Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Pc/22/2019

Potvrdené rozhodnutím 27CoP/45/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a členiek senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky X., a povinného Y., o určení výživného na manželku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. mája 2021, č.k. 12Pc/22/2019-208, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v spore navrhovateľky X. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická č. 6667, Trenčín, IČO: 42 02 16 26, a osoby povinnej výživným Y. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o., so sídlom Legionárska 7735/31B, Trenčín, IČO: 52 536 891 o určenie výživného manžela s prísl. takto

rozhodol:

I. U r č u j e s a výška výživného manželky zo strany osoby povinnej výživným Y. T. pre navrhovateľku X. T. vo výške 300 eur mesačne za obdobie od 28.11.2019 do 09.04.2021.

II. Vo zvyšnej časti s a žalobný návrh z a m i e t a.

III. Účastníci konania n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.07.2020č.k. -84 bol zrušený rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.02.2020 č.k. -32, ktorým bolo určené výživné 700,- eur mesačne od 28.11.2019, a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.Odvolací súd vo svojom rozhodnutí k ustanoveniu § 71 Zákona o rodine v bode 12. až 14. uviedol, že ( bod. 12.) zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, vyvodzovanú iba z ich zárobkov. Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi podľa vyššie uvedených zákonných hľadísk nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery manželov vrátane ich príjmov, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života a zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami. Prihliadne sa aj na starostlivosť o domácnosť, lebo nie je bezvýznamné, ak manželia nevedú domácnosť a neusilujú sa spoločne o zabezpečenie potrieb rodiny. V bode 13. uviedol, že v zmysle týchto intencií postupoval aj súd prvej inštancie, ktorý zisťoval rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa majetkových, ako aj iných pomerov na oboch stranách. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie na základe zistených skutočností správne dospel pri posúdení dôvodnosti a výšky rozdielu v životnej úrovni manželov k záveru, že životná úroveň účastníkov nie je rovnaká, čo by odôvodňovalo záver o priznaní výživného na manželku. V bode 14. uviedol, že avšak nemožno ponechať bez povšimnutia, že za rozhodujúcu skutočnosť pre rozhodnutie vo veci je potrebné považovať aj zistenie, či vybrané finančné prostriedky navrhovateľkou z účtu povinného v Slovenskej sporiteľni, a.s. (ktorú skutočnosť navrhovateľka nepoprela) boli spoločnými prostriedkami účastníkov konania, či patrili do BSM účastníkov, na aký účel boli tieto použité, či tak bolo so súhlasom povinného a podobne, a to najmä vysvetľujúcou výpoveďou

navrhovateľky, prípadne dcéry účastníkov konania. Hoci mal súd prvej inštancie za preukázané, že navrhovateľka mala k dispozícii značne nižší príjem ako jej manžel - povinný, ktorý mala práve v období, za ktoré by jej prislúchalo manželské výživné, finančné prostriedky prípadne získané z účtu povinného, ktorými navrhovateľka po odchode zo spoločnej domácnosti disponovala, je potrebné podrobiť preskúmaniu, v neposlednom rade ustáliť zisk výživou povinného manžela z jeho podnikania po odpočítaní odôvodnených výdavkov a v neposlednom rade sa javí potrebným ozrejmiť aj tvrdenie navrhovateľky o tom, že na nákladoch povinného súvisiacich s vedením domácnosti prispieva aj dospelý zárobkovo činný syn O.. Len na základe doplnenia dokazovania v naznačenom smere, prípadne aj ďalšími dôkazmi, ktorých potreba vyplynie z okolností prípadu, bude potrebné vykonané dokazovanie znova zhodnotiť a opätovne posúdiť návrh navrhovateľky.

3.Navrhovateľka (v tom čase manželka) žiadala žalobným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.11.2019, od osoby povinnej výživným - od svojho v tom čase manžela výživné vo výške 700,- eur mesačne od podania žalobného návrhu t.j. od 28.11.2019. Uviedla, že manželstvo uzavreli dňa 09.01.1988, pochádzajú z neho 3 deti, z toho 1 mal. Ona podala na súd dňa 21.08.2019 návrh na rozvod ich manželstva, je vedený pod sp. zn. a v čase podania žalobného návrhu nebolo vo veci rozhodnuté. So svojim manželom nežila v spoločnej domácnosti od 19.08.2019, kedy sa odsťahovala s ich najmladšou dcérou mal. U. Y. T. do prenajatého bytu do O.. V tom čase manžel jej na jej výživu ničím neprispieval. Ona pracovala v spoločnosti C. s.r.o. a jej priemerný čistý mesačný príjem vrátane daňového bonusu bol 635,- eur. V tom čase manžel bol/je starom obce J. a jeho mesačný príjem bol asi 2.500,- eur v hrubom a asi 1.800,- eur v čistom. Okrem toho v tom čase manžel bol/je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti Y. T. s.r.o. so sídlom J. XXX, N.: XX XXX XXX s výsledkom hospodárenia za rok 2018 po zdanení vo výške X.XXX,- eur. Navrhovateľka tvrdila, že jej životná úroveň je neporovnateľne nižšia ako jej manžela a svojho nároku sa domáhala podľa § 71 ods. 1 a § 75 ods. 1 zák. o rodine. Ďalej uviedla, že do ich BSM (t.j. bezpodielového spoluvlastníctva manželov) patrí rodinný dom v Drietome a k tomu aj príslušné nehnuteľnosti. V súčasnosti nesplácali žiadny úver, ani na tieto nehnuteľnosti, nemali žiadne pôžičky. Odkedy odišla zo spoločnej domácnosti, t. j. 19.08.2019 neplatila žiadne platby v ich dome, iba svoje náklady na bývanie. Kým neodišla zo spoločnej domácnosti, všetky platby za energie a dom platil v tom čase manžel - povinný zo svojho príjmu, pretože on jej zo svojho príjmu nedával žiadne peniaze. Ona zo svojho príjmu platila náklady na stravu a výdavky na ich maloletú dcéru Sabínu. Kým žili spolu v tom čase manžel - povinný jej zo svojej výplaty a príjmu nedával žiadne peniaze. Chcel, aby dovolenky hradili na polovicu, alebo aby ich hradila ona. Bol takého názoru, že pokiaľ manželka nemá peniaze, tak neodíde zo spoločnej domácnosti. Väčšie zdravotné problémy nemala, iba bežné, užíva len vitamíny. Povinný - manžel nemá väčšie zdravotné problémy, neužíva trvalo žiadne lieky. Ona okrem ich dvoch dospelých detí nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, deti už pracujú. Povinný

- manžel okrem ich dvoch detí nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, resp. ona o žiadnej ďalšej vyživovacej povinnosti nemá vedomosť. Navrhovateľka žiadala aj náhradu trov konania.

4.Navrhovateľka svoje skutkové tvrdenia preukazovala sobášnym listom, potvrdením o svojom príjme a príjme manžela, výpisom z obchodného registra, správou ÚPSVaR Trenčín, účtovnou závierkou spoločnosti Y. T. s.r.o.

X.Osoba povinná výživným - v tom čase manžel navrhovateľky prevzal žalobný návrh s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa v lehote 15 dní dňa 09.12.2019. Do dnešného dňa sa k žalobnému návrhu nevyjadril. Na pojednávanie dňa 19.02.2020 o 13,00 hod. sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu ( prevzal dňa 20.01.2020 ) nedostavil, neospravedlnil svoju neprítomnosť, nežiadal odročiť pojednávanie, preto súd konal a rozhodol (1. raz) v jeho neprítomnosti dňa 19.02.2020. V odvolaní proti v poradí 1. rozsudku povinný výživným uviedol, že súd nezohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka dobrovoľne odišla zo spoločnej domácnosti a on bol nútený hradiť všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľností v ich BSM a to poplatky mesačne za elektrinu 45,- eur, plyn 96,- eur, poistenie 60,- eur, stočné i stočné 35,- eur, upratovanie domácnosti 60,- eur, poplatok RTVS 5,- eur, za vývoz komunálneho odpadu 6,- eur, bežní údržba domu 150,- eur. V čase, keď žili v spoločnej domácnosti, tiež uhrádzal tieto náklady, ale navrhovateľka hradila náklady na stravovanie. Okrem uvedených výdavkov mal výdavky na stravu, PHM 160,- eur, na oblečenie 100,- eur, na čistiareň 10,- eur, na telefón 5,- eur. Tvrdil, že ako spoločník obchodnej spoločnosti Y. T. s.r.o. nemal žiadne príjmy a neboli mu vyplatené žiadne sumy, uvedené v roku 2018 ako výsledok hospodárenia po zdanení vo výške 3.714,- eur.

6.Navrhovateľka k vyjadreniu povinného výživným uviedla, že nie všetky výdavky povinného výživným sú aj reálne a pravdivé ako napr. vodné a stočné, pretože mali vlastnú studňu s pitnou vodou, poplatok za upratovanie, poistné 60,- eur je za rok a nie za mesiac, ´poplatok za komunálny odpad je 16,- eur za rok. Povinný výživným nepreukázal žiadne výdavky na bežnú údržbu domu vo výške 160,- eur mesačne. Poukázala na to, že ako starosta obce používa služobný telefón aj na súkromné účely. Tvrdila, že v spoločnej domácnosti s povinným výživným žije aj zárobkovočinný ich syn O. T., ktorý prispieval na spoločnú domácnosť už v čase, keď navrhovateľka ešte žila v spoločnej domácnosti. Povinný výžoivným je jediným spoločníkom vo svojej s.r.o. a je výlučne v jeho právomoci rozhodovať o nakladaní s majetkom tejto firmy, o vyplatení alebo nevyplatení podielu na zisku. Tvrdila, že povinný výživným jej z účtu svojej firmy zaplatil aj výživné manželky vo výške 700,- eur dňa 20.03.2020 a 100,- eur ako dlh na tomto výživnom. Navrhovateľka trvala na výživnom manželky vo výške 700,- eur mesačne. Navrhovateľka svoje skutkové tvrdenia preukazovala výpismi zo svojho účtu na sumy 100,- eur a 700,- eur zo dňa 16.04.2020 ( za máj 2020), sumu 500,- eur zo dňa 27.03.2020, sumu 100,- eur a 700,- eur zo dňa 20.03.2020 ( za február 2020), sumu 100,- eur a 700,- eur zo dňa 19.03.2020 ( výživné).

7.Povinný výživným tvrdil, že ich plnoletý syn O.ije trvalo v spoločnej domácnosti s ním, opakovane dochádza za priateľkou k nej a keď sa zdržiava u neho, tak neprispieva na vedenie domácnosti. Uviedol, že svoje auto používa aj na súkromné i pracovné cesty mimo obce Drietoma. Nepredložil žiadny listinné dôkazy o výdavkoch na údržbu domu. Trval na tom, že mu nebol vyplatený čistý zisk z podnikania za rok 2018 vo výške 3.714,- eur. Uviedol novú skutočnosť a to, že navrhovateľka dňa 19.08.2019 vybrala finančné prostriedky vo výške 52.000,- eur z jeho účtu v Slovenskej sporiteľni a.s., ku ktorému mala zriadené dispozičné právo. Táto suma by navrhovateľke pri výživnom manželky vo výške 700,- eur mesačne postačovala na 74 mesiacov, čo je viac ako 6 rokov. Z tohto dôvodu žiadal žalobný návrh zamietnuť v celom rozsahu aj z dôvodov podľa § 75 ods. 1 Zák. o rod. pre rozpor s dobrými mravmi. Žiadal aj náhradu trov konania. Svoje skutkové tvrdenia preukazoval potvrdením bank o výbere sumy 52.000,- eur navrhovateľkou dňa 19.08.2018, výpismi zo svojho k výdavkom.

8.Navrhovateľka dňa 19.06.2020 následne uviedla, pre pandémiu ochorenia Covid-19 jej bola zmenená pracovná zmluva Dohodou zo dňa 29.05.2020 v časti pracovného času jeho skrátením z 40 hodín týždenne na 32,5 hodín týždenne od 01.06.2020, čím sa jej zmenila výška mzdy. Pripojila Dohodu zo dňa 29.05.2020 ( s uvedenou dohodnutou mzdou 589,- eur mesačne). Uviedla, že povinný výživným si prípadné náklady na pracovné cesty nehradí zo svojich súkromných zdrojov, ale mu ich hradí zamestnávateľ. Trvala na tom, že ich syn O. žije v spoločnej domácnosti s povinným výživným, pričom návštevy jeho priateľky sú len príležitostné. K ňou vybranej sume 52.000,- eur uviedla, že to boli ich spoločné financie šetrené pre ich deti pre uľahčenie ich štartu do budúcnosti. Ako prvá si svoj život a budúcnosť ich plnoletá dcéra U., preto jej s povinným výživným - manželom sľúbili, že tieto peniaze budú jej a tieto jej darujú. O tom, že povinný výživným bol s týmto uzrozumený svedčí fakt, že túto skutočnosť doteraz nenamietal, ale až neskôr po prevzatí právneho zastupovania.

9.Na pojednávaní dňa 10.03.2021 navrhovateľka uviedla, že medzi časom a to od 05.11.2020 prišla o prácu, nakoľko v dôsledku situácie ohľadne Covid-19 jej nebola predĺžená pracovná zmluva na dobu určitú, preto je zaevidovaná ako nezamestnaná na úrade práce a boli jej priznané dávky približne 350,- eur mesačne, čím sa rozdiel v životných úrovniach medzi účastníkmi konania len prehĺbil. Potvrdila, že ich dcéra U. si kúpila byt s garážovým státím asi za 150 000,- eur a na to použila predmetnú spornú sumu 52 000,- eur, ktorú navrhovateľka vybrala z účtu, lebo jej to povinný výživným - manžel sľúbil, že tie peniaze jej dá a zvyšok bol úver. Uviedla, že kým som bývala v Drietome, syn jej prispieval 50,- eur mesačne na potraviny, pracoval v V. a zarábal vyše 1 000,- eur netto. Na bývanie neplatil. Keď odišla zo spoločnej domácnosti, bola v kontakte s O. a povedal jej, že otcovi neplatí nič na bývanie, ani na stravu a že to kompenzujú tým, že má upratovať. So synom sa nebavili, či prispieva priateľka na bývanie, ale asi neprispieva. Uviedla, že boli dve súdne rozhodnutia ohľadne výživného na mal. U. v jednej deň vo februári 2021 a otec dieťaťa- povinný výživným bol zaviazaný platiť dokopy 500,- eur do rozvodu aj po rozvode účastníkov konania. Platil 200,- eur mesačne a až po súdnom rozhodnutí začal platiť tak, ako bolo súdom rozhodnuté plus spláca zročné výživné do rozvodu v celkovej výške 4 600,- eur v mesačných splátkach po 130,- eur spolu s bežným výživným. Takisto bolo určené zročné výživné na úspory vo výške 1 500,- eur s možnosťou splácať 50,- eur mesačne, teda otec dieťaťa by mal dokopy mesačne splácať sumy 500 + 130 + 50 eur (t.j. 680,- eur ). Od podania žalobného návrhu doteraz nemala žiadne mimoriadne výdavky spojené s jej zdravotným stavom ako okuliare, ortopéd a pod. Za lieky nedopláca žiadne peniaze. Vyživovaciu povinnosť má len jednu k maloletej U., vedľajší príjem nemala

ani majetok, z ktorého by mala príjem. Pôžičky nespláca žiadne. Navrhovateľka namietala výpoveď povinného výživným, že športuje a zároveň užíva injekcie. Tieto injekcie považovala za nadštandard, ktorý nie je hradený zdravotnou poisťovňou, pričom sa venuje skialpinizmu a športovaniu, preto žiadala, aby súd na tieto výdavky neprihliadal pri zohľadňovaní výdavkov.

10.Na pojednávaní dňa 10.03.2021 povinný výživným uviedol, že sporných 52 000,- eur boli ich celoživotné úspory, určené ako zábezpeka pre prípad živelnej pohromy, autonehody, alebo ochorenia, prípadne úmrtia v zahraničí a bolo by treba financie pre ich rodinu. V tejto sume boli zahrnuté aj finančné prostriedky, ktoré jeho rodičia zanechali pre svoje vnúčence, ktoré mal vyplatiť v momente ich sobáša a jednalo sa o sumu 2 000,- eur na každú osobu. Jednalo sa o ich tri deti. V žiadnom prípade nevyslovil a nemal v úmysle ich použiť ich iba pre jednu dcéru U. T., lebo jej v úplnej miere zabezpečoval štúdium, čo jej značne pomohlo postaviť sa na vlastné nohy. Podporoval ju finančne aj morálne od strednej školy až po vysokú školu. Vysokoškolské štúdium trvalo dokopy asi 6 rokov. Dcéra U. sa ho neopýtala, či môže spornú sumu použiť iba pre seba a ani tak nespravila navrhovateľka. Tento výber jeho manželka vykonala v okrese Ilava, tak aby on mal sťažený prístup. Nevedel o tom, že peniaze ide vybrať. Zistil to, až keď peniaze boli vybraté. Ani po použití - minutí tejto sumy to U. s ním nekonzultovala. Uviedol, že ich syn Tomáš absolvoval strednú školu, asi pred 7 rokmi, odvtedy je zamestnaný ako kontrolór. Do odchodu navrhovateľky z ich rodinného domu, syn Tomáš býval v dome a mal prispievať na bývanie alebo výživu priamo navrhovateľke, ale nevedel koľko eur mesačne. Syn mu to spomínal, alebo sa navrhovateľka vyjadrila, že niečo jej prispieva, nevedel koľko. Keď odišla navrhovateľka z domu, syn býval nejakú dobu u priateľky, asi jeden až dva mesiace v Ivanovciach a odvtedy býva striedavo doma alebo u priateľky. On od neho nepýtal príspevok na bývanie ani na stravu. Potraviny nakupuje väčšinou on, varia striedavo raz on a raz syn. Keď syn je doma, je tam aj s priateľkou. Intervaly striedania bývania sú nepravidelné, v súčasnosti asi pre pandémiu ochorenia COVID-19 bývajú viacej v Drietome. Doteraz mu syn neprispieval žiadnymi peniazmi ani za priateľku. Tvrdil, že mal problémy s ramenom, za úkony platil 5 x po 160,- eur v decembri 2020, potom ešte ďalšie dva u ortopéda MUDr. Markecha (podanie krvnej plazmy). Predložil doklad o výplate 3 poplatkov za injekcie po 160,- eur v dňoch 07.12. 2020, 14.12.2020 a 21.12. 2020 Orthos s.r.o. Platí si za injekcie aj do kolien tomu istému ortopédovi, ďalšie lieky neplatí, ale má neurologické problémy. Okrem maloletej U. nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť k iným deťom, nemá majetok, z ktorého by mal príjem, ani vedľajší príjem, jeho s.r.o počas pandémie ochorenia COVID-19 nefunguje. Pokiaľ išlo o pôžičku povinného výživným, v rozvodovom konaní účastníkov súd na ňu neprihliadol a súhlasil, aby súd na ňu neprihliadol ani v tomto konaní o výživné manželky. Uviedol, že starostom obce je do novembra 2022.

11.Na pojednávaní dňa 10.05.2021 obe strany konania zhodne uviedli, že v účtovnej závierke obchodnej spoločnosti povinného výživným , jeho s.r.o., v poslednom riadku č. 38 je uvedený výsledok hospodárenia za rok, za ktorý sa podáva a ak sa tento zisk (ak je s.r.o. zisková) nevyčerpá v danom roku, uvedie sa v ďalšom roku ako nevyčerpaný zisk resp. sa pripočíta k nevyčerpanému zisku za predchádzajúci rok alebo roky. Keby si povinný výživným vybral nevyčerpaný zisk, musel by z neho zaplatiť len 7% daň. Obe strany zhodne potvrdili, že povinný výživným doteraz zaplatil navrhovateľke na výživnom manželky spolu sumu 5.300,- eur. Navrhovateľka uviedla, že zo spoločnej domácnosti odišla v auguste 2019 do podnájmu do bytu, patriacemu cudzej osobe, ktorej platila 650,- eur mesačne a potom v decembri 2019 sa presťahovala do bytu dcéry. Sumu 52.000,- eur vybrala z banky dňa 19.08.2019.

12.Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že životná úroveň navrhovateľky a výživou povinnej osoby sa ešte viac prehĺbila a to tým, že navrhovateľka sa od 05.11.2020 stala nezamestnanou a namiesto poberania mzdy poberala len podporu v nezamestnanosti 350,- eur. Táto nezamestnanosť trvala až do právoplatnosti výroku o rozvode rozsudku tunajšieho súdu. Pokiaľ za daných okolností v prípade zamestnania navrhovateľky mal súd v poradí v 1. rozhodnutí za dôvodné určiť výživné na manželku vo výške 700,- eur mesačne, tým skôr je toto výživné dôvodné v prípade strany zamestnania navrhovateľky. Bolo preukázané, že suma 52 000,- eur boli spoločné úspory účastníkov konania a že tieto boli darované dcére U. T. a teda tieto peniaze nepoužila navrhovateľka pre seba, ale tieto v zmysle dohody účastníkov poskytla na zabezpečenie si rodinného života, nakoľko bolo zrejmé, že U. sa bude vydávať. Čo sa týka najmladšej dcéry účastníkov, U., tak táto má v súčasnosti 13 rokov a jednak na základe rozsudku sa jej odkladá 100,- eur na úspory, jednak samotná navrhovateľka jej odkladá a preto v prípade dovŕšenia veku ( plnoletosti) U. je zrejmé, že aj U. dostane porovnateľnú čiastku. Vo vzťahu k synovi O., tento rovnako nebol ukrátený, nakoľko jeho záujmy v tom čase boli v mieste bydliska navrhovateľky a jej manžela, býval a stále býva v ich spoločnom rodinnom dome, nemá potrebu si riešiť z tohto dôvodu

svoju bytovú otázku. Keďže v budúcnosti uvažoval o výstavbe rodinného domu na susednom pozemku, tak obaja rodičia- účastníci konania uvažovali o významnej podpore tejto výstavby a tieto všetky okolnosti viedli k dohode, že U., ktorá prvá sa osamostatnila a predpoklad založenia rodiny bol u nej najsilnejší, že tieto peniaze sa jej poskytnú, pričom najmladšej U. sa peniaze dosporia a O. sa pomôže s výstavbou na susednom pozemku. Z tohto dôvodu nie je preto pravdivé tvrdenie, že by výplatou sumou 52 000,- eur mala byť táto dcéra nejakým spôsobom zvýhodňovaná. Zároveň poukázal aj na konanie o rozvode manželstva účastníkov konania, kde súd zisťoval majetkové a zárobkové pomery a určiť výživné vo výške 500,- eur mesačne práve s ohľadom na životnú úroveň otca a odôvodnené výdavky dieťaťa, ktoré v konaní boli deklarované rovnako na úrovni 700,- eur. Tieto výdavky zo strany otca zásadne nenamietal a súd prihliadol nie len k príjmu otca v našom konaní výživou povinnej osoby vo výške 2 000,- eur mesačne, ale ako vyplýva z rozsudku aj na výsledok hospodárenia spoločnosti Y. T. s.r.o. i na nerozdelený zisk z minulých období, ktorý vyplýval z účtovnej závierky. Tiež poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku o rozvode účastníkov konania mal súd preukázané, že príčinu rozvratu manželstva spôsobovali manželove nevery, ktoré boli opakované. Zo všetkých týchto dôvodov, preto vyplýva, že na vyrovnanie životnej úrovne navrhovateľky a úrovne výživou povinnej osoby je nevyhnutné určiť výživné vo výške 700,- eur mesačne. Žiadal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

13.Právny zástupca povinného výživným uviedol, že nevidí rozdielnu životnú úroveň medzi účastníkmi konania. Tvrdil, že navrhovateľka mohla užívať ich spoločný rodinný dom, rekreačnú nehnuteľnosť na víkendy, celý ich nehnuteľný majetok patriaci do ich BSM, čo by jej uľavila na nákladoch na život. Poukázal na judikatúru súdov, podľa ktorej určitý diskomfort, vzájomné antipatie pri užívaní spoločnej nehnuteľnosti nie súd nevyhnutným dôvodom na to, aby si jeden z partnerov zabezpečil vlastné, nové bývanie a následne náklady na takého bývanie žiadal zahrnúť do nákladov. Navrhovateľka sa sama rozhodla pre odchod zo spoločnej domácnosti a ničím nebola preukázaná nutnosť jej odchodu. Trval na tom, že neboli splnené podmienky pre darovanie celej sumy 52.000,- eur dcére U., lebo zo strany povinného výživným nebol urobený žiadny úkon, ktorý by naznačoval darovať všetky peniaze len dcére U.. Vyjadrenie svedkyne U. T., dcéry účastníkov konania, považoval za účelové, pretože ona mala mať z údajného darovania prospech. Bolo by to nespravodlivé voči synovi O., pretože ním nadobudnuté bezodplatné právo prechodu a prejazdu po pozemku účastníkov konania v BSM nemá takú hodnotu, akú všetky úspory účastníkov konania. Poukázal na to, že dcéra Simona si kúpila byt v novostavbe s vlastným garážovým státím a sama priznala, že pracuje v Bratislave, nemá však žiadnu informáciu , kedy hypoteticky chce prísť do Trenčína, neurobila k tomu žiadne kroky a podľa neho povinného výživným ide len o snahu dcéry U. s navrhovateľkou o zakrytý prevod peňazí. Ak by aj existovala nejaká historická dohoda o darovaní, nevie sa o akú sumu malo ísť. Uviedol, že výživné na úspory mal. U. vo výške 100,- eur mesačne predstavuje 1 200,- eur a ak by sa aj vyplácali U. úspory za 10 rokov, suma by bola 12 000 eur, Príde mu vágne vyjadrenie ,že synovi O. sa pomôže pri výstavbe rodinného domu. Podľa neho by bolo nemorálne, ak navrhovateľka prispela dcére na kúpu bytu, aby platila nejaké platný za bývanie v tomto byte. Poukázal na to, že na darovanie takej sumy peňazí je potrebný súhlas oboch účastníkov konania a navrhovateľka nepreukázala, že by zo strany povinného výživným bol urobený takýto úkon. Na základe uvedeného tvrdil, že navrhovateľkou vybraná suma 52.000,- eur by postačovala na jej výživu v minimálne porovnateľnom štandarde ako má povinný výživným, preto žiadal žalobný návrh zamietnuť v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi. Žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.

14.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinami a to žalobným návrhom, sobášnym listom, potvrdeniami o príjme, výpisom z obchodného registra, správou ÚPSVaR Trenčín, účtovnými závierkami a daňovými priznaniami spoločnosti Y. T. s.r.o., obsahom tunajším spisom sp. zn. , lustráciou príjmov účastníkov konania v Sociálnej poisťovni a zistil tento skutkový stav veci:

15.Podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.02.2021 č.k. -168, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2021, bolo manželstvo účastníkov konania, ktoré uzavreli dňa 09.01.1988, rozvedené a mal. U. Y. T., nar. 22.09.2007 bola zverená na čas po rozvode do výchovy matky - navrhovateľky a otec - povinný výživným bol zaviazaný platiť na ňu výživné spolu vo výške 500,- eur mesačne ( včítane sumy 100,- eur mesačne na jej úspory) od právoplatnosti rozvodu účastníkov konania t.j. od 09.04.2021. Súd pri určovaní výživného zohľadnil na strane otca nerozdelený zisk jeho s.r.o. vo výške 13.018,- eur, avšak sa vôbec nezaoberal sumou 52.000,- eur, ktorú vybrala z účtu matka mal.

16.Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.02.2021 č.k. -141, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.03.2021, bola mal. U. Y. T. zverená na čas do rozvodu účastníkov konania do

výchovy matky - navrhovateľke a otec - povinný výživným bol zaviazaný platiť na ňu výživné spolu vo výške 500,- eur mesačne ( včítane sumy 100,- eur mesačne na jej úspory) s účinnosťou od 01.11.2019, pričom nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.11.2019 do 31.01.2021 vo výške 4.600,- eur a 1.500,- eur bol otcovi povolený splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným vo výške 130,- eur a 50,- eur počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

17.Podľa navrhovateľkou predloženej správy o zárobku mala čistý priemerný mesačný príjem za obdobie 10/2019 až 09/2020 vo výške 607,48 eur vrátane daňového bonusu mesačne 22,17 eur a zvýšený na 22,72 eur v spoločnosti Ozeta s.r.o.. Dňa 05.11.2018 tento jej pracovný pomer skončil uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný a za mesiac 10/2020 mala navrhovateľka čistú mzdu 563,89 eur a daňový bonus k tomu 22,72 eur, ďalej za 5 dní v 11/2020 mala čistú mzdu 86,60 eur bez daňového bonusu. Podľa Kontrolného preukazu ÚPSVaR Trenčín sa navrhovateľka zaregistrovala na úrade práce ako nezamestnaná dňa 05.11.2020. V rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín zo dňa 08.01.2021 sa uvádza, že navrhovateľka má nárok na dávku v nezamestnanosti od 05.11.2020 vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 23,9642 eur na obdobie 6 mesiacov ( t.j. 50% =11,9821 eur x 30 dní v mesiaci = 369,46 eur mesačne). Podľa súdnej lustrácie v Sociálnej poisťovni navrhovateľka začala pracovať od 01.05.2021 v spoločnosti I. s.r.o. Trenčín.

18.Podľa povinným výživným predloženou správou o zárobku mal čistý priemerný príjem za obdobie 12/2019 až 11/2020 vo výške 1.972,22 eur ( hrubý príjem za 11/2020 vo výške 2.750,31 eur a z toho čistý vo výške 1.999,14 eur). Podľa súdnej lustrácie v Sociálnej poisťovni mal povinný výživným hrubý príjem za 11/2020 vo výške 2.750,31 eur, za 12/2020 vo výške 2.758,66 eur, za 01/2021 vo výške 2.753,49 eur, za 02/2021 vo výške 2.347,72 eur ( PN) a za 03/2021 vo výške 3.075,- eur.

19.V daňovom priznaní obchodnej spoločnosti povinného výživným za rok 2019 sa uvádza základ dane vo výške 1.065,40 eur, daň vo výške 223,73 eur a za rok 2020 základ dane vo výške 112,64 eur, daň vo výške 16,90 eur. V účtovnej závierke tejto spoločnosti za rok 2020 sa uvádza pod bodom 32. nerozdelený zisk vo výške 13.550,- eur za rok 2020, vo výške 13.018 eur za predchádzajúce obdobie roku 2019, pod bodom 34. záväzky vo výške 3.950,- eur za rok 2020, vo výške 7.921,- eur za rok 2019 a výsledok hospodárenia po zdanení za rok 2020 vo výške 96,- eur a v roku 2019 vo výške 532,- eur.

20.Z obsahu rozvodového spisu tunajšieho súdu účastníkov konania sp. zn. súd zistil, že na pojednávaní dňa 01.07.2020 navrhovateľka potvrdila výber sumy 52.000,- eur a tvrdila, že boli použité pre dcéru U. a boli pre ňu šetrené. Povinný výživným k tomu uviedol, že vybraté peniaze boli sporené peniaze od narodenia mal. Sabíny, boli tam aj peniaze jeho rodičov pre vnúčatá pre presne špecifikovanú chvíľu.

21.Svedkyňa Ing. Simona Megová, MBA, dcéra účastníkov konania, uviedla, že s mamou - navrhovateľkou má dobré vzťahy a s otcom - povinným výživným sú ich vzťahy také, že keď mu napísala, kedy by ho mohla prísť pozvať na svadbu, odpísal jej po termíne svadby. Vedel, kedy mala termín svadby. Potvrdila, že predmetných 52 000,- eur jej dala jej matka- navrhovateľka v roku 2019 a to v banke, keď s ňou bola ich vyberať. Keď v roku 2017 riešila svoje bývanie a chcela si kúpiť byt v Brne, tak jej obaja rodičia prisľúbili tieto peniaze na kúpu bytu v Brne, ale ona skončila v nemocnici po úraze na tobogane a tento byt už nemohla kúpiť, lebo sa predal. V roku 2019 začala riešiť bývanie v Trenčíne, lebo vedela, že bude mať svadbu a tieto peniaze jej dala mama na kúpu tohto bytu. Predtým toto riešila aj s otcom ešte v čase, kým mama bývala v Drietome, ale sa nebavili konkrétne o lokalite a nejakom byte. súhlasil, aj jemu jeho rodičia pomohli Výslovne sa otca opýtala, či môže peniaze použiť na kúpu bytu pre ňu. Otec s tým. Otec sa ma nepýtal, v ktorom meste alebo v ktorej časti chce byt kúpiť. Riešili iba tieto peniaze, lebo pomohol aj jej bratovi O. tak, že mu povolil prechod cez jeho pozemok, aby sa dostal k pozemku, ktorý jej brat O. kúpil. Otec od nej nepýtal peniaze naspäť. Kúpila si byt s garážovým státím za 153 000,- eur. Na kúpu bytu použila z 52 000,- eur sumu 37 000,- eur / t,j. 71,15%.- pozn. súdu/ a zvyšok išiel na zariadenie bytu. Úver si brala asi 116 000,- eur a zvyšok si doplatila zo svojich úspor, pracovala dlhšiu dobu. Teraz pracuje v Bratislave. Jej brat Tomáš aj so svojou priateľkou nonstop býva v rodinnom dome v Drietome u otca a nič neplatia za bývanie. Uviedla, že v septembri 2020 mali svadbu. Jej manžel pracujem v Bratislave. Dennodenne v kúpenom byte v Trenčíne s manželom nebývajú. Pôvodne mali plán prísť z Bratislavy do Trenčína, ale prišla pandémia ochorenia CPOVID-19 ( jar 2020) a v Trenčíne by si nenašli zamestnanie. Čakajú kým skončí táto pandémia. Ona sa z Brna sťahovala do Bratislavy kvôli zamestnaniu. V tomto byte teraz býva navrhovateľka - jej mama s maloletou U.. Byt má asi 92 m2

s veľkou loggiou. Poplatky za služby asi 200,- eur mesačne platí jej mama - navrhovateľka. Svedkyňa platí poistenie za byt a hypotéku. Svedkyňa sa s otcom rozprávala o použití predmetných peňazí na jej bývanie viackrát a vo väčšom časovom období už v r. 2017, keď bývala v Brne v podnájme. Za podnájom platila a pritom jej brat O. býval zadarmo doma v rodinnom dome a prispieval len 50,- eur mame na stravu. Ona si tiež chcela zabezpečiť bývanie. Keď sa naskytla nejaká ponuka pre bývanie pre ňu zaujímavá, tak vtedy sa o tom bavila s otcom, časovo nevedela uviesť presne kedy. Z Brna do Bratislavy sa definitívne odsťahovala v januári 2021, v polovici februára 2021 začala pracovať v Bratislave. Vyberať peniaze s mamou boli v banke v Ilave. Jej mama vyberala peniaze v banke a potom, keď vyšli von z banky, tak jej ich dala v hotovosti do rúk. Tieto peniaze nevkladala na svoj účet. Pri podpisovaní hypotéky v banke hotovosť 37 000,- eur odovzdala banke a tam boli pri čerpaní hypotéky prevedené na účet predávajúceho. Odkedy jej mama dala predmetné peniaze, s otcom sa už o nich nebavila. Na otázku otca, kedy sa svedkyňa dozvedela, že jej rodičia majú takéto životné úspory, svedkyňa uviedla, že to neboli životné úspory. Na otázku otca, či vie, čo to boli za peniaze a kto ich nasporil, svedkyňa uviedla, že ich nasporili jej rodičia. Pri úmysle kúpiť si byť v Brne sa bavili s otcom o tom, že jej dajú všetky tieto peniaze 50 000,- eur. Peniaze vyberali v Ilave preto, lebo boli na návšteve u známych v Klobušiciach. Potvrdila, že výber sa dopredu nahlásil, lebo išlo o vyššiu sumu, takže tam boli 2 razy. Raz sa nahlásil výber a potom ich vybrali, keď boli u známych v Klobušiciach. Svedkyňa tvrdila, že s bratom O. dobre vychádza. On býva v rodinnom dome rodičov aj so snúbenicou dlhodobo zadarmo, je pod vplyvom otca. Zo začiatku aj mal tendencie mať narážky na tieto peniaze, ale potom si to vydiskutovali a už nemal. Po poslednom pojednávaní otec tvrdí, že sú to jeho peniaze alebo aj tvrdí, že sú mal. Sabíny, jej sestry, tak je podľa svedkyne otázne, čo ktorému z detí povedal.

22.Podľa o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň obidvoch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

23.Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

24.Podľa § 75 ods. 2 cit. zák. o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

25.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné okrem výživného pre maloleté deti, možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

26.Súd podľa citovaných ustanovení určil výšku výživného pre navrhovateľku od podania žalobného návrhu t.j. odo dňa 28.11.2019 tak, aby životný úroveň na oboch stranách bola zásadne rovnaká. Navrhovateľka mala čistý priemerný mesačný príjem vo výške 635,- eur v čase od podania žalobného návrhu do 05.11.2019 a od 05.11.2019 ako nezamestnaná poberala podporu v nezamestnanosti vo výške 369,46 eur mesačne po dobu 6 mesiacov, pričom sa zamestnala po rozvode a to od 01.05.2021.

27.Príjem povinného výživným z jeho funkcie starostu obce bol takmer 2.000,- eur mesačne, mal čistý zisk za rok 2020 zo svojej s.r.o. vo výške 96,- eur a nerozdelený zisk za roky 2019 a predchádzajúce vo výške 13.550,- eur bez zdanenia 7%.

28.V konaní nebolo sporné, že účastníci vlastnia rodinný dom v Drietome, kde mali spoločnú domácnosť a navrhovateľka z nej odišla z vlastnej vôle dňa 19.08.2019 pre rozvrat ich manželstva spôsobený neverami manžela a zároveň v tento deň vybrala z ich účtu ich spoločné úspory vo výške 52.000,- eur. Okrem rodinného domu účastníci konania vlastnili ešte rekreačnú nehnuteľnosť. Nebolo sporné ani to, že náklady na nehnuteľnosti hradil povinný výživným a stravu hradila navrhovateľka a po jej odchode zo spoločnej domácnosti všetky náklady hradil len povinný výživným. V spoločnej domácnosti s účastníkmi konania býval aj ich syn Tomáš, ktorý do odchodu navrhovateľky prispieval na stravu navrhovateľke sumou 50,- eur mesačne a po jej odchode otcovi- povinnému výživným neuhrádzal náklady na bývanie.

29.Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľka vybrala z ich účtu ich spoločné úspory vo výške 52.000,- eur dňa 19.08.2019, čo potvrdila v písomnom vyjadrení aj príslušná banka. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by mala k tomuto úkonu ústny alebo písomný súhlas manžela

- povinného výživným, pretože nešlo o zanedbateľnú sumu. Nemožno vôbec hovoriť, že by mala k výberu konkludentný súhlas, pretože úspory vybrala v deň, resp. v čase keď odchádzala zo spoločnej domácnosti pre rozvrat ich manželstva. Obaja účastníci konania zhodne uviedli, že peniaze boli určené pre všetky ich 3 deti ( okrem tvrdenia povinného, že boli určené aj pre prípad pohrôm), avšak žiadny z účastníkov a ani svedkyňa Simona neuviedla, o akú konkrétnu sumu malo ísť v čase, keď sa o tom hovorilo, teda určitú dobu pred odchodom navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. V konaní nebolo bez pochybností nikým preukázané, akú konkrétnu sumu mala dcéra Simona resp. každé z 3 detí sľúbenú. Bez pochybností bolo preukázané len to, že v minulosti účastníci konania ako rodičia sľúbili svojim 3 deťom alebo sa tak vyjadrili, že im dajú resp. prispejú z týchto úspor, poprípade im ich rozdelia. Vzhľadom k tomu, že vzťah povinného výživným v čase svadby dcéry Simony nebol vrúcny, podľa toho čo uviedla, ani vzťah účastníkov konania a povinný výživným poprel, že by všetky peniaze daroval dcére iba Simone, súd tvrdenia svedkyne Simony nepovažoval za hodnoverné, ale skôr za účelové, pričom svedkyňa U. nemôže nahradil súhlas od svojho otca tým, že si to vydiskutovala s bratom Tomášom a fakticky si ponechala jeho 1/3-ový podiel s poukazom na to, že on dostal bezplatné právo prechodu po pozemku a prispeje sa ( kto? a z čoho?) mu na výstavbu jeho rodinného domu. Okrem toho syn O. nechodil 6 rokov na vysokú školu s nadstavbou ako dcéra U. s finančnou podporou otca, ale sa po strednej škole zamestnal a navrhovateľke prispieval na stravu 50,- eur mesačne. Syn O. ešte rodinný dom nezačal stavať. V konaní nebolo bez pochybností zo stany súdu preukázané, že suma 52.000,- eur bola použitá tak, ako uviedla svedkyňa dcéra U., pretože peniaze neboli vložné na účet dcéry U. a odtiaľ na úver, ale podľa jej tvrdenia boli predložené v hotovosti priamo v banke na úver, čo nevylučuje možnosť, že doplatené peniaze mohli byť aj úspory svedkyne, pretože peniaze boli vybraté dňa 19.8.2019, svedkyňa kupovala byt niekedy v decembri 2019 ( i keď možno platila i skôr) a podľa tvrdenia svedkyne už dlhšie pracovala a mala svoje úspory. Tak isto nie je bez pochybností zo strany súdu preukázané, že časť spornej sumy bola použitá svedkyňou na kúpu zariadenia do bytu. Z vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že dcéra U. by mohla mať sľúbenú časť úspor účastníkov konania v čase sľubu, avšak nikto neuviedol presnú výšku úspor v tom čase, čo by mohla byť teoreticky v čase výberu z úspor maximálne suma 1/3-ina z 52.000,- eur t.j. 17.333,- eur. Zvyšná časť sumy t.j. 34.667,- eur je suma, ktorú mala k dispozícii v čase jej výberu navrhovateľka, ako sumu patriacu do BSM účastníkov konania. Ak by sa syn O. platne vzdal svojho údajne sľúbeného daru resp. by ho daroval sestre Simone

- svedkyni, tak by navrhovateľka mala v čase výberu úspor k dispozícii minimálne sumu 17.333,- eur, patriacu do BSM účastníkov konania. Z uvedeného vyplýva, že v rozhodnom čase pre určenie výživného manželky mala navrhovateľka k dispozícii sumu minimálne 17.333,- eur a maximálne 34.667,- eur z prostriedkov patriacich do BSM účastníkov z výberu 52.000,- eur a súd tieto finančné prostriedky na strane navrhovateľky zohľadnil pri určení výšky výživného. Súd poukazuje ešte na to, že tento právny názor ohľadne úspor 52.000,- eur nie je právne záväzný pre vyporiadanie BSM účastníkov. Súd vychádzal zo skutočností, že navrhovateľka mala k dispozícii minimálne sumu 17.333,- eur z BSM a povinný výživným nevyčerpaný zisk z jeho s.r.o. vo výške 13.550,- eur bez zdanenia, čo sú skoro rovnaké majetkové hodnoty na oboch stranách a zostalo už len porovnať výšku príjmov a nákladov i vyživovacie povinnosti na oboch stranách. V rozhodnom období mal povinný výživným priemerný čistý príjem necelých 2.000,- eur mesačne, z čoho mu bola určená po celé obdobie vyživovacia povinnosť k mal. U. v celkovej výške 500,- eur, teda zostalo mu necelých 1.500,- eur mesačne z čoho platil všetky náklady spojené s vlastníctvom a užívaním ich nehnuteľností i za navrhovateľku a ich syna Tomáša. Navrhovateľka mala do 05.11.2019 čistý priemerný príjem 607,- eur + daňový bonus a od 05.11.2019 do 01.05.2021 podporu v nezamestnanosti necelých 370,- eur mesačne. Avšak súd zohľadnil aj to, že nebolo bez pochybností preukázané, že by povinný výživným súhlasil s odovzdaním všetkých úspor dcére Simone, preto prihliadol aj na maximálnu výšku prostriedkov v dispozícii navrhovateľky t.j. ďalších 17.333,- eur (zrejme patriacich Tomášovi) a určil výživné zo strany povinného výživným vo výške 300,- eur mesačne za celé rozhodné obdobie bez rozlišovania výšky príjmu počas tohto obdobia. Súd žalobný návrh nezamietol v celom rozsahu podľa § 75 ods. 2 zák. rodine pre dobré mravy, pretože v konaní nebola bez pochybností tvrdená a preukázaná výška úspor, ktorú určite všetkých deťom účastníci konania sľúbili, pričom určite im nejaké sumy sľúbili. Súd nezohľadnil výdavky povinného výživným na zdravotné ošetrenie nehradené zdravotnou poisťovňou spôsobené zrejme zimnými športami povinného. Zohľadnené neboli výdavky s bývaním na strane navrhovateľky po jej odchode zo spoločnej domácnosti, pretože nebolo ani tvrdené a ani preukázané, že by došlo zo strany povinného výživným k úkonom alebo

útokom, na základe ktorých by navrhovateľka musela opustiť spoločnú domácnosť. ( Je otázne, či sa náhodou po výbere všetkých úspor 52.000,- eur neobávala zostať bývať doma, lebo podľa jej tvrdenia odišlo z domu v čase výberu sumy.) Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol.

30.Súd rozhodol o výživnom spôsobom ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku z dôvodu, že žalobný návrh bol podaný dňa 28.11.2019, teda v čase, kým účastníci konania neboli ešte rozvedený, ale toto rozhodnutie bolo vyhlásené až po právoplatnosti ich rozvodu ( dňom 09.04.2021). Súd nerozhodoval o zročnom výživnom, pretože výživné za rozhodné obdobie od 28.11.2019 do rozvodu 09.04.2021 ( t.j. 16 mesiacov a 9 dní) predstavuje spolu sumu 4.890,- eur pri mesačnom výživnom 300,- eur a podľa zhodného tvrdenia účastníkov konania povinný výživným spolu už uhradil sumu 5.300,- eur, teda celé zročné výživné.

31.Podľa () žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

32.Podľa súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

33.Podľa a 55 súd nepriznal účastníkom konania náhradu trov konania z dôvodu, že išlo o pomerný úspech každej strany približne v polovici.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne alebo elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , , „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.