Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/131/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: Mgr. Maroš Fekete a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: C. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/X, E. F. R., podnikajúci pod obchodným menom Dušan Polák DuMon, s miestom podnikania Okružná 711/3, Moravany nad Váhom, IČO: 46 110 674, zastúpeného advokátom: JUDr. Tomáš Klieštenec, so sídlom Waltariho 7, Piešťany, proti žalovanej: H & D LOGISTIC SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Jánošíkova 536/51, Piešťany, IČO: 48 038 831, zastúpenej splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Ošváth, s. r. o., so sídlom Vajanského 1955/58, Piešťany, IČO: 47 546 174, o zaplatenie 2 484,65 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. -445 zo dňa 15. júla 2019 - voči vyhovujúcemu výroku I. a výroku III. o trovách konania, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a výroku III. o trovách p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 484,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1 550,15 eur od 20.06.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 934,50 eur od 01.07.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. konanie v časti o vzájomnej žalobe žalovanej o zaplatenie sumy 5 000,- eur zastavil. Výrokom III. rozhodol, že žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , a (ďalej tiež len „Obch. Z.“) a ust. a nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

3. Prvoinštančný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 01.03.2016 ústnu zmluvu o preprave, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovanú prepravu tovaru a žalovaná sa zaviazala zaplatiť mu za vykonanie prepravy prepravné. Uzavretie tejto zmluvy výslovne potvrdila žalovaná a predložila súdu jej písomné znenie vrátane cenníka prepravy a prepravného poriadku s uvedením, že k podpísaniu písomného znenia zmluvy preprave však žalobcom

- dopravcom nedošlo. Na základe telefonických a sms objednávok žalovanej vykonal žalobca pre žalovanú prepravu - prepravné služby v mesiacoch marec a apríl 2017. Celkovo išlo o vykonanie prepravných služieb v rozsahu 4429 km v mesiaci marec 2017 a v rozsahu 2670 km v mesiaci apríl 2017. Z písomného znenia navrhovanej zmluvy o preprave zo dňa 01.03.2016 vyplýva, že jej predmetom

bola dohoda vzájomných vzťahov medzi prepravcom - žalovanou a dopravcom - žalobcom, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala spôsobom a vo výške určenej v zmluve zaplatiť žalobcovi za obstaranie a zabezpečenie prepravy tovaru odplatu a žalobca sa zaviazať obstarať pre žalovanú prepravu tovaru a vykonať všetky úkony, ktoré s prepravou súvisia. V čl. V - fakturácia a platobné podmienky bod 5.1. sa zmluvné strany dohodli na výške prepravného podľa cenníka, ktorí tvorí prílohu č. 1 zmluvy. Súd prvej inštancie mal za nesporné aj tvrdenie žalobcu, že k jednotlivým objednávkam prepravy zo strany žalovanej dochádzalo prostredníctvom sms alebo telefonicky, nakoľko toto nebolo žalovanou popreté. Odhliadnuc od názoru súdu prvej inštancie na nespornosť ohľadne otázky objednania prepráv prostredníctvom sms-správ alebo telefonicky dospel tento súd k záveru, že uvedené skutočnosti boli žalobcom preukázané jednak predloženým výpisom sms komunikácie medzi stranami sporu, z ktorej vyplýva, že deň pred uskutočnením konkrétnej prepravy telefonicky alebo sms žalobcovi oznámil kde a v akom čase má pristaviť auto na nakládku, pričom je zrejmé, že takýmto spôsobom žalovaná postupovala nielen počas predmetu sporu týkajúcich sa mesiacov marec a apríl 2017, ale uvedený postup bol praxou, ktorú si strany sporu medzi sebou zaviedli v nadväznosti na ústne uzavretú zmluvu o preprave zo dňa 01.03.2016. Z prílohy č. 1 cenník prepravy vyplýva, že cena za dodávku do 6 pal miest vozidlo do 3,5 t 0,35 eur/km a za plachtovú dodávku 0,35 - 0,45 eur/ km. Z nesporného tvrdenia žalobcu vyplýva, že obvyklá cena prepravy v čase a mieste vykonania prepráv(marec apríl 2017) bola 0,35 eur za 1 Km. Medzi stranami nebolo sporné (pričom na prostriedok procesnej obrany žalovanej - námietka, že žalobca nepreukázal vykonanie všetkých služieb tak, ako tvrdí žalobca súd neprihliadal z dôvodu že takéto „popretie skutkového tvrdenia žalobcu“ možno vzhľadom na nedostatočné uvedenie vlastných tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach za popretie neúčinné a zároveň táto námietka žalovanej zjavne nebola vznesená včas) a vyplynulo to aj z vykonaného dokazovania, predovšetkým zo súpisiek rozvozov, že žalobca pre žalovanú vykonal v marci 2017 prepravu v rozsahu 4429 km a v apríli 2017 v rozsahu 2670 km. Uskutočnenie predmetných prepravných služieb žalobca žalovanej vyfakturoval faktúrou č. 2017003 zo dňa 05.06.2017 splatnou dňa 19.06.2017 vo výške 1 550,50 eur a faktúrou č. 2017004 zo dňa 05.06.2017 splatnou dňa 30.06.2017 vo výške 934,50 eur. Faktúry boli žalovanému zaslané e- mailom dňa 05.06.2017. Z nesporného tvrdenia žalobcu vyplýva, že prepravy vyúčtované v žalovaných faktúrach boli spoločnosťou Raben Logistics Slovakia s.r.o. uhradené žalovanej na základe žalovanou vystavených faktúr pre spoločnosť Raben Logistics Slovakia s.r.o., a teda žalobcom uskutočnené prepravy žalovaná vyfaktúrovala spoločnosti Raben Logistics Slovakia s.r.o.

4. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie faktúrami vystavenými žalovanou spoločnosti Raben Logistics, s.r.o. za obdobie prepráv uskutočnených v marci a apríli 2017 vrátane ich špecifikácii, nakoľko toto považoval za nadbytočné a nehospodárne vzhľadom na skutočnosť, že samotné vykonanie prepráv a ich rozsah neboli medzi stranami od začiatku konania sporné a na námietku žalovanej v záverečnom vyjadrení, ktorou namietal nepreukázanie vykonania prepráv súd prvej inštancie neprihliadal, nakoľko nebola žalovanou vznesená účinné, nebola vznesená včas a prihliadnutie na predmetnú námietku by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania prípadne vykonanie ďalších procesných úkonov). Zároveň žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré mali byť navrhnutým dokazovaním žiadnym spôsobom nepoprela, a preto ich súd prvej inštancie považoval za nesporné a preukázané. Súd prvej inštancie taktiež nevykonal dokazovanie výsluchom svedka Bohuša Nogu navhrnutým žalovanou vo vzájomnej žalobe, nakoľko túto žalovaná zobrala späť a zo vzájomnej žaloby bolo zrejmé, že svedka navrhuje žalovaná vypočuť k skutkovým tvrdeniam uvádzaným vo vzájomnej žalobe. Uvedený výsluch by bol preto nadbytočný, nehospodárny a nemohli ním byť zistené skutočnosti, ktoré by boli významné pre rozhodnutie súdu v merite veci o podanej žalobe žalobcu.

5. Na základe vyššie uvedených zistení dospel súd prvej inštancie k záverom, že bolo nepochybne preukázané, že medzi sporovými stranami vznikla ústna zmluva o preprave, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovanú prepravu tovaru a žalovaná sa zaviazala poverovať žalobcu zabezpečovaním prepravy tovaru a vecí z miesta odoslania do miesta určenia v SR a zaplatiť žalobcovi za vykonanie prepravy prepravné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ústnu zmluvu o preprave dopĺňal samotný cenník prepravy na ktorý strany odkazovali, a z ktorého vyplývala cena prepravy za km 0,35 eur. Žalobca pre žalovanú (uskutočnením prepravných služieb pre spoločnosť Raben Logistics Slovakia s.r.o.) vykonával prepravu v mesiacoch marec a apríl 2017 na základe sms alebo telefonických objednávok, pričom takýto spôsob poskytovania služby - prepravy žalobcom bol bežnou praxou, ktorú si strany medzi sebou zaviedli. Zároveň mal súd prvej inštancie z nesporných skutkových tvrdení žalobcu za preukázané, že obvyklá cena prepravy bola s prihliadnutím na obsah záväzku v apríli a marci 2017 vo výške 0,35 eur za km. Žalobca nesporne vykonal (a preukázateľne) pre žalovanú v marci 2017 prepravu

v rozsahu 4429 km a v apríli 2017 v rozsahu 2670 km. Je potom nepochybné, že aj v režime uzavretej zmluvy o preprave z dojednanou cenou prepravy (aj bez dojednanej ceny) vznikol žalobcovi nárok na prepravné vykonaním prepravy za marec 2017 vo výške 1 550,15 eur a za apríl 2017 vo výške 934,50 eur. Tieto sumy sú jednak špecifikované vo faktúrach č. 2017003 a 2017004, ako aj v súpiskách rozvozu predložených žalobcom.

6. Žalovaná zobrala pred otvorením pojednávania dňa 15.07.2019 vzájomnú žalobu o zaplatenie 5 000,- eur v celom rozsahu späť, preto súd prvej inštancie podľa ust. , a (ďalej len „“) vo výroku II rozsudku konanie o vzájomnej žalobe žalovanej zastavil.

7. Súd prvej inštancie ešte uviedol, že nakoľko sa žalovaná dostala zo zaplatením prepravného za mesiace marec a apríl 2017 do omeškania, priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania 9,0 % ročne od 20.06.2017 do zaplatenia zo sumy 1550,15 eur a od 01.07.2017 do zaplatenia zo sumy 934,2017, nakoľko od uvedených dní si ich žalobca uplatnil. S poukazom na ust. nastala splatnosť prepravného vykonaním prepravy, t.j. v mesiacoch marec a apríl 2014, a žalovaný sa teda dostal do omeškania a vznikla mu povinnosť platiť úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti prepravného za vykonanú prepravu. Vo vzťahu k preprave vykonanej v marci 2017 teda najneskôr 31.03.2017 a vo vzťahu k preprave vykonanej v apríly 2014 k 30.04.2017, nakoľko si žalobca úroky z omeškania uplatnil od 20.06.2017, resp. 01.07.2017, súd bol jeho návrhom viazaný a nemohol mu priznať viac ako žiadal. Výška úroku z omeškania je 9% ročne, nakoľko v prvému dňu omeškania zo zaplatením prepravného (01.04.2017 resp. 01.05.2014) bola základná sadzba ECB 0 % a žalobcovi patrí úrok z omeškania o 9 bodov vyšší. Nakoľko žalobca - veriteľ sa úspešne domáhal svojho nároku, vzniklo mu aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených z uplatnením pohľadávky podľa ust. vo výške stanovenej v ust. nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia vo výške 40,- eur, ktorú si riadne žalobným návrhom uplatnil, a preto mu ju súd prvej inštancie vo výroku rozsudku priznal.

8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a a v spore plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v plnej výške s odôvodnením, že nakoľko žalobe žalobcu bolo v plnom rozsahu vyhovené, možno konštatovať, že žalobca bol v konaní o ním podanej žalobe plne úspešný, a zároveň bolo konanie o vzájomnej žalobe žalovanej z dôvodu že túto žalovaná zobrala späť ešte pred otvorením pojednávania zastavené, a procesne nesie vinu na zastavení konania o vzájomnej žalobe žalovaná, rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o zaplatenie 2 484,65 eur s príslušenstvom a konania o vzájomnej žalobe žalovanej o zaplatenie 5 000,- eur v rozsahu 100%, ktorý nárok mu vznikol vo vzťahu k žalobe o zaplatenie 2 484,65 eur s príslušenstvom s poukazom na ust. , nakoľko mal plný úspech v konaní a vo vzťahu ku konaniu o vzájomnej žalobe s poukazom na ust. nakoľko žalovaná procesne zavinila zastavenie konania tým, že žalobu vzala späť bez uvedenia dôvodu. Samotná skutočnosť, že žalovaná k späťvzatiu vzájomnej žaloby pristúpila až po oznámení predbežného právneho posúdenia súdom prvej inštancie žalovanú zavinenia na zastavení konania o vzájomnej žalobe nezbavuje. Okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by výnimočne odôvodňovali náhradu trov konania žalobcovi nepriznať žalovaná netvrdila a súdom prvej inštancie zistené neboli.

9. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu jeho výrokov I. a III. podala žalovaná odvolanie z dôvodov podľa , a , teda že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil a žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a doplnenie nového dokazovania v rozsahu navrhovanom žalovanou.

10. Žalovaná dôvodila, že žalobca nemá nárok na vymáhanú sumu z dôvodov, že tento vo svojej žalobe neuviedol všetky skutočnosti a okolnosti súvisiace so sporom, ktorý medzi žalobcom a žalovanou pri obchodnej spolupráci vznikol a nepreukázal oprávnenosť vymáhaného nároku. Súd vyhodnotil spor a zmluvný vzťah medzi stranami založený len na základe stručných a nezrozumiteľných sms správ medzi stranami sporu, ktorými argumentoval žalobca, pričom na základe týchto sms správ nebolo

možné preukázať či naozaj preprava bola riadne a včas vykonaná a tiež aká bola dohodnutá cena za prepravu. Žalovaná poprela skutkové tvrdenia žalobcu v tejto veci. Súd tiež nevyužil všetky možnosti na zistenie skutkového stavu a jednostranne v prospech žalobcu posúdil obsah písomnej zmluvy, ktorá nebola parafovaná obidvomi stranami a ako súd konštatoval, nebola teda platná ani účinná. Zmluvné podmienky, ku ktorým bol žalobca zaviazaný voči žalovanej ako zmluvnému partnerovi žalobca porušil a zneužil exkluzívne informácie, ktoré získal pri spolupráci od neho vo svoj prospech tým, že v rozpore so záväzkom vyplývajúcim zo zmluvy uzavrel v ochrannej lehote jedného roka od výpovede zmluvu s firmou Raben Logistics Slovakia s.r.o., ktorá bola dovtedy zákazníkom žalovanej v čase platnosti a účinnosti zmluvy medzi žalobcom a žalovanou. Týmto konaním žalovaný porušil ustanovenie čl. VI. ods. 6.4. zmluvy o preprave medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 01.03.2016. Predmetná zmluva o preprave bola medzi zmluvnými stranami prejednaná a ústne dohodnutá dňa 01.03.2016 s tým, že jej parafovanie bolo odložené na neskôr z dôvodu pracovnej vyťaženosti. Písomná zmluva bola vzájomne dohodnutá, vypracovaná, ústne odsúhlasená a žalovanému odovzdaná, avšak nebola fyzicky žalobcovi vrátená. Žalovaná predtým zaslanú zmluvu späť žalobcovi napriek prísľubu nedoručila. Na pojednávaní žalobca uzavretie zmluvy poprel. Dňa 13.04.2017 žalobca zmluvu porušil tým, že bez riadneho ukončenia zmluvy a bez dodržania výpovednej lehoty prešiel spolupracovať s firmou Raben Logistics Slovakia s.r.o., hoci bol viazaný jednoročnou opciou zákazu v zmysle zmluvy o preprave so žalovanou. Tým spôsobil žalobca žalovanej finančnú škodu, nakoľko bez dodržania výpovednej lehoty prestal plniť podmienky zmluvy, dokonca prešiel priamo k dodávateľovi služieb spoločnosti Raben Logistics Slovakia, čím porušil ustanovenie čl. VI. ods. 6.4. zmluvy o preprave medzi žalobcom a žalovanou. Súd na túto skutočnosť nijakým spôsobom nereagoval, nedostatočne preveril celý spor, hoci žalovaná touto skutočnosťou argumentovala a poukazovala na to, že jej žalobca svojím konaním spôsobil škodu a to nielen z titulu zmluvnej pokuty, ale aj z dôvodu nedodržania výpovednej lehoty zmluvy. Z dokazovania vôbec nevyplynuli závery, ku ktorým v rozsudku súd dospel, neboli preukázané všetky prepravy, ich skutočné vykonanie ani cena za prepravu. Za týmto účelom navrhol žalovaný vypočuť svedkov, ktorých však súd nepredvolal a nepreskúmal všetky aspekty sporu medzi zmluvnými stranami. Súd tiež nedôvodne určil trovy konania v odseku III. rozsudku v prospech žalobcu vo výške 100 % ako nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 5 000,- eur, hoci žalobcovi žiadne trovy v tejto súvislosti nevznikli, nakoľko žalovaná vzala späť vzájomnú žalobu ešte pred jej predbežným prejednaním a do rúk žalobcu a jeho právneho zástupcu bola vzájomná žaloba doručená krátkou cestou až na samotnom pojednávaní, na ktorom bola vzájomná žaloba vzatá späť.

11. Žalobca odvolací návrh nepodal, avšak tvrdil, že žaloba žalobcu je dôvodná a rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a spravodlivé., na základe čoho žiadal odvolací súd, aby rozsudok v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia. K doručenému odvolaniu žalovanej podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie nerozhodoval len na základe uvedených sms správ, ale žalobca v predmetnom spore predložil mimo iné aj jednotlivé súpisky rozvozov, z ktorých je jednoznačne preukázané, že prepravy uskutočnil žalobca, že prepravy boli vykonané práve pre žalovanú, nakoľko z jednotlivých súpisiek rozvozov vyplýva, že preprava pre spoločnosť Raben Logistics Slovakia s. r. o. bola vykonaná žalobcom subdodávateľsky pre žalovanú, ktorá je uvádzaná v súpiskách rozvozov ako dodávateľ, súpisky rozvozov obsahujú aj údaje o žalobcovi ako šoférovi, o ŠPZ motorového vozidla, ktorým bola preprava uskutočnená, a ktoré je vo vlastníctve žalobcu. Naviac žalovaná ani v odpore zo dňa 21.12.2017, ani vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo dňa 06.09.2018 nerozporovala uskutočnenie jednotlivých prepráv pre žalovanú, ani výšku odplaty vyčíslenej v žalovaných faktúrach, teda tieto skutočnosti neboli žalovanou popreté, a sú teda nesporné. Žalobca neuzavrel so žalovanou žiadnu zmluvu, ktorá by mala byt' obsahovo totožná so zmluvou o preprave, ktorú predložila žalovaná. Takúto zmluvu žalobca nikdy neuzavrel, nepodpísal ani jej obsah neodsúhlasil, ani na zmluvných podmienkach v nej uvedených sa so žalovanou nikdy nedohodol. Je nutné uviesť, že akékoľvek tvrdenia a vyjadrenia týkajúce sa žalovanou predloženej písomnej zmluvy o preprave sú bezpredmetné, nadbytočné a účelové, nakoľko žalobca so žalovanou nikdy neuzavrel žiadnu zmluvu s takýmto obsahom, takže akékoľvek odvolania sa na takúto zmluvu sú nedôvodné. Uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia žalovanej uvedené v odvolaní, že žalobca porušil zmluvné podmienky, na ktoré bol zaviazaný touto zmluvou o preprave, ani nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že žalobca zneužil exkluzívne informácie vo svoj prospech, ani nie je pravdivé tvrdenie žalovanej o ochrannej lehote jeden rok od výpovede, ani nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že žalobca porušil ustanovenie čl. IV. ods. 6.4 zmluvy o preprave medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 01.03.2016. Všetky tieto tvrdenia žalovaného sa opierajú o neexistentnú zmluvu, ktorá nikdy nebola medzi žalobcom a žalovanou dohodnutá ani uzavretá, preto všetky tieto tvrdenia sú bezpredmetné,

nepravdivé, nepodložené a špekulatívne. Mimo iné žalovaná tvrdenia ohľadne údajne ústne dohodnutej zmluvy o preprave s obsahom predloženej zmluvy o preprave uvádzala už v priebehu konania na súde prvej inštancie, pričom súd prvej inštancie sa s týmito tvrdeniami riadne vysporiadal. Žalovaná uvádzala, že predmetná zmluva o preprave mala byť medzi zmluvnými stranami údajne prejednaná a ústne dohodnutá dňa 01.03.2016 s tým, že jej parafovanie malo byť údajne odložené na neskôr. Toto tvrdenie žalovaného nie je pravdivé a je účelové a žalovaná sa snaží presvedčiť súd o svojej pravde s úmyslom dosiahnuť svoj prospech, pričom žalovaná žiadne zo svojich tvrdení nepreukázala. Žalobca so žalovanou nikdy takúto zmluvu neuzavrel ani nedohodol či neprejednal. V zmysle uvedeného sú bezpredmetné aj ďalšie tvrdenia žalovanej, že žalobca bol viazaný jednoročnou opciou zákazu, že bol viazaný výpovednou dobou, a že žalobca svojím konaním spôsobil žalovanej škodu, a to nielen z titulu zmluvnej pokuty, ale aj z dôvodu nedodržania výpovednej lehoty zmluvy. Žalobca nebol viazaný žiadnymi žalovanou uvádzanými zmluvnými podmienkami, nakoľko predmetnú zmluvu neuzavrel, nie je viazaný opciou, výpovednou lehotou, a ani si so žalovanou nedohodol žiadnu zmluvnú pokutu. Mimo iné, pre platnosť zmluvnej pokuty je nevyhnutné, aby bola zmluvná pokuta dojednaná písomne, čo nie je tento prípad. Taktiež tvrdenia žalovanej týkajúce sa jemu údajne vzniknutej škody v dôsledku porušenia zmluvných povinností sú tiež bezpredmetné, nakoľko žalovaná by bola naviac povinná preukázať vznik škody, porušenie údajných zmluvných povinností, príčinnú súvislosť, výšku škody, ako aj by musela splniť ostatné podmienky pre jej riadne uplatnenie. K tvrdeniu žalovanej ohľadne nevykonania všetkých navrhovaných dôkazov (najmä vypočutie žalovanou navrhnutých svedkov) je nutné uviesť, že sám súd rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Žalovaná ďalej opätovne vo svojom odvolaní uvádzala, že neboli preukázané všetky prepravy, ich skutočné vykonanie, ani cena za prepravy. Takéto tvrdenie žalovanej taktiež nie je pravdivé, nakoľko všetky tieto skutočnosti vyplývajú najmä zo žalobcom predložených písomných dokladov, ale aj z písomných podaní žalobcu, zo samotnej žaloby a jednotlivých vyjadrení. Záverom žalovaná v odvolaní uviedla, že súd nedôvodne určil trovy konania v bode III. rozsudku v prospech žalobcu vo výške 100% ako nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 5.000,- eur, hoci žalobcovi žiadne trovy v tejto súvislosti nevznikli, nakoľko žalovaná vzala späť vzájomnú žalobu ešte pred predbežným prejednaním a do rúk žalobcu a jeho právneho zástupcu bola vzájomná žaloba doručená krátkou cestou až na samotnom pojednávaní, na ktorom bola vzájomná žaloba vzatá späť. Tento výrok III. rozsudku je správny. V zmysle , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, tzn. že súd prizná náhradu trov konania žalobcovi, nakoľko žalovaná (vo vzájomnej žalobe žalobca) vzala svoju žalobu späť. Rozhodnutie o nepriznaní trov konania s ohľadom na skutočnosť, že tieto nevznikli je možné len v dôsledku použitia za súčasného neuplatnenia si náhrady trov konania stranou - žalobcom, čo v tomto prípade nie je dané, nakoľko jednak súd bude rozhodovať spoločne o trovách konania, týkajúcich sa „riadnej" žaloby, jednak žalobca si náhradu trov konania uplatnil. Podľa žalobcu je nutné zvážiť, či nedošlo k prevzatiu a príprave zastúpenia v konaní o vzájomnej žalobe, nakoľko právny zástupca žalobcu (vo vzájomnej žalobe žalovaný) dostal možnosť sa s obsahom vzájomnej žaloby oboznámiť a pripraviť sa na reakciu. Žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne tvrdenia týkajúce sa predmetného súdneho konania, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalovaná len zopakovala tvrdenia uvádzané už v priebehu prvoinštančného konania. Navyše žalovaná žiadne zo svojich tvrdení nijakým spôsobom nepreukázala a nepodložila, teda jedná sa len o jej pocitové vyjadrenia a špekulácie. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutých výrokoch I. a III. vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých

výrokoch I. a III. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle a .

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 2 484,65 eur s príslušenstvom titulom úhrady ceny za vykonanú prepravu v celom rozsahu vyhovel; a nadväzne na rozhodnutie vo veci samej potom posúdiť správnosť rozhodnutia súdu o nároku na náhradu trov konania.

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie úhrady ceny za vykonanú prepravu, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom rozsahu vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

15. Žalobca si v spore uplatňoval nárok na zaplatenie ceny za vykonanú prepravu v prospech žalovanej. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, spočívajúcim v tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna zmluva o preprave v zmysle ust. . Na základe dostatočne rozsiahleho a obsiahleho dokazovania súdom prvej inštancie bolo tomuto súdu, rovnako tak aj odvolaciemu súdu zrejmé, že v konaní nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že strany sporu uzavreli medzi sebou písomnú zmluvu o preprave. Keďže k preprave medzi stranami sporu prišlo, odvolací súd v súlade so závermi súdu prvej inštancie zhodne s ním konštatuje, že medzi žalobcom a žalovanou prišlo k uzavretiu ústnej zmluvy o preprave, pričom za okamih uzavretia zmluvy považoval deň, kedy žalobca ako žalovanou oslovený subjekt na vykonanie prepravy túto prepravu reálne vykonal. Možno teda konštatovať, že objednanie prepravy u žalobcu formou sms správ žalovaným bolo v zmysle ust. návrhom na uzavretie zmluvy (tzv. ofertou). Faktické vykonanie takto objednanej prepravy žalobcom bolo v zmysle ust. prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (tzv. akceptáciou), a teda okamihom uzavretia zmluvy, ktorá bola správne súdom prvej inštancie v zmysle ust. a nasl. považovaná za zmluvu o preprave s ohľadom na ust. (obe zmluvné strany boli v čase jej uzavretia podnikateľmi) v spojení s ust. (pri vyššie uvedenom uzavretí zmluvy bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkala podnikateľskej činnosti strán sporu).

16. Vzhľadom na právny záver ohľadom ústnej formy zmluvy nemožno hodnotiť odvolacie dôvody žalovanej v časti odvolávania sa na písomnú zmluvu inak ako na nedôvodné, nakoľko jednoznačne z riadne vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu medzi sebou žiadnu zmluvu v písomnej forme neuzavreli, pričom žalovaná zmluvu podpísanú žalobcom nepredložila, čím dôkazné bremeno na jej strane v tomto smere ani inak neuniesla.

17. Žalovaná sporovala v odvolaní nielen vykonanie samotnej prepravy, ale aj dohodnutie ceny prepravy. Odvolací súd sa pri riešení týchto otázok s prihliadnutím na vykonané dokazovanie, najmä na súpisky rozvozu č.l. 17-155 spisu, súpisky rozvozu č.l. 248-310 spisu, súpisky rozvozu č.l. 372-399 spisu, sms správy medzi žalobcom a žalovanou č.l. 225-247 spisu, objednávky prepravy č.l. 313-369 spisu, sms komunikáciu č.l. 371 spisu, technický preukaz motorového vozidla č.l. 400 spisu, sledovanie zásielok č.l. 402 spisu a vrátane prílohy č. 1 a 2 k návrhu zmluvy o preprave zo dňa 01.03.2016 stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že na základe telefonických a sms objednávok žalovanej vykonal žalobca pre žalovanú prepravu - prepravné služby v mesiacoch marec a apríl 2017. Celkovo išlo o vykonanie prepravných služieb v rozsahu 4429 km v mesiaci marec 2017 a v rozsahu 2670 km v mesiaci apríl 2017. K jednotlivým objednávkam prepravy zo strany žalovanej dochádzalo prostredníctvom sms alebo telefonicky, nakoľko toto nebolo žalovanou platne popreté. Uvedené skutočnosti boli žalobcom preukázané jednak predloženým výpisom sms komunikácie medzi stranami sporu, z ktorej vyplýva, že deň pred uskutočnením konkrétnej prepravy telefonicky alebo sms žalobcovi oznámila žalovaná kde a v akom čase má pristaviť auto na nakládku. Z prílohy č. 1, nazvanej ako Cenník prepravy vyplýva, že cena za dodávku do 6 pal miest vozidlo do 3,5 t 0,35 Eur/km a za plachtovú dodávku

0,35 - 0,45 Eur/ km. K žalovanou sporovanej cene prepravy odvolací súd dodáva, že považoval jej odvolanie v tejto časti v súlade so závermi súdu prvej inštancie za nedôvodné, nakoľko žalovaná v konaní nepreukázala žiadnym dôkazom, že by uplatnenie si dohodnutej ceny prepravy žalobcom, k čomu prišlo v súlade s ust. faktúrami žalobcu č. 2017003 a č. 2017004, akýmkoľvek spôsobom reklamovala, a tým by teda popierala dôvodnosť a správnosť výšky žalobcom uplatňovanej ceny prepravy. Rovnako ani z predloženej sms komunikácie nevyplýva, že by preprava žalobcom pre žalovanú vykonaná nebola, alebo nebola vykonaná riadne. Žalovaná neuviedla žiadne konkrétne argumenty na svoju obranu, nárok žalobcu spochybnila len všeobecne, neuviedla námietky voči konkrétnym žalobcom predloženým dokladom či podľa žalobcu uplatneným prepravám. Na to, aby žalovaná účinne poprela skutkové tvrdenia žalobcu nestačí, aby ich len všeobecne poprela tým, že vykonaná preprava ani jej cena neboli preukázané (čo naopak boli všetkými listinami, ktoré žalobca predložil), ale mala uviesť vlastné konkrétne skutkové tvrdenia podľa ust. , ktorými by vyvracala jednotlivé vykonané prepravy v konkrétnom období, za ktoré si žalobca uplatnil odmenu, prípadne ich kvalitu, objem a konkrétnymi tvrdeniami rozporovať uplatnenú cenu (napr. že bola dohodnutá nižšia ako bola uplatnená a na základe akých relevantných okolností). Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie vykonal v tomto smere dokazovanie v potrebnom rozsahu.

18. Žalovaná poukazovala vo svojom odvolaní na to, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy. Odvolací súd sa pri nevykonaní žalovanou navrhnutých tvrdení a dôkazov stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že správne nebolo vykonané dokazovanie faktúrami vystavenými žalovanou spoločnosti Raben Logistics, s.r.o. za obdobie prepráv uskutočnených v marci a apríli 2017 vrátane ich špecifikácii, nakoľko toto bolo nadbytočné a nehospodárne vzhľadom na skutočnosť, že samotné vykonanie prepráv a ich rozsah nebol medzi stranami od začiatku konania sporný a na námietku žalovanej v záverečnom vyjadrení, ktorou namietala nepreukázanie vykonania prepráv súd prvej inštancie správne v zmysle ust. neprihliadal, nakoľko nebola žalovanou vznesená účinne a včas. Súd prvej inštancie taktiež nevykonal dokazovanie výsluchom svedka Bohuša Nogu navrhnutého žalovanou vo vzájomnej žalobe, nakoľko túto vzájomnú žalobu žalovaná zobrala späť a zo vzájomnej žaloby bolo zrejmé, že svedka navrhuje žalovaná vypočuť k skutkovým tvrdeniam ňou uvádzanou vo vzájomnej žalobe, takže uvedený výsluch by bol preto nadbytočný, nehospodárny a nemohli ním byť zistené skutočnosti, ktoré by boli významné pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej. Predmetom sporu po zastavení konania v časti vzájomnej žaloby žalovanej nebolo už viac žalovanou tvrdené porušenie povinností žalobcu podľa čl. IVI. ods. 6.4 zmluvy (ktorej uzavretie medzi stranami navyše ani nebolo preukázané), preto nebolo potrebné venovať sa dokazovaniu tejto skutočnosti. Predmetom sporu bolo zaplatenie ceny za prepravu vykonanú žalobcom v mesiacoch marec a apríl 2017, ktorý nárok žalobcu obrana zvolená žalovanou poukazom na porušenie zákazu konkurencie (čl. IV bod 6.4 návrhu zmluvy) nebola spôsobilá vyvrátiť. Pokiaľ sa tiež žalovaná odvolávala na to, že súd prvej inštancie nevykonal všetko ňou navrhnuté dokazovanie, znova je to obrana len všeobecná bez uvedenia, ktorými konkrétnymi dôkazmi a akým spôsobom bolo podľa nej možné zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

19. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej preto považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovanej zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

20. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu pri posudzovaní odvolania žalovanej proti výroku III. rozsudku tiež správne priznal v konaní pred ním žalobcovi plnú náhradu trov konania nielen o žalobe (na základe princípu úspechu v konaní podľa , teda v tomto prípade úspechu žalobcu), ale aj plnú náhradu trov konania o vzájomnej žalobe (na základe princípu zavinenia zastavenia konania podľa , pretože žalovaná zavinila, že sa konanie o vzájomnej žalobe zastavilo). Žalovaná v podanom odvolaní výrok III. rozsudku o trovách napadla z dôvodu, že

žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania v časti o vzájomnej žalobe žalovanej, hoci mu v tejto súvislosti žiadne trovy nevznikli, pretože žalovaná vzala svoju vzájomnú žalobu späť ešte pred jej predbežným prejednaním. Tu odvolací súd uvádza, že nárok na náhradu trov konania žalobcovi vzhľadom na zavinenie žalovanej na zastavení konania v tejto časti jednoznačne vznikol. Otázka, či mu bude aj priznaná odmena za nejaké úkony právnej služby závisí následne od toho, či si žalobca v tejto časti bude náhradu trov konania uplatňovať a či súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania prípadne uzná tieto úkony právnej služby za účelne vynaložené. V tomto štádiu konania však nie je možné bez ďalšieho ustáliť, že žalobcovi v súvislosti s podaním vzájomnej žaloby žalovanou v spore žiadne trovy nevznikli a nakoľko žalovaná v tejto časti zavinila zastavenie konania, v zmysle ust. , žalobca nárok na náhradu trov konania v tejto časti má.

21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (ust. ) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej v napadnutom výroku I. vrátane výroku III. o náhrade trov konania s použitím ust. a ako vecne správny potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím ust. v zmysle ust. rozhodol odvolací súd ex offo podľa ust. a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle ust. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).