Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/30/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v spore žalobkyne: E. E., nar. XX. júna XXXX, trvale bytom G. A. J. XX, XXX XX A., zastúpenej JUDr. Ladislavom Kováčom, advokátom, so sídlom AK M. Bela 2, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: G. M., nar. XX. júna XXXX, trvale bytom A., H. 2, zastúpený JUDr. Zuzanou Morháčovou, advokátkou, so sídlom AK Haličská cesta 3200, Lučenec, o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu a určenie povinnosti, že vlastníctvo sa zapíše do registra motorových vozidiel vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru A., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. -212 zo dňa 22. októbra 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. -217 zo dňa 03.11.2020 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%, ktoré mu je žalobkyňa p o v i n n á zaplatiť v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. -212 zo dňa 22. októbra 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. -217 zo dňa 03.11.2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) žalobu žalobkyne zamietol (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o trovách konania (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu J. T. a určeniu povinnosti zapísania jej vlastníctva do registra motorových vozidiel vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v A.. Súd prvej inštancie poukázal na svoj rozsudok (prvý v poradí) č.k. -111, ktorým vlastníctvo žalobkyne k motorovému vozidlu určil a jej žalobu, v ktorej sa domáhala určenia povinnosti, že vlastníctvo sa zapíše do registra motorových vozidiel, zamietol. Poukázal tiež na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým uznesením č.k. rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. a IV. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a odvolanie proti výroku II. prv vydaného rozsudku okresného súdu odmietol.

1.2 Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a zaoberal sa otázkou preukázania výlučných finančných prostriedkov na strane žalobkyne potrebných na kúpu auta a konštatoval, že žalobkyňa doložila len potvrdenia o podaní daňového priznania dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2014 až 2017. Doložila

tiež výpis zo živnostenského registra, z ktorého vyplýva, že od 01.08.2005 mala oprávnenie podnikať v odbore holičstvo a kaderníctvo. Súd zabezpečil dôkaz z Okresného riaditeľstva Policajného zboru A., kde bolo lustráciou v evidencii vozidiel zistené, že žalobkyňa bola v dobe od 04.06.2010 do 20.04.2011 držiteľkou osobného motorového vozidla značky I. S..

1.3 Po doplnení dokazovania súd prvej inštancie zdôraznil, že podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a v prejednávanej veci konštatoval, že dôkazné bremeno v prejednávanej veci zaťažovalo žalobkyňu; žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla. Mala preukázať, že mala dostatok finančných prostriedkov, ktoré mala vyplatiť ako kúpnu cenu motorového vozidla J. T.. V konaní však neprodukovala žiaden relevantný dôkaz, ktorý preukazoval, že mala aspoň väčšiu časť z finančných prostriedkov, okrem štyroch potvrdení o podaní daňových priznaní k dani z príjmov, z ktorých jej však vyplynul príjem v súhrnnej čiastke 4.332,90 Eur. Podľa názoru okresného súdu obrana žalobkyne, že za 11 rokov získala na každodennom sprepitnom približne 15,-Eur, t. j. 33.000,-Eur súhrnne za roky 2006 až 2016 neobstojí, táto suma nie je ničím podložená, ide len o hypotetické dohady, ktoré sa mohli, ale nemuseli naplniť. Súd nemohol ani preveriť, či po celý čas žalobkyňa vykonávala predmetnú profesiu a tak na uvedené tvrdenie bez akýchkoľvek predložených dôkazov nemohol prihliadať. Okresný súd zdôraznil, že neuveril tvrdeniam žalobkyne, že jej žalovaný oznámil, že pokiaľ nie je držiteľkou vodičského oprávnenia, nemôže byť zapísaná na polícii ako vlastníčka vozidla, nakoľko žalobkyňa už bola evidovaná ako držiteľka osobného motorového vozidla značky I. S. v dobe od júna 2010 do apríla 2011; mala tak vedomosť o tom, že môže byť zapísaná ako držiteľka osobného motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte, a to napriek tomu, že nemá vodičské oprávnenie. Okresný súd prihliadal na veci zistené v rámci doplneného dokazovania, rovnako prihliadal aj na vklad na účet predajcu v sumu 11.340,-Eur zo dňa 17.01.2017 a faktúru č. 201708 vystavenú dňa 16.01.2017 na sumu 11.340,-Eur splatnú dňa 17.01.2017, ktoré doklady boli vystavené na žalovaného. V rozpore s tvrdeniami žalobkyne tak mal okresný súd za to, že žalovaný preukázal právne skutočnosti, ktoré ho spájajú s nadobudnutím vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Okresný súd poukázal na výpovede svedkov A. J. a W. P., vypočutých na pojednávaní a prítomných pri uzatváraní kúpnej zmluvy; ani jeden zo svedkov nevedel uviesť, kto bol vlastníkom finančných prostriedkov určených na kúpu motorového vozidla, nakoľko sa robil vklad na účet v banke. Títo svedkovia sa nevedeli vyjadriť ani k tomu, kto nadobudol vlastníctvo k motorovému vozidlu a kto motorové vozidlo prevzal.

1.4 Okresný súd tak ustálil, že žalobkyňa okrem výpisu zo živnostenského registra a daňových priznaní nedoložila súdu ďalšie dôkazy, ktorými by osvedčila svoju priaznivú majetkovú situáciu, ktorá by jej umožnila zakúpiť predmetné motorové vozidlo. Nositeľkou dôkazného bremena bola žalobkyňa, v sporovom konaní nie je povinnosťou súdu sporové strany vyzývať na predloženie dôkazov; úspech strany v spore závisí jedine od ich procesnej aktivity a sile predložených dôkazov. Na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa v spore nepreukázala, že by motorové vozidlo prešlo do jej vlastníctva, a preto okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

1.5 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie a (ďalej len „“) a nárok na náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu úspešnému žalovanému.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa (ďalej aj „odvolateľka“), v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a aby súd prvej inštancie v novom rozhodnutí priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ustanovenia a , tvrdila tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, žalobkyňa zdôraznila, že okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkaz, že jedine žalobkyňa bola od roku 2010 do roku 2017 v čase spolužitia so žalovaným zárobkovo činná. Nesprávne tiež vyhodnotil dôkaz, že žalobkyňa bola v roku 2011 vlastníčkou motorového vozidla, ktoré predala a tento predaj bol zdrojom finančných prostriedkov na kúpu motorového vozidla. Za nepochopiteľné a v rozpore s vykonanými

dôkazmi považovala žalobkyňa záver súdu prvej inštancie o tom, že príjem žalobkyne zo sprepitného je len ničím nepodloženým a hypotetickým dohadom, nakoľko otázna je aj skutočnosť, či žalobkyňa po celý čas vykonávala predmetnú profesiu. Žalobkyňa pritom pripojila ako dôkaz výpis zo živnostenského registra, z ktorého vyplýva, že živnosť kaderníčky vykonáva nepretržite od 01.08.2015.

2.2 Žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný od roku 2010 do roku 2017 nepredložil okrem svojho tvrdenia žiaden dôkaz o svojom príjme; nevysporiadal sa so skutočnosťou, že žalovaný akýkoľvek svoj príjem nepreukázal a skutočnosť, že žalovaný bol so žalobkyňou pri kúpe motorového vozidla, považoval okresný súd za dostatočný dôkaz, že práve žalovaný prevzal motorové vozidlo, hoci o tejto skutočnosti neexistoval, ani nebol súdu predložený žiaden dôkaz, či už písomný alebo výpoveď svedka. Nepriame dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila, súd prvej inštancie arbitrárne vyhlásil za hypotetické a nepodložené.

2.3 Žalobkyňa tvrdila, že súd prvej inštancie postupoval arbitrárne pri posudzovaní prejednávanej veci a predložených dôkazov a v tomto smere poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn. , , . Arbitrárnym sa javí aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, keď sa tento priklonil k postoju žalovaného vo vzťahu k evidencii motorového vozidla bez vodičského oprávnenia; žalovaný využil nízke právne vedomie žalobkyne vo svoj prospech. Žalobkyňa si aj vo vzťahu k motorovému vozidlu I. S. bola vedomá, že motorové vozidlo bolo evidované na meno žalovaného, opak zistila až momentom nahliadnutia do oznámenia dopravného inšpektorátu. Žalovaný pritom pre žalobkyňu vybavoval písomnosti, teda je zrejmé, že žalovaný aj v minulosti počas spolužitia so žalobkyňou manipuloval s vecami žalobkyne vždy vo svoj prospech. V odôvodnení súdu prvej inštancie chýba logické vysvetlenie záverov.

2.4 Odvolateľka tvrdila, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s názorom odvolacieho súdu, ktorý mal opätovne vyhodnotiť vykonané dokazovanie v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov v súlade s ustanovením . Z prv vydaného uznesenia odvolacieho súdu nevyplýva, ako má súd prvej inštancie rozhodnúť, ale ako má súd prvej inštancie vo veci postupovať. Od počiatku sporu nebolo sporné, že priamy dôkaz o kúpe predmetného motorového vozidla neexistuje; nepriame dôkazy, tak ako ich predložila žalobkyňa, súd nevyhodnotil v zmysle platného práva.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Napadnutý rozsudok okresného súdu považoval za vecne správny.

3.1 Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že do roku 2011 bola vlastníčkou motorového vozidla, ktoré predala a tento predaj bol zdrojom finančných prostriedkov na kúpu motorového vozidla, žalovaný zdôraznil, že ide o zavádzajúce tvrdenie, uvedené vozidlo bolo vyradené z evidencie, predpokladá sa, že jeho hodnota bola minimálna. Žalobkyňa nepreukázala výšku kúpnej ceny, za ktorú bolo vozidlo v roku 2011 zakúpené (zrejme mal na mysli „predané“). Ku kúpe motorového vozidla J. T. však došlo až v roku 2017, po 6. rokoch od predaja motorového vozidla značky I. S. a toto tvrdenie žalobkyňa uviedla prvýkrát až v odvolaní.

3.2 Ak aj žalobkyňa preukázala, že živnosť kaderníčky prevádzkuje nepretržite od 01.08.2005, nepreukázala, či čerpala dovolenku, voľno, príp. či bola práceneschopná, tvrdené príjmy žalobkyne na poskytnutom sprepitnom nie sú ničím podložené a sú tak nepreukázateľné. Podľa doložených daňových priznaní žalobkyňa nezarobila ani sumy postačujúce na pokrytie minimálnych životných nákladov; žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázala, že mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu kúpnej ceny za motorové vozidlo. Žalovaný naopak preukázal, že vykonal vklad v hotovosti na účet v sume 11.341,-Eur ako úhradu za motorové vozidlo a faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 16.01.2017 bola vystavená na žalovaného ako odberateľa; predmetom bola kúpa motorového vozidla. Zo strany žalovaného k nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo odovzdaním a prevzatím kľúčov a dokladov k motorovému vozidlu, teda nie spôsobom, ako to mylne uvádza žalobkyňa v odvolaní. Žalobkyňa žiadnym dôkazom nepreukázala svoje vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení (replika) k vyjadreniu žalovaného zdôraznila, že tvrdenia žalovaného len potvrdzujú konštatovania o tom, že zneužil naivitu a neznalosť žalobkyne vo svoj prospech. Žalovaný opomenul uviesť, že úhradu v banke boli žalobkyňa a žalovaný vykonať v banke spoločne, peniaze

mala žalobkyňa a žalovaný len uviedol seba ako vkladateľa. Tieto skutočnosti boli v priebehu konania aj preukázané. Je pravdou, že žalobkyňa doteraz neuvádzala predaj motorového vozidla I. S. ako zdroj príjmov; bolo to z dôvodu, že považovala za dostatočne preukázané dôvody zdroja príjmov, ktoré uviedla v procese dokazovania. Vlastníctvo motorového vozidla I. S. prvýkrát použil súd prvej inštancie nepochopiteľne v neprospech žalobkyne a bolo by predmetom ďalšieho dokazovania, či vozidlo I. S. ako vyradené bolo predané alebo odovzdané do šrotu. Žalovaný pritom vie, že vozidlo bolo predané na náhradné súčiastky a jeho tvrdenie len poukazuje na jeho ďalšie nepravdivé tvrdenia. Žalovaný pritom od roku 2010 do roku 2017 žil v spoločnej domácnosti so žalobkyňou, žalobkyňa len uviedla skutočnosti, o ktorých mala a mohla vedieť a teda, že žalovaný nikde nepracoval a nemal žiadny príjem okrem príjmov, ktoré mu poskytovala ona. Žalovaný v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že mal alebo čo i len mohol mať príjem, ktorý by ho oprávňoval tvrdiť o zdroji prostriedkov a možnosti mať prostriedky na kúpu nového motorového vozidla. Žalovaný len využil to, že bývali so žalobkyňou v spoločnej domácnosti a zneužil jej naivitu a neznalosť práva vo svoj prospech. Vyjadrila názor, že pri logickom hodnotení dôkazov nemožno dospieť k inému záveru, než navrhla žalobkyňa a teda, že je vlastníčkou predmetného motorového vozidla.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení (duplika) na repliku žalobkyne považoval vyjadrenie žalobkyne za nepravdivé a zavádzajúce. Žalobkyňa mala vedomosť o tom, že môže nadobudnúť vlastnícke právo k motorovému vozidlu bez toho, aby bola držiteľkou vodičského oprávnenia. Za nepreukázané považoval tvrdenia žalobkyne o tom, že osobou, ktorá mala peniaze na úhradu kúpnej ceny bola žalobkyňa. Poukázal na ním vykonaný vklad v hotovosti na účet v sume 11.341,- Eur ako úhradu kúpnej ceny za predmetné motorové vozidlo a faktúru vystavenú na jeho meno ako odberateľa a na odovzdanie a prevzatie kľúčov k motorovému vozidlu jeho osobe. Ďalšie relevantné (nové) skutočnosti žalovaný neuviedol.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom , bez nariadenia pojednávania v zmysle a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa , ako vecne správny potvrdil.

6.1 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie po zrušení rozsudku (prvého v poradí) vykonal dokazovanie v rozsahu usmernenia odvolacieho súdu a vykonané dokazovanie hodnotil správne podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov; súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

7.1 Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu, obsahu súdneho spisu a doterajšieho konania odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že motorové vozidlo J. T., R. E biela metalýza, L. A. XXX B., je jej vlastníctvom. Okresný súd už v rozsudku zo dňa 08.02.2019 (prvý v poradí) zisťoval existenciu naliehavého právneho záujmu v zmysle ustanovenia a správne dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný; uvedený záver odvolací súd v zrušujúcom uznesení nespochybnil a stotožnil sa s ním; a to z dôvodu, že vlastnícke právo k hnuteľnej veci tvrdili obe strany sporu; žalobkyňa nemá hnuteľnú vec vo svojej dispozícii a nemá možnosť užívať vec, o ktorej tvrdí, že jej patrí. Naopak žalovaný je v príslušnej evidencii zapísaný ako držiteľ motorového vozidla a odmieta žalobkyni vec vydať.

7.2 Odvolací súd poukazuje na východiská nadobúdania vlastníckeho práva hnuteľnej veci a špecifiká, pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci. Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou zmluvou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom; ak sa hnuteľná veci prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi

dohodnuté inak. Niet sporu v tom, že v danom prípade k nadobudnutiu vlastníckeho práva malo dôjsť na základe kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcim v predajni automobilov J. A.; že predávajúcim mal byť (bol) 11, s.r.o., IČO: 47 539 305, so sídlom A.S. D. XXX/XX, A., tak ako to vyplýva z faktúry č.XXXXXXXXX zo dňa 16.01.2017. Sporná medzi stranami sporu je skutočnosť, kto vlastnícke právo k motorovému vozidlu nadobudol, či to bola žalobkyňa alebo žalovaný. Právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva tak bola kúpna zmluva, ktorá mala ústnu formu. Vlastníctvo k motorovému vozidlu vo všeobecnosti tak bolo možné na základe kúpnej zmluvy nadobudnúť odovzdaním a prevzatím veci do dispozície kupujúceho (odovzdaním a prevzatím kľúčov a dokladov k motorovému vozidlu), ak kúpna zmluva neustanovovala niečo iné.

7.3 Súd prvej inštancie rozsudok zo dňa 08.02.2019 (prvý v poradí) založil na konštatovaní, že uveril tvrdeniam žalobkyne; žalobkyňa dosahovala stály príjem, preukázala, že dohoda medzi stranami sporu bola taká, že ona bude výlučnou vlastníčkou motorového vozidla a žalovaný ako držiteľ vodičského oprávnenia bude v evidencii motorových vozidiel zapísaný ako jeho držiteľ. Zároveň v uvedenom rozsudku okresný súd zdôraznil, že žalovaný nemal taký príjem, z ktorého by si mohol nasporiť finančné prostriedky na kúpu motorového vozidla. K uvedenému odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že pri určovacej žalobe spravidla nestačí preukázať, že žalovanej strane vlastnícke právo nepatrí; ten, kto tvrdí, že je vlastníkom hnuteľnej veci, musí preukázať, že vlastníctvo k nej nadobudol. Ten, kto sa určenia vlastníckeho práva domáha, svoje vlastníctvo musí preukázať titulom nadobudnutia svojho vlastníckeho práva a musí preukázať, že jeho vlastnícke právo trvá aj v čase rozhodovania súdu. Pokiaľ súd prvej inštancie prihliadal na zárobkové pomery žalovaného v rozhodnom čase, bolo na mieste, aby sa zistil aj pomery na strane žalovanej.

7.4 V napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k dôkazom súd prvej inštancie predovšetkým poukázal na závery, ktoré vyplynuli z doplneného dokazovania v konaní nasledujúcom po zrušení rozsudku (prvého v poradí), a to z potvrdení o podaní daňového priznania za roky 2014-2017 žalovanou, výpisom zo živnostenského registra a lustráciou v evidencii vozidiel pokiaľ ide o vlastníctvo motorového vozidla I. S.. V tomto smere súd prvej inštancie opomenul, že rozsudok (prvý v poradí) bol uznesením odvolacieho súdu zrušený a netvorí tak jednotu s napadnutým rozsudkom; na ostatné dôkazy, ktoré prv vykonal, súd prvej inštancie poukázal len popisne. Táto vada ale nebola dôvodom pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

7.5 Z vykonaného dokazovania tak vyplynulo tvrdenie žalobkyne, že je vlastníčkou motorového vozidla, uviedla, že dohoda medzi ňou a žalovaným, s ktorým v čase kúpy motorového vozidla žili v spoločnej domácnosti, bola taká, že kupujúcou motorového vozidla bude ona, na kúpu motorového vozidla budú použité jej finančné prostriedky a ako užívateľ bude v evidencii motorových vozidiel zapísaný žalovaný. Žalovaný tvrdil, že dohoda medzi stranami sporu bola taká, že žalobkyňa bude výlučnou vlastníčkou bytu, ktorý bol nadobudnutý počas partnerského spolužitia a on bude vlastníkom motorového vozidla.

7.6 Nebolo sporné, že ako držiteľ motorového vozidla bol v evidencii motorových vozidiel zapísaný žalovaný. Rovnako nebolo sporné, že dodávateľ 11, s.r.o. so sídlom v A. fakturoval odberateľovi G. M. (žalovaný) motorové vozidlo J. T. X,X GL XWD, za cenu 11.340,-Eur; podľa vkladového lístku vklad sumy na účet dodávateľa vo výške 11.341,-Eur uskutočnil žalovaný.

7.7 Svedkovia A. J. a W. P., zamestnanci v predajni automobilov, sa nevedeli vyjadriť k okolnostiam ohľadne konkrétnej kúpnej zmluvy, v predajni boli žalobkyňa a žalovaný, podľa svedka J. žalobkyňa vystupovala tak, že ona je tá, ktorá kupuje motorové vozidlo; svedkyňa P. sa nevedela vyjadriť, kto bol vlastníkom finančných prostriedkov použitých na kúpu motorového vozidla. Svedkovia R. E., I. G., I. P. a I. T. sa ku kúpne motorového vozidla nevedeli vyjadriť, pri kúpe motorového vozidla prítomní neboli; svedok G. vedel o tom, že žalobkyňa chce kúpiť motorové vozidlo, uvedení svedkovia poukazovali na to, že žalovaný v čase spolužitia so žalobkyňou nebol zamestnaný, nemal príjem a vypomáhal žalobkyni v kaderníctve. Svedok R. M. naopak uviedol, že žalovaný finančné prostriedky na kúpu motorového vozidla mal, svedkyňa L. E. uviedla, že žalobkyňa a žalovaný žili spolu v pomere druh a družka, preto nielen žalobkyňa nadobúdala majetok ale aj žalovaný. V konaní pred súdom žalovaný nepreukázal taký príjem, ktorý by mu umožňoval našetriť si samostatne na kúpu motorového vozidla, iba tvrdil, že si finančné prostriedky nasporil v rokoch 2007-2009.

7.8 V rámci doplneného dokazovania pre okresný súd vyplynulo, že žalobkyňa podľa daňových priznaní k dani z príjmu fyzických osôb za roky 2014-2016 mala príjem v celkovej výške 4.332,90 Eur; žalobkyňa tvrdila, že ako podnikateľka za roky od 2005-2016 získala na každodennom sprepitnom (cca 15,- Eur denne) sumu 33.000,-Eur. Vo vzťahu k motorovému vozidlu I. S. mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa bola evidovaná ako držiteľka motorového vozidla v rokoch 2010-2011 napriek tomu, že nebola držiteľkou vodičského oprávnenia, a preto neuveril jej tvrdeniu, že žalovaný ju zaviedol, že nemôže byť evidovaná ako držiteľ motorového vozidla, pokiaľ nemá vodičské oprávnenie.

8. Takto vykonané dokazovanie a skutkové zistenia z neho vyplývajúce bolo potrebné hodnotiť v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov; podľa ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa ods.2 dôkazy a tvrdenia strán hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon; žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Základným princípom hodnotenia dôkazov je princíp voľného hodnotenia dôkazov; žiaden dôkaz nedisponuje legálnou silou, ktorá by mohla byť zohľadnená predpísaným spôsobom.

8.1 V nadväznosti na vykonané dokazovanie odvolací súd konštatuje dva súbory prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany; z niektorých vyplýva, že to bola žalobkyňa, ktorá mienila uzavrieť kúpnu zmluvu a nadobudnúť motorové vozidlo do svojho výlučného vlastníctva. Ide o skutkové tvrdenie žalobkyne, ktoré v časti podporilo vyjadrenie predajcov motorového vozidla, podľa ktorých boli strany sporu pri kúpne motorového vozidla spoločne, pričom svedok J. uviedol, že to bola žalobkyňa, ktorá vystupovala tak, že ona je tá, ktorá kupuje motorové vozidlo. Iní svedkovia pri uzatváraní kúpnej zmluvy a ani pri nadobudnutí motorového vozidla neboli, svedkovia G., P., E. a T. vypovedali, že žalovaný príjem nemal.

8.2 Naproti tomu stoja prostriedky procesnej obrany žalovaného, ktorý tvrdenie žalobkyne o tom, že ona nadobudla vlastnícke právo poprel a uviedol svoje vlastné skutkové tvrdenie, že existovala dohoda o tom, že byt nadobudne žalobkyňa a on bude vlastníkom motorového vozidla. Jeho tvrdenia podporuje evidencia žalovaného ako držiteľa motorového vozidla, faktúra, vkladový lístok; tvrdenie žalovaného o tom, že mal príjem, podporil svedok M. a svedkyňa E. mala zato, že aj žalovaný mal počas spolužitia so žalobkyňou nadobudnúť nejaký majetok, nielen žalobkyňa.

8.3 Z dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyňa alebo žalovaný mali v rozhodnom období taký príjem, ktorý by im umožňoval kúpu motorového vozidla, aj keď je potrebné prisvedčiť žalobkyni, že na rozdiel od žalovaného svoj príjem preukázala z daňových priznaní; žalovaný svoj príjem len tvrdil.

8.4 V nadväznosti na hodnotenie dôkazov, každého jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach vykonaného súdom prvej inštancie odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala vznik vlastníckeho práva k motorovému vozidlu; žalobkyňa iba tvrdila, že motorové vozidlo nadobudla na základe kúpnej zmluvy, uzavretej ústne. Preto bolo potrebné pre úspech v konaní o určenie vlastníckeho práva preukázať podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, a teda, že ona bola jej účastníčkou, resp. že jej vlastníctvo k hnuteľnej veci vzniklo odovzdaním veci od predávajúceho. Uvedené žalobkyňa nepreukázala, neuniesla tak dôkazné bremeno. Vznik jej vlastníckeho práva nebol preukázaný ani výsluchmi svedkov; k samotnej kúpnej zmluve a k odovzdaniu motorového vozidla sa žiaden zo svedkov nevyjadril v takom smere, že by nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyne potvrdil. Aj keď žalobkyňa podľa názoru odvolacieho súdu preukázala, že žalovaný v rozhodnom čase nemal taký príjem, aby si z vlastných finančných prostriedkov mohol kúpiť motorové vozidlo, takýmto príjmom nedisponovala ani žalobkyňa. Súbor z dôkazov, stojaci proti tvrdeniam žalobkyne (faktúra, vkladový lístok, evidencia žalobcu ako držiteľa v evidencii motorových vozidiel) dostatočným spôsobom spochybnil skutkové tvrdenie žalobkyne, aj keď žiaden z uvedených dôkazov sám o sebe nepreukazuje vznik vlastníckeho práva žalovaného k motorovému vozidlu. Nebol to však žalovaný, kto by v spore preukazoval svoje vlastnícke právo k motorovému vozidlu; žalobu o určenie vlastníckeho práva podala žalobkyňa, žalobkyňa mala dôkazné bremeno preukázania vlastníckeho práva, ktoré vzhľadom k vyššie uvedenej argumentácii neuniesla.

9. Odvolacia argumentácia žalobkyne nebola dôvodná. V odvolaní tvrdila, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkaz, že iba ona bola v čase spolužitia zárobkovo činná. Uvedené tvrdenie

nie je dôkazom titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu; nehovorí nič o titule nadobudnutia motorového vozidla, iba podporuje tvrdenie, že žalovaný finančnými prostriedkami nedisponoval. Odvolací súd nemá ambíciu hodnotiť spôsob minulého partnerského spolužitia strán sporu a ich dohodu o „spoločnom hospodárení“, niet však pochýb o tom, že žalovaný v prevádzke žalobkyne určité činnosti vykonával, svoje činnosti žalobkyni fakturoval. Aj vzhľadom k uvedenému nie je žalovaným tvrdená dohoda (byt žalobkyni a motorové vozidlo žalovanému) v rozpore so zásadami elementárnej logiky. Napokon ani žalobkyňa taký príjem, ktorý by jej umožňoval kúpu motorového vozidla, v spore nepreukázala; len v rovine tvrdení je argumentácia žalobkyne o držbe pomerne vysokej hotovosti v domácnosti a nie v bankovom ústave.

9.1 Ani skutočnosť, že žalobkyňa mala vykonávať podnikateľskú činnosť od roku 2005 nie je v rozpore so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Výšku príjmu preukazovala daňovými priznaniami na úrovni 4.332,90 Eur za tri kalendárne roky, čo predstavuje po vydelení 36 mesiacmi sumu 120,-Eur mesačne (!), ani prípadné sprepitné čo aj 15,-Eur denne (pri predpokladanom počte 22 pracovných dní za mesiac) ju nedostáva do takej finančnej situácie, ktorá by odôvodňovala iné závery ako prijal súd prvej inštancie, najmä pokiaľ aj žalobkyňa musela mať výdavky spojené minimálne so základnými životnými potrebami.

9.2 Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že žalovaný od roku 2010 do roku 2017 nemal žiadny príjem. Nebol to žalovaný, ktorý mal dôkazné bremeno k preukázaniu svojho vlastníckeho práva k motorovému vozidlu; dôkazné bremeno zaťažovalo žalobkyňu. Tvrdením o tom, že žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov na kúpu motorového vozidla svoje vlastnícke právo k motorovému vozidlu nepreukázala. Odvolateľka na rozdiel od okresného súdu hodnotí dôkazy jednotlivo a nie v ich vzájomných súvislostiach. Súd prvej inštancie neurčil vlastnícke právo žalovaného, a už vôbec nie na základe toho, že žalovaný bol spoločne so žalobkyňou pri kúpe motorového vozidla. Žalobkyni nič nebránilo s predajcom motorového vozidla uzavrieť písomnú kúpnu zmluvu, požiadať, aby faktúra bola vystavená na jej meno, vykonať osobne úhradu kúpnej ceny a zapísať sa ako držiteľ do evidencie motorových vozidiel. Ak tak neurobila, sama sa vystavila do dôkaznej núdze pri preukazovaní tvrdeného vzniku vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Pokiaľ kúpna zmluva uzavretá písomne nebola a listiny skôr podporujú tvrdenie žalovaného (faktúra, vkladový lístok, evidencia držiteľa motorového vozidla) a nadobudnutie vlastníckeho práva odovzdaním veci, v danom prípade kľúčov od motorového vozidla, nepreukázala, nemôže preto dôvodne tvrdiť, že súd prvej inštancie iba účasť žalovaného považoval za dôkaz toho, že to bol žalovaný, ktorý prevzal motorové vozidlo. Aj v tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo žalobkyňu.

9.3 Odvolateľka v podanom odvolaní vo vzťahu k evidencii držiteľa motorového vozidla I. S. v rokoch 2010-2011 ponúka vysvetlenia, ktoré sú v rozpore s objektívnou skutočnosťou, k evidencii jej ako držiteľa motorového vozidla nemohlo dôjsť bez jej aktívnej účasti. Súd prvej inštancie tento dôkaz vykonal s prihliadnutím na argumentáciu žalobkyne, že ako držiteľ motorového vozidla bol evidovaný žalovaný iba z dôvodu, že ona nie je držiteľkou vodičského oprávnenia. Táto argumentácia je vo svetle zistení vo vzťahu k evidencii držiteľa motorového vozidla I. S. nedôvodnou. Tvrdenie, že žalovaný mal so žalobkyňou už v minulosti manipulovať nie je dôkazom nadobúdacieho titulu žalobkyne k motorovému vozidlu.

9.4 V nadväznosti na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd nepovažoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne. V konečnom dôsledku žalobkyňa v odvolaní pripustila, že priamy dôkaz o kúpe motorového vozidla neexistuje; ostatné dôkazy boli vyhodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, každý jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach. Žalobkyňa sa v zásade domáha neprimeranej preferencie skutkového zistenia, že žalovaný príjem v rozhodnom období nemal; uvedená skutočnosť však sama o sebe nie je spôsobilá zvrátiť záver, že neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k vzniku vlastníckeho práva.

9.5 Pokiaľ žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného argumentuje predajom motorového vozidla I. S. ako zdroj príjmov, ide o prostriedky procesného útoku, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie nepoužila a tak o neprípustné novoty v zmysle ustanovenia . Vzhľadom na časový odstup od predaja vozidla I. S. (2011) a nadobudnutie motorového vozidla J. T. by ani príjem z predaja nebol spôsobilý zvrátiť záver o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne vo všetkých jeho výrokoch ako vecne správne potvrdil. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a správne prihliadol na zásadu úspechu v konaní a žalovanému v spore v celom úspešnému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti neúspešnej žalobkyni.

11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s , z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu odvolací súd priznal proti žalobkyni v rozsahu 100%.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).