Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20CoP-33-2019.pdf
PDF · 153.97 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a Mgr. Patrície Železníkovej v právnej veci žalobcu: S.J. Q., J. O. XX.XX.XXXX, Y. G.: Q. XX, G., toho času umiestnený v DSS Kaštieľ, so sídlom: Hlavná 13, Stupava, zastúpený: opatrovníčkou D. Q., J. O. XX.XX.XXXX, G.: A. X, G., v zastúpení: JUDr. Radkou Paulínyovou, advokátkou, so sídlom: Koceľova 17, Bratislava, proti žalovanej: M. Q.Á., V.. K., J. O. XX.XX.XXXX, Y. G.: Q. XX, G., zastúpená: Bardáč s.r.o., so sídlom: Lovinského 22. Bratislava, IČO: 47 243 252, substitučne zastúpený: N-advokát, s.r.o., so sídlom: Lovinského 22, Bratislava, IČO: 51 098 636, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 40Pc/2/2016-146 zo dňa 12. apríla 2018 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 40Pc/2/2016-146 zo dňa 12. apríla 2018 p o t v r d z u j e.
II. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom vydaným dňa 12. apríla 2018, č.k. 40Pc/2/2016-146 Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) vyporiadal zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej tak. že byt č. 5 na 3. poschodí bytového domu Q. XX, XX. XX, XX I. G., vchod Q. XX, G., súpisné číslo XXXX. postavený na pozemku parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 717 m2, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku v rozsahu XXXX/XXXXXX z celku. k.ú. Devínska Nová Ves, obec BA- m.č. Devínska Nová Ves, okres Bratislava IV, všetko zapísané na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, každému v podiele 1/2 z celku. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd prvej inštancie konal na základe žaloby podanej žalobcom v zastúpení opatrovníčkou, ktorou sa domáhal vysporiadania jeho bezpodielové spoluvlastníctva so žalovanou. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25Ps 2/2011-147 zo dňa 18.06.2012, ktorým mu bola zároveň ustanovená opatrovníčka D. Q., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. A. X, G.. Rozsudkom Okresného sudu Bratislava IV č.k. 23C 9/2013-28 zo dňa 26.06.2013 bolo jeho manželstvo so žalovanou rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.08.2013. Ďalej uviedol, že do bezpodielového spoluvlastníctva patrí byt č. X, X.K.. Q. XX, Bratislava, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, všetko zapísané na LV č. XXXX v KN, okres Bratislava IV, obec Bratislava m.č. Devínska Nová Ves, katastrálne územie Devínska Nová Ves parc. č. XXXX/X XXX S.,
zastávané plochy a nádvoria, stavby súpisné číslo XXXX, K.. Č.. XXXX/5, druh stavby 9, popis stavby Q. XX, XX, XX, XX (ďalej len „byt“). Byt nadobudli počas trvania manželstva kúpnou zmluvou V-67/03 z 08.01.2003. V predmetnom byte býva žalovaná, on je umiestnený v domove sociálnych služieb, preto navrhol, aby súd byt prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a tá mu vyplatila finančný podiel v sume 75.000 eur. Navrhol tiež, aby bola žalovanej uložená povinnosť uhradiť dlhy, ktoré vznikli tým, že žalovaná uzavrela zmluvy s nebankovými spoločnosťami, v dôsledku čoho sú na byte zriadené exekučné záložné práva (ktorých zoznam žalobca uviedol v doplnení žaloby zo dňa 29.09.2016). Žalovaná namietala v konaní pred súdom prvej inštancie, že opatrovníčka žalobcu nie je oprávnená konať v mene a na účet žalobcu v tejto veci. Poukázala na to, že na podanie žaloby sa vyžaduje schválenie tohto právneho úkonu zo strany súdu podľa § 28 OZ, k čomu nedošlo (neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky vedúci k zastaveniu konania). Uviedla tiež, že záujmy opatrovníčky sú v rozpore so záujmami žalobcu, ktorého zastupuje. Žalobcovi vždy záležalo na osude a šťastí žalovanej a ich spoločných detí. V zaujme žalobcu by bolo také vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, aby v čo najväčšej miere ostalo zachované jeho vlastnícke právo k bytu, opatrovníčka však navrhuje jeho prikázanie žalovanej. Žalobca v súčasnosti nepotrebuje ďalšie peňažné prostriedky, pretože nemá iné výdavky ako na svoju starostlivosť, ktorá je mu poskytovaná v Domove sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov Kaštieľ. Po úhrade týchto výdavkov mu zostáva každý mesiac takmer 350,- eur, ktoré nemá v súčasnom stave ako použiť. Zo znaleckého posudku č. 18/11 vyhotoveného MUDr. S. Gálisom dňa 28. júna 2011, pre účely konania o pozbavenie žalobcu spôsobilosti na právne úkony, pritom vyplýva, že súčasný stav nemusí byť trvalý, sú predpoklady na zlepšenie, miera zlepšenia psychických funkcií je ťažko predvídateľná. Preto je podľa jej názoru v zaujme žalobcu nezbavovať sa svojho vlastníckeho práva na byte, pretože v tomto byte by mohol aj v prípade zlepšenia svojho stavu znovu bývať, ako aj preto, že zatiaľ čo cena nehnuteľností stúpa, v krátkom čase je predpoklad zvýšenia rastu inflácie, čo by viedlo k znehodnocovaniu peňazí. V prípade zlepšenia zdravotného stavu žalobcu by teda hodnota hoci aj len spoluvlastníckeho podielu na jeho byte bola vyššia, ako hodnota devalvovaných peňažných prostriedkov získaných za byt už teraz. Navyše v záujme žalobcu bolo vždy zabezpečiť istotu pre jeho deti so žalovanou, žalobca mal a naďalej nepochybne má záujem zabezpečovať bývanie pre vlastné deti a rovnako by si prial, aby pre prípad svojej smrti zanechal deťom aspoň spoluvlastnícky podiel na predmetnom byte. Opatrovníčka nevie nakladať hospodárne s majetkom žalobcu, pričom jej skutočným zámerom je si len finančne prilepšiť. Čo sa týka exekučných záložných práv viaznucich na byte, poukázala na to, že právnym základom exekvovaných pohľadávok boli zmluvy uzavreté v období pred úrazom žalobcu, teda pred 4. októbrom 2010, pričom tieto zmluvy boli uzavreté po vzájomnej dohode medzi stranami, na účely zabezpečenia peňažných prostriedkov pre potreby ich spoločnej domácnosti. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné vyporiadať aj spoločné dlhy strán, v súvislosti so všetkými exekučnými konaniami (ktoré žalovaná špecifikovala vo vyjadrení k žalobe), pričom by bolo spravodlivé, aby podiely strán na každom dlhu boli rovnaké. Uviedla tiež, že sa domáha, aby jej bolo uhradené to, čo vynaložila od zániku bezpodielového spoluvlastníctva, až doposiaľ na spoločný byt, a to konkrétne všetkých úhrad zaplatených ňou spojených s vlastníctvom tohto bytu - daň z nehnuteľnosti, pohľadávky, pre ktoré vzniká zákonné záložné právo na byt podľa § 15 zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov, ako aj z ostatných právnych úkonov týkajúcich sa bytu. Nesúhlasila s prikázaním bytu do jej vlastníctva a vyplatením vyrovnacieho podielu, pretože nemá peňažné prostriedky na vyplatenie žalobcu. Mala za to, že najlepším a zároveň jediným možným riešením vyporiadania bytu je jeho prikázanie do podielového spoluvlastníctva strán, nakoľko tento postup je najbližší vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, na základe § 149 ods. 4 OZ, je v záujme oboch strán, ani jedna strana nemá finančné prostriedky na vyplatenie vyrovnacieho podielu druhej strane. Žalovaná mala za to, že došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákonnou domnienkou, keďže žaloba síce bola podaná v 3-ročnej lehote od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak v čase podania nebola perfektná, keďže v tom čase nebola schválená súdom. Mala tiež za to, že do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov by mal byť zahrnutý aj ten majetok, ktorý spravovala opatrovníčka žalobcu ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto navrhla, aby si súd vyžiadal od opatrovníckeho súdu správu o činnosti opatrovníčky, aby bolo zrejmé, čo všetko tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov
3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25Ps 2/2011-147 zo dňa 18.06.2012 právoplatným dňa 25.07.2012 bol žalobca pozbavený spôsobilosti na právne úkony a bola ustanovená opatrovníčka D. Q., J.. XX.XX.XXXX, Y. G.: A. X, Bratislava. Rozsudkom Okresného sudu Bratislava IV č.k. 23C 9/2013-28
zo dňa 26.06.2013 právoplatným dňa 21.08.2013 bol manželstvo žalobcu a žalovanej uzavreté dňa 17.04.1982 rozvedené. Počas manželstva žalobca a žalovaná nadobudli byt (označený vo výroku tohto rozsudku), pričom v súčasnosti na ňom viazne viacero exekučných záložných práv. Žalobca je od 07.02.2013 umiestnený v Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov Kaštieľ, kde platí úhrady za poskytnuté služby vo výške 239,86 eura mesačne. Žalobca poberá invalidný dôchodok vo výške 576,10 eura mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8Ps/49/2017-33 zo dňa 24.10.2017, právoplatným dňa 24.10.2017 súd schválil právny úkon opatrovníčky, ktorý vykonala dňa 27.07.2016 podaním žaloby na tunajší súd na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v mene žalobcu proti žalovanej. Žalovaná pracuje na zmluvu o spolupráci už 1a pol roka, predtým robila chyžnú v hoteli, pričom pracovala aj keď bol žalobca v nemocnici. Zarába približne 500,- eur mesačne, z čoho musí hradiť náklady na byt, stravu a okrem toho platí exekúcie, ktoré sú uvedené na liste vlastníctva k spornému bytu. Na základe dohody s exekútormi platí tieto exekúcie v splátkach. Z príjmu jej už skoro nič nezostane, nemá z čoho vyplatiť žalobcu. Iné nehnuteľnosti ako sporný byt nevlastní, rovnako nevlastní ani žiadny hnuteľný majetok väčšej hodnoty, ani auto. Pri výsluchu žalovaná uviedla, že keby bol byt prikázaný do jej výlučného vlastníctva a ona by bola zaviazaná vyplatiť žalobcu, bolo by to pre ňu likvidačné. Musela by byt predať, aby mohla žalobcu vyplatiť, takže by prišla o byt, rovnako aj deti, ktoré tam s ňou bývajú, pričom následne by už nemala možnosť zabezpečiť si iný byt, keďže by nedostala úver a nikto by jej nepožičal. Pôžičky v súvislosti s ktorými sú vedené exekúcie na byt bola nútená zobrať, keď chcela napríklad komodu, keď chceli kúpiť televízor, alebo aby deti mohli študovať, nakoľko žalobca holdoval vo veľkej miere alkoholu. V spornom byte s ňou bývajú dve dcéry, pričom jedna dcéra tam býva so svojimi dvomi deťmi vo veku 4 a 16 rokov. Dcéry jej prispievajú na domácnosť sumou približne 50,- eur mesačne.
4. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ust. § 143, § 148, § 149 ods. 1 a 3 a § 150 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalovanej, že prikázanie bytu do podielového spoluvlastníctva oboch strán je vzhľadom na špecifické osobitosti danej veci najvhodnejším spôsobom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán. Špecifické okolnosti videl súd prvej inštancie v tom, že žalobca je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, koná za neho ustanovená opatrovníčka, od 07.02.2013 je umiestnený v domove sociálnych služieb, kde mu je poskytovaná komplexná starostlivosť, za ktorú žalovaný platí úhradu vo výške 239,86 eura mesačne. Žalobca pritom poberá invalidný dôchodok vo výške 576,10 eur mesačne. Žalobcovi teda každý mesiac zostane z jeho dôchodku suma 336,24 eura. Súd prvej inštancie v zhode so žalovanou zastáva názor, že v žalobca v súčasnosti nepotrebuje nevyhnutne ďalšie peňažné prostriedky (v rádovo desiatkach tisíc eur) získané výmenou za stratu svojho vlastníckeho práva k bytu. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že v súčasnom stave je v záujme žalobcu nezbavovať ho jeho vlastníckeho práva na byte, a to okrem iného aj z toho dôvodu, že zatiaľ čo cena nehnuteľností z dlhodobého hľadiska stúpa, hodnota peňazí vplyvom inflácie naopak z dlhodobého hľadiska klesá, čím dochádza k znehodnocovaniu peňazí. Zachovanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu na byte tak predstavuje pre žalobcu garanciu a z dlhodobého hľadiska nepochybne lepšiu voľbu, ako jednorazové nadobudnutie značného objemu peňažných prostriedkov, ktoré v súčasnom stave navyše ani nemá ako použiť. Súd prvej inštancie k argumentácii žalobcu, že v budúcnosti by sa muselo riešiť zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie, uviedol, že takéto konanie nemusí nevyhnutne nasledovať, pričom jedným z možných riešení v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je aj možnosť, že súd podielové spoluvlastníctvo z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezruší a nevyporiada. Ďalšou možnosťou (odlišujúcou konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva od konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov) je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nariadením predaja predmetu spoluvlastníctva a rozdelením výťažku podľa podielov. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalovaná nemá finančné prostriedky na výplatu žalovaného, titulom vyrovnacieho podielu v prípade prikázania bytu do jej výlučného vlastníctva, čo bolo v konaní preukázané jednak jej výsluchom a jednak je to zrejmé z toho, že na spornom byte viazne množstvo exekučných záložných práv z exekúcií, ktoré žalovaná postupne platí v splátkach, na základe dohody s exekútormi. Vzhľadom na jej finančnú situáciu, v ktorej sa nachádza a s prihliadnutím na množstvo exekúcií vedených proti nej (a s nimi súvisiacich exekučných záložných práv viaznucich na byte) nie je ani predpoklad zabezpečenia finančných prostriedkov pôžičkou, resp. úverom. Je pritom zrejmé, že ani žalobca nemá finančné prostriedky na výplatu žalovanej v prípade prikázania bytu do jeho výlučného vlastníctva. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1256/2013 zo dňa 29.04.2013, v zmysle ktorého v prípade, že žiaden z účastníkov nemá prostriedky na vyrovnanie podielu, pripúšťa novšia judikatúra dovolacieho súdu, posudzujúca vyporiadanie podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.,
prikázanie domu do ich podielového spoluvlastníctva; podielové spoluvlastníctvo totiž v dobe účinnosti tohoto zákonníka umožňovalo súdu nariadiť predaj veci a rozdelenie výťažku, čo v konaní o vyporiadanie BSM možné nebolo. Výnimočnosť takéhoto postupu znamená len to, že pre neho musí byt daný zvláštny dôvod; takýmto dôvodom je práve nezáujem účastníkov o dom a neschopnosť vyplatiť podiel. Rovnako poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2846/2012 zo dňa 17.12.2013, kde najvyšší súd uviedol, že vo svetle uvedenej judikatúry nie je úvaha, ktorá viedla odvolací súd k zvolenému spôsobu vyporiadania, zjavne neprimeraná a dovolanie tak nie je dôvodné. Súd vzal predovšetkým do úvahy skutočnosť, že žiaden z účastníkov nemá dostatok prostriedkov na vyrovnanie podielu v prípade, že by dom bol prikázaný len jednému z nich, a že nemožno predpokladať, že by mu bol poskytnutý úver. Vyporiadanie, pri ktorom by bol dom prikázaný iba žalovanému, by tiež nebolo v súlade s princípom, že BSM má byť vyporiadané tak, aby čiastka, ktorú je jeden z manželov povinnný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čo najnižšia. Za tejto individuálnej situácie nie je záver odvolacieho súdu o tom, že dom je treba prikázať do podielového spoluvlastníctva účastníkov, ktorí tak ponesú uvedené riziká rovným dielem, zjavne nesprávny. S poukazom na uvedené a s prihliadnutím k osobitným okolnostiam posudzovanej veci bol podľa názoru súdu prvej inštancie najvhodnejším a najprimeranejším spôsobom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva prikázanie bytu do podielového spoluvlastníctva obidvoch strán.
5. Súd prvej inštancie s návrhom žalobcu, aby bola žalovanej uložená povinnosť uhradiť dlhy, ktoré vznikli tým, že žalovaná uzavrela zmluvy s nebankovými spoločnosťami, v dôsledku čoho sú na byte zriadené exekučné záložné práva, ktorý návrh uviedol v doplnení žaloby zo dňa 29.09.2016 a s návrhom žalovanej, aby boli v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadané aj spoločné dlhy strán, v súvislosti so všetkými exekučnými konaniami (ktoré žalovaná špecifikovala vo vyjadrení k žalobe), pričom podiely oboch strán na každom dlhu by boli rovnaké sa vysporiadal tak, že v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva možno vyporiadať prikázaním niektorej zo strán na vyplatenie iba taký dlh, ktorý je spoločný obom stranám. V konaní pritom nebolo sporné, že dlhy (v súvislosti s ktorými vznikli označené exekúcie) vznikli zo zmlúv uzavretých počas manželstva iba žalovanou. Nejedná sa teda o spoločné dlhy, ktoré by bolo možné v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadať tak, že by ich zaplatenie súd prikázal niektorej zo strán. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol.
6. Žalovaná sa v konaní tiež domáhala, aby jej bolo uhradené to, čo vynaložila od zániku bezpodielového spoluvlastníctva, až doposiaľ na spoločný byt, a to konkrétne všetkých úhrad zaplatených ňou spojených s vlastníctvom tohto bytu - daň z nehnuteľnosti, pohľadávky pre ktoré vzniká zákonné záložné právo na byt podľa § 15 zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov, ako aj z ostatných právnych úkonov týkajúcich sa bytu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že tento návrh na vyporiadanie uvedených vnosov do bezpodielového spoluvlastníctva bol uplatnený podaním žalovanej doručeným súdu dňa 07.03.2017, teda po troch rokoch od zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán (dňa 21.08.2013). V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov však môže súd vyporiadať iba ten majetok, nároky či hodnoty, ktoré strany navrhli vyporiadať súdnym rozhodnutím do troch rokov od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva (porov. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 172/2012 zo dňa 23.10.2012, 22 Cdo 1112/2006 zo dňa 14.05.2007, 22 Cdo 1192/2007 zo dňa 26.11.2009, 22 Cdo 2881/2008 zo dňa 27.04.2010, 22 Cdo 1068/2008 zo dňa 26.01.2011, 22 Cdo 5235/2008 zo dňa 09.12.2010). Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie na tento návrh žalovanej na vyporiadanie predmetných vnosov (ktoré žalovaná navyše žiadnym spôsobom nešpecifikovala) neprihliadol. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovanou tým istým podaním žalovanej, doručeným súdu dňa 07.03.2017 a to vyžiadaním správy o stave majetku žalobcu od opatrovníčky, resp. správy o činnosti opatrovníčky od opatrovníckeho súdu, vyžiadaním informácie od opatrovníčky o všetkých bankových účtoch žalobcu a zostatkoch na nich k 20.08.2013, vyžiadaním výpisov zo všetkých bankových účtoch žalobcu za obdobie od 25. júla 2012 do 20. augusta 2013. Akýkoľvek majetok, resp. hodnoty zistené z týchto dôkazov by totiž nemohli byť vyporiadané v súdnom konaní, v dôsledku uplynutia trojročnej lehoty od zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán do ich uplatnenia žalovanou v súdnom konaní.
7. K námietke žalovanej, že došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákonnou domnienkou, keďže žaloba síce bola podaná v trojročnej lehote od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak v čase podania nebola perfektná, keďže v tom čase nebola schválená
súdom. Mala za to, že ide neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, pre ktorý malo byť konanie zastavené. S uvedeným názorom žalovanej sa súd nestotožnil, keď absencia schválenia podania žaloby opatrovníčkou za opatrovanca opatrovníckym súdom je odstrániteľným nedostatkom podmienky konania (obdobne ako tomu je v prípade absencie schválenia podania žaloby zákonným zástupcom za maloleté dieťa v nie bežnej záležitosti - porov. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 2170/2013 zo dňa 23.10.2013, sp. zn. 21 Cdo 856/2011 zo dňa 15.12.2011), nedostatok ktorý bol v danom prípade odstránený schválením podania žaloby na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva opatrovníčkou v mene žalobcu opatrovníckym súdom, a to rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8Ps/49/2017-33 zo dňa 24.10.2017, právoplatným dňa 24.10.2017. V dôsledku toho bola žaloba podaná včas (v trojročnej lehote od zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán) a nebol tak dôvod na zastavenie konania.
8. Žalovaná namietala aj to, že záujmy opatrovníčky sú v rozpore so záujmami žalobcu, ktorého zastupuje. Tu súd zastáva názor, že nakoľko opatrovnícky súd schválil podanie žaloby v tejto veci opatrovníčkou v mene žalobcu, tak sa tým vysporiadal aj s touto otázkou. Tunajší súd preto vychádzal z toho, že súlad záujmov opatrovníčky a žalobcu je daný. Opatrovnícky súd navyše po celý čas výkonu funkcie opatrovníka dohliada na spôsob výkonu jeho funkcie (§ 277 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok). Žalovaná mohla tiež podať podnet opatrovníckemu súdu na odvolanie opatrovníčky z funkcie opatrovníka, ak mala za to, že táto nekoná v súlade so záujmami žalobcu (§ 277 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok).
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p.. Žalovaná mala v konaní vo väčšej miere úspech ako žalobca, keď súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo ohľadne bytu tak, ako to navrhovala žalovaná. Zároveň však požadovala vyporiadať aj dlhy strán, kde však nebola úspešná, keď súd tento návrh neakceptoval z dôvodu, že sa nejednalo o spoločné dlhy strán, ktoré by patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tejto časti nebol úspešný ani žalobca, ktorý požadoval v zásade to isté. Žalovaná nebola úspešná ani v prípade svojej požiadavky na zohľadnenie svojich vnosov pri vyporiadaní, keďže tento návrh bol uplatnený oneskorene. Z uvedené je zrejmé, že vo väčšej miere bola v konaní úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok na pomernú náhradu trov konania voči žalobcovi. Súd jej však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mal za to, že tomu bránia dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p.. Tieto dôvody súd videl v osobitných okolnostiach na strane žalobcu, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, jednotlivé úkony (vrátane podania žaloby v tejto veci) za neho vykonáva opatrovníčka, je umiestnený v domove sociálnych služieb, pričom jeho osobné a majetkové pomery (ktoré boli aj dôvodom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v konaní) mu neumožňujú platiť ešte aj trovy konania protistrany. Navyše v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov majú obidve strany postavenie žalobcu, a zároveň aj žalovaného (iudicium duplex), súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán v podstate takým istým spôsobom, ako by tomu bolo v prípade vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva zo zákona. Za všetkých uvedených okolností považoval súd uloženie povinnosti žalobcovi platiť trovy konania žalovanej za neprimerane prísne a nespravodlivé, preto mu túto povinnosť neuložil. Zároveň mal súd za to, že osobné a majetkové pomery žalovanej ako osoby zárobkovo činnej (na rozdiel od žalobcu) takéto rozhodnutie umožňujú.
10. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že rozsudok v celom rozsahu zruší a zmení tak, že vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej tak, že byt č. X na X. poschodí bytového domu Q. XX,XX,XX,XX v Bratislave, vchod Q. XX, Bratislava, súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parcely reg. „C", parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX S., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku v rozsahu XXXX/XXXXXX z celku, k.ú. Devínska Nová Ves, obec BA - m.č. Devínska Nová Ves, katastrálny odbor, zapísaný na LV: XXXX prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá je povinná vyplatiť žalobcovi na vyporiadanie podielov celkom sumu 75.000,- eur. Súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s otázkou najvhodnejšieho spôsobu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, keď tvrdí, že žalobca, ktorý je umiestnený v domove sociálnych služieb a poberá invalidný dôchodok nepotrebuje nevyhnutne ďalšie peňažné prostriedky. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou zdravotného stavu žalobcu, ktorého stav sa za 7 rokov od úrazu nezlepšil ba dokonca je zrejmé, že žalobcov stav sa rapídne zhoršuje, je ležiacim pacientom, ktorý nedokáže komunikovať, s opatrovníčkou rozpráva len
prostredníctvom malých pohybov úst a očí. Je viac, ako zrejmé, že najbližšie roky, resp. mesiace bude potrebovať špeciálne zdravotné pomôcky, ako napr. invalidný vozík a pod., na ktoré mu invalidný dôchodok vo výške 576,10 eur nebude postačovať. Rozhodnutie súdu prvej inštancie by tak znemožnilo žalobcovi ďalšiu liečbu, zakúpenie potrebných zdravotných pomôcok a v neposlednom rade dôstojné prežitie staroby. Súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že žalovaná, ako ani ich spoločné deti neboli v DSS v Stupave ani raz pozrieť žalobcu a ani iným spôsobom neprejavili o neho záujem. Žalovaná mu v čase po úraze, keď bol v opatere jeho mamy a opatrovníčky a bol schopný pohybu, odmietla odovzdať osobné veci a dokonca ho do spoločného bytu ani nevpustila. V deň úrazu žalobcu žalovaná ihneď začala vyberať finančnú hotovosť, ktorá pochádzala z daru od rodičov a dedičstva po otcovi žalobcu, podala návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony žalobcu, začala poberať nemocenské dávky S. Q.ku napriek tomu, že 24 - hodinovú opateru zabezpečovala opatrovníčka a matka žalobcu. Žalovaná z účtu žalobcu odo dňa jeho úrazu až do roku 2011 vybrala celkovo sumu 9.622,- eur, pričom tieto ani čiastočne nepoužila na opateru žalobcu. Argumenty súdu prvej inštancie, že je v záujme žalobcu nezbavovať ho jeho vlastníckeho práva na byte, keď cena nehnuteľností stúpa a hodnota peňazí vplyvom inflácie klesá, taktiež neobstoja. V priebehu súdneho konania boli predložené dôkazy o tom, že žalovaná sústavne zaťažuje byt množstvom záložných práv z exekúcií, čím hodnota nehnuteľnosti klesá, resp. z množstvom záložných práv bude nehnuteľnosť viac menej v budúcnosti nepredajnou, pretože takýmto konaním žalovanej výška dlhu môže prevýšiť kúpnu cenu nehnuteľnosti, a teda spoluvlastnícky podiel žalobcu nemá žiadne opodstatnenie. Žalobca byt č. X na Q. XX v Ba nikdy nebude užívať, jeho zdravotný stav si vyžaduje pobyt v DSS, kde mu bude poskytnutá komplexná zdravotná starostlivosť. Žalobca je a aj bude do konca života odkázaný na pomoc a opateru iných. Žalovaná o žalobcu neprejavuje záujem, neposkytla mu v čase po úraze potrebnú starostlivosť, nenavštevuje a ani ho nenavštevovala v DSS, žalobcovi dokonca odmietla v čase, kedy bol schopný pohybu odovzdať osobné veci a vstúpiť do bytu, ktorého je stále spoluvlastníkom. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že finančná situácia žalovanej jej neumožňuje vyplatenie finančného podielu žalobcovi, s poukazom na špecifickosť prípadu nie je správna. Výlučne žalovaná zaťažuje nehnuteľnosť záložnými právami z exekúcií, v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie jej vznikol ďalší dlh na zdravotnom poistení vo výške 601,- eur a teda vedome znižuje hodnotu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom súdneho konania. V prípade predaja nehnuteľnosti, ktorej trhová cena je v súčasnosti 150.000,- eur by žalovaná mala možnosť žalobcu finančne vyporiadať, a taktiež po vyplatení dlhou si zabezpečiť vlastné bývanie. Žalovaná užíva byt s dvomi dcérami, ktoré sú schopné samé sa živiť a zabezpečiť si taktiež vlastné bývanie. Dcéra M. Q. je slobodná, schopná riadne sa zamestnať a dcéra H. G. V.. Q. je rozvedená, pričom bola bezpodielovou spoluvlastníčkou bytu, ktorý s bývalým manželom vyporiadala a získala tak finančné prostriedky, ktoré jej a deťom umožňujú zabezpečiť si vlastné bývanie.
11. Žalovaná k odvolaniu žalobcu uvádza, že považuje napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch za vecne správny. Žalovaná považuje právne úvahy súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku v medziach v odvolaní uplatňovaných odvolacích dôvodov za zrozumiteľné, logické, pričom odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé. Žalovaná z opatrnosti namieta, že zo strany žalobcu došlo k zmeškaniu lehoty na podanie odvolania. Žalovaná zdôrazňuje, že žalobca vôbec nešpecifikoval odvolací dôvod ust. 365 ods. 1 písm. b) CSP. Nešpecifikoval, ktorej strany sa má týkať údajné porušenie práva na spravodlivý proces, a čím takéto údajné porušenie práva na spravodlivý proces malo byť vlastne spôsobené. Takto nedostatočne špecifikovaný odvolací dôvod neumožňuje žalovanej sa k nemu náležíte vyjadriť, nakoľko nepozná jeho obsah a ide tak o zjavne nedôvodne uplatnený odvolací dôvod. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda že údajne súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je tiež podľa žalovanej celkom nedôvodný. Žalobca tento odvolací dôvod dôvodí primárne novými, žalobcom však oneskorene až v odvolacom konaní, uplatňovanými prostriedkami procesného útoku, konkrétne novými oneskorenými skutkovými tvrdeniami žalobcu, hoci ich uplatneniu bráni zákonná koncentrácia konania a tieto nemožno v odvolaní použiť podľa § 366 CSP. Žalovaná týmto z opatrnosti popiera aj všetky tieto nové skutkové tvrdenia žalobcu z dôvodu ich nepravdivosti. Žalobca vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu zjednodušene nesprávne dôvodí, že údajne sa súd prvej inštancie nesprávne vyporiadal s otázkou najvhodnejšieho spôsobu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva k bytu, keď žalobca má nesprávne za to, že údajne nemalo dôjsť k prikázaniu bytu do podielového spoluvlastníctva, ale údajne malo dôjsť k prikázaniu bytu proti vôli žalovanej do jej výlučného vlastníctva. Súd prvej inštancie podľa žalovanej v tomto ohľade skutkový stav zistil správne, tento riadne a presvedčivo zdôvodnil a správne súd prvej inštancie vychádzal pri jeho hodnotení z kritérií stanovených v § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov. Žalobca nesprávne vidí údajné naplnenie ním označeného odvolacieho dôvodu v tom, že údajne sa súd prvej inštancie nesprávne vyporiadal s otázkou najvhodnejšieho spôsobu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, keď tvrdí, že žalobca, ktorý je umiestnený v domove sociálnych služieb, poberá invalidný dôchodok, nepotrebuje nevyhnutne ďalšie peňažné prostriedky. Žalobca podľa žalovanej napáda neexistujúce skutkové zistenie súdu prvej inštancie, nakoľko súd prvej inštancie v tomto ohľade v skutočnosti dôvodí nasledovne: „Súd v zhode so žalovanou zastáva názor, že žalobca v súčasnosti nepotrebuje nevyhnutne ďalšie peňažné prostriedky (v rádovo desiatkach tisíc eur) získané výmenou za stratu svojho vlastníckeho práva k bytu. V konaní ani nebolo preukázané, že by bol žalobca v tomto svojom stave nevyhnutne odkázaný na uvedené peňažné prostriedky" (ods. 7 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Predovšetkým z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovi každomesačné z invalidného dôchodku 576,10 eur ostáva neminutých do ďalšieho mesiaca 336,24 eur, čo žalobca v koní pred súdom prvej inštancie nepoprel. Súd prvej inštancie sa v konaní zaoberal aj zdravotným stavom žalobcu. Žalobca v odvolaní dôvodí iba neprípustnými novotami, že údajne žalobcov stav sa za 7 rokov od úrazu nezlepšil, že údajne sa rapídne zhoršuje, že údajne bude najbližšie mesiace, roky potrebovať špeciálne zdravotné pomôcky, že údajne napadnutý rozsudok znemožňuje žalobcovi ďalšiu liečbu a údajné aj dôstojné prežitie staroby. Uvedené neprípustné novoty sú podľa žalovanej súčasne tiež nepravdivými. Predovšetkým niet dôvodu sa domnievať, že by sa žalobcov zdravotný stav mal neobvykle zhoršiť, ani že by sa mal dokonca rapídne zhoršovať. Žalobca napokon o svojom nepravdivom tvrdení nepredložil žiaden dôkaz. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu vyplýva iba predpoklad zlepšenia zdravotného stavu žalobcu. Ak by žalobca predsa len v budúcnosti potreboval špeciálne zdravotnícke pomôcky, tieto by mu boli hradené z verejného zdravotného poistenia. Navyše vzhľadom na opatrovníčkou žalobcu deklarované mesačné zostatky z invalidného dôchodku žalobcu, by žalobca mal mať k dispozícií nasporených už minimálne niekoľko desiatok tisíc eur. Opatrovníčka napriek značným zostatkom z invalidného dôchodku žalobcu, žalobcu umiestnila do jedného z najlacnejších zariadení sociálnych služieb v okolí Bratislavy (DSS v Stupave). Opatrovníčka tak zvolila zariadenie sociálnych služieb, ktoré je lacnejšie, hoci mohla zvoliť zariadenie sociálnych služieb, kde by boli poskytované osobitné terapie, a stále by náklady na takéto zariadenie nedosahovali ani len polovicu invalidného dôchodku žalobcu. Teda niet predpoklad sa ani domnievať, že by sa opatrovníčka v prípade, že by žalobcovi razom boli vyplatené značné finančné prostriedky v hotovosti, správala inak. Žalovaná ďalej poukazuje na to, že tvrdenia žalobcu, že žalovaná, ako ani ich spoločné deti neboli v DSS v Stupave ani raz pozrieť žalobcu a ani iným spôsobom o neho neprejavili záujem, nemajú žiaden vplyv na správnosť výrokov napadnutého rozsudku. Ide o neprípustné novoty, konkrétne neprípustné skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré však sú nepravdivé. Žalovaná, no ani deti žalobcu, nemôžu navštevovať DSS v Stupave, nakoľko im v tom bráni opatrovníčka žalobcu. Žalovaná považuje za nedôvodné aj tvrdenia žalobcu, že údajne žalovaná žalobcovi v čase po úraze odmietla odovzdať osobné veci a údajne ho dokonca do spoločného bytu nevpustila, že žalovaná začala vyberať finančnú hotovosť od žalobcu, ktorá údajne pochádzala z daru od rodičov a z daru po otcovi žalobcu, že začala poberať nemocenské dávky, že žalovaná vybrala sumu 9.622,- eur z bankového účtu žalobcu, a že žalovaná zaťažuje byt záložnými právami z exekúcií a znižuje hodnotu bytu. Uvedené skutkové tvrdenia žalobcu nemajú žiaden vplyv na správnosť výrokov napadnutého rozsudku, ide o nepravdivé skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná už v priebehu súdneho sporu pred súdom prvej inštancie niekoľkokrát poprela, z dôvodu ich nepravdivosti. Žalobca tieto skutkové tvrdenia ničím v konaní nepreukázal, a tak ani neuniesol svoje dôkazné bremeno. Osobitne sa žalovaná ohradzuje voči nepravdivému skutkovému tvrdeniu žalobcu, že žalovaná zaťažuje byt záložnými právami z exekúcií a znižuje jeho hodnotu. Žalobca súhlasil a mal vedomosť o všetkých záväzkoch, pre ktoré sú vedené exekúcie, teda aj o tých, pri ktorých následne došlo k vzniku exekučných záložných práv, ktoré zaťažujú predmetný byt strán v Devínskej Novej Vsi. V čase vzniku uvedených dlhov, strany nemali dostatok peňažných prostriedkov na zabezpečenie potrieb spoločnej domácnosti aj z toho dôvodu, že žalobca v rozhodnom období (v čase trvania manželstva strán pred úrazom žalobcu) nadmieru požíval alkoholické nápoje, teda žalobca nielen vedel o všetkých takýchto dlhoch, ale sám ich potrebu vyvolal. Získané prostriedky na domácnosť boli použité najmä na živobytie strán a ich detí, nákup študijných pomôcok pre spoločné deti, na nákup a opravu bežných veci v domácnosti, ktoré toho času patrili do bezpodielového spoluvlastníctva strán, platenie bežných nákladov domácnosti (napríklad daní z nehnuteľnosti - z bytu, úhrady do fondu opráv za spoločný byt strán a pod.). Ohľadom finančnej situácie žalovanej bol vykonaný jeden jediný priamy dôkaz, a to výsluch žalovanej, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že žalovaná nemá finančné prostriedky na vyplatenie náhrady pre prípad prikázania bytu do jej výlučného vlastníctva. Samotná existencia viacerých exekučných konaní vedených proti žalovanej preukazuje skutočnosť, že žalovaná finančné prostriedky na takéto vyplatenie žalobcu skutočne nemá. Tvrdenie žalobcu, že deti
žalobcu a ostatní potomkovia žalobcu bývajúci v predmetnom byte sú schopní sami sa živiť a zabezpečiť si sami vlastné bývanie je taktiež podľa žalovanej neprípustnou novotou, konkrétne ide o neprípustné nové skutkové tvrdenie žalobcu. Skutočnosť, že deti žalobcu a ostatní potomkovia žalobcu bývajúci v byte nie sú schopní sa sami živiť a zabezpečiť si sami vlastné bývanie, a teda trvanie vyživovacej povinnosti žalobcu k týmto svojim deťom a potomkom preukazuje vykonaný dôkaz výsluch žalovanej. Naproti tomu, žalobca jeho nepravdivé skutkové tvrdenie nielen v súdnom konaní doposiaľ netvrdil, ani ho nepreukazoval, a teda svoje dôkazné bremeno neuniesol. Žalovaná zdôrazňuje, že naďalej existuje vyživovacia povinnosť žalobcu k svojim deťom, a tiež vyživovacia povinnosť žalobcu vyplývajúca z jeho vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými (maloletým vnúčatám žalobcu, ktoré si nevedia same zabezpečiť bývanie, žalobca zabezpečuje rovnako ako žalovaná bývanie v predmetnom byte). Žalovaná poukazuje i na to, že opatrovníčka nekoná v záujme žalobcu, naopak podľa názoru žalovanej koná vo vlastnom záujme v snahe získať pre vlastnú potrebu hotovosť, a že predmetný byt bol v žalobe žalobcu svojvoľne ocenený. Žalovaná navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať jej voči žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania vo výške 100%.
12. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej uviedol, že na zhoršenie zdravotného stavu žalobcu opakovane poukazovala opatrovníčka vo svojich písomných podaniach, ako aj ústnych vyjadreniach na pojednávaní. Ak by sa stav žalobcu zlepšil, nebola by potreba jeho umiestnenia v DSS, ale žil by u jeho matky tak, ako tomu bolo v čase po úraze. Naviac, ak by žalovaná navštívila žalobcu v DSS, čo i len jeden krát mala by o zhoršujúcom zdravotnom stave žalobcu vedomosť. K výdavkom opatrovníčky, ktoré sa týkajú žalobcu uvádza, že okresný súd Malacky ako opatrovníčky súd vykonáva dohľad nad hospodárením s majetkom žalobcu, a v prípade akýchkoľvek pochybností by minimálne nedal opatrovníčke súhlas na podanie návrhu na vyporiadanie BSM, resp. by rozhodnutím p. D. Q. pozbavil opatrovníctva. Opatrovníčka riadne hradí všetky výdavky, týkajúce sa žalobcu súvisiace s pobytom v DSS, ako aj výdavky na lieky a zdravotné pomôcky. Pravidelne navštevuje žalobcu v zariadení, informuje sa o jeho zdravotnom stave u ošetrujúceho lekára na rozdiel od žalovanej. Opatrovníčka žalobcu žiadnym spôsobom nebráni žalovanej navštíviť žalobcu v DSS. Zariadenie je počas návštevných hodín prístupné akejkoľvek návšteve. Žalovaná má vedomosť, v ktorom DSS je žalobca umiestnený, pričom sa na jeho zdravotný stav neinformovala osobne, ani telefonicky a podľa výpisu z knihy návštev žalobcu nenavštívila ani raz. Vzhľadom na nezáujem žalovanej poskytnúť žalobcovi akúkoľvek starostlivosť, pomoc a opateru je nesporné, že prikázanie nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva nie je v záujme žalobcu, ktorý byt užívať nikdy nebude. Zaťažovanie bytu exekučnými záložnými právami zo strany žalovanej nie sú „ údajné", ale podľa listu vlastníctva číslo XXXX, k.ú. Devínska Nová Ves je preukázané, že ťarchy zapísané na LV č. XXXX vznikli z dôvodu nesplácania záväzkov, výlučne na strane žalovanej. Vzhľadom na špecifickosť prípadu žalobca poukázal na skutočnosť, že jeho zdravotný stav mu už nikdy neumožní zabezpečiť si finančné prostriedky sám, pričom prikázaním bytu do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá má možnosť byt predať a vyplatiť vyrovnací podiel žalobcovi, by bolo aj v záujme žalovanej, ktorá má možnosť úhrady svojich záväzkov, ako aj žalobcu, ktorý by mal finančnú zábezpeku pre dôstojné dožitie staroby pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti, ako aj potrebných zdravotných pomôcok. Žalobca ďalej upozornil na skutočnosť, že plnoleté deti žijúce so žalovanou v spoločnej domácnosti sú zdravé, schopné samé sa živiť a vyživovacia povinnosť žalobcu voči plnoletým deťom netrvá. Žiadne z plnoletých detí neprejavuje akýkoľvek záujem a neposkytuje akúkoľvek pomoc žalobcovi.
13. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu opätovne uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovi každomesačne z invalidného dôchodku 576,10 eur ostáva neminutých do ďalšieho mesiaca suma vo výške 336,24 eur, čo žalobca v koní pred súdom prvej inštancie nepoprel. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku zaoberal aj zdravotným stavom žalobcu. Žalovaná opätovne nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by exekučné záložné práva viaznuce na byte sporových strán vznikli z dôvodu nesplácania záväzkov výlučne na strane žalovanej. Jednak uvedené skutkové tvrdenia žalobcu nemajú žiaden vplyv na správnosť výrokov napadnutého rozsudku, a jednak ide o nepravdivé skutkové tvrdenia žalobcu. Žalobca takéto svoje nepravdivé skutkové tvrdenia ničím v konaní nepreukazoval, a tak ani neuniesol svoje dôkazné bremeno. Žalobca súhlasil a mal vedomosť o všetkých záväzkoch, pre ktoré sú vedené uvedené exekúcie, teda aj o tých pri ktorých následne došlo k vzniku exekučných záložných práv, ktoré zaťažujú predmetný byt. Žalobca vo vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že jeho zdravotný stav mu už nikdy neumožní zabezpečiť si finančné prostriedky sám, pričom prikázaním bytu do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá má možnosť byt predať. Žalobca takéto svoje nepravdivé skutkové tvrdenie ničím v konaní nepreukazuje. Naproti tomu z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplynulo, že žalovaná nemá finančné prostriedky na vyplatenie náhrady pre prípad prikázania bytu do jej výlučného vlastníctva. Samotná existencia viacerých exekučných konaní vedených proti žalovanej preukazuje skutočnosť, že žalovaná finančné prostriedky na takéto vyplatenie žalobcu skutočne nemá. Žalobca uvádza, že „byt užívať nikdy nebude". Žalovaná rozumie procesnej stratégii, v rámci ktorej žalobca poukazuje neustále na svoje práva, no mrzí ju, že tento prístup nezohľadňuje aj základné materiálne potreby členov rodiny žalobcu, t. j. detí žalobcu a jeho vnukov, ktoré majú v byte odvodené právo bývania. Inými slovami, celou žalobnou stratégiou, ktorú zvolil, mieni zrejme docieliť stav, kedy viacčlenná domácnosť tvorená bývalou manželkou, spoločnými deťmi a vnukmi bude nútená vysťahovať sa tak povediac na ulicu len preto, aby si žalobca zabezpečil peňažné prostriedky údajne na dôstojné dožitie staroby pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti ako aj potrebných zdravotných pomôcok. Nijako však žalobca nevie zdôvodniť, o aké iné výdavky než má aktuálne má ísť v prípade tých výdavkov, ktoré hodlá hradiť z prostriedkov, ktoré si chce zabezpečiť predajom bytu, ktorý vlastní so žalovanou. Žalovaná tak naďalej trvá na tom, že opatrovníčka žalobcu nekoná v záujme žalobcu, naopak podľa názoru žalovanej koná vo vlastnom záujme v snahe získať pre vlastnú potrebu prostriedky, ktoré sa zdanlivo snaží zabezpečiť pre žalobcu, ktorý ich ale v skutočnosti vôbec nepotrebuje, pretože všetko má zabezpečené v zariadení, v ktorom je umiestnený.
14. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
16. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil a dospel k vecne správnemu rozhodnutiu. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia uvádza, že Občiansky zákonník v ust. § 150 OZ stanovuje spôsoby vyporiadania BSM a pravidlá, na ktoré súd pri vyporiadaní má prihliadať. Spravidla sa majetok prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý vec užíva, nakoľko jedným z významných hľadísk pre prikázanie veci jednému z manželov do výlučného vlastníctva je hľadisko účelného využitia veci. Jedným zo spôsobov ako môže byť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov výnimočne vyporiadané, je aj prikázanie majetku do podielového spoluvlastníctva, s ohľadom na okolnosti prípadu. Takouto okolnosťou môže dôvodne byť tá skutočnosť, že ani jeden z manželov nie je solventný, teda, že ani jeden z manželov nemá prostriedky na vyplatenie podielu druhého manžela, a nie je ani schopný reálne takéto prostriedky zadovážiť. V danej veci bola preukázaná insolventnosť oboch manželov, ani jeden z bývalých manželov nemá podmienky k tomu, aby mohol vyplatiť podiel toho druhého. Bolo preto správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, že vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že byt prikázal do podielového spoluvlastníctva. Správne súd prvej inštancie poukázal na to, že v prípade podielového spoluvlastníctva sa mení postavenie spoluvlastníkov v tom smere, že ak sa nedohodnú podieloví spoluvlastníci na zrušení a vyporiadnaí podielového spoluvlastníctva, môže súd pri vyporiadaní prikázať predaj nehnuteľnosti a určiť rozdelenie výťažku, čo pri vyporiadaní majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve možné nie je. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozhodnutie síce Najvyšieho súdu ČR z 15. júna 2006, sp. zn. 22Cdo/680/2005, avšak vychádza z rovnakej právnej úpravy, ako je slovenská právna úprava. V danom rozhodnutí je prijatý záver, že zo zákona vyplýva povinnosť súdu vyporiadať spoločné imanie manželov. Nie je možné, aby súd vyporiadal spoločné imanie tak, že nariadi predaj nehnuteľnosti, pri ktorom nemožno vylúčiť, že nebude realizovaný, teda, že nehnuteľnosti nebudú predané a nebude výťažok, ktorý by bolo možné medzi účastníkov rozdeliť. Tak by k ich vyporiadaniu súdom nedošlo a takýto stav zákon nepredpokladá. Odvolací súd sa stotožňuje s týmto vysloveným právnym záverom. Argumenty žalobcu, že bývalá manželka ho nenavštevuje v zariadení kde je umiestnený, ani argumenty, že v byte bývajú plnoleté sebestačné deti nie sú spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Nemenia nič na tom, že ani jeden z bývalých manželov nemá možnosť vyplatiť podiel toho druhého. Neobstojí ani argument žalobcu, že žalovaná môže získať financie na jeho vyplatenie predajom bytu, nakoľko by bola potom popretá účelnosť využitia bytu žalovanou, keď by byt nemohla užívať, z dôvodu nevyhnutnej potreby byt predať. Odvolací súd zdôrazňuje, že iná je situácia už pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
kde je zákonom predpokladaný aj spôsob vyporiadania predajom a rozdelením výťažku, čo však pri vyporiadaní BSM možné nie je, ako je už vyššie vysvetlené.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne (ust. § 387 ods. 1CSP).
18. K námietke žalovanej, že odvolanie bolo podané oneskorene odvolací súd uvádza, že odvolanie žalobca podal včas, keď rozsudok súdu prvej inštancie bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 31.05.2018 a odvolanie bolo podané osobne dňa 06.06.2018. Odvolanie bolo teda podané v 15 dňovej lehote od doručenia rozsudku, ktorá začala plynúť dňa 01.06.2018 a končila dňa 15.06.2020.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 257 CSP. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalovaná v odvolacom konaní plný úspech a mala by mať nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, ktoré odôvodňujú nepriznať náhradu trov konania. Týmito dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú, rovnako ako uviedol aj súd prvej inštancie, jednak charakter konania o vyporiadanie BSM, kde majú obidve strany postavenie žalobcu a zároveň aj žalovaného (iudicium duplex) a súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán v podstate takým istým spôsobom, ako by tomu bolo v prípade vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva zo zákona. Ďalším dôvodom sú okolnosti na strane žalobcu, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, jednotlivé úkony (vrátane podania žaloby v tejto veci) za neho vykonáva opatrovníčka, je umiestnený v domove sociálnych služieb, a pre jeho osobné a majetkové pomery mu bolo priznané aj oslobodenie od súdnych poplatkov. Z vyššie uvedených dôvodov považoval aj odvolací súd uloženie povinnosti žalobcovi platiť trovy konania žalovanej za neprimerane prísne a nespravodlivé, preto mu túto povinnosť neuložil.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).