Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-3417-2009.pdf
PDF · 90.53 KB
Case nature
Subarea
20Er/3417/2009
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: INGEMA s.r.o., so sídlom Hlivištia 23, 073 01 Hlivištia, IČO: 36 575 411, zast. JUDr. Slavomír Kučmáš, advokátom AK, so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, proti povinnému: Eurokeramika s.r.o., so sídlom Tomašíkova 1, 040 01 Košice, IČO: 36 217 425, pre vymoženie 477,17 € s prísl., trov predchádzajúceho konania a trov exekučného konania, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Blaško, Kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. EX 1838/2009, o námietkach oprávneného, takto
rozhodol:
I. Námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, vydané súdnym exekútorom dňa 31.3.2020 pod č. EX 1838/2009 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 22.12.2009 a poverenia na vykonanie exekúcie V., vydaného Okresným súdom Košice I dňa 11.1.2010, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Jozef Blaško.
2. Dňa 21.5.2020 boli tunajšiemu súdu doručené námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré oprávnený podal v 30 - dňovej zákonnej lehote.
3. Oprávnený odôvodnil námietky proti exekúcii tým, že exekúcia nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií včas. Oprávnený je to ho názoru, že súdnemu exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov, nakoľko ide o starú exekúciu, ktorá nie je zapísaná v centrálnom registri exekúcii tak, ako to predpokladá zákon pre splnenie podmienky na priznanie tohto nároku, teda v zákonom stanovenej lehote. Uviedol, že aj samotné znenie zákona pripúšťa námietky pri nároku na paušálne trovy a že námietky nie je možne podať proti výške paušálnych trov. Výška paušálnych trov je nespochybniteľná, nárok na náhradu paušálnych trov však nie. Uvedené zároveň, zakladá nezákonnosť Upovedomenia o zastavení starej exekúcie v zmysle § 5 ods. 2 zákona a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku súdneho exekútora na paušálne trovy. Taktiež je toho názoru, že exekúcia zastavená ako stará exekúcia podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. skončila už vymožením, a to zaplatením zo strany povinných vrátane celej vymáhanej sumy trov exekúcie, tak ako ich vyčíslil súdny exekútor vo vydanom Upovedomení o začatí exekúcie. Oprávnený je toho názoru, že trovy súdneho exekútora v tomto exekučnom konaní nie sú účelne vynaloženými trovami konania s prihliadnutím na nečinnosť zo strany súdneho exekútora, nakoľko súdny exekútor v tomto exekučnom konaní bol poverený vykonaním exekúcie Okresným súdom Košice na základe platobného rozkazu ešte z roku 2009, konkrétne platobným rozkazom sp.zn. 28Rob/122/2009 vydaným Okresným súdom Košice I dňa 16.9.2009. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd napadnuté Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil v celom rozsahu a určil, že súdnemu exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov.
4. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k námietkam zo dňa 18.5.2020 uviedol, že podľa ust. § 7 odst. 1 Ex.por. Zák.č. 233/2019 (ZoUNEK), „námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné“. Nie je možné súhlasiť s aplikáciou jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku advokátom oprávneného, kde v prvom bode tvrdí, že exekútorovi neprislúchajú trovy z dôvodu, že exekúcia nie je zapísaná v CRE a v druhom bode ako dôvod námietok uvádza, že povinný uhradil vymáhané v plnom rozsahu. Absolútnym výmyslom právneho zástupcu oprávneného je jeho tvrdenie, že povinný uhradil aj trovy exekúcie. Povinný trovy exekúcie neuhradil. Ak povinný uhradil vymáhané priamo oprávnenému, o tejto skutočnosti som právnym zástupcom ani oprávneným informovaný nebol. Zvláštnou postupnosťou, až úmyselným klamstvom a uvádzaním nepravdivých dôvodov pre svoje námietky, právny zástupca oprávneného, nakoniec obviňuje exekútora, že jeho nečinnosťou nebola pohľadávka vymožená. Advokát oprávneného sa pri písaní námietok, absolútne nezamýšľal nad protichodnosťou svojich tvrdení, kde na jednej strane tvrdí, že exekútor svojou nečinnosťou nič nevymohol a vzápätí uvádza, že oprávnený má uhradené vymáhané v plnom rozsahu a dokonca aj trovy exekúcie sú vymožené, z čoho je evidentné, že tieto sú nepravdivé a účelovo vymyslené, s cieľom vyhnúť sa úhrade trov exekúcie. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v súlade s so zákonom a obsahuje zákonné náležitosti podľa ust. § 5 odst. 5 Zák.č. 233/2019 Zb. Exekučné konanie bolo do CRE zapísané v súlade s ust. § 243d ods. 3 novely Exekučného poriadku zák.č. 335/2014 Z.z. účinnou od 01.01.2015 v zákonnej lehote. Vzhľadom k tomu, navrhuje, aby exekučný súd v zmysle ust. § 7 odst. 3 námietky oprávneného odmietol príp. zamietol ako nedôvodné.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že dňa 31.3.2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov starej exekúcie č. EX 1838/2009, na základe ktorého upovedomil oprávneného, že došlo k zastaveniu starej exekúcie z dôvodu, že podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Zároveň oprávneného vyzval aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie vo výške 42,00 Eur, ktoré pozostávajú z paušálnych trov 35,00 Eur a dane z pridanej hodnoty vo výške 7,00 Eur na účet exekútora.
6. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK “), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh").
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK , stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
8. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoUNEK , rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
9. Podľa ust. § 3 ods. 2 ZoUNEK , ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
10. Podľa ust. § 5 ods. 1 ZoUNEK , ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
11. Podľa ust. § 6 ods. 1 ZoUNEK , trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu.6) Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
12. Podľa ust. § 6 ods. 2 ZoUNEK , paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
13. Podľa ust. § 6 ods. 3 ZoUNEK , Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
14. Podľa ust. § 6 ods. 4 ZoUNEK , exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7)
15. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoUNEK , proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
16. Podľa ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK , súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
17. Vychádzajúc zo znenia citovaného ustanovenia § 7 ods. 1 posledná veta ZoUNEK je nesporné, že námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Zákonodarca pritom bližšie nešpecifikuje, či sa neprípustnosť podania námietok týka len výšky paušálnych trov alebo aj nároku na ich náhradu. Z odôvodnenia námietok oprávneného vyplýva, že pokiaľ ide o výšku paušálnych trov tá je podľa jeho názoru nespochybniteľná, a preto neprípustnosť námietok v tomto prípade nie je sporná. Spornosť podľa oprávneného je daná pokiaľ ide o námietky proti nároku na paušálne trovy, kde podľa jeho názoru samotné znenie zákona pripúšťa možnosť podania námietok proti nároku na paušálne trovy, keďže môže nastať situácia predpokladaná v § 6 ods. 4 ZoUNEK .
18. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 veta prvá ZoUNEK , v námietkach môže oprávnený namietať len to, že exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom, pričom rozpor by mal spočívať v tom, že k zastaveniu starej exekúcie nedošlo, a teda že buď nejde o starú exekúciu v zmysle § 2 ods. 1 ZoUNEK , alebo existujú skutočnosti, ktoré bránia zastaveniu starej exekúcie.
19. Z obsahu podaných námietok oprávneného nevyplýva, že by namietal správnosť a zákonnosť vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie, ale namietal iba to, že tu existujú okolnosti podľa § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK , pre ktoré exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie.
20. Zákonodarca v citovanom zákone výslovne ustanovil, že námietky proti paušálnym trovám prípustné nie sú. To platí rovnako o základe ako aj o výške paušálnych trov. Ak by totiž zákonodarca mal úmysel uzákoniť neprípustnosť námietok len proti výške paušálnych trov alebo len proti nároku na ich náhradu, výslovne by tak ustanovil. V procese ukončenia starých exekúcii ZoUNEK jednoznačne upravuje paušálnu výšku trov exekúcie, subjekt, ktorý je povinný ich zaplatiť a okolnosti, za ktorých exekútorovi paušálna náhrada trov zastavenej starej exekúcie nepatrí. Z uvedeného je preto zrejmé, že následne pre rozhodovanie súdu o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie je absolútne bez právneho významu, či exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcii, kedy v tomto registri bola zapísaná a či vôbec zapísaná bola.
21. Súd chce v tejto súvislosti poukázať na uznesenie Ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS 238/2020 -18 zo dňa 9. 6. 2020, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že ,,Vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z. , nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis, a preto nie je možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou aplikácie úpravy lex specialis. Na základe uvedeného ústavný súd považoval túto časť argumentácie sťažovateľky za nenáležitú a právne irelevantnú. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č. 233/2019 Z. z. nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto
procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú kvázi technickej povahy - administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov v stanovenej výške. V kontexte týchto skutočností a s poukazom na svoju už citovanú judikatúru považoval ústavný súd argumentáciu sťažovateľky, ktorou sa domáhala ústavne konformného výkladu a aplikácie § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. , za nedôvodnú, pretože súdny exekútor v dotknutom exekučnom konaní nemal diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov zastavenej exekúcie a tento nárok si uplatnil v súlade s platným právom. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté upovedomenie v časti výzvy na úhradu paušálnych trov starej exekúcie je ústavne udržateľné, rešpektuje a primeraným spôsobom interpretuje vo veci aplikované právne normy. Navyše je potrebné dodať, že sťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie tejto exekúcie podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z. , v rámci ktorého si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.“
22. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že samotný Centrálny register exekúcií nedisponuje presným dátumom, kedy bola konkrétna exekúcia skutočne zapísaná. Je z neho možné zistiť iba tú skutočnosť, či exekúcia v ňom zapísaná bola alebo nie. Vzhľadom k tomu, že súd má bezplatný prístup do Centrálneho registra exekúcii, vykonal prieskum a zistil, že predmetná exekúcia vedená pod sp.zn. 20Er/3417/2009 bola v Centrálnom registri exekúcii skutočne zapísaná, o čom svedčí Indikatívna informácia z Centrálneho registra exekúcii.
23. Z ustanovenia § 6 ods. 3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom pričom potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje. Vzhľadom na to, že podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK nie sú námietky proti paušálnym trovám prípustné, a to bez akejkoľvek výnimky, tak v prípade spornosti na ich nárok, určenie či exekútorovi vzniklo resp. nevzniklo právo na paušálne trovy, by posúdenie týchto otázok bolo v plnej miere v kompetencii príslušného exekučného súdu v prípade, ak by na základe vyššie uvedeného exekučného titulu súdny exekútor si uplatnil svoje právo na paušálne trovy.
24. Porušenie povinnosti súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá jeho disciplinárnu zodpovednosť. Oproti tomu neuhradenie paušálnych trov zo strany oprávneného má ten následok, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je vo vzťahu k paušálnym trovám novým exekučným titulom, na základe ktorého je exekútor oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie voči oprávnenému o vymoženie týchto trov.
25. Vo vzťahu k ostatným tvrdeniam oprávneného, ktoré sa týkajú údajnej nečinnosti súdneho exekútora a porušenia povinností súdnym exekútorom, súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie v režime zákona č. 233/2019 Z. z. , súd skúma iba to, či bolo predmetné upovedomenie vydané v súlade s jednotlivými ustanoveniami citovaného zákona, a teda či uplynula rozhodná doba na zastavenie starej exekúcie alebo nastal iný dôvod, s ktorým zákon spája zastavenie exekúcie, či nie sú v exekučnej veci dané absolútne alebo relatívne výnimky zo zastavovania starých exekúcii, či upovedomenie obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a podobne. Súd sa však v námietkovom konaní nezaoberá otázkou prípadnej účelnosti a efektivity vykonávania exekúcie zo strany súdneho exekútora. Z uvedeného vyplýva, že súdu v tomto štádiu konania neprináleží hodnotiť oprávneným napádaný priebeh výkonu exekúcie zo strany súdneho exekútora.
26. K namietanej nečinnosti súdneho exekútora resp. porušeniu jeho povinností v priebehu exekúcie súd záverom dodáva, že exekučné konanie začaté do 31.03.2017 je ovládané dispozičným princípom. Dispozičný princíp sa prejavuje aj v tom, že oprávnený má právo zvoliť si exekútora, ktorému podá návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený si tak sám vyberá exekútora, ktorý (podľa vedomostí oprávneného) najlepšie a najrýchlejšie zvládne vykonanie exekúcie. Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania zmeniť exekútora, a to aj bez uvedenia dôvodov návrhu na túto zmenu. Exekučný poriadok zároveň oprávnenému zakotvuje právo požiadať jedenkrát ročne bezodplatne o vyúčtovanie exekučného konania. Cieľom vyúčtovania exekučného konania je poskytnúť informácie o aktuálnom stave vymáhania pohľadávky, o výške vymoženého plnenia, prípadne o zostatku dlžnej sumy.
27. Je tak možné konštatovať, že oprávnený sa podaním návrhu na vykonanie exekúcie nezbavuje povinnosti ďalej sledovať priebeh vykonávania exekúcie. Oprávnený môže podnikať kroky voči súdnemu exekútorovi - žiadať o vyúčtovanie, podať návrh na zmenu exekútora. Využitím týchto zákonných prostriedkov mohol oprávnený do zastavenia exekúcie docieliť vymoženie pohľadávky v prípade, ak by dôvodom nevymoženia bola len nečinnosť súdneho exekútora. Súčasne je potrebné podotknúť, že zastavením exekúcie nedošlo k zániku pohľadávky a v prípade, ak má oprávnený za to, že povinný je majetný, môže si svoju pohľadávku (vrátane paušálnych trov exekúcie) uplatniť opätovným návrhom na vykonanie exekúcie. V tomto prípade oprávnený ani v námietkach nepreukázal žiadne výťažky exekúcie v tomto exekučnom konaní, či už prostredníctvom exekútora alebo priamo od povinného. Jeho tvrdenie v tomto smere preto súd považuje za nepreukázané, a preto má za to, že skutočne došlo k zastaveniu exekúcie ex lege, čo bolo deklarované napadnutým upovedomením o zastavení starej exekúcie.
28. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoUNEK námietky oprávneného proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Na základe uvedeného súd v zmysle § 7 ods. 3 ZoUNEK jeho námietky ako neprípustné odmietol.
29. Súd vydal uznesenie pod menom zákonného sudcu bez toho, aby najskôr o námietkach rozhodoval poverený vyšší súdny úradník. Tento postup je plne v súlade s najnovšou rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to I. ÚS 502/2019,príp. PL. ÚS 10/2019 -11, ktorá uvádza, že „že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, nemôže samo osebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania.“
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP ).