Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/4/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov: X. Y. X., O.. XX. XX. XXXX, V. Z. Č.. XX, F., X. C. X., O.. XX.XX.XXXX, V. U. XXX, T., žalobcovia 1, 2 zastúpení JUDr. Jaromírom Šmátralom, PhD., advokátom, Martinčekova 17, Bratislava, proti žalovanému: E. I., O.. X.X.XXXX, V. Y. XXXX/XX, F., zastúpený JUDr. Jozef Pojdák, advokát, Sv. Cyrila a Metoda 12, Nová Dedinka, o určenie, že vec patrí do dedičstva, na odvolanie žalobcov 1, 2 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. 6. 2018 č.k. - 160, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcom 1, 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1, 2, ktorou sa voči žalovanému domáhali určenia, že do dedičstva po nebohom Z. X., rodenom X., O.. XX.XX.XXXX, K. Y. XX.XX.XXXX, O. V. Z. XXX patria nehnuteľnosti, a to: P. E. W. P. Č. XXX/X, D. P. D. X. X.XXX U., P. E. W. P. Č.Í. XXX/X, D. P. D. X. X.XXX U., P. E. W. P. Č. XXX/XX, D. P. D. X. X.XXX U., P. E. W. P. Č.Í. XXX/ X, G. P. D. X. XX U., P. E. W. P. Č.F. XXX/X, D. P. D. X. X.XXX U., P. E. W. P. Č. XXX/XXX, D. P. D. X. X.XXX U., P. E. W. P. Č. XXX/XXX, G. P. D. X. XXX U.2., P. E. W. P. Č. XXX/X, D. P. D. X. X.XXX U., P. E. W. P. Č.Í. XXX/XXX, X. P. D. X. XXX U., 2. P. E. W. P. Č.Í.F. XXX/XXX, D. P. D. X. XXX U., P. E. W. P. Č. XXX/X, Z. Z. P. D. X. XXX U., P. E. W. P. Č. XXX, D. P. D. X. XXX U.2., X. P. X/XXX X. M. Ú. Z.Ň., P. E. W. P. Č. XXX, Z. Z.X. P. D. X. X/XXX X. M. Ú. Z., P. E. W. P. Č. XXX, D. P. D. X. X.XXX U., P. E. W. P. Č. XXX/X, D. P. D. X. X.XXX U., P. E. W. P. Č. XXX/XX, D. P. D. X. X.XXX U., P. E. W. P. Č. XXX/X, G. P. D. X. XX U.2., P. E. W. P. Č. XXX/X, D. P. D. X. X.XXX U., P. E. W. P. Č. XXX, D. P. D. X. XXX U.2., P. E. W. P. Č. XXX, D. P. D. X. X.XXX U., P. E. W. P. Č. XXX/X, D. P. D. X. XXX U.2., P. E. W. P. Č. XXX/X, D. P. D. X. X.XXX U., P. E. W. P. Č. XXX/X, G.F. P. D. X. XXX U., P. E. W. P. Č. XXX/X, D. P. D. X. X.XXX U., P. E. W. P. Č. XXX/X, G. P. D. X. XXX U.2., P. E. W. P. Č. XXX/X, Z. Z. P. D. X. XXX U.2., P. E. W. P. Č. XXX/X, X. D. X. XXXX U.2., v podiele 1/50 v katastrálnom území Z. a nahradiť im trovy konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú súrodenci, dedičia po nebohom Z. X., E. X., O.. XX.XX.XXXX, K.. XX.XX.XXXX, ich otcovi, ktorému už roku 2010 diagnostikovali demenciu, nespoznával ich, mal problémy s orientáciou, robil veci vymykajúce sa zdravému rozumu. V roku 2002 navyše dostal mozgovú porážku, od 03.09.2012 bol hospitalizovaný v Univerzitnej nemocnici v V. - E.. Odvtedy sa jeho zdravotný stav ešte zhoršil, zostal na vozíku, nebol mobilný, domov ho chodila opatrovať opatrovateľka. Vzhľadom na tieto skutočnosti si žalobcovia nevedia predstaviť, ako ich otec pri jeho zdravotnom stave, v ktorom bolo na prvý pohľad zrejmé, že nie je schopný samostatne uvažovať, porozumieť tomu, čo podpisuje a pochopiť obsah kúpnej zmluvy, mohol predmetnú kúpnu zmluvu uzavrieť a podpísať. Ako obzvlášť podozrivé označili to, že človek, ktorý nebol schopný samostatného pohybu, sa mohol dostaviť na obec

Z. dňa 11.12.2013 a vlastnoručne podpísať predmetnú kúpnu zmluvu. Rovnako za podozrivú označili aj cenu, za ktorú boli nehnuteľnosti predané - 0,20 €/m2, pretože v tejto lokalite sa v čase predaja pohybovali ceny za 15 €/m2. Z týchto dôvodov považujú žalobcovia 1, 2 uzatvorenie predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2013 za absolútne neplatný právny úkon.

2/ Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, keď predmetná zmluva bola uzatvorená zosnulým pánom Z. X. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim riadne, slobodne, určite, vážne a zrozumiteľne, za naplnenia všetkých zákonom požadovaných náležitostí, ako prejav vôle zmluvných strán, keď predávajúci Z. X. bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy spôsobilý na vykonanie takéhoto právneho úkonu, bol plne pri zmysloch, plne spôsobilý na vykonanie daného právneho úkonu, uvedomoval si, aký právny úkon vykonáva, za akých okolností a podmienok. Jeho podpis osvedčila zamestnankyňa príslušného matričného úradu v obci Z. pani W. X., ktorú žalovaný žiadal ako svedka v konaní vypočuť. Vyjadrenia žalobcov označil žalovaný za účelové; svojho zosnulého otca označili za človeka trpiaceho demenciou, pričom počas jeho života o neho neprejavovali takmer žiadny záujem. Pani, ktorá sa starala o otca žalobcov, bola manželka ďalšieho zo súrodencov C. X., teda švagriná žalobcov 1, 2, ktorá sa spolu s jeho synom C.

- svojím manželom, o zosnulého starala; obidvoch U. X. R. Z. X., navrhol žalovaný v konaní vypočuť ako svedkov. Aj z prepúšťacej správy zo dňa 18.09.2012, ktorá tvorí prílohu žaloby, je objektívny nález príslušného lekára v takom znení, že pacient je pri vedomí, kontakt je dobrý, odpovedal adekvátne, je orientovaný osobou, miestom i v čase. Je preto zrejmé, že v čase pred podpisom kúpnej zmluvy bol predávajúci pri vedomí a s prirodzenými reakciami. Lekárska správa zo dňa 17.06.2014 je pre tento spor irelevantná, pretože bola vyhotovená viac ako pol roka po podpise kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o spochybnenie kúpnej ceny, tá bola primeraná, pretože pozemky sa nachádzajú v extraviláne obce a ide o minimálne spoluvlastnícke podiely rozdrobených pozemkov, hodnota ktorých je nepatrná. Cena takýchto pozemkov v rovnakom stave sa v rovnakej lokalite približne v rovnakom čase mohla pohybovať v porovnateľnej hodnote.

3/ Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie kúpnou zmluvou zo dňa 11.12.2013, rozhodnutím Okresného úradu F., katastrálny odbor zo dňa 19.02.2014 o vklade, lekárskymi správami zo dňa 24.03.2010, 18.09.2012, 17.06.2014, znaleckým posudkom, výpoveďami svedkov: W. X., U. X., C. X., U.. X. M., U. V.; dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. Súd prvej inštancie v konaní ustanovil znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Vieru Horváthovú, ktorá vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX, za účelom odborných odpovedí na otázky, či poručiteľ v čase podpisu kúpnej zmluvy trpel duševnou poruchou, na túto otázku znalkyňa odpovedala, že v čase podpisu kúpnej zmluvy menovaný trpel závažnou duševnou poruchou - demenciou stredne ťažkého stupňa, pričom nemožno vylúčiť ani závažnejší stupeň demencie, táto duševná porucha (jej počiatočné štádium) bola trvalého charakteru a bola mu diagnostikovaná v roku 2010. Znalkyňa je presvedčená, že v dôsledku duševnej choroby predávajúci nebol schopný pochopiť obsah a právne následky vyplývajúce z kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2013 a v danom čase nebol schopný ovládať v dostatočnej miere ani svoje konanie. Mozgová príhoda z roku 2012 negatívne ovplyvnila jeho duševný stav a mala vplyv na progresiu dementného procesu. Pri osobnom kontakte tretích osôb s predávajúcim mohli tieto vysloviť podozrenie, že predávajúci trpí duševnou poruchou, ale nemuselo im to byť s určitosťou zrejmé. Z doplnenia znaleckého posudku zo dňa 13.11.2017 (č.l. 130 spisu) súd prvej inštancie zistil, že znalkyňa sa zaoberala aj posúdením zdravotnej dokumentácie ošetrujúceho psychiatra poručiteľa U.. M., ktorú vyhodnotila opätovne rovnako, že poručiteľ nebol schopný porozumieť právnemu úkonu kúpnej zmluvy, podľa nej u poručiteľa absentoval dostatok psychických rezerv, aby bol schopný posúdiť následky svojho správania. Na základe záverov nálezu jeho ošetrujúceho psychiatra zo dňa 18.03.2014 sú popísané prejavy organického poškodenia mozgu, ale ich závažnosť nezodpovedá demencii stredne ťažkého stupňa; podľa znalkyne nie je toto ambulantné vyšetrenie z 18.03.2014 v súlade s prepúšťacou správou Gerontopsychiatrickej kliniky v P. V., zo záverov ktorej sa dá usudzovať o obmedzení spôsobilosti na právne úkony u poručiteľa. Vysvetľuje si to tým, že psychiater nemal k dispozícii uvedenú prepúšťaciu správu a počas vyšetrenia 18.3.2014 nebol zrealizovaný test kognitívnych funkcií, ktorý by presnejšie posúdil kognitívne poškodenia mozgu. I napriek tomu si znalkyňa myslí, že ambulantný psychiater mohol odhaliť skutočnosť, že poručiteľ trpel psychickou poruchou, pri ktorej sa predpokladá obmedzená spôsobilosť na právne úkony.

4/ Napriek záverom znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa konštatovala u poručiteľa diagnózu demencia, vyjadril súd prvej inštancie presvedčenie, že tento záver nemožno prijať nekriticky, ako jediný, bez toho, aby zobral pri rozhodovaní do úvahy ďalšie v konaní vykonané dôkazy. Znalkyňa

vyhodnocovala len písomné dôkazy, vzhľadom k smrti poručiteľa už samozrejme nemohla vykonať jeho vyšetrenie. Sama znalkyňa uviedla vo svojich záveroch pochybnosť, že pri osobnom kontakte tretích osôb s poručiteľom mohli tieto vysloviť podozrenie, že predávajúci trpí duševnou poruchou, ale nemuselo im to byť s určitosťou zrejmé. Závery tohto znaleckého posudku sú v priamom rozpore s výpoveďou a výsledkami vyšetrení v konaní vypočutého psychiatra U.. X. M., ktorý bol ošetrujúcim lekárom poručiteľa. Ten dokonca 18.03.2014, po podpise kúpnej zmluvy, vyhotovil lekársku správu so záverom, že poručiteľ bol v danom čase spôsobilý na právne úkony na žiadosť rodiny. Súvislosť dôvodu vydania potvrdenia objasnila nevesta poručiteľa U. X., ktorá sa o poručiteľa spolu so svojím manželom C. - synom poručiteľa, starala; starostlivosť o poručiteľa nikto zo žalobcov nespochybňoval, preto mal súd toto tvrdenie za nesporné; o vydanie potvrdenia požiadala ošetrujúceho psychiatra svojho svokra kvôli tomu, že jeho syn Y. - žalobca 1 - sa na adresu svojho otca vyjadroval v tom zmysle, že tento je nepríčetný a aj kvôli rozporom v rodine s dispozíciou s financiami svokra. Súd prvej inštancie zobral do úvahy najmä názor U. X. a jej manžela C., pretože títo dvaja svedkovia sa o poručiteľa denne starali a najviac s ním prichádzali do styku. Podľa nich ani pred mozgovou príhodou nebol otec a svokor nejako zvlášť výrečný, vždy skôr kratšie odpovedal na otázky, než by mal rozprávať sám od seba. Preto hoci sa po mozgovej príhode v roku 2012 zhoršili jeho pohybové schopnosti, pohyboval sa s pomocou druhej osoby, na prechádzky využívali invalidný vozík, ale jeho rozumové schopnosti, pamäť a úsudok, spoznávanie ľudí z okolia zostali zachované. Tento záver je pre súd dostatočne podporený lekárskym názorom vypočutého psychiatra U.. X. M., ktorý bol s poručiteľom v kontakte pomerne často, vzhľadom ku kontrolám vykonávaným v rozsahu jedného - dvoch mesiacov. Aj svedkyňa, pracovníčka Obecného úradu D. Z., ktorá realizovala overenie podpisu v dome poručiteľa, ako aj v konaní vypočutý svedok P.. V., ktorý sa s poručiteľom o zmluve rozprával viackrát a osobne bol v jeho dome asi mesiac pred podpisom kúpnej zmluvy. Všetci vypočutí svedkovia konštatovali, že poručiteľ sa prejavoval normálne, nerozprával od cesty, nič zvláštne ani výnimočné si na jeho správaní a reakciách nevšimli.

5/ Znalecké dokazovanie bolo realizované v čase po smrti poručiteľa, znalkyňa preto vychádzala výlučne len z lekárskych záznamov; lekárske závery U.. M. z marca v 2014 spochybnila, hoci U.. M. bol ošetrujúcim psychiatrom poručiteľa v rozhodnom období dvoch rokov 2012 - 2014. Súd prvej inštancie považoval závery svedka U.. M. za dôkazy na rovnakej odbornej úrovni ako závery znalkyne. Znalecký posudok je rovnakým dôkazom ako každý iný stranami sporu predložený dôkaz v konaní alebo dôkaz vykonávaný súdom, súd hodnotí znalecký posudok vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi v konaní, tento nemá zo zákona prednosť pri hodnotení dôkazov. Preto proti odbornému posudku znalkyne stojí výpoveď a lekárske správy U.. M., podporené zhodnými tvrdeniami všetkých v konaní vypočutých svedkov. Títo zhodne tvrdili, že poručiteľ bol spôsobilý podpísať kúpnu zmluvu, bol si vedomý následkov a uvedomoval si, čo a z akého dôvodu podpisuje, sám podpis zmluvy dokonca inicioval. Tieto výpovede sa súdu prvej inštancie javili ako dôveryhodnejšie než tvrdenia žalobcov 1 a 2, ktorí poručiteľa navštevovali sporadicky - párkrát do roka. Skutočnosť, že svojho otca navštevovali sporadicky, žalobcovia nepopreli, preto ju súd považoval za nespornú. Z objektívneho hľadiska možno preto výpovede ľudí, ktorí boli s poručiteľom denne, najmä jeho nevesty a syna C., prípadne lekára - ošetrujúceho psychiatra, hodnotiť dôkazne ako presvedčivejšie a dôležitejšie ako tvrdenia žalobcov, u ktorých tento denný, prípadne aspoň týždenný či mesačný pravidelný kontakt s poručiteľom absentoval. Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že ak mali žalobcovia pochybnosti o poručiteľovom zdravotnom stave a jeho spôsobilosti na právne úkony, mohli a mali podať v zmysle ustanovení vtedy platného a účinného návrh na začatie konania o jeho obmedzení, prípadne pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Súd prvej inštancie zdôraznil, že takýto návrh nepodalo ani zdravotnícke zariadenie, ani jeho ošetrujúci ambulantný psychiater, ani žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz, že by im tento postup bol zo strany zdravotníckej organizácie či ošetrujúceho lekára aspoň navrhovaný. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. . Preto dospel k záveru, že žaloba o určenie, že nehnuteľnosti špecifikované v petite žaloby patria do dedičstva a sú jeho súčasťou, nie je dôvodná, keď poručiteľ bol preukázateľne na základe záverov rozsiahleho dokazovania v čase iniciovania aj podpisu právneho úkonu spôsobilým na právne úkony, žalobcom sa v konaní nepodarilo preukázať opak, a preto súd rešpektoval vôľu poručiteľa, spočívajúcu v rozhodnutí týkajúcom sa dispozície so svojím majetkom počas svojho života. Poručiteľ sa rozhodol časť svojho majetku predať, čo bolo jeho výlučným právom, a preto ani súd po jeho smrti nebude jeho slobodné rozhodnutie nahrádzať svojím, keďže na jeho zmenu nenašiel jediný relevantný dôvod. Na podporu svojich záverov súd odkazuje na obsah zmluvy a kúpnu cenu, ktorá bola v danom čase a za pozemky v minimálnych podieloch v extraviláne obce, aké predával poručiteľ, obvyklá.

6/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. a trovy konania priznal žalovanému ako v spore úspešnej strane sporu podľa ust. , pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. .

7/ Uvedený rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia 1, 2 v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd vyhovie žalobe žalobcov a určí, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi Z. X., K.. XX.XX.XXXX, naposledy V. Z. XXX, XXX XX Z.. Žalobcovia 1, 2 svoje odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia 1, 2 poukazovali na závery, ku ktorým dospela súdom stanovená znalkyňa MUDr. Viera Horváthová v znaleckom posudku, ako aj jeho doplnku a zdôraznili, že ide o dôkazný prostriedok, na ktorý sa vyžadujú odborné, špecifické znalosti, ktorými súd nedisponuje. Otázku, či bol poručiteľ v čase úkonu spôsobilý na právne úkony, môže posúdiť jedine znalec, nemôže ju posúdiť súd, ani žiadny svedok. U.. X. M. hoci bol ošetrujúcim lekárom z odboru psychiatrie poručiteľa, bol v konaní vypočutý v postavení svedka, nie ako znalec z odboru psychiatrie. Súd preto pochybil pri zisťovaní skutkového stavu a na základe vykonaných dôkazov prišiel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vychádzal výlučne zo svedeckých výpovedí, pričom nevzal do úvahy znalecký posudok, ktorý je jednoznačne v rozpore s výpoveďami svedkov. Súd tiež pochybil pri právnom posúdení veci, nakoľko zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že poručiteľ v čase realizácie právneho úkonu nebol dostatočne spôsobilý posúdiť a pochopiť obsah kúpnej zmluvy v dôsledku závažnej duševnej poruchy. Súd konanie zaťažil vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď výpoveď svedkov uprednostnil pred znaleckým posudkom ako aj jeho doplnkom.

8/ Na odvolanie žalobcov 1, 2 sa písomne vyjadril žalovaný tak, že navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný uviedol, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje; súd sa v rozhodnutí náležite vysporiadal so všetkými skutočnosťami a do odôvodnenia rozsudku zhrnul všetky skutočnosti podstatné pre jeho rozhodnutie. Žalovaný vo vyjadrení poukazoval na to, že všetci predvolaní svedkovia potvrdili svojimi výpoveďami stav poručiteľa v rozhodnom čase, kedy došlo k podpisu kúpnej zmluvy, resp. bezprostredne pred a po tomto úkone, a to v tom zmysle, že poručiteľ si uvedomoval dôsledky svojich rozhodnutí a činov, bol zorientovaný v čase a priestore, uvedomoval si podstatné skutočnosti, spoznával osoby vo svojom okolí, vedel zaradiť aj osobu, ktorú dlho nevidel. Poručiteľ bol aj pod dohľadom psychiatra U.. X. M., ktorý poručiteľa ošetroval pred aj po podpise kúpnej zmluvy so žalovaným, teda mohol poručiteľov zdravotný stav pozorovať a zhodnotiť jeho spôsobilosť na právne úkony. Pokiaľ by bolo podozrenie na stratu spôsobilosti poručiteľa na právne úkony, resp. dôvod na obmedzenie spôsobilosti, bolo na to viacero príležitostí a situácií. Žalovaný zdôraznil, že pribratý znalec vyhodnocoval zdravotný stav poručiteľa a jeho spôsobilosť na právne úkony len z písomných záznamov a lekárskych správ, bez osobného kontaktu s poručiteľom za jeho života. Žalovaný sa preto domnieva, že nie je možné sa s určitosťou vyjadriť k psychickému stavu a spôsobilosti poručiteľa niekoľko rokov spätne len na základe písomnej dokumentácie. Tiež poukázal na to, že z lekárskej správy v r. 2012, ktorá predchádzala vykonaniu právneho úkonu poručiteľa vyplýva, že tento bol riadne pri vedomí, s prirodzenými reakciami, vedel sa orientovať v priestore a čase, teda jeho stav bol prijateľný, napriek jeho už existujúcej diagnóze (z r. 2010), pričom v zmysle uvedeného vyplývalo, že nedošlo k zhoršeniu psychického stavu poručiteľa v priebehu relatívne krátkeho obdobia ku dňu podpisu kúpnej zmluvy, aby sa za tento čas stal poručiteľ nespôsobilý na právne úkony alebo aby sa jeho spôsobilosť obmedzila. Znalecký posudok je dôkaz v súdnom konaní ako každý iný a nemá sa mu pripisovať vyššia zákonná sila ako ostatným dôkazom.

9/ Na vyjadrenie žalovaného podali žalobcovia 1, 2 vyjadrenie (č.l. 204 a nasl. spisu), v ktorom uviedli, že v konaní vypočutí svedkovia W. X. - pracovníčka Okresného úradu Z. na pozícii referentka a svedok U. V. prišli s poručiteľom len do veľmi krátkeho kontaktu, nemajú adekvátne vzdelanie na posúdenie, či osoba je alebo nie je spôsobilá na právne úkony a ani sa touto skutočnosťou nezaoberali. V ich výpovediach sú zachytené len ich subjektívne pocity, ktorí nemôžu posudzovať spôsobilosť kohokoľvek na právne úkony. V prípade U.. X. M., ktorý bol psychiatrom poručiteľa, tak poručiteľa U.. M. nenavštevoval pravidelne, bol tam dva, resp. trikrát a ten nemohol posúdiť jeho spôsobilosť na právne úkony. Opätovne zdôraznil, že znalecký posudok podaný znalcom je osobitným druhom dôkazu, ktorý sa výrazne líši od ostatných typov dôkazov, pričom si vyžaduje odborné znalosti, ktorými súd ani svedkovia nedisponujú. Jediný, kto môže posúdiť, či bol poručiteľ v čase úkonu spôsobilý na právne úkony, je iba znalec.

10/ Na vyjadrenie žalobcov 1, 2 podal písomné vyjadrenie žalovaný (č.l. 217, 218 spisu), v ktorom zotrval na svojej predchádzajúcej ako ústnej tak aj písomnej argumentácii.

11/ Podľa prechodných ustanovení účinného od 1.7.2016 (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12/ Odvolací súd v zmysle preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu na odvolacom pojednávaní (, , ), na ktorom doplnil dokazovanie ( v spojení s ) čítaním listinného dôkazu - osvedčenia o dedičstve, vydaného v dedičskej veci po poručiteľovi: Z. X., K.. Y. XX.XX.XXXX, vydané Notárskym úradom JUDr. Zuzany Fartelovej v Senci, Mierové nám. 15, č.k. , zo dňa 26.6.2015. Odvolací súd zistil, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nutné potvrdiť ako vecne správne, avšak z iných právnych dôvodov.

13/ Z osvedčenia o dedičstve vydaného v dedičskej veci po poručiteľovi: Z. X., K.. Y. XX.XX.XXXX, vydané Notárskym úradom JUDr. Zuzany Fartelovej v Senci, Mierové nám. 15, č.k. , zo dňa 26.6.2015 odvolací súd zistil, že po poručiteľovi ako dedičia zo zákona v prvej zákonnej dedičskej skupine dedili deti poručiteľa: C. X., O.. XX.XX.XXXX, C. X., O.. X.X.XXXX R. Y. X., O.. XX.XX.XXXX, každý v podiele 1/3 z dedičstva.

14/ Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že predmetom konania bola žaloba o určenie, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, keď žalobu podali na súde ako žalobcovia len dvaja zo súrodencov, a to Y. X. R. C. X.; žaloba smerovala proti E. I. (kupujúcemu z kúpnej zmluvy uzavretej s poručiteľom ešte za jeho života) ako žalovanému. Tretí zo súrodencov (rovnako dedič po poručiteľovi)

- C. X. - v konaní nevystupoval ani v pozícii žalobcu, ani ako žalovaný.

15/ Podľa , nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

16/ Podľa , súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

17/ V súdnej praxi bola už opakovane riešená otázka, kto všetko patrí do okruhu strán sporu o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Podľa bohatej rozhodovacej praxe v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov ( ). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. T.j. súdy už opakovane judikovali, že v spore o určenie, že tá - ktorá vec (právo) patrí do dedičstva po poručiteľovi, musia byť účastníkmi (stranami sporu) všetci dedičia poručiteľa. Až do vyporiadania dedičstva sú ohľadom takejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci (celého majetku patriaceho do dedičstva), pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa podieľajú na právach a povinnostiach voči iným osobám, a preto majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (v súčasnosti nútené procesné spoločenstvo - ). To platí aj vtedy, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktoré ide v civilnom sporovom konaní, vedenom inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstve prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Ak sa totiž dedičia voči tretej osobe domáhajú určenia, že vec patrí do dedičstva, nedomáhajú sa svojho práva „z dedičstva“, ale „k dedičstvu“, t.j. riešenia otázky okruhu dedičstva. Taký rozsudok by potom nemal žiadny význam, ak by takéto určenie bolo vykonané len medzi jedným z dedičov a treťou osobou, pretože by sa určovali práva s dopadom aj na iné osoby bez toho, že by rozsudok voči týmto osobám bol účinný ( ). Nakoľko predmetom konania o určenie, že vec patrí do dedičstva, je celá vec (príp. spoluvlastnícky podiel na veci) a keďže až do rozhodnutia o dedičstve treba za vlastníkov veci ( Obč. zák.) považovať všetkých do úvahy pripadajúcich dedičov (a teda nemožno žalovať o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patrí iba dedičský podiel žalobcu k

takejto veci, keďže ho v danom štádiu nemožno vymedziť), musia všetci dedičia v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, vystupovať v postavení nútených procesných spoločníkov ( ). (porovnaj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ale tiež , , , , , ).

18/ Vyššie uvedené závery potom premietnuté na prejednávaný prípad znamenajú, že jednou zo strán sporu mal byť aj tretí súrodenec dedičov po poručiteľovi Z. X., t.j. aj C. X.. Ako jeden z dedičov poručiteľa patrí totiž do okruhu tzv. núteného procesného spoločenstva v zmysle . V pôvodnom dedičskom konaní po poručiteľovi Z. X. neboli predmetom dedičstva v tejto žalobe označené nehnuteľnosti. Keďže predmetom tohto súdneho sporu je určenie, že v žalobe označené nehnuteľnosti patria (tiež) do dedičstva po poručiteľovi, tak v prípade úspechu takejto žaloby by muselo prebehnúť ďalšie dedičské konanie, v ktorom by sa tento nehnuteľný majetok prejednal a rozdelil medzi všetkých dedičov po poručiteľov (t.j. medzi všetky jeho deti). Až do prejednania tohto majetku (v prípade úspechu konania o určenie, že veci patria do dedičstva) je teda nutné považovať dedičov poručiteľa (t.j. všetkých troch súrodencov) za vlastníkov tohto majetku, a preto musia byť všetci dedičia (všetci súrodenci) zúčastnení na tomto súdnom spore. Pokiaľ niektorý z dedičov nemá záujem podať takúto žalobu (v súdenej právnej veci takýto záujem nemal C. X.), potom v zmysle záverov uvedených v texte vyššie, mal byť C. X. po správnosti označený okrem E. I. (žalovaný 1) ako ďalší žalovaný (žalovaný 2). Keďže v súdnom spore vystupujú (ako žalobcovia) len dvaja z celkom troch dedičov poručiteľa, a pritom dedičia tvoria už spomínané nútené procesné spoločenstvo, musel odvolací súd v predmetnej prejednávanej veci uzavrieť, že je daný nedostatok vecnej legitimácie (ako už bolo uvedené C. X. mal vystupovať buď v pozícii ďalšieho žalobcu spolu so svojimi súrodencami, alebo - pokiaľ nemal záujem vystupovať v konaní ako jeden zo žalobcov - musel byť zahrnutý v žalobe ako ďalší žalovaný, spolu s už žalovaným E. I.). Na tento nedostatok vecnej legitimácie v konaní mal po správnosti prihliadnuť už súd prvej inštancie a bez ďalšieho takúto žalobu zamietnuť ( ). Súd prvej inštancie žalobu žalobcov síce (vecne správne) zamietol, avšak nie z dôvodu zisteného nedostatku vecnej legitimácie.

19/ Odvolací súd z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, avšak z iných právnych dôvodov ( ).

20/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. v spojení s a a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).