Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-18-2021.pdf
PDF · 86.63 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/18/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcu: S. B., so sídlom 952 01 B. 130, IČO: 00 308 722, zastúpeného: JUDr. Mária Jakubíková, advokátka so sídlom Fraňa Mojtu 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XX, o vyprataní nehnuteľností, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 26. januára 2021 č.k. 36C/37/2020-167, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania p o t v r d z u j e .
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie uznesením prvým výrokom konanie zastavil. Druhým výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. Posledným výrokom vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 42,80 eura, po právoplatnosti uznesenia prostredníctvom Slovenská pošta, a.s., - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, § 257 Civilného sporového poriadku (CSP). 1.2. V časti trov konania uviedol, že žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu podaním zo dňa 17.12.2020, pričom si uplatnil nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaný vypratal spornú nehnuteľnosť po pojednávaní konanom dňa 08.12.2020. Vzhľadom k tomu, že v konaní došlo v dôsledku späťvzatia žaloby k zastaveniu konania, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal v zmysle § 256 ods. 1 CSP procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Uviedol, že vo vzťahu k otázke náhrady trov konania platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje výlučne procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobu späť. V tomto prípade je zrejmé, že žalobca podal žalobu, v ktorej žiadal vypratať nehnuteľnosť, a to odstrániť poľnohospodárske stroje a oplôtok pre chov koní. Súd v záujme zmierlivého riešenia veci predvolal strany sporu prvýkrát na predbežné prejednanie sporu, pričom ešte pred prejednaním sa snažil vec medzi stranami urovnať. Na základe toho bolo dňa 03.11.2020 stranami sporu konštatované, že poľnohospodárske stroje sa na pozemku už nenachádzajú, taktiež sa tam už nepasú kone žalovaného. Pozemok bol v tom čase ale ešte oplotený tzv. oplôtkom, čo znamená, že v zemi sa nachádzali drevené stĺpy v počte cca. 30 ks, asi v hĺbke 50 cm a na stĺpoch bol natiahnutý drôt, pričom ten bol napojený na elektrický zdroj, ktorý ale nebol zapnutý. Elektrický oplôtok bol priechodný a v tom čase už predmetný pozemok nebol žalovaným užívaný a ani spásaný. Žalovaný uviedol, že stĺpy odstráni sám za pomoci traktora v lehote 1 mesiac a taktiež aj elektrický oplôtok. Súd prvej inštancie vopred zisťoval, či v prípade ak žalovaný odstráni
oplôtok a stĺpy a on vezme žalobu späť, bude si uplatňovať nárok na náhradu trov konania. Žalobca sa vyjadril, že právnika zaplatiť musí, ak by sa mu podarilo dohodnúť vec mimosúdne pred podaním žaloby so žalovaným, vtedy by si ich neuplatnil. To sa ale nestalo, preto musel podať žalobu na súd. Pretože žalobca po odstránení stĺpov súdu oznámil, že žalovaný niečo odstránil, ale nie všetko, dňa 08.12.2020 sa súd opäť pokúsil doriešiť so stranami sporu námietky žalobcu. Žalobca trval na tom, aby žalovaný odstránil ešte 3 stĺpy a bránu. Keďže nakoniec bolo zistené, že brána nepatrí žalovanému, trval žalobca už len na odstránení zvyšných stĺpov. K tomu žalovaný uviedol, že podľa neho tieto stĺpy sa nenachádzajú už na pozemku žalobcu a nie je na nich ani elektrický oplôtok. Napriek tomu nakoniec uviedol, že je ochotný ich odstrániť, i keď si myslí, že sú na jeho pozemku. Zároveň povedal, že ide o poslednú vec, čo je ochotný spraviť. Celý spor považoval ako pomstu starostu voči jeho osobe kvôli nelegálnej skládke odpadu, za ktorú podľa žalovaného má zodpovedať starosta ako zástupca žalobcu. 1.3. Konštatoval, že týmto spôsobom snažil dosiahnuť kompromis nielen vo veci samej ale aj v časti trov konania, keďže ale žalobca zotrval na uplatnení náhrady trov konania, musel sa vyporiadať s touto skutočnosťou. Dospel k záveru, že žalovaný plnil až po podaní žaloby, tj. minimálne stĺpy a oplôtok odstránil až po podaní žaloby, čo bolo preukázané samotným tvrdením zo strany žalovaného. Je zrejmé, že medzi starostom obce a žalovaným nie sú dobré vzťahy, ale súd sa snažil obom stranám počas konania vysvetliť, že jeho povinnosťou je zaoberať sa len otázkou vypratania nehnuteľnosti, teda nároku, uplatneného v žalobnom návrhu. Preto predmetnú vec posúdil len z toho hľadiska, či žalovaný plnil to, čo bolo predmetom žaloby, pred jej podaním, alebo až potom, čo bola na súd predmetná žaloba podaná. Keďže riešil výlučne procesnú stránku veci nemohol dospieť k inému záveru ako, že zo strany žalovaného bol vyprataný pozemok až po podaní žaloby, čo je smerodajné vo vzťahu k posúdeniu nároku na náhradu trov konania. Účastník konania, ktorý svojím protiprávnym konaním zapríčinil, že druhá strana musela brániť svoje práva v súdnom konaní, zásadne ponesie sankciu v podobe povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti (nález Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020, sp.zn. II. ÚS 577/2018-40). Keďže medzi stranami sporu nedošlo jednoznačne k dohode ohľadne nároku na náhradu trov konania a ani žalobca neupustil od ich uplatnenia po tom, čo mu to súd navrhol, rozhodol podľa ustanovení CSP tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému priznal v rozsahu 100 %, keďže zastavenie konania zavinil žalovaný. 1.4. Konštatoval, že zákon priznáva súdu rozsiahle moderačné právo v otázke náhrady trov konania, ide však o postup výnimočný, čo zdôrazňuje tiež výslovné použite tohto pojmu. Uviedol, že ustanovenie § 257 CSP svojim charakterom slúži k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona, teda k dosiahnutiu spravodlivosti pre strany sporu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považujú určité druhy konania alebo určitá procesná situácia, ide teda o dôvod daný charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal podľa tohto ustanovenia postupovať a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať, nezistil.
2. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie voči II. výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči nemu v rozsahu 100 %. Namietal, že súd prvej inštancie neskúmal jeho právny nárok na využívanie predmetných parciel, teda dôvodnosť žaloby. Tvrdil, že chcel spor legitímne ukončiť aj preto, že jeho podnájomná zmluva končila ku koncu roka 2020. Za užívanie parciel platil nájom spoločnosti Lúčnica, preto bolo právne v poriadku. Tvrdil, že nároky žalobcu splnil, a druhé pojednávanie sa konalo zbytočne, brána bola vyfabulovaná a posledné tri kolíky vybral zo svojich pozemkov. Preto odmieta platiť 100 %. Napriek tomu, že pozemky užíval oprávnene a riadne platil nájomné, snažil sa v dobrej viere veci napraviť, hoci spor nebol medzi ním a obcou, ale medzi Lúčnicou a obcou, a on bol uvedený do omylu. Z týchto dôvodov považoval rozhodnutie priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania za neopodstatnené.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. Žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zopakoval svoju argumentáciu zo žaloby a tvrdil, že žaloba bola podaná dôvodne, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podali žalobu o vypratanie nehnuteľnosti v katastrálnom územF. evidovanú na LV č. XXX ako parc.č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 3439 m2. Súd prvej inštancie strany predvolal na predbežné prejedanie sporu na deň 03.11.2020, kedy sa pokúsil o jeho mimosúdne vyriešenie. Vzhľadom na zistenie, že žalovaný na pozemku už nemá žiadne veci (stroje), elektrický oplôtok už nie je zapojený a využívaný, a pozemok už nie je spásaný, ako i vzhľadom na prísľub žalovaného, že je ochotný oplôtok odstrániť v lehote 30 dní, odročil na termín 08.12.2020. Dňa 08.12.2020 sa strany sporu dohodli tak, že žalovaný odstráni 3 posledné stĺpy v lehote 5 kalendárnych dní. Následne podaním doručeným dňa 17.12.2020 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a priznať náhradu trov konania. Dôvodil, že žalovaný po pojednávaní dňa 08.12.2020 vypratal spornú nehnuteľnosť. Následne súd prvej inštancie konanie zastavil a rozhodol o trovách konania a o vrátení súdneho poplatku žalobcovi. Na odvolanie žalovaného je uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania predmetom skúmania odvolacím súdom.
7. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Odvolací súd posudzujúc uznesenie v napadnutej časti trov konania z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Súd prvej inštancie považoval za rozhodujúce, že žalovaný splnil to, čo bolo predmetom žaloby a to až potom, čo bola žaloba podaná na súd, keď minimálne stĺpy a oplôtok odstránil až po podaní žaloby. Na základe tohto skutkového zistenia dospel k záveru, že zo strany žalovaného bol vyprataný pozemok až po podaní žaloby, preto zastavenie konania zavinil žalovaný. Keďže nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi podľa ustanovenia § 257 CSP, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie stotožnil, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania ako vecne správne potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje uznesenie v napadnutej časti v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov uznesenia v napadnutej časti ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolací súd dodáva, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že trovy vznikli, je povinná ich nahradiť. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ide o zásadu, ktorá je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. V danej veci žalobca v žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označil žalovaného a tvrdil, že žalovaný užíval nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve žalobcu, svojvoľne bez riadne uzatvorenej nájomnej zmluvy či inej dohody, ktorá by ho oprávňovala užívať cudziu nehnuteľnosť. V priebehu konania vzal žalobca žalobu späť dôvodiac, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť vypratal po pojednávaní dňa 08.12.2020. Žalovaný na výzvu súdu neoznámil, že so späťvzatím žaloby s vážnych dôvodov nesúhlasí, namietal len uplatnený nárok na náhradu trov konania. Preto súd prvej inštancie správne konanie zastavil a správne aj rozhodol o trovách konania
podľa § 256 ods. 1 CSP v súlade so zásadou procesnej zodpovednosti žalovaného za zavinenie zastavenia konania.
11. Odvolací súd nespochybňuje v odvolaní uvedenú námietku žalovaného, že súd prvej inštancie neskúmal jeho právny nárok na využívanie predmetných parciel. Považuje za potrebné dodať, že v danej veci žalovaný splnil žalovanú povinnosť v priebehu konania, čo bolo dôvodom pre späťvzatie žaloby, s ktorým navyše žalovaný nevyjadril nesúhlas. Z procesného hľadiska tak žalovaný zavinil zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu pre posúdenie nároku na náhradu trov konania nebolo rozhodujúce, aký by bol výsledok sporu v prípade, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo, ale súd prvej inštancie skúmal len procesnú zodpovednosť strán sporu za zavinenie zastavenia konania. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého chcel spor legitímne ukončiť lebo jeho podnájomná zmluva končila ku koncu roka 2020 a tvrdenie, že za užívanie parciel platil nájom spoločnosti Lúčnica, nebolo predmetom dokazovania, keďže konanie skončilo zastavením konania pre späťvzatie. S tvrdením žalovaného, podľa ktorého druhé pojednávanie sa konalo zbytočne, sa odvolací súd nestotožnil. Na pojednávaní dňa 08.12.2020 žalobca zotrval na požiadavke, aby žalovaný odstránil aj posledné 3 stĺpy, z čoho vyplýva, že bez splnenia tejto požiadavky by nedošlo k späťvzatiu žaloby. Keďže žalovaný sa zaviazal uvedenú požiadavku splniť a posledné 3 stĺpy odstrániť v lehote 5 kalendárnych dní, a v konečnom dôsledku tento záväzok aj splnil, nie je možné stotožniť sa ani s jeho tvrdením že pozemky užíval oprávnene.
12. Po uplynutí odvolacej lehoty žalovaný doručil do spisu podanie označené ako Odvolanie voči uzneseniu bodu II., že žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorým doplnil odvolacie dôvody. Keďže odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP), odvolací súd na uvedené podanie neprihliadal.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).