Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/119/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, zastúpeného spoločnosťou ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., Eliščino nábřeží 280/23, 500 03 Hradec Králové, konajúcej v Slovenskej republike prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, Námestie sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad, proti žalovanej: X. G., J.. XX.X.XXXX, J. G. H. X,XXX XX K., o zaplatenie 244,30 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica 25.8.2017 (v rámci upomínacieho konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu) sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 536,70 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný a jeho právny predchodca, spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzavreli dňa 1.7.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č: XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému bezúčelový úver vo výške 340,- Eur s tým, že peňažné prostriedky boli žalovanému predané v hotovosti pri podpísaní zmluvy, čo žalovaný potvrdil podpisom zmluvy. Tvrdil, že žalovaný sa zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t.j. 8.7.2013, a posledná splátka bola splatná dňa 25.8.2014 (pozn. súdu v súvislosti s premlčaním: ostatné nešpecifikované teda zjavne skôr). Za poskytnutie úveru sa žalovaný zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom vo výške 117,30 Eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok. Žalobca uviedol, že súčasne so zmluvou žalovaný uzavrel dňa 1.7.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta, a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa.

3. Na základe výzvy upomínacieho súdu zo dňa 16.10.2017 adresovanej žalobcovi (aby uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v súdom špecifikovanej časti, ktorej sa rozpor s právnymi predpismi netýka, t.j. v časti istiny vo výške 244,30 Eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 17.12.2016 do zaplatenia) žalobca uviedol, že súhlasí s vydaním platobného v tejto časti, čím v zmysle ust. o upomínacom konaní vo zvyšnej časti zobral návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo.

4. V zostávajúce časti upomínací súd jeho návrhu vyhovel a platobný rozkaz vydal (s doručením splnomocnencovi), proti platobné rozkazu však podal žalovaný odpor, čim sa platobný rozkaz podľa zrušil, o čom upomínací súd žalobcu upovedomil a vyzval aby navrhol pokračovanie v konaní, a keďže žalobca v stanovenej lehote navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa , upomínací súd túto vec postúpil na prejednanie tunajšiemu súdu.

5. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaná uviedla, že v tom čase na Slovensku nebola, žije v zahraničí od roku 2008 do dňa podania odporu, jej identita bola zneužitá, a neuznáva v celom rozsahu platobný rozkaz, k čomu zároveň podľa úradného záznamu jej partner predtým telefonicky kontaktoval informačné centrum upomícieho súdu s tým, že to budú dokladovať aj výplatnými týždennými páskami. Tieto výplatné pásky za obdobie od 7/6/2013 do 2/82013 od spoločnosti Gi Group Recruitment v prospech žalovanej s adresou X., vrátane pracovného kontraktu s ňou, pritom žalovaná následne k písomnému odporu aj priložila.

6. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že považuje oznámenie žalovanej za závažné, avšak len samotné tvrdenie o skutočnosti, že sa nezdržiavala na území Slovenskej republiky, lebo danú skutočnosť nijako nepreukázala s tým, že pokiaľ je žalovaná názoru, že danú zmluvu o úvere nepodpísala alebo že „jej identita bola zneužitá“, je podľa neho nutné podať na príslušný útvar polície trestné oznámenie ohľadom zneužitia ich osobných údajov, a pre prípad že žalovaná predloží žalobcovi trestné oznámenia v kópii, zoberie žalobu v plnom rozsahu späť. Do tej doby však na žalobe trvá. Žiadne ďalšie skutkové tvrdenia a ani návrhy na doplnenie dokazovania však nepredložil.

7. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“), súd vec v súlade s ust. prejednal bez nariadenia pojednávania.

8. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany sporu počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený ( ), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (, a ) a vykonaných dôkazov zistil tento podstatný skutkový stav:

9. Žalobca svoje právo odvodzuje z písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa neho dňa 1.7.2013 so žalovanou (označenou jej rodným priezviskom), a to podľa obsahu tejto zmluvy v Prešove, podľa ktorej mal jeho právny predchodca poskytnúť žalovanej úver vo výške 340,- Eur, a to odovzdaním celej čiastky úveru v hotovosti pri podpise zmluvy (uzavretej prostredníctvom zástupcu). Žalovaná však svoju prítomnosť na Slovensku v tom čase a uzavretie zmluvy poprela s tým, že od roku 2008 žije v zahraničí, k čomu priložila aj svoju pracovnú zmluvu a výplatné pásky z toho obdobia a dodala, že jej identita bola zneužitá.

10. Žiadne ďalšie podstatné skutkové tvrdenia, a to najmä skutkové tvrdenia či podrobnosti o spôsobe uzavretia zmluvy a o mieste, čase a spôsobe reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech žalovanej v konaní tvrdené a preukázané neboli, a ani žiadne návrhy na doplnenie dokazovania v tomto smere predložené neboli.

11. Podľa (ďalej len „“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. V prejednávanom prípade je zrejmé, že by malo ísť o právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá má v zmysle ust. povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Zo skutočností uvedených žalobcom však vyplýva, že v podrobnostiach malo ísť o nároky medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi by preto bolo potrebné posúdiť aj podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“), ktorý stanovuje špeciálnu úpravu spotrebiteľských úverov.

13. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

14. V danom prípade sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia peňažnej sumy z titulu pohľadávky na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov s príslušenstvom, ktorá mu bola postúpená. Právnym titulom zaplatenia teda je, resp. by malo byť, vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a žalobca, pokiaľ chce byť v konaní úspešný, musí všetky základné s tým súvisiace skutočnosti riadne tvrdiť a preukázať. Rozhodujúcimi skutočnosťami potrebnými pre úspech žalobcu vo veci tak bolo tvrdiť a preukázať, že on, resp. jeho právny uzavrel so žalovaným platnú písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a že žalovaný na jej základe aj reálne čerpal. Žalovaná však ihneď pri svojom prvom úkone vylúčila a poprela, že by bola uvedenú písomnú zmluvu uzavrela a úver čerpala, a bolo preto vecou žalobcu, aby ním uvedené skutkové tvrdenia preukázal.

15. Dokazovanie je jednou z najvýznamnejších činností súdu, ktorou zisťuje podklad pre svoje rozhodnutie, a keďže podstata tohto rozsudku vychádzala najmä z posúdenia protichodných skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania, súd, i vzhľadom na dôkaznú situáciu tohto prípadu, najprv osobitne zdôrazňuje niektoré jeho všeobecné východiská.

16. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore, a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnými normami upravujúcimi bremeno tvrdenia a preukazovania sú ustanovenia , a , podľa ktorých treba v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, a vo svojich vzájomných vyjadreniach označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

17. „Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov.... Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. ... Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. ).

18. „Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu (pozn. súdu: v súčasnosti už len v zmysle ust. ), je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. ).

19. Možno pritom zhrnúť, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania, a v priebehu sporu sa môže aj meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka pritom treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Nie je teda povinnosťou, a obvykle ani primeranou možnosťou strany preukázať neexistenciu skutočnosti, ktorú popiera. Už od čias rímskeho práva preto logicky platí všeobecná právna zásada, že dokazuje kto tvrdí, nie kto popiera (ei incumbit probatio qui dicit, non qui negat - Paul. D 22, 3, 2). Napríklad od žalovaného nemožno požadovať, aby preukazoval, že zmluvu o úvere so žalobcom neuzavrel, prípadne že žalobca resp. jeho právny predchodca mu deklarované

peňažné prostriedky v žalovanej výške neposkytol. V takomto alebo podobnom prípade je na žalobcovi, aby tvrdil a preukazoval, že sa so žalovaným dohodli na úvere, a najmä že mu on resp. jeho právny predchodca deklarované peňažné prostriedky, ktoré požaduje vrátiť, predtým v žalovanej výške (v tomto prípade v hotovosti) aj reálne poskytol.

20. V danom prípade žalobca svoju vecnú legitimáciu v tomto konaní odvodzuje od povinnosti žalovaného vrátiť mu peňažné prostriedky poskytnuté žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V konaní však nebolo preukázané, že by žalovaná túto zmluvu uzavrela a žalobca resp. jeho právny predchodca v súvislosti s predloženou zmluvou jej osobne reálne poskytol v hotovosti peňažné prostriedky (v deklarovanom čase a výške), ktorých vrátenie je predmetom tohto konania. Žalobca síce tvrdil, že sa tak stalo, tieto skutočnosti však žalovaná poprela, a keďže ich žalobca vykonanými dôkazmi jednoznačne nepreukázal a na ich preukázanie žiadne ďalšie dôkazy (vrátane prípadného znaleckého dokazovania na preukázanie pravosti podpisu žalovaného - pre ktoré by bol povinný zložiť preddavok - ) ani nenavrhol, súd tento jeho žalobný nárok na základe pravidiel o dôkaznom bremene (pre jeho neunesenie) ako nepreukázaný zamietol.

21. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto by mal súd v zmysle ust. aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať mu podľa plnú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže však žalovanej strane v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá právo, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.