Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-38-2019.pdf
PDF · 114.77 KB
No categories available
12C/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v spore vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci žalobcu: A/. L. M., S.. XX.XX.XXXX, M. L.. A. XXXX/XX, XXX XX C., B/ U. M., S.. XX.XX.XXXX, M. L.. A. XXXX/ XX, XXX XX C., obidvaja zastúpení: JUDr. Michal Vlkolinský, advokát, so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: F.. O. W., S.. XX.XX.XXXX, M. N. XXX, XXX XX N., zastúpený: JUDr. Emil Vaňko, advokát, so sídlom Bystrický rad 11, 960 01 Zvolen, za účasti intervenienta I/: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpená: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, intervenienta II/: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpená: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Horná 26, Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcov A/, B/ voči žalovanému v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému právo na náhradu trov konania proti žalobcom A/, B/ v rozsahu 100 percent.
III. Súd p r i z n á v a intervenientovi I/ právo na náhradu trov konania voči žalobcom A/, B/ v rozsahu 100 percent.
IV. Súd p r i z n á v a intervenientovi II/ právo na náhradu trov konania voči žalobcom A/, B/ v rozsahu 100 percent.
odôvodnenie:
1. Žalobca A/ si žalobou zo dňa 27.11.2019 uplatnil proti žalovanému 30.000,- EUR, žalobca B/ si uplatnil proti žalovanému 30.000,- EUR. Domáhali sa náhrady škody za skutok, ktorý sa stal 23.06.2008, ktorý spôsobil príslušník Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žalobcovia I/ a II/ sa žalobou podanou dňa 22.06.2011 domáhali náhrady škody za skutok, ktorý sa stal dňa 23.06.2008, keď príslušník Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zaradený vo funkcii inšpektora jednotky zvláštnych činností pohotovostného policajného útvaru, odbor poriadkovej polície Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, viedol služobné osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, O.: M. XXX L., ktoré bolo posledným vozom kolóny vozidiel používajúcich zvláštne výstražné znamenia, sprevádzajúcich prevoz peňazí NBS, kde na ceste I/50 v kilometri 245,550 mimo obce v katastri obce C. V. prešiel vozidlom do protismeru za pozdĺžnu súvislú stredovú čiaru, kde ľavou prednou časťou vozidla narazil do osobného motorového vozidla VW Polo EČV: C. XXX L. idúceho v protismere v jazdnom pruhu od obce C. V., ktoré viedla vodička L. P., S.. XX.XX.XXXX, pričom pri zrážke došlo k ťažkým zraneniam L. P. a mal. L. P., S.. XX.XX.XXXX, ktorým obidvaja po prevoze do nemocnice podľahli. Konanie bolo na Okresnom súde Zvolen vedené pod sp. zn. 8C/173/2011 a žalobcov 1/, 2/ v konaní zastupoval
žalovaný. Ako žalovaného pôvodne označili Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Slovenskej republiky Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Q. Š. a Slovenskú republiku - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
2. Na pojednávaní dňa 12.06.2012 žalovaný ako právny zástupca, v tom čase len žalobcu 1/ sa vyjadril, že z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/268/2011 vyplýva, že žalovaný má byť Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Žalobcovia sa v lehote 10 dní od tohto pojednávania mali vyjadriť k tomu či berú návrh späť voči Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Na základe tohto ako žalovaný zostali pán Q. Š. a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a tiež vedľajší účastník. Na pojednávaní dňa 11.09.2012 súd konanie voči žalovanému 3/ zastavil, a to na základe vyjadrenia žalovaného ako právneho zástupcu žalobcov 1/, 2/. Uznesením zo dňa 08.10.2012 č.k. 8C/173/2011-139 konanie voči žalovanému 3/ súd zastavil. Uznesením z 20.02.2014 č.k. 8C/173/2011-163 súd konanie zastavil voči žalovanému 1/ s odôvodnením, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Slovenskej republiky bolo rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p. V.-Q.-XXXX/XXXX z 12.12.2012, a to ku dňu 31.12.2020, pričom jeho práva a povinnosti prechádzajú na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, teda žalovaný v druhom rade. Na pojednávaní dňa 28.05.2014 žalovaný ako právny zástupca žalobcu 1/ súdu predložil doplnenie a zmenu žaloby z 26.06.2014, ktorým došlo k späťvzatiu žaloby sčasti pozostalostnej úrazovej renty v sume 15.600,- EUR a uplatnil si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to pre žalobcov 1/, 2/, každému 60.000,- EUR a pre žalobcu 3/ v sume 100.000,- EUR. Nasledovala druhá žaloba z 22.08.2014, na základe ktorej došlo k doplneniu žalobcu v druhom rade o žalobcu 2/ U. M.Š. a žaloba 3 zo dňa 16.09.2014, ktorou došlo k späťvzatiu žalovaného 4/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a v konaní sa pokračovalo len proti žalovanému 2/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktorému podľa žalobcov A/, B/ mala byť uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ každému sumu 30.000,- EUR, žalobcovi 3/ sumu 60.000,- EUR a žalobcovi 4/ sumu 100.000,- EUR. Súd zmenu pripustil uznesením zo dňa 26.01.2015. Následne zastupovanie prevzala F.. W. R., ktorá podaním zo dňa 21.09.2015 navrhla zastaviť konanie voči žalovanému 2/ Ministerstvu vnútra a požiadala o rozšírenie návrhu o Slovenskú republiku Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky čo súd pripustil uznesením z 20.11.2015 č.k. 8C/173/2011-271, resp. uznesením z 20.01.2016 č.k. 8C/173/2011-274. Postup právnej zástupkyne žalobcov 1/ - 4/ nič nezmenil na tom, že súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a žalobu z tohto dôvodu zamietol. Vyplýva to z rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 8C/173/2011-312 zo dňa 28.11.2017. Čo sa týka vyriešenia otázky pasívnej legitimácie, bola jednoznačne preukázaná rozsudkom Okresného súdu Zvolen, č.k. 14C/94/2010-97 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, č.k. 15Co/268/2011-171, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Zvolen potvrdený. Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 402,84 EUR, v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Žaloba bola zamietnutá voči druhému žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Banskej Bystrici. Toto konanie sa tiež týkalo spôsobenia smrteľnej nehody L. P. L. L. P. kde si uplatňoval žalobca L. M., žalobca X. P. náhradu nákladov spojených s pohrebom L. P. L. L. P.. Na základe uvedeného nie je logické vysvetlenie, z akého dôvodu právny zástupca žalobcov zobral žalobu voči Slovenskej republike - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky späť. Právny zástupca žalobcov tvrdil, že žalobcom bola postupom právneho zástupcu žalovaného spôsobená škoda. Vo vyjadrení žalobcov zo dňa 16.07.2020 je uvedené, že pri subjektívnej premlčacej dobe sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode, kto za ňu zodpovedá. O skutočnosti, že škoda vznikla a kto za ňu zodpovedá sa žalobcovia dozvedeli prvýkrát vo vyhlásení rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 8C/173/2011-312 z 28.11.2017. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 14C/94/2010-97 vyplynulo, že rozsudkom bola Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zaviazaná žalobcovi zaplatiť 402,84 EUR, vo zvyšku bola žaloba zamietnutá, zamietnutá bola aj voči druhému žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky. Konanie sa viedlo vo veci, ktorá sa týkala smrteľnej nehody L. P. L. L. P. kde žalobca L. M. a žalobca X. P. si uplatňovali náhradu spojenú s pohrebom L. P. L. L. P., preto nevedia žalobcovia, prečo právny zástupca žalovaného zobral voči Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky žalobu späť. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 18.05.2021 trval na podanej žalobe.
3. Žalovaný zastúpený vlastnou advokátskou kanceláriou v podaní zo dňa 21.03.2020 uviedol, že zo žaloby vyplýva, že k pochybeniu malo dôjsť dňa 28.05.2014 späťvzatím žaloby proti Slovenskej republike
čo súd pripustil uznesením dňa 26.01.2015. Od vypovedania plnej moci 05.12.2014 žalovaný nemohol vykonať žiadne relevantné úkony voči súdu. O rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 14C/94/2010 nevedel. Keby o ňom vedel, tak by žaloba bola podaná proti Slovenskej republike - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a tiež by žalobcovia prišli k tomuto rozhodnutiu do rozhodnutia súdu 26.01.2015. Žalobcovia ho neinformovali o existencii uvádzaného rozsudku a neposkytli žiadne informácie pre potreby žaloby. Po vypovedaní plnej moci prevzali zodpovednosť za to, že podanie právneho zástupcu z 28.05.2014 nevzali späť. Plná moc žalobcov a žalovaného mala iba procesný a nie hmotno - právny obsah, späťvzatie žaloby voči štátu je hmotno - právny úkon lebo znamená vzdanie sa nároku a na to je právny úkon účastníka konania, čo sa nestalo. Právny zástupca žalobcov v konaní mohol spochybniť tento právny úkon čo sa nestalo. Úkon späťvzatia z 28.05.2014 je neplatný, lebo právny zástupca naň nemal mandát a súd ho mal požadovať od žalobcov. Náhrada nemajetkovej ujmy záleží od súdnej úvahy, priznáva sa len v prípade, že nie je dostatočné iné zadosťučinenie. Nepriznaním náhrady nevznikla škoda. Výšku by posúdil súd. Škoda a jej vznik je nepreukázaná. Súd by sa musel zaručiť s určitosťou, že by takúto náhradu priznal žalobcom a nepriznal ju iba v dôsledku protiprávneho konania. Žalobcovia v žalobe neoznačili žalovaného ako podnikateľa - advokáta, je preto potrebné zisťovať či náhradu žiadajú podľa advokátskych predpisov alebo občiansko - právnych predpisov a je potrebné zistiť poisťovňu advokátskej komory ku vzniku škodovej udalosti. Od roku 2011 do roku 2015 SAK mala poistnú zmluvu uzavretú s poisťovňou Wüstenrot, od roku 2016 s poisťovňou KOOPERATIVA. Žalobu žiadal zamietnuť ako neopodstatnenú nielen pre premlčanie, ale aj nepresnosti. Vo veci 12C/38/2019 udelil substitučnú plnú moc koncipientovi X.. S. X., tento však na pojednávaní žalovaného nezastupoval, následne ho navrhol vypočuť ako svedka. K žalobe doložil žalovaný odvolanie plnomocenstva žalobcov 1/, 2/ zo dňa 07.01.2015, zápis o prevzatí spisovej dokumentácie z 13.01.2015 na č.l. 47 nesprávne uvedené 2014. Žalovaný na pojednávaní dňa 18.05.2021 žiadal žalobu zamietnuť.
4. Intervenient I/ sa v podaní zo dňa 24.06.2020 vyjadril, že vznáša námietku premlčania podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Od osoby, ktorá má vedomosť o vzniku škody možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde len čo má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, na základe ktorých sa javí zodpovednosť určitej, konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná. Ak subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr 26.01.2015 tvrdený nárok na náhradu škody v čase podania predmetnej žaloby 28.11.2019 bol v celom rozsahu premlčaný. Poistný vzťah medzi intervenientom I/ a advokátom trval od 01.01.2014 do 31.12.2015, od 01.01.2016 zanikol, nedošlo k obnoveniu novej poistnej zmluvy. Zodpovednosť za škodu spôsobenú advokátom z výkonu advokácie založená na súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú výkon advokácie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Žalobcovia v konaní nepreukázali reálny vznik škody v ich majetkovej sfére. Pre procesný úspech žalobcu v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy totiž nepostačuje, že žalobca správne určí okruh vecne legitimovaných subjektov, podmienkou úspešného uplatnenia takejto žaloby je aj náležité preukázanie nároku čo do existencie, vymáhateľnosti a výšky žalovanej sumy. Žalobcovia sú preto povinní preukázať, že v prípade včasne a správne určenej pasívnej vecnej legitimácie by boli v sporovom konaní úspešní v plnom rozsahu. Právna zástupkyňa intervenienta I/ sa v plnom rozsahu pridržiavala hodnotenia premlčania v podaní zo dňa 23.06.2020.
5. Vo vyjadrení právneho zástupcu intervenienta II/ zo dňa 22.09.2020 požiadal o ozrejmenie, na základe akých skutočností má do konania vstúpiť. Intervenient II/ v podaní zo dňa 30.12.2020 navrhol žalobu zamietnuť. Premlčacia doba začala plynúť 26.01.2015, nárok sa premlčal najneskôr ku dňu 26.01.2018, čiže v čase podania žaloby 28.11.2019 bol v celom rozsahu premlčaný. Právny zástupca intervenienta II/ sa pojednávania dňa 18.05.2021 nezúčastnil.
6. Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:
7. Súd oboznámil z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen 8C/173/2011 podanie zo dňa 16.09.2014 kde žalobcovia 1 - 4 zobrali späť žalobu voči žalovanému IV - Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 8C/173/2011-274 z 20.01.2016, právoplatné v prvom odseku 25.02.2016 kde súd konanie voči žalovanému I zastavil MV SR a rozsudok Okresného súdu Zvolen 8C/173/2011-312 zo dňa 28.11.2017, právoplatné 13.01.2018 kde súd žalobu L. M., S.. XX.XX.XXXX, X. P., S.. XX.XX.XXXX, U. M. žalobkyne B/ proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom vnútra SR zamietol z dôvodov, (dôkazy rodný list, úmrtný list a trestný rozsudok 2To/331/2010 KS Banská Bystrica), odôvodnené premlčanie, podstata kvôli vznesenej
námietke premlčania, trovy konania, zo základného spisu 12C/38/2019 žiadne doklady pripojené k žalobe, odvolanie plnomocenstva vo veci 8C/173/2011 zo dňa 07.01.2015 z č.l. 46, zápis o prevzatí spisovej dokumentácie z 13.01.2014, na pojednávaní dňa 18.05.2021, opravená kópia 2015 z č.l. 47, vyjadrenie intervenienta Wüstenrot poisťovňa, a.s. z 24.06.2020 z č.l. 84 - 85, poistnú zmluvu z 10.12.2010 z č.l. 86 - 90, dodatok 3 k poistnej zmluve z 18.12.2013 z č.l. 91 - 92, vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, spis Okresného súdu Zvolen 14C/94/2010 s rozsudkom na č.l. 97, z ktorého vyplýva, že žalovaný má byť Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, právoplatný rozsudok 14C/94/2010-99 z 27.05.2011, prvý výrok právoplatný 24.06.2011, z ktorého vyplýva povinnosť zaplatiť Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra SR 402,84 Eur žalobcovi A/, vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá, rozšírenie z č.l. 237 zo spisu 8C/173/2011, č.l. 312 zamietnutá žaloba už oboznámenú, vyjadrenie žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, žalovaného zastúpeného vlastnou advokátskou kanceláriou, intervenienta I/, svedka X. P. z pojednávania 25.08.2020, poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone advokátskej činnosti s KOOPERATIVA poisťovňa zo dňa 07.12.2018 z č.l. 143 - 148, výzvu na doloženie k škodovej udalosti z č.l. 145, ohlásenie poistnej udalosti z č.l. 150, vyjadrenie právneho zástupcu intervenienta II/ zo dňa 22.09.2020 z č.l. 187 - 188, lustráciu z č.l. 238, vyjadrenie intervenienta II/ z 31.12.2020 z č.l. 246, vyjadrenie žalobcu A/, právneho zástupcu žalobcov, žalovaného zastúpeného vlastnou advokátskou kanceláriou, zástupkyne intervenienta I/, svedka X.. S. X. z pojednávania zo dňa 18.05.2021.
8. Vo svedeckej výpovedi advokátsky koncipient žalovaného X.. S. X. na pojednávaní dňa 18.05.2021 uviedol, že celá vec bola z roku 2011, dokumentáciu nemá, spis odovzdali ďalšiemu právnemu zástupcovi. V roku 2014 ich účastníci vyzvali, že majú skončiť zo zastupovaním. V januári 2015 písomne vyzval pána P., aby si prišiel prevziať celú dokumentáciu. Pojednávanie 27.01.2015 bolo odročené. Zastupovanie prevzala JUDr. W. R.. Na pojednávaní dňa 22.09.2015 už nezastupovali klientov. Uznesením bolo konanie zastavené voči žalobcovi A/ dňa 20.01.2016 z dôvodu späťvzatia návrhu voči Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky z 22.09.2015. Svedkovi nebolo zrejmé či spisy prevzal pán P., alebo pán M.. Zastupovanie prevzal žalovaný, jemu dal substitučnú plnú moc na zastupovanie, dátum si už nepamätal. Žaloba bola nedostatočne podložená, bol tam len úmrtný, sobášny list a rozsudok trestného senátu. P. a M. mu nedali dokumenty o čo by vedeli oprieť uplatňovaný nárok. Nevedeli kde nebohá dcéra pracovala, nevedeli miesta, potom sa dopátrali, že robila vo C. v Priore, nevedeli ani či bola SZČO, alebo v pracovnom pomere. Žaloba mala široký okruh či už ide o ušlý zisk, alebo rentu. Koncipovala sa zoširoka, aby sa potom dalo uberať z nárokov. Kvôli tomu bol okruh žalovaných taký široký, že kompetencie verejnej správy sa často menili. Žalobu spracovali spoločne, všetko spolu konzultovali. Informoval o tom pána P., aj M., stále ich upozorňovali, že je potrebné zabezpečovať dokumentáciu, k nárokom nič nezabezpečili. Po istom čase prišiel pán P., došlo k poplatkom, ktoré mal zaplatiť za neoprávnene žalovaného policajta a trval na úprave okruhu žalovaných a medzi iným sa vyjadril, že policajt nebol zamestnancom Ministerstva vnútra ani Slovenskej republiky, a preto žiadal, aby žalovaný zobral späť okruh žalovaných Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Slovenská republika - Ministerstvo vnútra. Uznesenie a rozsudok, s tým už advokátska kancelária žalovaného nemala nič spoločné, nakoľko im dali výpoveď plnej moci v decembri 2014. Svedok sa vyjadril k tomu, prečo došlo k späťvzatiu voči žalovanému 4/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky dňa 16.09.2014, že to bolo na žiadosť pána P., zúžil sa okruh žalovaných, vynechal sa vyšetrovateľ, alebo policajt, vynechalo sa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pretože sa obával, že bude platiť súdne poplatky a nejaké trovy konania, bolo to výslovne na jeho žiadosť. Počas celej komunikácie pán M. raz prišiel do kancelárie, väčšinou všetko prebiehalo medzi P. a svedkom. O tomto späťvzatí bol informovaný aj pán M., aj pán P.. V decembri 2014 im zobral splnomocnenie, vec nebola ukončená, zvolili si nového právneho zástupcu. Odvolanie plnomocenstva je zo dňa 07.01.2015, zápis o prevzatí spisovej dokumentácie je zo dňa 13.01.2015, dokument bol poslaný poštou žalobcovi A/ aj žalobcovi B/ dňa 07.01.2015, ešte aj P..
9. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
10. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
11. Podľa § 18 ods. 1 zákona 586/2003 Z.z., o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
12. Podľa § 18 ods. 2 zákona 586/2003 Z.z., o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
13. Podľa § 26 ods. 1 zákona 586/2003 Z.z., o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.
14. Vo veci Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 8C/173/2011 žalovaný ako advokát poskytoval právne služby, kde sa žalobcovia domáhali domnelého nároku na zaplatenie 60.000,- EUR. Sporné konanie bolo právoplatne skončené v neprospech žalobcov a žaloba bola zamietnutá pre dôvodne vznesenú námietku premlčania. Žalobcovia prezentujú názor, že neúspech v sporovom konaní má byť dôsledkom nesprávnych dispozičných úkonov zo strany žalovaného. Žalovaný mal nesprávne realizovať späťvzatie žaloby voči žalovanému 4/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V konaní sa malo ďalej pokračovať so žalovaným 2/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktorý nemal právnu subjektivitu. Opakované rozšírenie žaloby o subjekt Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bolo realizované po uplynutí premlčacej doby. Po vznesení námietky premlčania súd žalobu žalobcov zamietol. Žalobcovia požadujú od žalovaného náhradu škody, ktorá má predstavovať nimi žalovanú náhradu nemajetkovej ujmy v sporovom konaní 30.000,- EUR plus 30.000,- EUR. Domnelý nárok na náhradu škody je v celom rozsahu premlčaný. Začiatok plynutia premlčacej doby na náhradu škody sa vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vedomosť o škode a vedomosť o tom kto za škodu zodpovedá. Zákon vychádza z predpokladu, že od osoby, ktorá má vedomosť o vzniku škody možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde len čo má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, na základe ktorých sa javí zodpovednosť určitej, konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobné - rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.07.2008, sp. zn. 20 Cdo/615/2016. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa 26.01.2015 kedy súd v spornom konaní pripustil zmenu žaloby na základe späťvzatia žaloby voči Slovenskej republike
- Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Ak subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr 26.01.2015, tvrdený nárok na náhradu škody v súlade s § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa premlčal najneskôr ku dňu 26.01.2017. V čase podania predmetnej žaloby 28.11.2019 bol uplatnený nárok v celom rozsahu premlčaný. Intervenient I/ na strane žalovaného, v súlade s § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniesol námietku premlčania voči nároku žalobcov na zaplatenie sumy 60.000,- EUR. Ak by domnelá škoda mala vzniknúť po 31.12.2015, napr. 13.01.2018 ako uvádza žalobca, intervenient by nebol poisťovateľom žalovaného v čase škodovej udalosti. Pri konaní o náhradu škody je žalobca povinný preukázať vznik reálnej škody, zodpovednosť za škodu spôsobená advokátom v súvislosti s výkonom advokácie založená na súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú výkon advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané a dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený II ÚS 678/2015, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.04.2011 sp. zn. 1Cdo 30/2010, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.10.2010 sp. zn. 3MCdo/18/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 10.01.2007 sp. zn. 25Cdo/2679/2006. Žalobcovia v konaní nepreukázali reálny vznik škody v ich majetkovej sfére. Existenciu domnelej škody založili iba na tvrdení, že ak by bola pasívna vecná legitimácia určená v spornom konaní riadne a včas, boli by úspešní v celom rozsahu. Výška domnelej škody tak má korešpondovať so žalovanou sumou v spornom konaní. Takúto argumentáciu nemožno považovať za kvalifikované preukázanie vzniknutej škody. Pre procesný úspech žalobcu v konaní o náhradu
nemajetkovej ujmy totiž nepostačuje, že žalobca správne určí okruh vecne legitimovaných subjektov. Podmienkou úspešného uplatnenia takejto žaloby je náležité preukázanie nároku čo do existencie, vymáhateľnosti a výšky žalovanej sumy. Žalobcovia boli preto povinní preukázať, že v prípade včasne a správne určenej pasívnej vecnej legitimácie by boli v spornom konaní plne úspešný. Nesprávne určený okruh vecne legitimovaných subjektov ešte nevytvára škodu v majetkovej sfére žalobcov. Z týchto dôvodov neexistuje tvrdená škoda. Súd z uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol voči žalobcom I/, II/. Podľa § 27 ods. 2 1 zákona 586/2003 Z.z., o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ZA) mal žalovaný uzatvorené u intervenienta I/ poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone advokácii, a to na základe Poistnej zmluvy číslo XXX/XXXXXX-X v znení dodatku 3, účinnej od 01.01.2014 do 31.12.2015. S účinnosťou od 01.01.2016 poistný vzťah medzi žalovaným a intervenientom zanikol a v ďalšom období už nedošlo k dojednaniu novej poistnej zmluvy u intervenienta I/. Súd žalobu zamietol z tohto dôvodu, z dôvodu námietky premlčania a z dôvodu, že domnelá škoda nevznikla. Žalobca uviedol, že domnelá škoda mala vzniknúť po 31.12.2015, žalobca uviedol, že 13.01.2018. Intervenient II/ v podaní zo dňa 20.11.2020 uviedol, že nevie s určitosťou určiť, či v čase vzniku škody mala uzatvorenú hromadnú poistnú zmluvu so Slovenskou advokátskou komorou. Intervenient II/ ospravedlnil neúčasť na pojednávaní v podaní zo dňa 12.05.2021 a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení zo dňa 30.12.2020 poukázal na to, že žalovaný mal u neho uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie až od 01.01.2016 na základe Poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX zo 07.12.2015. Mal za to, že domnelá škoda vznikla pred týmto dátumom, vzniesol námietku premlčania. Premlčacia doba začala plynúť 26.01.2015, premlčal sa najneskôr 26.01.2018, v čase podania žaloby 28.11.2019 bol už v celom rozsahu premlčaný. Poukázal na to, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen, č.k. 8C/173/2011 boli úspešní, resp. boli úspešní v celom rozsahu, nepreukázali vznik škody, resp. výšku takejto škody. Z tohto dôvodu súd žalobu aj voči intervenientovi II/ v celom rozsahu zamietol. Súd rozhodol výrokom, že súd žalobu žalobcov A/, B/ voči žalovanému v celom rozsahu zamietol, tým pádom zamietol žalobu z tých istých dôvodov aj voči intervenientovi I/ a voči intervenientovi II/.
15. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Žalovaný, intervenient I/, intervenient II/ boli v konaní plne úspešní, žalobcovia A/, B/ neúspešní, súd priznal žalovanému právo na náhradu trov konania proti žalobcom A/, B/ v rozsahu 100 percent, intervenientovi I/ právo na náhradu trov konania proti žalobcom A/, B/ v rozsahu 100 percent, intervenientovi I/ právo na náhradu trov konania proti žalobcom A/, B/ v rozsahu 100 percent.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 ods. 1 CSP).