Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/84/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobkyne: K. M. K., N.. XX.XX.XXXX, A. B. Q. XXX/X, X., proti žalovanému: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného obohatenia a finančného zadosťučinenia, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.5.2018 domáhala, aby súd určil, že I. úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorú zmluvu uzatvorila žalobkyňa so žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, II. žalovaný je povinný vydať žalobkyni z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX bezdôvodné obohatenie vo výške 2 512,43 Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 7.5.2018 až do zaplatenia, III. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur a IV. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov predmetného konania. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1 659,69 Eur (50 000,- Sk) so žalovaným uzatvorila vzhľadom na finančnú tieseň. Zmluva už bola vopred naformulovaná, nebola zmluvnými stranami spoločne pripravovaná. Žalobkyňa uviedla, že poskytnutý úver preplatila, nakoľko do dňa podania žaloby žalovanému vrátila sumu vo výške 4 172,12 Eur. Predmetnú žalobu podáva z dôvodu, že ako spotrebiteľ má právny záujem na určení neplatnosti uzatvoreného právneho úkonu z úverovej zmluvy. Jej nároky sú odôvodnené aj cieľom európskych smerníc zameraných na ochranu spotrebiteľa, ktorých zmyslom a cieľom je dosiahnuť stav, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľov nezaväzovali (najmä Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobkyňa dala do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Žalobkyňa má za to, že úverová zmluva obsahuje značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a ich existencia nie je pre spotrebiteľa možná a účelná. V tomto prípade je povolaným orgánom štátu súd, ktorý prihliadne na eurokonformný výklad európskeho spotrebiteľského práva. Pri hodnotení neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve o úvere, musí súd prihliadnuť najmä na okolnosť, že podmienky predformulovával profesionál - žalovaný, ktorý má povinnosť odbornej starostlivosti, a tiež na okolnosť, že spotrebiteľ bol vo finančnej tiesni. Žalovaný postupoval bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľské práva boli porušené najmä tým, že žalovaný použil v zmluve neprijateľné zmluvné podmienky, a to:

- použité nečitateľné písmo, veľmi drobné;

- uvedenie nesprávnej výšky RPMN a uvedenie nepravdivých informácií;

- nerozlíšenie splátok na istinu, úroky a iné poplatky;

- použitie inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy, t.j. inštitútu, ktorý nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza Súdny dvor EÚ, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona;

- vnútenie uzatvorenia poistnej zmluvy, zahrnutej v texte zmluvy o úvere, ktorá je formulárovou zmluvou, do ktorej bolo zahrnuté poistenie s predtlačeným textom vypĺňaným žalovaným, vrátate rubriky týkajúcej sa poistenia. Ide teda o jednostranný prejav vôle žalobcu. Takéto zmluvné dojednanie je v rozpore s ochranou dobrej viery a rozumného očakávania spotrebiteľa, teda toho subjektu, ktorému bol právny úkon určený. Vnucuje spotrebiteľovi určité správanie, konanie, pričom zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nevyvážený záujem v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že bez samostatného prejavu vôle mohol dodávateľ s úspechom dovodzovať prijatie návrhu na uzavretie ďalšej zmluvy, a to zmluvy poistnej. Vzhľadom na uvedenú neprijateľnú zmluvnú podmienku, následkom je neplatnosť zmluvného dojednania o uzavretí poistnej zmluvy.

2. Žalobkyňa vzhľadom na uvedené má zato, že žalovaný ju uviedol do omylu a pri uzatváraní zmluvy použil nekalé praktiky, keď do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný vystavil žalobkyňu (spotrebiteľa) hrubo nemorálnym a zneužívajúcim zmluvným podmienkam, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Samotná zmluva o úvere svojím obsahom ako aj účelom jednak odporuje zákonu a zákon obchádza a ako celok sa prieči dobrým mravom, a teda je neplatná od počiatku. Žalovaná žiada od žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške zodpovedajúcej sume, o ktorú mal byť poskytnutý úver preplatený, t.j. vo výške 2 512,43 Eur. Uvedená suma predstavuje čiastku o ktorú sa žalovaný na úrok žalobkyne obohatil. Súčasne žalobkyňa žiada aj o priznanie finančného zadosťučinenia, a to v zmysle ustanovenia , v zmysle ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním súdu doručeným dňa 20.7.2018 tak, že s argumentáciou žalobkyne v žalobnom návrhu nesúhlasí. Jej tvrdenia v celom rozsahu popiera a namieta absenciu pasívnej vecnej legitimácie, pričom súčasne podáva námietku premlčania. Žalovaný postúpil pohľadávku zo žalovanej zmluvy o úvere Zmluvou o postúpení č. 1/2010 zo dňa 15.12.2010. Na základe uvedeného postúpenia došlo aj k zrušeniu úverového účtu žalobkyne u žalovaného, a to ku dňu 15.12.2010. Žalovaný Zmluvou o postúpení postúpil pohľadávku voči žalobkyni v celom rozsahu a so všetkými právami a povinnosťami s ňou súvisiacimi, a teda žalovaný od momentu postúpenia pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere voči žalobkyni s ňou nedisponuje. Preto má žalovaný za to, že mu nesvedčí pasívna vecná legitimácia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

- z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide). Okrem uvedeného žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal aj na to, že akýkoľvek finančný nárok žalobkyne je premlčaný tak v subjektívnej, ako i v objektívnej premlčacej lehote. Momentom splnenia záväzku žalobkyňa vedela komu plní a v akej výške, t.j. vedela kto sa na jej úkor mal údajne obohatiť a aj v akej výške, pričom je právne irelevantné, že žalobkyňa v tom čase ešte titul plnenia vyhodnotiť nevedela a nepovažovala ho za bezdôvodného obohatenie na strane žalovaného a domnievala sa, že plní na splatenie záväzku úverovej zmluvy. Žalobkyňa uskutočnila žalovanému poslednú platbu dňa 28.9.2009. Od toho dátumu žalovanému neplnila žiadne splátky úveru. V zmysle

uvedeného tak je dôvodný záver, že nároky žalobkyne sú premlčané. Záverom vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobkyňa uhradila žalovanému od uzatvorenia zmluvy o úvere do postúpenia pohľadávky len 1 603,89 Eur, t.j. menej, ako je výška poskytnutého úveru. Žalovaný sa tak nemohol na úkor žalobkyne žiadnym spôsobom bezdôvodne obohatiť.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním súdu doručeným dňa 18.9.2018. K pasívnej vecnej legitimácii žalobkyňa uviedla, že žalovaný neoznámil žalobkyni postúpenie pohľadávky tretej strane, a preto žalobkyňa má za to, že takéto postúpenie pohľadávky je neplatné. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza postúpenie pohľadávky na tretiu stranu, ale v prílohe vyjadrenia je len zmluva o postúpení. Žalovaný nijako nepreukázal, že by o postúpení pohľadávky písomne informoval dlžníka, tak ako mu to zákon udeľuje. Následkom bolo neplatné postúpenie pohľadávky a strata pre inkasnú spoločnosť. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie , ktoré ustanovenie presne upravuje spôsob, ako môže banka postúpiť pohľadávku z úveru na tretiu osobu. K premlčaniu žalobkyňa uviedla, že na daný prípad sa vzťahuje 10 ročná premlčacia doba. Opätovne poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky, pričom k už uvedeným žalobkyňa v danom vyjadrení poukázala na poplatok za poskytnutie úveru. Ide vlastne o plnenie zo strany dlžníka ako spotrebiteľa, za ktoré mu nebolo nič dodané od žalovaného po materiálnej stránke. Rovnako tak aj poplatok za vedenie úverového účtu. Ide vlastne o opakované plnene zo strany dlžníka spotrebiteľa nakoľko náklady za správu kartového účtu by mal znášať žalovaný ako dodávateľ a poskytovateľ úveru. Žalobkyňa má za to, že tieto poplatky ako aj iné nie sú v samotnej zmluve obsiahnuté a započítané do celkovej miery nákladov. Žalobkyňa bola uvedená do omylu, spoliehala sa na dobromyseľnosť dodávateľa, na jeho čestný prístup a podpísala predtlačené, formulárové, typové zmluvy, tak ako jej boli predložené, bez možnosti zmluvy pripomienkovať, pričom jej nebola poskytnutá odborná starostlivosť.

5. Vyjadrenie žalovaného k vyššie uvedenému bolo súdu doručené dňa 15.1.2019. Žalovaný trval na tom, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný, a rovnako tak trval aj na premlčaní uplatnených nárokov. Žalobkyňa nijako nepreukázala existenciu úmyslu žalovaného úmyselne sa obohacovať na jej úkor, a teda na daný prípade sa nevzťahuje 10 ročná premlčacia doba. Pre jej aplikáciu musí byť úmysel dokázaný. Akési všeobecné vyjadrenie žalobkyne nepostačuje. K poplatku za poskytnutie úveru sa vyjadril tak, že inštitút odplaty za dojednanie záväzku poskytnúť úver vyslovene náš právny poriadok pozná a jeho používanie predpokladá, a túto skutočnosť dlhodobo rešpektuje ako právna veda, tak aj súdna prax. Odplata za dojednanie záväzku poskytnúť úver je premietnutím zákonnej úpravy , predstavuje preto zrejmú výluku zo spotrebiteľského prieskumu. Odplata za dojednanie záväzku poskytnúť úver je súčasťou hlavného predmetu plnenia, resp. hlavným predmetom plnenia. Je síce možné takúto odplatu nedohodnúť, no ak je do zmluvy zahrnutá, predstavuje rovnako dôležitú zložku ako napr. dojednanie úrokov. Odplata za dojednanie záväzku poskytnúť úver vykazuje preto relevantný parameter hlavného predmetu, čo akúkoľvek zmluvnú podmienku, ktorá sa ho týka, vylučuje z prieskumu neprijateľnosti. Žalovaný pritom predmetný poplatok do celkových nákladov spojených s úverom započítal a žalobkyňa opak nepreukázala. Záverom vyjadrenia žalovaný poprel aj tvrdenia žalobkyne o nečitateľnosti použitého písma v úverovej zmluve. S účinnosťou od 1.6.2010 sa do zaviedla úprava, ktorej cieľom bolo regulovať veľkosť písma v spotrebiteľských zmluvách. Prvá úprava ustanovila, že predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť zmluvy. Ustanovenie tak bolo zamerané iba na podstatné náležitosti zmluvy, ktoré nesmeli byť uvedené menším písmom. Právna úprava neurčovala konkrétnu veľkosť písma. Podľa intertemporálnych ustanovení () sa však právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.6.2010 a nároky z nich vzniknuté posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 31.5.2010. S účinnosťou od 1.6.2014 sa uvedené ustanovenie novelizovalo tak, že veľkosť písma v spotrebiteľskej zmluve nesmie byť menšia ako ustanoví vykonávací predpis. Obdobne aj pri tejto novelizácii sa podľa intertemporálnych ustanovení () právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.6.2014 a nároky z nich vzniknuté, posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 31.05.2014. Identicky aj podľa nariadenia vlády č. platí, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.6.2014 alebo vznikne pred 1.1.2015, písmo ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovení obsiahnutých vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou sa riadi podľa predpisov účinných do 31.5.2014. Platí teda, že právna úprava, podľa ktorej na veľkosť písma v spotrebiteľskej zmluve musí byť najmenej 1,9 mm, sa nevzťahuje na spotrebiteľské zmluvy uzatvorené do 31.5.2014. Zároveň platí, že písmo má byť pre spotrebiteľa čitateľné, pričom požiadavka čitateľnosti nesúvisí s jeho veľkosťou ale s jeho štýlom,

formátom, fontom a pod. Žalovaný má za to, že písmo použité v zmluve o úvere je dostatočne čitateľné a spĺňa zákonnom vyžadované požiadavky a nemožno ho tak označiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

6. Následne bolo vo veci nariadené pojednávanie, a to na deň 4.4.2019. Na pojednávanie sa osobne dostavil len právny zástupca žalovaného. Žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavila, hoci doručenie predvolania mala riadne vykázané. Svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom vopred neospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala. Súd teda pojednával len v prítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Ten pred súdom poukázala na obsah predložených písomných vyjadrení, z ktorých poukázal predovšetkým na to, že žalobkyňa nepreukázala, že v prospech žalovaného uhradila nejakú finančnú čiastku nad sumu poskytnutého úveru, zo samotnej dokumentácie a listinných dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že žalovaný postúpil pohľadávku na tretí subjekt a v neposlednom rade na okolnosť, že zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným skončil v roku 2009, preto je uplatnený nárok potrebné považovať za premlčaný. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania právny zástupca žalovaného nemal.

7. Následne tunajší súd rozsudkom č.k. -93 zo dňa 04.04.2019 žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. Na základe neho Krajský súd v Trnave uznesením č.k. - 139 zo dňa 30.04.2020 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že

8. Následne bolo vo veci nariadené pojednávanie, a to na deň 18.05.2021. Na pojednávanie sa osobne dostavil len právny zástupca žalovaného. Žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavila, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila, pričom uviedla, že súhlasí, aby súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti. Súd teda pojednával len v prítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Ten pred súdom poukázal na obsah predložených písomných vyjadrení, z ktorých poukázal predovšetkým na to, že žalobou, ktorú žalovaná strana považuje za nedôvodnú si žalobkyňa uplatňuje viacero nárokov. Žiada, aby súd určil, že poskytnutý úver bol poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. Z tvrdení žalobkyne vyplýva, že má ísť o dva dôvody. Prvým má byť nesprávne uvedenie RPMN v zmluve. Toto svoje tvrdenie však žiadnym spôsobom nešpecifikuje a neuvádza v čom má byť táto výška RPMN nesprávna. Žalovaná strana zostáva naďalej na stanovisku, že RPMN je v zmluve uvedená správne a vzhľadom na nedostatočnú argumentáciu žalobkyne sa nevie vyjadriť k tomu, na základe čoho má byť RPMN uvedená v zmluve nesprávne. Druhým dôvodom má byť tá skutočnosť, že v zmluve nie sú uvedené jednotlivé splátky, spôsob ich započítavania. Táto otázka je v súčasnosti už bohato judikovaná a to jednak rozhodnutiami súdov druhých inštancií ako aj najvyšším súdom. Pri posudzovaní otázky bezúročnosti a bezpoplatkovosti je potrebné vychádzať aj z toho, že zmluva bola uzatváraná v roku 2008 a je potrebné aplikovať vtedy platné ustanovenia právnych noriem. Čo sa týka uvádzania neprijateľných zmluvných podmienok máme za to, že ak by aj súd vyhodnotil niektorú zo zmluvných podmienok ako neprimeranú, toto nemôže spôsobiť neplatnosť celej úverovej zmluvy a už vôbec nie spôsobiť, že úver bude považovaný za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Ďalším uplatneným nárokom má byť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom podľa názoru žalovanej strany k vzniku žiadneho bezdôvodného obohatenia nedošlo, avšak pre úplnosť ak by súd dospel k opačnému názoru vznáša žalovaný námietku premlčania. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že posledné plnenie žalobkyne žalovanému bolo v roku 2009, pričom žalobu vo veci žalobkyňa podala dňa 16.5.2018. Máme za to, že aj prípadne existujúci nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by bol premlčaný uplynutím jednak subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty a jednak trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Čo sa týka argumentácie žalobkyne že v danom prípade je potrebné aplikovať 10 ročnú premlčaciu lehotu ktorá predpokladá čo i len nepriamy úmysel žalovaného sa na jej úkor obohatiť uvádzame, že žalobkyňa toto svoje tvrdenie nepredložila žiadnymi relevantnými dôkazmi. K otázke primeraného finančného zadosťučinenia poukazujeme na to, že tento plní jednak kompenzačnú a jednak sankčnú funkciu, pričom pre priznanie takéhoto nároku je potrebné, aby bol spotrebiteľ úspešný v spore, v ktorom si uplatňuje voči dodávateľovi svoje práva, čo však nie je tento prípad. Navyše žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikuje žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné posúdiť primeranosť ňou požadovaného finančného zadosťučinenia. Taktiež žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, akým spôsobom malo dôjsť zo strany žalovaného k zásahu do jej práv, ktorý by odôvodňoval vôbec uvažovať o priznaní zadosťučinenia.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a s obsahom predložených listinných dôkazov: zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, záznamy o vkladom, výzvy na úhradu zostatku úveru, výpisy z úverového účtu žalobkyne, aktuálny stav úveru ku dňu 14.12.2010, Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1/2010 zo dňa 15.12.2010 spolu s prílohou, z ktorej mal súd preukázané, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka vzniknutá z úverovej zmluvy, ktorej bezpoplatkovosť a bezúročnosť je predmetom daného konania, ako aj s ostatným na vec vzťahujúcim sa spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav veci:

10. Medzi žalobkyňou, ako dlžníkom a žalovaným, ako veriteľom došlo k uzatvoreniu právneho úkonu označeného ako zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1 659,69 Eur (50 000,- Sk). Poskytnutý úver sa žalobkyňa zaviazala splatiť prostredníctvom 50-tich mesačných splátok vo výške po 56,46 Eur (1 701,- Sk), splatných vždy k 10.-temu dňu toho ktorého mesiaca. Úver bol poskytnutý pri úrokovej sadzbe 24 % ročne a pri RPMN 28,12 % (priemerná RPMN 64,79 %). Celková výška nákladov predstavovala sumu 1 011,09 Eur (30 460,17 Sk).

11. Z predloženej výzvy na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 11.3.2009 mal súd za preukázané, že v dôsledku riadneho nesplácania poskytnutých peňažných prostriedkov sa poskytnutý úver stal predčasne splatným, a to ku dňu 11.3.2009. Dlžná istina uvedená vo výzve predstavovala sumu 1 778,19 Eur.

12. Z ďalších predložených listín mal súd preukázané, že zostatok dlhu žalobkyne ku dňu 13.2.2017 predstavoval sumu 628,13 Eur (čl. 15 spisu) a ku dňu 12.3.2018 predstavoval sumu 677,57 Eur (čl. 14 spisu). Súd tu dáva do pozornosti, že uvedené listinné dôkazy boli žalobkyni zasielané spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., t.j. už tu bolo zrejmé, že došlo k zmene v osobe veriteľa.

13. Žalobkyňa súdu predložila doklady o vykonaných platbách v celkovej sume 2 835,26 Eur, pričom však súd nemal preukázané, že všetky platby sa týkali splácania úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, nakoľko nie všetky príkazy na úhradu obsahovali rovnaký variabilný symbol, ktorým bolo číslo úverovej zmluvy.

14. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Na základe vyššie uvedeného zákonného ustanovenia má súd za preukázané a medzi stranami sporu to ani nebolo sporné, že medzi nimi došlo k uzavretiu právneho úkonu označeného ako zmluvy o úvere. V rámci uzatvorenej zmluvy bola daná možnosť poistiť schopnosť splácať úver, kde bola zaškrtnutá možnosť B) komplexný súbor.

16. Podľa až 4 v znení účinnom v čase vzniku zmluvy (ďalej len ") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak tieto na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. apríla 2015, sp. zn. sa ustanovenie vety tretej, podľa ktorej sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

18. Podľa , , , , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

20. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa písmeno i) a o o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

23. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

24. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa bola v spore absolútne pasívna, svoju argumentáciu vo svojich písomných podaniach formulovala veľmi všeobecne, a taktiež všeobecnými formuláciami reagovala na argumenty žalovaného.

26. V zmysle vyššie citovaných ustanovení vyhodnotil súd napadnutú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej boli žalobkyni poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré však táto riadne a včas nesplatila. Zmluva bola uzatvorená platne a účinne.

27. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2010 zo dňa 15.12.2010 žalovaný postúpil pohľadávku mu vzniknutú (v dôsledku riadneho nesplácania úveru) z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX na tretí subjekt, a to na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, čo mal súd jednoznačne preukázané z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok a jej prílohy. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v predmetnom konaní nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko postúpením pohľadávky na právneho nástupcu prešli všetky práva a povinnosti s pohľadávkou spojené, pričom ich nositeľom je právny nástupca spoločnosti Poštová banka, a.s., a teda právny nástupca žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že Poštová banka, a.s. nie je subjektom, voči ktorému bolo v danom prípade podanie žaloby dôvodné, a preto súdu podanú žalobu v plnom rozsahu zamietol. Žalobkyňa síce vzniesla námietku neplatnosti tohto postúpenia, a to tým, že nebolo dostatočným spôsobom uplatnené ustanovenie zákona o bankách tým, že nebola dodržaná lehota pred postúpením pohľadávky. Súd je však toho názoru, že je to síce podstatnou otázkou na posúdenie pasívnej legitimácie žalovaného, avšak celkový súbor argumentácie a všetkých tvrdených skutočností dávajú dôvod na to, aby súd žalobu zamietol.

28. Záverom súd k žiadaným nárokom uvádza, že v danej veci sa žalobkyňa ako spotrebiteľka prvým výrokom domáhala voči žalovanému určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, pričom však ani nepreukázala žiadnym spôsobom svoje tvrdenia. Žalobkyňa bola povinná predovšetkým tvrdiť v čom je RPMN uvedená v zmluve nesprávna. Keďže svoje argument formulovala len všeobecne

a nešpecifikovala nedostatky RPMN, súd poukazuje na to, že úlohou súdu nie je hľadanie argumentov za spotrebiteľa prečo je RPMN uvedená v zmluve nespráva. Toto právo patrí jedine spotrebiteľovi, ktorý musí dostatočným spôsobom špecifikovať v čom vidí nesprávnosť RPMN. Súd následne v spotrebiteľských sporoch musí tieto tvrdenia aplikovať pri svojom dokazovaní, rozhodovaní a môže maximálne vykonať aj také dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, avšak nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia spotrebiteľa. V predmetnom konaní však takáto argumentácia zo strany žalobkyne prednesená nebola. Z toho dôvodu považoval súd RPMN, ktorá je uvedená v predmetnej úverovej zmluve za správnu.

29. Čo sa týka rozpisu jednotlivých splátok, tu súd odkazuje na rozsiahlu judikatúru slovenských súdov, z ktorej vyplýva, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 23.04.2018). Na základe týchto skutočností súd považoval úverovú zmluvu za riadne uzavretú, ktorá obsahuje všetky podstatné náležitosti a z toho dôvodu nemôže považovať úver za bezpoplatkový a bezúročný.

30. Druhým výrokom žiadala žalobkyňa vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré malo tvoriť takzvaný preplatok na poskytnutom úvere. Súdu však zo strany žalobkyne vznik bezdôvodného obohatenia preukázaný nebol, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo súdu riadne preukázané, že by poskytnutý úver mal byť bezpoplatkový a bezúročný. Z toho dôvodu plnenia žalobkyne zo zmluvy nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie. Nakoľko vznik bezdôvodného obohatenia preukázaný nebol, súd sa ďalej predmetným nárokom ako ani tým, či došlo alebo nedošlo k jeho premlčaniu nezaoberal. Konečne sa žalobkyňa domáhala zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia 500,- Eur. Podľa o ochrane spotrebiteľa má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie vtedy, ak úspešne uplatní na súde porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej uvedeným zákonom a osobitnými predpismi. V prerokúvanej veci je z vyššie uvedeného výkladu zrejmé, že žalobkyňa ako spotrebiteľka neuplatnila svoje práva úspešne, keďže súd dospel k záveru, že jej žaloba je nedôvodná, pričom nebolo preukázané, že by žalovaný svojím konaním, či už pred alebo počas trvania zmluvného vzťahu porušil právo žalobkyne. Preto nie je splnený už prvý a základný predpoklad priznania takéhoto nároku.

31. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, ako žalobu podanú nedôvodne.

32. Súd rozhodol na základe dôkazov označených a navrhnutých stranami sporu. Sám žiadne dôkazy nevykonával ani neinicioval, a to s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán súdneho konania ako aj s prihliadnutím na právo strán sporu na spravodlivé a nestranné prejednanie veci.

33. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalovanému ako plne úspešnej strane sporu. O výške priznaných trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.