Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12C-21-2020.pdf
PDF · 129.51 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Antóniou Svičinovou v spore žalobcov: ad. 1/ T.. O. L., G.Q.. XX.XX.XXXX, K. C. XX, XXX XX P. a ad. 2/ T.. V. L., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XX, XXX XX P., zast. JUDr. Jánom Gallom, bytom Južná 1, 048 01 Rožňava, proti žalovaným: ad. 1/ Bc. Adrián Bartók, nar. 17.08.1987, bytom Jarná 33, 048 01 Rožňava a ad. 2/ Ing. Peter Fabián, nar. 14.09.1978, bytom Alej Antona Kissa 111/6, 048 01 Rožňava, zast. JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom Čučmianska dlhá 21, 048 01 Rožňava, za účasti intervenienta Mesto Rožňava, so sídlom Šafárikova 29, 048 01 Rožňava, IČO: 00 328 758, zast. JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom Čučmianska dlhá 7, 048 01 Rožňava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
III. Intervenientovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.05.2020 domáhali, aby súd určil, že žalobcovia sú bezpodielovými vlastníkmi parciel reg. C KN XXXX/XXX o výmere 122 m2 a č.XXXX/ XXX o výmere 35 m2, zameraných geometrickým plánom č.36 210 161 131/2019, zo dňa 13.11.2019, overený dňa 29.11.2019, z parcely E KN č. XXXX/XXX zapísanej na LV č.XXXX, v k.ú. P., parcely C KN č.XXXX/XXX zapísanej na LV č.XXXX, v k.ú. P. a parcely C KN č.XXXX/XXX zapísanej na LV č.XXXX, v k.ú. P.. Zároveň žiadali, aby súd určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že po nadobudnutí stavebného pozemku v r.1997 postavili rodinný dom na parcele reg. C KN č.XXXX/XXX, ako aj garáž na parc. č. KN č.XXXX/XXX. Patrí im aj parc. č. KN č.XXXX/ XXX. Všetky sú zapísané na LV č.XXXX v k.ú. P.. Získané nehnuteľnosti oplotili trvalým plotom tak, ako to vytýčil pracovník Geodézie Rožňava, ktorého v tom čase požiadali o vytýčenie hraníc. Ohradené parcely až doteraz užívali vo vedomí, že im vlastnícky patria. Do roku 2019 nikto ich neupozornil, že pozemky užívajú nad rámec toho, čo im patrí. Užívali ich pokojne a nerušene vo vedomí, že im vlastnícky patria. V roku 2019 si žalovaní dali vyhotoviť geometrický plán č.36 210 - 131/2019, zo dňa 13.11.2019, ktorým boli zamerané parcely reg. C KN č.XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 122 m2 a KN č.XXXX/XXX, orná pôda o výmere 35 m2. Tieto užívajú od roku 1997 a sú ohradené trvalým plotom podľa vytýčenia hraníc z roku 1997. Parcela reg. C KN č.XXXX/XXX bola vytvorená z parcely reg. E KN č.1845/11, z ktorej bola vzatá výmera 5 m2, z parcely reg. E KN č.XXXX/XXX bola vzatá výmera 53 m2 a sú zapísané na LV č.XXXX, v k.ú. P. ako orná pôda a jej vlastníkom je žalovaný ad.2/ a tiež z parcely reg. C KN č.XXXX/XXX bola vzatá výmera 64 m2, zapísaná na LV č.XXXX, v k.ú. P., ktorej je vlastníkom žalovaný ad. 1. Parcela reg. C KN č.XXXX/XXX bola vytvorená z parcely C KN
č.1866/XXX orná pôda, zapísaná na LV č.XXXX, v k.ú. P., vlastníkom ktorej je žalovaný ad.1. Žalobcovia majú dôvodný právny záujem na tom, aby zosúladili skutočný stav so stavom právnym a preto podali žalobu o určenie vlastníctva ku zameraným parcelám reg. C KN č.XXXX/XXX Q. Č..XXXX/XXX. Sú presvedčení, že dlhodobým pokojným a nerušeným užívaním, na základe oprávnenej držby v zmysle ust. § 129 Občianskeho zákonníka vlastnícke právo nadobudli vydržaním v zmysle ust. § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na svahovitý a kopcovitý terén, na ktorom majú postavený rodinný dom a na pozemky, ktoré si ohradili ešte v r.1997 (na základe vytýčenia hraníc pracovníkom Geodézie Rožňava), im skutočne patria. Podľa ust. § 129 ods.1 Občianskeho zákonníka držiteľ je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. V zmysle tohto ustanovenia oprávnená držba vyžaduje súčasné spojenie dvoch podmienok, a to dobromyseľnosť držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí a danosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam. V ich prípade dobromyseľnosť spočíva v tom, že na základe kúpy stavebného pozemku a neskoršieho vytýčenia hraníc kompetentnou osobou, sporné pozemky užívali vo vedomí, že im vlastnícky patria. Vzhľadom na svahovitý a kopcovitý terén okolo ich domu nevedeli, že užívajú niečo naviac a ani ich nikto na to neupozornil. V tom spočíva aj ich dobromyseľnosť z objektívneho hľadiska. Právnymi predchodcami žalovaných sú Q. V. a Mesto P.. Títo právni predchodcovia žalovaných si nikdy voči nim neuplatňovali vlastnícke právo k vyššie zameraným parcelám. Zrejme tak ako žalobcovia, ani oni nevedeli, že užívajú ich pozemky. Podľa ust.§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť. Sporné pozemky ako oprávnení držitelia užívajú od roku 1997, teda po dobu 22 rokov. Stali sa teda vlastníkmi vyššie zameraných parciel vydržaním.
3. Žalovaní vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.07.2020 uviedli, že v postavení žalovaných sa ocitajú bez svojho zavinenia a mali snahu predmetný spor vyriešiť mimosúdne na základe mimosúdnych jednaní, ktoré žiaľ neskončili dohodou strán sporu. Žalovaný ad. 1/ uvádza, že od žalovaného ad. 2/ nadobudol do svojho výlučného vlastníctva pozemok parcely reg. C č. XXXX/ XXX o výmere 377 m2, orná pôda, katastrálne územie P., za kúpnu cenu 45,00 eur/m2, za účelom budúcej výstavby rodinného domu s úmyslom nadobudnúť susedný pozemok parc. reg. C č. XXXX/XXX o výmere 198 m2 -zastavaná plocha a nádvorie, vo vlastníctve mesta P., v súlade s ust. § 9a ods. 8 písm. e) zákona č. 138/1991 zb. o majetku obcí. V súlade s citovaným zákonným ustanovením bolo povinnosťou žalovaného ad. 1/ nechať vyhotoviť geometrický plán na zameranie predmetu kúpy ako aj znalecký posudok na určenie hodnoty pozemku, ktorý mal v úmysle nadobudnúť. Pri zameraní pozemku autorizovaným geodetom bolo zistené, že žalobcovia ako vlastníci susedných pozemkov parciel reg. C č. XXXX/XXX Q. XXXX/XXX , s rodinným domom so súp.č. XXXX, užívajú susediace pozemky nad rámec svojho vlastníctva. Z geometrického plánu č. 36210161-131/2019 zo dňa 13.11.2019 vyplýva, že na východnej a južnej strane užívajú pozemok o 35 m2, resp. 122 m2, tak ako to vyplýva z novovytvorených parciel č. XXXX/XXX a XXXX/XXX. Kúpnou zmluvou č. 349/2019 zo dňa 18.06.2019 nadobudol žalovaný ad. 1/ od Mesta P. pozemok, v tom čase novovytvorenú parcelu č. XXXX/XXX - zast. plocha s výmerou 198 m2, vytvorenú z parc. č. 1866/649 - zast. plocha s výmerou 335 m2, zapísanej na LV č. XXXX podľa geometrického plánu úradne overeného T.. C. O. dňa 13.11.2018, pod č. 421/2018, za účelom majetkoprávneho vysporiadania nehnuteľností vo vlastníctve kupujúceho - scelenia pozemkov a následnej výstavby rodinného domu za kúpnu cenu 5.940,00 eur. Žalovaný ad. 2/ nadobudol parc.č. XXXX/XXX o výmere 1185 m2 - orná pôda od predávajúcej Q. V. za kúpnu cenu vo výške 45,00 eur/ m2, kúpnou zmluvou zo dňa 15.02.2018. Po vyhotovení geometrického plánu žalovaní oslovili žalobcov pokusom o zmier zo dňa 02.01.2020, kde im ponúkli predaj novovytvorených parciel, ktoré užívajú za nimi nadobúdanú kúpnu cenu za súčasného znášania nákladov na vyhotovený geometrický plán alebo vypratanie pozemkov s posunutím existujúceho oplotenia na ich náklady tak, aby stav skutkový zodpovedal stavu právnemu. Žalobcovia návrh žalovaných neakceptovali s odôvodnením uvádzaným v žalobe. Podľa informácií žalovaných v roku 1997 tak, ako aj v súčasnosti dochádzalo ku geodetickému zameraniu vychádzajúc z geodetických bodov. Ak by aj došlo k posunu v mapových podkladoch, nedošlo by k prepoloteniu pozemku, t.j. k zmene jeho dĺžky a šírky tak, ako to je v posudzovanom prípade. Výmera pozemku žalobcov podľa listu vlastníctva vždy bola a je 609 m2, v skutočnosti však užívajú pozemok o 157 m2 väčší, teda väčší o viac ako 20 %. V prípade žalobcu ad. 1/ sa navyše jedná o osobu odborne znalú, teda uvedený omyl nemohol byť ním, s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, nepostrehnutý. Zo žaloby absentuje, na základe čoho mali byť žalobcovia dobromyseľní. Titulom uchopenia teda nemohla byť kúpa pozemku, pretože tento v rozsahu im nepatriacej výmery nikdy nenadobudli a takýmto nemôže byť ani omyl, že im patrí z titulu nesprávneho zamerania. Titulom nadobúdania nehnuteľností podľa priložených LV bola aj žiadosť č. Z 1700/99 - 1011/99. Žalovaní
predpokladajú, že uvedená žiadosť bola žiadosťou o zápis rodinného domu, ktorej predchádzalo stavebné konanie. V stavebnom konaní a následnom vydaní kolaudačného rozhodnutia pritom museli byť dané podmienky pre umiestnenie stavby, a teda stavebník si musel byť po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku vedomý, že pozemok v ním užívanej výmere je o 157 m2 väčší. Ďalej žalovaní uviedli, že údaje katastra nehnuteľností vrátane katastrálnej mapy sú údaje verejne prístupné. Žalobca ad. 1/ vykonávajúc znaleckú činnosť k týmto údajom bežne pristupoval, a teda objektívne mohol mať vedomosť o nesprávnej výmere užívania jeho pozemku. Dobromyseľnosť, že pozemky užívali nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, bola bez akýchkoľvek pochybností prerušená ďalším nadobúdacím titulom „žiadosť Č. Z 1941/04-284/05“, kedy došlo k zápisu garáže na list vlastníctva. Súčasťou tohto zápisu musel byť geometrický plán, z ktorého musí vyplývať, že hranica pozemku, na ktorom sa nachádza oporný múr, je 2 metre od ich pozemku a nie cez 4 metre ako to z geometrického plánu vyplýva. Navyše to, že tento pozemok, na ktorom je oporný múr postavený, nie je vo vlastníctve mesta, vyplýval z údajov evidencie katastra. Napokon výstavba oporného múru podlieha stavebnému konaniu resp. hláseniu a táto sa nerealizuje súhlasom prednostu mestského úradu.
4. Žalobcovia vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.08.2020 uviedli, že nesúhlasia v tvrdením žalovaných, že neboli dobromyseľní pri užívaní sporných pozemkov, resp. sporných parciel a že si museli byť vedomí, že sporné parcely užívajú neoprávnene. Zdôraznili, že kúpený stavebný pozemok bol svahovitý a kopcovitý. Vynaložili značné náklady na to, aby ho upravili na terajší stav. Kúpený stavebný pozemok si dali zamerať odbornému pracovníkovi Geodézie a na základe tohto zamerania pozemok oplotili a následne až do roku 2019 užívali vo vedomí, že im vlastnícky patrí. Nikto z právnych predchodcov ich neupozornil, že niečo neoprávnene užívajú. Ani samotní žalovaní, predtým ako kúpili aj časť sporných pozemkov, ich na to neupozornili. Žalovaní vo vyjadrení tvrdia, že tvrdenie, že až do roku 2019 ich nikto neupozornil na to, že by pozemky užívali nad rámec toho, čo im patrí, nie je pravdivé. Žiadny dôkaz o tom ani neuviedli. Dobromyseľnosť nemožno spochybňovať tým, že T..L. vykonáva znaleckú činnosť a na základe nej musel si byť vedomý, že užívajú viac ako im patrí. Znaleckú činnosť vykonáva, ale nie v odbore geodézie a kartografie, ale v odbore Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 12/2010 vo vyjadrení žalovaných, je pravdou, že NS SR v ňom konštatuje, že posúdenie, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka. Tiež NS SR uvádza, že treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať na celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti v tom, že mu vec patrí. Dobrá viera sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu titulu vzniku vlastníctva. V danej veci v závislosti s uvedeným rozhodnutím NS SR je potrebné uviesť, že žalobcovia odkúpený pozemok na stavbu rodinného domu si dali zamerať pracovníkom geodézie za účelom jeho oplotenia. O správnosti zamerania a jeho výmery vzhľadom na svahovitý a kopcovitý terén nemali pochybnosti. Takto zameranú nehnuteľnosť pokojne a nerušene užívali od r.1997, teda po dobu viac ako 10 rokov, ktorá je potrebná pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Subjektívne boli presvedčení, že oplotené pozemky užívajú ako vlastné. Toto subjektívne presvedčenie počas celej doby užívania nikto nespochybnil ani nespochybňoval. Preto možno objektívne vyhodnotiť, že žalobcovia ako držitelia v dobrej viere užívali oplotené pozemky. Túto dobrú vieru ako je už aj vyššie uvedené nemožno spochybniť tým, že T..L. vykonáva znaleckú činnosť v oblasti oceňovania nehnuteľnosti. V súvislosti s dobromyseľnosťou držby poukázali na ust. § 130 ods.1 druhá veta Občianskeho zákonníka, kde je uvedené - „pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená" .
5. Žalovaní vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 25.08.2020 uviedli, že pokiaľ sa dobromyseľnosť posudzuje objektívne a nielen ako subjektívny pocit strany sporu, potom z hľadiska objektívneho, osoba vykonávajúca znaleckú činnosť v odbore, v ktorom sa sústavne stretáva s katastrom nehnuteľností, je objektívne spôsobilá chápať údaje zapisované v listoch vlastníctva, katastrálnych mapách a pod., z ktorých mohla byť objektívne vedomá si faktu, že výmera pozemku žalobcov podľa listu vlastníctva vždy bola a je 609 m2, v skutočnosti však užívajú pozemok o 157 m2 väčší.
6. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.03.2021 vstúpil do konania intervenient, ktorý svoj právny záujem na výsledku sporu odvodil od prípadného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného ad. 1/ ako nadobúdateľa sporného pozemku od Mesta P. kúpnou zmluvou č. 349/2019 zo dňa 18.06.2019. Vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 14.04.2021 intervenient uviedol,
že Mesto P. ako predávajúci a žalovaný ad.1/ ako kupujúci uzavreli dňa 18.06.2019 kúpnu zmluvu č. 349/2019. K zmluvnému prevodu dalo súhlas mestské zastupiteľstvo v P. uznesením č. 143/2018 zo dňa 27.09.2018 a uznesením č. 117/2019 zo dňa 30.05.2019. Uvedené úkony boli zákonným spôsobom zverejňované. Mesto P. malo vlastnícky vzťah k predmetu sporu zapísaný na LV č. XXXX, na základe predošlého nadobúdacieho titulu od roku 1994, protokolom eč. 3485/93-94 Z 471/94. Taktiež Mesto P. uzavrelo so žalobcami dňa 01.07.1997 kúpnopredajnú zmluvu č. 35/97 na nehnuteľnosť parcelu CKN č. XXXX/XXX o výmere 780 m2. Hranice uvedenej nehnuteľnosti bez akýchkoľvek pochybností kopírujú hranice nehnuteľnosti CKN č. XXXX/XXX o výmere 609 m2, len jej výmera sa zmenšila o vykonanú zástavbu rodinného domu na odčlenenej parcele XXXX/XXX o výmere 108 m2 a následne zástavbu garáže o odčlenenú parcelu XXXX/XXX o výmere 63 m2. Z geometrického plánu č. 17130964-068/2004 zo dňa 11.08.2004 vyhotoviteľa T.. B. Z. na zameranie garáže na parc.č. XXXX/ XXX a vydanie kolaudačného rozhodnutia je zrejmé, že žalobcovia ani v predmetnom konaní nemohli spĺňať predpoklady tzv. dobromyseľnej držby k predmetu žaloby. Z výkazu výmer geometrického plánu č. 17130964-64/99 na zameranie domu parc.č. XXXX/XXX zo dňa 15.08.1999 je tiež zrejmé, že v rámci žalobného návrhu žalobcami tvrdená dobromyseľnosť nie je podložená titulom nadobudnutia vlastníctva a teda už v roku 1999 nemohla niesť znaky dobromyseľnej držby. V zmysle nadobúdacieho titulu bolo žalobcom zrejmé, že im patrí vlastnícke právo k parcele XXXX/XXX o výmere 780 m2, ktoré užívajú a čokoľvek z priľahlých pozemkov si žalobcovia oplotili nad rozsah tejto výmery a hraníc uvedenej parcely si oplotili bezprávne. Mesto P. o uchopení držby pozemkov vo vlastníctve mesta zo strany žalobcov nemalo vedomosť. Predmetné je zrejmé aj z následne vykonaného prevodu v prospech žalovaného ad. 1/. Dobrá viera žalobcov sa teda nevzťahuje k právnemu dôvodu vzniku vlastníctva, pretože tento sa nijako netýkal nehnuteľností, ktoré sú predmetom žalobného návrhu. Je sporné aj tvrdenie žalobcov o zameraní parcely pracovníkom geodézie za účelom oplotenia. Na predmetné tvrdenie žalobcovia nepredložili ani neoznačili žiaden dôkaz. Pochybnosti o dobromyseľnosti držby žalobcami museli teda vznikať minimálne v čase zamerania rodinného domu súp.č. XXXX v roku 1999 a trvať celý čas po uvedenom zameraní. Mesto P. má za to, že predmetná žaloba žalobcov je v celom rozsahu nedôvodná, navrhuje ju zamietnuť a priznať intervenientovi náhradu trov konania.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa so žalobným návrhom, predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
8. Na pojednávaní konanom dňa 13.05.2021 právny zástupca žalovaných uviedol: Poukazujem na to, že v zmysle podanej žaloby, tzv. titulom uchopenia malo byť geodetické zameranie, teda vytýčenie hraníc v roku 1997. Poukazujem na to, že toto zameranie nebolo v konaní preukázané a teda zostáva len v rovine tvrdenia. Ak by aj došlo k takémuto zameraniu, máme za to, že každé zameranie vychádza z tzv. geodetických bodov. To znamená, že zameraním by nedošlo k zväčšeniu výmery samotného pozemku, ale len k posunu tohto pozemku pri zachovaní výmery určitým smerom. V danom prípade však došlo k zväčšeniu rozsahu užívaného pozemku až o 157 m2. Tiež poukazujem na vyjadrenie právnej zástupkyne intervenienta, kde sa uvádza, čo možno považovať za domnelý titul uchopenia, čo teda geodetické zameranie v danom prípade nie je. V konečnom dôsledku poukazujem na to, že predmetný pozemok bol zameraný geometrickým plánom jednak v roku 1999 a to pri kolaudácii samotnej stavby, kde z geometrického plánu vyplýva, že hranica pozemku od strany oplotenia je v dĺžke cca 2 m, čo vyplýva aj z kvótovaných bodov a nie vo vzdialenosti cca 4 m, tak ako sa reálne užíva. Čiže minimálne uvedeným bol prerušený, v prípade ak nastal, bola prerušená dobromyseľnosť držby. Následne bol vyhotovený geometrický plán v roku 2004, kde opätovne muselo dôjsť k prerušeniu prípadnej dobromyseľnosti držby. Na základe týchto skutočností navrhujeme žalobu zamietnuť a rozhodnúť o náhrade trov konania.
9. Právna zástupkyňa intervenienta na predmetnom pojednávaní uviedla: V celom rozsahu trvá intervenient na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.04.2021. Máme za to, že na mieste obhliadky, ktorá bola vykonaná vlastne pred dvoma dňami, bolo jednoznačne až okom pozorovateľné zväčšenie pozemku v prospech žalobcov a teda nie je možné tvrdiť, že by si žalobcovia uchopenie prípadnej tržby nad rozsah vymeraný geometrickými plánmi teda nemohli všimnúť. Zotrvávame na písomných vyjadreniach a pripájame sa k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaných.
10. Zástupca žalobcov následne uviedol: Pokiaľ ide o zameranie z roku 2004, na ktoré odkazujú právni zástupcovia, treba poznamenať, že týmto zameraním nebola zameraná celá nehnuteľnosť, toto zameranie riešilo len samotný garáž. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť, zdôrazňujem, že hranice boli
zamerané pracovníkom katastra geodézie, na základe tohto zamerania sa postavil plot. Žalobcovia nemali dôvod pochybovať o správnosti zamerania, predovšetkým čo sa týka hranice od chodníka, ktorý je vedľa štátnej cesty, pretože táto hranica korešpondovala s hranicou už suseda, ktorý už mal postavený plot. Pritom ten pozemok, ktorý je od toho chodníka smerom do vnútra pozemku, prakticky nemá podľa nášho názoru žiadnu hodnotu, pretože je svahovitý a ostatná časť pozemku nebola zďaleka v takom stave v akom sa teraz nachádza, pretože v tom čase tam bolo jedno veľké smetisko, nikto sa o tento pozemok nezaujímal, žalobcovia ho upratovali, robili tam úpravy, aby to vyzeralo. Mesto sa vôbec nezaujímalo o tento pozemok, aj keď predávali tento pozemok neboli na mieste samom, ani nikto, jednak právny predchodca žalovaných neupozornil žalobcov, že užívajú niečo naviac. Vzhľadom na ten stav v akom bol tento pozemok, žili v presvedčení, že to zameranie, ktoré im urobil tento pracovník a na základe ktorého si postavili plot, im patrí. Nemali dôvod o tom pochybovať už aj vzhľadom na samotnú dobu pokojného a nerušeného užívania.
11. Žalobca ad. 1/ na predmetnom pojednávaní uviedol: Začali sme stavať po vytýčení pozemku, pozemok nám bol vykolíkovaný, v podstate sme sa napojili na existujúci plot od suseda, ten pozemok vyzeral úplne inak ako vyzerá v súčasnej dobe, bola tam jedna veľká jama, kde keď napršalo, bolo tam plno vody. Navozili sme tam asi 50 tatier zeminy, aby sme to zarovnali. Výstavba oporného múru nepodliehala nijakému ohláseniu alebo povoleniu, museli sme to vykonať rýchlo, pretože nám zatopilo dom, boli to záplavy nepamätám sa presne v roku 2001 alebo 2002. Na ohliadke bol vtedy prednosta, ktorý teda uviedol, že oni s tým nič nevedia urobiť a máme si tam postaviť oporný múr. Všetko sme to hradili z vlastných nákladov. Zamestnanec katastra nám vykolíkoval pozemok, potvrdenie o tom nemám. To, že je pozemok zakreslený v geometrickom pláne inak, ako sme ho užívali, som si nevšimol. Nikto nás neupozornil na to, že užívame väčšiu časť pozemku. Pracujem v realitnej kancelárii ako znalec, vykonávam ohliadky nehnuteľností, ktoré sú predmetom prevodu. Túto prácu vykonávam asi tri roky dozadu, predtým som bol nejaký čas nezamestnaný a predtým som bol vlastníkom a spoločníkom správcovskej spoločnosti SPRAVBYT. V zozname znalcov som bol zapísaný od roku 1989 do roku 2012 alebo 2013.
12. Žalobkyňa ad. 2/ na predmetnom pojednávaní uviedla: lokalita, v ktorej bývame, sa nazýva „Za tehelňou“. V podstate sa tam ťažila hlina na výrobu tehál, bolo to ložisko hliny, preto aj ten pozemok vlastne takto vyzeral, že tam bola jedna obrovská jama, až nami tam bola navozená zemina a našou činnosťou tento pozemok vyzerá tak ako vyzerá a za celé tie roky sa žiaden vlastník priľahlých pozemkov nehlásil k týmto pozemkom, alebo nás nikto neupozornil na to, že užívame niečo naviac. Rovnako čo sa týka aj daňovej povinnosti, samozrejme, že sme ju uhrádzali tak, ako nám to bolo určené v zmysle listu vlastníctva, my sme nevedeli, že užívame niečo na viac. Neviem uviesť, kto vykolíkoval predmetný pozemok, ja som pri tom nebola.
13. Z geometrického plánu č. 36 210 161-131/2019 zo dňa 13.11.2019 vyplýva, že boli zamerané parcely č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 122 m2 a parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 35 m2, ktorých vlastníkom je žalovaný ad. 2/. Z výpisu z katastra nehnuteľností okres P., obec P., katastrálne územie P., z LV č. XXXX vyplýva, že žalobcovia sú vlastníkmi parc.č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 609 m2, parc.č. 1866/690 - zast. plocha a nádvorie o výmere 108 m2, parc.č. XXXX/XXX - zast. plocha a nádvorie o výmere 63 m 2, rodinného domu súp.č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX a garáže súp.č. XXXX na parc.č. XXXX/XXX, titulom kúpnej zmluvy č. 35/97 - V 1505/97-869/97, žiadosťou č. Z 1700/99-1011/99 a žiadosťou č. Z 1941/04-284/05. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že žalovaný ad. 1/ je vlastníkom parc.č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 287 m2, parc.č. XXXX/XXX - zast. plocha a nádvorie o výmere 198 m2 a parc.č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 71 m2, titulom kúpnej zmluvy V-1621/2018-1223/2018 a kúpnej zmluvy č. 349/2019, V 1655/2019-1998/2019. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že žalovaný ad. 2/ je vlastníkom parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 206 m2, parc.č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 225 m2, parc.č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 261 m2, parc.č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1268 m2 a parc.č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 1080 m2, titulom PKV 1437, 1144, 1193,1229 a kúpnou zmluvou V-389/2018-364/2018.
14. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15.02.2018 medzi Q. V. ako predávajúcou a žalovaným ad. 2/ ako kupujúcim vyplýva, že predávajúca predala kupujúcemu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, okres P., obec P., katastrálne územie P., a to parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 206 m2, parc.č. XXXX/XX- orná pôda o výmere 225 m2, parc.č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 261 m2, parc.č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1540 m2 a parc.č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 1185 m2.
15. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 23.07.2018 medzi žalovaným ad. 2/ ako predávajúcim a žalovaným ad. 1/ ako kupujúcim vyplýva, že predávajúci predal kupujúcemu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, okres P., obec P., katastrálne územie P., a to parc.č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 377 m2.
16. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 06.06.2019 medzi Mestom P.Ž. ako predávajúcim a žalovaným ad. 1/ ako kupujúcim vyplýva, že predávajúci predal kupujúcemu novovytvorenú parcelu č. KN C XXXX/XXX - zast. plocha s výmerou 198 m2, ktorá je vytvorená z parc.č. KN C XXXX/XXX - zast. plocha s výmerou 335 m2, zapísanej na LV č. XXXX, okres P., obec P., katastrálne územie P., podľa geometrického plánu úradne overeného T.. C. O. dňa 13.11.2018 pod číslom 421/2018.
17. Z listín predložených Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, tunajšiemu súdu dňa 04.03.2021 vyplýva nasledovné: Žalobcovia podali Katastrálnemu úradu v Košiciach, Správe katastra Rožňava, dňa 17.12.2004 žiadosť o zápis nehnuteľnosti - garáže so skladom do katastra nehnuteľností. K žiadosti bol pripojený geometrický plán č. 17130964-068/2004 zo dňa 11.08.2004, rozhodnutie o určení súpisného čísla XXXX zo dňa 01.12.2004, ktorým Mesto P. určilo súpisné číslo XXXX stavbe postavenej v meste P., na ulici C., na parc. č. KN XXXX/XXX, a je to garáž so skladom pri rodinnom dome. Stavebníkom budovy boli žalobcovia. Ďalej pripojené kolaudačné rozhodnutie zo dňa 12.11.2004, ktorým bolo povolené užívanie stavby garáže so skladom.
18. Z návrhu na vklad zo dňa 13.08.1997 vyplýva, že žalobcovia spolu s Mestom P. podali návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, predmetom ktorého bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, parc.č. XXXX/XXX - zast. plocha o výmere 780 m2. Priložená bola kúpnopredajná zmluva zo dňa 01.07.1997 uzavretá medzi Mestom P. ako predávajúcim a žalobcami ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v kat. území P., parc.č. XXXX/XXX - zast. plocha o výmere 780 m2.
19. Zo žiadosti o zápis nehnuteľnosti zo dňa 11.08.1999 vyplýva, že žalobcovia požiadali o zápis domu do katastra nehnuteľností. Súčasťou žiadosti bol geometrický plán č. 17130964-69/99, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 24.08.1999, ktorým Okresný úrad Rožňava, odbor životného prostredia, povolil užívanie stavby rodinného domu parc.č. XXXX/XXX. Ďalšou súčasťou žiadosti bola listina zo dňa 17.09.1999 o určení súpisného a orientačného čísla pre stavbu postavenú v meste P., na ulici C., súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX, a to rodinný dom na parc. č. XXXX/XXX.
20. Podľa ust. § 129 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
21. Podľa ust. § 130 ods. 1 občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
22. Podľa ust. § 132 ods. 1 občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
23. Podľa ust. § 134 ods. 1 občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
24. Účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci, a tým aj jej skutočným držiteľom.
25. Pri posúdení otázky, či v danom prípade boli splnené podmienky oprávnenej držby vedúce k vydržaniu, nemožno vychádzať len zo skutočnosti, že stav vzniknutý v dôsledku uchopenia držby nebol v súlade s údajmi uvedenými v pozemkovej knihe, príp. v inej verejnej knihe, o ktorých sa držiteľ
nepresvedčil. Je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená (uznesenie NS ČR z 21.09.2005 sp.zn. 22Cdo/1703/2005).
26. Základnou podmienkou vydržania je držba veci, pričom môže ísť len o oprávnenú držbu. Oprávnenosť držby sa posudzuje so zreteľom na ust. § 130 ods. 1 OZ, t.j. držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Držba nie je oprávnená, ak držiteľ nie je v tomto zmysle dobromyseľný. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy ohodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka (rozsudok NS ČR z 27.04.2006 sp.zn. 22Cdo/984/2006).
27. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, teda, že je jej vlastníkom, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Aj keď je držiteľ subjektívne presvedčený o svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, pokiaľ mu sú alebo musia byť známe skutočnosti, z ktorých by pri zachovaní obvyklej opatrnosti musel spoznať, že nie je subjektom práva, o ktorého vydržanie ide.
28. Oprávnená držba môže spočívať v omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba nemôže spočívať v takom omyle držiteľa, ktorému sa tento mohol pri bežnej opatrnosti vyhnúť. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Omyl je ospravedlniteľný, ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať.
29. Dobromyseľnosť držiteľa musí trvať po celú zákonom predpísanú dobu potrebnú na vydržanie. V prípade, že v priebehu tejto doby držiteľ dobrú vieru stratí (napr. tým, že zistí, že mu podľa všetkého vec právom nepatrí), dôjde k prerušeniu vydržacej doby. Súkromné právo tu vychádza zo zásady, že ak sa držiteľ v priebehu vydržacej doby stane zlomyseľným držiteľom, stráca všetky výhody oprávnenej držby. To má za následok, že držiteľ vec nemôže potom nadobudnúť do vlastníctva vydržaním.
30. Pri hodnotení dobrej viery je vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať, počas celej vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec podľa práva patrí (rozsudok NS ČR zo dňa 07.05.2002 sp.zn. 22Cdo/1843/2000).
31. Súd vykonal aj ohliadku predmetných nehnuteľností dňa 11.05.2021. Z vykonanej ohliadky, aj zo všetkých geometrických plánov vyššie uvedených už voľným okom je viditeľné, že nehnuteľnosť, tak ako ju užívajú žalobcovia, nie je totožná s tým, ako je zakreslená. Každý prípad je potrebné posúdiť individuálne. Žalobcovia síce tvrdia, že pozemok im vykolíkoval pracovník katastra, avšak o tomto svojom tvrdení nemajú žiaden dôkaz. Rovnako tak sa tento dôkaz nevyskytuje ani v listinách predložených katastrom nehnuteľností. S prihliadnutím na zamestnanie žalobcu ad. 1/, na to, že dlhé roky vykonával činnosť znalca, aj keď v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, na jeho odborné vedomosti a znalosti v tejto oblasti, nemôže mať súd za to, že žalobca ad. 1/ nemal pochybnosti o existencii svojho práva. Už v roku 1999, kedy žalobcovia žiadali o zápis domu do katastra nehnuteľností bolo z pripojeného geometrického plánu zjavné, že predmetný pozemok, tak ako ho užívajú žalobcovia, nie je totožný s nákresom v geometrickom pláne č. 17130964-69/99. Žalobcovi ad. 1/ pri zachovaní obvyklej opatrnosti (vzhľadom na jeho vedomosti a znalosti) muselo byť známe, že nie je subjektom práva, o ktorého vydržanie ide. Už v roku 1999 sa podľa názoru súdu stali žalobcovia zlomyseľnými držiteľmi, a teda stratili všetky výhody oprávnenej držby. Žalobca ad. 1/ aj v súčasnosti pracuje v realitnej kancelárii ako znalec a vykonáva ohliadky nehnuteľností. Súd je toho názoru, že žalobcovia minimálne od roku 1999, resp. od roku 2004 (kedy bol vyhotovený ďalší geometrický plán za účelom zapísania garáže do katastra nehnuteľností) museli mať dôvodné pochybnosti o tom, že
im nehnuteľnosť patrí v takom rozsahu ako ju užívajú. Preto v zmysle vyššie uvedeného súd žalobu zamietol.
32. Podľa ust. § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“), výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Súd nepriznal stranám sporu ani intervenientovi právo na náhradu trov konania z nasledovných dôvodov. Po prvé, sú to povaha a okolnosti sporu. Keďže ide o susedské vzťahy, ktoré sú už beztak narušené, súd týmto rozhodnutím chcel prispieť k zmierlivému riešeniu medzi stranami a nevyvolávať medzi nimi ďalšie spory aj s prihliadnutím na to, že žalovaný ad. 1/ mieni na svojich nehnuteľnostiach stavať rodinný dom, a teda stanú sa so žalobcami susedmi. Jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa také rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť a aby neodporovalo dobrým mravom. Napriek tomu, že žalobcovia neboli dobromyseľnými držiteľmi, celé roky sa o svoje nehnuteľnosti starali, zveľaďovali ich, stálo ich to nemalé úsilie a financie. Museli si postaviť oporný múr, aby nedochádzalo k zaplavovaniu ich nehnuteľnosti, pozemok museli vyrovnať a za tým účelom tam navoziť množstvá zeminy. Susedný pozemok v súčasnosti patriaci žalovanému ad. 1/, žalobca pravidelne kosil. Priznanie nároku na náhradu trov žalovaným ako aj intervenientovi by v tomto prípade bolo podľa názoru súdu neprimerane tvrdé. Ako je uvedené v rozhodnutí NS SR sp.zn. 6M Cdo 5/2011, predmetné ust. § 150 ods. 1 O.s.p. (teraz ust. § 257 CSP) umožňuje presadiť aplikáciu ust. § 1 O.s.p. (teraz najmä čl. 2 ods. 1 a čl. 5 CSP), zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Súd chcel týmto rozhodnutím prispieť k tomu, aby sa strany sporu snažili vyriešiť spory medzi sebou zmierlivou cestou a nevyvolávať medzi nimi ďalšie spory s prihliadnutím na susedské vzťahy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rožňava písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.