Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-15-2018.pdf
PDF · 96.71 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/15/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcov: 1/ D. U., nar. XX.X.XXXX, občan SR, bytom Q. Q., R. XXX a 2/ E. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. Q. , R. XXX, obaja práv. zast. JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Štúrovo námestie 121 proti žalovaným : 1/ S. D., nar. XX.X.XXXX, občan SR, bytom Q. Q., R. XXX a 2/ L. D., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom Q. Q. , R. XXX, obaja práv. zast. JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Brnianska 1K o odstránenie stavby takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú proti žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou zo dňa 26.3.2018 domáhali odstránenia betónovej podmurovky, ležiacej na parcele č. XXX/X v k.ú. Q. Q., ktorá je vo vlastníctve žalobcov a náhrady trov konania. Uviedli, že žalobcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi nehnuteľností : stavby -dom súp.č. XXX postavený na pozemku C-KN parc.č. XXX/X a pozemkov C-KN parciel č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere 314 m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 782 m2, zapísané v LV č. XXX v k.ú. Q. Q.. Žalovaní 1/ a 2/ sú vlastníkmi nehnuteľností : stavby -dom súp.č. XXX postavený na pozemku C-KN parc.č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. Q. Q. a pozemkov C-KN parciel č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2 a č. XXX/X-záhrada o výmere 298 m2, zapísané v LV č. XXX v k.ú. Q. Q.. Pozemky parc.č. XXX/X a XXX/X sú od pozemkov parcela č. XXX/X a XXX/X oddelené plotom, pozostávajúcim z betónovej podmurovky a železného latkového oplotenia umiestneného na betónovej podmurovke. Vlastníkom železného latkového oplotenia sú žalobcovia a vlastníkom betónovej podmurovky žalovaní. K umiestneniu železného latkového oplotenia na betónovú podmurovku došlo v minulosti zo strany žalobcov s ústnym súhlasom žalovaných. Ako vyplýva z vytyčovacieho náčrtu č. XXXXXXXX-XXX-XX oplotenie je postavené celé na pozemku vo vlastníctve žalobcov a vzhľadom na súčasný stav oplotenia, predovšetkým betónovej podmurovky je potrebné vybudovať nové oplotenie. Preto žalobcovia oslovili žalovaných s požiadavkou na vybudovanie oplotenia listom zo dňa 27.7.2017 a žalovaní uviedli, že de facto vybudovali žalobcovi vedľa stávajúcej betónovej podmurovky nové oplotenie, pričom vychádzali z laického merania šírky vlastného pozemku bez znalosti, či ďalšia hranica ich pozemku jej správna alebo nie. Žalovaný 1/ bol prítomný pri vytýčení hranice pozemku dňa 30.7.2013. Žalobcovia listom zo dňa 1.2.2018 požiadali žalovaných o súčinnosť vo veci vybudovania nového oplotenia, argumentujúc jeho súčasným stavom, ktorý nevyhovuje z hľadiska bezpečnosti ako aj z estetického hľadiska. Žalovaní na tento list žiadnym spôsobom nereagovali. Preto sa žalobcovia s poukazom na ust. § 123, § 126 ods.1 a § 127 ods.1 Obč. zákonníka domáhali ochrany ich vlastníckeho práva, pretože betónová podmurovka stojí na ich pozemku a túto je nutné odstrániť
a vybudovať nové oplotenie. Správanie žalovaných považujú z ľudského hľadiska za nepochopiteľné, pretože nepožadujú okrem súhlasu s odstránením podmurovky nič iné a návrh žalovaných, aby si postavili vlastný nový plot vedľa jestvujúcej podmurovky považujú za neakceptovateľný, pretože by došlo k ďalšiemu zúženiu pozemku vo vlastníctve žalobcov. Svoj nárok preukazovali predložením listín a to : listov vlastníctva LV č. XXX, XXXX, XXX, vytyčovacím náčrtom č. XXXXXXXX-XXX-XX, fotografiou oplotenia ( 2 listy) , listom žalobcov zo dňa 27.7.2017 a 1.2.2018 a listom žalovaných. 2. Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť a uplatnili náhradu trov konania. Uviedli , že vlastnícke vzťahy uvedené v žalobe obsahujú nepresnosti, ktoré nie sú v súlade s predloženými listami vlastníctva a v skutočnosti žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. Q. Q. ako rodinný dom súp.č. XXX postavený na C-KN parc.č. XXX/ X a žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom pozemkov C-KN parc.č. XXX/X, XXX/X,XXX/X zapísaných v LV č. XXX v k.ú. Q. Q. a žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1 rod. domu súp.č. XXX postaveného na parc.č. XXX/X a parciel č. XXX/X, XXX/X zapísané v LV č. XXX v k.ú. Q. Q.. Je pravdou, že pozemky C-KN parcely č. XXX/X a XXX/X a pozemky C-KN parc.č. XXX/X a XXX/X sú susediacimi pozemkami oddelenými od seba plotom, pozostávajúcim z betónovej podmurovky ( vybudovanej pred cca 30 -timi rokmi žalovanými 1/ a 2/) a železného latkového oplotenia ( vybudovaného žalobcami so súhlasom žalovaných pred cca 15-timi rokmi). Žalovaní popreli, že by sporná podmurovka bola vybudovaná na pozemku žalobcov, s poukazom na protokol o vytýčení hranice pozemku zo dňa 24.5.2018 vyhotovenom autorizovaným geodetom Ing. Peter Drha-GEOFIT so sídlom v Trenčíne, Partizánska 13, z ktorého vyplýva, že vlastnícka hranica prechádza cca 5cm od stredu betónovej podmurovky predmetného plota a s poukazom na povolené polohové odchýlky pri meraní a vytyčovaní je (betónová podmurovka ) ich oplotenie postavené správne a nie je pravda, že betónová podmurovka je postavená na pozemku žalobcov. V žalobe nie je uvedené, z akých konkrétnych dôvodov považujú žalobcovia betónovú podmurovku resp. celé oplotenie za nevyhovujúce, vyžadujúce si jej odstránenie a nie je doposiaľ zrejmé, z akých dôvodov vidia žalobcovia pri súčasnom (technicky vyhovujúcom ) stave oplotenia ohrozenie ich bezpečnosti. Podotýkajú, že predmetné oplotenie nie je v dezolátnom ani v inom obdobnom stave, nehrozí jeho zrútenie a oplotenie plní svoju funkciu prinajmenej uspokojivo. Subjektívne presvedčenie žalobcov o ohrození ich bezpečnosti je podľa názoru žalovaných vyvolané nevyhovujúcim estetickým stavom oplotenia , čo ale nemá žiaden vplyv na jeho technické vlastnosti a už vôbec nie jeho stabilitu. Okrem toho, pokiaľ nie sú spokojní s predmetným oplotením z estetickej stránky , tak pokiaľ ide o podmurovku, nič im nebráni aby ju nanovo omietli a na vlastné náklady vymenili jestvujúce železné oplotenie. Z ich pohľadu neexistuje technický ani právny dôvod na zbúranie podmurovky, avšak deklarujú, že ak majú žalobcovia záujem na jej novom vybudovaní, nebudú im v tom brániť , nie sú však ochotní znášať žiadne finančné náklady s tým súvisiace; nehovoriac pritom o všeobecne akceptovanej zvyklosti v obci Q. Q., v zmysle ktorej sa vlastník domu stará o plot, ktorý je pri pohľade z domu smerom do záhrady po ľavej strane a takto zabezpečili žalovaní výstavbu oplotenia na opačnej strane pozemku , ktorý plot je „ich“. Z právneho hľadiska poukazujú na to, že žalobcovia nepreukázali splnenie podmienok na nariadenie vhodných a primeraných opatrení v zmysle ust. § 417 ods.2 Obč. zákonníka. Na pojednávaní žalovaní uviedli, že by aj dali súhlas na odstránenie betónovej podmurovky, avšak nesúhlasia s tým, aby znášali náklady na jej odstránenie a s odvezením betónovej sute. Ako dôkaz predložili fotodokumentáciu súčasného stavu oplotenia. 3. Súd doplnil dokazovanie za účelom zistenia, kde sa sporná podmurovka nachádza znaleckým posudkom č. 4/2020 vypracovaného znalcom Ing. Vladimírom Hrivíkom z odboru geodézie a kartografie. Súdny znalec vykonal ohliadku na mieste samom spojenú so zameraním a zistil, že takmer celá predmetná plotová podmurovka prechádza v zmysle platnej legislatívy a z nej vyplývajúcej dovolenej odchýlky aktuálne platnou vlastníckou hranicou evidovanou katastrom a teda je s ňou identická. Plotová podmurovka nie je identická s priebehom vlastníckej hranice len v rozsahu minimálnych presahov mimo platnej dovolenej odchýlky a s istotou leží na pozemkoch žalobcov parc.č. C-KN XXX/X a XXX/ X v rozsahu, ako je uvedené v grafickom znázornení podľa znaleckej prílohy P5. Časť podmurovky jestvujúceho oplotenia prechádza C-KN parc.č. XXX/X v tomto rozsahu : v bode A = 0,04 m, v bode B = 0,09 m, v bode C = 0,09 m, v bode D =0,04 m, v bode E= 0,05 m v bode F= 0,03 m; časť podmurovky jestvujúceho oplotenia prechádza parcelou C-KN XXX/X v rozsahu v bode G = 0,02m. 4. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
5. Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
6. Podľa § 127 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.
7. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť ( ods.1). Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125), ( ods.2). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca ( ods.3). Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby ( ods.4).
8. Predpokladom úspechu žaloby na ochranu vlastníckeho práva je preukázanie neoprávneného zásahu do tohto práva, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. V prejednávanej veci žalobcovia 1/ a 2/ tvrdli, že žalovaní 1/ a 2/ neoprávnene zasahujú do ich vlastníckeho práva k pozemku C-KN parc.č. XXX/X v k.ú. Q. Q. betónovou podmurovkou, ležiacou na C-KN parc.č. XXX/X, ktorá ( podmurovka) je vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/.
9. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1-ici C-KN parc.č. XXX/X o výmere 314 m3 a XXX/X o výmere 782 m2 zapísaných v LV č. XXX a žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom C-KN parc.č. XXX/X o výmere 351 m2, č. XXX/X o výmere 298 m2 a č. XXX/X o výmere 36m2 zapísaných na LV č. XXX, všetko v k.ú. Q. Q.. Za nesporné možno považovať zhodné skutkové tvrdenia strán, že parcely č. XXX/X a XXX/X sú od C-KN parc.č. XXX/X a XXX/X oddelené plotom z betónovej podmurovky ( vybudovanej žalovanými 1/ a 2/) a železného latkového oplotenia v podmurovke ( postaveného žalobcami 1/ a 2/ so súhlasom žalovaných). Súd mal za nesporné skutkové tvrdenie žalovaných 1/ a 2/, že betónovú podmurovku postavili pred cca 30-timi rokmi ( nadobúdací titul v časti B LV č. XXX žalovaného 1/ je RI.XXX/XX) a to ešte v čase, keď žalobcovia 1/ a 2/ nevlastnili sporné pozemky ( ich nadobúdací titul v LV č. XXX je R.II.XX/XX) a dňa 24.5.2013 dali plot zamerať a z vytyčovacieho náčrtu č. XXXXXXXXX-XXX-XX vyplýva, že betónová podmurovka je postavená na ich pozemku a zo záverov súdom ustanoveného znalca Ing. Hrivíka vyplýva, že plotová podmurovka nie je identická s priebehom vlastníckej hranice len v rozsahu minimálnych presahov mimo platnej dovolenej odchýlky a s istotou leží na pozemkoch žalobcov parc.č. C-KN XXX/X a XXX/X v rozsahu, ako je uvedené v grafickom znázornení podľa znaleckej prílohy P5. Časť podmurovky jestvujúceho oplotenia prechádza C-KN parc.č. XXX/X v tomto rozsahu : v bode A =0,04 m, v bode B = 0,09 m, v bode C = 0,09 m, v bode D = 0,04m, v bode E=0,05m v bode F=0,03m; časť podmurovky jestvujúceho oplotenia prechádza parcelou C-KN XXX/X v rozsahu v bode G=0,02m.
10. Súd mal za to, že keď sa pred cca 30-timi rokmi stavala sporná betónová podmurovka, neexistovala taká meračská technológia, ktoré by umožňovala presné zameranie hranice pozemkov na cm2 a preto žalovaným 1/ a 2/ pri stavbe podmurovky nemožno vyčítať zanedbanie povinností a nedostatok dobromyseľnosti v tom, že podmurovku postavili na hranici, resp. na inom než na svojom pozemku. Pokiaľ žalobcovia 1/ a 2/ po dobu cca 15 rokov spätne od podania žaloby nič proti miestu, na ktorom leží sporná podmurovka ( časť im patriacej parcely XXX/X v podielovom spoluvlastníctve nadobudnutom v roku 1978 - nadobúdací titul v časti B-LV č. XXX je RII.XX/XX) nenamietali, súd má za to, že žalovaní 1/ a 2/ boli po zákonom stanovenú vydržaciu dobu ( viac ako 10 rokov) dobromyseľní, že podmurovka stojí na ich pozemku aj v časti minimálnych presahov, na ktoré poukazoval súdny znalec a tieto časti pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ vydržali. 11. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená do nášho právneho poriadku až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb, účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. januára 1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.
12. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.
13. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. V zmysle citovaných ustanovení §§ 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad ( judikát rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/30/2010 zo dňa 1.3.2011).
14. Z týchto dôvodov žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali neoprávnený zásah do ich vlastníckeho práva zo stany žalovaných 1/ a 2/ postavením a umiestnením spornej betónovej podmurovky, ktorý je základom úspechu žaloby na ochranu vlastníckeho práva ba ani skutočnosť, že predmetná podmurovka neplní svoju funkciu, resp. ohrozuje bezpečnosť žalobcov. Treba v tejto súvislosti poukázať na to, že žalovaní nemali výhrady voči tomu, aby predmetnú podmurovku žalobcovia 1/ a 2/ odstránili/opravili na vlastné náklady a postavili si nový plot. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol. 15. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ a bol v konaní úspešní v celom rozsahu, súd žalovaným priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na plnú náhradu trov konania. Súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/ nepriznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, na Okresný súd Trenčín.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čo ho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).