Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-43-2019.pdf
PDF · 193.34 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/43/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu DOMUS Group s.r.o., so sídlom Hniezdne 367, 065 01 Hniezdne, IČO: 48 248 274, zastúpeného konateľom Petrom Matfiakom, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. mája 2019 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Obsah administratívneho spisu
1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad, zo dňa 28.01.2019 č. XXXXXXXXX/XXX, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 28 000 eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2017, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 39 581,42 eur na sumu 11 581,42 eur daňovému subjektu - žalobcovi spoločnosti DOMUS Group, s.r.o., Hniezdne 367, potvrdil.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na odvolanie daňovému subjektu voči prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom uviedol daňový subjekt totožné dôvody, ako na aké poukázal v žalobe. Pritom daňový subjekt odôvodnil odvolanie v prvom rade tým, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Podľa neho správca dane nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, konkrétne § 3 ods. 1 až 9 ako aj § 24 Daňového poriadku. Okrem príslušných ustanovení Daňového poriadku poukázal daňový subjekt v odvolaní na viaceré rozhodnutia tak krajských súdov, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí českej judikatúry. V odvolaní poukázal konkrétne na Zápisnicu o ústnom pojednávaní s M. Z., ktorý sa pred správcom dane vyjadril o obchode s P. Y. a následne o sprostredkovaní obchodu pre DOMUS Group s.r.o. Daňový subjekt sa domnieva, že týmto vyhlásením M. Z. mal správca dane preukázané, že došlo k stretnutiu s
P. v Holandsku z podnetu M. Z., ktorý dohodol stretnutie W. O. a P. Y.. Daňový subjekt namietal postup správcu dane jednak pri vyhodnotení uvedenej výpovede ako aj nesprávnej interpretácii vyjadrení M. Z. k činnosti spoločnosti Contax Sk s.r.o. ako aj k tomu, že nepostupoval správca dane podľa príslušných ustanovení Daňového poriadku, keď nemohol byť daňový subjekt pri vypočutí konateľa spoločnosti Contax Sk, s.r.o. M. Z. a tomuto nemohol klásť otázky. Daňový subjekt poukázal na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, keď v rámci prerokovania pripomienok k protokolu trval na doplnení dokazovania výsluchom svedka P. Y., ako aj výsluchu tlmočníčky a overením toho, či P. Y. bol projektovým manažérom spoločnosti Diner Concepts. Správca dane nevykonal, ani sa nezaoberal uvedenými návrhmi. Ďalej v odvolaní poukázal na to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považuje za nepreskúmateľné pre jeho neúplnosť a domnieva sa, že správca dane postupoval v rozpore so zákonom a porušil jeho práva ako daňového subjektu, keď vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne zistil skutkový stav. Právne a skutkové závery správcu dane považoval daňový subjekt za tendenčné v snahe obhájiť správnosť samotného vydaného rozhodnutia. Na základe uvedeného žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.
3. Finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a zistil tento skutkový stav. Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu DOMUS Group s.r.o., C. XXX daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017 podľa § 46 ods. 2 Daňového poriadku. Kontrolou zistil porušenie zákonných ustanovení pri odpočítaní dane z faktúry č. XXXXX/XX/XXX zo dňa 12.12.2017 od dodávateľa Contax Sk, s.r.o., Z. hrdinov XXX, XXX XX Z., ktorá bola vyhotovená na základe rámcovej zmluvy o sprostredkovaní v celkovej hodnote 168 000 eur, z toho základ dane 140 000 eur, daň z pridanej hodnoty 20 % vo výške 28 000 eur. Správca dane v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. overoval tento zdaniteľný obchod a oprávnenosť nároku na odpočítanie dane z uvedenej faktúry. Predmetom uvedenej rámcovej zmluvy je záväzok sprostredkovateľa spoločnosti Contax Sk, s.r.o., že bude vyvíjať po dojednanú dobu činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca DOMUS Group, s.r.o. príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu, predmetom ktorej sú stavebné práce v zahraničí. Dodávateľom tejto zmluvy - činnosti sprostredkovania bola firma Contax Sk, s.r.o. Svidník, kde zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie. Konateľ M. Z. prítomný pri miestnom zisťovaní predložil doklady a podal vysvetlenie k obchodnému vzťahu so spoločnosťou DOMUS Group s.r.o. a podľa jeho vyjadrenia predmetom sprostredkovateľskej činnosti pred DOMUS Group s.r.o. sú stavené zákazky v zahraničí. Zákazky sprostredkoval osobne on na základe toho, že konateľa DOMUS Group s.r.o. W. O. pozná dlhšie a preto mu ponúkol spoluprácu na stavebné práce v Holandsku. Spoločnosť Contax Sk, s.r.o. pôsobila prevažne vo Francúzsku a v Holandsku. Pre klienta, ktorého zastupoval T. S. a ten sprostredkoval kontakt v Holandsku na P. Y.. Tento pán bol sprostredkovateľom spoločnosti Contax Sk, s.r.o. pre Holandský trh a sprostredkoval zákazky. S pánom Y. sa stretli osobne v Holandsku pred uzatvorením zmluvy so spoločnosťou DOMUS Group s.r.o., kde komunikovali prostredníctvom tlmočníčky. Spoločnosť Contax Sk, s.r.o. s pánom Y. nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu ani dohodu, nie je ani jej zamestnancom. Následne konkrétne zákazky pre jednotlivých odberateľov už riešil pán O. s pánom Y.. Pri miestnom zisťovaní predložil pán Z. predloženú faktúru pre DOMUS Group s.r.o. a podklady k nej a to zoznam zákaziek za rok 2017, ktoré boli sprostredkované touto spoločnosťou pre pána Y.. Správca dane tiež požiadal pána Z., aby uviedol náklady spojené s týmto sprostredkovaním zákaziek podľa predloženej prílohy. Žiadne konkrétne náklady pán Z. vyčísliť nevedel, náklady vo všeobecnosti tvoria všetky jeho zahraničné cesty týkajúce sa celej činnosti spoločnosti. Dôkazy na preukázanie sprostredkovania na požiadanie správcu dane predložené neboli. Konateľ pán Z. uviedol, že má k dispozícii iba faktúru, ktorú zaúčtoval v účtovníctve a daň priznal v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie.
4. Správca dane na základe predloženého zoznamu zákaziek, resp. odberateľov v Holandsku vybral dvoch, u ktorých prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR požiadal holandskú finančnú správu o preverenie obchodných vzťahov medzi kontrolovaným daňovým subjektom a jeho holandskými obchodnými partnermi Diner Concepts Rotterdam BV a CARE COSMETICS B.V., M. XXX, W., Holandsko. Z dôvodu zaslania žiadosti správca dane kontrolu prerušil rozhodnutím zo dňa 17.05.2018. Keď boli správcovi dane doručené dve samostatné odpovede z preverenia jednotlivých odberateľov v Holandsku, bolo opätovne pokračované v daňovej kontrole. V odpovedi k odberateľovi CARE COSMETICS B.V. sa uvádza, že tento daňovník vykonal demolačné práce v roku 2016 a renováciu v roku 2017 daňovníkom
DOMUS Group s.r.o. na obchodných priestoroch v Holandsku. CARE COSMETICS B.V. objednala koordináciu renovačného projektu pre holandskú spoločnosť D/Dock B.V. a jeho kontaktnou osobou bol projektový manažér S. van der Plas. Tento pán uviedol, že DOMUS Group s.r.o. uskutočnila objednávku u D/Dock B.V. a DOMUS Group s.r.o. bola vybraná na renováciu a kontaktnou osobou bol pán A. O.. Zmluva s číslom R./NL - XXXX/XX/XX, ktorá bola priložená k žiadosti pre holandskú finančnú správu, je pre spoločnosť CARE COSMETICS B.V. neznáma. Podpis na zmluve je pána G., riaditeľa CARE COSMETICS B.V. a záver tejto odpovede znie, že CARE COSMETICS B.V. objednala koordináciu renovačných prác pre D/Dock B.V., a preto spoločnosť nebola zapojená do vzniku kontaktov s DOMUS Group s.r.o. V odpovedi k druhému preverovanému holandskému subjektu holandská finančná správa uviedla, že šetrenie bolo vykonané u Dinner Concepts Rotterdam BV v centrálnom manažmente na A. XX v F.. Informácie poskytol J. B.. Spoločnosť DOMUS Group s.r.o. vykonala pre Dinner Concepts BV renovačné práce v roku 2017 v reštaurácii na adrese J. XXX v F.. Dinner Concepts Rotterdam BV prišiel do kontaktu s DOMUS Group s.r.o. cez jeho sieť kontaktov. Objednávka bola uskutočnená na základe nákladov po koordinácii dvoch riaditeľov Dinner Concepts Rotterdam BV, na základe návštev a plánu. Kontaktnými osobami v mene DOMUS Group s.r.o. boli A. a W. O.. Zmluva o stavebnej renovácii bola vydaná v dvoch jazykoch. V účtovníctve Dinner Concepts Rotterdam BV sa nachádzajú faktúry za uvedené aktivity. Záver tento správy, ktorý ukázal šetrenie v Holandsku znie: „Dinner Concepts Rotterdam BV a DOMUS Group s.r.o. uzavreli zmluvu na renovačné práce bez zapojenia tretej strany.“
5. Pri ústnom pojednávaní dňa 02.08.2019 oboznámil správca dane daňový subjekt so skutočnosťami zistenými pri kontrole a súčasne ho oboznámil s pochybnosťami o pravdivosti ním predložených dokladov ku kontrole, najmä faktúre č. XXXXX/XX/XXX zo dňa 12.12.2017 od dodávateľa Contax Sk, s.r.o. za sprostredkovanie zákaziek v zahraničí. Uvedené pochybnosti vyplývajú zo záverov šetrení, ktoré vykonala holandská finančná správa a vyjadrila jednoznačný záver, že obchodné kontakty medzi DOMUS Group s.r.o. a preverovanými holandskými daňovníkmi vznikli bez zapojenia tretích osôb. Daňový subjekt si vyžiadal 20-dňovú lehotu na svoje vyjadrenie a predloženie dôkazov. Správca dane vyhodnotil predložené pripomienky a námietky ako neopodstatnené, keďže daňový subjekt ničím relevantným pochybnosti správcu dane nevyvrátil. Na základe tohto správca dane konštatoval, že daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok, aby si mohol uplatniť nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.. Svoje tvrdenie o nesplnení podmienok na odpočítanie dane podložil závermi od holandskej finančnej správy, ktorá uviedla, že preverované holandské spoločnosti boli pre kontrolovaný daňový subjekt priamymi obchodnými partnermi bez zapojenia tretích strán. Daňový subjekt teda neuniesol ťarchu svojho dôkazného bremena a nevyvrátil vzniknuté pochybnosti o tomto nároku na odpočítanie dane. Naopak, správca dane svoje tvrdenie o tom, že nárok na odpočítanie nevznikol, preukázal zisteniami, ktoré potvrdila holandská finančná správa. Na základe výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2017 vypracoval správca dane Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.09.2018, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie zaslal splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu, tento podal v stanovenej lehote vyjadrenie, ktoré bolo spolu s daňovým subjektom prerokované na ústnom pojednávaní 16.01.2019, kde správca dane konštatoval, že trvá na svojom stanovisku uvedenom v protokole, pretože má jednoznačné dôkazy, na základe ktorých nepriznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie z faktúry od dodávateľa Contax Sk, s.r.o. za sprostredkovanie, ktoré nebolo preukázané. Následne správca dane vo vyrubovacom konaní podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku vydal rozhodnutie z 28.01.2019 č. XXXXXXXXX/XXXX, ktoré bolo napadnuté zo strany daňového subjektu odvolaním.
6. Žalovaný ako odvolací orgán citoval príslušné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z., ako aj Daňového poriadku. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj spisového materiálu a po oboznámení sa s námietkami daňového subjektu konštatoval, že v kontrolovanom zdaňovacom období december 2017 daňový subjekt deklaroval prijatie služieb od spoločnosti Contax Sk, s.r.o. na základe zmluvy o sprostredkovaní a uplatnil si odpočítanie dane vo výške 28 000 eur. Poukázal na zákonnú úpravu ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 ako aj §51 zákona č. 222/2004 Z. z. a v súlade s ustanovením § 24 Daňového poriadku postupoval správca dane v daňovej kontrole. Správca dane využil zákonné prostriedky, ktorými objasňoval okolnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, vykonal miestne zisťovanie u dodávateľa Contax Sk, s.r.o. za prítomnosti konateľa M. Z.. Dodávateľ ako aj kontrolovaný daňový subjekt predložil k uskutočnenému obchodu iba vystavenú faktúru, jej prílohu a rámcovú zmluvu o sprostredkovaní. K nákladom, ktoré
súviseli s dodaním tejto služby nevedel preukázať nič, uviedol iba vyjadrenie, že všetky jeho zahraničné cesty týkajúce sa celej činnosti tejto spoločnosti tvoria náklady. Odvolací orgán je toho názoru, že dodaná služba v celkovej hodnote 168 000 eur si vyžaduje primerané náklady spojené s jej uskutočnením, čo však dodávateľ nevedel preukázať. Daňový subjekt k tomuto úkonu správcu dane namieta, že kontrolovaný daňový subjekt o ňom nebol upovedomený, nebol pri ňom prítomný a nemohol svedkovi klásť otázky. Podľa daňového subjektu má takýto dôkaz povahu nezákonne získaného dôkazu, na ktorý nemôže správca dane vo svojich záveroch prihliadať.
7. Odvolací orgán je toho názoru, že správca dane nepochybil. Vykonal u dodávateľa miestne zisťovanie, pri ktorom bol prítomný konateľ M. Z.. Dôvodom vykonania miestneho zisťovania nebolo vypočúvanie svedka, konateľ nebol písomne upovedomený o tom, že bude vypočúvaný ako svedok. Správca dane pri miestnom zisťovaní preveroval skutočnosti, za akých dodávateľ uskutočnil svoje dodanie pre odberateľa DOMUS Sk, s.r.o. Požiadal o predloženie dokladov a všetkého, čo s daným obchodom súviselo. Prítomný konateľ podal svoje vyjadrenie k obchodu a správca dane toto vyjadrenie zaznamenal do zápisnice o miestnom zisťovaní. Správca dane pred začatím výkonu miestneho zisťovania nemôže a nevie predpokladať jeho priebeh, teda ani to, či sa bude niekto z prítomných k zisťovaným skutočnostiam vyjadrovať, alebo či predloží iba potrebné doklady. Správca dane postupoval v súlade s § 39 ods. 1 Daňového poriadku a do zápisnice o miestnom zisťovaní zaznamenal vysvetlenie, ktoré podal prítomný M. Z.. Postupoval podľa §24 ods. 4 Daňového poriadku, keď zápisnicu o miestnom zisťovaní použil ako dôkaz, keďže podľa uvedeného ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetko, čo prispeje k zisteniu a objasneniu rozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane. Bolo by nesprávne, ak by správca dane vyjadrenie pána Z. nezaznamenal, nebral do úvahy a nezaoberal sa ním. Uvedené zistenie bolo získané zákonným spôsobom a preto ho správca dane považuje za dôkaz, ktorý použil vo svojich záveroch. Keďže v rámci miestneho zisťovania nebola vykonaná svedecká výpoveď, o ktorej by svedok vopred bol upovedomený, ani kontrolovaný daňový subjekt o tomto upovedomený nebol. Daňovému subjektu nebolo upreté právo klásť svedkovi otázky, keďže výpoveď svedka sa neuskutočnila. Uskutočnilo sa miestne zisťovanie u iného daňového subjektu a pri ňom nemá právo byť prítomný. Správca dane pri tom vychádzal aj zo skutočnosti, že uskutočnená svedecká výpoveď za účasti kontrolovaného daňového subjektu by nebola rozhodujúcim dôkazom o službách sprostredkovania, keďže v tom čase už disponoval relevantnými dôkazmi. Odvolací orgán preto považuje poukazovanie odvolávajúceho sa na rozsudky v súvislosti so svedkom za neopodstatnené.
8. Zo strany daňového subjektu neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie deklarovaných služieb. Správca dane preto preveroval, či zákazky kontrolovaného daňového subjektu boli uskutočnené za účasti tretej osoby - sprostredkovateľa. Zo zoznamu zákaziek podľa prílohy k faktúre č. XXXXX/XX/XXX vybral dvoch odberateľov a prostredníctvom holandskej finančnej správy preveroval, či do kontaktu medzi objednávateľmi a dodávateľom vstúpila aj tretia osoba, konkrétne Contax Sk, s.r.o. Správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii na preverenie odberateľa Diner Concepts Rotterdam a druhú žiadosť na preverenie odberateľa CARE COSMETICS B.V. Dordrecht. Správca dane v oboch prípadoch požiadal preveriť, ako došlo k nadviazaniu obchodného vzťahu s uvedenými holandskými spoločnosťami a kontrolovaným subjektom DOMUS Group, s.r.o., kto konkrétne za tieto spoločnosti vystupoval a či na uzatvorení zákaziek sa podieľala aj iná osoba. Holandská finančná správa po preverení poskytla dve samostatné odpovede, podľa ktorých v oboch prípadoch boli uzatvorené zmluvy medzi holandskými daňovými subjektmi a DOMUS Group, s.r.o. bez zapojenia tretej strany. Správca dane poskytnuté zistenia prijal, akceptoval, nemal dôvod o nich pochybovať. Daňový subjekt v tejto súvislosti namieta, že vykonaným dokazovaním v rámci medzinárodnej výmeny informácií boli vypočuté osoby oprávnené konať za obchodné spoločnosti CARE COSMETICS B.V. a Diner Concepts Rotterdam BV, avšak kontrolovanému daňovému subjektu bolo odopreté právo zúčastniť sa výsluchu svedkov a klásť im otázky. Odvolací orgán k tejto námietke uviedol, že správca dane v žiadostiach, ktoré zaslal do Holandska, nepožadoval vypočúvať svedkov jednak preto, že mu nie je známy zákon holandskej finančnej správy, t. j. aké zákonné možnosti v tejto oblasti platia v Holandsku a tiež preto, že je na zvážení dopytovanej strany, aký spôsob preverenia zvolí. Z tohto dôvodu sa správca dane možnosťou svedeckej výpovede nezaoberal. Holandská finančná správa použila podľa svojho uváženia vhodný spôsob preverenia a výsledok oznámila dopytovanému slovenskému správcovi dane. Pre správcu dane bol rozhodujúci a podstatný záver preverenia, nie spôsob, akým ho dožiadaný orgán dosiahol. Záver je uvedený zrozumiteľne a bez akýchkoľvek pochybností - tretie strany do zmluvného vzťahu medzi preverovanými holandskými daňovými subjektami a spoločnosťou DOMUS Group s.r.o. zapojené neboli. Tieto závery
holandskej finančnej správy majú povahu dôkazov s vysokým stupňom spoľahlivosti a správca dane ich rešpektoval a nespochybňoval, lebo na to nemal žiadny dôvod. S takýmto záverom sa stotožnil aj odvolací orgán.
9. Žalovaný poukázal aj na to, že daňový subjekt argumentoval, že v odpovedi na medzinárodnú výmenu informácii bolo vyslovene uvedené, že spoločnosť CARE COSMETICS B.V. si dala zabezpečiť služby cez spoločnosť D/Dock B.V., a preto nebola zapojená do vzniku kontaktov s DOMUS Group s.r.o. Podľa neho, z tejto odpovede jednoznačne vyplýva, že dopytovaný holandský subjekt poukázal na to, že na uzatvorenie zmluvy s DOMUS Group s.r.o. sa zúčastňovala tretia osoba a preto mal správca dane dopytovať holandskú finančnú správu, lebo nie je vylúčené, že spoločnosť mala zmluvný vzťah s osobou P.. K tomuto odvolací orgán uviedol, že daňový subjekt nesprávne chápe, akú úlohu mala zohrať tretia strana Contax Sk, s.r.o. Podľa uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní mala táto spoločnosť vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby DOMUS Group s.r.o. mal príležitosti uzavrieť s treťou osobou zmluvu na stavebné zákazky v zahraničí. Ak si CARE COSMETICS B.V. podľa odpovede zabezpečila tieto služby cez spoločnosť D/Dock B.V., vylučuje to možnosť, aby sprostredkovateľom bol Contax Sk, s.r.o. V tomto ponímaní znie odpoveď holandskej daňovej správy, že neboli zapojené tretie osoby, ktoré boli preverované a to Contax Sk, s.r.o. Tu uvádza odvolací orgán inú podstatnú skutočnosť, holandská finančná správa vo svojej odpovedi poskytla aj doklady získané od holandského daňového subjektu, konkrétne ide o faktúru č. T z 30.11.2016 za búracie práce, ktoré vykonal DOMUS Group s.r.o. pre CARE COSMETICS B.V. Zmluva o sprostredkovaní stavebných zákaziek bola podpísaná dňa 01.12.2016, z čoho vyplýva, že búracie práce, ktoré boli fakturované 30.11.2016 museli byť vykonané minimálne v mesiaci november 2016, t. j. pred uzatvorením zmluvy o sprostredkovaní a tu je namieste logický záver, že DOMUS Group s.r.o. mal kontakt s CARE COSMETICS B.V. ešte pred uzatvorením zmluvy o sprostredkovaní s Contax Sk, s.r.o. Aj preto správca dane nemal dôvod požadovať vypočúvanie pána Y., keďže tento nemal žiadny obchodný ani pracovnoprávny vzťah so spoločnosťou Contax Sk, s.r.o. a účasť tejto osoby na preverovaní obchodných vzťahov nebola spomenutá holandskými spoločnosťami ani žiadnym dôkazom preukázaná.
10. Čo sa týka kontaktu pána Colina so spoločnosťou Contax Sk, s.r.o., odvolávajúci sa namietal voči postupu správcu dane, ktorý kládol počas celého dokazovania dôraz na to, že zmluva, resp. dohoda medzi týmito dvoma stranami nebola písomná, pritom v obchodnom vzťahu nie je zákonom ustanovená povinnosť uzatvorenie zmluvy písomnou formou. I keď tento nepreukázaný zmluvný vzťah nezohráva úlohu pri dokazovaní, žalovaný súhlasí s tým, že uzatvorenie zmluvy alebo dohody umožňuje zákon aj ústnou formou. Pritom poukázal na Občiansky zákonník. Musí však spĺňať náležitosti právneho úkonu, ktorým sú okrem iného zrozumiteľnosť a určitosť. Mala by byť záväzné pre tých, ktorí ju uzavreli a dohodnuté plnenie možno vymáhať samozrejme za predpokladu, že je možné preukázať obsah tejto dohody. Aj preto v prípade obchodných vzťahov, navyše za účasti tlmočníka, keď obe zmluvné strany nepoužívajú rovnaký jazyk, je vhodné uzatvárať zmluvy a dohody písomne. V tomto prípade odvolávajúci sa nemá čím preukázať existenciu ústnej dohody, ktorá podľa neho mala v dokazovaní svoj význam.
11. Odvolávajúci sa ďalej poukázal na skutočnosť, že správca dane preveril iba dvoch z množstva asi 40 zmluvných vzťahov, pričom správca dane pri kontrole postupoval v zmysle § 3 Daňového poriadku. V tomto prípade nebolo možné ani vhodné preverovať všetky uvedené zmluvné vzťahy, ak by boli preverované zmluvné vzťahy uzavreté v súlade so zmluvou o sprostredkovaní, preukázala by sa pravdivosť zmluvy o sprostredkovaní už pri týchto dvoch, ktoré boli preverené. Kontrolovaný daňový subjekt podľa žalovaného predložil ako dôkaz o dodaní služieb sprostredkovania iba vyhotovenú faktúru s prílohou, ktorú tvorí zoznam zákaziek za rok 2017. Dodávateľ, ktorý túto faktúru vystavil v celkovej hodnote 168 000 eur, nevedel preukázať žiadne náklady, ktoré vynaložil na sprostredkovateľské služby a nepreukázal, v čom spočívala jeho činnosť ako sprostredkovateľa. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odzrkadľujú skutočnosť. Ak daňový subjekt sám nie je schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený osobou uvedenou na faktúre, neuniesol dôkazné bremeno. Daňový subjekt svoje tvrdenie o zdaniteľnom obchode ničím nepreukázal a správca dane získal dôkazy, že tretia strana Contax Sk, s.r.o. ako sprostredkovateľ nebola zúčastnená na obchodných vzťahoch kontrolovaného daňového subjektu s holandskými obchodnými spoločnosťami. Tento záver správcu dane, že k sprostredkovaniu stavebných zákaziek treťou stranou nedošlo, potvrdila aj holandská finančná správa. Dodávateľovi Contax Sk, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona čo DPH a daňová povinnosť mu vznikla dni z titulu dodania služby, ale z titulu jej uvedenia na faktúre v zmysle §
69 ods. 5 zákona o DPH. V tomto prípade právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, preto nevznikol kontrolovanému daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane. Daňový subjekt tieto tvrdenia správcu dane ničím nevyvrátil. Správca dane získané dôkazy podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku vyhodnotil v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku, prihliadal pritom na všetko, čo vyšlo najavo a súčasne aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa svojej úvahy s prihliadnutím na povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Odvolací orgán konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodania služby v rozpore s § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2 zákona o dani z pridanej hodnoty.
II.
Žalobné dôvody
12. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného, pritom podľa neho správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR ako odvolacieho orgánu je nezákonné, pretože žalobca ako daňový subjekt bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Žalobca argumentoval v prvom rade tým, že správca dane ako podklad predmetného protokolu použil ako dôkaz Zápisnicu o miestnom zisťovaní spísanú s M. Z., z obsahu ktorej je zrejmé, že kládol tejto osobe otázky za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov s poukazom na § 25 ods. 1 Daňového poriadku. Žalovaný sa s námietkou žalobcu vysporiadal tak, že súhlasil s konaním správcu dane, pričom správca dane pred začatím výkonu miestneho zisťovania podľa žalovaného nemôže a nevie predpokladať jeho priebeh, teda ani to, či sa bude niekto z prítomných zisťovaných k skutočnostiam vyjadrovať, alebo či predloží iné potrebné doklady. O predmetnom úkone nebol žalobca ako daňový subjekt upovedomený a pri ňom prítomný, v dôsledku čoho nemal možnosť svedkom klásť otázky. Žalobca poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 21S/124/2012, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Českých Budějoviciach z 28.januára 1998 sp. zn.: 10Ca 371/97.
13. Podľa žalobcu žalovaný v predmetnom rozhodnutí k vyššie uvedeným námietkam žalobcu uviedol, že vyjadrenie daňového subjektu, ktoré objasňuje skutočnosti, ktoré sú predmetom miestneho zisťovania, nemá charakter výpovede svedka. Žalobca má za preukázané, že vyššie uvedený dôkaz slúžil ako podklad rozhodnutia a záverov v ňom uvedených a skutočnosti zistené pri predmetnom miestnom zisťovaní, v rámci ktorého bol vykonaný výsluch svedka, keby bolo kontrolovanému daňovému subjektu odopreté právo byť prítomný a klásť svedkovi otázky, mohli mať podstatný vplyv na výsledok kontroly. Ďalej poukázal žalobca v žalobe na rozsudok Krajského súdu v Českých Budějoviciach z 8.marca 2000 sp. zn.: 10Ca 377/1999. Podľa žalobcu zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán neprihliadalo na námietku žalobcu ohľadom nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu veci, kedy správca dane neprihliadol na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Žalovaný v predmetom konaní neprihliadal na všetky potrebné dôkazy a informácie svedčiace v prospech kontrolovaného daňového subjektu, ktoré preukazujú podstatné okolnosti týkajúce sa predmetu daňovej kontroly.
14. Ďalej žalobca v žalobe argumentoval tým, že vykonaným dokazovaním v rámci MVI boli dožiadaným správcom dane vypočuté osoby oprávnené konať za obchodné spoločnosti CARE COSMETICS B.V. a Diner Concepts Rotterdam BV, avšak jemu kontrolovanému daňovému subjektu bolo odopreté právo zúčastniť sa výsluchu svedkov a klásť im otázky podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Podľa žalobcu menované spoločnosti potvrdili vykonanie predmetných obchodov s kontrolovaným daňovým subjektom. Z otázok doručených dožiadanému správcovi dane sa správcovi dane nepodarilo získať hodnoverné dôkazy o spochybnení uskutočnenia zdaniteľného plnenia prostredníctvom tretej osoby a teda ohľadom splnenia podmienok ustanovených rámcovou zmluvou o sprostredkovaní nevyvracia skutočnosť, že k reálnemu dodaniu služieb došlo prostredníctvom osoby P., ktorá sprostredkovanie vykonávala pre spoločnosť Contax Sk, s.r.o. Je očividné, že pri hodnotení dôkazov žalovaný účelovo na vyššie uvedené výsledky dokazovania neprihliadal, dôkazy tak nehodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, čím porušil základné zásady daňového konania, v dôsledku toho tvrdenia žalovaného nemožno považovať za preukázané. Postup žalovaného pri zhodnotení týchto dôkazov nebol objektívny a vykazoval znaky vážnych logických pochybení. Žalobca opätovne poukázal na svoje námietky uvedené v zápisnici zo
16.01.2019 ohľadom odpovede na MVI zo strany holandskej daňovej správy. Podľa žalobcu nie sú závery uvedené v rozhodnutí z 28.01.2019 dostatočne odôvodnené a dôvody v ňom uvádzané nemožno považovať za dostatočne preukázané, majúce oporu v zákone. Ak správca dane mal pochybnosti o deklarovanom obchode, potom jeho povinnosť je ich aj náležite odôvodniť a skutočnosti svedčiace v prospech kontrolovaného daňového subjektu a to konkrétne výpovede vyššie uvedených svedkov a tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu vyvrátiť.
15. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, navyše Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán nedostatočne odôvodnil, prečo námietky odvolávajúceho sa ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci považuje za nedôvodné. Z vykonaného dokazovania a z odpovede spoločnosti Contax Sk, s.r.o. má žalobca za preukázané, že správca dane nesprávne interpretoval zo zápisnice o ústnom pojednávaní vyjadrenie M. Z., konateľa, ktorý sa vyjadril pred správcom dane, že mal ústne uzavretú dohodu s osobou P. Y. a uvedeným spôsobom sprostredkovala spoločnosť Contax Sk, s.r.o. pre spoločnosť DOMUS Group s.r.o. príležitosť na uzatvorenie sprostredkúvanej zmluvy. Teda správca dane pred spísaním oboznámenia so skutočnosťami zistenými v daňovej kontrole vedel, ako aj prostredníctvom koho bolo sprostredkovanie zákonným spôsobom uskutočnené. Z obsahu uvedeného a s poukazom na vyhlásenie M. Z., konateľa spoločnosti Contax Sk, s.r.o. už mal správca dane za preukázané, že spoločné stretnutie s osobou P. Y. sa uskutočnilo Holandsku z jeho podnetu. Pán Z. dohodol stretnutie pomocou tlmočníčky s W. O. a P. Y.. Tlmočníčka podľa žalobcu bola prítomná počas celého osobného stretnutia a týmto úkonom bola zavŕšená uzavretá rámcová zmluva spočívajúca vo vytvorení príležitosti na uzatvorenie sprostredkúvanej zmluvy aj s obchodnými partnermi citovanými správcom dane na strane 3 Zápisnice o ústnom pojednávaní z 02.08.2018 a ďalšími obchodnými partnermi, ktorých správca dane v súvislosti s uzatvorenou rámcovou zmluvou o sprostredkovaní neoveroval. Podľa žalobcu žalovaný nesprávnou interpretáciou vyjadrenia pána M. Z. k predmetu činnosti vykonanej obchodnou spoločnosťou Contax Sk, s.r.o. vylúčil právo na uzavretie zmluvy o sprostredkovaní v obchodnom konaní ústnou formou a obmedzil sa a dôraz kládol počas celého dokazovania na tom, že zmluva, resp. dohoda medzi spoločnosťou Contax Sk, s.r.o. a pánom P. Y. nebola písomná a správca dane nesprávne podmienil existenciu spolupráce pri dodržaní podmienok rámcovej zmluvy o sprostredkovaní zamestnaneckým vzťahom medzi uvedenými osobami P. Y. a spoločnosťou Contax Sk, s.r.o.
16. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne právne posúdil skutkový stav veci, keď existenciu uskutočnených plnení podmienil potrebou existencie zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou Contax Sk, s.r.o. a P.. V danom prípade totiž nie je vylúčené, že zmluvný vzťah existoval medzi P. a holandským daňovým subjektom, pre ktorého osoba P. sprostredkovala uzatvorenie zmluvy. Z tohto dôvodu, nakoľko v tomto smere nebolo vykonané dokazovanie dostatočne, považoval žalobca za potrebné vykonať výsluch osoby P. uvedený dôkaz však správca dane odmietol vykonať. Aj napriek tejto skutočnosti žalobca ako daňový subjekt riadne preukázal dodanie predmetných služieb ako po formálnej, tak aj po vecnej stránke, správca dane na uvedené skutočnosti svedčiace v prospech daňového subjektu neprihliadal a zistenia vyplývajúceho z vykonaného dokazovania použil v neprospech daňového subjektu, pričom v rozpore so základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie, v dôsledku čoho nesprávne právne posúdil vec. Žalovaný len uviedol, že v rámci MVI nebol potvrdený zmluvný vzťah s predmetnými spoločnosťami, avšak vyvinutie činnosti smerujúcej k vytvoreniu príležitosti uzavrieť sprostredkovanú zmluvu, nie je podmienená účasťou sprostredkovateľa pri jej podpise. K tomuto žalobca uviedol, že správca dane ako správny orgán môže postupovať len v súlade s Daňovým poriadkom, ak osobitný predpis neustanovuje iné a konať len, čo je zákonom ustanovené. Domnienky a pochybnosti správcu dane pri výkone predmetnej daňovej kontroly sú neodôvodnené a nemajú oporu v zákone a rovnako odporujú ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR. Žalovaný podľa žalobcu predmetné dôkazy vyhodnotil v rozpore s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku.
17. V závere žaloby žalobca poukázal na to, že s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku vo vyjadrení k protokolu, ako aj v rámci ústneho prerokovania pripomienok k protokolu trval na už navrhovanom doplnení dokazovania, ktoré dôkazy nemohol zabezpečiť sám ako kontrolovaný daňový subjekt. A to výsluchom svedka P. Y., výsluchom svedka - tlmočníčky pri obchodnom stretnutí v Holandsku a overením, či P. Y. bol projektovým manažérom spoločnosti Diner Concepts. Správca dane nevykonal kontrolovaným daňovým subjektom navrhované doplnenie
dokazovania a týmto návrhom sa správca dane vo svojom rozhodnutí ďalej nezaoberal. K uvedenému poukázal žalobca na právny názor Najvyššieho súdu Českej republiky v rozsudku 8Afs 74/2009. Podľa žalobcu žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri zamietnutí návrhov na vykonanie dôkazov zo strany kontrolovaného daňového subjektu, v dôsledku čoho má žalobca za to, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je nepresvedčivé a neobsahuje dostatočné dôvody, na základe ktorých je rozhodnutie založené. V tejto súvislosti žalobca považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ správca dane pri dokazovaní neobjasní zjavné nezrovnalosti predmetných právnych vzťahov, svedčí to o tom, že skutočnosti rozhodujúce pre stanovenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie. Na základe uvedených preto navrhol rozhodnutia daňových orgánov zrušiť a požiadal zároveň o odklad výkonu rozhodnutia Finančného riaditeľstva. Zároveň vyslovil žalobca, že nežiada, aby bolo v uvedenej veci nariadené pojednávanie.
III.
Vyjadrenie žalovaného
18. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 18.11.2019 vyjadril žalovaný, pričom súhlasil, aby vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril písomným podaním z 02.01.2020 právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na žalobných dôvodoch a nevrhol žalobe vyhovieť.
IV.
Závery správneho súdu
19. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podľa ktorého správny súd v tomto konaní postupoval.
20. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje o všetkých veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
22. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
23. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzali, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu v sume 28 000 eur nadmerného odpočtu, ktorým bol znížený za zdaňovacie obdobie december 2017 zo sumy 39 581,42 eur na sumu 11 581,42 eur. Rozhodnutie správca dane vydal z dôvodu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovení § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, pričom žalobca si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet z DPH z faktúry, ktorá bola vystavená odberateľom spoločnosťou Contax Sk, s.r.o., Z. C. XX, Z., pod č. XXXXX/XX/XXX dňa 12.12.2017 v celkovej hodnote 168 000 eur, DPH 28 000 eur. Správny súd dospel k názoru, že predmetná faktúra od dodávateľa spoločnosti Contax Sk, s.r.o. Z., na základe ktorej mali byť vykonané stavebné práce v Holandsku, nebola touto zmluvou o sprostredkovaní naplnená, pretože dôkazy správcu dane sprostredkovanie treťou osobou nepotvrdili. Správny súd dospel k rovnakému záveru ako daňové orgány, pretože vyhodnotením vykonaných dôkazov zo strany správcu dane, ako aj vyhodnotením konania správcu dane, ktoré bolo v súlade so zákonom, mal správny súd za to, že predmet zmluvy o sprostredkovaní, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom - spoločnosťou DOMUS Group s.r.o. a spoločnosťou Contax Sk, s.r.o. Z. nebol naplnený. Uplatnením nadmerného odpočtu vo výške 28 000
eur za zdaňovacie obdobie december 2017 došlo zo strany žalobcu k porušeniu ustanovenia §49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z., pretože spoločnosť Contax Sk, s.r.o. v prospech žalobcu nevykonala služby, pre ktoré sa zaviazala v predmetnej zmluve o sprostredkovaní vykonať.
24. Správca dane podľa názoru súdu postupoval pri daňovej kontrole v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ich osôb.
25. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
26. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
27. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
28. Podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku, správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
29. V daňovej kontrole platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Správca dane iba prejednáva dôkazy platiteľom predložené, čo vyplýva zo skutočností, že dôkazná povinnosť je na strane platiteľa.
30. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
31. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
32. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
33. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
34. Podľa § 44 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
35. Na základe uvedeného správca dane preveruje prípustnosť, prípadne akceptovateľnosť právnych úkonov vo vzájomných záväzkových vzťahoch daňových subjektov z pohľadu daňových následkov. Daňovými následkami je vznik daňových povinností podľa hmotnoprávnych daňových zákonov. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
36. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (zákon o DPH), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
37. Podľa § 19 ods. 1 prvej vety zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
38. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
40. Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.
41. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, pričom nesplnenie už jednej z nich vylučuje priznanie nároku.
42. Základnou podmienkou uplatnenia odpočítania dane je dodanie tovaru alebo služby na základe ktorého vznikla daňová povinnosť. Z dôvodu priznania odpočítania dane je platiteľ povinný preukázať (dôkazné bremeno je na ňom), že pri tejto službe vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru resp. služby faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nadobudol tovar, resp. službu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť.
43. Prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uvedené kontrolovaný platiteľ nesplnil.
44. Aj napriek tej skutočnosti, že žalobca ako platiteľ dane predložil faktúru č. XXXXX/XX/XXX zo dňa 12.12.2017 vystavenú dodávateľom spoločnosťou Contax Sk, s.r.o. Z. na základe Rámcovej zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 01.12.2016 na celkovú sumu 168 000 eur, správny súd konštatuje, že samotné predloženie uvedenej rámcovej zmluvy ako aj vystavená faktúra nedostatočným spôsobom preukázali splnenie podmienok uvedených v § 19, pretože žalobcovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 69 zákona o DPH.
45. Správny súd dospel k uvedenému záveru na základe preskúmania napadnutých rozhodnutí, ako aj obsahu administratívneho spisu a konštatoval, že správca dane pri výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2017 u žalobcu vykonal dokazovanie a na základe dôkazov neuznal odpočítanie dane z faktúry vystavenej spoločnosťou Contax Sk, s.r.o. Svidník za služby sprostredkovania vo výške 28 000 eur z dôvodu porušenia ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z . v nadväznosti na § 49 ods. 1,
ods. 2 písm. a) ako aj § 19 ods. 2 citovaného zákona, pretože žalobca si uplatnil odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie december 2017 z faktúry od uvedenej spoločnosti, pričom nebolo preukázané, že došlo k poskytnutiu služieb, ktoré boli uvedené v predmetnej faktúre.
46. Žalobca nesúhlasil so záverom správcu dane a tvrdil, že ako daňový subjekt preukázal dodanie služby tak po formálnej ako aj materiálnej stránke a správca dane nedostatočne zistil skutkový stav. K tejto námietke správny súd konštatuje, že správca dane s poukazom na preukázanie, že uskutočnenie zdaniteľného plnenia je jednou zo základných podmienok pre uplatnenie odpočítanie dane a iba formálna existencia faktúry ako aj preukazovanie zaplatenia nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH, pričom je potrebné v prvom rade poukázať na podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené, uvádzané v § 49 ods. 1, 2 a v § 51 zákona. Zákonodarca považuje z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet si uplatňuje, bezpochyby preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol skutočne v deklarovanom rozsahu aj uskutočnený. Nepostačuje iba predloženie faktúry a preukázanie jej zaplatenia. Správca dane preto v rámci daňovej kontroly skúmal realizáciu zdaniteľného plnenia a to nielen z formálnej stránky, ale preveroval ju v súlade so skutočným stavom veci. Tak tomu bolo aj v predmetnej daňovej kontrole, keď žalobca ako daňový subjekt ku kontrole predložil faktúru XXXXX/XX/XXX zo dňa 12.12.2017 vystavenú spoločnosťou Contax Sk, s.r.o., ktorej prílohou bol zoznam zákaziek vyfakturovaných k dátumu 15.12.2017 ako aj doklad o úhrade uvedenej faktúry a to bankový účet v Tatrabanke. Ďalej bola predložená Rámcová zmluva o sprostredkovaní zo dňa 01.12.2016. Žalobca ako daňový subjekt uvedené doklady predložil, avšak žiadne iné dôkazy o tom, že skutočne došlo k sprostredkovaniu stavebných zákaziek v Holandsku, konkrétne spoločnosťou Contax Sk, s.r.o. nepredložil.
47. Na základe predloženej faktúry správca dane v priebehu daňovej kontroly zisťoval a preveroval, či došlo k naplneniu materiálnej podstaty a dodaniu služieb k uvedenej vystavenej faktúre a na základe tohto poznatku vykonal miestne zisťovanie, o čom spísal zápisnicu z 02.08.2018, pri ktorom požiadal pána M. Z., konateľa spoločnosti Contax Sk, s.r.o., aby uviedol, kto konkrétne za spoločnosť Contax Sk, s.r.o., a akým spôsobom mal sprostredkovať pre spoločnosť DOMUS Group s.r.o. stavebné zákazky v Holandsku. Pán M. Z. v uvedenej zápisnici uviedol, že zákazky sprostredkovával on osobne. Spoločnosť Contax Sk, s.r.o. sa podľa neho zaoberá stavebnou činnosťou a sprostredkovateľskou činnosťou v oblasti stavebníctva. Uviedol, že pána O., konateľa spoločnosti žalobcu pozná dlhšie a tak mu ponúkol spoluprácu na stavebné práce v Holandsku, pričom pri jednej zákazke pre ich klienta dostali ponuku realizovať takého stavebné práce v Holandsku. Išlo o firmu Fluid Energy, ktorú zastupoval T. S. a ten dal konateľovi spoločnosti Contax Sk, s.r.o. kontakt na pána Y.a v Holandsku. Podľa M. Z. pán P. bol sprostredkovateľom spoločnosti Contax Sk, s.r.o. pre holandský trh, ktorý dohadoval zákazky s pánom O. a spoločnosť Contax Sk, s.r.o. na základe týchto skutočnosti uzatvorila Rámcovú zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 01.12.2016, kde boli dohodnuté podmienky odmeny za sprostredkovanie z hodnoty zákaziek. Podľa pána Z. spoločnosť Contax Sk, s.r.o. s pánom Y. nemala uzatvorenú žiadnu zmluvu ani dohodu. Jednotlivé konkrétne zákazky pre odberateľov v Holandsku už riešil pán O. s pánom Y.. Spoločnosť Contax Sk, s.r.o. vystavila len predmetnú faktúru z 12.12.2017 č. XXXXX/ XX/XXX na základe podkladov od žalobcu a tieto spočívali v zozname zákaziek za rok 2017, ktoré boli sprostredkované spoločnosťou Contax Sk, s.r.o. cez pána Y.. Pán Z. uviedol, že pán Y. nebol zamestnancom spoločnosti Contax Sk, s.r.o. a na základe tejto skutočnosti správca dane pri miestnom zisťovaní žiadal od pána Z., aby uviedol, aké náklady boli spojené so sprostredkovaním zákaziek uvedených v prílohe predmetnej faktúry spoločnosťou Contax Sk, s.r.o., teda aké tejto spoločnosti vznikli náklady. Na túto otázku pán Z. uviedol, že konkrétne náklady vyčísliť nevie, išlo o náklady, ktoré všeobecne tvorili všetky jeho zahraničné cesty týkajúce sa celej činnosti spoločnosti. Teda samotné preukázanie nákladov, ktoré mala spoločnosť Contax Sk, s.r.o. spojené so sprostredkovaním stavebných prác pre spoločnosť žalobcu preukázané výpoveďou samotného M. Z. nedošlo. Na základe uvedeného správca dane požiadal konateľa spoločnosti, aby predložil dôkazy preukazujúce uvedené sprostredkovanie zákaziek pre spoločnosť žalobcu DOMUS Group s.r.o., načo konateľ spoločnosti uviedol, že má k dispozícii iba predloženú faktúru s prílohou a Rámcovú zmluvu uzatvorenú 01.12.2016. Na základe týchto dokladov zaúčtoval vo svojom účtovníctve daňový subjekt Contax Sk, s.r.o. faktúru z 12.12.2017 a priznal daň za zdaňovacie obdobie december 2017.
48. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane Zápisnicu o miestnom zisťovaní z 02.05.2018 spísal s M. Z. ako konateľom spoločnosti Contax Sk, s.r.o. a kládol tejto osobe otázky za účelom preverenia
dodávateľsko-odberateľských vzťahov a týmto konaním udelil tejto osobe teda status svedka. Pri tomto úkone a o konaní tohto úkonu mal správca dane upovedomiť žalobcu ako daňový subjekt. Správca dane tak neurobil a tým mu odoprel právo byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky. Správny súd k tejto žalobnej námietke poukazuje na to, že vyjadrenie samotného daňového subjektu, ktoré objasňuje skutočnosti, ktoré sú predmetom miestneho zisťovania, nemá charakter výpovede svedka. Z uvedeného dôvodu teda o tejto skutočnosti správca dane ani neupovedomoval žalobcu ako daňový subjekt a tento nebol vyrozumený o tomto úkone, pretože právo byť prítomný pri miestnom zisťovaní u dodávateľa žalobca ako daňový subjekt nemal. Pri tejto príležitosti je potrebné poukázať na § 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetky, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy atď. Preto z uvedeného dôvodu obdobne ako daňové orgány poukaz žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Žiline pod sp. zn.: 21S/124/2012 ako aj na rozsudky Krajského súdu v Českých Budějoviciach sp. zn.: 10Ca 371/97 a 10Ca 377/99 považuje správny súd za neopodstatnené a postup správcu dane vyhodnotil správny súd ako postup v súlade so zákonom, preto uvedenú žalobnú námietku považuje za nedôvodnú.
49. Pri tejto príležitosti poukazuje správny súd na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.: II. ÚS 906/2016-15, v ktorom ústavný súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 6Sžf 28, 32, 33, 34/2011 z 20. júna 2012, kde sformuloval Najvyšší súd SR svoj právny záver, podľa ktorého, ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcich sa iných osôb, ktoré sú jej známe, jedná sa o výsluch svedka. V tejto súvislosti Ústavný súd SR konštatuje, že túto právnu vetu samu o sebe bez zohľadnenia skutkových okolností v konkrétnej veci nemožno považovať za dostatočný a vyčerpávajúci podklad je pre jednoznačný podklad o aplikácií inštitútu výsluchu svedka, príp. miestneho zisťovania. Tento záver sčasti podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu SR, ktorý napr. v rozsudku 5Sžf 50/2009 z 25. mája 2010 sa zaoberal spôsobom výkonu miestneho zisťovania, pričom uviedol, že: „Právo kontrolovaného daňového subjektu vyplývajúce mu z ustanovenia § 15 ods. 5 písm. d) zákona o správe daní a poplatkov netreba brať absolútne v tom zmysle, že daňový subjekt musí byť prítomný pri každom miestnom zisťovaní, nakoľko relevantné informácie vyplývajúce z miestneho zisťovania podliehajú prejednaniu s dotknutým daňovým subjektom, pri ktorom má daňový subjekt možnosť v plnej miere využiť svoje procesné práva vyjadriť sa k zisteniam správcu dane, navrhovať vykonanie ďalších dôkazov na podporu jeho tvrdení, resp. na vyvrátenie podozrenia o nevieryhodnosti ním predkladaných dôkazov, príp. klásť otázky tretím osobám zúčastneným na daňovom konaní.“ Z uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR ohľadom samotného vykonaného dôkazu miestneho zisťovania je aj správny súd toho názoru, že išlo o taký právny úkon, o ktorom nemusel byť upovedomený daňový subjekt žalobca v rámci daňovej kontroly.
50. Správca dane okrem uvedeného vykonal ešte ďalšie dokazovanie, ktoré bezpochyby preukázalo, že samotná výpoveď konateľa spoločnosti Contax Sk, s.r.o. pána Z. bola jedným z viacerých dôkazov, na základe ktorých správca dane rozhodol. Nebola jediným dôkazom, ktorým by svoje rozhodnutie správca dane oprel. Okrem iného konateľ spoločnosti nevedel preukázať, aké náklady mala spoločnosť Contax Sk, s.r.o. spojené so samotným sprostredkovávaním stavebných zákaziek v Holandsku. Jeho tvrdenie, že bol účastný za prítomnosti tlmočníčky na rokovaní s pánom Y., ešte nepreukazuje, že došlo k sprostredkovaniu ďalších kontaktov, resp. ďalších zmlúv a kontraktov na stavebné práce vykonávané v Holandsku spoločnosťou žalobcu. Ďalej bolo preukázané dožiadaním o MVI, kde holandská finančná správa bezpochyby preukázala, že k zmluvnému vzťahu medzi žalobcom a odberateľom CARE COSMETICS B.V. a odberateľom Diner Concepts Rotterdam BV nedošlo za účasti tretej osoby, teda sprostredkovateľa tak, ako to deklaroval po predložení faktúry a rámcovej zmluvy žalobca pri uplatnení nadmerného odpočtu. Správca dane v tejto súvislosti vykonal ďalšie dokazovanie vo veci preverenia a uskutočnenia sprostredkovania stavebných zákaziek v Holandsku spoločnosť Contax Sk, s.r.o. pre spoločnosť žalobcu a to u dvoch vybraných odberateľov spoločnosti DOMUS Group s.r.o. Ako súd uviedol, boli zaslané žiadosti o MVI holandskej finančnej správe. Čo sa týka odberateľa CARE COSMETICS B.V., žalobca vykonal pre túto spoločnosť demolačné práce ešte v roku 2016 a renováciu v roku 2017. Čo sa týka samotnej odpovede spoločnosti CARE COSMETICS B.V., táto si objednala koordináciu renovačného projektu pre hospodársku holandskú spoločnosť D/Dock B.V., kontaktnou osobou u D/Doch BV bol projektový manažér p. Z. S. V rámci
preverovania informácií bolo vyžiadané od p. Z. týkajúce sa sprostredkovania práce vykonanej spoločnosťou DOMUS Group s.r.o., ktorý uviedol, že DOMUS Group s.r.o. uskutočnila objednávku u D/ Doch B.V. a následne bola vybratá na renováciu. Kontaktnou osobou u DOMUS Group s.r.o. bol A. O.. Čo sa týka renovačných prác, bola vypracovaná faktúra s č. R./NL-XXXX-XX/XX, ktorá bola priložená aj k žiadosti o medzinárodnú informáciu. Faktúra bola neznáma pre CARE COSMETICS B.V., podpis na zmluvnej strane tejto zmluvy je pána G. riaditeľ CARE COSMETICS B.V. Záver, že CARE COSMETICS B.V. si objednala koordináciu renovačných prác pre D/Dock B.V., a preto spoločnosť nebola zapojená do vzniku kontaktov s DOMUS Group s.r.o.
51. Čo sa týka odberateľa Diner Concepts Rotterdam BV, vykonaným vyšetrovaním bolo preukázané, že u tejto spoločnosti s centrálnym manažmentom, ktorý je lokalizovaný na A. XX v F., ide o reštauráciu, ktorá bola lokalizovaná z J. XXX v F.. Z rozhovoru s p. J. B. vyplynulo, že spoločnosť DOMUS Group s.r.o. vykonala pre Diner Concepts Rotterdam BV renovačné práce v roku 2017 na uvedenej reštaurácii, adresa J. XXX, F., daňovník Diner Concepts Rotterdam prišiel do kontaktu so žalobcom cez jeho sieť kontaktov. Objednávka bola uskutočnená na základe nákladov po koordinácii medzi dvoma riaditeľmi a to Diner Concepts Rotterdam BV, na základe návštev bol vykonaný koštrukčný quide a plánovanie. Kontaktné osoby v mene DOMUS Group s.r.o. boli A. a W. O.. Zmluva o stavbe, renovácii bola vydaná v dvoch jazykoch a podpísal ju p. W. O. na základe skutočných nákladov po ukončení prác. V účtovníctve daňovníka Diner Concepts Rotterdam BV sa nachádzajú faktúry za uvedené aktivity v celkovej sume 252 588 eur. Faktúry pozostávajú z vyjadrenia pracovných hodín odobrených a nákupu materiálov, doklady o výkone práce a faktúry za nákup materiálov sú priložené ako kópia zmluvy. Záver holandskej finančnej správy je, že daňovník Diner Concepts Rotterdam BV a DOMUS Group s.r.o. uzavreli zmluvu o renovačných prácach bez zapojenia tretej strany. Spoločnosť DOMUS Group s.r.o. vystavila faktúry za odpracované hodiny a použitý materiál, ako aj nákup použitého materiálu je fakturovaný bez DPH. Uvedené skutočnosti potvrdili to, že žalobca vykonal stavebné práce v prospech spoločnosti Diner Concepts Rotterdam BV a v prospech spoločnosti CARE COSMETICS B.V. v Holandsku. Túto skutočnosť ani správca dane ani žalovaný takisto ako správny súd nepopiera. Uvedené preukázanie vykonania stavebných prác však nie je predmetom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2017 u žalobcu. Predmetom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2017 bola faktúra vo výške 168 000 eur za sprostredkovanie činnosti, ktorá mala byť zrealizovaná na základe rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou Contax Sk, s.r.o. Svidník. Sprostredkovanie ďalších kontaktov, resp. uzavretie zmlúv na stavebné práce pričinením spoločnosti Contax SK, s.r.o. preukázané nebolo.
52. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že boli vypočuté osoby oprávnené konať za obchodné spoločnosti Diner Concepts Rotterdam BV a CARE COSMETICS B.V., avšak nebolo mu umožnené zúčastniť sa výsluchu týchto svedkov a klásť im otázky, k tejto námietke správny súd rovnako ako daňové orgány konštatoval, že v zaslaných žiadostiach o medzinárodnú výmenu informácií nepožadoval správca dane preveriť požadované skutočnosti formou svedeckých výpovedí. Išlo o výkon holandskej finančnej správy v súvislosti s požiadavkou v rámci žiadosti MVI zo strany správcu dane. Preto uvedenú žalobnú námietku správny súd neakceptoval.
53. Čo sa týka ďalšej žalobnej námietky ohľadom doručených dožiadaní správcovi dane, že tomuto sa nepodarilo získať hodnoverné dôkazy o spochybnení uskutočnenia zdaniteľného plnenia prostredníctvom tretej osoby, a že k reálnemu dodaniu služieb prostredníctvom osoby P., ktoré sprostredkovanie vykonával pre spoločnosť Contax Sk, s.r.o., bolo preukázané, správny súd argumentuje tým, že z uvedených odpovedí na žiadosti MVI jednoznačne vyplýva, že uskutočnenie predmetných obchodov nebolo zabezpečené účasťou tretej osoby. Účasť osoby P. Y. ako zástupcu spoločnosti Contax Sk, s.r.o., príp. osoby M. Z. na obchodoch nebola potvrdená a dokonca ani vôbec spomenutá pri odpovediach zo strany holandskej finančnej správy na MVI. Účasť P. ako aj M. nebola ani žiadnym dôkazom preukázaná.
54. Čo sa týka žalobných námietok žalobcu, že dopytované holandské subjekty poukázali na to, že na uzatvorenie zmluvy s DOMUS Group s.r.o. sa zúčastňovala tretia osoba, uvedené tvrdenia žalobcu správny súd nevyhodnotil ako pravdivé s poukazom na závery a odpovede na dožiadania zo strany holandskej finančnej správy. Holandská daňová správa u dožiadania pre spoločnosť CARE COSMETICS B.V. výslovne uviedla, že táto spoločnosť si dala zabezpečiť služby cez spoločnosť D/ Dock B.V., a preto nebola zapojená do vzniku kontaktov so spoločnosťou žalobcu a pochybnosti
o správnej interpretácii zo strany správcu dane boli takýmto spôsobom aj podľa správneho súdu boli vyvrátené. Skutočnosť, že spoločnosť CARE COSMETICS B.V. vykonala obchodnú spoluprácu prostredníctvom spoločnosti D/Doch B.V., a že spoločnosť Diner Concepts Rotterdam BV prišla do kontaktu s DOMUS Group s.r.o. cez svoju sieť kontaktov, je pre posúdenie odpočítania dane z faktúry vystavenej spoločnosťou Contax Sk, s.r.o. pre žalobcu DOMUS Group s.r.o. za sprostredkovanie zákaziek nepodstatná. Podľa správneho súdu správca dane preveroval obchodný vzťah daňového subjektu DOMUS Group s.r.o. a Diner Concepts Rotterdam BV ako aj obchodný vzťah DOMUS Group s.r.o. a CARE Cosmetics B.V. a v rámci týchto skutočností v prvom rade dal zistiť u holandskej finančnej správy, či na uzatvorení týchto obchodných vzťahov sa podieľala iná tretia osoba. Teda v tomto prípade na základe rámcovej zmluvy mala to byť osoba, ktorá by zastupovala spoločnosť Contax Sk, s.r.o. Svidník za účelom vyhľadávania a sprostredkovania kontaktov pre spoločnosť žalobcu.
55. K ďalšej žalobnej námietke, že správca dane nesprávne interpretoval zo zápisnice o ústnom pojednávaní vyjadrenie pána M. Z., ktorý sa mal podľa žalobcu vyjadriť pred správcom dane, že mal ústne uzavretú dohodu s osobou P. Y. a uvedeným spôsobom sprostredkovala spoločnosť Contax Sk, s.r.o. pre spoločnosť žalobcu príležitosť na uzatvorenie sprostredkúvanej zmluvy, správny súd dospel k záveru, že táto skutočnosť sa nezakladá na pravde a ide o zavádzajúce tvrdenie žalobcu vyviniť sa v danej situácii. Správca dane zdôraznil, že z jeho strany nedošlo k nesprávnej interpretácii, pretože pán M. Z. ako konateľ spoločnosti Contax Sk, s.r.o. do zápisnice o miestnom zisťovaní z 02.05.2018 jednoznačne uviedol, že s pánom P. Y. spoločnosť Contax Sk, s.r.o. nemala uzatvorenú žiadnu zmluvu, ani dohodu a tiež, že pán P. Y. nebol zamestnancom spoločnosti Contax Sk, s.r.o. Uvedená skutočnosť bola zaznamenaná jednak v zápisnici o miestnom zisťovaní, ktorú pán M. Z. podpísal a s touto skutočnosťou bol oboznámený aj samotný žalobca pri oboznámení sa so závermi správcu dane ešte pred spísaním samotného protokolu o daňovej kontrole. K tvrdeniu žalobcu, že s poukázaním na vyhlásenie pána M. Z., konateľa spoločnosti Contax Sk, s.r.o. sa spoločné stretnutie s osobou P. Y. uskutočnila v Holandsku z jeho podnetu, a že pán Z. dohodol stretnutie pomocou tlmočníčky s W. O. a P. Y. a týmto úkonom bola zavŕšená, uzavretá rámcová zmluva spočívajúca vo vytvorení príležitostí na uzatvorenie sprostredkúvanej zmluvy, podľa správneho súdu správca dane toto tvrdenie pána M. Z. vyhodnotil iba vo verbálnej rovine a nebolo doložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, o ktoré správca dane konateľa spoločnosti Contax Sk, s.r.o. žiadal. Uvedené tvrdenia po verbálnej stránke v žiadnom prípade nepreukázali sprostredkovanie obchodu treťou osobou. Správca dane pri miestnom zisťovaní v spoločnosti Contax Sk, s.r.o. dňa 02.05.2018 takisto požiadal pána M. Z. o predloženie dôkazov preukazujúcich sprostredkovanie zákaziek pre spoločnosť DOMUS Group s.r.o., načo pán Z. reagoval, že spoločnosť Contax Sk, s.r.o. má k dispozícii vyslovene len faktúru XXXXX/XX/XXX s prílohou a Rámcovú zmluvu o sprostredkovaní uzatvorenú medzi žalobcom a jeho spoločnosťou z 01.12.2016. Takisto konateľ spoločnosti Contax Sk, s.r.o. nevedel uviesť a vyčísliť náklady spojené so sprostredkovaním zákaziek uvedených v prílohe predmetnej faktúry, ktoré spoločnosti Contax Sk, s.r.o. vznikli v súvislosti so sprostredkúvaním týchto zákaziek pre žalobcu a takisto uviedol, že nevie konkrétne vyčísliť tieto náklady, pretože tieto všeobecne tvorili všetky jeho zahraničné cesty týkajúce sa celej činnosti spoločnosti. Okrem spornej faktúry č. XXXXX/XX/XXX a rámcovej zmluvy žiadne dôkazy preukazujúce sprostredkovanie obchodov nepredložil, nepreukázal, v čom mala spočívať činnosť jeho osoby ako sprostredkovateľa a ako plnil podmienky uvedené v zmluve o sprostredkovaní uzatvorenú 01.12.2016.
56. Správny súd sa ďalej zaoberal žalobnou námietkou, že žalobca ak daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania navrhol, aby správca dane doplnil dokazovanie a to výsluchom svedka Ot Y., výsluchom svedka tlmočníčky pri obchodnom stretnutí v Holandsku a overenie, či Ot Y. bol projektovým manažerom spoločnosti Diner Concepts Rotterdam BV. Uvedené dôkazy podľa názoru správneho súdu správca dane nevykonal, pričom postupoval v súlade so zákonom, pretože bolo preukázané vykonaným dokazovaním, že medzi spoločnosťou Contax Sk, s.r.o. a osobou P. Y. nebol žiaden obchodný ani pracovnoprávny vzťah a takisto na základe výsledkov MVI bolo preukázané, že účasť osoby P. Y. a spoločnosti Contax Sk, s.r.o., príp. osoby M. Z. na obchodoch v Holandsku nebola spomenutá preverovanými holandskými spoločnosťami a ani žiadnym dôkazom táto prítomnosť nebola preukázaná. Z uvedených dôvodov teda aj správny súd považuje výsluchy svedkov, ktoré navrhol žalobca ako daňový subjekt počas daňovej kontroly za neopodstatnené, ktoré by nemali v danej veci dosah na výsledok daňovej kontroly. Nevykonanie uvedených navrhovaných dôkazov správca dane aj náležite odôvodnil v protokole a následne aj v rozhodnutí z 28.01.2019.
57. Pokiaľ žalobca v žalobe argumentuje tým, že správca dane nesprávne právne posúdil skutkový stav veci, keď existenciu uskutočnených plnení podmienil potrebou existencie zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou Contax Sk, s.r.o. a samotnou osobou P. Y., k uvedenej námietke správny súd konštatoval, že správca dane v tejto úvahe reagoval tak v protokole, rozhodnutí a uviedol, že ak by osoba P. Y. sprostredkovala uzatvorenie zmluvy pre holandský daňový subjekt, potom by nebolo v záujme správcu dane túto skutočnosť preverovať, nakoľko uskutočnenie sprostredkovania by bol povinný preukázať na požiadanie holandskej daňovej správy holandský daňový subjekt a to spoločnosť, ktorá bola preverovaná, v danom prípade CARE COSMETICS B.V. a spoločnosť Diner Concepts Rotterdam BV, čo však daným preverovaním preukázané sprostredkovanie v obidvoch prípadoch nebolo.
58. K ďalšej žalobnej námietke, že samotné vyvinutie činnosti smerujúcej k vytvoreniu príležitosti uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu nie je podmienkou účasti sprostredkovateľa pri jej podpise, správny súd uviedol, že účasť sprostredkovateľa pri podpise zmluvy ani správca dane počas daňovej kontroly nepožadoval preveriť, takže považuje túto žalobnú námietku správny súd za bezpredmetnú.
59. Čo sa týka poukazu žalobcu na právny názor Najvyššieho správneho súdu Českej republiky v rozsudkoch č. 8Afs 74/2009, správny súd argumentuje poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Z uvedeného bezpochyby vyplýva, že správca dane nie je povinný vykonať každý navrhovaný dôkaz, musí tak urobiť vtedy, ak je to v danej veci opodstatnené. Správca dane nemusí vykonať dôkazy, ktorými majú byť preukázané skutočnosti, ktoré nie sú pre dosiahnutie účelu daňovej kontroly rozhodujúce alebo právne významné. Preto aj správny súd považuje poukaz na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky za nepoužiteľné pre dané konanie.
60. Čo sa týka žalobnej námietky, že správca dane ani žalovaný neuviedli, akými úvahami sa spravovali pri zamietnutí jednak návrhov na vykonanie dôkazov ako aj pri samotných záveroch v rozhodnutí žalovaného a odvolacieho orgánu, pričom rozhodnutie je nepresvedčivé, neobsahuje dostatočné dôvody, na ktorých je založené, správny súd bezpochyby poukazuje na rozhodnutie správcu dane, v ktorom bezpochyby správca dane argumentoval každým jedným vykonaným dôkazom, ako aj poukazom na tie skutočností, ktoré boli v rámci daňovej kontroly vykonané a na závery, ktoré správca dane na základe príslušných dôkazov vyvodil. Pritom postupoval bezpochyby v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 až 3 a § 24 ods. 2 a 3 Daňového poriadku. Žalobné námietky v tomto zmysle sú založené iba na domnienkach, ktoré nemajú oporu v skutkovom a právnom podklade, sú iba subjektívnymi názormi žalobcu, ktoré neboli ani preukázané ani dôkazmi potvrdené. Správny súd uvedené námietky považuje za účelové a v tomto prípade za špekulatívne v snahe žalobcu vyviniť sa z daného porušenia príslušných ustanovení zákona o DPH.
61. Čo sa týka žalobnej námietky, že správca dane neaplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov, opätovne správny súd poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku, v zmysle ktorého tak správca dane v priebehu daňovej kontroly postupoval a na základe uvedenej zásady aj vyvodil správny právny záver. V samotnom protokole dospel k záveru, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, pretože vykonal odpočítanie dane v zdaňovacom období december 2017 z faktúry vystavenej spoločnosťou Contax Sk, s.r.o. za služby sprostredkovania vo výške 28 000 eur, pričom nedošlo k dodaniu služieb tak, ako deklaroval žalobca predloženou faktúrou a tým ani k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 u daňového subjektu, ktorý mal dodať služby ako sú uvedené v Rámcovej zmluve z 01.12.2016 a to spoločnosti Contax Sk, s.r.o. Svidník. Na základe uvedených skutočností preto správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správcu dane, ako aj žalovaného a obsahu administratívneho spisu, ktorý v plnej miere poukazuje na skutočnosti, ktoré preukázal správca dane v daňovej kontrole žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
62. Čo sa týka trov konania, o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s ustanovením § 168 SSP a z dôvodu, že žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP, rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
63. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere 3:0 hlasov (§139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.