Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoP-26-2021.pdf
PDF · 152.42 KB
Case nature
Subarea
25CoP/26/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Peter Duman, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. U., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matky: T. C., nar. XX.X.XXXX, adresa K., T. XXX/X, t.č. A., M. W. XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Barbora Petrovič, so sídlom Trnava, Hlavná 44 a otca: A. U., nar. XX.X.XXXX, adresa K., T. XXX/ X, zastúpeného advokátkou: JUDr. Lucia Sukopová, so sídlom Trnava, Františkánska 5, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/1/2021-42 zo dňa 8.2.2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti o úprave styku m e n í tak, že otec maloletej j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou vždy nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
II. Vo zvyšku napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie čiastočne vyhovel návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, keď vo výroku rozhodol nasledovne: Nariaďuje sa neodkladné opatrenie: „Mal. A. sa odovzdáva do starostlivosti matky. Otec je povinný prispievať na výživu mal. A. sumou vo výške 50 eur mesačne k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Upravuje sa styk otca s mal. A. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. A. každý nepárny týždeň v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Otec je oprávnený mal. A. prevziať od matky v čase určenom pre začiatok styku v mieste bydliska mal. dieťaťa a na rovnakom mieste po skončení styku je povinný mal. dieťa matke odovzdať. Matka je povinná mal. A. na styk s otcom riadne pripraviť
2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal z obsahu spisu, pričom z návrhu matky zistil, že otec sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval 9.11.2020. Odkedy sú s A. samé, začala vo veľkom napredovať, aj v rozprávaní, rýchlo sa odplienkovala, začala sa krásne pýtať, zostala odvážnejšia a zvedavšia. Matka v návrhu poukázala na viacero konfliktných situácií s otcom maloletej, kedy sa nevedeli zhodnúť, keďže sa chce týmto situáciám vyhnúť, podáva návrh na vydanie neodkladného opatrenia.
3. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 20.1.2021 prvoinštančný súd zistil, že s rodinou oddelenie pracuje od júna 2020, kedy matka podala návrh na Okresný súd v Piešťanoch na úpravu práv a povinností voči mal. A. a mal. M.. Mal. M. bola dňa 08.10.2020 rozsudkom Okresného súdu v Trnave zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Rodičia maloletých nie sú manželia, zo spoločnej domácnosti sa otec maloletej odsťahoval v novembri 2020. Z dôvodu pretrvávajúcich sporov
medzi rodičmi na ich odporúčanie s rodinou začal pracovať odborný tím z Centra pre deti a rodinu v Trnave. Vzhľadom na doterajšiu dobrú spoluprácu a progres matky, bolo z ich strany navrhnuté ďalšie pokračovanie spolupráce na obnovu súrodeneckých vzťahov maloletých a na obnovení vzťahov matky a mal. M.. Podľa správy z Centra pre deti a rodinu Trnava, sa mali rodičia dohodnúť na vypracovaní dohody ohľadom stretávania sa s maloletými deťmi. Stretnutie v ambulancii Centra pre deti a rodinu v Trnave, za prítomnosti otcovej advokátky prebehlo, otec však na žiadnu dohodu nepristúpil, matka akceptovala navrhované intervaly stretnutia. Matka do konca roka 2020 bývala na adrese T. X, K.. Následne investovala do kúpy nehnuteľnosti v obci P., kde pre skryté vady nehnuteľnosti odstúpila od zmluvy. T.č. býva v prenajatom trojizbovom byte na adrese W. XX v A. aj so svojím otcom U. C., nar. XX.XX.XXXX. Na základe telefonickej komunikácie s matkou a fotodokumentácie bytu môžu potvrdiť, že maloletá má dostatok priestoru na hranie a trávenie času. Maloletá má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky. Detská lekárka maloletej MUDr. W. v správe uviedla, že maloletá bola vyšetrená naposledy v júni 2020 pre bežný ľahký zápal hrdla, preventívna prehliadka je naplánovaná na marec 2021. MUDr. W. uvádza, že nespozorovala žiadne známky fyzického týrania. Matka maloletej poberá prídavok na dieťa, do spoločnej domácnosti prispieva starý otec, ktorý poberá dôchodok vo výške 410,- Eur. Podľa posledných informácií bol otec SZČO a v čase pandémie voči Covid 19, poberal príspevok od štátu vo výške 540,- Eur. Podľa informácií Centra pre deti a rodinu Trnava otec nepracuje, nemá vedomosť o práci otca, ani o výške jeho príjmu. S otcom sa im telefonicky nepodarilo spojiť. Na základe vyššie uvedeného kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť a maloletú A. ponechať v starostlivosti matky a otca zaviazať platiť primeraným výživným.
4. V súdom vyžiadanom oznámení z 08.02.2021 kolízny opatrovník uviedol, že po telefonickom rozhovore s matkou a informácii z Centra pre deti a rodinu Trnava, má potvrdené, že mal. A. sa nachádza u otca na adrese: A B. XX, A.. V súdom vyžiadanom oznámení z 08.02.2021 CDR Trnava uviedlo, že mal. A. sa v súčasnosti nachádza u otca na adrese A. B. XX A.. V prílohe zaslalo aj dohodu rodičov, ktorú navrhla matka otcovi, s ktorou nesúhlasil, ani nenavrhol nijaký iný variant stretávania sa. S otcom sa im po dlhšom čase podarilo telefonicky spojiť v piatok 5.2.2021, otec sa vyjadril, že v súčasnosti matke maloletú A. nevráti, pretože cíti, že chce byť teraz u neho a on ju nútiť ísť k matke nebude. Matke dovolil, aby malol. A. navštevovala v prítomnosti otca počas prechádzok vonku na cca 1 hod. denne, ak to situácia dovolí a malol. A. bude chcieť. Zároveň CDR predložilo aj návrh rodičovskej dohody zo 07.01.2021, v zmysle ktorej otec je oprávnený každý nepárny víkend od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. sa s maloletou A. stýkať, pričom si otec maloletú A. prevezme od matky na adrese F. X, A. (sídlisko J.) a matke maloletú A. odovzdá v stanovenom termíne tiež na adrese F. X, A., (sídlisko J.).
5. Súd zo svojej činnosti zistil, že vo veci samej na Okresnom súde Piešťany prebieha pod sp. zn. 9P/64/2020 konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A. a M. U. na základe návrhu z 01.06.2020 podaného matkou. Konanie nebolo právoplatne skončené.
6. Súdom bolo lustráciou v Sociálnej poisťovni zistené, že otec bol naposledy evidovaný v spoločnosti U., n.o., vymeriavací základ činil 66,67 eur mesačne v období od 17.11.2020 do 23.11.2020, lustráciou v Živnostenskom registri SR súd zistil, že ako SZČO bol otec evidovaný od 21.01.2019 do 01.10.2020. Súd tiež zistil, že matka bola naposledy evidovaná v spoločnosti I., s.r.o., vymeriavací základ činil 13,34 eur v období od 01/2020 do 02/2020.
7. Zo súdom pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 9P/64/2020, bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 11P/43/2020-89 z 08.09.2020, bola mal. M. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 50 eur mesačne pre maloletú a matka vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
8. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 1, § 2 ods. 1 a 2, § 366, § 367 ods. 1, 2, 3 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len CMP), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len CSP).
9. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako o návrhu podanom po začatí konania, nakoľko na súde prebieha konanie vo veci samej na základe návrhu podaného matkou. Po oboznámení sa s obsahom návrhu matky, písomných vyjadrení kolízneho
opatrovníka, ako aj oznámenia CDR Trnava i obsahom ostatného spisového materiálu dospel súd k záveru, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A. neodkladným opatrením je dôvodná.
10. Obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 9P/64/2020, mal prvoinštančný súd za preukázané, že výkon rodičovských práv a povinností k mal. A. doposiaľ súdnym rozhodnutím upravený nebol. Správou kolízneho opatrovníka mal súd za osvedčené tvrdenie matky, že rodičia mal. A. od novembra 2020 nežijú v spoločnej domácnosti, kedy sa otec zo spoločnej domácnosti odsťahoval, odkedy matka zabezpečovala starostlivosť o maloletú. Zároveň mal súd za osvedčené, že otec napriek nesúhlasu matky mal. A. odňal z jej starostlivosti v období od 24.12.2020 do 28.12.2020, pričom napriek nesúhlasu matky ju má opätovne vo svojej starostlivosti. Matka sa svojím návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým navrhla ponechať mal. A. v jej starostlivosti z dôvodu, že sa chce vyhnúť situáciám, kedy jej otec, napriek skutočnosti že mu umožňuje styk s maloletou, dieťa bez dohody, napriek jej nesúhlasu, odníme z jej starostlivosti. Súd mal za osvedčené oznámením CDR Trnava zo 07.02.2021, že otec v súčasnosti matke mal. A. nevráti, pretože cíti, že chce byť teraz u neho a on ju nútiť ísť k matke nebude. Súd prvej inštanci s poukazom na uvedené zohľadňujúc súčasne stanovisko kolízneho opatrovníka potom dospel v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami k záveru, že sú osvedčené dôvody pre naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov vo forme nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky z dôvodu doterajšieho problematického výkonu rodičovských práv k mal. A. za účelom realizácie jej práv, najmä za účelom stabilizácie jej výchovného prostredia, teda aby boli odovzdaná do starostlivosti matky, ktorú matka doposiaľ dlhodobo riadne zabezpečovala. Zároveň súd uvádza, že takto prihliadol na najlepší záujem maloletej v súvislosti s jej útlym vekom, ako aj na skutočnosť, že v domácnosti matky má maloletá vytvorené vhodné podmienky.
11. Preto na základe všetkých uvedených skutočností, zohľadňujúc stanovisko kolízneho opatrovníka, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa maloletá odovzdáva do starostlivosti matky, keď dospel k záveru, že za súčasného stavu je osvedčená potreba neodkladným opatrením v danej časti upraviť pomery medzi účastníkmi konania vzhľadom na osvedčené vyššie uvedené okolnosti, takáto úprava je aj v záujme nastolenia právnej istoty v pomeroch účastníkov, keď obsahom spisu nemal za preukázané, resp. za osvedčené splnenie podmienok odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia iného druhu.
12. Matka tiež navrhla, aby súd neodkladným opatrením zároveň rozhodol aj o povinnosti otca prispievať na výživu mal. A. výživným vo výške 100 eur mesačne. Súd prvej inštancie uvádol, že v danom prípade je dôvodné uložiť otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že podľa osvedčeného skutkového stavu rodičia od novembra 2020 nežijú v spoločnej domácnosti. Neodkladným opatrením súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere, čo znamená, že takto určené výživné je určené len na uspokojovanie základných a osobných (životných) potrieb oprávnenej osoby, teda nie v takom rozsahu, ako to umožňujú možnosti, schopnosti a majetkové pomery výživou povinnej osoby, ktorých prešetrovanie už presahuje rámec dokazovania vo veci nariadenia neodkladného opatrenia. Za výživné v nevyhnutnej miere pritom nie je možné automaticky a paušálne považovať minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona (aktuálne 29,42 Eur). Pri posudzovaní výšky výživného, ktoré má byť uložené povinnému platiť neodkladným opatrením, je vždy nevyhnutné zohľadniť konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu rozhodujúce pre určenie výšky výživného. V predmetnom konaní mal súd za osvedčené, že otec bol naposledy evidovaný v spoločnosti U., n.o., vymeriavací základ činil 66,67 eur mesačne v období od 17.11.2020 do 23.11.2020, lustráciou v Živnostenskom registri SR súd zistil, že ako SZČO bol otec evidovaný od 21.01.2019 do 01.10.2020. Súd tiež zistil, že matka bola naposledy evidovaná v spoločnosti I., s.r.o., vymeriavací základ činil 13,34 eur v období od 01/020 do 02/2020. V danom prípade bolo preto s prihliadnutím na popísané okolnosti nevyhnutným a v súlade s najlepším záujmom mal. A. za výživné v nevyhnutnej miere považovať výživné vo výške 50 eur mesačne aj s poukazom na skutočnosť, že otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 50 eur mesačne pre mal. M., mladšiu sestru mal. A.. Takto určené výživné matke umožní uspokojiť základné nevyhnutné životné potreby mal. A..
13. K návrhu matky, aby bol neodkladným opatrením upravený styk otca s mal. A. tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý druhý víkend na 2 hodiny v jej prítomnosti, prvoinštančný súd uviedol, že pri rozhodovaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritným hľadiskom záujem maloletého dieťa. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, pričom pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. Preto súd s poukazom na stanovisko kolízneho opatrovníka, na vek mal. A., ako aj návrh rodičovskej dohody zo 07.01.2021 predloženej CDR Trnava, ktoré rodičia navštevovali z dôvodu pretrvávajúcich sporov, ako aj doterajší priebeh styku otca s maloletou, upravil styk otca s maloletou tak, ako uviedol vo výroku. Súd pritom bral na zreteľ právo mal. dieťaťa na udržovanie pravidelného osobného styku s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, tiež zohľadnil vek dieťaťa, ako i záujem o udržiavanie a rozvíjanie vzťahu medzi dieťaťom a otcom, pričom obaja rodičia takto upraveným rozsahom styku majú možnosť s maloletou tráviť víkendové dni. Záverom súd zdôrazňuje, že rodičia majú naďalej zachované právo vzájomnej dohody o styku otca s dieťaťom zohľadňujúcej aktuálny záujem maloletej.
14. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojej advokátky odvolanie otec maloletej z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa domáhal, aby bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnutý, alternatívne, aby bolo napadnuté neodkladné opatrenie zmenené tak, že maloletá A. sa odovzdáva do starostlivosti otca. Pre prípad, že by odvolací súd bol názoru, že je vhodné maloletú ponechať v starostlivosti matky navrhol, aby zmenil stretávanie sa maloletej s otcom tak, že bude oprávnený stretávať sa s ňou každý piatok od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
15. Odvolateľ namietal, že súd pred nariadením neodkladného opatrenia nezisťoval názor otca a uveril tvrdeniam matky, ktoré boli podporené tvrdením Centra pre deti a rodinu v Trnave (ďalej len CDR). Uviedol, že dlhodobo riešil nedostatočnú starostlivosť matky o maloletú A., nakoľko pre matku bolo problematické na materskej a neskôr rodičovskej dovolenke sa starať o maloletú A. aj mladšiu M.. Súhlasila preto, aby bola maloletá M. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky zo strany otca Q. Q.. Otec uviedol, že matka chodí maloletú M. pozrieť približne jedenkrát mesačne, pričom on je s ňou takmer denne. Napriek tomu, že matka sa na rodičovskej dovolenke starala len o jednu dcéru, otec nevidel pokrok, naopak mal pocit, že dcéra stráda, nerozvíja sa. Videl náznaky toho, že ju matka fyzicky trestá (červený odtlačok ruky na líci maloletej), nevidel, že by sa matka maloletej osobne venovala. Údajný pokrok matky spočíva len v tom, že matka napríklad niečo uvarila (čo predtým nerobievala), resp. upratala domácnosť (čo tiež nebolo predtým bežné) aj to, zväčša vtedy, keď vedela, že pracovníčky CDR prídu na návštevu. Terajšie bydlisko matky, hoci ho otec nevidel, považuje vzhľadom na fakt, že ide o byt v slušnej časti A., za vhodnejší, než pôvodný rodinný dom v okrese Šaľa. Opakované sťahovanie však určite nemalo pozitívny vplyv na maloletú A.. Otec sa a matkou opakovane pokúšal osobne dohodnúť na rozsahu stretávania s maloletou, avšak neúspešne. K odvolaniu pripojil e-mailovú komunikáciu svojej právnej zástupkyne z CDR.
16. Otec poukázal aj na to, že keď si matka prišla maloletú vyzdvihnúť, predtým ako bola na prelome januára a februára 2021 u otca, maloletá k nej odmietala ísť, utekala pred ňou, skrývala sa a kričala. S matkou maloletá nechcela odísť ani po pár ďalších dňoch, odmietala ju, utekala od nej, držala sa stále otca. Maloletá sa neskôr dokonca aj bála chodievať von, že tam bude matka a zoberie ju so sebou. Otec zistil, že bude treba s maloletou popracovať na zlepšení psychického stavu a kontaktoval psychologičku, následne ale súd nariadil predmetné neodkladné opatrenie a otec maloletú matke odovzdal. K podaniu otec založil do spisu videonahrávku o reakcii maloletej na matku po jej príchode dňa 11.2.2021, kedy hodila po nej bábiku, otočila sa a hodila sa na zem, utekala následne ďalej od matky. V ďalšej videonahrávke maloletá nechce ísť k matke a plače. Z týchto nahrávok je podľa otca zrejmé, že dcéra matku odmieta a nechce ísť od otca. Matka na tieto prejavy dcéry vôbec nereaguje, maloletú si jednoducho plačúcu a odmietajúcu prevezme a nerieši jej potrebu byť dlhšie s otcom. K podaniu otec tiež pripojil fotografie údajne po prevzatí maloletej od matky, na ktorých je škrabanec na tvári maloletej, modriny na zadku a špinavé pančušky od stolice. Podľa otca hoci maloletá nevie poriadne rozprávať, je názoru, že sa snaží dať najavo, že u matky nechce byť. Keď bola pár dní u otca, po zobudení opakovala vetu „mama nie“ a bola rozrušená. Na základe správania dcéry je zrejmé, že niečo nebude v poriadku a trápi ho, že aktuálne nemôže maloletej nijako pomôcť. Na domácnosť, v ktorej otec aktuálne býva, je maloletá zvyknutá a pozná ju, má dobrý vzťah aj s bratom otca a jeho partnerkou, cíti sa tam veľmi dobre, má tam plne zariadenú izbičku. Po nariadení neodkladného opatrenia matka nie je ochotná umožniť otcovi byť s maloletou ani o hodinku naviac, čo je v rozpore so záujmom maloletej, ktorá preferuje otca.
17. Procesný opatrovník maloletej vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu otca uviedol, že sa plne pridržiava písomne podanej správy zo dňa 20.1.2021 a odporúča rozsudok prvého stupňa (zrejme uznesenie) ako vecne správny potvrdiť.
18. V písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu otca, podanom prostredníctvom advokátky, matka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil. Matka plne súhlasí s nariadeným neodkladným opatrením a to najmä čo do výroku o osobnej starostlivosti a o úprave styku, prechodne aj s minimálnym rozsahom výživného. Matka taktiež plne súhlasí s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, keď potreba neodkladnej úpravy pomerov bola minimálne osvedčená a súdom správne vyhodnotená. Na druhej strane, pokiaľ v petite otec navrhuje zamietnutie návrhu, takýto návrh je nedôvodný, keď práve skutkové okolnosti, kedy sa rodičia nevedia dohodnúť na starostlivosti o maloleté dieťa, sú „učebnicovou“ situáciou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ otec navrhuje zmenu neodkladného opatrenia zverením maloletej do jeho osobnej starostlivosti, otec neosvedčil, ani nepreukázal žiadnu takú relevantnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá rozhodnúť neodkladným opatrením v prospech zverenia maloletej otcovi, naopak sám otec pripúšťa ako alternatívu ponechanie maloletej v starostlivosti matky a úpravu styku, teda otec sám pripúšťa, že maloletá môže byť ponechaná v starostlivosti matky a domáha sa „iba“ styku s maloletou A., čiže sám otec de facto akceptuje starostlivosť matky a tým ju aj konvaliduje. Matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodne a to za situácie, ktorá nevyhnutne okamžitú úpravu odôvodňovala. Absolútne neprijateľným je uzurpovanie dieťaťa jedným z rodičov. Poukázala pritom na situáciu počas vianočných sviatkov v období od 24. do 28.12.2020, keď otec odňal maloletú zo starostlivosti matky a odmietal ju matke vydať.
19. K jednotlivým námietkam otca matka poprela, že by otec dlhodobo riešil jej údajnú nedostatočnú starostlivosť o deti. Nejedná sa o objektívny opis skutkových okolností, za ktorých bolo mladšie dieťa účastníkov - M., zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Matka súhlasila s dočasnou náhradnou osobnou starostlivosťou starej matky o maloletú M. z dôvodu, že s otcom zažívala dlhodobo veľmi turbulentný priebeh partnerského vzťahu. Otec matku napádal verbálne, vulgárne, zaháňal sa na ňu a raz ju fyzicky napadol a manipuloval, o čom svedčí trestné oznámenie na polícii, aj lekársky nález. Matke je bránené v styku s maloletou zo strany starej matky a preto sa úpravy styku domáha súdnou cestou návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia pred Okresným súdom Trnava pod č.k. 39P/12/2021. Matka dôrazne popiera, že by sa maloletej nevenovala, naopak maloletá napreduje. Matka považuje tvrdenia, že by sa riadne nestarala o maloletú alebo o domácnosť za lživé a neprávom obviňujúce. Z CDR boli kontroly domácnosti neohlásené a CDR nepotvrdilo, že by bolo výchovné prostredie matky po materiálnej stránke nevyhovujúce. Toho času má matka stabilné bývanie, čo bolo súdu osvedčené fotografiami a nebolo namietané ani procesným opatrovníkom. Nie maloletá u matky, ale od otca prichádza zanedbaná. Fotografie priložené otcom nemajú výpovednú hodnotu o tom kedy a kým mal byť daný stav pripustený a ani videonahrávka nereflektuje celé trvanie odovzdávania, nakoľko momenty, kedy maloletá rada odchádza s matkou, už zámerne v nahrávke dokumentované nie sú. Maloletá A. je v období tzv. vzdoru a teda môže chvíľkovo reagovať aj negáciou primárnej vzťahovej osoby. Matka pripojila dve fotografie s maloletou A., z ktorých je zrejmý pozitívny vzťah matky a maloletej, vzájomná náklonnosť a primerané ustrojenie maloletej (na ktorej sa obe navzájom objímajú a usmievajú).
20. Matka poprela, že by maloletá k nej odmietala ísť, že by sa pred matkou skrývala a podobne. Práve naopak, v období, keď otec mal maloletú A. proti vôli a bez súhlasu matky u seba podal brat otca T. U. oznámenie na otca, ktoré prešetruje polícia a matka bola vypovedať na predvolanie vyšetrovateľky, kde sám brat otca oznámil polícii, že maloletá A. je u otca nešťastná, že otec ju psychicky a fyzicky týra tak, ako predtým matku. Matka dodala, že pomery otca v jeho domácnosti nekorešpondujú s jeho tvrdením a nie sú vyhovujúce. Otec nie je toho času na svojich právach ukrátený, ani obmedzovaný, na starostlivosti participuje, do inkriminovanej situácie ohľadom odmietania vydať maloletú matku otec dlhodobo akceptoval starostlivosť matky a nenamietal. Matka rešpektuje súdom určený styk otca s maloletou. Dôvodnosť neodkladného opatrenia pretrváva.
21. K vyjadreniu matka pripojila potvrdenie o ňou podaných trestných oznámeniach a zo dňa 10.6.2020 (hrubé správanie zo strany A. U.) a zo dňa 12.6.2020, obe týkajúce sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Pripojila tiež lekársky nález zo dňa 12.6.2020, podľa ktorého bola v ten deň napadnutá známou osobou, sotená do skrine, následne chytená pod krkom. Zistené jej boli na pravom predlaktí a pravom kolene podkožná podliatina, hematóm. Z predloženého predvolania zo dňa 19.2.2021 podľa § 196 Trestného poriadku vyplýva, že
matka bola predvolaná na ORPZ v Trnave vo veci ČVS:ORP-289/1-VYS-TT-2021 vo veci maloletej A. P. Z pripojeného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku s maloletým dieťaťom vyplýva, že matka sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil jej styk s maloletou M., ktorá bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti jej starej matky Q. Q..
22. Dodatočne bolo do spisu právnou zástupkyňou matky doručené uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 39P/12/2021-15 zo dňa 16.3.2021, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol matke upravený styk s maloletou M. v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky.
23. Ďalšie podania účastníci v odvolacom konaní do spisu nedoručili.
24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z.z. § 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), g), f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné iba v časti o rozsahu styku, v ktorej časti bolo potom potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť (§ 388 CSP), avšak v prevažnej časti je odvolanie nedôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti ako vo výrokoch vecne správne potvrdiť (§ 387 CSP).
25. Predmetom prvoinštančného konania bolo nariadenie neodkladného opatrenia na návrh matky, ktorým žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal platením výživného na maloletú vo výške 100,- Eur mesačne a zároveň upravil styk otca s maloletou a to každý druhý víkend na dve hodiny v jej prítomnosti. Prvoinštančný súd v preskúmavanom uznesení návrhu matky, ktorým nebol viazaný (§ 40 CMP) čiastočne vyhovel tak, že rozhodol, že maloletá sa odovzdáva do starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať výživným na maloletú 50,- Eur mesačne a upravil styk otca s maloletou a to každý nepárny týždeň v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
26. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
28. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
29. V zmysle § 327 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti (ods. 1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote uznesenie vyhotoví (ods. 2). Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné len čo bolo vyhotovené (ods. 3).
30. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
31. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
32. V zmysle § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
33. V zmysle § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa ods. 2 uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
34. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
35. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené a podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
36. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
37. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
38. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
39. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
40. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.
41. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok... Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
42. V zmysle § 25 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletý dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (ods. 1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (ods. 2).
43. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3).
44. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
45. V zmysle § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.
46. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
47. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
48. Podľa cit. ustanovení CSP nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade v zmysle cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená).
49. Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia i keď to CSP už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza.
50. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou
situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa na preň čo najoptimálnejšej úprave), na druhej strane ale i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo sa v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli alebo či v tomto smere ostali nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (tu 30 dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 CSP), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia.
51. Obsahom spisu bolo osvedčené, že rodičia maloletej nie sú manželia, z ich manželstva pochádza ďalšie dieťa, maloletá M., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Trnava zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky Q. Q.. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletej A. nebol dosiaľ súdom upravený. Na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 9P/64/2020 prebieha konanie o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej A., aj k maloletej M., kde podľa zistení odvolacieho súdu, je nariadený termín pojednávania na 27.5.2021.Otec maloletej opustil spoločnú domácnosť dňa 9.11.2020, mal. sprvoti ostala s matkou. Odvtedy pretrvávali nezhody rodičov vo vzťahu k starostlivosti o maloletú A.. Vážne nedorozumenie nastalo počas vianočných sviatkov 2020, kedy si otec proti vôli matky maloletú ponechal celé sviatky u seba a odmietol ju matke vydať. Podľa zistení prvoinštančného súdu maloletá bola u otca aj v čase jeho rozhodovania, kedy sa otec výslovne vyjadril, že maloletú matke nevráti, pričom „dovolil“, aby matka maloletú navštevovala iba v prítomnosti otca počas prechádzok vonku na cca jednu hodinu denne. V konaní bolo teda nesporným, že rodičia sa nevedia obojstranne dohodnúť na spoločnom modely starostlivosti o maloletú, v dôsledku čoho medzi nimi dochádza k nedorozumeniam a konfliktom, čo je v rozpore so záujmami maloletej. Za daných okolností odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k názoru, že úprava výkonu práv a povinností rodičov k maloletej A. predbežne neodkladným opatrením je potrebná, keďže je v záujme maloletej potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov, teda spôsob výkonu práv a povinností rodičov k maloletej. Z uvedených dôvodov preto neprichádza do úvahy zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako sa toho domáhal otec maloletej.
52. Pokiaľ ide o otázku, ktorý z rodičov má vhodnejšie podmienky pre výchovu maloletej, sledujúc najlepší záujem dieťaťa, odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že aktuálne je to matka maloletej. V tejto súvislosti bolo potrebné zohľadniť, že matka sa o maloletú starala prevažnú časť jej života, v tomto konaní nevyšli najavo žiadne závažné nedostatky v tejto starostlivosti a to aj napriek tomu, že otec neschopnosť matky poskytnúť dieťaťu riadnu starostlivosť tvrdil, avšak toto svoje tvrdenie ničím neosvedčil. Bolo potrebné tiež zohľadniť, že sa jedná o dievčatko nízkeho veku (3 roky), kedy deti
prirodzene inklinujú viac k matke. Správou ÚPSVaR bolo osvedčené, že matka má aktuálne vytvorené vhodné materiálne podmienky pre výchovu dieťaťa a túto výchovu mu aj riadne poskytuje.
53. Pokiaľ otec maloletej tvrdil, že maloletá matku odmieta, je potrebné poukázať na to, že ním do spisu doručené videonahrávky z dvoch odovzdávaní dieťaťa nezachytávajú celý priebeh preberania dieťaťa matkou, sú na nich selektívne zachytené len kritické časti, avšak ani z týchto častí videonahrávok nie je zrejmý žiaden zreteľný strach, obavy, či dramatické odmietanie matky dieťaťom, správanie sa maloletej sa skôr javí ako akési váhanie, či situačná nechuť. To, že je vzťah matky a dcéry obojstranne kladný naopak osvedčujú dve fotografie pripojené matkou, na ktorých sú obe pozitívne naladené vo vzájomnom objatí. Drobné zranenia maloletej, na ktoré otec v odvolaní poukazuje (škrabanec na tvári, modriny na zadočku) samé osebe nemôžu ani len osvedčiť zanedbávanie starostlivosti matkou a už vôbec nie týranie. U dieťaťa v takom veku sú takéto drobné poranenia bežné.
54. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa zhodol so súdom prvej inštancie, že na základe aktuálne osvedčeného skutkového stavu je dôvodným, aby maloletá bola v starostlivosti matky a teda, aby súd v súlade s aplikovaným ust. § 367 ods. 1 CMP otcovi uložil maloletú odovzdať do starostlivosti matky, keď v čase rozhodovania prvoinštančného súdu (§ 329 ods. 2 CSP) sa maloletá nachádzala v jeho starostlivosti a otec odmietal maloletú matke vydať.
55. Pokiaľ ide o výšku výživného, ktorú súd prvej inštancie určil na 50,- Eur mesačne, túto žiaden z rodičov v odvolacom konaní nenamietal. Odvolací súd s poukazom na zistenia súdu prvej inštancie ohľadne možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov obsiahnutých v ods. 27 preskúmavaného uznesenia, s prihliadnutím na potreby mal., dospel k záveru, že predmetné výživné zodpovedá súdom prvej inštancie aplikovanému ust. § 366 CMP, ako výživné v nevyhnutnej miere, ktoré spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa, umožní uspokojiť základné nevyhnutné potreby maloletej.
56. Pokiaľ ide o úpravu styku, ktorý matka navrhla v rozsahu dvoch hodín v jej prítomnosti každý druhý víkend, súd prvej inštancie vzhľadom na zohľadnené okolnosti prípadu správne pristúpil k širšej úprave styku, keďže matkou navrhnutý styk by bol neprimeraný a nedostatočný. V súvislosti s uvažovaním o rozsahu styku bolo potrebné zohľadniť, že otec s maloletou A. majú navzájom veľmi pekný vzťah, že otec sa dokázal dlhodobo o maloletú primerane postarať, že neboli zistené žiadne závažné nedostatky v jeho starostlivosti a že má vytvorené primerané materiálne podmienky pre starostlivosť o maloletú. Už len z týchto dôvodov nebola odôvodnená potreba prítomnosti matky pri styku. Bolo pritom potrebné zabezpečiť pravidelný osobný kontakt dieťaťa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, za účelom podieľania sa tohto rodiča na výchove dieťaťa a rozvíjania ich vzájomného vzťahu. S prihliadnutím na všetko uvedené odvolací súd bol toho názoru, že bolo dôvodným, aby mal otec upravený styk s maloletou na každý druhý - nepárny kalendárny týždeň v roku v čase už od piatku od 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. s prespaním u otca v prostredí, ktoré je dieťaťu dôverne známe. Otec sa pritom nedomáhal úpravy styku počas pracovných dní. Na margo návrhu otca stýkať sa s mal. počas každého víkendu, odvolací súd nepovažoval za adekvátne a spravodlivé, aby jeden z rodičov mal výsostné právo tráviť s dieťaťom každý celý víkend a druhý z rodičov len pracovné dni. Bolo potrebné umožniť aj matke, aby s dieťaťom mala možnosť tráviť víkendové dni, s možnosťou pripraviť cez víkend aj niekoľkodňový spoločný program.
57. S poukazom na ostatne uvedené vzhľadom najmä na pekný vzájomný vzťah medzi otcom a maloletou A., vzhľadom na podmienky u otca a schopnosť otca o dieťa sa postarať, i vzhľadom na to, že úpravy styku cez pracovné dni sa nedomáhal, odvolací súd považoval za potrebné upraviť styk cez víkend v širokom rozsahu tak, aby otec mal reálnu možnosť spolupodieľať sa na výchove dieťaťa, čo je nesporne aj v záujme maloletej. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti úpravy styku (v treťom odseku výroku) v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Vo zvyšku napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako vo výrokoch vecne správne, s použitím ust. § 387 CSP, potvrdil.
58. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
59. Je potrebné zdôrazniť, že toto opatrenie má len predbežný charakter, vychádza len z dosiaľ osvedčených skutočností, pričom v základnom konaní vo veci samej súd vykoná všetko dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci a následne meritórne rozhodne komplexne o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A., v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.
60. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v konaní o veci samej, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).
61. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).