Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7CoPr-5-2020.pdf
PDF · 114.61 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoPr/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobkyne: PhDr. Z. F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, B., právne zastúpená: RYBÁR advokát s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 11, Žilina, IČO: 51 273 225, proti žalovanému: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 3350/1, Žilina, IČO: 00 321 796, právne zastúpený: Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, Žilina, IČO: 50 158 121, o určenie neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľky, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 2Cpr/24/2019-58 zo dňa 10.06.2020, takto
rozhodol:
N a r i a ď u j e sa oprava záhlavia rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 2Cpr/24/2019-58 zo dňa 10.06.2020, v označení mena žalobkyne tak, že správne má znieť PhDr. Z. F. V..
Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd určil, že odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky Centra voľného času, so sídlom Kuzmányho 105, Žilina, primátorom mesta Žilina pod č. 16605/2019-46389/2019-OŠM-HAN zo dňa 22.10.2019 je neplatné. Zároveň priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa bola na základe rozhodnutia primátora mesta Žilina zo dňa 09.05.2018 v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe predloženého návrhu rady školského zariadenia pri Centre voľného času, Kuzmányho 105, Žilina po úspešnom absolvovaní výberového konania vymenovaná do funkcie riaditeľky s účinnosťou od 14.05.2018. Z tejto funkcie bola na podklade návrhu rady školského zariadenia pri Centre voľného času podľa ustanovenia § 3 ods. 8 písm. a) zákona č. 596/2003 Z.z. rozhodnutím primátora mesta Žilina pod č. 16605/2019 zo dňa 22.10.2019 s účinnosťou od 25.10.2019 odvolaná. Podľa článku 4 štatútu školského zariadenia pri Centre voľného času, rada školského zariadenia má 11 členov. Členmi rady školského zariadenia sú 4 zvolení zástupcovia rodičov, 2 zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov Centra voľného času, 1 zvolený zástupca nepedagogických zamestnancov a 4 delegovaní zástupcovia zriaďovateľa. Dňa 31.08.2019 zaniklo členstvo v rade školského zariadenia pani Z. V.. V zmysle článku 5 ods. 11 štatútu mala byť rada školského zariadenia doplnená o zástupcu rodičov - náhradníka, ktorý sa pri voľbe členov umiestnil na najvyššom mieste v poradí nezvolených kandidátov. Voľby sa konali 22.01.2018. Napriek tomu, predseda rady školského zariadenia zvolal na deň 01.10.2019 tzv. doplňujúce voľby zástupcu rodičov do rady školského zariadenia. Rada školského zariadenia pri CVČ zasadala 07.10.2019 a na
svojom zasadnutí zvolila zástupkyňu rodičov Bc. J. B.. Následne bol prednesený návrh na odvolanie riaditeľky CVČ. V tajnom hlasovaní ohľadom jej odvolania z funkcie bolo 7 hlasov za, dvaja proti, jeden sa zdržal hlasovania, t.j. rada školského zariadenia počtom hlasov 7 - nadpolovičnou väčšinou všetkých prítomných členov sa pridala k návrhu na odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky CVČ. Radou prijaté uznesenie bolo predložené zriaďovateľovi s návrhom na jej odvolanie z funkcie. Z odôvodnenia návrhu vyplynulo, že bola priamo zodpovedná minimálne v štyroch prípadoch za pochybenia, ktoré viedli k závažným následkom pri nakladaní s majetkom mesta a k ich odstráneniu nedošlo ani v roku 2017, keď už bola poverená riadením centra voľného času. Vzhľadom na závažnosť a množstvo kontrolných zistení, ktoré mohli mať podstatný vplyv na riadenie CVČ, atmosféru nedôvery, ktorá bola viackrát zachytená a komunikovaná na záznamoch z mestských zastupiteľstiev, ako aj v médiách, klesajúci počet detí v CVČ, došla k záveru, že pre korektné vedenie Centra voľného času a jeho ďalší rozvoj bude vhodné, aby došlo k personálnej výmene na poste riaditeľa. Podľa žalobkyne, dôvodom neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľky bola skutočnosť, že rada školského zariadenia má 11 členov, 4 sú zvolení zástupcovia rodičov. Na platné uznesenie vo veci odvolania riaditeľa školského zariadenia je potrebný nadpolovičný počet hlasov všetkých jej členov. Členovia rady školského zariadenia sú volení na štvorročné funkčné obdobie. K 31.08.2019 zaniklo členstvo v rade školského zariadenia pani Z. V., preto s poukazom na článok 5 ods. 1 štatútu mala byť rada školského zariadenia doplnená o zástupcu rodičov - náhradníka, ktorý sa pri voľbe členov umiestnil na najvyššom mieste v poradí nezvolených kandidátov. Rada školského zariadenia však takto nepostupovala, naopak predseda školskej rady zvolal na 01.10.2019 tzv. doplňujúce voľby. Podľa žalovaného, takéto administratívne pochybenie nemá žiadny vplyv na výsledok hlasovania, nakoľko aj v prípade, že by bola rada správne zložená, 7 hlasov bolo za odvolanie, 2 proti a 1 sa zdržal hlasovania, teda výsledok by bol úplne zhodný. Za sporné súd považoval, či administratívne pochybenie má za následok neuznášaniaschopnosť rady a následne jej nesprávne zloženie, nespôsobilosť podať žalovanému právne bezvadný návrh na odvolanie riaditeľky CVČ, na odvolanie ktorej by tak nebol dôvod pre postup, ktorý bol v rozpore so zákonom. K námietke žalovaného o nedostatku kauzálnej príslušnosti Okresného súdu Ružomberok vo veci konať, prvoinštančný súd oponoval, že ide o pracovnoprávny spor v zmysle § 23 ods. 1 písm. e) CSP a teda je kauzálne príslušný na prejednanie veci. Ohľadne danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odkázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/235/2011 zo dňa 18.09.2012. Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania a platnej právnej úpravy súd dospel k záveru, že rada školského zariadenia nebola v čase hlasovania o odvolaní žalobkyne z funkcie riaditeľky CVČ správne zložená, a teda ani ňou podaný návrh na odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky nemožno považovať za platný. V spojitosti s tým ustálil, že pokiaľ neexistoval platný návrh na odvolanie riaditeľky z funkcie CVČ, štatutárny zástupca žalovaného odvolal riaditeľku listom zo dňa 22.10.2019 z funkcie neplatne, v rozpore s ustanovením § 3 ods. 8 písm. a) zákona č. 596/2003 Z.z. Za nesprávnu považoval úvahu žalovaného, že ak by aj bola rada správne zložená, väčšina hlasov by bola za odvolanie riaditeľky. Pri rozhodovaní vychádzal zo zásady, že z nepráva nemôže vzniknúť právo. Ak teda bola rada nesprávne zložená v rozpore s právnymi predpismi a štatútom rady školského zariadenia pri Centre voľného času, nemohla prijímať rozhodnutia, ktoré boli v súlade so zákonom. Navyše tým, že rada nebola riadne doplnená, nový člen, ktorý mal nastúpiť z volieb konajúcich sa 22.01.2018 ako nezvolený člen s najvyšším počtom hlasov, nemohol realizovať pri rozhodovaní a rokovaní rady svoje právo, nemohol sa k ničomu vyjadrovať, čo podporilo úvahu súdu v tom, že rada nebola správne zložená, a teda nemohla prijímať platné rozhodnutia. Žalovaný sám tým, že neuplatnil postup podľa článku 5 ods. 11 štatútu rady školského zariadenia, naopak, listom zo 17.10.2019 žiadal o zabezpečenie doplňujúcich volieb do rady, spôsobil, že i napriek tomu, že vedel, že rada nebola doplnená v súlade so zákonom, akceptoval jej návrh na odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky. Naviac, skonštatoval, že samotné odvolanie riaditeľky z funkcie centra voľného času malo byť doplnené o konštatovanie a uvedenie, kedy rada školského zariadenia prijala návrh na odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky CVČ, vzhľadom na skutočnosti, že takýmto postupom by sa sprecizoval akt odvolania a zabezpečil by jeho zrozumiteľnosť a určitosť. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z úspechu žalobkyne v spore.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Namietal, že vo veci rozhodoval kauzálne nepríslušný súd. Dôvodil, že spor o platnosť/neplatnosť rozhodnutia zriaďovateľa školského zariadenia o odvolaní riaditeľa v zmysle zákona č. 596/2003 Z.z. nie je ani individuálny pracovnoprávny spor a ani žiadny iný spor v zmysle § 23 CSP, keďže nárok zastávať funkciu a zotrvanie v nej v zmysle tohto zákona, nie je nárokom vyplývajúcim z pracovnoprávnych vzťahov (rozsudok NS SR č.k. 5Cdo 253/2007). Nie je ani právom, ktoré by požívalo ústavnú ochranu (čl. 35 Ústavy SR, vrátane interpretačného pravidla vyjadreného v čl. 51 Ústavy SR). Okresný súd
svoju kauzálnu príslušnosť zdôvodnil iba konštatáciou, že v danom prípade ide o pracovnoprávny spor. Takémuto zdôvodneniu žalovaný vôbec nerozumie, očividne je nedostatočné. Žalobkyňa sa v tomto spore nedomáhala žiadneho svojho práva alebo nároku, ktorý by vyplýval z pracovnej zmluvy, pracovného vzťahu alebo s pracovným pomerom akokoľvek súvisel. V danom spore ani nebolo aplikované akékoľvek ustanovenie Zákonníka práce alebo iného pracovnoprávneho predpisu, celý spor sa týkal právneho posúdenia ustanovení zákona č. 596/2003 Z.z. vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne z jej funkcie. Tým, že vo veci rozhodoval kauzálne nepríslušný súd, vo väzbe na námietku žalovaného súd nezákonný, neboli splnené procesné podmienky, rozhodoval nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Bez ohľadu na uvedené, rozsudok prvostupňového súdu podľa mienky žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci na základe nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu. V konaní nebolo sporné, že doplňujúce voľby do RŠZ boli anulované z dôvodu administratívnych pochybení, že na zasadnutí RSŽ dňa 7.10.2019 sa zúčastnilo 10 členov, vrátane pani J. B. pričom RŠZ prijala väčšinou 7/11 väčšinou všetkých hlasov odôvodnený návrh na odvolanie riaditeľky CVČ z funkcie. V nadväznosti na to, žalovaný zastal názor, že samotné pochybenie pri doplňujúcej voľbe jedného člena RŠZ neznamená automaticky neuznášaniaschopnosť RŠZ a jej absolútnu nefunkčnosť, ako aj automatickú neplatnosť jej rozhodnutí. Nepochybným podľa neho bolo, že i bez prípadného hlasovania pani J. B. „za“ návrh na odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky CVČ by počet hlasov postačoval na platné prijatie návrhu na jej odvolanie. V čase prijatia rozhodnutia o návrhu na odvolanie riaditeľky mala RŠZ 11 členov a pani B. bola jej členom bez ohľadu na neskoršie anulovanie volieb. Návrh 7/11 členov RŠZ na odvolanie riaditeľa nespôsobuje ipso facto neplatnosť alebo ničotnosť aktu odvolania zo strany primátora žalovaného, prípadná neskôr zistená pochybnosť o legitimite člena akéhokoľvek orgánu neznamená bez ďalšieho, že všetky rozhodnutia tohto orgánu sú nulitné a dokonca derivatívne sú nulitné aj akty úplne iných osôb alebo orgánov na tieto rozhodnutia nadväzujúce. Napriek tomu prvoinštančný súd žalobe žalobkyne vyhovel s odôvodnením, že i nesprávne zvolenie jedného člena RŠZ má za následok jej praktickú neuznášateľnosť a nulitnosť všetkých ňou prijatých rozhodnutí. Namietal, že nelegitimita akýchkoľvek volených orgánov a ich rozhodnutí (v tomto zmysle je možné poukázať na rozhodovaciu prax správnych orgánov ústavného súdu vo volebných veciach najrôznejšieho druhu) je daná z dôvodu akýchkoľvek pochybení pri organizovaní a priebehu volieb iba a len za tej podmienky, že samotná vada volebného procesu môže ovplyvniť výsledok výkonu právomoci dotknutého zvoleného orgánu. Pokiaľ teda ide o nesprávne zvolenie iba jednej osoby zo spolu 11 osôb v RŠZ a súčasne rozhodnutie bolo schválené 7 členmi (postačovalo by 6 schvaľujúcich hlasov), tak prípadná pochybnosť o legitimite zvoleného jedného člena nemôže mať na takéto rozhodnutie rady žiaden vplyv. Je totiž potrebné uprednostniť záujem na funkčnosti daného orgánu pre riadne plnenie mu zverených kompetencií. V danom prípade ide o radu školského zariadenia, kde sa môžu pochybenia vo volebnom procese vyskytnúť, čo by však nemalo mať za následok neplatnosť všetkých následne prijatých rozhodnutí tohto orgánu. Prísnosť pri výklade zákona nie je súladná s požiadavkou na rešpektovanie jeho ducha, ktorým je záujem na reprezentatívnosti orgánu školskej samosprávy a jej funkčnosti. Naviac, súd pri rozhodovaní vychádzal zo Štatútu rady školského zariadenia z 02.09.2019, ktorý bol prijatý časovo potom, ako pani V. zanikla účasť v RŠZ (31.08.2019). Napriek tomu sa pani V. zúčastnila na schválení tohto štatútu, hlasovala o ňom, to znamená, že v prípade absolútnej prísnosti, ako ju aplikoval v danom prípade prvoinštančný súd, by aj tento štatút RŠZ musel byť považovaný za nulitný a neplatný. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil prvoinštančný rozsudok, prípadne žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozhodnutie prvoinštančného súdu ako zákonné a dôvodné potvrdiť. Podľa nej súd uviedol všetky podstatné skutočnosti týkajúce sa výkladu opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový postup je z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne zrejmý. Pokiaľ žalovaný namietal, že nárok zastávať funkciu a zotrvať v nej v zmysle zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve nie je nárokom vyplývajúcim z pracovnoprávnych vzťahov, podporne poukázala na uznesenie NS SR sp.zn. 4 Sžo 27/2016 zo dňa 06.06.2017. Dodala, že žalovaný odvolal žalobkyňu z funkcie riaditeľky CVČ podľa ustanovenia § 3 ods. 8 písm. a) zákona č. 596/2003 Z.z. Predpokladom platného odvolania riaditeľa z funkcie je splnenie hmotnoprávnych predpokladov - platný písomný návrh RŠZ s odôvodnením (§ 24 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z.z.). Ak je riaditeľ odvolaný z funkcie bez preukázania splnenia zákonných podmienok, je takýto právny úkon nedovolený, neplatný pre rozpor so zákonom. Dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného. Uvedené je potrebné vykladať v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, teda v súlade s obsahom a účelom ústavných noriem. Možno podľa nej
ustáliť, že zákonodarca pri koncipovaní ustanovenia § 3 ods. 8 písm. a) v spojení s ustanovením § 24 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z.z. sledoval platný návrh riadne obsadenej rady školy s odôvodnením. Iný názor, resp. výklad označila za ústavne nekonformný, právne neudržateľný, neprípustný. Naviac by ponúkal celý rad ďalších otázok (kde je matematicky dovolená hranica počtu nesprávne obsadených členov, kto a ako ju stanoví), odpovede na ktoré nie sú v súlade s ústavou, vybočujú z jej rámca, sú v rozpore s princípmi právnej istoty. Za rozhodnú považovala skutočnosť, že žalovaný vedel, že RŠZ nie je zložená v súlade so zákonom, sám na to písomne upozornil, žiadal zjednanie nápravy, napriek tomu akceptoval návrh nesprávne obsadenej RŠZ a žalobkyňu na podklade takéhoto návrhu z funkcie odvolal. Za nesúladné s princípom právnej istoty považovala, ak žalovaný použil takú formu právneho úkonu, ktorým bola žalobkyňa odvolaná z funkcie, ktorá len odkazuje na ustanovenia zákona č. 596/2003 Z.z. bez skutkového vymedzenia porušenia konkrétnych zákonných noriem (rozsudok NS SR 5Cdo/133/2011). Možno len súhlasiť s názorom prvoinštančného súdu o tom, že právny úkon, ktorým bola žalobkyňa odvolaná z funkcie nie je jednoznačne zrozumiteľný a určitý pre absenciu označenia - špecifikácie dôvodov na jej odvolanie.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) po zopakovaní dokazovania na pojednávaní dňa 19. mája 2021, odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.
6. Prioritne odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať sa s námietkou žalovaného uplatnenou v spore o tom, že v predmetnej veci konal a rozhodoval kauzálne nepríslušný súd. Namietal, že spor o platnosť/neplatnosť rozhodnutia zriaďovateľa školského zariadenia o odvolaní riaditeľa v zmysle zákona č. 596/2003 Z.z. nie je ani individuálny pracovnoprávny spor, ani žiaden iný spor v zmysle § 23 CSP, odvolávajúc sa na závery vyslovené v rozsudku NS SR sp.zn. 5Cdo 253/2007.
7. Podľa § 23 písm. e) zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky je príslušný Okresný súd Ružomberok pre obvod Krajského súdu v Žiline.
8. Podľa § 316 ods. 1 CSP individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.
9. Podľa § 316 ods. 2 CSP za individuálny pracovnoprávny spor sa považuje aj spor, ktorý vyplýva zo zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom.
10. Za podstatné odvolací súd považoval, že pojem pracovnoprávny vzťah doposiaľ v právnej teórii nie je jednoznačne definovaný, pracovnoprávne vzťahy možno chápať v širšom slova zmysle a v užšom slova zmysle. Pracovnoprávne vzťahy v užšom slova zmysle sú právnymi vzťahmi, v ktorých účastníci vystupujú ako nositelia subjektívnych práv a právnych povinností všeobecne ustanovených a zabezpečených normami pracovného práva. Za pracovnoprávny vzťah v širšom slova zmysle sa považuje každý právny vzťah spoločenskej práce bez ohľadu, na základe akých noriem vzniká, mení sa a zaniká. Typickými vlastnosťami pracovnoprávnych vzťahov sú individuálny charakter, dobrovoľnosť, vôľový charakter, odplatnosť, vzájomnosť a spoločenský charakter.
11. Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 10Rks 3/2008 zo dňa 13. januára 2009 vyslovil, že odvolanie z funkcie riaditeľky školy nie je rozhodnutím správneho orgánu v oblasti verejnej správy, ale je právnym úkonom v pracovnoprávnej oblasti. K uvedenému záveru sa priklonil i odvolací súd argumentujúc, že pokiaľ i nárok zastávať funkciu a zotrvanie v nej nie je nárokom výslovne upraveným Zákonníkom práce ako právnym predpisom upravujúcim pracovnoprávne vzťahy, i v prípade vykonávania funkcie ide o výkon spoločenskej práce, ktorá má individuálny charakter, je vykonávaná dobrovoľne za odplatu a nesie v sebe prvok vzájomnosti, nakoľko je vykonávaná na základe vzájomne dohodnutých podmienok. Podmienky výkonu funkcie štatutárneho orgánu v existujúcom pracovnoprávnom vzťahu k
zamestnávateľovi sú priamo upravené v pracovnoprávnej zmluve tak, ako u ostatných zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu. Práve pracovná zmluva upravuje nielen miesto výkonu funkcie, ale i platové podmienky a ostatné náležitosti, ktoré sa s úpravou vzájomných vzťahov, vyplývajúcich z výkonu funkcie, spájajú. Tak menovanie, ako i samotné zotrvanie vo funkcii a odvolanie z funkcie, bezprostredne ovplyvňujú i existujúci pracovnoprávny vzťah. Dotýkajú sa nielen vymedzenia pracovnej pozície, ale i ďalšie zotrvanie v nej i po prípadnom odvolaní z funkcie. V zmysle uvedeného, podľa názoru odvolacieho súdu, je možné považovať existujúci pracovnoprávny vzťah ako určitú základňu pre výkon funkcie, ktorá je akoby nadstavbou existujúceho pracovnoprávneho vzťahu. Ak potom za pracovnoprávny vzťah v širšom slova zmysle sa považuje každý právny vzťah spoločenskej práce bez ohľadu, na základe akých noriem vzniká, mení sa a zaniká, je i podľa názoru odvolacieho súdu možné za takýto vzťah považovať i vzťah funkcionára povereného výkonom funkcie štatutárneho orgánu a zriaďovateľa, ktorý ho do konkrétnej funkcie zvolil, resp. vymenoval. Námietku žalovaného o tom, že v predmetnej právnej veci rozhodoval kauzálne nepríslušný súd, nepovažoval preto za dôvodnú.
12. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného o tom, že samotné pochybenie pri doplňujúcej voľbe jedného člena RŠZ neznamená automaticky neuznášaniaschopnosť RŠZ a jej absolútnu nefunkčnosť, ako aj automatickú neplatnosť jej rozhodnutí.
13. To, že v preskúmavanej veci pri doplnení rady školy pri Centre voľného času o zástupcu z radov rodičov, došlo k porušeniu postupu upraveného v čl. 5 ods. 11 štatútu školského zariadenia pri Centre voľného času bolo medzi stranami sporu nesporné. Sporným zostalo, či takto nesprávne doplnená rada školského zariadenia mohla podať legitímny, a teda platný návrh na odvolanie riaditeľky Centra voľného času.
14. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení zmien a doplnkov (ďalej len zákona) rada školy, obecná školská rada a územná školská rada sú iniciatívne a poradné samosprávne orgány, ktoré vyjadrujú a presadzujú verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Plnia funkciu verejnej kontroly, posudzujú a vyjadrujú sa k činnosti škôl, školských zariadení, orgánov miestnej štátnej správy, orgánov obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej problematiky.
15. Podľa § 24 ods. 5 zákona rada školy uskutočňuje výberové konanie na vymenovanie riaditeľa podľa § 4, b) navrhuje na základe výberového konania kandidáta na vymenovanie do funkcie riaditeľa, c) predkladá návrh na odvolanie riaditeľa alebo sa vyjadruje k návrhu na odvolanie riaditeľa; návrh na odvolanie riaditeľa predkladá vždy s odôvodnením, d) vyjadruje sa ku koncepčným zámerom rozvoja školy alebo školského zariadenia, k návrhu na zrušenie školy a školského zariadenia a ku skutočnostiam uvedeným v § 3 ods. 8 písm. b) až d) a § 5 ods. 7.
16. Podľa § 3 ods. 8 písm. a) zákona zriaďovateľ môže odvolať riaditeľa aj na návrh rady školy (§ 24 ods. 5 písm. c)).
17. Podľa § 25 ods. 1 zákona rada školy sa skladá z 5 až 11 členov. Za ustanovenie rady školy zodpovedá zriaďovateľ.
18. Podľa § 25 ods. 5 zákona členmi rady školy pri centre voľného času sú dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov, jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov, štyria zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia a štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa.
19. Podľa § 2 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 15. apríla 2004 č. 291/2004 Z.z., ktorou sa určujú podrobnosti o spôsobe ustanovenia orgánov školskej samosprávy, o ich zložení, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení v centrách voľného času radu školy tvoria a) dvaja zástupcovia pedagogických zamestnancov zvolení vo voľbách pedagogickými zamestnancami školy alebo školského zariadenia, b) jeden zástupca nepedagogických zamestnancov zvolený vo voľbách nepedagogickými zamestnancami školy alebo školského zariadenia, c) štyria zástupcovia rodičov zvolení vo voľbách rodičmi školy alebo školského zariadenia, d) štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa.
20. Podľa § 9 ods. 1 písm. c) vyhlášky orgán školskej samosprávy sa vo svojej činnosti spravuje štatútom, ktorý obsahuje najmä pravidlá volieb, spôsob doplňovania členov a rokovania orgánu školskej samosprávy.
21. Z uvedeného vyplýva, že rada školy má zákonom presne stanovené kompetencie ako iniciatívny a samosprávny poradný orgán zásadným spôsobom ovplyvňuje otázky týkajúce sa nielen uskutočnenia výberového konania na vymenovanie riaditeľa, ale na základe výberového konania i navrhuje kandidáta na vymenovanie do funkcie riaditeľa, predkladá návrh na jeho odvolanie alebo sa k takémuto návrhu vyjadruje, má poradný hlas ku koncepčným zámerom rozvoja školy alebo školského zariadenia, k návrhu na zrušenie školy alebo školského zariadenia, ku skutočnostiam uvedeným v zákone.
22. Aby rada školy mohla dôsledne plniť svoje poslanie dané zákonom, musí byť i podľa názoru odvolacieho súdu nielen legitímne, a teda zákonným spôsobom kreovaná, ale i zákonným spôsobom obsadená. Za nie bez významu v tejto súvislosti odvolací súd považoval, že pokiaľ predkladá rada školy návrh na odvolanie riaditeľa, tento predkladá vždy s odôvodnením a pokiaľ zriaďovateľ na podklade takéhoto návrhu pristúpi k odvolaniu riaditeľa, pre platnosť odvolania postačuje, ak v ňom zriaďovateľ uvedie funkciu, z ktorej sa riaditeľ odvoláva a deň, ku ktorému je z funkcie odvolaný.
23. Odvolanie z riadiacej funkcie, t.j. aj odvolanie z funkcie riaditeľa školy, prípadne centra voľného času je takým právnym úkonom (aktom), ktorý sa týka subjektívnych práv odvolaného a môže negatívne ovplyvniť nielen jeho súkromie, ale hlavne jeho pracovnú pozíciu a možnosti profesionálnej realizácie do budúcna. Ak teda rada školy je orgánom, ktorý uskutočňuje výber, resp. podáva návrh na odvolanie riaditeľa v prípade, ak voľba členov rady školy nebola transparentná, demokratická, neprebehla podľa predpísaného postupu z týchto volieb bol kreovaný orgán, ktorý síce podal návrh na odvolanie riaditeľky Centra voľného času s odôvodnením, avšak tento návrh i podľa názoru odvolacieho súdu nebol a nemohol byť v súlade s právom, nakoľko voľby do rady školy neprebehli platne. Za podstatné odvolací súd považoval, že už v čase volieb členov rady školského zariadenia existovala vykonávacia vyhláška, ktorou boli v zmysle § 25 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z.z. určené podrobnosti o zložení orgánov školskej samosprávy, o spôsobe ich ustanovenia a o ich organizačnom a finančnom zabezpečení. Napokon samotné ustanovenie § 25 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z.z. ustanovuje zloženie rady školy pri Centrách voľného času. Tým, že rada školy pri Centre voľného času nebola doplnená v súlade so štatútom, takto doplneného člena rady školy v čase podania návrhu na odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky nemožno považovať za riadneho člena školskej rady. Znamená to, že školská rada nebola obsadená v súlade s ustanovením § 25 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z.z. a § 2 vyhlášky č. 291/2004 Z.z. v platnom znení. Za irelevantné v tejto súvislosti odvolací súd považoval, či takto doplnený člen bol iba jeden, nakoľko pri ospravedlnenej neprítomnosti ďalších členov rady školy i jeho hlas môže podstatným spôsobom ovplyvniť výsledok hlasovania. Vo väzbe k uvedenému je potrebné uviesť, že rada školy v čase podania návrhu na odvolanie riaditeľky Centra voľného času síce zdanlivo bola obsadená v súlade s ust. § 25 ods. 5 zák.č. 596/2003 Z.z. a § 2 vyhlášky č. 291/2004 Z.z. v platnom znení, avšak tým, že nebola doplnená predpísaným spôsobom, nemohla ani legitímne napĺňať poslanie a plniť úlohy, ktoré sú jej zákonom zverené. Ňou podaný návrh na odvolanie riaditeľky Centra voľného času trpel vadou zmätočnosti a vo svojom dôsledku nemohol byť legitímnym a relevatným podkladom pre odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky zriaďovateľom.
24. V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, odvolací súd jeho rozhodnutie ako správne, postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
25. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, odvolací súd jej preto priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
26. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)