Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Pc-3-2021.pdf
PDF · 91.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22Pc/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnej veci navrhovateľky: J. Ž., rod. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. X, J. - Q., štátnej občianky Slovenskej republiky, proti manželovi: S. Ž., rod. Ž., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. X, J. - Q., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania J. Ž., rodenej A., narodenej dňa XX.X.XXXX, a S. Ž., rodeného Ž., narodeného dňa XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu obce A. Q., vo zväzku X., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 21.1.2021, doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 9.2.2021 sa navrhovateľka domáhala rozvodu jej manželstva uzavretého dňa XX.XX.XXXX s S. U., nakoľko ich manželstvo neplní svoj spoločenský účel. O trovách navrhla rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Príčiny rozvratu manželstva videla v skutočnosti, že ako manželia spolu nežijú od roku 2017, avšak žijú v jednej domácnosti, manžel ju fyzicky, no hlavne psychicky týra, vyhráža sa jej smrťou, preto sa bojí o svoj život, z ktorého dôvodu aj podala na neho trestné oznámenie. U oboch manželov ide o prvé manželstvo v poradí, z ich manželstva pochádza 5 spoločných detí, ktoré už sú dospelé. Mala za to, že vzhľadom na budúcnosť je lepšie manželstvo ukončiť, keďže je dlhodobo, hlboko a trvale rozvrátené, a nemožno očakávať jeho obnovu.
2. Manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod ich manželstva nesúhlasil, mal záujem o obnovu manželského spolužitia. Uviedol, že sexuálne spolu nežijú 10 rokov, jeden z nich spí v hornej časti domu, druhý v dolnej časti domu, avšak má navrhovateľku stále rád. Ľutuje, že na seba nakričali, a chcel to vziať späť. Sľuboval, že sa polepší.
3. Navrhovateľka, napriek nesúhlasu manžela s rozvodom ich manželstva, trvala na svojom návrhu v presvedčení, že jej manžel sa nikdy nezmení, a neverí, že by sa polepšil, stále jej vulgárne nadáva, robí jej zle, vyhráža sa jej, že jeden pôjde na cintorín a druhý do basy. Navrhovateľka má strach z obavy, čo ešte jej manžel vyvedie, pretože jej spálil oblečenie aj pracovné topánky, a hlavne, aj doklady o zápočtových rokoch.
4. Súd nariadil na prejedanie veci pojednávanie, vykonal dokazovanie listinami, a to sobášnym listom, potvrdením o spoločnom trvalom pobyte, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ako aj výsluchom
a ústnymi vyjadreniami účastníkov konania, ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil tento skutočný stav:
5. Zo sobášneho listu vydaného dňa 14.10.1988 Miestnym národným výborom Dolný Lopašov súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu vo zväzku II, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Obaja uzavreli manželstvo ako slobodní, z čoho možno usúdiť, že u oboch ide o prvé manželstvo.
6. Obaja manželia majú trvalý pobyt na adrese Q. 9, J. - Q., čo vyplýva zo zhodných vyjadrení účastníkov konania, ale aj z potvrdenia obce J. - Q. zo dňa 29.1.2021 a z občianskych preukazov účastníkov konania predložených súdu na pojednávaní v tomto konaní.
7. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 11.5.2021 predniesla súdu, že 13 rokov sa starala o mamu. Potom, čo zomrela, bola chvíľu nezamestnaná. Asi rok pracuje na poľnohospodárskom družstve, kde sa stará o zvieratá. Schudla 26 kíl odvtedy, čo pracuje. Manžel jej odvtedy nadáva, že smrdí, že má milencov, spálil jej šaty, zápočtové listy a neuhradené poštové poukážky. Bojí sa, čo ešte urobí. Ide o jej prvé manželstvo v poradí. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo, a stále aj je, na adrese: Q. 9, J. - Q.. Ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, až na bežné nezhody. Aj vtedy zvykol manžel nadávať, nielen jej, ale aj deťom. K výrazným nezhodám začalo dochádzať asi pred rokom, keď začala pracovať. Manžel si zvykne vypiť v piatky a v soboty, vtedy je agresívny. Deti jej vraveli, že už dávno sa mala rozviesť. Dom zdedila po mame, manžel nie je jeho spoluvlastníkom, preto rozvode manželstva môže ísť manžel bývať inam. Manžel sa nikdy nepolepší. To hovorí len teraz, keď podala návrh na rozvod manželstva, preto navrhovateľka nemala záujem ani na prerušení tohto konania. Asi 10 rokov býva každý z manželov na inom poschodí domu. Od roku 2017 už každý žije zo svojich príjmov, každý si sám varí. Keď navrhovateľka perie, vyperie aj manželovi. Intímne sa spolu nestýkajú asi 10 rokov. Ich spoločné deti sú už plnoleté. Obávala sa, že keď bude manžel chodiť do kostola, len jej tam urobí hanbu. Nemal problém spáliť jej dôležité dokumenty. Preto listiny, ktoré boli pre ňu dôležité, začala nosievať do práce, keďže sa bála nechať ich doma. Navrhovateľka nevidí nádej na obnovu manželského spolužitia, vzťahy manželov boli vyhrotené aj pred vznikom pandémie v súvislosti so šírením nebezpečného vírusu COVID-19, a teda rozpory v manželstve nie sú spôsobené tým, že by boli manželia počas pandémie spolu častejšie než inokedy predtým.
8. Manžel navrhovateľky na pojednávaní dňa 11.5.2021 predniesol súdu, že svoju ženu ľúbi, a nechce sa rozviesť. Uviedol, že sa polepší. On schudol 11 kíl, a nič k tomu nehovorí. Aj u neho ide o prvé manželstvo v poradí. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo, a stále aj je, na adrese: Q. 9, J. - Q.. Manželstvo účastníkov bolo spočiatku harmonické až do doby, kým navrhovateľka nezačala pracovať, pretože potom chodievala domov neskoro v noci a mala frajerov. Nezhody medzi manželmi trvajú asi rok. Manžel navrhovateľky žiarli, zblázni sa, má ju rád. Pôjde s ňou aj do kostola, ak bude chcieť, kde manželka spieva. Asi 3-4 roky bývajú každý na inom poschodí v dome. Na Štedrú večeru ho manželka zavolá. Každý žije zo svojho príjmu, každý si sám varí. Veci si vie dať do práčky aj sám. Intímne sa spolu nestýkajú tak dlho, že si to ani nepamätá. Ich spoločné deti sú už dospelé. Manžel navrhovateľky vidí nádej na obnovu manželského spolužitia a na prekonanie manželskej krízy. Je ochotný urobiť všetko pre obnovu manželského spolužitia, polepší sa a viac nezhreší.
9. Súd vec právne posúdil nasledovne:
10. Podľa ust. § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“ alebo „Zákon o rodine“ v príslušnom tvare), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
11. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2, 3 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
12. Konanie o rozvod manželstva začína len na návrh jedného z manželov (§ § 93 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, v znení neskorších predpisov /ďalej len „CMP“/).
13. Účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia (§ 94 CMP).
14. Súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou (§ 96 ods. 1, 2 CMP).
15. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
17. Podľa čl. 6 CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
18. Súd je povinný zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP). Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP).
19. Vzťahy medzi sebou manželia vytvárajú vzájomným správaním sa, predovšetkým výkonom práv a povinností vyplývajúcich z manželstva. Pravidlá vzájomného správania sa manželov, ku ktorým patrí povinnosť životného spoločenstva (nielen spoločného bývania) s cieľom vytvorenia zdravého rodinného prostredia, povinnosť vernosti a povinnosť vzájomnej pomoci, povinnosť spoločnej starostlivosti o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, podľa schopností a možností oboch manželov, spoločné rozhodovanie manželov o záležitostiach rodiny a vzájomné zastupovanie manželov v bežných záležitostiach, sú právnym vyjadrením mravných postulátov, na ktorých je harmonické manželstvo založené (§ 18 a § 19 ZR). Tieto povinnosti nemožno právne vynucovať. Ak sa však neplnia, môže to mať za následok rozvrat manželstva.
20. Vykonaným dokazovaním listinami, a to sobášnym listom, potvrdením o spoločnom trvalom pobyte, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ako aj výsluchom a ústnymi vyjadreniami účastníkov konania, ďalším obsahom spisového materiálu, a po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že v danom prípade sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. V danom prípade z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k vážnejším nedorozumeniam v manželstve začalo dochádzať asi pred 10 rokmi, odkedy manželia spolu intímne nežijú, situácia sa ešte viac zhoršila v roku 2017, odkedy manželia navyše spoločne nehospodária, každý žije v inej časti domu, každý z vlastného zdroja príjmu, každý si zabezpečuje stravu sám. Vzťahy medzi manželmi sa úplne vyhrotili pred rokom, kedy navrhovateľka začala pracovať na poľnohospodárskom družstve, schudla 26 kíl, a pre veľkú časovú a fyzickú náročnosť tejto práce začala chodievať neskoro večer domov. Manžel navrhovateľky ju odvtedy podozrieva, že manželka má milencov, na druhej strane mu prekážalo, keďže navrhovateľka smrdela od zvierat. Odvtedy na navrhovateľku výrazne žiarli, čo viackrát vyústilo do vulgárnych nadávok, ničenia osobných vecí a listín navrhovateľky, kvôli čomu navrhovateľka podala na manžela aj trestné oznámenie. Súhra všetkých týchto okolností viedla navrhovateľku k rozhodnutiu podať návrh na rozvod ich manželstva. Manžel navrhovateľky nepoprel ani tvrdenia manželky, že ju aj fyzicky týral, ktorými tvrdeniami sa súd viac nezaoberal, keďže to nebolo potrebné pre zistenie skutočného stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej. Manželia intímne spolu nežijú minimálne 10 rokov, spoločne nehospodária minimálne 3 roky a rok sú vzťahy medzi nimi veľmi vyhrotené, napäté, manžel škodí navrhovateľke ničením jej vecí, slovnými i fyzickými útokmi a žiarlivostnými prejavmi. Manželstvo účastníkov neplní ani výchovnú funkciu, pretože ich spoločné deti sú už dospelé. Rozdielne charakterové vlastnosti manželov, odlišné názory na manželský a rodinný život, citové ochladenie zo strany navrhovateľky, nedôvera v sľuby jej manžela, že tento sa polepší, že jej už nebude škodiť, sú, podľa názoru súdu, príčinami, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. V danom prípade mal súd za dostatočne za preukázané, že
vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo je len formálnym zväzkom, bez akejkoľvek vzájomnej citovej náklonnosti, neplniacim žiadnu zo svojich funkcií. Preto, vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu a z citovaných zákonných ustanovení, súd manželstvo účastníkov rozviedol. Závery konajúceho súdu o rozvrate manželstva nezmenil ani opakovaný, výslovný nesúhlas manžela navrhovateľky s rozvodom manželstva, ktorý tvrdil, že manželku ľúbi, že sa polepší a že má záujem pokúsiť sa o obnovu manželského spolužitia, k čomu súd poznamenáva, že tak, ako snúbenci vstupujú do manželstva na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia (§ 1 ods. 1 ZR), aj zotrvanie v tomto manželskom zväzku by malo byť dobrovoľné, a preto nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v dlhodobo a vážne rozvrátenom manželskom zväzku proti svojej vôli.
21. Ďalšie argumenty účastníkov konania považoval konajúci pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu účastníkov konania už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
22. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
23. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí.
24. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. V mimosporovom konaní, a teda aj v konaní o rozvod manželstva, súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania iba na návrh, pričom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP). Nakoľko takýto návrh bol podaný, súdu neostávalo nič iné, iba rozhodnúť, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Civilný mimosporový poriadok v zásade iný výrok o trovách konania nepripúšťa. Z tejto zásady existujú zákonné výnimky, ktoré sa však nevzťahujú na daný prípad.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie navrhovateľky proti tomuto rozsudku nie je účinné, pretože po vyhlásení a odôvodení rozsudku navrhovateľka sa výslovne vzdala práva na podanie tohto opravného prostriedku.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).