Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-41-2021.pdf
PDF · 107.38 KB
Case nature
Subarea
9Co/41/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: DAVIDSON HOLDING, s.r.o. so sídlom Zámocká č. 30, Bratislava, IČO: 35 950 676, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, s.r.o. so sídlom Šumavská č. 3, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 856 592, proti žalovanému: V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XXA, Q., zastúpený Advokátska kancelária Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A Bratislava, IČO : 35 929 049, o ochranu dobrého mena a náhradu nemajetkovej ujmy a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 62C/58/2020-73 zo dňa 9. novembra 2020 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie ktorým uložil žalovanému zdržať sa šírenia informácií, z ktorých akýmkoľvek spôsobom priamo alebo nepriamo vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému vadné plnenie.
1.1. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil vecne tým, že je developerom projektu Viladomy Senec a v roku 2014 si od neho žalovaný kúpil nehnuteľnosť. Žalovaný očierňuje žalobcu na internetových stránkach, kde sú inzerované nehnuteľnosti žalobcu, čím sťažuje predaj nehnuteľností a z dôvodu nepravdivých recenzií odstupujú klienti žalobcu od zmlúv, čím žalobcovi vzniká škoda, pričom túto informáciu vie potvrdiť, realitný maklér i asistentka v spoločnosti žalobcu. Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 325 ods. 1 a 2 písm. d); § 329 ods. 1 a 2; § 331 ods. 1 C.s.p. a § 19b ods. 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Obč. zák.. Konštatoval, že na základe príspevkov má osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim nehnuteľnosti. Z inzerátov uverejnených žalobcom na internete vyplýva, že žalobca ponúkal na predaj byty v Senci, ku ktorým inzerátom dňa žalovaný zverejnil recenziu, označujúc developera za klamára s tým, že „na bytových domoch oproti (na fotke) sú poškodené strechy (kolaudácia 2014 a rozpadli sa 2016) a doteraz nevyriešené reklamácie striech, viac nájdete na modrej streche pod názvom Viladomy Senec. Osobne sa sním súdim kvôli nekvalite bytu (tepelné mosty = pleseň, chýbajúce rozvody pod kotlom, atď)“.
1.2. Vzhľadom na negatívnu recenziu - kritiku namierenú proti developerovi stavby, ktorého navyše priamo označil za klamára, nepriaznivo ovplyvnil dopyt záujemcov o predmetné nehnuteľnosti a nepochybne sťažil žalobcovi predaj ponúkaných bytov, resp. prinajmenšom vzbudil u potenciálnych kupcov nehnuteľností pochybnosť o kvalite práce developera (žalobcu) a mnohých tak odradil, aby sa o žalobcom predávané nehnuteľnosti bližšie zaujímali. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko aj keď priamo nepreukázal ním zmienený pokles tržieb z predaja nehnuteľností a odstúpenia od zmlúv budúcimi
kupujúcimi, ktoré právne úkony mali časovo nadväzovať na žalovaným uverejnenú recenziu zo dňa 01.03.2020, je nutné mať na zreteli, že v prípade inštitútu neodkladného opatrenia prevažuje zásada rýchlosti nad dôkaznou povinnosťou strany a žiaducim je hodnoverné osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán. Súd zohľadnil tiež skutočnosť, že žalobca opakovane a permanentne zverejňoval príspevky týkajúce sa žalobcu na portáli modrastrecha.sk v období od 31.12.2014 do 07.03.2020, a teda v čase podania žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia stále existovala a existuje aktuálna (trvajúca) hrozba z pokračovania žalovaného v jeho kritických príspevkoch na spôsob vybavovania reklamácii zo strany žalobcu a jeho renomé. Ak by súd nezamedzil žalovanému, aby mohol naďalej šíriť informácie týkajúce sa žalobcom poskytnutého údajne vadné plnenia k nehnuteľnosti predanej žalovanému, ujma na dobrej povesti žalobcu (za predpokladu jej preukázania v konaní vo veci samej) sa bude naďalej zvyšovať a jeho narušená povesť bude v povedomí verejnosti čoraz viac rezonovať.
2. Uznesenie odvolaním napadol žalovaný vytýkajúc súdu prvej inštancie nesprávny úradný postup ktorý má za následok, že žalovaný sa nemôže v celom rozsahu účinne brániť voči argumentácii žalobcu, keďže žalovanému spolu s napadnutým uznesením nebol zo strany súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rozpore s § 331 ods. 1 C.s.p. ako aj žiadne listinné dôkazy, o ktoré žalobca svoje tvrdenia opieral.
2.1. Nariadené neodkladné opatrenie považuje za vydané bez právneho základu, ktoré stojí výlučne na neúplných, nepravdivých a hlboko subjektívnych vyjadrenia žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný v odvolaní popisuje stručnú genézu vývoja jeho vzťahov so žalobcom. Žalovaný musel riešiť neustále vady od žalobcu zakúpeného Bytu. Drobné vady vyriešil, avšak existenciu závažných konštrukčných vád žalobca od začiatku popieral a nedôvodné popiera dodnes. Žalovanému sa začala v úplne novom Byte vytvárať bezprostredne po prevzatí Bytu pleseň, ale žalobca napriek viacerým reklamáciám žalovaného pleseň a príčinu jej vzniku v Byte neodstránil. Žalobca v skutočnosti nevyvinul primeranú aktivitu na to, aby viacnásobné reklamácie žalovaného týkajúce sa vád Bytu riešil riadne a včas. Na základe tejto nečinnosti žalobcu a na základe jeho neodborných tvrdení ohľadom opakovaného výskytu plesní v Byte sa žalovaný obrátil na Regionálny úrad verejného zdravotníctva, ktorý vo svojom vyjadrení konštatoval, že „príčinou zvýšeného výskytu plesní sú zjavne stavebno-technické nedostatky“. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný obrátil na znalca ktorý vyhotovil znalecký posudok, v ktorom konštatoval príčinu zistených vád vyhodnotil jednoznačne v dôsledku nekvalitného prevedenia stavby. Žalobca ani pod ťarchou znaleckého posúdenia jeho nekvalitnej práce však svoju zodpovednosť neprevzal. Vzhľadom na absolútne neprofesionálne konanie žalobcu ohľadom dôvodne podaných reklamácií, sa žalovaný rozhodol prispievať svojimi poznatkami na diskusiu, ktorá začala už v roku 2012 a prebiehala na webovom sídle N..F..sk. Podľa vyjadrení žalobcu mal údajne žalovaný „od roku 2014 až doposiaľ' prispievať do verejnej diskusie Viladomy Senec - Davidson Holding. Diskusia bola založená prispievateľom „lipsa“ v roku 2012, pričom žalobca sa do tejto diskusiu zaregistroval 31.12. 2014, pričom pridal dva príspevky a to dňa 31.12.2014 a dňa 16.02.2015. Následne žalovaný začal do diskusie aktívne prispievať až v apríli 2017. Žalobca nielen že nepreukázal, ale ani neosvedčil, že by sa žalovaný bol vyjadroval na jeho adresu hanobiaco, urážlivo, expresívne, alebo že by bol niečo fabuloval, provokoval či klamal. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedenom v náleze sp. zn. II.ÚS 326/09 zo dňa 04.03.2010: ,sloboda prejavu je základným pilierom demokratickej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotové súdy“. 2.2. Žalobcovi v skutočnosti nehrozí žiadna nemajetková ujma, okrem ujmy, ktorú si prípadne spôsobí vlastným podnikateľským rozhodnutím nerešpektovať povinnosti stavebníka a predajcu bytov s údajným kvalitným prevedením. Preto nemožno ani hovoriť o žiadnej proporcionalite a primeranosti neodkladného opatrenia nariadeného Uznesením. Žalovaný ma za to, že neboli splnené základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä preto, lebo (i) nebola osvedčená existencia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, (ii) nebola osvedčená hrozba ujmy v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ani (iii) nebol dodržaný princíp proporcionality a primeranosti. Navrhol aby odvolací súd Uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 62C/58/2020-73 zo dňa 09.11.2020 zrušil v celom rozsahu a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca dostatočne osvedčil potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, t. j. že nenariadením navrhovaného neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre také konanie žalovaného, ktoré by vytvoril nezvratný stav, prípadne neodstrániteľné následky v podobe rozširovania škody, či neodvrátiteľnej ujmy
na strane žalobcov v podobe poškodenia dobrého mena žalobcu, ktoré si žalobca budoval od roku 2006 a za toto obdobie mal mnohých spokojných klientov. To či tvrdenia žalovaného sú pravdivé, alebo nie, je predmetom konania vo veci samej a samotné tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní nezakladajú ich pravdivosť. Opačná interpretácia by bola popretím významu konania vo veci samej. Konanie žalovaného poškodzuje dobré meno žalobcu a spôsobuje mu škodu v podobe vznikajúcich problémov s predajom ponúkaných nehnuteľností. V čase od podania návrhu sa daný problém prejavil v náraste prípadov, kedy potenciálny záujemcovia odstúpili od kúpy nehnuteľností. Ako príklad prikladáme v prílohe podania vyhlásenie zo dňa 02.07.2020, už len v prípade neuzavretia kúpnych zmlúv s tromi klientami uvedenými v prílohe vznikla žalobcovi škoda vo výške 140 000 € (35 000 € za každého ušlého klienta). Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
4. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zo strany žalobcu dochádza k vedomému a cielenému zneužívanie práv na súdnu ochranu. Každý má právo požadovať od štátu ochranu v prípade, že by jeho právo bolo neoprávnene rušené, avšak takáto situácia v skutočnosti na strane žalobcu nevznikla. Žalobca si svoju reputáciu buduje sám svojím konaním a vyjadreniami. Konanie a vyjadrenia žalobcu vo vzťahu k žalovanému neobsahujú prvky legitímneho, oprávneného a právneho výkonu práva a navyše, tieto vyjadrenia ani nie sú podložené objektívnymi dôkazmi, ale len listinami a vyjadreniami samotného žalobcu, a teda subjektívnymi „dôkazmi“. Žalovaný zdôrazňuje, že neboli splnené základné zákonné predpoklady na nariadenie sporného neodkladného opatrenia najmä preto, lebo (i) nebola osvedčená existencia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, (ii) nebola osvedčená hrozba ujmy v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ani (iii) nebol dodržaný princíp proporcionality a primeranosti. Preto žalovaný zotrváva na svojom odvolacom návrhu.
5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
6. Žalovaný namieta nesprávny postup súdu prvej inštancie spočívajúci tom, že nebol zo strany súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rozpore s § 331 ods. 1 C.s.p., ako aj žiadne listinné dôkazy, o ktoré žalobca svoje tvrdenia opieral. 6.1. Doručovanie v priebehu civilného procesu z hľadiska jeho účinkov je jedným z najdôležitejších inštitútov. Okamih doručenia písomnosti je rozhodujúcou skutočnosťou pre vznik procesných práv a povinností. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o neodkladnom opatrení dňa 9.11. 2020 a podľa úpravy sudcu (č.l. 74) je možné konštatovať, že súd prvej inštancie nezachoval postup v súlade s ustanovením § 331 ods.1 veta prvá C.s.p., a žalovanému spolu s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia nedoručil aj návrh spolu s prílohami, ktoré tvoria listinné dôkazy, čím je námietka žalovaného vecne dôvodná. 6.2. Avšak, nie každé porušenie ustanovení o civilnom procese bez ďalšieho znamená kvalifikované znemožnenie uskutočňovania strane patriacich procesných práv predstavujúce porušenie právo strany na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.. Predmetné ustanovenie vyžaduje, aby procesné pochybenie súdu dosiahlo takú intenzitu, že tým bude popretý zmysel a účel civilného procesu do tej miery, že proces bude nespravodlivý. Spravodlivosť súdneho procesu spočíva okrem iného v poskytnutí v zásade rovnakého priestoru obom sporovým stranám na uplatňovanie si svojich procesných práv a plnenie si svojich procesných povinností zodpovedajúcich princípu kontradiktórnosti konania a s ním súvisiacimi zásadami rovnosti strán, resp. tzv. rovnosti zbraní. 6.3. Odvolací súd napriek tomu, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa ust. § 331 ods. 1 veta prvá C.s.p., nepovažoval toto pochybenie za tak závažné, že by tým bolo popreté právo žalovaného na spravodlivý proces. V súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porovnaj napr. rozhodnutia sp. zn. 6 Cdo 143/2010, 8 Cdo 71/2016) dôvody návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli vo veľkej miere prevzaté do napadnutého uznesenia, čím mal žalovaný dostatok podkladov pre podanie odvolania. Žalovaný proti uzneseniu súdu prvej inštancie riadny opravný prostriedok podal, t.j. využil právo, ktoré sporový poriadok pre uplatnenie procesného práva protistrany v takom prípade poskytuje. V dôsledku kvalifikovaného odvolania odvolací súd mal možnosť preskúmať vec z hľadiska zákonných kritérií pre nariadenie neodkladného opatrenia, čím je dodržaná zásada rovnosti zbraní.
7. Po vysporiadaní sa s námietkami procesného charakteru pristúpil odvolací súd k vecnému prieskumu správnosti napadnutého uznesenia.
8.1. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8.2. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8.4. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8.5. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8.6. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
8.7. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia založil na tvrdení, že žalovaný doposiaľ prispieva a naďalej šíri na internetových stránkach, kde sú inzerované nehnuteľnosti žalobcu nepravdy, očierňuje ho, založil dva blogy, na ktorom opisuje svoje skúsenosti so žalobcom a snaží sa poškodiť jeho dobré meno, čím sťažuje predaj nehnuteľností a z dôvodu nepravdivých recenzií odstupujú klienti žalobcu od zmlúv, v dôsledku čoho žalobcovi vzniká škoda.
10. Vzhľadom na údajne porušené právo ochrany ktorého sa žalobca domáha, ktorým v danej veci je zásah do dobrej povesti právnickej osoby upravený v § 19b Občianskeho zákonníka, akcentujúc ustálenú súdnu prax, je v tomto štádiu konania (ktorom sa dokazovanie nevykonáva) nevyhnutné vo zvýšenej miere skúmať intenzitu tvrdeného porušenia základného práva na ochranu dobrého mena; a to v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv, keďže k tvrdenému zásahu na dobrú povesť žalobcu dochádza slovným prejavom žalovaného. Najvyššie súdne autority zdôrazňujú pri strete slobody prejavu s právom na ochranu dobrého mena, aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu jednému z týchto práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým a vedie súd k zváženiu, ktorému z týchto kolidujúcich práv poskytne právnu ochranu.
10.1. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vyplýva, že v sporoch o poškodenie dobrej povesti je potrebné posudzovať dve konkurujúce si základné práva, a to právo na slobodu prejavu a právo na ochranu dobrej povesti (pozri napr. rozhodnutie Europapress holding d.o.o. proti Chorvátsku, č. XXXXX/XX z 22.10.2009). Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 212/2007 vyslovil názor, že pri strete práva na ochranu dobrej povesti a práva na slobodu prejavu treba zohľadniť, že sloboda prejavu predstavuje jeden z najdôležitejších základov demokratickej spoločnosti a jednu z hlavných podmienok pokroku a rozvoja každého jednotlivca a preto sa vzťahuje aj na názory nadnesené a zveličujúce a že fyzické i právnické osoby majú v rámci slobody prejavu právo verejne vysvetľovať svoje názory na hospodárenie obchodnej spoločnosti.
11. Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
11.1. Podľa článku 26 ods. 1, 2 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoj názor i slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako je slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.
11.2. Podľa článku 10 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.
12. Odvolací súd viazaný navrhovaným znením neodkladného opatrenia, s prihliadnutím na vyššie cit. judikatúru a právnu úpravu dospel k záveru, že hranice právnej ochrany žalobcu vo vzťahu k slobode prejavu žalovaného neumožňujú, aby bolo v súlade s požiadavkou žalobcu úplne všeobecne, bezbreho, bez bližšej špecifikácie formulovaným petitom uložené žalovanému „zdržať sa šírenia informácií, z ktorých akýmkoľvek spôsobom priamo alebo nepriamo vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému vadné plnenie“, keďže orgány verejnej moci v zásade nie sú ani oprávnené posudzovať správnosť a prípustnosť prejavených názorov. Dôsledkom takéhoto postupu by bolo zavedenie cenzúry, ktorá je v zmysle čl. 26 ods. 3 ústavy vylúčená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 42/09 z 2.6.2009). 12.1. So žalobcom formulovaného petitu možno dosvedčiť, že neoprávnený zásah spočíva v kritike žalovaného o vadnom plnení žalobcu. O kritike všeobecne platí z princípu demokracie vyplývajúca ústavná prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15.12.2009), a je potrebné skúmať, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie danej osoby. V zmysle ustálenej judikatúry je kritika oprávnená vtedy, ak ide o kritiku vecnú, opierajúcu sa o pravdivé skutočnosti a závery, a ak je primeraná formou aj obsahom, v opačnom prípade ide o neoprávnený zásah. 12.2. Či príspevky žalovaného je možné považovať za protiprávne, t.j. celkom zjavne bez skutkového základu (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1511/13 zo dňa 20.5.2014, najmä odsek 33, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 152/08 zo dňa 15.12.2009, najmä odsek 24, ale aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 326/09) bude predmetom dokazovania vo veci samej. Avšak, pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia žalobca neosvedčil, že slovné prejavy žalovaného sú hanlivé, expresívne, urážlivé, teda takej intenzity, ktorá by odôvodňovala uložiť žalovanému výkon slobody prejavu. 13. Pre potreby splnenia podmienok k nariadeniu neodkladného opatrenia súd musí skúmať nielen ochranu toho kto o nariadenie žiada, ale tiež musí rešpektovať aby neprimeraným spôsobom nezasiahol do práv žalovaného na slobodu prejavu, ktorá sa uplatňuje nielen vo vzťahu k informáciám alebo myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo alebo sú považované za neútočné či neutrálne, ale aj vo vzťahu k tým, ktoré urážajú (obťažujú), šokujú či znepokojujú. Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o „demokratickej spoločnosti“ (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 7.12.1976 v prípade Handyside proti Spojenému kráľovstvu). Tento právny názor vychádza z čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4.11.1954 podľa ktorého každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Namiesto domáhania sa zásahu autority do verejnej diskusie príznačného pre nedemokratické režimy v podobe postihu žalovaného obmedzením slobody prejavu za jeho príspevky, má žalobca možnosť reagovať na blog žalovaného a svojou odpoveďou zasiahnuť v zásade rovnaké publikum, ako zasiahol žalovaný a očistiť svojím aktívnym konaním verejnú debatu od nepresností. 14. I keď súd v rámci skúmania podmienok potrebných na nariadenie neodkladného opatrenia neposudzuje vec z hľadiska hmotného práva, bolo v danom prípade potrebné brať do úvahy stret dvoch proti sebe stojacich základných práv garantovaných Ústavou, a to právo na ochranu do dobrej povesti právnickej osoby, proti ktorému stojí právo na slobodu prejavu. Žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiada, aby sa žalovaný zdržal prejavov šírených verejne prostredníctvom internetu o vadnom plnení žalobcu, teda žiada obmedziť slobodu prejavu žalovaného vo všeobecnosti. Takéto obmedzenie nevychádza z princípu proporcionality a žalobcom formulované univerzálne znenie navrhovaného neodkladného opatrenia by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práva žalovaného na slobodu prejavu a práva na informácie zaručené článkom 26 ods. 2 Ústavy SR, pričom z popisu rozhodných okolností požadovaný generálny zásah do slobody prejavu v danom prípade nie je nevyhnutný. 15. Z uvedených dôvodov odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 388 C.s.p. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., ktoré sa v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. primerane použije aj na odvolacie konanie, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutím, ktorým sa končí konanie u odvolacieho súdu, sa rozumie len také rozhodnutie, ktorým sa končí konanie vo veci samej. Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného zo žalobou vo veci samej, nepochybne nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. O trovách odvolacieho konania preto rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o uplatnenom nároku vo veci samej. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p..).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).