Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/2/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice - Mestská polícia Košice, Trieda SNP 48/A, IČO: 00691135, proti povinnému: D. J., F.. X.XX.XXXX, XXX XX U.P. XX, o vymoženie 30,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -9 zo dňa 22.7.2019, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov exekučného konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „ exekučný súd“) napadnutým uznesením exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,39 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti jeho uznesenia podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

2. Exekučný súd predmetné uznesenie odôvodnil tým, že dňa 28.3.2019 mu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, ktorý bol odôvodnený tým, že na základe vykonaných úkonov za účelom zistenia majetkových pomerov povinného v zmysle ustanovenia § 34 Exekučného poriadku a z obsahu spisového materiálu vyplýva nevymožiteľnosť pohľadávky, z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného. Súd prvej inštancie mal z exekučného spisu za preukázané, že povinný nevlastní nehnuteľnosti ani motorové vozidlo, nie je poberateľom dôchodku, úrazovej dávky, nemocenskej dávky a ani dávky v nezamestnanosti. Nie je zamestnaný a nepoberá mzdu ani iný príjem. Nevlastní bankový účet. Voči povinnému je vedených 11 exekučných konaní od roku 2005, avšak s negatívnym výsledkom. Na základe uvedeného súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, tieto znáša oprávnený. Tieto priznal súdnemu exekútorovi vo výške 45,39 eur a na ich náhradu zaviazal oprávneného.

3. V zákonnom stanovenej lehote podal voči predmetnému uzneseniu odvolanie oprávnený. Mal za to, že o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bolo rozhodnuté nesprávne, pretože exekúcia mala byť zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že existuje iný dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná a nemožno ju vykonať. V súvislosti s uvedeným namietal, že na náhradu trov konania mal byť zaviazaný povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a nie oprávnený. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu zo dňa 8.4.2010. Uviedol, že Exekučný poriadok stanovuje situácie, kedy možno na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného a to v prípade, ak tento zavinil zastavenie exekúcie, pričom zastavenie exekúcie oprávnený v predmetnom prípade nezavinil. Podľa názoru oprávneného návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, pred uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto dobe sa exekúcia nielen začala ale malo dôjsť aj k

vymoženiu pohľadávky. Vzhľadom na uvedené mal oprávnený za to, že neexistuje dôvod, pre ktorý by mal znášať trovy exekučného konania. Oprávnený namietal, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie nedostal od exekútora žiadnu správu, nemal vedomosť o žiadnom úkone a jeho nárok nebol ani čiastočne uspokojený, preto navrhol podľa § 243j exekútorovi náhradu nepriznať. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. -11 zo dňa 31.8.2010. Záverom oprávnený navrhol, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a trovy účastníkom konania nepriznal.

4. Súdny exekútor vo vyjadrení zo dňa 27.4.2020 uviedol, že nemajetnosť povinného v exekučnom spise nesporne preukázal. Poukázal na skutočnosť, že k rozhodnutiu o trovách konania došlo podľa § 203 ods. 2 a nie ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého má súd povinnosť zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie vždy, ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie sa v predmetnom prípade nevyžaduje. Na základe uvedeného navrhol zamietnuť odvolanie v celom rozsahu. Záverom poukázal na to, že sa jedná o starú exekúciu, na ktorú sa aplikuje o ukončení niektorých exekučných konaní.

5. Oprávnený v replike zo dňa 5.10.2020 uviedol, že podľa jeho názoru mala byť exekúcia zastavená z dôvodu, že je neprípustná a existuje tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a to zistenie skutočnosti, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie a súd mal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pričom na náhradu trov exekúcie nemal byť zaviazaný oprávnený. Záverom oprávnený uviedol, že súhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu neúnosnej finančnej situácie povinného a veľkého počtu exekučných konaní, avšak žiada, aby trovy konania uhradil povinný a táto povinnosť nebola prenesená na oprávneného.

6. Súdny exekútor v duplike zo dňa 12.10.2020 zotrval na svojich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 27.4.2020.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku (účinného do 31.3.2017) v spojení s Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a a vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario), pričom so zreteľom na jeho preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami bol odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok bol povinný prihliadnuť aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie je potrebné ako vecne správne podľa potvrdiť.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 243j Exekučného poriadku v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.

10. Podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

11. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

14. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

15. Vzhľadom na odvolaciu námietku oprávneného týkajúcu sa nesprávneho dôvodu zastavenia a s tým súvisiaceho výroku o trovách, odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné poukázať na rozdiel medzi dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, teda dôvod nemajetnosti povinného a dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku, teda neprípustnosti vedenia exekúcia.

16. Dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného, teda ak súdny exekútor pri zisťovaní majetku povinného na základe úkonov podľa § 34 Exekučného poriadku dospeje k záveru, že povinný nevlastní majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, v tom prípade podá podnet na jej zastavenie. Úlohou súdneho exekútora v rámci exekúcie je zistiť majetok povinného, ktorý je možné postihnúť niektorým zo spôsobov jej vykonania, upraveným v ustanovení § 64 Exekučného poriadku, pričom ak dospeje k záveru, že takýto majetok neexistuje, je nevyhnutné, aby podal podnet na zastavenie exekúcie práve v zmysle ustanovenia §57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Význam predmetnej normy spočíva v zásade hospodárnosti konania, keďže nie je účelné viesť exekúciu niekoľko desiatok rokov voči povinným, ktorých sociálna situácia sa nemení, a teda v rámci exekúcie nedochádza k vymoženiu exekvovanej pohľadávky iba k navyšovaniu trov exekučného konania. Predmetný dôvod na zastavenie exekúcie bol do Exekučného poriadku doplnený novelou č. , účinnou od 1.2.2002, teda v čase začatia predmetného exekučného konania už uvedený dôvod na zastavenie exekúcie existoval, a preto oprávnený si musel byť vedomý tej skutočnosti, že ak sa v priebehu exekučného konania preukáže nemajetnosť povinného, bude exekúcia zastavená pre tento dôvod. Taktiež v čase začatia exekučného konania existovala právna úprava Exekučného poriadku, ktorá upravuje povinnosť exekučného súdu zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V súvislosti s uvedeným si musel byť oprávnený uvedených skutočností vedomý.

17. Z exekučného spisu je odvolaciemu súdu zrejmé, že povinný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani motorové vozidlo, nie je zamestnaný od roku 2011, taktiež nepoberá žiadne dávky sociálneho zabezpečenia. Nevlastní žiaden účet. Je voči nemu vedených 11 exekučných konaní s negatívnym výsledkom. Na základe uvedeného je zrejmé, že povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a uspokojiť vymáhaný nárok, preto je nevyhnutné dospieť k záveru o nemajetnosti povinného, čo zakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

18. Čo sa týka dôvodu zastavenia podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku k uvedenému odvolací súd uvádza, že na základe uvedeného ustanovenia exekučný súd zastaví exekúciu, ak jej vedenie je neprípustné a to z dôvodov, ktoré nie sú vypočítané v ostatných ustanoveniach § 57 Exekučného poriadku, ale vyplývajú z iných ustanovení Exekučného poriadku alebo iného zákona. Medzi spomínané príčiny neprípustnosti patria napr. absencia niektorej z procesných podmienok konania, pochybenie pri udelení poverenia, vada exekučného titulu, zánik vymáhaného nároku pred začatím exekúcie a iné dôvody. Oprávnený v odvolaní jasne nešpecifikoval v čom vidí dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda z akého dôvodu považuje vedenie exekúcie za neprípustné. V jednom odseku odvolania však oprávnený uvádza, že k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu jeho pochybenia, keďže návrh na začatie exekúcie podal včas, pred uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto lehote malo dôjsť k vymoženiu pohľadávky, odvolací súd vo vzťahu k uvedenému uvádza, že v predmetnom prípade je exekučným titulom blok na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý bol vydaný dňa 5.6.2011, t.j. v čase, kedy už nebolo účinné ustanovenie o priestupkoch, ktoré upravovalo do 31.8.2008 prekluzívnu lehotu na vymoženie pokuty

za priestupok, preto nemožno na vec aplikovať ustanovenia o uplynutí prekluzívnej lehoty a uvedená argumentácia oprávneného nemá vplyv na zastavenie exekúcie ani na rozhodnutie o nároku na náhradu trov exekúcie.

19. Ako bolo vyššie konštatované, dôvodom na zastavenie exekúcie, ktorý mal za preukázaný aj odvolací súd, bola nemajetnosť povinného, a teda skutočnosť, že majetok povinného nepostačoval ani na náhradu trov exekúcie, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Poukazujúc na vyššie uvedené závery, ak dôjde k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného je exekučný súd povinný postupovať podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na ich náhradu zaviazať oprávneného. V danom prípade nemožno na vec aplikovať ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku je špeciálnym ustanovením, ktorého aplikácia má prednosť pred aplikáciou ustanovenia § 197 ods.1 Exekučného poriadku.

20. Vo vzťahu k aplikácií ustanovenia § 243j Exekučného poriadku, odvolací súd nevzhliadol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali konštatovanie existencie okolností hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie vykonal úkony podľa § 34 Exekučného poriadku za účelom zistenia majetku a následne vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o fyzickú osobu v produktívnom veku, pri ktorej je predpoklad, že sa môže zamestnať, po uplynutí určitého časového obdobia opätovne zisťoval majetkové pomery. Vzhľadom na uvedené nevzhliadol odvolací súd v postupe súdneho exekútora nezákonnosť, a preto rozhodnutie exekučného súdu, ktorým mu priznal nárok na náhradu trov exekúcie považoval za správne. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že súdnemu exekútorovi bola priznaná minimálna zákonnom stanovená odmena navýšená iba o DPH, nakoľko súdny exekútor je platiteľom DPH a o náhradu hotových výdavkov vo výške 4,60 eur, ktorých vynaloženie vyplývalo zo spisu. Predmetné ustanovenie bolo do zákona ustanovené pre prípady, ak v dôsledku nezákonného postupu súdneho exekútora spočívajúceho v nečinnosti dôjde napr. k navyšovaniu jeho trov pre narastajúce príslušenstvo vymáhanej pohľadávky vo forme úrokov. V takomto prípade by sa jednalo o dôvod hodný osobitného zreteľa. V predmetnom prípade však súdny exekútor postupoval v súlade so zákonom, keď zisťoval majetkové pomery povinného a po tom, čo dospel k záveru o nemennosti sociálnej situácie povinného a jeho nemajetnosti podal návrh na zastavenie exekúcie, pričom mu boli priznané trovy exekúcie iba v minimálnej zákonnej výške.

21. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne ( ).

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).