atmosfére, ktorá by nastala po strete rodičov, ktorí v roku 2017, kedy sa konal venček, mali medzi sebou pomerne napäté vzťahy a neželala si, aby sa o tejto nepríjemnej situácii dozvedeli jej spolužiaci. Preto pozvala krstnú mamu a kamarátku. K prestavbe detskej izby v dome matky uviedla, že niekoľkokrát sa vyjadrila, že ju nechce a nepotrebuje, nakoľko starý nábytok bol síce škaredý, ale nie nefunkčný. Peniaze z poistného si ponechala na účely opravy a prerobenia starej detskej izby na študovňu. Bývať s matkou nemôže, pretože medzi nimi dlhodobo pretrvávajú nezhody, matka nerešpektuje jej názory a chcela by s ňou manipulovať. Rodičov jej nahrádzajú krstní rodičia, venujú sa jej nielen finančne, ale aj mentálne. Keď prvýkrát povedala otcovi o návrhu, reagoval veľmi podráždene, bol rozčúlený a s návrhom nesúhlasil. Vyjadril sa, že si takéto správanie nezaslúži. Myslel si, že to bol nápad krstnej mamy, ktorá ju negatívne ovplyvňuje, a nemôže si dovoliť platiť drahé výživné. Opísala sled udalostí s otcom vo vzťahu k následnej reakcii na návrh.
29. Obaja rodičia duplikou reagovali, že nevedia sa odosobniť od skutočnosti, že dcéra, ktorej všetko dávali sa s nimi súdi, jej nároky považovali za prehnané nezodpovedajúce jej nákladom na život.
30. Vo veci súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili všetci účastníci. Na pojednávaní zotrvali na svojich tvrdeniach a vyjadreniach. Súdu sa nepodarilo vyriešiť spor súdnym zmierom či dohodou. Nové skutkové tvrdenia neuviedla žiadna zo strán. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
31. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
32. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
33. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
34. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
35. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 931/2016-45 zákonná povinnosť rodičov plniť vyživovaciu povinnosť deťom vzniká narodením a trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť teda nie je ohraničená dosiahnutím určitého veku dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom tak trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť a uspokojovať svoje potreby. Za okolnosť odôvodňujúcu trvanie vyživovacej povinnosti rodičov je potrebné akceptovať štúdium. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporkyňa je aj v súčasnosti študentkou denného štúdia na vysokej škole a teda nie je schopná sa sama živiť. Z uvedeného je zároveň zrejmé, že doposiaľ trvá i vyživovacia povinnosť navrhovateľky voči nej. Navrhovateľkou uvádzané skutočnosti týkajúce sa jej majetkových pomerov a zdravotného stavu môžu mať vplyv na výšku jej vyživovacej povinnosti, nespôsobujú však jej zánik.
36. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR z 30. 9. 2014, sp. zn. II. ÚS 2121/14 je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa, samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor. Pokiaľ študuje dieťa na súkromnej škole, je potrebné zaoberať sa tým, aké boli dôvody, aby vedľajší účastník študoval súkromnú školu, teda školu zaťaženú školným a nie podobne zameranú verejnú strednú školu (bezplatnú).
37. Podľa Zbierky stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR č.k. 5Cz/112/1965 hlediska, k nimž je nutno přihlédnout při zkoumání a posuzování odůvodněných potřeb nezletilého dítěte (§ 96odst. 1 zák. o rod.), v rozhodování o rozsahu vyživovací povinnosti rodičů k dítěti bude vyjádřena zásada úměrnosti životní úrovně dítěte životní úrovni rodičů, aby i zvýšené potřeby, které lze dítěti z příjmu otce poskytnout, byly zajištěny výživným stanoveným v odpovídající míře.
38. V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 10. 11. 2011, č. k. IV. ÚS 489/2011-13 Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. 39. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Cdo 217/ 2XXX Charakteristickými znakmi rodinného práva sú predovšetkým: vznik právnych vzťahov priamo zo zákona, ex lege (práva a povinnosti z rodinnoprávnych vzťahov nemožno vylúčiť alebo upraviť odlišne, pretože tak ukladá priamo zákon), viazanosť na subjekty vyjadruje, že tieto práva patria len a len konkrétne určeným osobám, nemožno právami a povinnosťami rodinného práva disponovať, t.j. previesť ich, vzdať sa ich a pod.; platí to aj pre majetkové práva, sú nepremlčateľné (napr. právo na výživné sa nepremlčuje, premlčať možno len jednotlivé opakujúce sa plnenia), nie sú predmetom dedenia, čo tiež platí aj pre majetkové práva v rodinnom práve, chýba im vynútiteľnosť, nemožno sa ich domáhať na súde a uložiť za ich porušenie sankciu. Jedinou nepriamou sankciou je pozastavenie alebo pozbavenie rodičovských
práv a povinností alebo odňatie dieťaťa od rodiča. Vyživovacia povinnosť vzniká v rámci vyživovacieho vzťahu, ktorý existuje podľa zákona medzi určitými subjektmi rodinnoprávneho vzťahu. Vyživovacie vzťahy sú svojou povahou vzťahmi majetkovými, ale závislosťou na osobne právnych vzťahoch v rodine sú vzťahmi rodinnoprávnymi. Práva a povinnosti z nich vyplývajúce majú charakter osobných práv a povinností, ktoré prislúchajú len subjektom rodinnoprávnych vzťahov. Nie sú preto zmluvne prevoditeľné na iné osoby. Neprichádza tu do úvahy ani postúpenie pohľadávky, ani prevzatie dlhu, čo je u bežných majetkových vzťahoch možné. Vyživovacie vzťahy vznikajú priamo zo zákona, a vyživovacia povinnosť a jej zodpovedajúce právo na poskytovanie výživného sú právami a povinnosťami zákonnými, nemajú teda svoj právny podklad v zmluve alebo v rozhodnutí súdu. Vznikajú zo zákona akonáhle sú splnené zákonom stanovené podmienky ich vzniku. To ale neznamená, že rozsah a spôsob plnenia vyživovacej povinnosti nemôže byť určený dohodou subjektov tohto vzťahu, alebo súdnym rozhodnutím. Predmetom vyživovacej povinnosti je plnenie výživného. Zákon chápe pojem výživného pomerne široko a jeho obsah možno vyjadriť tak, že tu nejde len o výživu v úzkom slova zmysle, ale i uspokojovanie ostatných osobných potrieb človeka. Právo na výživu je osobným právom; i vyživovacia povinnosť je osobnou povinnosťou. Vyživovacej povinnosti sa nemožno zbaviť napr. prevedením tejto povinnosti na inú osobu, i keby s tým takáto osoba súhlasila; rovnako tak sa nemožno platne vzdať práva plynúceho z vyživovacej povinnosti.
40. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 263/201511 výživné má prednosť pred všetkými inými výdavkami rodičov. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). 41. V konaní bolo nesporné, že navrhovateľka nežije v spoločnej domácnosti ani s jedným z rodičov. Na základe jej vlastného rozhodnutia po dosiahnutí plnoletosti zostala žiť spolu s jej krstnými rodičmi a starou matkou, teda v ich dome. Súd nezistil, že by navrhovateľka bola čo i len v časti obmedzená v spôsobilosti na právne úkony alebo trpela duševnou poruchou, ktorá by ju robila neschopnou učiniť niektoré rozhodnutia alebo neschopnou posúdiť následky jej konania.
42. Väčšina rodičovských práv v zmysle ust. § 28 a násl. zák. č. 36/2005 Z.z. ďalej len zákon o rodine je viazaná na nadobudnutie plnoletosti dieťaťa. Teda po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa nie je v právnych možnostiach rodiča určovať dieťaťu výchovu, teda aj miesto či domácnosť, kde má dieťa žiť. Preto ani odmietnutie dieťaťa žiť v spoločnej domácnosti s rodičom, kde aj má vytvorené materiálne podmienky pre plnohodnotný život, nemôže vyvolať sankcie voči dieťaťu. Plnoleté dieťa sa má právo samostatne rozhodovať o vlastnom osude, teda aj mieste a osobe s ktorými bude žiť. Zánik či zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany rodičov môže spôsobiť len schopnosť samo sa živiť, prechod vyživovacej povinnosti (napr. na manžela) alebo neusporiadaný spôsob života.
43. Ak si teda navrhovateľka zvolila spolužitie s krstnými rodičmi (sestry otca), nemožno jej nepriznať primerané výdavky na zabezpečenie ubytovania (bytovej potreby) len z dôvodu, že matka v jej domácnosti vybavila vhodne izbu pre potreby študenta. Rozhodnutie navrhovateľky kde a s kým bude žiť je odôvodniteľné vzťahmi s rodičmi, ktoré sa od rozvodu rodičov nepodarilo stabilizovať.
44. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka je študentkou denného štúdia Žilinskej univerzity v T., Fakulty humanitných vied v prvom ročníku. Uvedenú skutočnosť preukázala aj rozhodnutím o prijatí na štúdium. Aj s poukazom na uvedenú judikatúru, skutočnosť denného štúdia, prípravu na budúce
povolenia, nie je schopná sa sama živiť a teda aj napriek jej plnoletosti je odkázaná na vyživovaciu povinnosť rodičov.
45. Hoci navrhovateľka zostala žiť v dome jej starej matky a krstných rodičov, kde žila predtým s otcom, odmietla žiť v domácnosti matky, ktorá jej vytvorila na to aj vhodné materiálne podmienky, jej rozhodnutie nemožno pokladať za rozhodnutie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by mohli mať za následok nepriznanie nároku na výživné podľa § 75 ods. 2 zák. o rodine. Takýmto dôvodom by mohol byť len iracionálny nárok spojený s neusporiadaným spôsobom života, úplne nevhodné a spoločensky neakceptovateľné správanie sa voči rodičom a pod..
46. Obaja rodičia navrhovateľky sú zárobkovo činný. Matka pracuje ako zdravotná sestra v FNsP T., s bežným priemerným príjmom cca 1200 eur. Príjem matky bol zvýšený od apríla 2020 z dôvodu práce v rizikovom prostrední, zvýšeným výkonom práce nadčas a najväčší nárast bol od októbra 2020, skoro dvojnásobok a január február 2021 až na trojnásobok priemerného príjmu (z dôvodu práce vo vysoko infekčnom covidovom oddelení).
47. Otec navrhovateľky pracuje v spoločnosti Medcentrum, kde vykonáva údržbu budovy. Ďalej je konateľom spoločnosti JaMaRo s.r.o.,, ktorá rovnako realizuje údržbu objektov a pracuje aj v spoločnosti Novak s.r.o., kde vykonáva prepravu ľudí vlastným automobilom. Hoci deklaroval čistý príjem okolo 800 eur mesačne, na rozsah zamestnania, obrat spoločnosti, deklarované výdavky, príjem otca musí dosahovať minimálne príjem matky, teda minimálne 1200,- eur v čistom.
48. Matka deklarovala výdavky mesačne na inkaso 150 eur, ročne úhrady za komunálny odpad a daň z nehnuteľností cca 80 eur, poistku 130 eur, úhradu splátky pôžičky mesačne 29 eur, výdavky na telefón okolo 30-40 eur mesačne, investičné poistenie 29 eur raz za tri mesiace. Mesačne prispieva dcére sumou 100,- eur. Súd u matky navrhovateľky predpokladá bežné výdavky na stravu, hygienu, pretože nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyššie výdavky v určitej oblasti, napr. zo zdravotných dôvodov či spojené s zdravotnými problémami či inými indispozíciami. Inú vyživovaciu povinnosť matka nemá.
49. Otec navrhovateľky uvádzal medzi výdavkami príspevok jeho matke vo výške 80,- eur mesačne, mimo toho podiel vo výške cca 400,- eur ročne na nákup mäsa, úhradu kŕmnych zmesí. Hradí inkaso 173 eur v byte jeho syna, ktorý užíva, 10 eur elektrinu, na stravu potrebuje okolo 100 eur, mesačne uhrádza poistky okolo 50-80 eur na úrazové a životné poistenie, spláca úver ŠFRB 29 eur (spolu s matkou navrhovateľky v rovnakom pomere) a osobný úver v Poštovej banke vo výške 164 eur mesačne. Mesačne dcére prispieva sumou 150,- eur. Súd tiež u otca navrhovateľky nemal preukázané iné dôvodne zvýšené výdavky.
50. Navrhovateľka deklarovala výdavky cca 400 eur/mesiac, v rozložení náklady na bývanie u krstných rodičov a starej mamy v pomernej časti 80 eur, náklady na cestovné do školy a späť v sume 25 eur, náklady spojené s krúžkami (spoločenské a latinské tance a s tým spojené súťaže a sústredenia ) v sume 50 eur, náklady na ošatenie v sume 60 eur, náklady na celodenné stravné v sume 115 eur, náklady na hygienu a hygienické potreby v sume 50 eur, náklady na mobil v sume 20 eur, zvýšené výdavky spojené so štúdiom konštatovala v sume 480eur mesiac v členení, náklady na bývanie u krstných rodičov a starej mamy v pomernej časti 80 eur, náklady na cestovné do školy a späť v sume 25 eur, náklady spojené so štúdiom (školské potreby, skriptá, pomôcky a pod.) v sume 70 eur, náklady spojené s krúžkami ( spoločenské a latinské tance a s tým spojené súťaže a sústredenia ) v sume 50 eur, náklady na ošatenie v sume 70 eur, náklady na stravné v sume 125 eur, náklady na hygienu a hygienické potreby v sume 60 eur.
51. V súdenom prípade navrhovateľka nežije v domácnosti s osobou, ktorá by bola povinná voči nej vyživovacou povinnosťou, teda všetky potreby si musí hradiť a uspokojovať samostatne. Nemôže sa spoliehať na pomoc rodičov nad stanovený rozsah vyživovacej povinnosti ani inú pomoc osôb s ktorými žije, nakoľko tieto voči nej nemajú vyživovaciu povinnosť.
52. Súd náklady na bývanie vo výške 80,- eur mesačne považoval za primerané, tieto sú obdobné nákladom na internát, pokiaľ by bol navrhovateľke pridelený. Za zodpovedajúce súd považoval aj náklady na stravné v sume 125 eur s náklady na hygienu a hygienické potreby v sume 60 eur, teda úhradu všetkých nákladov navrhovateľky spojené so zabezpečením stravy a hygienických potrieb,
čo predstavuje sumu 6,17 eur/ deň, čo nedosahuje ani len náklady na stravné pri služobnej ceste v rozsahu 12 - 18 hodín (7,60 eur), teda sú na hrane minima a strava je pravdepodobne dotovaná inými osobami, najmä ak nie je poskytovaná vysokou školou. Za primerané súd považoval aj náklady na cestovné 25 eur mesačne, ošatenie v priemere 70 eur / mesiac, 840,- eur / rok ako súčet nákladov na zabezpečenie všetkého oblečenia vrátane na voľnočasové aktivity, sezónneho oblečenia, za primerané súd považoval aj náklady spojené so štúdiom v sume 70 eur a to nie len na školské potreby, skriptá, pomôcky, ale aj výpočtovú techniku, reprografiu, prístup na internet a pod.. Deklarované výdavky spojené s voľnočasovými aktivitami (krúžky spoločenských a latinských tancov, sústredenia) vo výške 50 eur mesačne súd považoval za žiaduce, avšak ich pokrytie v plnom rozsahu nepovažoval za možné z hľadiska povinností rodičov. V tomto rozsahu ešte priznal navrhovateľka „vreckové“, teda výdavky na bežnú sociálnu realizáciu vo výške 10 eur.
53. Nakoľko u rodičov zistil obdobný rozsah príjmov, majetkové pomery, výdavky, zaviazal ich plnením vyživovacej povinnosti každého vo výške 220 eur od podania návrhu na súd a nárok vo zvyšku zamietol.
54. Aj keď stanovené výživné vo výške 440 eur mesačne sa môže zdať na prvý pohľad vysoké (skoro dvojnásobok životného minima pre plnoletú osobu), súd považuje za nevyhnutné upriamiť pozornosť, že sa jedná o výdavky mladej, vyvíjajúcej sa osoby, ktoré musia pokryť všetky jej potreby, teda zabezpečiť možnosť ubytovania, primeranej vhodnej stravy, umožniť realizáciu štúdia (pretože výživné presahuje možnosť pre priznanie sociálneho štipendia vyhl. č. 102/2006 Z.z. v plat. znení) ako aj zabezpečiť primeranú sebarealizáciu či sociálne kontakty.
55. Dieťa má zároveň právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a obaja rodičia sú povinný prispievať na výživu ich detí podľa ich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 zák. o rodine). Teda aj štruktúra nákladov a výdavkov musí zodpovedať nákladom a výdavkom životnej úrovne rodičov (podielové spoluvlastníctvo domu v ktorom žije matka s dospelým synom, užívanie bytu otcom). Vyživovacia povinnosť uložená v nižšom rozsahu by uvrhla navrhovateľku do sociálnej núdze v ktorej nežijú jej rodičia, ich majetkové pomery tomu nezodpovedajú a taktiež by mohla nútiť navrhovateľku, aby sa vrátila do domácnosti niektorého z jej rodičov napriek je vnútornému presvedčeniu. Súd považuje obnovenie vzťahov medzi rodičmi a navrhovateľkou za vítané, avšak k obnove musí dôjsť vzájomným zblížením a nie donútením či následkom sociálnej situácie.
56. Súd rovnako dospel k názoru, že aj po úhrade určeného výživného pre navrhovateľku, zostane každému z rodičom dostatok prostriedkov pre zabezpečenie ich oprávnených výdavkov a to aj tých, ktoré nemajú prednosť pre plnením vyživovacej povinnosti, tvorbu úspor a pod..
57. Výživné pre plnoleté dieťa možno bez výnimky priznať len odo dňa začatia súdneho konania, ktorým je podanie návrhu na súd (§ 77 ods. 1 druhá veta zák. o rodine). Súd preto nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľky o priznanie nárokov za obdobie predchádzajúce podaniu návrhu, teda pred 5.8.2020 a nárok na vyživovaciu povinnosť pred týmto časom zamietol (hoci aj bol uplatnený výzvou voči rodičom). Nakoľko súd stanovil u každého z rodičov vyživovaciu povinnosť za obdobie od podania návrhu vo výške 220,- eur mesačne, matka od podania návrhu prispievala navrhovateľke sumou 100,- eur mesačne, otec sumou 150,- eur mesačne, súd stanovil aj sumu nedoplatku výživného za obdobie od 5.8.2020 do 30.4.2021 u matky vo výške 920 eur, ktoré jej povolil splácať v splátkach vo výške 30 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným, u otca vo výške 542 eur, ktoré mu povolil splácať v splátkach vo výške 20 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným, u oboch pod podmienkou straty výhody splátok, teda že omeškanie s úhradou čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
58. Súd rozhodnutím nevyjadril zmenu rozsudku Okresného súdu T. 15P/38/2013, nakoľko uvedeným rozsudkom bola schválená dohoda rodičov o právach k dieťaťu, ktoré uplynú jeho plnoletosťou. Vyživovacia povinnosť pre dohodnutú striedavú starostlivosť nebola určená.
59. Vo vzťahu k nárokom na doplatenie dávok a sociálnych bonusov súd musí zdôrazniť, že sa jedná o nároky patriace rodičovi nezaopatreného dieťaťa na plnenie jeho povinností voči dieťaťu a nie nárok samotného dieťaťa, teda na strane navrhovateľky absentuje aktívna legitimácia. Daňový bonus podľa § 33 ods. 2 zákona o dani z príjmov je nárok daňovníka, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový
základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Prípadná absencia niektorého predpokladu môže slúžiť len pre vrátenie nároku štátu, nie vydanie príspevku dieťaťu. Obdobné je tomu pri prídavku na dieťa, ktorý podľa § 1 ods. 2 a 3 zák. č. 600/20XX Z.z. predstavuje štátnu sociálnu dávku, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. Vzhľadom na uvedené, ak by aj bolo preukázané poberanie týchto dávok matkou navrhovateľky, nemohol vzniknúť záväzkový alebo iný právny dôvod na ich vydanie navrhovateľke, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).