Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)Rozsudok_11C-10-2018.pdf
PDF · 180.52 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Katarínou Radičovou, v právnej veci žalobkyne: Y.. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, R. Q. XXXX/XX, D., zast. JUDr. Michaela Pagáčiková, advokátka, Dolný Kubín, Radlinského 47, proti žalovanému: B. D., nar. X.X.XXXX, R. Q. XXXX/XX, D., zast. Advokátska kancelária JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát, Trstená, Bernolákova 18, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu ako manželov nasledovne:
I. Do výlučného vlastníctva žalobkyne Y.. T. Q., nar. XX.XX.XXXX p r i k a z u j e rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parcele registra C parc. č. XXXX/XXX, zastávané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. D., obec D., okres D., v hodnote XXX XXX,XX eur.
II. Do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e hnuteľné veci nachádzajúce sa v rodinnom dome súp. č. XXXX, zapísanom na LV č. XXXX, spolu v zostatkovej hodnote 6 510,- eur, a to:
- zariadenie kuchyne: kuchynská linka vrátene kuchynského pultu, americká chladnička s mrazničkou, umývačka riadu, kuchynský stôl a 4 ks stoličiek, el. sporák,
- vstávaný šatník,
- zariadenie vstupnej chodby rodinného domu: šatníková skriňa (vstávaná), 2 ks skrinka na sedenie, koberec,
- automatická práčka, skrinka v kúpeľni,
- tv stolík, sedacia súprava,
- zariadenie spálne: manželská posteľ, komplet spálňa, skriňa veľká, skriňa malá, nočný stolík.
III. Preberateľkou zostatku úveru vedeného vo VÚB banka, a.s. na základe Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX vo výške XX XXX,XX eur ku dňu 14.05.2021 sa s t á v a žalobkyňa.
IV. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov sumu 50 869,68 eur v lehote 4 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
VI. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 2 780,- eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 1 853,- eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.03.2018 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu (BSM), a to tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prikáže nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. D., obec D., okres D., zapísanú na LV č. XXXX ako stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX na parcele registra C parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v podiele 1/1 k celku. Žalobkyňa zároveň preberie zostatok úveru od A., a.s. na základe Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky reg. č. :XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, uzavretej dňa XX.XX.XXXX a žalovanému na vyrovnanie jeho podielu zaplatí sumu 8 213,62 eur. Žalobkyňa žiadala i náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 6P/61/2006-50 zo dňa 22.11.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.12.2016. Uviedla, že predmetom vyporiadania BSM je rodinný dom súpis. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. D., obec D., okres D., nadobudnutý stranami za trvania ich manželstva v podiele 1/1 v pomere k celku, pričom parcela registra C parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na ktorej leží rodinný dom, ako aj pozemok parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, je evidovaný na LV č. XXXX k. ú. D. v prospech žalobkyne ako výlučnej vlastnícky v podiele 1/1 v pomere k celku, nakoľko tieto nadobudla žalobkyňa do svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnych zmlúv uzavretých ešte pred uzavretím manželstva so žalovaným a preto netvoria predmet BSM. Všeobecná hodnota rodinného domu s príslušenstvom bola stanovená Znaleckým posudkom č. XX/ XXXX vo výške 138 000,- eur. Ďalej žalobkyňa žiadala vyporiadať aj jej výlučné finančné prostriedky nadobudnuté darovaním od rodičov vynaložené za trvania manželstva na rodinný dom, ktoré predstavujú sumu 6 700,- eur (zateplenie fasády rodinného domu 2 500,- eur, laminátové podlahy 1 000,- eur, vstávaná skriňa vo vstupnej hale 1 200,- eur, zabudované spotrebiče v rámci vybavenie kuchyne - umývačka riadu a americká chladnička s mrazničkou 2 000,- eur). Predmetom vyporiadania BSM je i spoločný dlho strán spojený s BSM, ktorý vznikol za trvania ich manželstva vo VÚB, a.s. na základe Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, uzavretej dňa XX.XX.XXXX. Titulom predmetnej úverovej zmluvy bol stranám poskytnutý úver vo výške 40 000,- eur s konečnou splatnosťou do 20.05.2042 pri výške mesačnej splátky v sume 147,95 eur od 20.07.2012 do 20.05.2015, v sume 114,52 eur od 19.06.2015 do 20.06.2017 a v aktuálnej sume 156,05 eur od 20.07.2017. Na zabezpečenie predmetnej pohľadávky bolo zároveň zriadené záložné právo k rodinnému domu a pozemku žalobkyne, a to na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č.: XXX/ XXXXXX/XX-XXX-XXX zo dňa 21.05.2012. Zostatok nesplatenej istiny úveru ku dňu zániku BSM strán, t.j. ku dňu 21.12.2016 predstavuje sumu 36 088,36 eur, pričom od zániku BSM hradí mesačné splátky úveru výhradne žalobkyňa z výlučných peňažných prostriedkov. Žalovaný prispel na úhradu splátok úveru za obdobie 01/2017 až 02/2018 sumu 506,15 eur. Podľa žalobkyne je potrebné vysporiadať nielen splatnú časť úveru ku dňu rozhodovania súdu vrátane do tej doby kapitalizovaných úrokov, ale aj úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti. Výška spoločného dlhu strán ku dňu zániku BSM preto predstavuje sumu 47 346,67 eur. S ohľadom na to, že žalobkyňa od zániku BSM uhradila na mesačných splátkach úveru ku dňu podania žaloby sumu 1 935,52 eur a žalovaný jej titulom splácania úveru zaplatil sumu 506,15 eur, dlhuje žalovaný žalobkyni už z uhradených splátok úveru sumu 461,61 eur, ktorú žalobkyňa žiada nahradiť, ako aj polovicu všetkých splátok úveru uhradených výlučne žalobkyňou po podaní žaloby. V závere poukázala na to, že podľa jej názoru existujú okolnosti odôvodňujúce odklon súdu od princípu rovnosti podielov pri vyporiadaní BSM. Za najzávažnejšiu okolnosť považuje žalobkyňa nadmerné zadlžovanie spoločného majetku žalovaným počas trvania manželstva, čo malo za následok, že účasť žalovaného na zabezpečovaní starostlivosti o rodinu a o spoločnú domácnosť bola v podstate minimálna, keď žalobkyňa s troma maloletými deťmi nemali takmer žiadne finančné prostriedky na živobytie. Žalovaný jej prispieval mesačne iba sumou 100,- eur, aj to nepravidelne, a keďže jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok a prídavky na tri deti, bola odkázaná na pomoc rodičov. Finančné problémy žalovaného prerástli až do jeho právoplatného odsúdenia za spáchanie trestného činu sprenevery, o čom sa žalobkyňa dozvedela až po skončení trestného konania. Žalobkyňa sa domnieva, že možnou príčinou finančných problémov žalovaného bolo gemblérstvo. Finančné problémy počas manželstva žalovaný priznal aj na pojednávaní vedenom pod sp. zn. 6P/61/2016. Žalovaný si počínal veľmi nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, hlavne o potreby troch maloletých detí, zadlžoval sa na úkor rodiny, a žiadnym spôsobom sa nestaral o udržiavanie spoločného rodinného
domu ani o vedenie spoločnej domácnosti, z ktorého dôvodu má žalobkyňa za to, že žalovanému patrí len polovica z jeho podielu na všeobecnej hodnote rodinného domu, teda 25%.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že vždy mal záujem na tom, aby sa BSM vyporiadalo dohodu a že tvrdenia žalobkyne ohľadne jeho správania sa k nej a k deťom nie sú pravdivé. Žalovaný má za to, že okrem rodinného domu a záväzku z úverovej zmluvy patria do BSM aj hnuteľné veci nachádzajúce sa vo vstupnej chodbe (skriňa, 2 ks skrinka na sedenie, koberec), kuchyni (kuchynská linka, pult a sporák, americká chladnička s mrazničkou, umývačka riadu, kuchynský stôl, stoličky 4 ks a 1ks detská stolička, televízor, TV stolík, sedacia súprava), detská izba 1 (stolík 2ksa, stolička 2 ks, koberec, televízor, manželská posteľ, nočný stolík), detská izba 2 (písací stôl, stolička, obývacia stena, koberec), spálňa (manželská posteľ, skriňa veľká, skriňa malá, postieľka, nočný stolík), kúpeľňa 1(skrinka), kúpeľňa 2 (sušička, práčka), šatník (zariadenie šatníka). Žalovaný ďalej nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že na spoločný rodinný dom vynaložila za trvania manželstva svoje výlučné prostriedky vo výške 6 700,- eur nadobudnuté darovaním, nakoľko všetky ňou uvádzané položky, na ktoré mali byť vynaložené finančné prostriedky zaplatili zo spoločných finančných prostriedkov patriacich do BSM. Poukázal na to, že predmetom vyporiadania majú byť aj spoločné investície vynaložené na úpravu záhrady - pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX, k. ú. D., vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, v sume 300,- eur. Požaduje preto, aby sa mu uhradila suma 150,- eur, ktorá predstavuje polovicu z uvedenej sumy, ako aj investície z jeho výlučného vlastníctva v sume 11 711,- eur, ktoré boli použité na výstavbu rodinného domu. Predmetná suma pozostáva zo sumy 5 311,- eur, za ktorú boli pred uzatvorením manželstva kúpené tvárnice na výstavbu rodinného domu, súm 2 500,- eur a 3 900,- eur, ktoré mu darovali jeho rodičia na kúpu betónu použitého do základov rodinného domu a kúpu okien. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne, že od zániku BSM hradí mesačné splátky úveru výhradne ona, nakoľko žalobkyni na úhradu splátok úveru prispel vyššou sumou ako 506,15 eur, a to najmenej sumou 966,50 eur. Žalovaný má za to, že o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí patriacich do BSM sa zaslúžil vo vyššej miere ako žalobkyňa, no s prihliadnutím predovšetkým na potreby maloletých detí požaduje, aby sa pri vyporiadaní vychádzalo z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Žalovaný nesúhlasí s tým, aby mu súd pri vyporiadaní priznal iba 25 % zo všeobecnej hodnoty rodinného domu, má za to, že nenastali okolnosti na odklon od princípu rovnosti podielov oboch manželov pri vyporiadaní BSM. Tvrdenia, ktoré žalobkyňa v žalobe uvádza, aby odôvodnila odklon od princípu rovnosti podielov oboch manželov sú zavádzajúce, účelové a nepravdivo kriminalizujú jeho osobu. Poznamenal, že počas manželstva riadne uhrádzal výdavky na spoločnú domácnosť, nezadlžoval sa na úkor rodiny, riadne uhrádzal výdavky na potreby žalobkyne a maloletých detí a o tieto sa aj riadne staral. Žalovaný požaduje, aby bol rodinný dom prikázaný do jeho výlučného vlastníctva spolu so záväzkom zo Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky a časť hnuteľných vecí bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva a časť do vlastníctva žalobkyne. Rovnako tak žiadal náhradu trov konania.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach. Poukázala na to, že žalovaný počas trvania manželstva na seba preberal neúmerné finančné riziká, pôžičky a úvery, o ktorých žalobkyňa nemala vedomosť, nakoľko jej žalovaný počas manželstva tieto skutočnosti zatajoval a takýmto spôsobom sa neprimerane finančne zadlžil, čím dostal žalobkyňu do pozície, kedy de facto ručila svojim majetkom za záväzky žalovaného s poukazom na § 147 ods. 1 OZ. Jedná sa napr. o situáciu, kedy si žalovaný zobral bez vedomia žalobkyne pôžičku v nebankovej spoločnosti Provident. Žalobkyňa má i vedomosť, že si žalovaný bez jej vedomia dlhodobo požičiaval od rôznych fyzických osôb, dokonca v zamestnaní spôsobil trestný čin sprenevery, za čo bol i právoplatne odsúdený. Takéto správanie a veľmi zlé finančné hospodárenie bolo jedným z dôvodov rozvratu manželstva strán sporu. Finančné problémy žalovaného sa prejavili aj v tom, že riadne a včas neprispieval na výživu mal. detí, čo bolo dôvodom pre začatie exekučného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 58 Ek/1270/2018. Žalobkyňa poukázala i na potreby mal. detí, nakoľko má záujem v rodinnom dome ostať bývať spolu s nimi. Žalobkyňa nesúhlasí s vyporiadaním hnuteľných vecí tak, ako to navrhol žalovaný. Má za to, že zariadenie detskej izby predstavuje veci, ktoré patria deťom a svojou povahou a účelom plnia každodenné potreby mal. detí. Ostatné z vymenovaných položiek predstavujú zariadenie, ktoré manželom zakúpili rodičia žalobkyne. Rovnako úhrada alikvotnej čiastky 150,- eur za podieľanie sa žalovaného na zhodnotení pozemku žalobkyne nepatrí do objemu majetku vyporiadavaného v rámci BSM. Pokiaľ ide investície žalovaného, ktoré uhradil na výstavbu rodinného domu, jedná sa o materiál, ktorý kupovali strany pred uzatvorením manželstva, avšak jednalo sa o investície tak zo strany žalovaného ako aj zo strany žalobkyne.
5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrval na predchádzajúcom vyjadrení. Nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne, že počas trvania manželstva ona sama niesla vyššiu finančnú záťaž vo vzťahu k úhrade nákladov na rodinu, domácnosť, mal. deti, keďže žalobkyňa bola od januára 2010 na rodičovskej/ materskej dovolenke až do 19.02.2018, kedy ohlásila živnosť. Rovnako tak nesúhlasí ani s ostatnými tvrdeniami týkajúcimi sa jeho neúmerného zadlžovania, gamblerstva a preberania pôžičiek, úverov a neúmerných finančných rizík, o ktorých by žalobkyňa nevedela. Pokiaľ ide o exekučné konania sp. zn. 58Ek/1270/2018 na zameškané výživné, toto žalobkyni uhradil, z ktorého dôvodu došlo k zastaveniu exekúcie. Žalobkyňa sa viackrát vyjadrila, že má záujem rodinný dom predať a odsťahovať sa, teda sa žalovaný dôvodne domnieva, že je oprávnený žiadať, aby bol rodinný dom prikázaný do jeho výlučného vlastníctva. Žalovaný má za to, že masu BSM určil správne.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, pripojenými spismi tunajšieho súdu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
7. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 30.05.2009, z ktorého manželstva pochádzajú tri maloleté deti. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 6P/61/2016-50 zo dňa 22.11.2016, právoplatným a vykonateľným dňa 21.12.2016 bolo manželstvo strán sporu rozvedené a mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne.
8. Z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. D., L. D. vyplýva, že strany sporu majú v bezpodielovom spoluvlastníctve rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX/XXX v podiele 1/1. V časti ťarchy je na LV uvedená Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. - V XXX/XXXX.
9. Z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. D., L. D. je zrejmé, že pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Ako titul nadobudnutia sa uvádza Kúpna zmluva č. XXX/XXXX -XXX/ XX, Kúpna zmluva V XXXX/XXXX, Kúpna zmluva V XXXX/XXXX a R XXX/XXXX - hlásenie zmien. Jedná sa o pozemky parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Rovnako na uvedený pozemok je evidovaná ťarcha v podobe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX. Keďže uvedené nehnuteľnosti žalobkyňa nadobudla pred uzavretím manželstva, ide o jej výlučné vlastníctvo, ktoré nepatrí do BSM.
10. Žalobkyňa predložila súdu znalecký posudok na rodinný dom č. XX/XXXX zo dňa 26.02.2018, vypracovaný znalcom Ing. T. S., z ktorého vyplýva, že hodnota rodinného domu ku dňu zániku BSM predstavuje sumu 138 000,- eur.
11. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX predloženého súdu žalovaným dňa 26.02.2021 súd zistil, že hodnota rodinného domu predstavuje sumu 158 000,- eur. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že dátum, ku ktorému bol znalecký posudok vypracovaný je 18.02.2021, teda nie deň, kedy došlo k zániku BSM. K uvedenému žalovaný uviedol, že sa jedná o pisársku chybu. Znalcovi bola zadaná úloha, aby ohodnotil nehnuteľnosť v stave, ktorý tu bol ku zániku BSM, čo zo znaleckého posudku však nevyplýva. S predmetným znaleckým posudkom žalobkyňa nesúhlasila, namietala, že pri stanovení ceny nebolo zohľadnené exekučné záložné právo, čo podľa nej robí nehnuteľnosť nepredajnou. Ďalej namietala, že gabiónový oporný múr v roku 2018 ešte nebol postavený a preto nebol ani zahrnutý do znaleckého posudku z roku 2018, ako aj to, že dom nie je podpivničený, napriek tomu je v znaleckom posudku zahrnutá aj pivnica. V oboch znaleckých posudkoch je zahrnutá aj hodnota hnuteľných vecí - linka, skrine, všetky vstávané súčasti, preto nie je spravodlivé, aby v prípade, že rodinný dom bude prikázaný do vlastníctva žalobkyne, táto platila žalovanému cenu hnuteľných vecí dvakrát. S uvedenými tvrdeniami žalovaný nesúhlasil.
12. V priebehu konania žalobkyňa uviedla, že súhlasí s tým, aby si všetky hnuteľné veci ponechal žalovaný za cenu, ktorú navrhol, teda veci nachádzajúce sa vo vstupnej chodbe rodinného domu (2 ks skrinka na sedenie, koberec) v sume 50,- eur, v kuchyni (TV, TV stolík, sedacia súprava) v sume 400,- eur, ďalej v kuchyni (kuchynská linka vrátane kuchynského pultu, el. sporák, americká chladnička s mrazničkou, umývačka riadu, kuchynský stôl a 4 ks stoličiek) v sume 4 500,- eur, v spálni (manželská posteľ, komplet spálňa, skriňa veľká, skriňa malá, nočný stolík) v sume 200,- eur, v kúpeľni (skrinka) v sume 10,- eur, vstavaný šatník v sume 550,- eur, šatníková skriňa vo vstupnej chodbe v sume 500,- eur
a automatický práčka v sume 300,- eur. Žalobkyňa naďalej trvala na vyporiadaní BSM v podiele 75/25. Poukázala na to, že žalovaný sa začal zhruba po dvoch rokoch od uzavretia manželstva neprimerane zadlžovať. Dlhy mu pomohla splácať jeho rodina. Má za to, že sumu 26 000,- eur, ktorú bol povinný uhradiť na základe rozsudku súdu, týkalo sa to sprenevery, zaplatil zo spoločných financií. Všetky platby ohľadne domu ako aj všetky podlžnosti platila zo svojho účtu, pričom žalovaný mal vlastný účet, ku ktorému ona nemala prístup. Čo sa týka stavby rodinného domu, hrubú stavbu financovali zo svojich osobných úspor a následne z úveru. Žalobkyňa nevie o tom, že by im rodičia žalovaného prispeli pri stavbe rodinného domu, o tom ju žalovaný nikdy neinformoval. Pokiaľ ide o zadlžovanie žalovaného, uviedla, že po dedine sa šírili reči ohľadne neprimeraného zadlžovania sa žalovaného ako aj, že žalovaný začal hrať na hracích automatoch. Podotkla, že so žalovaným mali pohostinstvo, v ktorom mali aj hracie automaty. Ďalej uviedla, že sa žalovaný o deti počas manželstva vôbec nezaujímal, všetku starostlivosť zabezpečovala ona. Po rozvode sa k nej žalovaný začal správať zle a fyzicky ju napádať, preto bola nútená odísť spolu s deťmi z rodinného domu. Žalobkyňa dlhodobo finančne spláca celú hypotéku na rodinný dom, ako aj ostatné záväzky súvisiace s domom, keďže žalovaný nie je schopný tieto plniť. Neschopnosť žalovaného plniť svoje záväzky vyústila až do zriadenia exekučného záložného práva na rodinný dom, pričom žalovanému mesačne pomáhajú rodičia finančne prežiť. Pokiaľ ide o vyplatenie polovice sumy z neuhradených splátok úveru po zániku BSM, ktorú žiadala uhradiť v žalobe, na tejto úhrade netrvá, nakoľko jej bol v konaní 5C/74/2019 priznaný regresný nárok v sume 828,41 eur za splátky úveru vyplatené od zániku BSM do konca roku 2019. Okrem toho na tunajšom súde prebieha konanie o zaplatenie zvyšnej časti splátok, ktoré uhradila po tomto dátume.
13. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že sa k deťom nikdy nesprával zle, má s nimi dobrý vzťah. Čo sa týka fyzického násilia, je pravdou, že boli voči nemu vedené dve priestupkové konania, z toho jedno bolo zastavené a druhé, s ktorým sa nestotožňuje, bolo skončené ako nedbanlivostný priestupok. Žalobkyňu nikdy fyzicky nenapadol. Poprel všetky tvrdenia žalobkyne ohľadne tohto, že by žalobkyňa nemala peniaze na stravu a iné potreby, rovnako si od matky žalobkyne nikdy nepožičal peniaze a nie sú pravdivé ani tvrdenia ohľadne jeho zadlžovania a gemblérstva. Žalovaný pracoval 4,5 roka sám v krčme a väčšinou financoval stavbu rodinného domu on. Žalobkyňa bola počas tohto obdobia na materskej dovolenke a ako projektant si začala privyrábať až neskôr. Pokiaľ ide o dlh 27 564,76 eur, ktorý bol povinný uhradiť z dôvodu spáchania trestného činu sprenevery, tento za neho vyplatila sestra. Celá suma sa nemusela platiť naraz. Boli dohodnuté splátky na základe dohody o narovnaní po 1 000,- eur mesačne. Mal zaplatiť istinu cca 25 000,- eur, ostatné bolo príslušenstvo pohľadávky, ktoré mu bolo odpustené. Nesúhlasí s cenou rodinného domu a žiada, aby tento bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva. Sumu pripadajúcu na vyrovnávací podiel by bol žalobkyni schopný vyplatiť aj s pomocou rodičov. Ďalej uviedol, že na výstavbu rodinného domu mu požičali finančné prostriedky aj rodičia. Pokiaľ ide o splátky úveru, tieto sa snaží platiť poľa jeho finančných možností. Skoro všetky splátky má už splatené. Pokiaľ ide o exekúciu, na základe ktorej bolo zriadené exekučné záložné právo na rodinný dom, jednalo sa o splátky výživného, ktoré žalovaný nezaplatil včas. Následne však tento dlh vyrovnal. Ďalej uviedol, že odkedy sa žalobkyňa odsťahovala platí splátky výlučne on.
14. Z výsluchu svedkyne D. Q., matky žalobkyne vyplýva, že si žalovaný od nej často požičiaval peniaze, ktoré jej vždy vrátil. Keď bývali spolu so žalobkyňou v rodinnom dome, mala žalobkyňa z neho strach, nakoľko žalovaný mal nevyspytateľné správanie. Žalovaný mal problém s tipovaním, vsádzaním. Svedkyňa uviedla, že nemá doklady o peniazoch, ktoré stranám sporu požičala. Počas manželstva zapožičala stranám sporu peniaze, ktoré jej splatili z hypotekárneho úveru, ktorý si zobrali na rodinný dom. Žalobkyňa si zobrala od nich spálňu a do rodinného domu im zakúpila vstavanú skriňu, sedačku, spotrebiče v kuchyni, práčku a sušičku. Neskôr im prispela aj na zateplenie domu. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z predloženého čestného prehlásenia zo dňa 27.04.2020, v ktorom prehlásení sa svedkyňa vyjadrovala aj k finančnej situácii strán sporu a správaniu žalovaného k žalobkyni počas manželstva.
15. Z výsluchu svedka X. T., bratranca žalobkyne, súd zistil, že žalovaného pozná od strednej školy. Žalovaný si otvoril krčmu, do ktorej chodil spolu s kamarátmi. Raz tam bol sám a žalovaný mu povedal, aby si sadol za výherný automat, dal mu 100 eur a následne ďalších 100 eur. Svedok sa ho spýtal, či mu to nevadí, pričom mu žalovaný povedal, že to vyhrá späť na podanom tikete na zápasy. Žalovaného hrať nikdy nevidel, no hovorilo sa, že žalovaný stávkuje. Svedok videl len tikety na podané zápasy, ktoré mu žalovaný často ukazoval. Tento incident so žalovaným sa stal v roku 2009, resp. 2010. Súdu bolo rovnako predložené čestné prehlásenie svedka zo dňa 27.04.2020, v ktorom sa uvádzajú tieto skutočnosti, pričom svedok pri výsluchu uviedol, že čestné prehlásenie vyhotovil potom, ako ho o to
požiadal žalobkyňa. Žalobkyňa mu povedala, aby uviedol len to, čo zažil a čo vie. Podotkol, že sa žalobkyňou nestretáva často, len pri väčších rodinných oslavách. O problémoch strán sporu nevedel, vyšlo to najavo až postupne. Niečo sa dozvedel od žalobkyne, niečo od ostatných ľudí.
16. V konaní boli vypočutí i rodičia žalovaného W. D. a B. D.. Svedkyňa uviedla, že v máji 2009 darovali žalovanému sumu 2 500,- eur na betón a v septembri 2009 sumu 5 000,- eur na okná. Okrem toho si žalovaný každý mesiac po rozvode požičiaval od manžela 250,- eur. Všetko to boli peniaze, ktoré mali doma našetrené. Žalovanému ich dali na ruku, doklady o tom nemajú. Svedkyňa nevie, prečo by mala mať doklady preukazujúce finančné prostriedky, ktoré dali synovi. Ďalej uviedla, že žalovaný od rána do večera robil v krčme, zhruba od 06.00 hod. do 22.00 hod., okrem nedele. Takýmto spôsobom žalovaný zabezpečoval starostlivosť o domácnosť. O tom, že by sa žalovaný neúmerne zdlžoval alebo stávkoval a hral na hracích automatoch nemá vedomosť. Čo sa týka sumy cca 26 000,- eur za spreneveru, o tom nič nevie. Zhodne vypovedali i svedok B. D., ktorý podotkol, že žalovaný platil všetko čo sa týkalo stavby rodinného domu. Žalobkyňa v tom čase bola na materskej dovolenke, vôbec nepracovala. Žalovanému nepomáhali splatiť jeho dlhy.
17. Z výsluchu H. S., sestry žalovaného vyplýva, že dlh za spreneveru bol splatený z jej účtu, o čom súdu predložila i potvrdenie z Prima banky O., a.s. zo dňa 15.03.2021 o zaplatení sumy 22 096,50 eur dňa 16.04.2015 na účet spoločnosti O. D. spol. s r.o., voči ktorej mal žalovaný dlh. Ďalej svedkyňa uviedla, že v roku 2012 začala prerábať byt a keďže naň nedostala úver, peniaze jej požičal brat, bolo to 25 000,- eur. Následne v apríli 2015 splatila dlh tým, že sumu 22 096,50 eur poukázala na účet spoločnosti O. D. spol. s r.o. a zvyšok žalovanému vyplatila v hotovosti. O tom, že jej žalovaný požičal sumu 25 000,- eur žalobkyňa vedela a uvedené namietala. Žalovaný svedkyni viackrát požičal peniaze, o čom žalobkyňa vždy vedela. Tieto peniaze vždy vrátila. Suma 25 000,- eur jej nebola vyplatená jednorázovo, ale postupne, keď vyplácala chlapov, materiál a pod. Žalobkyňa pri tom nebola prítomná. Svedkyňa vie o tom, že jej žalobkyňa peniaze požičať nechcela. Čo sa týka gabiónového plotu, svedkyňa uviedla, že tento bol postavený v roku 2015. Stavali ho naraz so susedom. Má za to, že žalovaný nemá problém s gemblérstvom a nevie ani o tom, že by sa niekedy neprimerane finančne zadlžil.
18. V konaní boli predložené aj čestné prehlásenia D. Q. a X. T., v ktorých títo uvádzali skutočnosti zhodné s tými, ktoré uviedli na pojednávaní.
19. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6T/105/2014 vyplýva, že žalovaný bol uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. Zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doma na 1 rok. Žalovaný svojim protiprávnym konaním spôsobil spoločnosti O. D., spol. s r.o., so sídlom Továrenská štvrť XXXX/XX, M., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške najmenej 23 866,50 eur. Súčasťou spisu je aj uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 2Cb/15/2014-48 zo dňa 09.07.2014, ktorým bol schválený súdny zmier uzatvorený medzi spoločnosťou O. D., spol. s r.o. a žalovaným, v rámci ktorého sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 27 564,76 eur s príslušenstvom, ako aj Dohoda o narovnaní uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou O. D., spol. s r.o. o uhradený predmetného dlhu, ktorý dlh sa žalovaný zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 1 000,- eur od 30.05.2014 do 30.08.2016.
20. Súd si pripojil i spisy tunajšieho súdu sp. zn. 6P/61/2016, 5P/20/2018 týkajúce sa rozvodu strán sporu a úpravy styku k mal. deťom. V rámci výsluchu žalovaného v konaní 6P/61/2016 (č.l. 47), tento uviedol, že sa snažil vyriešiť problémy, ktoré mal, boli to problémy s peniazmi. Manželku (žalobkyňu) do toho nechcel zaťahovať, ale tieto finančné problémy si poriešil a nemá žiadne dlhy. Požičal niekomu peniaze, ktorú mu on potom nevrátil. Avšak žiadne automaty nehrával. Kamarátovi počas manželstva požičal väčšiu sumu peňazí, manželka o tom nevedela. On vtedy podnikal, mal krčmu a musel tie peniaze, ktoré požičal vrátiť a bol za to aj trestne stíhaný. Manželka nevedela o tom, že bolo voči nemu vedené trestné konanie, dozvedela sa to až potom ako bol odsúdený. Manželke nehovoril aké má problémy s financiami a tiež o trestnom stíhaní, pretože si to žalovaný chcel vyriešiť sám, nechcel ju do toho zaťahovať.
21. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/74/2019-151 zo dňa 16.03.2021 zaviazal súd žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni istinu 828,41 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 828,41 eur od 22.10.2019 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67 %. V predmetnom konaní súd priznal žalobkyni
nárok na náhradu polovice splátok, ktoré uhradila na úvere (Zmluva o poskytnutí flexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX) od 20.01.2017 do 18.10.2019.
22. Dňa 21.05.2012 uzatvorili strany sporu s A., a.s. Zmluvu o poskytnutí flexihypotéky reg. č.:XXX/ XXXXXX/XX-XXX/XXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na výstavbu rodinného domu vo výške 40 000,- eur, ktorý sa strany sporu zaviazali splácať v mesačných splátkach od 20.07.2012 do 20.05.2042 v zmysle priloženej amortizačnej tabuľky. V ten istý deň bola medzi stranami uzatvorená i Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX.
23. Strany sporu súdu predložili i potvrdenia o zrealizovaných transakciách, a to žalobkyňa úhrady spojené s platbou splátok úveru a žalovaný potvrdenia o úhrade polovice splátky ako aj úhrade poplatkov súvisiacich s rodinným domom na účet žalobkyne. Súd mal tak preukázané, že od zániku BSM platila splátky úveru výhradne žalobkyňa. Z výpisu z úveru č. zmluvy XXX/XXXXXX/XX-XXX mal súd preukázané, že ku dňu 19.04.2021 je celkový zostatok istiny úveru 30 875,92 eur. K uvedenej sume je však potrebné prirátať aj príslušenstvo, výška ktorého z predloženého výpisu nevyplýva. Vyplýva však z priloženej amortizačnej tabuľky.
24. Žalobkyňa súdu predložila aj exekučný príkaz na vymoženie bežného výživného na mal. deti č. XXX EX XXX/XX, v zmysle ktorého bola nariadená exekúcia zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, a to rodinný dom súp. č. XXXX zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. D., obec D., v podiele 1/1 a opravný exekučný príkaz k exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy č. XXXEX XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v časti vymáhaného nároku a predbežných trov exekúcie. Ďalej súdu predložila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo č.: C zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol žalobkyni priznaný nárok na náhradné výživné v celkovej výške 300,- eur mesačne počnúc dňom 01.05.2019 a výpisy z A. banky za obdobie od 2012 do 2016 preukazujúci platby, ktoré táto financovala zo svojho účtu.
25. Žalovaný súdu predložil faktúru č. XXXXXXXXXXX zo dňa 09.08.2013 od spoločnosti hej.sk, predmetom ktorej bola kúpa automatickej práčky, chladničky z mrazničkou a myčky nádobí Bosh v sume 2 215,70 eur, ktorá suma bola uhradená žalobkyňou, čo preukazuje aj príjmový doklad č. XXPXXXXXX zo dňa 13.08.2013. Uvedeným chcel žalovaný preukázať skutočnosť, že kúpu predmetných hnuteľných vecí nevykonala matka žalobkyne tak, ako to táto tvrdila. Rovnako tak z dodacieho listu č. XX/XXXX zo dňa 31.07.2014 znejúceho na sumu 2 510,- eur, ktorá suma mala byť vyplatená na zateplenie domu vyplýva, že bola hradená žalobkyňou počas manželstva.
26. Ďalej žalovaný súdu predložil pokladničné bločky na kúpu tovaru pred poskytnutím úveru a po poskytnutí úveru, zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, ktorá nebola datovaná, je však na nej overený podpis žalobkyne mestom D. dňa XX.XX.XXXX, zápisník o úkonoch a platbách súvisiacich s výstavbou rodinného domu, znalecký posudok č. XX/XXXX na rodinný dom a potvrdenie o vedení účtu v M. banka O., a.s. č. ú. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a o platbách z neho realizovaných na účet žalobkyne. Jedná sa pritom o účet, o ktorom podľa tvrdení žalobkyne táto nemala žiadnu vedomosť a žiadala, aby súd finančné prostriedky, ktoré sa nachádzali na účte ku dňu zániku BSM zahrnul do vyporiadania BSM. Za týmto účelom bol žalovaný súdom vyzvaný, aby predložil predmetný výpis z účtu, ktorú povinnosť si žalovaný nesplnil, keďže o výpis z účtu požiadal banku dva dni pred vykonaním pojednávania, z ktorého dôvodu v čase pojednávania žalovaný predmetným výpisom nedisponoval.
27. Z kúpnej zmluvy zo dňa 13.05.2009 uzatvorenej medzi predávajúcimi B. S. a T. S. a kupujúcim B. D. vyplýva, že žalovaný kúpil od predávajúcich tvárnice Z. v počte spolu 1 476 za kúpnu cenu 5 311,- eur.
28. Zo zmluvy o dielo č. XXXXXXX zo dňa 11.10.2010 vyplýva, že žalobkyňa objednala u spoločnosti Y. spol. s r.o. zabudovanie okien, dverí a príslušenstva v hodnote 3 905,28 eur. Z dodacích listov z 15.06.2012 a 19.06.2012 mal súd preukázané, že žalobkyni boli fakturované tovary a práce súvisiace s podlahovým kúrením a kúpeľnou v sume 1 387,61 eur a 4 000,- eur. Súdu bol predložený i dodací list - cenová ponuka na podlahové kúrenie v sume 6 057,58 eur zo dňa 25.04.2012.
29. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
30. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
31. Podľa § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
32. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
33. Podľa § 149 ods. 1, až 4 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
34. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
35. Súd mal v konaní preukázané, že BSM strán sporu zaniklo dňa 21.12.2016, kedy bolo ich manželstvo rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6P/61/2016-50 zo dňa 22.11.2016 právoplatne rozvedené a mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne. Nakoľko medzi stranami nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM, podala žalobkyňa dňa 12.03.2018 na súd žalobu, v ktorej žiadala, aby súd vyporiadal BSM žalobkyne a žalovaného. Žaloba na súd tak bola podaná do troch rokov od zániku BSM.
36. Žalobkyňa žiadala v konaní, aby súd prihliadol na skutočnosť, že sa počas manželstva sama starala o deti, bola nútená hradiť všetky výdavky zo svojich finančných prostriedkov, ako aj to, že sa žalovaný neprimerane finančne zadlžoval a spáchal počas manželstva aj trestný čin sprenevery v sume 27 564,76 eur, ktorá suma bola splatená z finančných prostriedkov patriacich do BSM. Z uvedeného dôvodu preto navrhla, aby sa súd odklonil od princípy parity a BSM vyporiadal v pomere 75:25.
37. Zásady, z ktorých treba vyhádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov upravuje § 150 OZ. Základnou zásadou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je zásada rovnosti podielov (princíp parity). Pri uplatnení tejto zásady sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov na majetku patriacom do ich bezpodielového spoluvlastníctva sú rovnaké. Platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Súdna prax odklon od princípu rovnosti podielov, tzv. disparitu podielov, označuje za postup výnimočný, a preto je nutné vychádzať z toho, že parita podielov predstavuje východisko a disparita odklon od východiska parity podielov. Občiansky zákonník stanovil požiadavku, aby súd rozhodujúci o vyporiadaní BSM prihliadal na hľadiská uvedené v §150 Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú okolnosti rozhodné pre určenie výšky podielov bývalých manželov na vyporiadavanom majetku, a teda zohľadnil potreby
maloletých detí, starostlivosť o rodinu, o deti, zásluhy na nadobudnutí a udržaní spoločného majetku, ako i starostlivosť o spoločnú domácnosť. V tomto smere nemožno opomenúť ani povinnosti vyplývajúce manželom z ustanovenia § 18 zákonač. 36/2005 Z.z. o rodine, podľa ktorého sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie, nevynímajúc i povinnosť zabezpečovať uspokojovanie potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. 22Cdo 2150/2011).
38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, Občiansky zákonník stanovil jednoznačne ako jednu z požiadaviek, aby súd pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM prihliadal na starostlivosť o rodinu a uspokojovanie jej potrieb. Tak ako zaisťovanie hmotných potrieb rodiny (zárobková činnosť) len jedným z manželov plne kompenzuje starostlivosť o rodinu druhým z nich, tak i zaisťovanie peňazí pre rodinu môže kompenzovať osobnú starostlivosť, ktorú zarábajúci manžel nemôže v plnom rozsahu poskytovať. V takom prípade treba zvážiť, či ten manžel, ktorý sa osobne a bezprostredne o rodinu nestará, zaisťuje jej potreby inak a v náležitom rozsahu. Je teda potrebné zvážiť mieru účasti oboch manželov na starostlivosti o rodinu, ktorá môže byť realizovaná rôznymi spôsobmi a v prípade jej nerovnomernosti pristúpiť k aplikácii disparity podielov (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. 22Cdo 1096/2011). Inak povedané, ak jeden z manželov svoje povinnosti týkajúce sa rodiny a spoločného majetku bez prijateľného dôvodu zanedbával, je na mieste rozhodnúť o disparite podielov. K nerovnomernému určeniu podielov môžu viesť aj konania jedného z manželov, ktoré negatívne ovplyvňujú vzájomné súžitie manželov. Môže ísť aj o také konania, ktoré sa vo významnej miere nepriaznivo prejavujú v majetkovej sfére bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo v starostlivosti o rodinu. Medzi ďalšie okolnosti, na ktoré by mal súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov prihliadať a ktoré by mohli odôvodniť nerovné určenie podielov pri vyporiadaní spoločného majetku, patria prípady nadmerného zadlžovania spoločného majetku jedným z manželov, nehospodárnosti, či situácie, kedy jeden z manželov musel za trvania manželstva uhradiť spôsobenú ujmu, na ktorej sa druhý manžel nijak nepodieľal a ktorá mala negatívny dopad na hospodárenie so spoločným majetkom.
39. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že za trvania manželstva strany ako manželia nadobudli do BSM nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. D., obec D., okres D., zapísanú na LV č. XXXX ako stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX. Predmetný rodinný dom stojí na parcele registra C parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne v podiele 1/1 k celku. Ďalej strany sporu nadobudli počas manželstva hnuteľné veci tvoriace zariadenie rodinného domu. V priebehu konania strany ustálili rozsah hnuteľných vecí patriacich do BSM ako aj zostatkovú hodnotu týchto vecí, stalo sa tak na pojednávaní konanom dňa 26.02.2021, na ktorom žalovaný uviedol cenu hnuteľných vecí, vyporiadanie ktorých navrhla žalobkyňa v podaní zo dňa 26.02.2021 (č.l. XXX), ktorú sumu žalobkyňa nenamietala. Ide o hnuteľné veci, ktoré súd uviedol vo výroku II. tohto rozsudku. Ďalej bolo preukázané, že stranám ako manželom bol za trvania manželstva poskytnutý úver na základe zmluvy o poskytnutí flexihypotéky reg. g.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 21.05.2012 uzatvorenej s A. banka, a.s., v sume 40 000,- eur a ku dňu rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM tento nebol ešte splatený. Nesplatená istina úveru ku dňu rozhodnutia súdu (podľa výpisu z účtu na č. l. 296 spisu) predstavuje sumu 30 875,92 eur. K uvedenej sume je ešte potrebné pripočítať príslušenstvo pohľadávky v zmysle stranami predloženej amortizačnej tabuľky. Súd mal z amortizačnej tabuľky VÚB banky, a.s. preukázané, že strany mali zaplatiť na splátky úveru od 20.07.2012 do 20.05.2042 sumu celkovo 49 921,46 eur. Jedná sa o splátky úveru, v ktorých je zahrnutá jednak istina, ako aj úrok a ktoré splátky sú ponížené o štátny príspevok a príspevok banky. Z výpisu z účtu žalobkyne mal súd preukázané, že výška doposiaľ uhradených splátok úveru je totožná s tými, ktoré sa nachádzajú v amortizačnej tabuľke. Ku dňu zániku BSM predstavovala nesplatená suma úveru 42 567,33 eur a ku dňu vyhlásenia rozsudku o vyporiadaní BSM sumu 35 282,56 eur.
40. Obe sporové strany prejavili záujem, aby im bola nehnuteľnosť - rodinný dom prikázaná do výlučného vlastníctva. Žalobkyňa aj žalovaný zhodne tvrdili, že sú schopní vyplatiť druhej strane na nich pripadajúcu peňažnú časť. Pokiaľ ide o samotnú cenu rodinného domu, na tejto sa strany sporu v priebehu konania nezhodli. Žalobkyňa predložila znalecký posudok č. XX/XXXX, v ktorom znalec ohodnotil nehnuteľnosť na 138 000,- eur, žalovaný počas konania predložil znalecký posudok č. XX/XXXX znejúci na sumu 158 000,- eur. Žalobkyňa namietala v prípade znaleckého posudku č. XX/XXXX viaceré skutočnosti, jednak týkajúce sa materiálov - tvárnic Z., ako aj podpivničenia rodinného domu, ktoré námietky súd bral ako
bezpredmetné, nakoľko nemá dôvod pochybovať o odbornosti znalca, ktorý vykonal znalecký posudok. Okrem toho z fotografii nachádzajúcich sa v oboch znalecký posudkoch je zrejmé, že časť stavby je podpivničená. Podstatnou námietkou však bola skutočnosť, že v uvedenom znaleckom posudku sa nachádza aj gabiónový plot, pričom žalobkyňa uvádzala, že tento žalovaný postavil až po zániku BSM a nie je ani súčasťou znaleckého posudku č. XX/XXXX, keďže vtedy ešte nebol postavený. Tieto tvrdenia rozporoval žalovaný, ktorý tvrdil, že sa plot v znaleckom posudku nenachádza len preto, že si ho objednala žalobkyňa, zotrvával na tom, že gabiónový plot bol postavený počas manželstva, čo potvrdila aj sestra žalovaného. K uvedenej skutočnosti súd poukazuje na to, že gabiónový plot je postavený na pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a teda tento pozemok ako aj jeho príslušenstvo nepatria do masy BSM. Pokiaľ by gabiónový plot bol postavený za trvania manželstva, čo rozporovala žalobkyňa, mohol by súd zohľadniť len investície zo spoločného majetku do výlučného majetku žalobkyne. Takéto investície a ich výška však v konaní neboli preukázané, keďže hodnota plotu tak ako je vyčíslená v znaleckom posudku č. XX/XXXX nezodpovedá výške vynaložených investícii z BSM. Pokiaľ by plot bol postavený po rozvode manželstva, išlo by o investíciu žalovaného do výlučného majetku žalobkyne avšak takáto investícia už nie je predmetom vyporiadania BSM, keďže ku nej došlo po zániku BSM z výlučných prostriedkov žalovaného.
41. V prípade vyporiadania BSM sa všeobecne uplatňuje zásada, že pri ocenení vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, avšak z ceny v čase, kedy sa vyporiadanie vykonáva. Ide o cenu, za ktorú je možné porovnateľnú vec v rozhodnej dobe a na danom mieste reálne predať. Pri zisťovaní ceny veci, ktorá tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva, je určujúca jej všeobecná cena stanovená v závislosti od situácie na trhu v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadava. Z uvedeného hľadiska je teda zrejmé, že znalecký posudok č. XX/XXXX bol vypracovaný 3 roky pred rozhodovaním súdu o vyporiadaní BSM a preto znalecký posudok č. XX/XXXX objektívnejšie odzrkadľuje cenu rodinného domu v čase rozhodovania súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu ohľadne gabiónového plotu však súd pristúpil k tomu, že z predmetného posudku odpočítal cenu plotu, ktorá predstavovala sumu 10 019,74 eur. Všeobecná hodnota rodinného domu tak v čase vyporiadania BSM predstavovala 147 980,26 eur, ktorú sumu súd považoval vzhľadom na vývoj cien nehnuteľností a cenu stavebného materiálu v súčasnosti za primeranú, keďže k zániku BSM strán sporu došlo 21.12.2016 a od znaleckého posudku predloženého žalobkyňou uplynuli viac ako 3 roky. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na to, že žalobkyňa napriek tomu, že mala výhrady k znaleckému posudku predloženému žalovaným, nenavrhla vykonanie kontrolného znaleckého posudku alebo vykonanie dodatku k ňou predloženému znaleckému posudku, prípadne vypočutie znalca. Súd preto ustálil, že cena nehnuteľností sa vzhľadom na predložené znalecké posudky pohybuje medzi 138 000,- eur až 158 000,- eur a preto aj z tohto hľadiska považoval sumu 147 980,26 eur za adekvátnu, nevybočujúcu z cien obdobných nehnuteľností v čase rozhodovania súdu.
42. Ďalej mal súd za preukázané, že do masy BSM patria hnuteľné veci uvedené vo výroku II. tohto rozsudku spolu v zostatkovej hodnote 6 510,- eur. Spolu teda masu BSM tvorí hodnota rodinného domu vo výške 147 980,26 eur + 6 510,- eur zostatková hodnota hnuteľných vecí. Od uvedenej masy BSM je potrebné odrátať nesplatený zostatok úveru v sume 35 282,56 eur a preukázané investície jednotlivých účastníkov z ich výlučných prostriedkov na spoločný majetok.
43. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať spoločné pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Súdna prax však zastáva názor, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov, analogicky s použitím ustanovení § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka, i keď predmetom BSM podľa § 143 Občianskeho zákonníka sú len veci, nie spoločné pohľadávky a dlhy (R 42/1972). Preto vyporiadanie neuhradených spoločných úverov strán sporu je v súlade so súdnou praxou. Vyporiadanie dlhov (záväzkov) manželov podľa okolností prípadu možno vykonať prikázaním dlhu obom účastníkom alebo prikázaním dlhu jednému z nich. V konaní je teda potrebné vyporiadať spoločný dlh flexihypotéky reg. g.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/ XXX, ktorý nie je ešte v celom rozsahu splatený.
44. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa po rozvode manželstva a zániku BSM uhrádzala jednotlivé splátky úveru zo svojho účtu. Žalovaný jej prispieval na úhradu polovice splátok nepravidelne, pričom ku dňu rozhodovania súdu mal súd z priložených výpisov z účtu preukázané, že žalovaný zaplatil
žalobkyni na predmetné splátky v roku 2017 sumu 409,50 eur, v roku 2018 sumu 880,61 eur, v roku 2019 sumu 348,65 eur, v roku 2020 sumu 836,76 eur a v roku 2021 sumu 209,19 eur. Okrem toho bol žalovaný rozsudkom tunajšieho súdu 5C/74/2019-151 zo dňa 16.03.2021 zaviazaný na úhradu istiny 828,41 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 828,41 eur od 22.10.2019 do zaplatenia. Žalobkyňa si v predmetnom konaní uplatnila náhradu polovice splátok úveru uhradených od 20.01.2017 do 18.10.2019, titulom regresného nároku v zmysle § 511 ods. 2 a 3 OZ. Uvedené rozhodnutie do vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci nenadobudlo právoplatnosť. Je však zrejmé, a to aj s poukazom na tvrdenie žalobkyne, ktorá netrvala na tom, aby jej bola uhradená polovica splátok pripadajúca na žalovaného, že žalovaný uhradil, resp. v zmysle rozsudku 5C/74/2019 uhradí všetky na neho pripadajúce splátky úveru od zániku BSM až do rozhodnutia o jeho vyporiadaní. Súd preto vychádzal z toho, že vzťahy medzi stranami sporu súvisiace s platením úveru po zániku BSM sú medzi stranami vysporiadané.
45. Strany sporu ďalej žiadali, aby súd pri vyporiadaní BSM zohľadnil investície, ktoré každý z nich vynaložil zo svojho majetku na spoločný majetok. Žalobkyňa žiadala započítať sumu 6 700,- eur, ktorá suma mala predstavovať finančné prostriedky nadobudnuté darovaním od jej rodičov, za ktorú sumu mali byť pokryté náklady na zateplenia fasády rodinného domu vo výške 2 500,- eur, laminátové podlahy vo výške 1 000,- eur, zakúpená vstávaná skriňa vo vstupnej hale vo výške 1 200,- eur a zabudované spotrebiče v rámci vybavenia kuchyne spolu vo výške 2 000,- eur. K uvedeným položkám však nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by ich kupovali rodičia žalobkyne, resp. doklad o tom, že by jej rodičia poskytli uvedené finančné prostriedky. Práve naopak, žalovaný predložil faktúru na nákup spotrebičov do kuchyne (č.l. 317) znejúcu na meno žalobkyne s dátumom vystavenia 09.08.2013, ďalej dodacie listy na zateplenie domu (č.l. 320), podlahové kúrenie (č.l. 492, 493), ako aj práce s tým súvisiace, všetky vystavané počas trvania manželstva na meno žalobkyne. Súd preto nemal v konaní preukázané tvrdenia žalobkyne, že by vyššie uvedené náklady boli financované z jej výlučných prostriedkov a tiež nemal za preukázané darovanie finančných súm rodičmi žalobkyne, za ktoré boli pokryté práve uvedené náklady. Pokiaľ teda aj došlo k darovaniu určitých finančných súm zo strany rodičov žalobkyne ako to tvrdila svedkyňa, súd má za to, že tieto finančné prostriedky boli spotrebované za trvania manželstva. Rovnaké závery súd prijal i v prípade žalovaného, ktorý žiadal zohľadniť investície v sume 11 711,- eur. Z predmetných investícii súd mal preukázané jedine kúpu tvárnic Z., ktoré v zmysle kúpnej zmluvy (č.l. 325) zakúpil žalovaný dňa 13.05.2019 za sumu 5 311,- eur, teda pred uzatvorením manželstva a na úhradu ktorých má žalovaný nárok. Pokiaľ ide o investíciu 300,- eur do pozemku žalobkyne, z ktorej sumy žalovaný žiadal vyplatiť 150,- eur, nakoľko boli vložené do majetku žalobkyne, tieto súd nemal v konaní preukázané. Ako súd spomenul vyššie tak žalobkyňa ako aj žalovaný tvrdili, že im rodičia počas trvania BSM darovali finančnú hotovosť, tieto tvrdenia mali preukazovať jedine výpovede matky žalobkyne a rodičov žalovaného. Svedkovia však tvrdili, že peniaze darovali stranám sporu v hotovosti a o uvedenom nemajú žiadny dôkaz. Preto súd na tieto výpovede neprihliadal.
46. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd potom ustálil čistú hodnotu masy BSM nasledovne: hodnota rodinného domu 147 980,26 eur + hodnota vyporiadavaných hnuteľných vecí 6 510,- eur, z uvedeného odrátal spoločný nesplatený záväzok (flexihypotéka) ku dňu rozhodovania súdu vo výške 35 282,56 eur, investície žalovaného 5 311,- eur, čo predstavuje čistú hodnotu BSM v sume 113 896,70 eur.
47. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že existujú dôvody pre disparitu podielov v rámci vyporiadania BSM, nie však v takej výške, akú žiadala žalobkyňa. Hlavným dôvodom, pre ktorý sa súd odklonil od rovnosti podielov je skutočnosť, že žalovaný bol počas manželstva odsúdený za spáchanie trestného činu sprenevery, kedy spôsobil dlh vo výške 27 564,76 eur. Medzi stranami pritom nebolo sporné to, že žalobkyňa sa o trestnom čine dozvedela až po tom, ako bol žalovaný za jeho spáchanie právoplatne odsúdený. Podľa výpovede svedkyne H. S. ako aj z potvrdenia o zrealizovaní úhrady M. banka, a.s. zo dňa 15.03.2021 bola časť spôsobeného dlhu vo výške 22 096,50 eur uhradená svedkyňou dňa 16.04.2015 priamo na účet spoločnosti O. D., spol. s r.o. Týmto spôsobom mala byť svedkyňou splatená pôžička od žalovaného v sume 25 000,- eur, ktorú sumu jej tento požičal v nepravidelných platbách počas trvania manželstva so žalobkyňou, napriek tomu, že žalobkyňa nesúhlasila s požičiavaním finančných prostriedkov svedkyni. Zvyšok sumy cca 3 000,- eur splatila svedkyňa žalovanému v hotovosti. Jedná sa teda o sumu, ktorá mala patriť do BSM manželov a ktorá z dôvodu konania žalovaného nebola do masy BSM vrátená, ale bola použitá výlučne na potreby žalovaného (na úradu dlhu zo spáchaného trestného činu), čím došlo k ukráteniu potrieb rodiny, najmä maloletých detí. To, že žalobkyňa nemala vedomosť o finančných aktivitách žalovaného preukazuje i tvrdenie žalovaného, ktorý na pojednávaní vo veci 6P/61/2016 uviedol, že žalobkyňa nevedela o
jeho finančných problémoch, keďže ju tým nechcel zaťažovať a všetko si chcel vybaviť sám, ako aj skutočnosť, že žalovaný mal v M. banka a.s. založený účet, o ktorom žalobkyňa nevedela. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 02.03.2021 žiadala, aby súd vyžiadal od žalovaného výpis z predmetného účtu, nakoľko má za to, že finančné prostriedky na účte by mali byť vyporiadané v BSM. Výpis z účtu žalovaný napriek výzve súdu na pojednávaní nepredložil, pričom uviedol, že žalobkyňa žiadala zahrnúť finančné prostriedky do masy BSM až po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Súd si je vedomí existencie súdnych rozhodnutí, ktoré zastávajú predmetný právny názor vyslovený napr. rozhodnutiami Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2881/2008 zo dňa 27.04.2010 a 22Cdo 172/2012 zo dňa 23.10.2012, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/34/2020 zo dňa 29.07.2020, Krajský súd v Bratislave 20CoP/33/2019 zo dňa 09.12.2020, a preto neodročil pojednávanie za účelom predloženia predmetného výpisu, ale zohľadnil to, že žalovaný mal vlastný účet, s ktorým žalobkyňa nemala právo disponovať práve pri rozhodovaní o uplatnení disparity podielov. Uvedené správanie žalovaného uceľuje celkový obraz o tom, že strany sporu počas manželstva spoločne nehospodárili a že žalobkyňa skutočne nemala vedomosť o prípadných podlžnostiach, resp. záväzkoch žalovaného. Súd ďalej zohľadnil aj to, že počas manželstva žalobkyňa zaobstarávala starostlivosť o deti, ako aj domácnosť, ktorú skutočnosť nerozporoval ani žalovaný, keďže uvádzal, že pracoval v pohostinstve a nezostávalo mu preto veľa času, ktorý by venoval rodine. Na druhej strane žalobkyňa si počas rodičovskej dovolenky začala privyrábať, čo mal súd preukázané z tvrdení strán sporu, teda ešte počas manželstva. Na základe uvedených skutočností súd preto pristúpil k vyporiadaniu BSM v podiele 60:40, nakoľko má za to, že takého vyporiadanie je vzhľadom na súdenú vec spravodlivé.
48. Súd pri rozhodovaní o prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva prihliadal na viaceré skutočnosti, z ktorých ustálil, že rodinný dom prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne. Jednou z nich je, že žalobkyni boli do osobnej starostlivosti zverené tri maloleté deti, v ktorých najlepšom záujme je to, aby vyrastali v rodinnom dome, ktorý ich rodičia stavali najmä za účelom zabezpečiť im pohodlie a rodinné zázemie. Ďalej súd zohľadnil aj to, že od zániku BSM to bola práve žalobkyňa, ktorá platí mesačné splátky úveru, pričom zo začiatku to boli aj réžie súvisiace s rodinným domom, a to aj napriek tomu, že sa z rodinného domu spolu s deťmi po konfliktoch so žalovaným odsťahovali. Súd mal z výpisov z účtu predložených žalovaným preukázané, že tento začal pravidelne hradiť náklady súvisiace s rodinným domom na účty príslušných spoločností až od novembra 2019. Predtým poukazoval časť uvedených nákladov na účet žalobkyne. Avšak tou najpodstatnejšou skutočnosťou, ktorá v konaní rezonuje a pre ktorú súd prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyni je skutočnosť, že táto je postavená na pozemku parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, evidovanom na LV č. XXXX pre k. ú. D., ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa pritom počas celého konania nepripustila, že by žalovanému predmetný pozemok predala. Preto v prípade, že by súd prikázal rodinný dom do výlučného vlastníctva žalovaného, vyvolalo by to ďalšie súdne konanie, napr. ohľadne práva zriadenia vecného bremena.
49. Pokiaľ sa týka hnuteľných vecí uvedených vo výroku tohto rozsudku v zostatkovej hodnote spolu 6 510,- eur, tieto súd prikázal tiež do výlučného vlastníctva žalobkyne, nakoľko sa jedná o veci, ktoré sú súčasťou rodinného domu, a preto by nebolo logické, aby časť hnuteľných vecí prikázal do vlastníctva žalobkyne a časť do vlastníctva žalovaného, ktorý síce žiadal hnuteľné veci prikázať do svojho vlastníctva avšak žiadal do vlastníctva prikázať i nehnuteľnosť. Čo sa týka námietok žalobkyne, že hodnota hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v kuchyni je zahrnutá v znaleckom posudku, tieto súd vyhodnotil ako nedôvodné. Súd preskúmal znalecký posudok č. 26/2021, z ktorého vyplýva, že znalec pri bode označenom ako rozpočtový ukazovateľ uviedol aj vybavenie kuchyne alebo práčovne. V rámci rekapitulácie všeobecnej hodnoty rodinného domu sa však neuvádza, že by znalec hodnotil aj hnuteľné veci nachádzajúce sa v dome. O uvedenom závere svedčí i skutočnosť, že znalecký posudok bol zameraný len na vypracovanie všeobecnej hodnoty rodinného domu a nie aj hnuteľných vecí.
50. Ďalej súd vyporiadal i spoločný záväzok sporových strán, a to nesplatený zostatok úveru vo A. banka, a.s. poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí flexihypotéky reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/ XXX vo výške 35 282,56 eur (istina + príslušenstvo), ktorého preberateľom určil žalobkyňu, nakoľko jej nehnuteľnosť, na stavbu ktorej bol úver poskytnutý, bola prikázaná do vlastníctva. Vzhľadom na to, že súd pristúpil k disparite podielov strán sporu, je potrebné zohľadniť pomer vyporiadania nielen pri aktívach, ale aj pasívach. Súd preto pristúpil k rozdeleniu úveru v pomere 60:40, čo znamená, že na žalobkyňu ku dňu vyporiadania BSM pripadá časť nesplateného úveru vo výške 21 169,54 eur (35 282,56x0,60) a na žalovaného 14 113,02 eur (35 282,56x0,40).
51. Spolu teda súd vyporiadal čistú masu BSM v hodnote 113 896,70 eur. Z tejto sumy pripadá na podiel žalobkyne 60 %, teda 68 338,02 eur a na žalovaného 40 %, teda 45 558,68 eur. Keďže ako nehnuteľnosť, tak i hnuteľné veci boli prikázané do vlastníctva žalobkyne a žalovanému do vlastníctva z vecí patriacich do BSM nebolo prikázané nič, znamená to, že túto sumu je žalobkyňa povinná mu vyplatiť na vyrovnanie podielov. Ďalej súd zohľadnil, že žalovaný vynaložil zo svojich výlučných prostriedkov na výstavbu rodinného domu sumu 5 311,- eur, ktorú sumu uhradil pred uzatvorením manželstva, a preto uvedenú sumu prirátal k jeho vyrovnávaciemu podielu. Z toho vyplýva, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov sumu 45 558,68 eur + 5 311,- eur, čo je 50 869,68 eur, ktorú sumu súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému na úhradu podielu samostatným výrokom rozsudku. Keďže sa jedná o vyššiu finančnú čiastku, súd určil žalobkyni dlhšiu lehotu na splnenie povinnosti v trvaní 4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, ktorú súd považuje za dostatočnú za účelom zabezpečenia si prostriedkov určených na výplatu žalovaného, pričom prihliadol na výpoveď žalobkyne, ktorá uvádzala, že si dokáže zabezpečiť finančné prostriedky v prípade prikázania nehnuteľnosti do jej vlastníctva a uloženia povinnosti vyplatiť žalovanému jeho podiel.
52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
54. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je síce návrhovým konaním, konaním sporovým, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z bývalých manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd v otázke vyporiadania nie je viazaný návrhmi strán, bezpodielových spoluvlastníkov, ale postupuje podľa citovanej právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami (§216 ods.2 CSP, § 150 Občianskeho zákonníka). Nie je rozhodujúce, ktorý z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku BSM podal žalobu vo veci podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka na súd a zaujal tak procesné postavenie žalobcu v konaní oproti druhému nevyhnutne v postavení žalovaného. Dôležité je, že rovnako tak žalobkyňa ako aj žalovaný sa na vyporiadaní BSM dohodnúť nevedeli, a teda možno konštatovať, že obaja rovnako zavinili, že niektorý z nich musel podať žalobu na súd. V konaní súd potom nie je viazaný návrhmi strán, akým spôsobom má BSM vyporiadať, ale je povinný vyporiadať ho v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 150 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na návrhy strán, a preto je uplatnenie zásady úspechu pre účely náhrady trov konania nenáležité.
55. Z tohto dôvodu má súd za to, že hoci súd vyporiadal BSM na základe žaloby žalobkyne, a teda v zásade bolo žalobe vyhovené, zásada úspechu žalobcu podľa § 255 ods. 1 CSP sa nepoužije, pretože je podľa súdu pri rozhodovaní o trovách daný dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP, a to práve z vyššie uvedených dôvodov - charakteru konania, osobitného postavenia strán a aj z dôvodu, že súd nie je v tomto konaní viazaný návrhmi strán. V konaní nemožno konštatovať úspech či neúspech ani jednej strany, pretože súd (bez ohľadu na to, aké boli návrhy strán) aj tak pristúpi k vyporiadaniu podľa svojho uváženia v zmysle zákonných medzí a zásad, a práve táto povinnosť súdu a jeho možnosť ísť aj nad rámec návrhov strán, resp. odchýliť sa od nich, má značný vplyv na to, či a do akej miery bude žalobe vyhovené, preto zásada úspechu niektorej strany sa nemôže objektívne uplatniť. S poukazom na to potom súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania, pretože v okolnostiach prípadu videl vyššie opísané dôvody osobitného zreteľa, na ktoré je podľa názoru súdu nutné prihliadať.
56. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej len ZoSP), poplatníkom sú obe strany sporu (ďalej len „strana“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu.
57. Podľa § 7 ods. 8 ZoSP, v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov aostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.
58. Podľa položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov (ktorý tvorí prílohu ZoSP) za vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa platí súdny poplatok z predmetu konania, ak sa konanie
skončilo rozsudkom, 3% a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1%,najmenej 66 eur, najviac 16 596,50 eura.
59. Čo sa týka súdneho poplatku za vysporiadanie BSM (položka 6 písm. b/ sadzobníka), v konaní o vyporiadaní BSM je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú. Keďže ZoSP hovorí len o veciach a hodnotách, poplatkový základ tvoria iba aktíva, pasíva sa do základu ani nezahŕňajú, ani sa o nepoplatkový základ neznižuje. Taktiež sa do základu neodpočítavajú sumy, ktoré manželia vynaložili zo svojho na spoločný majetok. Aktíva v prejednávanej veci predstavuje hodnota rodinného domu 147 980,26 eur + hodnota hnuteľných vecí 6 510,- eur, spolu 154 490,26 eur. Základ poplatku sa podľa § 7 ods. 11 ZoSP zaokrúhľuje na celé euro nadol, teda základ je 154 490,- eur, z čoho 3% predstavuje súdny poplatok v sume 4 634,70 eur. V zmysle cit. ust. 2 ods. 1 písm. b) ZoSP sú poplatníkmi obe strany sporu, pričom vzhľadom na disparitu podielov, je žalobkyňa povinná zaplatiť 60% z poplatku, teda 2 780,82 eura žalovaný 40% poplatku, teda 1 853,88 eur. Vzhľadom na potrebu zaokrúhlenia výsledného poplatku v zmysle § 7a ods. 1 písm. a/ ZoSP, sa jedná o sumy 2 780,- eur a 1 853,- eur, ktoré sumy sú strany sporu povinné zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.