Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/80/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Bibiana Ťažiarová, v spore žalobkyne: J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., J. XXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Šaľa, Štúrova 42, IČO: 36 866 296, proti žalovanému: R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., E. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát, so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -596 zo dňa 5. decembra 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu I. inštancie s a m e n í tak, že súd určuje, že do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného patrí náhradová pohľadávka titulom investícií vynaložených stranami sporu počas trvania ich manželstva do nehnuteľností vedených Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. E., ako rodinný dom, súp. č. XXX, ktorý je postavený na parc. reg. „ C“ č. 2361, zastavané plochy a nádvoria o výmere 422 m2 a na parc. reg. „C“ č. 2362, záhrady o výmere 392 m2 v celkovej hodnote 20.521,80 eura.

II. Súd zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje náhradovú pohľadávku titulom investícií vynaložených účastníkmi konania počas trvania ich manželstva do nehnuteľností vedených Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. E. ako rodinný dom, súp. č. XXX, ktorý je postavený na parc. reg. „ C“ č. 2361, zastavané plochy a nádvoria o výmere 422 m2 a na parc. reg. „C“ č. 2362, záhrady o výmere 392 m2 v celkovej hodnote 20.521,80 eura.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni hodnotu 1/2 náhradovej pohľadávky v sume 10.260, 90 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V. Štát má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd po citovaní , , , , a (ďalej len ) rozsudok vecne odôvodnil

tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že počas trvania manželstva strán sporu od 02.03.1996 do 11.04.2012 boli do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného investované finančné prostriedky za účelom jej rekonštrukcie a zhodnotenia, pričom rozsah rekonštrukčných prác, dátum ich vykonania a pôvod finančných prostriedkov, ktoré na ne boli vynaložené, zostal v konaní medzi stranami aj po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu a aj po doplnení dokazovania, sporný. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania BSM vo vzťahu k tzv. náhradovej pohľadávke, ktorá pozostáva z vložených investícii do rodinného domu a pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísaných na LV číslo XXXX v k.ú. E. (ako rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele 2361, ako aj parcely CKN 2361 a 2362), ktorej výška bola v žalobe vyčíslená sumou 13.277,57 eura. Nesporným v konaní bolo, že po nadobudnutí výlučného vlastníctva žalovaného k nehnuteľnostiam, ktoré do svojej smrti (XX.XX.XXXX) obývala matka žalovaného sa do týchto nehnuteľností presťahovali strany sporu so svojou rodinou v januári 2005. Postupujúc v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu (vyjadrenom z zrušujúcom uznesení zo dňa 29.09.2017, č.k. -459), ktorým je prvoinštančný súd v zmysle viazaný, bolo povinnosťou žalobkyne v prvom rade označiť a preukázať rozsah vykonaných rekonštrukčných prác. Za týmto účelom žalobkyňa poukázala na zápisnicu z 03.11.2014, kde už tento rozsah označila, na už v konaní vykonané výsluchy svedkov, protokol o obhliadke spísaný znalkyňou, navrhla doplniť dokazovanie obhliadkou nehnuteľnosti, predložila fotografie z rodinného albumu a tiež navrhla výsluch žalobkyne a znalkyne. Pokiaľ ide o dôkazy vykonané v konaní pred zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, k týmto sa vyjadril samotný odvolací súd tak, že rozsah stavebných prác nestanovila navrhovateľka a doterajšími svedeckými výpoveďami sa vôbec nespresnil, čo sa prejavilo aj na záveroch znalkyne, ktorá ho sama stanovila. Odvolací súd tiež poukázal na to, že v konaní nebol predložený jediný písomný dôkaz, ktorý by preukazoval rozsah stavebných prác a rozsah vykonaných prác prebratý zo záveru znalkyne nemôže odzrkadľovať skutočný stav veci. Vo vzťahu k miestnej obhliadke konanej dňa 09.11.2015 odvolací súd uviedol, že pokiaľ súd založil záver o správnosti rozsahu stavebných prác na základe miestnej obhliadky a v rámci nej zachytených tvrdení účastníkov konania ako dôkazu, tak predmetné konanie má z tohto dôvodu vadu spočívajúcu v porušení zásady ústnosti a bezprostrednosti vykonávania dôkazov na pojednávaní, obhliadka ako dôkaz má byť nariadená súdom a za prítomnosti súdu. Svedkovia vypočutí v konaní C. T., S. J., O. E. (všetko osoby blízke žalobkyni) potvrdili, že sa rekonštrukcia vykonávala, ale ani z ich výsluchu sa konkrétny rozsah stavebných (rekonštrukčných) prác nepodarilo zistiť. Žalobkyňou označený rozsah rekonštrukčných prác žalovaný poprel, či už na pojednávaní 21.02.2018, v písomných vyjadreniach, ako aj na obhliadke nehnuteľnosti dňa 15.05.2018. Pokiaľ ide o obhliadku nehnuteľnosti vykonanú dňa 15.05.2018, ktorá bola na návrh žalobkyne nariadená súdom, súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že z miestnej obhliadky nie je možné zistiť rozsah rekonštrukčných prác a ani prípadný čas ich vykonania. Súd touto obhliadkou skutočne zistil len súčasný stav rodinného domu, najmä za situácie, keď žalovaný pri tejto obhliadke rozsah žalobkyňou tvrdených rekonštrukcií poprel. Je potrebné tiež uviesť, že ani fotografie predložené žalovanou rozsah rekonštrukcií nespresňujú, aj keď s ohľadom na vek maloletých detí strán sporu na fotografiách možno usudzovať, že nejaké rekonštrukčné v dome sa vykonali, avšak súčasne treba dodať, že predmetné fotografie vôbec nezachytávajú vykonávanie rekonštrukčných prác a nie je z nich možné zistiť ani rozsah, ani presný čas a miesto ich vykonania. Datovanie a popisy jednotlivých fotografií neboli ničím objektivizované a vychádzajú len z tvrdení žalobkyne. Samotný znalecký posudok predložený v tomto konaní nepreukazuje rozsah rekonštrukčných prác (tak ako uviedol odvolací súd), keďže znalkyňa pri jeho vypracovaní vychádzala len z tvrdení žalobkyne. Sama znalkyňa na pojednávaní uviedla, že pri miestnej obhliadke nevie sama zistiť, kedy tá ktorá stavebná úprava bola vykonaná, minerálnu dosku s parozábranou pri obhliadke nevidela, nakoľko je to zakrytá konštrukcia a presnú hodnotu rekonštrukčných prác a materiálov, ktoré boli skutočne použité na rekonštrukčné práce by vedela uviesť len pri predložení projektu skutočne prevedených prác. Tvrdenia žalobkyne o rozsahu rekonštrukcií ani čiastočne nepreukazuje žalobkyňou predložená Zmluva o dielo zo dňa 15.01.2004, ktorá (ako správne namietal žalovaný) nie je podpísaná objednávateľom a v prípade záručného listu zo dňa 08.10.2004 na žalúzie taktiež nemožno konštatovať, že sa jedná o žalúzie použité v rámci úprav rodinného domu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozsah rekonštrukčných prác v konaní preukázaný nebol a tým pádom ani prostriedky skutočne vynaložené na tieto rekonštrukčné práce. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na právnu stránku veci a uviesť, že v prípade investícií zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich, sú prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný nahradiť, prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície, vychádzajúc pritom zo správneho poukazu žalovaného na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 26.06.2012, ako to uviedol aj odvolací súd. Na druhej strane, z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že exteriérové úpravy rodinného domu a okolia, pokiaľ ide o stavbu altánku, úpravu

pozemku, záhrady, prístrešku, strechy na komore a izoláciu na garáži, nespadajú pod režim BSM. Tieto boli totiž financované z oddeleného majetku žalovaného, a to z kúpnej ceny 10.495 eur za predaj zdedenej ornej pôdy na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.08.2009 a súčasne pri časti týchto úprav bol použitý stavebný materiál (drevo), ktorý daroval žalovanému svedok I. T.. Svedok I. T. pri svojom výsluchu na pojednávaní jednoznačne uviedol, že drevo daroval výlučne žalovanému a jeho manželku v tom čase ani nepoznal. V tomto smere je úplne bezpredmetné za akým účelom bolo vystavená listina označená ako darovacia zmluva zo dňa 29.04.2007, keďže darovacia zmluva v prípade hnuteľných vecí ani nemusí mať písomnú formu. V prípade uvedených exteriérových úprav a stavby altánku možno konštatovať, že jedná o tzv. surogát, t.j. vec získanú za prostriedky patriace do oddeleného majetku jedného z manželov. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie už existujúceho majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu (vlastníctva) týchto vecí ako predmetu výlučného (oddeleného) vlastníctva jedného z manželov, tak ako to s poukazom na ustálenú judikatúru uvádzal aj odvolací súd. Odvolací súd tiež vo svojom rozhodnutí uviedol, že ak bude ustálený rozsah rekonštrukcie rodinného domu patriaceho žalovanému, tak musí žalobkyňa preukázať, že na tento jeho osobný majetok sa na rekonštrukciu vynaložili spoločné peniaze. Nakoľko v konaní nebol preukázaný rozsah rekonštrukcie rodinného domu žalovaného, bolo by v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu nadbytočné zaoberať otázkou spoločných finančných prostriedkov vynaložených na rekonštrukciu. Napriek tomu je však potrebné uviesť, že žalobkyňa nepostupovala v súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu, keď ani neuviedla, koľko financií sa zo spoločných, ako to tvrdila, na tieto práce vynaložilo. Súd stotožnil s vyjadrením žalovaného v tomto smere, že základné skutkové tvrdenie žalobkyne v žalobe o tom, že strany predali byt s tým, že celá kúpna cena bola investovaná do rekonštrukcie rodinného domu tak, aby sa účastníci konania mohli do tejto nehnuteľnosti nasťahovať, bolo vyvrátené súhrnom dôkazov. Ako to už skonštatoval odvolací súd, kúpna cena z predaja bytu vo výške 800.000,-Sk, bola zaplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy 26.01.2005, pričom do rodinného domu sa strany sporu nasťahovali v januári 2005, a preto na rekonštrukciu rodinného domu nemohla byť použitá kúpna cena získaná z predaja bytu v januári 2005. Žalobkyňa svoje tvrdenia po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu zamerala na to, že žalovaný nemal dostatok financií v oddelenom majetku, z ktorých by mohol financovať rekonštrukčné práce, nakoľko peniaze z dedičstva po matke žalovaného, z predaja ornej pôdy, či motorových vozidiel nie sú v časovej a vecnej súvislosti s časom a rozsahom vykonaných rekonštrukčných prác, nielen preto, že by ich výška na to nepostačovala, ale aj pre to, že ich použitím na rôzne účely žalovaný argumentuje tak, ako mu to vyhovuje. Žalobkyňa však ani len neuviedla, koľko sa malo zo spoločných prostriedkov malo vynaložiť na rekonštrukciu. Odvolací súd pritom jasne uviedol, že žalobkyňa musí uviesť koľko financií sa zo spoločných, ako to tvrdí na tieto práce vynaložilo, pretože žiada vyporiadať BSM a tvrdí že do BSM patrili spoločné investície a chce ich vyporiadať v rámci BSM. Z uvedeného teda vyplýva, že ani v tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keďže existenciu spoločných prostriedkov vynaložených na rekonštrukciu v tomto konaní nepreukázala. Z vyššie rozvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

2. Úspešnému žalovanému súd priznal nárok a náhradu trov konania podľa a (ďalej len ). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu podľa ísm. b), , a , z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a vec nesprávne právne posúdil, najmä tým, že v rámci hodnotenia dôkazov nekriticky odmietol všetky dôkazy produkované žalobkyňou s oznámením, že neuniesla dôkazné bremeno, a súčasne neprihliadol na to, že žalovaný v konaní svoju procesnú obranu postavil výlučne na popieraní bez toho, aby predložil v spore jediný dôkaz o tom, že ním tvrdené skutočnosti sú pravdivé.

4. Žalobkyňa nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nepreukázala rozsah investícií zo spoločných prostriedkov do nehnuteľnosti patriacej žalovanému. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa rozsah rekonštrukčných prác presne opísala, a to opakovane, a vždy zhodným spôsobom. Žalovaný v konaní len uviedol, že popiera tvrdenia žalobkyne avšak nikdy neuviedol nič konkrétne na to, aby bolo možné jeho tvrdenia preveriť, a nikdy nepredložil jediný dôkaz o svoj ich tvrdeniach. Za účelom rozsahu vykonaných rekonštrukcii boli v konaní vypočutí svedkovia (bod 18, 19 a 20 rozsudku), ktorí potvrdili, že rodinný dom sa rekonštruoval, uviedli, čo oni vnímali že bolo rekonštruované, a žalobkyňa doložila

súdu fotografie z rodinného albumu, na ktorých je vidieť dom pred a po rekonštrukcii. Súd tieto fotografie odmietol, pričom však neuviedol jediný konkrétny dôvod, nakoľko žalovaný iba poprel, že by boli zhotovené v danom čase.

5. To, že nehnuteľnosť zrekonštruovaná bola, potvrdil aj žalovaný, ktorý však tvrdil, že ju zrekonštruoval z výlučných prostriedkov, ktorých existenciu nepreukázal. Zhodnotenie rodinného domu vyplýva aj z porovnania jeho hodnoty, ktorú mal v dedičskom konaní, v ktorom bol ohodnotený na sumu približne 25.000 eur, avšak podľa záverov znalkyne Ing. Vyšehradskej bola hodnota nehnuteľnosti po vykonaní rekonštrukčných prác v sume 57.200 eur. Nie teda pochybností o tom, že k rekonštrukcii rodinného domu prišlo, a nemôže postačovať iba tvrdenie žalovaného, že popiera rozsah rekonštrukčných prác, s tým, že súdu nikdy nepredložil (za dobu 4 roky vedenia konania) žiadne doklady alebo listiny, ktorý by preukazovali, že rozsah rekonštrukčných prác tvrdený žalobkyňou nie je správny, hoci by nimi, ak tvrdí, že rekonštrukciu vykonal sám, musel disponovať. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj skutočnosť, že žalovaný začal popierať rozsah rekonštrukčných prác až po tom, ako bol prvotný rozsudok súdu zrušený odvolacím súdom. Žalovaný nepreložil žiadne doklady ani znalkyni ustanovenej v konaní, a súčasne zo znaleckého posudku a zo zápisnice z prvotnej miestnej ohliadky nevyplýva, že by žalovaný vzniesol akúkoľvek námietku vo vzťahu k záverom z ohliadky. Až po zrušení prvotného rozsudku prišiel s názorom, že rozsah rekonštrukčných prác určila sama znalkyňa, čo je v rozpore so skutočným stavom veci. Znalkyňa vychádzala výlučne z toho, ako aj sama uviedla, že strany sporu na miestnej ohliadke žiadne námietky nevzniesli. Na miestnej ohliadke žalobkyňa opätovne opísala rozsah prác v súlade s obsahom spisu. Vychádzajú zo záverov súdu, je proti logike veci tvrdenie súdu, že rodinný dom nebol zrekonštruovaný, a na druhej strane je tu zvýšenie jeho hodnoty oproti dedičskému konaniu o viac ako 30.000 eur, čo je zrejmé už len porovnaním jeho hodnoty pred začatím prác a ku dňu rozvodu manželstva, nehovoriac o tom, že svedkovia, ktorý na rodinný dom chodili, videli čo sa rekonštruuje.

6. Žalobkyňa nesúhlasí ani s tvrdením súdu, že nepreukázala spoločný majetok. Ako sama uviedla, všetky príjmy strán sporu patrili do BSM, a žalovaný nepreukázal, že by disponoval oddeleným majetok. Súd preto podľa mal aplikovať zákonnú domnienku podľa a nie jej aplikáciu obísť tým, že žalobkyňa má preukazovať existenciu spoločného majetku. Takýto názor je obchádzaním zákonnej domnienky, že do BSM patri všetko čo manželia nadobudli, a teda aj všetky ich spoločné peniaze. Ak prihliadneme na námietku žalovaného, že poprel, že by strany sporu mali spoločné peniaze (čo je proti logike veci, aby manžela za 16 rokov manželstva nič spoločné nemali, žiadny spoločný majetok) potom žalovaný nepreukázal, že by disponoval osobitným od BSM oddeleným majetkom, a to ani v čase smrti svojej matky, nakoľko z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že jeho matka ako poručiteľka nezanechala žiadne peniaze, a existencia iných od BSM oddelených peňazí preukázaná nebola.

7. Žalobkyňa popiera tvrdenie súdu, podľa ktorého mali by exteriérové úpravy v roku 2009 vykonané z oddeleného majetku žalovaného, a to z predaja ornej pôdy (kúpna zmluva zo dňa 24.08.2009 v sume 10.495 eur) a malo byť na ňu použité drevo, ktoré malo byť darované svedkom I. T. iba žalovanému. V prvom rade výpoveď svedka I. T. je tendenčná a tvrdenie, že drevo malo byť darované iba žalovanému, je účelové, nakoľko bolo prvý krát produkované až v konaní o vyporiadanie BSM, teda viac ako 7 rokov po samotnom „darovaní“. Súčasne svedok nevedel v konaní potvrdiť, že drevo, ktoré sa použilo, je jeho drevom, nebolo nijako označené, a súčasne darovanie sa malo stať v roku 2007 a podľa súdu altánok mal byť postavený v roku 2009, čo nezakladá ani priamu časovú súvislosť. Ak súd nekriticky odmietol svedkov žalobkyne, rovnakým spôsobom by musel odmietnuť aj túto svedeckú výpoveď, nakoľko neexistuje žiadny dôkaz o tom, že drevo, ktoré mal údajne „darovať“ svedok I. T. je drevom, ktoré manželia použili na výstavbu altánku, a neexistuje v spise žiadny dôkaz o tvrdení súdu v rozsudku, že toto drevo malo byť použité aj na prístrešok, či strechu komory. Neexistuje ani žiadny dôkaz o tom, že by žalovaný z oddeleného majetku sám realizoval úpravu záhrady a izoláciu na garáži, nepredložil ani žiadny dôkaz o tom, že by tieto boli vykonané (a contrácio k postupu súdu pri hodnotení dôkazov produkovaných žalobkyňou).

8. Ak mal sú za to, že peniaze z predaja ornej pôdy (kúpna zmluva zo dňa 24.08.2009 v sume 10.495 eur), mali byť ako oddelený majetok použité na exteriérové úpravy, žalobkyňa poukazuje na svoje podanie zo dňa 23.01.2015, v rámci ktorého založila do súdneho spisu zápisnicu z konania o zníženie výživného (), kde žalovaný vypovedal, že tieto peniaze potreboval na živobytie, nakoľko nemal z čoho žiť. Je bez logiky veci, ak niekto tvrdí, že predáva ornú pôdu, aby mal na živobytie a súčasne realizuje exteriérové úpravy rodinného domu. Rovnako tak súdom uvádzaný ostatný majetok, ktorý mal žalovaný

speňažiť v roku 2012 (orná pôda a motorové vozidlá), pričom v konaní žalovaný uvádzal, že k predaju došlo z dôvodu, aby mal z čoho žiť a mohol platiť výživné na mal. deti. Súd teda dospel k záveru, ktorý je v rozpore aj s tvrdeniami samotného žalovaného.

9. Na záver je teda možné konštatovať, že hoci nesporne rodinný dom a priľahlé pozemky boli zhodnotené o viac ako 30.000 eur, podľa súdu však zhodnotenie preukázané nebolo, neexistuje spoločný majetok, z ktorého strany sporu rekonštrukciu vykonali, a súčasne nebol v spore preukázaný ani oddelený majetok žalovaného, z ktorého by mohla byť rekonštrukcia (hoci žalovaným popieraná) v skutočnosti vykonaná. Podľa súdu strany sporu po 16 rokoch manželstva nenadobudli žiadny spoločný majetok, a nie je teda zrejmé kto rekonštrukciu vykonal. Takýto záver súdu a vyhodnotenie vykonaného dokazovania, a následne právne posúdenie veci s ohľadom na a , ktoré súd obišiel a nedôvodne zaťažil žalobkyňu dôkazným bremenom, považuje žalobkyňa za rozporný aj s , a navrhuje, aby odvolací súd postupom podľa , rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, založený na správnom právnom posúdení veci, ako aj na správnych skutkových zisteniach a záveroch. K žalobkyňou uvádzaným odvolacím dôvodom poukázal na to, že námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie nie je expressis verbis odvolacím dôvodom. Súd prvej inštancie sa vecne a jasne vyjadril k dôkazom predloženým žalobkyňou a tieto riadne posúdil (bod 44 odôvodnenia rozsudku OS Galanta), pričom za odvolací dôvod nemožno považovať, že ich súd prvej inštancie vyhodnotil v nesúlade s predstavou žalobkyne. Žalobkyňa síce naznačuje, že odvolanie podáva pre nesprávne právne posúdenie veci, ale v texte odvolania žalobkyne bližšie nešpecifikuje, v čom by malo nesprávne právne posúdenie spočívať. I keď žalobkyňa označuje formálne štyri odvolacie dôvody, tieto ďalej bližšie nešpecifikuje tak, aby bolo možné zistiť, čo konkrétne v rámci označených odvolacích dôvodov namieta, čo je dôvodom na odmietnutie odvolania podľa .

11. V odvolaní žalobkyňa uvádza, že z obsahu rozsudku vyplýva, že podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa nepreukázala, že by došlo k zhodnoteniu rodinného domu vo vlastníctve žalovaného. Takéto zistenie však OS Galanta nikde nekonštatuje, pretože zhodnotenie rodinného domu žalovaného ani nemalo byť predmetom dokazovania a ani nemôže byť predmetom vyporiadania v zmysle druhá veta . Judikatúra dovolacieho súdu (sp. zn. , sp. zn. , podporne NS ČR sp. zn. ) dospela v súlade s gramatickým a lexikálnym výkladom ustanovenia k názoru, že každý z manželov je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok a že predmetom vyporiadania v prípade takých investícií je hodnota skutočne vynaložených spoločných prostriedkov na oddelený majetok druhého manžela, čo a contrario znamená, že predmetom vyporiadania nie je zhodnotenie oddeleného majetku manžela v dôsledku investícii, ako to potvrdzuje právna teória „náklady sa hradia v rovnakej výške, v akej boli vynaložené a na prípadné zhodnotenie výlučného majetku tohto manžela vzniknutého v dôsledku investície zo spoločného majetku sa neprihliada“ (Fekete, I.: 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 901 a 902). K takému výkladu sa priklonil aj Krajský súd v Trnave v uznesení č.k. -459 z 29.09.2017.

12. Žalovaný počas konania nič nefabuloval, využil korektne jeho procesnú obranu, pričom žalobkyňou predkladané súkromné listiny namietal a spochybňoval, čo je v súlade s . Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že základné tvrdenie žalobkyne v žalobe o tom, že strany predali byt s tým, že celá kúpna cena bola investovaná do rekonštrukcie rodinného domu tak, aby sa strany mohli do tejto nehnuteľnosti nasťahovať bolo vyvrátené súhrnom dôkazov, ako to správne zistil súd prvej inštancie (bližšie str. 23 rozsudku OS Galanta) s odkazom na Uznesenie KS v Trnave (body 21 a 22 odôvodnenia uznesenia KS v Trnave). Tvrdenia žalobkyne o rekonštrukčných prácach neboli konzistentné. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že účastníci konania predali byt s tým, že celá kúpna cena bola investovaná do rekonštrukcie rodinného domu tak, aby sa účastníci konania mohli do tejto nehnuteľnosti nasťahovať. Išlo o predaj bytu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.01.2005. Podľa tvrdenia žalobkyne v žalobe malo teda k rekonštrukcii rodinného domu dôjsť po januári 2005. Na pojednávaní dňa 03.11.2014 žalobkyňa na otázku PZ žalovaného kedy prebiehala rekonštrukcia, odpovedala, že postupne, aj v roku 2004 aj v roku 2005 a aj ďalšie roky postupne. Vo vyjadrení žalobkyne na č.l. 130 (doručenom súdu dňa 23.01.2015) žalobkyňa uviedla, že je zrejmé, že rekonštrukcia RD prebiehala počas celého manželstva strán (str. 2

vyjadrenie na č.l. 130). V rámci miestnej obhliadky dňa 15.05.2018 sa žalobkyňa vyjadrila, že interiér RD bol prerábaný v roku 2004 a tak aj na pojednávaní dňa 19.09.2018. Z uvedených vyjadrení žalobkyne nie je možné ustáliť ani len jednoznačné skutkové tvrdenie o tom, kedy mala rekonštrukcia RD žalovaného prebiehať a ani v akom rozsahu, keďže žalobkyňa menila svoje tvrdenia ohľadom času rekonštrukcie RD. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na to, že svedkovia vypočutí za účelom rozsahu rekonštrukčných prác (bod 18, 19 a 20 rozsudku OS Galanta) potvrdili, že RD sa rekonštruoval, tak k týmto svedeckým výpovediam sa vyjadril už odvolací súd, že ich svedeckými výpoveďami sa rozsah rekonštrukčných prác sa vôbec nespresnil (bod 27 odôvodnenia uznesenia KS v Trnave. K fotografiám žalobkyne sa súd vyjadril na str. 22 rozsudku OS Galanta, kde vysvetlil, prečo z nich nemožno zistiť skutkové závery ohľadom žalobkyňou tvrdenej rekonštrukcie RD žalovaného. Súd prvej inštancie v rozsudku OS Galanta správne a riadne vysvetlil, že či už žalobkyňou predložené fotografie, alebo miestna obhliadka dňa 15.05.2018 a ani znalecké dokazovanie neboli spôsobilé preukázať žalobkyňou tvrdený rozsah rekonštrukčných prác, ani čas ich vykonania a ani stave pred a po žalobkyňou tvrdenej rekonštrukcii.

13. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na to, že žalovaný existenciu výlučných prostriedkov na rekonštrukciu nepreukázal, uvedené ani nebolo predmetom dokazovania, nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o rozsahu rekonštrukčných prác a ani bremeno tvrdenia a dokazovania o spoločných prostriedkoch, ktoré mali byť vynaložené na takú rekonštrukciu, čo bola jej povinnosť v zmysle názoru v uznesení KS v Trnave (body 26, 27, 28, 29 odôvodnenia uznesenia KS v Trnave). Žalobkyňa teda nedôvodne a nesprávne prenáša dôkazné bremeno na žalovaného. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na zhodnotenie RD žalovaného, ktoré má vyplývať aj z porovnania jeho hodnoty v čase dedičského konania so zisteniami znalkyne Ing. Vyšehradskej, žalovaný zdôraznil, že prípadné zvýšenie hodnoty je pre vyporiadanie irelevantné, čo uviedol vyššie, a žiadne rekonštrukčné práce RD žalovaného, ktoré by znamenali zhodnotenie RD žalovaného neboli preukázané. Bolo povinnosťou žalobkyne, aby preukázala jej tvrdenia ohľadom rozsahu rekonštrukčných prác, ktorú povinnosť opätovne opomína. Žalobkyňa poukazuje na zápisnicu z prvotnej miestnej obhliadky (z 09.11.2015), tak na ňu nie je možné prihliadať, pretože pri nej došlo k porušeniu zásady ústnosti a bezprostrednosti, ako aj ustanovení o dokazovaní o miestnej obhliadke, čo potvrdil aj Krajský súd v Trnave (bod 19 odôvodnenia uznesenia KS v Trnave). Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na to, že žalovaný „až po zrušení prvotného rozsudku prišiel s názorom, že rozsah rekonštrukčných prác určila sama znalkyňa“, žalovaný uviedol, že predmetné zistenie a názor vyslovil Krajský súd v Trnave v bode 17 a 27 odôvodnenia uznesenia KS v Trnave, ktorý názor je pre súd prvej inštancie záväzný. Žalobkyňa tiež prehliada, že predmetom dokazovania v tejto veci majú byť spoločné prostriedky na investície do rekonštrukcie rodinného domu žalovaného a takéto investície neboli preukázané, pretože žalobkyňa neuniesla dôkaznú povinnosť a ani len povinnosť tvrdenia.

14. Žalobkyňa taktiež popiera tvrdenie súdu, podľa ktorého mali byť exteriérové úpravy v roku 2009 vykonané z oddeleného majetku žalovaného, a to z predaja ornej pôdy (kúpna zmluva zo dňa 24.08.2009 v sume 10.495 eur). Žalovaný poukázal, že Krajský súd v Trnave k úprave okolia RD dospel k záveru, že v roku 2009, kedy bol upravený pozemok priľahlý rodinnému domu, bolo v tejto časovej súvislosti zistené, že žalovaný predal zdedenú ornú pôdu v zmysle kúpnej zmluvy z 24.08.2009 na č.l. 85 za cenu 10.495 eur, ktorú žalovaný použil na stavbu altánku, úpravu záhrady a potrebných vecí (prístrešok, strecha na komore), pričom k pôvodu materiálu predložil aj čestné vyhlásenie z roku 2007 od p. T. na č.l. 144 (bod 22 odôvodnenia uznesenia KS v Trnave). Kontext uvedených dôkazov spolu s výpoveďou svedka I. T., ako to správne vyhodnotil prvoinštančný súd, teda preukazuje, že pôvod materiálu na stavbu altánku, úpravu strechy na komore, prístrešok a izolácia na garáži pochádza z materiálu a prostriedkov, ktoré sú vylúčené z BSM, teda z výlučných zdedených prostriedkov (resp. speňaženia zdedeného majetku) a žalovanému darovaných materiálov. Pred konaním o vyporiadanie BSM nebol dôvod na výpoveď svedka I. T., ale až konanie o vyporiadanie BSM a označenie výstavby altánku majúceho patriť do BSM zo strany žalobkyne poskytlo dôvod, aby svedok I. T. vypovedal k tejto udalosti a preto túto výpoveď nemožno považovať za tendenčnú. Z hľadiska časovej súvislosti je dôležité, že poskytnutie dreva predchádzalo stavbe altánku.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), pričom vo veci nariadil pojednávanie ( ), na ktorom zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu (CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

17. Z obsahu spisu vypláva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd po zániku BSM (rozvodom) toto zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, strán sporu, vyporiadal. Podľa tvrdenia žalobkyne ku dňu zániku manželstva patrila do zaniknutého BSM iba náhradová pohľadávka vo výške reálne vynaložených spoločných finančných prostriedkov, ktoré boli použité počas trvania manželstva na rekonštrukciu a úpravu nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalobkyňa navrhovala, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť jej zo zaniknutého BSM sumu rovnajúcu sa hodnote 1/2 finančných prostriedkov použitých na rekonštrukciu nehnuteľností, rodinného domu a vybudovanie záhradného altánku, jazierka a úpravu záhrady vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a tvrdil, že rekonštrukčné práce na jeho nehnuteľnosti a úprava záhrady boli realizované z jeho výlučných finančných prostriedkov, ktoré mal nadobudnúť po smrti svojej matky a postupným odpredávaním svojho hnuteľného a nehnuteľného majetku. Žalobkyňa sa žalobou pôvodne domáhala zaplatenia sumy 13.277,57 eura (č.l. 4), po vypracovaní znaleckého posudku, podaním doručeným súdu 19.04.2016 navrhovala priznať jej sumu 15.786 eur (č.l. 394).

18. Podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu podania doručeného súdu prvej inštancie 19.04.2016 vyplýva, že išlo o návrh na rozšírenie žaloby, ale či už súd prvej inštancie, ale ani odvolací súd (v uznesení, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) na tento návrh nereagovali napriek tomu, že ide o dôležitú skutočnosť, pretože bolo nevyhnutné ustáliť predmet sporu aj v časti výšky uplatnenej pohľadávky. V čase doručeného podania žalobkyne platili ustanovenia (ďalej len ) a podľa mohol súd prekročiť návrhy účastníkov konania a prisúdiť viac, len v prípadoch ak sa mohlo konanie začať aj bez návrhu (prejednávaná vec takou nie je), alebo ak z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Vyporiadanie BSM je vecou, kedy z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania medzi účastníkmi, čo v praxi znamená, že súd nie je viazaný návrhom účastníkov konania v tom smere, v akom navrhujú priznať im jednotlivé veci (či už hnuteľné, nehnuteľné alebo peniaze) do vlastníctva. Ak však strany sporu urobili predmetom BSM výlučne náhradovú pohľadávku v konkrétnej výške a neskôr si žalobkyňa uplatnila sumu vyššiu, nešlo o spôsob vyporiadania BSM (ktorým súd nie je viazaný a môže priznať viac), ale išlo o rozšírenie žaloby a bolo potrebné o rozšírení žaloby rozhodnúť v tom čase podľa . Počnúc od 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný právny predpis, (ďalej len ) a podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

20. Podľa a odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

21. V súlade s citovaným odvolací súd mohol rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdiť, alebo ho mohol zmeniť, pretože v prejednávanej veci už raz rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 29.09.2017 č.k. -459 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo všeobecnosti, ak odvolací súd zistí, že pred súdom prvej inštancii došlo k procesnej vade spočívajúcej v nepripustení zmeny žaloby, ide o dôvod, pre ktorý je možné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prejednávanej veci to však nie je možné v súlade s citovaným a . Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie konal o rozšírenej žalobe, ktorou žalobkyňa reagovala na závery znaleckého posudku a žalovaný sa vyjadroval k záverom znaleckého posudku, keď v poradí v prvom rozsudku zo dňa 05.05.2016 zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 15.786 eur, t.j. sumy po rozšírení žaloby. Cieľom a úlohou je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, keďže vec sa nachádza v odvolacom (opravnom) konaní. Ide teda o preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete konania tak, ako bol vymedzený v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd s prihliadnutím k individuálnym okolnostiam prejednávanej veci, ktoré spočívajú v tom, že žalobca navrhol rozšíriť

žalobu podaním doručeným 19.04.2016, pred vydaním v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie, za účinnosti , súd prvej inštancie a aj odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti prvému rozsudku tento návrh prehliadli, nerozhodli o ňom a zároveň už o rozšírenom návrhu rozhodovali (čo je evidentné z odôvodnení rozhodnutí), pripustil zmenu žaloby uznesením na pojednávaní 10.05.2021 s poukazom na . Medzi stranami sporu nebolo sporné, aká suma, čiastka je predmetom konania. Právne predpisy, vrátane nemôžu upravovať všetky situácie, ktoré sa vyskytnú počas súdneho konania. Aj je programovo budovaný na koncepte silného sudcu, ktorému má procesné právo byť v najlepšom slova zmysle nástrojom na dosiahnutie rýchleho a spravodlivého rozhodnutia. Objektívne právo nemá a nesmie byť sudcovi „na príťaž“ a normovať doslova každý jeho krok, istá miera voľnosti je prípustná a žiaduca (Veľké komentáre Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol. , nakladatelství C.H.Beck, str. 39). Podľa názoru odvolacieho súdu bolo v záujme procesnej „čistoty“, nespochybniteľnosti predmetu sporu (resp. konania) uznesením zmenu žaloby pripustiť a neponechať bez povšimnutia, aj keď strany sporu na tento nedostatok nepoukazovali. Nesprávne posúdenie obsahu podania žalobkyne doručeného súdu prvej inštancie 19.04.2016 (č.l. 394) a nepripustenie zmeny žaloby včas, hneď po podaní návrhu a nereagovanie odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 29.09.2017 na uvedené podanie nemôžu spôsobovať ujmu na procesných právach žalobkyne, preto odvolací súd aj v súlade s princípom spravodlivosti v odvolacom konaní zmenu žaloby pripustil.

22. Podľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

23. Podľa zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

24. Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

25. V prejednávanej veci nebolo sporné, že manželstvo žalobkyne a žalovaného trvalo od jeho uzavretia dňa 2.3.1996 do jeho zániku rozvodom dňa 11.04.2012 (nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode). Pre majetkové spoločenstvo manželov platí vyvratiteľná právna domnienka, že majetok (a rovnako záväzky) nadobudnutý počas trvania manželstva tvoria bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (okrem taxatívne vymenovaných prípadov v citovanom ). Jej význam spočíva v tom, že pokiaľ niektorý z manželov tvrdí, že určitý majetok je v jeho výlučnom vlastníctve a jeho vzťah k tomuto majetku nebude preukázaný, bude platiť zákonná domnienka, že ide o súčasť spoločného majetku manželov. Pri vyporiadaní BSM je každý z manželov povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na majetok samostatný, resp. oddelený, patriaci len jednému z manželov ( ). V súvislosti s uvedeným platí vyššie uvedený predpoklad, že finančné prostriedky získané počas trvania manželstva účastníkov patria do BSM a pokiaľ žalovaný v prejednávanej veci nepreukázal (na ňom bolo dôkazné bremeno), že na jeho výlučný majetok, konkrétne rekonštrukciu zdedenej nehnuteľnosti po matke na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 04.07.2004 (č.l.71), boli použité výlučné finančné prostriedky žalovaného, žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie náhrady vo výške polovice finančných prostriedkov použitých na rekonštrukciu a obnovu nehnuteľností žalovaného.

26. V prejednávanej veci žalovaný zdôrazňoval a na tom zakladal svoju obranu, že nehnuteľnosti boli zrekonštruované z jeho výlučných finančných prostriedkov, ktoré zdedil po matke, z predaja pozemkov, ktoré zdedil po svojom otcovi a z predaja rôznych motorových vozidiel, ktoré slúžili na účely podnikania žalovaného. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný do spisu súdu založil doklad z banky, preukazujúci, že z účtu matky po jej smrti vybral sumu 250.000,- Sk, rôzne kúpne zmluvy, ktorými preukazoval, že predal motorové vozidlá a pozemky a zmluvy (niektoré) tiež preukazujú, kedy hnuteľné veci a nehnuteľnosti predal.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu na základe uvedených listinných dôkazov bolo možné dospieť len k záveru, že žalovaný (resp. obaja účastníci konania) disponovali finančnými prostriedkami, avšak v

žiadnom prípade nepreukazujú, na čo boli tieto finančné prostriedky použité. Rovnako nebolo možné uzavrieť, že by išlo len o finančné prostriedky žalovaného. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia, že časť peňazí zdedil po matke navrhol vykonať dôkaz tlačivom banky - výber v hotovosti 250.000,- Sk zo dňa 15.12.2003 (č.l. 51). Keďže na uvedenej listine sa nenachádzalo meno majiteľa účtu, banka podaním doručeným súdu 24.04.2018 (č.l. 498) na dopyt súdu oznámila, že uvedenú informáciu nemôže poskytnúť, pretože dokumentáciu už nearchivuje (po 10 rokoch). Žalovaný preto neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by z účtu svojej matky vybral sumu 250.000,- Sk. Žalovaný tiež tvrdil, že časť peňazí mala matka doma, spolu mal po matke zdediť 800.000,- Sk a práve tieto peniaze mal žalovaný podľa vlastného tvrdenia použiť na rekonštrukciu nehnuteľností. V spise sa však nachádza osvedčenie o dedičstve v dedičskej veci po zomrelej matke žalovaného Y. D. sp. zn. , Dnot. 15/04 zo dňa 06.07.2004 (č.l. 71), z ktorého vyplýva, že jediný dedič, žalovaný v dedičskom konaní po matke uviedol, že vklady, cennosti, finančná hotovosť po poručiteľke nezostali (bod II. písm. A. rozhodnutia). Z uvedeného dôvodu tiež nebolo možné uzavrieť, že by žalovaný preukázal, že finančné prostriedky patrili výlučne žalovanému a že ich zdedil po matke. Tieto finančné prostriedky je potom následne potrebné považovať za spoločné finančné prostriedky, pretože matka žalovaného ich síce mohla zanechať, ale bolo potrebné dospieť k záveru, že obom stranám sporu (žalobkyni napríklad za to, že ju doopatrovala, čo žalobkyňa tvrdila vo výpovedi na pojednávaní 10.05.2021 a žalovaný uvedené tvrdenie žalobkyne nepoprel). Žalovaný do spisu súdu založil listinné dôkazy, ktoré mali podľa žalovaného preukazovať, že mal k dispozícii vlastné finančné prostriedky, ktoré mal použiť na rekonštrukciu vlastnej nehnuteľnosti, kúpne zmluvy, predmetom ktorých boli motorové vozidlá a pozemky (č.l. 74 - 87). Podľa názoru odvolacieho súdu ide opäť o dôkazy, ktoré preukazujú, že žalovaný disponoval finančnými prostriedkami, ale nie sú to dôkazy, ktoré by preukazovali, na čo boli finančné prostriedky použité. V čase predaja či už hnuteľných vecí alebo pozemkov žili strany sporu v spoločnej domácnosti a okrem rekonštrukcie domu používali získané finančné prostriedky na živobytie a svoje bežné potreby a potreby svojich maloletých detí. Žalovaný vo svojej výpovedi 10.05.2021 vyslovene uviedol, že si neviedol žiadnu evidenciu príjmov a výdajov, z čoho vyplýva, že nemožno uzavrieť z presne ktorých príjmov boli vynaložené finančné prostriedky na rekonštrukciu nehnuteľností a z ktorých príjmov rodina žalovaného platila svoje potreby na živobytie. Uvedený záver odvolacieho súdu potvrdzuje aj výpoveď samotného žalovaného vo veci , v ktorej sa žalovaný ako otec maloletých detí domáhal zníženia výživného na maloleté deti a tvrdil, že nemal z čoho žiť a preto predával hnuteľné veci a pozemky, aby mal na živobytie. Vo veci zníženia výživného vo svojej výpovedi netvrdil, že by tieto finančné prostriedky investoval do rekonštrukcie svojich nehnuteľností (zápisnica z pojednávania 17.02.2014, č.l. 114, 135).

28. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol v podstate z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala rozsah rekonštrukčných prác a výkonov. Je pravdou, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení vyslovil názor, že je potrebné k rozsahu rekonštrukčných prác doplniť dokazovanie a podľa doplneného dokazovania vo veci opätovne rozhodnúť. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsah rekonštrukčných prác vyplýva jednak z výpovede žalobkyne (č.l. 58) rovnako aj zo záverov znaleckého posudku č. 137/2015 vypracovaného znalkyňou Ing. Katarínou Vyšehradskou z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác (č.l. 200), z výpovede znalkyne na pojednávaní 06.06.2018 (č.l. 524), z obhliadky nehnuteľnosti 15.05.2018 (č.l. 504) a z hodnoty nehnuteľnosti v čase dedenia a v čase jej predaja. Tieto dôkazy postačovali pre prijatie záveru, že počas konania rozsah (a aj hodnota) rekonštrukčných prác preukázané boli. O tom, že sa nehnuteľnosť rekonštruovala svedčili aj svedkyne J. S., T. C., E. O. na pojednávaní dňa 18.02.2015 (č.l. 156). Napokon aj z výpovede žalovaného vyplynulo, že nehnuteľnosť sa rekonštruovala, záhrada sa upravovala, staval sa altánok, rozsah rekonštrukčných prác žalovaný začal namietať najmä po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu. Žalovaný od začiatku sporu hlavne trval na tom, že na rekonštrukciu domu a všetky ostatné práce boli použité jeho výlučné finančné prostriedky zdedené po matke a z predaja nehnuteľného a hnuteľného majetku v jeho výlučnom vlastníctve.

29. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby rozsah rekonštrukčných prác na nehnuteľnostiach žalovaného (dome a záhrade) opísala presnejšie, ako to urobila vo svojej výpovedi na pojednávaniach 03.11.2014 (č.l. 58) a 19.09.2018 (č.l. 569) a na obhliadke nariadenej súdom dňa 15.05.2018 (č.l. 519). Žalobkyňa vo svojej výpovedi tvrdila, že dom prešiel kompletnou rekonštrukciou, menili sa všetky inžinierske siete, voda, elektrika odpady, kúrenie (gamatky sa nahrádzali radiátormi a novým kotlom), vymieňali sa podlahy, okná, parapety, dvere, svetlá, steny sa stierkovali, maľovali, rekonštruovala sa kúpeľňa, obkladačky, batérie, sanita. V roku 2008-2009 sa budovalo jazierko 12m3, záhradný kamenný gril, prerábala sa záhrada, strecha komory, budoval

sa altánok. Práve na rozsah rekonštrukčných prác (ako aj ich ohodnotenie) súd uznesením zo dňa 11.03.2015 č.k. -171, zmeneným v osobe znalca uznesením zo dňa 15.05.2015 (č.l. 183) nariadil znalecké dokazovanie zamerané na zistenie o opis stavebných prác, výkonov a materiálov a ich hodnotu, ktoré boli vložené do nehnuteľnosti žalovaného za obdobie od nadobudnutia nehnuteľnosti žalovaným po smrti matky jednak ku dňu ich vykonania ako aj ku dňu zániku manželstva 11.04.2012. S prihliadnutím k ustálenej súdnej praxi, bolo nevyhnutné vychádzať z hodnoty stavebných prác, výkonov a materiálov, ktoré boli vložené do nehnuteľnosti žalovaného za obdobie od nadobudnutia nehnuteľnosti žalovaným po smrti matky ku dňu ich vykonania (vložené finančné prostriedky sa nezhodnocujú). Súdna znalkyňa dňa 14.12.2015 vypracovala znalecký posudok a doručila ho súdu prvej inštancie. Zo záverov znaleckého posudku z bodu 1 vyplynul rozsah a opis stavebných prác, výkonov a materiálov, ktoré boli vykonané a vložené do nehnuteľnosti patriacej žalovanému za obdobie od nadobudnutia nehnuteľnosti žalovaným. Práce boli vykonané v období rokov 2004 - 2009, bez technickej dokumentácie a bez stavebného povolenia, prípadne potrebného ohlásenia stavebnému úradu. Znalkyňa špecifikovala rozsah stavebných prác, pričom ich začlenila do dvoch skupín, ako práce investičného charakteru medzi ktoré patrili plot bočný a zadný, prístrešok, altánok, záhradné jazero, spevnené plochy v sume 12.590,22 eura a práce udržiavacieho charakteru, medzi ktoré patrili izba č. 1, č.2, kuchyňa, chodba, komora, kúpeľňa, predsieň, komora - výmena krytiny strechy, vonkajšie schody dlažba v sume 18.981,98 eura. V bode 2 záverov znaleckého posudku znalkyňa určila všeobecnú hodnotu týchto prác, výkonov a materiálov podľa jednotlivých, konkrétnych položiek, ku dňu ich vykonania sumou 31.572 eur (vrátane DPH). Po zrušení veci odvolacím súdom bola znalkyňa vypočutá na pojednávaní 15.05.2018 a z obsahu výpovede k namietanému rozsahu rekonštrukčných prác vyplynulo, že znalkyňa pri určení rozsahu a popisu vykonaných stavebných prác uvedených v znaleckom posudku vychádzala z miestnej obhliadky zo dňa 09.11.2015. Rozsah stavebných prác popísala žalobkyňa a žalovaný nenamietal žiadnu zo skutočností, ktorú znalkyňa uviedla v zápisnici o obhliadke (č.l. 284 - 293). Zápisnicu strany sporu, t.j. aj žalovaný podpísali. Znalkyňa v pozvánke na miestne šetrenie požiadala účastníkov, aby priniesli všetky doklady, ktoré k vykonanej rekonštrukcii majú, ale nedoniesli žiaden doklad, preto predpokladala, že doklady neexistujú. Pri obhliadke nehnuteľnosti obaja účastníci, resp. žalobkyňa uviedla, kedy bola tá ktorá stavebná úprava vykonaná, znalkyňa im kládla otázky, oni na otázky odpovedali. Žalovaný pri obhliadke nenamietal tvrdenia žalobkyne týkajúce sa rozsahu stavebných prác. Znalkyňa pri obhliadke odmerala jednotlivé miestnosti domu, aby mohla určiť nie len druh, ale aj rozsah vykonaných prác. Pri určení ceny za práce, výkony a materiály znalkyňa vychádzala zo , náklady zostavila k roku 1990 (dovtedy existovali posledné celoštátne platné ceny), tieto aktualizovala štatistickým indexom vydaným a pravidelne aktualizovaným Štatistickým úradom SR (dostupným na internete), pretože konkrétna metodika na stanovenie všeobecnej hodnoty stavebných prác už neexistovala a zákon hovorí len o tom, že ceny sa dohadujú individuálne. Oceňovala aj zakryté časti prác, išlo hlavne o vedenia vody, kanalizácie, vykurovania, elektroinštalácie a tepelnej izolácie podláh, tie vie odborne odhadnúť podľa jej znalosti a skúseností. Zvyčajne sa zisťujú na základe projektu vyhotovenia stavby, ale účastníci ním nedisponovali. Ak však účastníci po nasťahovaní všetky siete užívali (kúrili, svietili, tiekla voda), zakryté časti prác museli byť vykonané. Pri obhliadke bolo aj jasne vidieť, ktoré jednotlivé časti domu boli menené oproti pôvodnému stavu. Znalkyňa sa tiež detailne vyjadrila a poskytla vyčerpávajúce informácie k ďalším namietaným skutočnostiam žalovaného (č.l. 524

- 526).

30. V čase rozhodovania súdom prvej inštancie súd v konaní rozhodoval na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ( ). Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a preukázala, že spoločné finančné prostriedky, ktoré patrili do BSM boli vynaložené do nehnuteľnosti patriacej žalovanému.

31. Ako bolo vyššie uvedené, jedným z dôkazov preukazujúci rozsah a hodnotu stavebných prác, výkonov a materiálov vložených do výlučného vlastníctva žalovaného bol znalecký posudok, z ktorého záverov je možné zistiť hodnotu vykonaných stavebných prác, výkonov a materiálov ku dňu ich vykonania. Že sa nehnuteľnosť rekonštruovala, napokon nepopieral ani žalovaný, t.j. aj z výpovede žalovaného vyplývalo, že dom bol rekonštruovaný. Samotný žalovaný do spisu súdu založil ním podpísanú (nedatovanú) listinu, ktorá je založená v prílohovej obálke na č.l. 57, išlo o listinný dôkaz založený do spisu spolu s vyjadrením žalovaného doručeného súdu 16.09.2014, v ktorom žalovaný svojim podpisom potvrdzuje, a vyslovene uvádza, že dedil 800.000,- Sk (26.555,13 eura), čo bol prerobený dom. Uvedená hodnota korešponduje aj s vyššie uvedeným záverom znalkyne. Napokon dôkazom o skutočnosti, že dom žalovaného rekonštruovaný bol svedčí aj dedičské rozhodnutie, osvedčenie o dedičstve zo dňa 06.07.2004 (č.l. 71), z ktorého vyplýva, že jeho hodnota bola v čase dedenia 525.000,- Sk (17.426,80 eura) a žalovaný dom predal za 90.000 eur a vo výpovedi na pojednávaní 10.05.2021 uviedol, že ho mohol predať aj za 100.000 eur. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že tak rozsiahla rekonštrukcia na dome neprebehla, ako to vyplýva zo znaleckého posudku, do spisu súdu nezaložil žiaden dôkaz o tom, že by sa jeho nehnuteľnosť rekonštruovala v menšom rozsahu a konkrétne v akom rozsahu.

32. Znalkyňa na strane 4 znaleckého posudku konštatuje, že všetky stavebné práce na nehnuteľnosti žalovaného boli vykonané svojpomocne. Podľa názoru odvolacieho súdu vykonávanie prác svojpomocne znamená, že práce a výkony sa uskutočňujú buď jedným z manželov, resp. rodinnými príslušníkmi, známymi, priateľmi a za tieto práce sa neplatí. Žalovaný na uvedenú skutočnosť reagoval vo vyjadrení k znaleckému posudku a v tejto súvislosti namietal, že nie je dôvod prihliadať na DPH ako súčasť ceny prác a výkonov (č.l. 379). Žalobkyňa sa počas konania nevyjadrovala k tvrdenej skutočnosti žalovaného, že práce na nehnuteľnosti boli vykonávané svojpomocne, nenamietala ju počas celého konania a napriek tomu, že bola vypočutá viac krát, neuvádzala, kto práce vykonával a či za ne platili. Až vo svojej výpovedi na pojednávaní 10.05.2021 uviedla, že práce nevykonával žalovaný, ale za práce platil dvom majstrom otcovi so synom (O.), žalobca si viedol evidenciu príjmov a výdavkov v diári, vrátane výdavkov za vykonané práce. Nešlo však o vyplácané výdavky s oficiálnym účtovným dokladom. Aj keď žalobkyňa v konečnom dôsledku poprela, že by boli práce a výkony na nehnuteľnosti vykonávané svojpomocne, na preukázanie svojich tvrdení nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie, žalovaný poprel, že by za práce a výkony (a napokon aj za materiál) vynaložili akékoľvek finančné prostriedky, súd preto vychádzal z tvrdenia žalovaného (preukázaného znaleckým posudkom), že práce boli vykonávané svojpomocne.

33. V prípade vykonávania prác a výkonov jedného z manželov zo spoločného na ostatný majetok jedného z manželov súdna prax ustálila, že za investíciu nemožno považovať prácu jedného z manželov (porovnaj rozsudok NS ČR z 29.11.2005, sp, zn. ). Vyššie súdne autority ustálili, že pri vyporiadaní BSM podľa platí, že pri vyporiadní BSM je povinný každý z manželov nahradiť, čo zo spoločného bolo vynaložené na jeho ostatný majetok. Ak zákon používa slová, že treba nahradiť čo bolo vynaložené, potom už z jazykového výkladu vyplýva, že ide o náklady, ktoré boli vynaložené v minulom čase a ich výška ku dňu zániku manželstva ani ku dňu vyporiadania BSM nie je nijako modifikovaná. Tým, čo je jeden z manželov povinný nahradiť v prípade investícií do jeho domu zo spoločného majetku, sú finančné prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície. Zákonodarca vychádza z toho, že manželia spoločne vynaložili spoločné prostriedky na ostatný majetok jedného z nich a s týmto ich použitím boli uzrozumení a vedomí si toho, že ich vrátenie do BSM bude prichádzať do úvahy len pri jeho vyporiadaní. Uvedené rozhodnutie teda obsahuje záver, že investíciami vynaloženými zo spoločného na ostatný majetok jedného z manželov nie je práca jedného z manželov vynaložená pri rekonštrukcii domu druhého manžela. Manželstvo je spoločenstvom, v ktorom si manželia majú navzájom pomáhať ( ZoR) a za takúto pomoc možno považovať aj prácu manžela pri rekonštrukcii domu, v ktorom manželia bývajú s rodinou.

34. Posudzovanie následkov spojených s tvrdením, že investícia do nehnuteľnosti bola vykonaná svojpomocne, je podľa názoru odvolacieho súdu otázkou právnou (výklad ) a aj keď strany sporu, hlavne žalovaný v takejto súvislosti na následok preukázanej svojpomoci nepoukazovali, súd (ako znalý práva) mal na tvrdenie o svojpomoci pri vykonávaní rekonštrukčných prác reagovať a mal zadať úlohu znalkyni tak, aby ocenila zvlášť materiál použitý na rekonštrukčné práce a zvlášť cenu práce. Keďže sa tak nestalo, cenu použitého materiálu odvolací súd určil voľnou úvahou vo výške

65% z celkovej ceny stanovených prác, výkonov a materiálov určených znalkyňou ku dňu ich vykonania v znaleckom posudku. Podľa názoru odvolacieho súdu je všeobecne známe, že pri tak rozsiahlych rekonštrukciách, ako vyplývajú z výpovede žalobkyne a znaleckého posudku, keď sa rekonštruovali všetky inžinierske siete (elektrika, kúrenie, voda, odpady, menili sa podlahy, vymieňali sa okná, atď.) pripadá určitá časť vynaložených finančných prostriedkov na materiál a časť na práce a výkony. V súvislosti so špecifikovanými materiálmi v znaleckom posudku použitými pri rekonštrukcii nehnuteľností bolo možné dospieť k záveru, že prostriedky vynaložené na materiál (okná, dvere, podlahy, kotol, radiátory.....) predstavoval 65% z celkových vynaložených nákladov a 35% predstavovala cena prác a výkonov, ktoré boli uskutočnené svojpomocne. Bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti nepriznať žalobkyni žiadnu sumu uplatneného nároku z dôvodu, že nepredložila dôkaz preukazujúci správnu výšku vynaložených finančných prostriedkov len za materiál pri rekonštrukcii nehnuteľnosti (v tomto smere bolo na nej dôkazné bremeno), keď ani žalovaný nespájal s namietanou svojpomocou správne právne závery (navrhoval nepriznať DPH) a súd nereagoval zadaním úlohy znalkyni takým spôsobom, aby náklady na materiál a prácu a výkony oddelila.

35. Podľa súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

36. Odvolací súd v súlade s citovaným v písomnom vyhotovení rozsudku opravil zrejmú nesprávnosť (chybu v počítaní) a uviedol správnu výšku náhradovej pohľadávky v sume 20.521,80 eura v prvom a druhom odseku výroku. Vo vyhlásenom rozsudku na pojednávaní odvolací súd v prvom a druhom odseku výroku rozsudku uviedol nesprávne celkovú výšku náhradovej pohľadávky v sume 31.572 eur namiesto sumy 20.521,80 eura (65% z 31.572). O tom, že ide o zrejmú nesprávnosť, resp. chybu v počítaní svedčí fakt, že v treťom odseku rozsudku odvolací sú zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 10.260, 90 eura (t.j. 1/2 zo sumy 20.521,80 eura a nie z 31.572 eur), t.j. správnu sumu, ktorá korešponduje aj s odôvodnením rozsudku uvedenom po jeho vyhlásení.

37. Ako už bolo vyššie uvedené, pokiaľ chcel byť žalovaný v spore úspešný, musel preukázať svoje tvrdenie, že na rekonštrukciu boli použité jeho výlučné finančné prostriedky, v opačnom prípade sa predpokladá, že nehnuteľnosť bola rekonštruovaná zo spoločných finančných prostriedkov. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že disponoval vlastnými finančnými prostriedkami a aj keď mohol disponovať vlastnými finančnými prostriedkami, napríklad za predané zdedené pozemky, počas konania nepreukázal, že práve tieto finančné prostriedky boli použité na rekonštrukciu jeho nehnuteľností. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že drevo na altánok mu daroval I. T., je potrebné dôkaz, výsluch svedka I. T. (č.l. 526) a darovaciu zmluva z 29.04.2007 považovať za dôkaz, že žalovaný v roku 2007 mal drevo od menovaného, ale nie je dôkazom toho, že práve toto drevo použil na výstavbu altánku v rokoch 2008 - 2009. Ak aj žalovaný na pojednávaní vo svojej výpovedi 10.05.2021 uvádzal, že na rekonštrukciu nehnuteľností kupovali len drobnosti a všetok potrebný materiál mal žalovaný doma, preto na kúpu materiálu nevynakladali finančné prostriedky, tvrdenia žalovaného odvolací súd považoval za ničím nepreukázané. Podľa názoru odvolacieho súdu znalecký posudok preukazujúci rozsah prác, výkonov a materiálov a ich hodnotu je relevantným dôkazom, na základe ktorého bolo potrebné žalobe čiastočne vyhovieť. Súdu je z jeho rozhodovacej praxe známe, že k vyporiadaniu BSM často dochádza až po niekoľkých rokoch, po dlhom časovom období a strany sporu nemusia už s odstupom času disponovať dokladmi preukazujúcimi kúpu vecí, pretože doklady si nechávajú hlavne počas plynutia záručných lehôt, alebo v rodine dochádza k udalostiam, pri ktorých sa doklady zlikvidujú ( napr. sťahovanie, poistná udalosť - požiar a pod.). Znalec je práve tou osobou, ktorá napriek tomu, že strany sporu nedisponujú žiadnymi dokladmi, vie ohodnotiť cenu materiálu, prác a výkonov aj spätne, v čase, kedy sa práce vykonávali.

38. Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s a žalobkyni priznal právo na zaplatenie sumy 10.260,80 eura, ako polovicu hodnoty náhradovej pohľadávky.

39. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

40. Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa a : (1) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Podľa názoru odvolacieho súdu zásadu úspechu vo veci ( ) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že žalobkyňa si nárok na vyporiadanie BSM uplatnila opodstatnene, výška v tomto prípade náhradovej pohľadávky je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku v tomto prípade investovaných spoločných finančných prostriedkov do majetku žalovaného „iba“ odhadovala. Aj tu je primárny fakt, že nárok žalobkyni vznikol; jeho výška nasledovala. Žalobkyňu v predmetnej veci preto bolo nevyhnutné považovať za plne procesne úspešnú, keďže mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jej procesného úspechu, závisela výlučne od znaleckého posudku a úvahy súdu. Na základe uvedeného, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami odvolací súd priznal žalobkyni právo na plnú náhradu trov (celého) konania, avšak iba z prisúdenej sumy (porovnaj rozsudok KS v TT ).

43. V tomto konaní vznikli trovy konania aj štátu spojené s vykonávaním dôkazov, trov znaleckého dokazovania, ktoré boli priznané znalkyni vo výške 960,25 eura z rozpočtových prostriedkov súdu uznesením č.k. -439 zo dňa 23.05.2016. síce vyslovene neobsahuje ustanovenia o náhrade trov konania štátu, ale podľa názoru odvolacieho súdu ak štátu trovy konania vznikli, niet dôvodu, aby ich neúspešná strana sporu nahradila, preto odvolací súd zaviazal neúspešného žalovaného na zaplatenie trov konania štátu v plnom rozsahu aj na základe .

44. Rozsudok bol v odvolacom senáte prijatý v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).