Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-23-2020.pdf
PDF · 83.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-16C/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu Obec Bidovce, IČO: 00 323 977, so sídlom Bidovce 210, Bidovce, zast. Mgr. Bc. Petrom Kubákom, advokátom so sídlom Werferova 1, Košice proti žalovanému Q. P., N.. XX.XX.XXXX, A. A. XXX, A. o vypratanie nehnuteľnosti
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku vypratať nehnuteľnosť parcelu E. K. W. Č. XXX/X Y. M. XXXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, evidovanú Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na liste vlastníctva Č.. XXX, vedenom pre okres Košice - okolie, obec A., katastrálne územie Bidovce a odstrániť nelegálnu stavbu stojacu na predmetnej parcele.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.3.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť - parcelu reg. C KN parcelné číslo XXX/X o výmere XXXX V., druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovanú Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) číslo XXX vedenom pre okres: Košice - okolie, obec: A., katastrálne územie (ďalej ako „k.ú.“): A.. Podanú žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a zistil, že na nej žalovaný realizuje stavbu bez stavebného povolenia a v rozpore so schváleným územným plánom žalobcu. Ide o nepovolenú stavbu, žalobca nedal nikomu súhlas na nakladanie s týmto pozemkom, resp. na jeho zastavanie. Žalobca dňa 5.9.2019 vyzval žalovaného na odstránenie čiernej stavby. Následne žalobca ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 18.9.2019 v konaní vedenom pod číslom XXX/XXXX-A. rozhodol o zastavení všetkých stavebných prác na stavbe „Rodinný dom" na pozemku parc.č. XXX/X. Žalovaný dňa 30.9.2019 do zápisnice z priestupkového konania voči jeho osobe uviedol, že realizáciu rodinného domu začal z dôvodu, že sa jedná o obecný pozemok. Žalovaný napriek podniknutým krokom žalobcu nemieni nehnuteľnosť vypratať.
2. Spolu so žalobou podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebných prác alebo pozemkových úprav na stavbe realizovanej na pozemku parcely reg. E. K. parc.č. 536/3 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uznesením zo dňa 24.3.2020 č.k. 16C/23/2020-31 súd nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.5.2020 a vykonateľnosť dňa 31.3.2020.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril, napriek výzve súdu v uznesení zo dňa 1.6.2020, č.k. 16C/23/2020-39.
4. Podľa čiastočného výpisu z R. Č.. XXX pre k.ú. A. je žalobca výlučným vlastníkom pozemku parcely reg. E. K. W..Č.. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7 828 m2.
5. Výzvou zo dňa 5.9.2019 žalobca vyzval žalovaného na odstránenie nepovolenej a neoprávnenej (čiernej) stavby realizovanej v rozpore s územným plánom obce a bez príslušného stavebného povolenia na parcele č. 563/3 (v rómskej osade oproti postaveným domom pri odvodňovacom kanáli).
6. Stavebný úrad Obce A. rozhodnutím zo dňa 18.9.2019 v1.č. XXX/XXXX-A. zastavil všetky stavebné práce na stavbe „Rodinný dom“ na pozemku W..Č.. XXX/X, K..Ú.. A.. Podľa odôvodnenia rozhodnutia stavebný úrad pri výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 18.9.2019 zistil, že žalovaný realizuje stavbu rodinného domu bez stavebného povolenia, v rozpore s územným plánom obce A. a navyše na pozemku, ktorého nie je vlastníkom a bez súhlasu vlastníka parc.č. XXX/X K.. Ú.. A..
7. Zo zápisnice z priestupkového konania spísanej pred obcou A. dňa 30.9.2019 Č..K.. XXX/XX-A. súd zistil, že žalovaný po oboznámení sa s predmetom priestupku (realizácia stavby rodinného domu na pozemku, ktorého nie je vlastníkom a bez stavebného povolenia), uviedol, že spáchanie priestupku neuznáva v celom rozsahu. S realizáciou stavby rodinného domu začal z dôvodu, že sa jedná o obecný pozemok. On požiadal obec o odkúpenie parcely, ešte niekedy v roku 2018, avšak doposiaľ mu nikto neodpovedal. Žalovaný bol nútený začať so stavbou rodinného domu, pretože žije spolu s družkou a troma deťmi v jednej izbe o výmere 9 m2, čo nie je vyhovujúce, pretože dve deti chodia do školy a on musí spať na zemi. Uviedol tiež, že v osade, kde býva, je mnoho stavieb postavených bez stavebného povolenia.
8. Na pojednávaní dňa 19.5.2021 žalobca rozšíril podanú žalobu a žiadal, aby súd uložil žalovanému aj povinnosť odstrániť nelegálnu stavbu (rodinný dom) stojacu na predmetnej parcele. Súd navrhovanú zmenu žaloby, jej rozšírenie pripustil.
9. Žalobca na pojednávaní poukázal na to, že žalovaný pokračuje vo výstavbe rodinného domu, dom je zastrešený, čo preukázal predloženou fotografiou.
10. Žalovaný pred súdom uviedol, že rodinný dom začal stavať, pretože nemal kde so svojou rodinou bývať. Vie, že staval na cudzom a bez povolenia, ale nemal kde bývať a obec jeho žiadosti o odkúpenie pozemku nevyhovela. Poukazoval na to, že aj iní stavajú na cudzích pozemkoch.
11. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
12. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
13. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
14. Nehnuteľnosťami sú v zmysle občianskeho práva pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom (§ 119 ods.2 Občianskeho zákonníka).
15. Stavbou na cudzom pozemku je treba rozumieť stavbu, ktorá bola postavená na pozemku, ktorého vlastníkom nie je stavebník. Je treba odlišovať stavbu na cudzom pozemku a stavbu postavenú v rozpore so stavebným zákonom (zákon č. 50/1976 Zb.). Súdna prax sa zjednotila na tom, že o neoprávnenú stavbu ide vtedy, ak niekto na cudzom pozemku postavil stavbu bez toho, aby k tomu mal občianskoprávny titul (t.j. zákonom vyžadované oprávnenia, ktorým je predovšetkým právo vlastnícke, právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo obligačné právo umožňujúce mu na cudzom pozemku zriadiť stavbu). Pri rozhodovaní o neoprávnenej stavbe nie je rozhodujúce, či ide v zmysle stavebných predpisov o stavbu povolenú alebo nie (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/419/2018).
16. Jednou z foriem vlastníckych žalôb v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka je žaloba na vydanie veci. Vlastník má právo domáhať sa vydania veci od toho, kto mu vec fakticky neprávom zadržiava, zbavuje tak vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho práva a odmieta mu vec vydať. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa pre uchopenie držby nehnuteľnej veci podáva žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, aj s ohľadom na prípadnú možnosť výkonu rozhodnutia (§ 181 Exekučného poriadku). Žaloba na vypratanie pozemku je prostriedkom, ktorý poskytuje vlastníkovi pozemku ochranu proti tomu, kto má na tomto pozemku neoprávnene umiestnené veci resp. užíva tento pozemok. Žaloba na vypratanie sa zásadne netýka stavby, ktorá má charakter nehnuteľnosti. Voči takejto stavbe sa vlastník pozemku môže domáhať jej odstránenia, ak ide o neoprávnenú stavbu. Nehnuteľnosť sa považuje za vypratanú, ak z nej povinný odstráni všetky veci na naje umiestnené a urobí ju prístupnú oprávnenému.
17. Vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka jeho vyprataním bez ohľadu na to, či sa nachádza na pozemku nehnuteľná stavba, vec patriaca osobe, proti ktorej žaloba smeruje. Žaloba o vypratanie pozemku je jednou z vlastníckych žalôb, ktoré majú samostatný skutkový základ, podľa toho, akým spôsobom žalovaný zasahuje do vlastníckeho práva. Žalobou na vypratanie pozemku sa nemožno domáhať vypratania stavby, ktorá je nehnuteľnou vecou. Preto vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená stavba, ktorej vlastníkom je niekto iný sa môže (pokiaľ nejde o neoprávnenú stavbu podľa § 135c Občianskeho zákonníka) domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobou o odstránenie stavby (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo/105/2008).
18. Ako vyplýva z uvedeného, žaloba na vypratanie pozemku je prostriedkom, ktorý poskytuje vlastníkovi pozemku ochranu proti tomu, kto má na tomto pozemku neoprávnene umiestnené veci resp. užíva tento pozemok. Žaloba na vypratanie sa zásadne netýka stavby, ktorá má charakter nehnuteľnosti. Voči takejto stavbe sa vlastník pozemku môže domáhať jej odstránenia, ak ide o neoprávnenú stavbu.
19. V prejednávanom spore je nesporné vlastníctvo žalobcu k pozemku reg. C KN parc.č. 536/3. Žalovaný neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu postavením stavby a umiestnením hnuteľných vecí na pozemku žalobcu. V danom prípade ide o neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka - stavba bez súhlasu vlastníka pozemku), ako aj nepovolenú stavbu (tzv. čiernu stavbu, postavenú bez stavebného povolenia). Žalobca má právo na ochranu svojho vlastníctva v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka, kedy sa môže domáhať vypratania nehnuteľnosti i odstránenia nepovolenej stavby. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že žalovaný t.č. býva v nevyhovujúcich podmienkach a považuje za nevyhnutné vyriešiť si svoju bytovú otázku. Právo na bývanie je základným ľudským právom, v kontexte s výkonom ktorého platí ale rovnaká zásada, ako pri výkone práv vlastníka, teda že nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a ani nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti vlastnícke právo zaväzuje a nesmie byť zneužité na ujmu práv druhých alebo v rozpore so zákonom chránenými záujmami spoločnosti, ale súčasne má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, zvlášť sa domáhať vypratania veci od toho, kto mu ju neprávom okupuje. Súd preto podanej žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť vypratať pozemok vo vlastníctve žalobcu a odstrániť na ňom sa nachádzajúcu stavbu.
20. Vzhľadom na charakter uloženej povinnosti súd určil žalovanému lehotu na vypratanie a odstránenie stavby 30 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods.3 veta druhá Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).
21. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. Súčasťou trov je náhrada trov neodkladného opatrenia nariadeného v priebehu konania.
Súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).
25. Pre úplnosť súd dodáva, že právoplatnosťou tohto rozsudku zo zákona zaniká nariadené neodkladné opatrenie, pretože uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.