Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-64-2021.pdf
PDF · 119.52 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/64/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcov 1/ D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Q., R. XXX a 2/ E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Q., R. XXX, obaja zastúpení JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom so sídlom Trenčín, Štúrovo námestie 121, proti žalovaným 1/ S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Q., R. XXX a 2/ L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Q., R. XXX, obaja zastúpení JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom so sídlom Trenčín, Brnianska 1K, o odstránenie stavby, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. mája 2021, č. k. 14C/15/2018-155, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovaní 1/ a 2/ m á j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. ustálil, že žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali odstránenia betónovej podmurovky ležiacej na parcele č. XXX/X v k.ú. Q. Q., ktorá je vo vlastníctve žalobcov. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi domu súp. č. XXX postaveného na pozemku C-KN parc. č. XXX/X a pozemkov C-KN parciel č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere 314 m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 782 m2, zapísaných v LV č. XXX v k.ú. Q. Q.. Žalovaní 1/ a 2/ sú vlastníkmi domu súp. č. XXX postaveného na pozemku C-KN parc. č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. Q. Q. a pozemkov C-KN parciel č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 mX a č. 908/3-záhrada o výmere 298 m2, zapísané v LV č. XXX v k.ú. Q. Q.. H. parc. č. XXX/X a XXX/X sú od pozemkov parcela č. XXX/X a XXX/X oddelené plotom, ktorý pozostáva z betónovej podmurovky vo vlastníctve žalovaných a železného latkového oplotenia, vo vlastníctve žalobcov, umiestneného na betónovej podmurovke. K umiestneniu železného latkového oplotenia na betónovú podmurovku došlo v minulosti zo strany žalobcov s ústnym súhlasom žalovaných. Ako vyplýva z vytyčovacieho náčrtu č. 31041833-042-13 oplotenie je postavené celé na pozemku vo vlastníctve žalobcov a vzhľadom na súčasný stav oplotenia, predovšetkým betónovej podmurovky, je potrebné vybudovať nové oplotenie. Žalovaný 1/ bol prítomný pri vytýčení hranice pozemku dňa 30.07.2013. Žalobcovia listom zo dňa 1.2.2018 požiadali žalovaných o súčinnosť vo veci vybudovania nového oplotenia, pričom žalovaní nereagovali. Preto sa žalobcovia domáhali ochrany ich vlastníckeho práva, pretože betónová podmurovka stojí na ich pozemku a túto je nutné odstrániť a vybudovať nové oplotenie. Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť a mali za to, že vlastnícke vzťahy uvedené v žalobe obsahujú nepresnosti, keď v skutočnosti žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele
1/1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. Q. Q. ako rodinný dom súp. č. XXX postavený na C- KN parc. č. XXX/X, žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom pozemkov C-KN parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/ X zapísaných v LV č. XXX v k.ú. Q. Q. a žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/2 rod. domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX/X a parciel č. XXX/X, XXX/X zapísané v LV č. XXX v k.ú. Q. Q.. Je pravdou, že pozemky C-KN parcely č. XXX/X a XXX/X a pozemky C- KN parc. č. XXX/X a XXX/X sú susediacimi pozemkami oddelenými od seba plotom, ktorý pozostáva z betónovej podmurovky vybudovanej pred cca 30 rokmi žalovanými a zo železného latkového oplotenia vybudovaného žalobcami so súhlasom žalovaných pred 15 rokmi. Žalovaní popreli, že by podmurovka bola vybudovaná na pozemku žalobcov, a to s poukazom na protokol o vytýčení hranice pozemku zo dňa 24.05.2018, z ktorého vyplýva, že vlastnícka hranica prechádza cca 5cm od stredu betónovej podmurovky predmetného plota a s poukazom na povolené polohové odchýlky pri meraní a vytyčovaní je betónová podmurovka postavená správne a nie je pravda, že betónová podmurovka je postavená na pozemku žalobcov. Predmetné oplotenie nie je v dezolátnom ani v inom obdobnom stave, nehrozí jeho zrútenie a oplotenie plní svoju funkciu prinajmenej uspokojivo. Subjektívne presvedčenie žalobcov o ohrození ich bezpečnosti je podľa názoru žalovaných vyvolané nevyhovujúcim estetickým stavom oplotenia, čo nemá žiaden vplyv na jeho technické vlastnosti a jeho stabilitu. Z ich pohľadu neexistuje technický ani právny dôvod na zbúranie podmurovky, avšak deklarovali, že ak majú žalobcovia záujem na jej novom vybudovaní, nebudú im v tom brániť, ale nie sú ochotní znášať žiadne finančné náklady s tým súvisiace. Z právneho hľadiska poukazujú na to, že žalobcovia nepreukázali splnenie podmienok na nariadenie vhodných a primeraných opatrení v zmysle ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 2. Za účelom zistenia, kde sa sporná podmurovka nachádza, súd prvej inštancie doplnil dokazovanie znaleckým posudkom č. 4/2020 vypracovaného znalcom Ing. Vladimírom Hrivíkom z odboru geodézie a kartografie. Súdny znalec vykonal ohliadku na mieste samom spojenú so zameraním a zistil, že takmer celá predmetná plotová podmurovka prechádza v zmysle platnej legislatívy a z nej vyplývajúcej dovolenej odchýlky aktuálne platnou vlastníckou hranicou evidovanou katastrom a teda je s ňou identická. Plotová podmurovka nie je identická s priebehom vlastníckej hranice len v rozsahu minimálnych presahov mimo platnej dovolenej odchýlky a s istotou leží na pozemkoch žalobcov parc.č. C-KN XXX/X a XXX/X v rozsahu, ako je uvedené v grafickom znázornení podľa znaleckej prílohy P5. Časť podmurovky jestvujúceho oplotenia prechádza C-KN parc.č. XXX/X v tomto rozsahu : v bode A = 0,04 m, v bode B = 0,09 m, v bode C = 0,09 m, v bode D =0,04 m, v bode E= 0,05 m v bode F= 0,03 m; časť podmurovky jestvujúceho oplotenia prechádza parcelou C-KN XXX/X v rozsahu v bode G = 0,02m.
3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/2 C-KN parc. č. XXX/X o výmere 314 m3 a XXX/X o výmere 782 m2 zapísaných v LV č. XXX a žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom C-KN parc. č. XXX/ X o výmere 351 m2, č. XXX/X o výmere 298 m2 a č. XXX/X o výmere 36m2 zapísaných na LV č. XXX, všetko v k.ú. Q. Q.. Za nesporné možno považovať zhodné skutkové tvrdenia strán, že parcely č. XXX/X a XXX/X sú od C-KN parc. č. XXX/X a XXX/X oddelené plotom z betónovej podmurovky vybudovanej žalovanými 1/ a 2/ a železného latkového oplotenia v podmurovke postaveného žalobcami 1/ a 2/ so súhlasom žalovaných. Súd mal za nesporné skutkové tvrdenie žalovaných 1/ a 2/, že betónovú podmurovku postavili pred 30 rokmi (nadobúdací titul v časti B LV č. 187 žalovaného 1/ je RI.666/71) a to ešte v čase, keď žalobcovia 1/ a 2/ nevlastnili sporné pozemky (ich nadobúdací titul v LV č. XXX je R.II.21/78) a dňa 24.05.2013 dali plot zamerať. Z vytyčovacieho náčrtu č. 310041833-042-13 vyplýva, že betónová podmurovka je postavená na ich pozemku a zo záverov súdom ustanoveného znalca Ing. Hrivíka vyplýva, že plotová podmurovka nie je identická s priebehom vlastníckej hranice len v rozsahu minimálnych presahov mimo platnej dovolenej odchýlky a s istotou leží na pozemkoch žalobcov parc. č. C-KN XXX/X a XXX/X v rozsahu, ako je uvedené v grafickom znázornení podľa znaleckej prílohy P5. Časť podmurovky jestvujúceho oplotenia prechádza C-KN parc.č. XXX/X v tomto rozsahu: v bode A =0,04 m, v bode B = 0,09 m, v bode C = 0,09 m, v bode D = 0,04m, v bode E=0,05m v bode F=0,03m; časť podmurovky jestvujúceho oplotenia prechádza parcelou C-KN XXX/X v rozsahu v bode G=0,02m.
4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 123, § 126 ods. 1, § 127 ods. 1, § 134 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal za to, že keď sa pred 30 rokmi stavala sporná betónová podmurovka, neexistovala taká meračská technológia, ktorá by umožňovala presné zameranie hranice pozemkov na cm2, preto žalovaným 1/ a 2/ pri stavbe podmurovky nemožno vyčítať zanedbanie povinností a nedostatok dobromyseľnosti v tom, že podmurovku postavili na hranici, resp. na inom než na svojom pozemku. Pokiaľ žalobcovia 1/ a 2/ po dobu cca 15 rokov spätne od podania žaloby nič proti miestu, na ktorom leží sporná podmurovka (časť im patriacej parcely 909/4
v podielovom spoluvlastníctve nadobudnutom v roku 1978) nenamietali, súd mal za to, že žalovaní 1/ a 2/ boli po zákonom stanovenú vydržaciu dobu (viac ako 10 rokov) dobromyseľní, že podmurovka stojí na ich pozemku aj v časti minimálnych presahov, na ktoré poukazoval súdny znalec a tieto časti pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ vydržali. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. V zmysle citovaných ustanovení § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka. Treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Z týchto dôvodov žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali neoprávnený zásah do ich vlastníckeho práva zo stany žalovaných 1/ a 2/ postavením a umiestnením spornej betónovej podmurovky, ktorý je základom úspechu žaloby na ochranu vlastníckeho práva ba ani skutočnosť, že predmetná podmurovka neplní svoju funkciu, resp. ohrozuje bezpečnosť žalobcov. Treba v tejto súvislosti poukázať na to, že žalovaní nemali výhrady voči tomu, aby predmetnú podmurovku žalobcovia 1/ a 2/ odstránili/opravili na vlastné náklady a postavili si nový plot. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ a bol v konaní úspešní v celom rozsahu, súd žalovaným priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na plnú náhradu trov konania. 5. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ a navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedli, že LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXXX potvrdzovali vlastníctvo susedných pozemkov žalobcov a žalovaných. Súd prvej inštancie vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a po právnej stránke rozhodol tak, že žalobu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia mal súd za nesporné skutkové tvrdenia žalovaných 1/ a 2/, že betónovú podmurovku postavili pred 30 rokmi v čase, keď žalobcovia 1/ a 2/ nevlastnili sporné pozemky. Žalovaní 1/ a 2/ namietali dané konštatovanie súdu, nakoľko právny titul nadobudnutia vlastníckeho práv k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. 290 je rozhodnutie Štátneho notárstva v Trenčíne R II 21/78. Betónovú podmurovku vybudovali žalovaní 1/ a 2/ v roku 1982 ako neohlásenú drobnú stavbu na cudzom pozemku. Je pravdou, že v roku 1982 žalobca 1/ absolvoval základnú vojenskú službu, z ktorej sa vrátil v roku 1983, kedy zároveň upozornil žalovaného 1/ na skutočnosť, že pri stavaní betónovej podmurovky nedodržal hranicu pozemkov, ktorú mali právny predchodcovia podľa vtedy existujúceho pletivového oplotenia a zabral tak časť pozemku žalobcov. Žalovaný 1/ súhlasil, aby žalobca 1/ na jeho betónovú podmurovku pripevnil kovovú ohradu, čím uznal, že nebol dobromyseľný pri vybudovaní neohlásenej drobnej stavby a postavil ju vedome na cudzom pozemku. Žalovaný 1/ si bol vedomý, že porušil zákon, keď na stavebnom úrade neohlásil drobnú stavbu a nedodržal hranicu medzi pozemkami. Preto žalovaný súhlasil, aby žalobca na jeho betónovú podmurovku natrvalo pripevnil kovovú ohradu. Takýmto spôsobom vzniklo oplotenie ako kompletná drobná stavba, ktorá slúžila obom sporovým stranám 39 rokov. Už niekoľko rokov je oplotenie, najmä betónová podmurovka, v zlom stave, pričom oprava nie je technicky možná a je nutné vybudovať nové oplotenie. Vzhľadom na uvedené žalobcovia navrhujú ako dôkaz vyjadrenie stavebného úradu k technickému stavu betónovej podmurovky. Poukázali na ust. § 54, § 55 ods. 2 písm. b), § 57 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). So zreteľom na všetky okolnosti prípadu držba neprichádza do úvahy, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ neboli dobromyseľní pri zabratí časti pozemku žalobcov a drobnú stavbu postavili bez ohlásenia príslušnému stavebnému úradu na cudzom pozemku a oplotenie ako celok nie je výlučným vlastníctvom žalovaných 1/ a 2/. Oplotenie bolo vybudované spoločnou činnosťou žalobcov a žalovaných, ktorí drobnú stavbu spoločne užívali. Žalobcovia v doplnení k odvolaniu predložili prehlásenie statika o stave betónovej podmurovky.
6. Žalovaní 1/ a 2/ sa písomne vyjadrili k odvolaniu a navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedli, že betónovú podmurovku žalovaní vybudovali pred viac ako 30 rokmi a železné oplotenie na tejto podmurovke vybudovali pred 15 rokmi žalobcovia so súhlasom žalovaných. Žalobcovia v konaní menili dôvod, pre ktorý sa domáhali, aby súd uložil povinnosť predmetnú podmurovku odstrániť. Žalobcovia tvrdili, že podmurovka leží na ich pozemku, je v zlom technickom stave a ohrozuje ich. Ani jednu z tvrdených skutočností v konaní nepreukázali. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v konaní vypracovaným znaleckým posudkom č. 4/2020, z ktorého vyplynulo, že takmer celá sporná plotová podmurovka v zmysle platnej legislatívy a z nej vyplývajúcej dovolenej odchýlky prechádza aktuálne platnou vlastníckou hranicou evidovanou katastrom a je s ňou identická. Plotová podmurovka nie je identická s priebehom vlastníckej hranice len v rozsahu minimálnych presahov mimo platnej dovolenej odchýlky a s istotou leží na pozemkoch žalobcov v rozsahu 14 cm. Žalobcovia po dobu 15 rokov spätne od podania žaloby nenamietali miesto, na ktorom sporná podmurovka leží a súd rozhodol, že žalovaní boli po zákonom stanovenú vydržaciu dobu dobromyseľní v tom, že podmurovka stojí na ich pozemku, a to aj v časti minimálnych presahov, ktoré vyplynuli zo znaleckého posudku, a tieto časti pozemkov nachádzajúce sa v podielovom spoluvlastníctve žalobcov vydržali. Žalobcovia namietali súdom označené nesporné skutkové tvrdenia, že žalovaní postavili betónovú podmurovku pred 30 rokmi, zároveň poukázali na svoj nadobúdací titul zapísaný na LV č. 290 (R II 21/78). Žalobcovia ďalej namietali, že pri výstavbe spornej podmurovky žalovaní nedodržali existujúcu hranicu pozemkov v zmysle predchádzajúceho pletivového oplotenia a niekoľko rokov je oplotenie (najmä betónová podmurovka) v zlom stave a je nutné vybudovať nové oplotenie. K uvedeným námietkam žalovaní uviedli, že v konaní bolo preukázané, v zmysle znaleckého posudku je betónová podmurovka v súlade s platnou legislatívou a je identická s hranicou evidovanou v katastri, pričom podmurovka nie je identická s priebehom vlastníckej hranice len v rozsahu minimálnych presahov mimo platnej dovolenej odchýlky. Betónová podmurovka tvorí v teréne vlastnícku hranicu medzi susediacimi pozemkami a zasahuje aj do pozemku žalovaných, čo je prirodzené a logické. V tomto prípade došlo zo strany žalovaných k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním k nepatrnej časti pozemku pod betónovou podmurovkou, nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky vydržania (oprávnená a nepretržitá držba po dobu 10 rokov). Žalobcovia v konaní nepreukázali nevyhnutnosť odstránenia podmurovky z dôvodu jej údajného zlého statického stavu, čím neuniesli dôkazné bremeno. Tvrdenie žalobcov, že betónová podmurovka bola vybudovaná ako drobná stavba bez jej ohlásenia stavebnému úradu nemá vplyv na skutočnosť, že podmurovka bola vybudovaná s ohľadom na vtedajšie technické možnosti zamerania hraníc pozemkov, pričom žalobcovia takto vybudovanú betónovú podmurovku dlhé roky rešpektovali a postavili si na nej vlastné železné oplotenie. Vybudované oplotenie nie je v dezolátnom stave a plní svoj účel. Pokiaľ žalobcovia navrhli v odvolaní nové dôkazy, tak dokazovanie bolo v predmetnom konaní skončené vyhláseným uznesením na pojednávaní dňa 10.05.2021, ktorému predchádzalo vyhlásenie právneho zástupcu žalobcov, že návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Žalobcovia nie sú oprávnení navrhovať ďalšie dôkazy, ktoré mohli navrhovať ešte v priebehu konania pred skončením dokazovania. Takéto žalobcami navrhované dôkazy by boli prípustné len v prípade splnenia podmienky uvedenej v ustanovení § 366 písm. d) CSP, kedy by sa jednalo o novoty v odvolacom konaní, pričom nejde o daný prípad. Zo záverov daného prehlásenia nevyplýva žiadna nová skutočnosť, ktorú by žalobcovia dovtedy netvrdili a ktorá by sa v konaní objavila až po vydaní napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy a dospel k správnemu záveru, že žalobcovia nepreukázali neoprávnený zásah do ich vlastníckeho práva v podobe postavenia betónovej podmurovky a nepreukázali ani skutočnosť, že neplní svoju funkciu a ohrozuje bezpečnosť žalobcov.
7. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedli, že trvajú v plnom rozsahu na podanom odvolaní a dodali, že betónová podmurovka bola zhotovená zo štrku lomového kameňa a vápencovej drte. Prvá erózia nastala, keď vápencová drť pôsobením vody a mrazu začala vypadávať z betónu a znižovať statiku podmurovky. Z uvedeného dôvodu sa podmurovka a vrchné oplotenie začali nakláňať na stranu žalobcov a ohrozovať bezpečnosť na ich pozemku. Žalobcovia asi pred 12 -15 rokmi urgovali žalobcov, aby opravili nedostatky podmurovky, pričom žalovaní v tej dobe a ani neskôr nereagovali na pripomienky žalobcov.
8. Žalovaní v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedli, že aj naďalej zotrvávajú na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Dodali, že žalobcovia vo svojom stanovisku neuviedli žiadne nové skutočnosti, s výnimkou ich tvrdenia o stavbe podmurovky, jej nebezpečnosti a o skutočnosti, že žalobcovia pred 12 - 15 rokmi upozorňovali žalovaných na nedostatky podmurovky. Takéto tvrdia
žalobcov sú novotami v odvolacom konaní, nakoľko ich neuviedli v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ žalobca 1/ tvrdil, že po návrate zo základnej vojenskej služby v roku 1983 mal upozorniť žalovaných na údajne nesprávne postavenú podmurovku, z uvedeného vyplýva, že žalobca je takmer 40 rokov uzrozumený s existujúcim skutkovým stavom, proti ktorému nič nepodnikol. Tvrdenia, že žalobcovia asi pred 12 - 15 rokmi urgovali odstránenie nedostatkov podmurovky, sú z pohľadu predmetu konania irelevantné. Žalovaní považujú predmetný spor za nezmyselný, nakoľko žalobcom opakovane deklarovali, že nemajú problém s tým, aby betónovú podmurovku odstránili a postavili nové oplotenie podľa ich predstáv za rešpektovania vlastníckej hranice medzi pozemkami. 9. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a contrario CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania, pričom v súlade s § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje. 10. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 11. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 12. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 13. Oprávnená držba vyžaduje súčasné spojenie dvoch podmienok, a to dobromyseľnosti držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí a danosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci alebo, že je oprávneným vykonávateľom práva. Nestačí presvedčenie držiteľa, že nikoho nepoškodzuje, resp. že nikomu nezasahuje do jeho práv. Do úvahy treba brať, či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Samotné subjektívne presvedčenie držiteľa o jeho dobromyseľnosti je preto v tomto smere nedostatočné. Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal v presvedčení o svojom vlastníctve veci alebo oprávnenom výkone práva. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 4Cdo 283/2009). 14. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali voči žalovaným 1/ a 2/ odstránenia betónovej podmurovky. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov C-KN parc. č. XXX/3 o výmere 314 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 782 m2, k.ú. Q. Q., zapísaných na LV č. XXX, žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi stavby- rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku C-KN parc. č. XXX/X a žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom pozemkov C-KN parc. č. XXX/X o výmere 351 m2, parc. č. XXX/X o výmere 298 m2, parc. č. XXX/X o výmere 36 m2, k.ú. Q. Q., zapísaných na LV č. XXX, pričom pozemky vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ sú oddelené predmetnou betónovou podmurovkou so železným oplotením. Žalobcovia 1/ a 2/ žiadali odstrániť predmetnú betónovú podmurovku a vybudovať nové oplotenie, nakoľko súčasný stav betónovej podmurovky nevyhovuje z hľadiska bezpečnosti a tiež z estetického hľadiska a mali za to, že betónovú podmurovku sa nachádza na pozemku parc. č. XXX/X v k.ú. Q. Q. vo vlastníctve žalobcov s poukazom na vytyčovací náčrt č. 310041833-042-13 zo dňa 30.07.2013. Z tvrdení strán sporu vyplynulo, že betónovú podmurovku postavili žalovaní 1/ a 2 asi pred 30 rokmi, na ktoré žalobcovia 1/ a 2/ asi pred 15 rokmi umiestnili železné oplotenie. 15. Po preskúmaní dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj obsahu spisového materiálu, odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v danom prípade
žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali taký neoprávnený zásah do ich vlastníckeho práva zo strany žalovaných 1/ a 2/, ktorý by odôvodňoval a založil rozhodnutie o odstránení betónovej podmurovky postavenej žalovanými 1/ a 2/ medzi pozemkami C-KN parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, k.ú. Q. Q., zapísaných na LV č. XXX vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ a pozemkami C-KN parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/ X, k.ú. Q. Q., zapísaných na LV č. XXX vo vlastníctve žalovaného 1/. Odvolací súd uvedené konštatuje s poukazom na znalecký posudok č. 4/2020 zo dňa 22.09.2020 vyhotovený znalcom Ing. Vladimírom Hrivíkom, z odboru geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností. Vzhľadom na obhliadku a geodetické zameranie existujúceho oplotenia (betónovej podmurovky) a vlastníckej hranice, znalec ustálil, že takmer celá betónová podmurovka prechádza v zmysle platnej legislatívy a z nej vyplývajúcej dovolenej odchýlky aktuálne platnou vlastníckou hranicou evidovanou registrom a betónová podmurovka je s ňou identická. Betónová podmurovka nie je identická s priebehom vlastníckej hranice len v rozsahu minimálnych presahov mimo dovolenej platnej odchýlky a leží na pozemkoch žalobcov parc. č. XXX/ X v rozsahu 0.04 m v bode A, v rozsahu 0.09 m v bode B, v rozsahu 0.09 m v bode C, v rozsahu 0.04 m v bode D, v rozsahu 0.05 m v bode E, v rozsahu 0.03 v bode F a na parc. č. XXX/X v rozsahu 0.02 m v bode G. S poukazom na prijaté závery v znaleckom posudku odvolací súd má za to, že betónová podmurovka postavená žalovanými 1/ a 2/ sa nenachádza výlučne na pozemku žalobcov, ale je v súlade s platnou vlastníckou hranicou v zmysle katastra nehnuteľností, pričom presahuje na pozemky parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X zapísaných na LV č. XXX vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ len v minimálnom zanedbateľnom rozsahu, ktorý nie je spôsobilý založiť relevantný záver o neoprávnenom zásahu žalovaných do vlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/. Pokiaľ žalobcovia 1/ a 2/ namietali, že žalovaní 1/ a 2/ postavili betónovú podmurovku bez stavebného povolenia, od obdobia vybudovania betónovej podmurovky až doteraz nevyplýva, že by žalobcovia podnikli kroky vo vzťahu k postaveniu podmurovky, najmä podali podnet na stavebný úrad a namietali stavbu betónovej podmurovky. Neobstojí námietka žalobcov 1/ a 2/, že žalovaní 1/ a 2/ pri vybudovaní betónovej podmurovky v roku 1982 nedodržali existujúcu hranicu pozemkov podľa pôvodného pletivového oplotenia právnych predchodcov, nakoľko žalobcovia v konaní nepreukázali tieto tvrdenia o vybudovaní betónovej podmurovky na inom mieste ako bol pôvodný pletivový plot. V predmetnom prípade je irelevantné, či betónová podmurovka postavená žalovanými 1/ a 2/ bola alebo nebola postavená v súlade s predchádzajúcim pletivovým plotom, ale na prijatie záveru o odstránenie neoprávnenej stavby je relevantná skutočnosť, či bola podmurovka postavená na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov alebo na hranici pozemkov, pričom odvolací súd vyššie prijal záver o tom, že betónová podmurovka je postavená na hranici pozemkov vo vlastníctve žalobcov a žalovaných, kedy podmurovka presahuje na pozemky vo vlastníctve žalobcov len v minimálnom rozsahu. Odvolací súd konštatuje dobromyseľnosť žalovaných 1/ a 2/, keď pri stavaní betónovej podmurovky medzi pozemkami žalovaní 1/ a 2/ postupovali s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu požadovať s poukazom na skutočnosť, že v čase stavania betónovej podmurovky, pred viac ako 30 rokmi, nebola vyvinutá taká meračská technológia na geodetické zameranie pozemkov, ktorá by zabezpečila presné zameranie hraníc pozemkov, ako v súčasnosti. Spôsob akým žalovaní 1/ a 2/ postupovali pri výstavbe betónovej podmurovky spĺňal štandardy náležitej opatrnosti a prevencie, aby nedošlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/. Je potrebné tiež zdôrazniť, že žalovaní 1/ a 2/ postavili betónovú podmurovky pred viac ako 30 rokmi a asi pred 15 rokmi žalobcovia so súhlasom žalovaných upevnili na podmurovku kovové oplotenie, čím v tej dobe nepriamo vyjadrili súhlas s umiestnením betónovej podmurovky a nepreukázali sa ich tvrdenia, že od vybudovania podmurovky namietajú jej nesprávne umiestnenie, keď až po viac ako 30 rokoch od postavenie betónovej podmurovky podali žalobu o jej odstránenie. Rozdiel medzi umiestnením betónovej podmurovky a skutočnou znalcom zameranou hranicou medzi pozemkami C-KN parc. č. XXX/ X a parc. č. XXX/X, zapísaných na LV č. XXX a pozemkami C-KN parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, zapísaných na LV č. XXX je minimálny a predovšetkým zanedbateľný a takmer celá betónová podmurovka je postavená na aktuálne platnej vlastníckej hranici evidovanej katastrom nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné zamietnuť žalobu o odstránenie betónovej podmurovky, keď nebol v konaní preukázaný neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/ a nebolo ani preukázané, že betónová podmurovka ohrozuje alebo poškodzuje majetok žalobcov.
16. Vychádzajúc z čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V zmysle § 149 až § 154 CSP strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, tieto skutkové tvrdenia ako aj návrhy na vykonanie dôkazov o nich sú prostriedkami procesného útoku, resp. obrany a ako také musia byť stranami sporu uplatnené včas, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Z uvedeného
vyplýva, že medzi základné povinnosti strán sporu teda patrí v konaní povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia) a dôkazná povinnosť, ktoré si však strany musí splniť do určitého okamihu konania /do vyhlásenie uznesenia o skončené dokazovania konajúcim súdom/. Pokiaľ sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali odstránenia betónovej podmurovky a svoj uplatnený nárok sa snažili odôvodniť a preukázať predložením prehlásenia statika o betónovej podmurovke, mali žalobcovia tento dôkaz predložiť do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 10.05.2021, pričom tak neurobili. Keďže vyhlásenie statika zo dňa 02.06.2021 žalobcovia 1/ a 2/ predložili až v odvolacom konaní, jedná sa o tzv. novoty v odvolacom konaní, ktoré možno použiť len vtedy ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/. Odvolací súd v tomto spore nezistil naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov § 366 CSP pre použitie novoty zo strany žalobcov 1/ a 2/ v odvolacom konaní. Novo použitý dôkaz žalobcov 1/ a 2/ sa netýka procesných podmienok /medzi ktoré patria napríklad právomoc súdu, príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) a podobne/, netýka sa vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu a nejde ani o situáciu, kedy žalobcovia 1/ a 2/ bez svojej viny nemohli predmetný dôkaz uplatniť a predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu, keď neboli zistené podmienky na pripustenie novôt v odvolacom konaní, odvolací súd na žalobcami 1/ a 2/ predložený nový dôkaz v odvolaní pri svojom rozhodovaní neprihliadal. 17. Záverom odvolací súd dodáva, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalobcov obsiahnutými v ich odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/2005). 18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).