Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Ek/1484/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grúnty 3311/7, 841 04 Bratislava-Karlova Ves proti povinnému: 1.) I. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B. a povinnému X.) J. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX Oreské, v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Máriou Bílou, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 115, 040 01 Košice, pod č. 315EX 625/20, o vymoženie 980,- Eur s príslušenstvom, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinných proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15. decembra 2020, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinných 1.) a 2.) proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15. decembra 2020 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Dňa 15.12.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. , ktorým zamietol návrh povinných na zastavenie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.10.2020 domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 980,- Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu: Rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. - 58 zo dňa 29.6.2018 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.. zo dňa 05.05.2020 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 15.10.2020 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Bílej, so sídlom exekútorského úradu: Hlavná 115, 040 01 Košice, ktorý exekúciu vedie pod č. 315EX 625/20. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrhy povinných, ktoré podľa obsahu súd vyhodnotil tak, že sa jedná o návrhy na zastavenie exekúcie. Preskúmaním týchto podaní ako aj doložených doručeniek bolo súdu preukázané, že povinní podali návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie žiadali súd, aby zastavil exekúciu pre rozpor s a únijným právom podľa k ods. 1 Exekučného poriadku ako aj z dôvodu ich nemajetnosti. Uvádzajú, že neboli informovaní o vzniku exekučného titulu ani o poverení na vykonanie exekúcie a ani o návrhu na vydanie platobného rozkazu z podnetu úžerníckeho oprávneného. Spornú pohľadávku neuznávajú, čo do dôvodu aj do výšky. Vedenie exekúcie považovali za neprípustné z dôvodu, že podkladom je nespôsobilý exekučný titul a z dôvodu opatrnosti podali námietku premlčania. Ďalej namietali trovy konania i neprijateľné zmluvné podmienky. Zároveň žiadali súd aj o preverenie konania súdneho exekútora pred dňom začatia exekúcie v bankách s cieľom blokovať finančné prostriedky povinných v prospech súdneho exekútora a oprávneného. Oprávnený uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, pretože argumentácia povinných je totožná s argumentáciou v prvostupňovom konaní a následne v odvolacom konaní, výsledkom ktorých je právoplatný a vykonateľný exekučný titul, pričom súdy sa s touto argumentáciou v konaniach dostatočne vysporiadali a nie je právny dôvod, aby sa uvedeným zaoberal exekučný súd. Okrem expresívnych výrazov hraničiacich s poškodzovaním dobrého mena oprávneného a opakujúcej sa argumentácie, povinní neuviedli žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by mala

byť exekúcia zastavená. Následne oprávnený uvádza, že zo strany povinných od roku 2016 nebola uskutočnená žiadna, ani len čiastočná úhrada ich záväzku. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že preskúmal návrh povinných na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného. Uviedol, že exekučný súd v konaní o návrhu povinných na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinných, ktorí ho podali. Súd uviedol, že preskúmaním predloženého exekučného titulu nezistil jeho vady. Rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k.. - 58 zo dňa 29.6.2018 nadobudol právoplatnosť dňom 06.06.2020 a stal sa vykonateľným spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Košice č.k. zo dňa 05.05.2020 dňom 10.06.2020. Predmetom bola povinnosť povinných na zaplatenie pohľadávky vo výške 980,- Eur s príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené je súd viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. K námietkam o trovách konania, trovách exekúcie a príslušenstvu v odôvodnení súd uviedol, že o trovách exekúcie súdneho exekútora je oprávnený rozhodovať len v prípade, ak sa exekúcia ako taká končí. K argumentom, ktoré mohli byť vznesené v základnom konaní uviedol, že tieto nemôže opätovne preskúmavať, pretože tieto mali byť riešené v tomto konaní (prvostupňovom, príp. odvolacom, príp dovolacom konaní). V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Námietku povinných o tom, že neboli informované o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie vyhodnotil súd ako nedôvodnú, nakoľko tento dokument sa v zmysle ustanovení Exekučného poriadku zasiela len súdnemu exekútorovi. Ďalej posudzoval námietku premlčania. Poukázal na znenie a v platnom znení, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. V danom prípade začala premlčacia lehota plynúť právoplatnosťou predmetného exekučného titulu, t. j. 10.06.2020 a uplynie za desať rokov od uvedeného dátumu. Od právoplatnosti exekučného titulu (10.06.2020) do podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie (dňa 02.10.2020) desaťročná premlčacia doba neuplynula, pričom plynutie premlčacej doby bolo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 02.10.2020 prerušené. Na základe uvedeného bolo súdom vyhodnotené, že k premlčaniu pohľadávky nedošlo. V neposlednom rade sa súd zaoberal námietkou povinných, ktorá sa týkala ich nemajetnosti. Poukázal na ustanovenie Exekučného poriadku, ktoré stanovuje podmienky za ktorých súdny exekútor exekúciu zastaví. Tieto podmienky však v danom prípade neboli splnené, pretože ešte neuplynula minimálna doba 5tich rokov od začatia exekúcie. Poučil strany, že v súčasnosti súd nemôže zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti. K žiadosti povinných o preverenie konania súdneho exekútora týkajúceho sa blokácie finančných prostriedkov povinného v prospech súdneho exekútora a oprávneného súd uviedol, že o spôsobe výkonu exekúcie rozhoduje výlučne súdny exekútor a súd nie je oprávnený do výkonu exekúcie zasahovať. Voľba konkrétneho spôsobu vykonávania exekúcie sa spája s rozsahom vymáhanej pohľadávky a objemom a druhom majetku povinných. Vhodnosť a primeranosť jednotlivých spôsobov posudzuje sám súdny exekútor. Pokiaľ povinní spochybňujú zákonný postup súdneho exekútora, súd poukazuje na to, že orgánom štátneho dohľadu nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, ako aj nad činnosťou jednotlivých súdnych exekútorov je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa Exekučného poriadku. Súd v závere dospel k tomu, že povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a preto vyhodnotil podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný a z tohto dôvodu ho zamietol podľa ustanovenia prvej vety Exekučného poriadku. O trovách konania nerozhodoval, nakoľko si ho strany neuplatnili.

3. Súd napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) a a v platnom znení.

4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému 1.) a povinnému 2.) listinne doručené dňa 18.12.2020 podali povinní sťažnosť v listinnej podobe odoslaním prostredníctvom pošty, ktorá bola súdu doručená dňa 31.12.2020. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas.

5. V podanej sťažnosti povinní uvádzajú, že najväčším tvorcom bezdomovcov a nešťastných spotrebiteľov v SR je hneď po úžerníckych veriteľoch a dodávateľoch upomínací súd v Banskej Bystrici, ktorý denne chrli platobné rozkazy v rozpore s právnym poriadkom v prospech úžerníckych veriteľov a dodávateľov čím spôsobujú nevyčísliteľné finančné a majetkové škody slovenským spotrebiteľom ale tým podporujú aj súdnych exekútorov a dražobných podvodníkov. V sťažnosti namieta neprihliadnutie súdu na rešpektovanie práv spotrebiteľa pri posudzovaní návrhu na vydanie platobného rozkazu, konkrétne , o ochrane spotrebiteľa a o upomínacom konaní. Vzťah medzi oprávneným a povinnými definuje ako spotrebiteľský a uvádza, že z tohto dôvodu ich zaradil medzi „Spory s ochranou slabšej strany“. Odkazuje na novelizované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, na ktoré je súd ex offo povinný v záujme ochrany spotrebiteľa prihliadať ako aj na povinnosť súdu ex offo prihliadať na premlčanie uplatňovaného nároku. Ďalej poukazuje na identickú povinnosť súdu uvedenú v ustanovení a . Okrem uvedeného sú povinní presvedčení, že spotrebiteľská zmluva má neprijateľné zmluvné podmienky a vady, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a preukázateľne neboli dojednané individuálne. Uvádzajú, že súd v celom rozsahu nepodrobil kontrole a ani predbežnému posúdeniu zmluvnej dokumentácie, výsledkom čoho by bola konštatovaná neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy. Pričom namieta číselné parametre poskytnutého úveru, ako aj použitie ustanovení na zmluvu o úvere, keďže na spotrebiteľské záväzky majú prednosť normy občianskeho práva. Poukazuje na nečinnosť súdu, keď vo výrokovej časti neuviedol neprijateľnú zmluvnú podmienku čím neaplikoval existujúce ustanovenie . Zmluvný vzťah teda definuje ako formulárovú zmluvu bez možnosti zmeny jeho obsahu. Žiada, aby sa protistrana k tejto sťažnosti vyjadrila. Odmietajú platiť akékoľvek náhrady trov konania nemorálnemu oprávnenému aj vzhľadom na doteraz preukázané sociálne a finančné postavenie, ktoré im spôsobil samotný oprávnený svojimi nezákonnými aktivitami.

6. Súd zaslal sťažnosť povinných na vyjadrenie oprávnenému, ale ten sa k sťažnosti nevyjadril.

7. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. V zmysle , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

14. V zmysle § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť povinných nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinných ako nedôvodnú zamietnuť.

16. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii povinných ohľadom spotrebiteľského vzťahu a s tým namietanými neprijateľnými zmluvnými podmienkami ako aj nedostatočnou argumentáciou týkajúcou sa premlčania vymáhaného nároku uvádza, že ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinní, ako nositelia dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musia v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa nich, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

17. Exekučný súd uvádza, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.

18. Návrh na zastavenie exekúcie nie je možné vnímať ako opravný prostriedok a má smerovať proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia len takých skutočností, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu.

19. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáha na základe spôsobilého exekučného titulu. V čase začatia exekúcie existoval nárok oprávneného voči povinným vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinní si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne nesplnili, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

20. V podanej sťažnosti povinní namietajú skutočnosť, že dôvodom na zastavenie exekúcie bolo neprihliadnutie súdu na spotrebiteľský vzťah z ktorého vznikla vymáhaná pohľadávka, jeho premlčanie ako aj nepreskúmanie neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o poskytnutí úveru.

21. V súvislosti s jednotlivými argumentmi uvedenými povinnými v podanej sťažnosti súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ povinní v súvislosti s vydaným exekučným titulom namietajú rozpor so zákonom, neprihliadnutie na neprijateľné zmluvné podmienky, či charakter spotrebiteľskej zmluvy, príp. premlčanie nároku, súd zdôrazňuje, že povinní sa mali brániť v základnom konaní. Námietky uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v sťažnosti nie sú a ani nemôžu byť

opravným prostriedkom proti vydanému exekučnému titulu. Povinní nemôžu v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal v zmysle vyššie uvedeného uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť, exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou (formálnou, ktorá znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok a materiálnou, ktorá vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom) rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie je teda vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a keďže povinný povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnil, mal oprávnený dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je dôvodná.

22. V súvislosti so samotným spotrebiteľsko-právnym vzťahom medzi oprávneným a povinnými súd ešte poznamenáva, že exekučný súd v exekučnom konaní je povinný sa touto skutočnosťou zaoberať, keď posúdenie záväzkovoprávneho vzťahu oprávneného a povinného ako vzťahu spotrebiteľského má zrejmý význam pre samotný postup súdu - vyššieho súdneho úradníka, ktorý v rámci preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie je viazaný postupom upraveným v jednotlivých ustanoveniach Exekučného poriadku. Súd má tým na mysli konkrétne ustanovenie § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, a to práve v tom prípade, ak sa jedná o exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Predloženie dotknutej spotrebiteľskej zmluvy resp. ostatných dokumentov s ňou súvisiacich má následne nepochybný význam pre posúdenie prípadnej existencie zákonného dôvodu na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, a teda na náležité posúdenie, či predmetný exekučný titul bol alebo nebol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľných podmienok má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Na tomto mieste je však obzvlášť dôležité poznamenať, že konanie v ktorom bol exekučný titul vydaný v žiadnom prípade nebolo konaním, v ktorom by nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko išlo o konanie súdne (kde súd tieto skutočnosti skúma ex offo).

23. Je potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nemožno preto prisvedčiť obrane povinných, ktorí v podanej sťažnosti, uvádzajú skutkové tvrdenia, ktoré vychádzajú z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli dané už pred vydaním exekučného titulu (týkajúce sa porušenia ich spotrebiteľských práv, či nedostatkov zmluvy obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky, či námietky premlčania). Na namietanie a posúdenie týchto skutočností bol priestor práve v konaní, v ktorom súd rozhodoval o vydaní exekučného titulu. Exekučný súd, ako už bolo uvedené, nie je ďalšou odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva (podmienky vzniku zmluvy a jej plnenie) a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinným v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu, a to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje

zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinných. Ochrana práv a právom chránených záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.

24. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

25. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinnými splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

26. K ďalším tvrdeniam povinného a v súvislosti s prejavom nespokojnosti povinných s rozhodnutím predloženým exekučnému súdu ako exekučný titul, exekučný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, nie je právo na úspech v spore, resp. právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom strany sporu ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strán sporu. Tu súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ), ktorý konštantne uvádza, že nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.

27. S poukazom na uvedené súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinných na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinní nepreukázali dôvody na zastavenie exekúcie. Keďže neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie, súd sťažnosť povinných proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15.12.2020 ako nedôvodnú zamietol.

28. Strany si v sťažnostnom konaní neuplatnili náhradu trov konania. Vzhľadom k uvedenému, súd o ich náhrade vo výrokovej časti nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).