Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20Csp-48-2024.pdf
PDF · 90.56 KB
Case nature
Subarea
20Csp/48/2024
Uznesenie
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX C. D. E., zastúpený Občianske združenie OPOS, IČO 51147688, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, proti žalovanému UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, zapísaná v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, oddiel: B, vložka číslo: 3608, organizačná zložka: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 47 251 336, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka číslo: 2310/B, obchodné miesto: Hlavná, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, okres: F., obec A., katastrálne územie A., obec: A., vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to: a) pozemok na parcele registra „C“, parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 431 m2, b) pozemok na parcele registra „C“, parc. č. XXX, druh pozemku: orná pôda o výmere 1150 m2, c) stavba: rodinný dom so súpisným číslo XXX, postavený na pozemku parc. č. XXX, výmere 431 m2 , druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
III. Súd u k l a d á žalobcovi, aby podal proti žalovanému žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, okres: F., obec A., katastrálne územie A., obec: Milpoš, vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to: a) pozemok na parcele registra „C“, parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 431 m2, b) pozemok na parcele registra „C“, parc. č. XXX, druh pozemku: orná pôda o výmere 1150 m2, c) stavba: rodinný dom so súpisným číslo XXX, postavený na pozemku parc. č. XXX, výmere 431 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, prípadne žalobu o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, okres: F., obec A., katastrálne územie A., obec: Milpoš, vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to: a) pozemok na parcele registra „C“, parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 431 m2, b) pozemok na parcele registra „C“, parc. č. XXX, druh pozemku: orná pôda o výmere 1150 m2, c) stavba: rodinný dom so súpisným číslo XXX, postavený na pozemku parc. č. XXX, výmere 431 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, a to v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia.
IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a nakladania vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktoré sú vedené na Okresnom úrade Sabinov, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území: A., obec: A., okres: F., a to a)pozemky (parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape), parc. č. XXX, výmera 431 m2 , druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, výmera 1150 m2, druh pozemku: orná pôda, b) stavba: rodinný dom súpisné číslo XXX, na pozemku parc. č. XXX, výmera 431 m2 , druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ktoré tvoria záloh, a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je podielovým spoluvlastníkom, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.
2. Návrh odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva na bývanie č. EZY- SK-MRL-00123306-2017-PRE0-IU dňa 29.09.2017. Ide o zmluvu, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Rovnako uzatvoril so žalovaným Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. EZY- SK-MRL- 00123306-2017-PRE0-IU/A zo dňa 29.09.2017. Žalovaný prostredníctvom dražobníka na nehnuteľnosť vyvesil Oznámenie o dražbe, ktorá sa mala konať 22.04.2024 o 14:30 hod. v Hoteli LINES, Budovateľská Prešov ako prvá dražba. Žalovaný však usúdil, že Znalecký posudok, ktorý má byť predmetom ohodnotenia nehnuteľnosti nie je potrebné doručiť žalobcovi. Keďže takýto nebol žalobcovi doručený nemal možnosť ho v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách namietať, preto nie je možné, aby záložný veriteľ bez doručenia Znaleckého posudku a bez vyhotovenia nového Znaleckého posudku dražbu vykonal. Vzhľadom na uvedené považuje žalobca znalecký posudok za neakceptovateľný a bez zabezpečenia riadneho a seriózneho Znaleckého posudku nie je možné pristúpiť k výkonu záložného práva. Je nesporné, že každé ustanovenie zákona č. 527/2002 Z.z. O dobrovoľných dražbách a 2 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva je s ohľadom na ingerenciu súkromného dražobného procesu do práv a oprávnených záujmov osôb povinných zo záložného práva nevyhnutné vykladať ústavne konformne, a teda z pohľadu účelu a zmyslu ochrany Ústavou SR garantovaných základných práv a slobôd (porov. nález Ústavného súdu ČR II.ÚS 2164/10). Dražobník ako súkromná osoba je preto ustanovenia cit. zákona a súvisiacich predpisov povinný vykladať a aplikovať tak, aby nielenže neboli porušené, ale ani len ohrozené práva osôb výkonom záložného práva negatívne dotknuté. Dražobník nie je v pozícii mandatára záložného veriteľa, ktorý má sledovať iba jeho záujem na rýchlom výkone záložného práva za každých okolností. Ak tak dražobník ako licencovaný profesionál koná, organizuje a vykonáva dražbu netransparentným spôsobom na výhradný prospech záložného veriteľa, pri nerešpektovaní práv a záujmov povinného zo záložného práva (záložcu, dlžníka) a pri nevyrovnaní sa s jeho námietkami k dražobnému procesu (porov. nález Ústavného súdu ČR III. ÚS 384/08 z 30. septembra 2009,) je otázna jeho odborná starostlivosť, a to až s potenciálnym dosahom na konanie o zrušenie jeho dražobnej licencie podľa zákona č. 455/1991 Zb. Preto je v dražobnej praxi udržateľná jedine taká interpretácia a aplikácia zákona o dobrovoľných dražbách a súvisiacich právnych predpisov, ktorá vychádza z dôsledného rešpektovania a ochrany ústavných práv a právom chránených záujmov osôb zúčastnených na dražobnom procese, a to pri zachovaní najmä ústavného princípu primeranosti (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Žalobca nemá inú možnosť ako viesť svoju obranu obydlia iba tak, že požiada súd o náležitú ochranu. V dôsledku realizácie výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe by došlo práve k uspokojeniu žalovaného aj v rozsahu, na ktorý nemá v dôsledku potenciálnych neprijateľných podmienok obsiahnutých v Zmluve a záložnej zmluve právny nárok a k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam potencionálne na tretiu osobu by došlo k stavu, ktorý je zvrátiteľný len s veľkými ťažkosťami. Pohľadávka, na ktorú sa vedie záložné právo je sporná a to z dôvodu, že žalobca dodnes nedokáže určiť výšku pohľadávky, vzhľadom na to, že neobdŕžal žiadnu výzvu od žalovaného. Žalobcovi nebola doručená výzva od žalovaného o omeškaní splátok, zosplatnenie úveru, ani Oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Tiež mu neboli doručené ďalšie písomnosti týkajúce sa konania dražby, miesto a čas. Žalobca sa dozvedel o dražbe z vyveseného oznámenia na plote jeho nehnuteľnosti od dražobníka. Podľa žalobcu ide o sofistikované konanie žalovaného, ktorý za každú cenu chce dražbu uskutočniť. Žalobca sa na trvalom pobyte málokedy zdržuje pretože je vodičom z povolania a cestuje po celej Európe s kamiónom. V tomto prípade sa žalovaný nechystal žalobu o plnenie podávať, pretože začal výkon záložného práva a žalobcovi neostáva nič iné iba sa prostredníctvom súdu domáhať podaným návrhom uplatniť svoje práva na súde. Neodkladným opatrením ako osobitným inštitútom procesného práva môže súd zasiahnuť v prípade potreby do právneho vzťahu sporových strán, a to za predpokladu, že v návrhu sú osvedčené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia.
Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je predovšetkým osvedčenie nároku (existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami a nárok, ktorý navrhovateľ uplatňuje na základe tohto právneho vzťahu), ako aj osvedčenie opodstatnenosti návrhu neodkladného opatrenia. Súd zvažuje, či navrhovaným neodkladným opatrením je možné objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa ten, kto neodkladné opatrenie navrhuje domáha, ako aj či navrhovaným neodkladným opatrením neobmedzí neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah subjekt, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje, rovnako zisťuje, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nezvratný stav. Neodkladné opatrenie nie je teda rozhodnutím vo veci samej ani neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej, no základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené 4 tak, aby to bolo hodnoverné, a aby súd mohol objektívne posúdiť splnenie podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Nakoľko predmetom konania vo veci samej je v danom prípade určovacia žaloba, a teda neprichádza do úvahy nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že bude ohrozená exekúcia (čo je možné len v prípade žaloby na plnenie), možno neodkladné opatrenia nariadiť v prípade, ak si to vyžaduje úprava pomerov strán konania. Pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán je nevyhnutné, aby žalobca tvrdil alebo osvedčil právny vzťah medzi stranami konania ako aj to, že tento vzťah potrebuje bezodkladnú úpravu, pričom neodkladné opatrenie nemôže neprimeraným spôsobom (podľa povahy konania o nariadenie predbežného opatrenia a povahy konania vo veci samej) zasahovať do právnych vzťahov strán konania (t. j. že strana konania nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci). Pre uvedené dôvody podáva žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je dôvodný, nakoľko sa bolo možné domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je aj proti ústavný. Takáto preventívna kontrola súdom je prostriedkom účelnejším a efektívnejším ako kontrola následná, formou žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch oboch strán. Z uvedených dôvodov Žalobca osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením. Má za to, že existuje dôvod obmedzovať záložného veriteľa v uspokojovaní jeho pohľadávky až do právoplatného skončenia sporu v ktorom bude vyriešená otázka existencie a trvania záložného práva a zabezpečenej pohľadávky. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva aj v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom /úplná strata obydlia žalobcu.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
7. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Neodkladné opatrenie zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva ( nároku ), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Cieľom nariadenie neodkladného opatrenia je poskytnúť rýchle a pružné riešenie situácie, ktoré neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak hrozí záujmom strán.
9. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie. Súd vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Neodkladné opatrenie však nemožno nariadiť bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať
záver o možnej opodstatnenosti uplatneného práva. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany sa domáhajúceho subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné.
10. V danom prípade z obsahu spisu súd zistil, že žalobca sa návrhom domáha voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve, a to z dôvodu nedoručenia znaleckého posudku, ktorým boli ohodnotené nehnuteľnosti. Ďalej poukázal na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere na bývanie, na neprijateľné podmienky v zmluve a že neboli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Nakoniec poukázal na to, že sa jedná o obydlie žalobcu.
11. Úprava výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Výkon záložného práva je natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych okolností nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha.
12. Výkon záložného práva sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobcov. Právo na rešpektovanie obydlia je upravené aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a to článkom 8 Dohovoru, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom. „Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v príbytku skončilo“ (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.5.2008., sť. č. 19009/04, bod 50.).
13. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010: „Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.“
14. Vlastnícke právo sa bezprostredne dotýka základných práv a slobôd, pričom ochranu týchto práv zabezpečuje aj základný zákon štátu, a to Ústava SR v článku 20 a v článku 21. Realizáciou záložného práva bezprostredne hrozí žalobcovi ujma a jedinou účinnou procesnou zárukou, ktorú má žalobca je nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetom neodkladného opatrenia sú práva k nehnuteľnostiam a to k domu a priľahlým pozemkom a v prípade nevyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia existuje reálna obava, že by došlo k závažným zásahom do jeho práva na ochranu obydlia skôr, než súd meritórne rozhodne. Súd v tejto súvislosti vyzdvihuje, že samotná strata bývania je jedným z najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (rozsudok ESĽP č. 19003/04 a č. 27183/04). V práve Európskej únie predstavuje právo na obydlie (a jeho ochranu) jedno zo základných práv zaručených článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice č. 93/13/EHS. Súdny dvor EÚ v tomto smere už poukázal na dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd mal k dispozícii neodkladné opatrenia umožňujúce prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou. Ochrana obydlia je právo v hierarchii hodnôt v živote človeka, vedľa práva na život a zdravie, nepochybne základným ľudským právom garantovaným nielen Ústavou SR, ale aj medzinárodnou zmluvou - Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. Za takejto situácie je dôvodné, aby do právoplatného skončenia konania vo veci samej bola týmto právam poskytnutá dočasná ochrana formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa realizácie záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam.
15. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol, keďže záložný veriteľ nie je oprávnený nehnuteľnosti previesť, ich zaťažiť v prospech inej osoby, zriadiť akéhokoľvek právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu, pričom z LV na zbgis.skgeodesy.sk je zrejmé, že žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a teda ukladať mu uvedenú povinnosť by bolo nadbytočné.
16. Súd súčasne uložil žalobcovi podľa § 336 ods. 1 CSP povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože nemožno žalovaného na neprimerane dlho obmedzovať vo výkone svojho práva. V opačnom prípade bude uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zrušené.
17. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Vzhľadom na čiastočný úspech strán súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).