Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/419/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Obec Rudník, Rudník, IČO: 00 324 663, proti žalovaným 1) Y.. W. I., C.. XX. X. XXXX X. X) Y.. L. I., C.. X. X. XXXX, L. S. U.I. XXX, zast. JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom, Advokátska, Košice, Krivá 23, o odstránenie neoprávnenej stavby a vypratanie pozemku, o odvolaní žalovaných proti rozsudku -148 z 25. 7. 2018 Okresného súdu Košice-okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") rozsudkom I. Žalovaným uložil povinnosť odstrániť na vlastné náklady oplotenie postavené na pozemku zapísanom v kat. úz. U. C. T. Č..XXX X. U.. J. M.. Č.. XXX/X o výmere 79 m2-zastavané plochy a nádvoria, do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, II. žalovaným uložil povinnosť na vlastné náklady vypratať pozemok, zapísaný v kat. úz. U. C. T. Č.. XXX X. U.. J. M.. Č.. XXX/X o výmere 79 m2 - zastavané plochy a nádvoria, do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a III. priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %.

2. Podanou žalobou v znení návrhu na jej zmenu, pripustenej súdom uznesením na pojednávaní 24. 5. 2018, sa žalobca domáhal voči žalovaným uloženia povinnosti na vlastné náklady odstrániť oplotenie postavené na pozemku zapísanom v kat. úz. U.Í., C. T. Č..XXX X. M.. Č.. XXX/X vo výmere 79 m2 vo vlastníctve žalobcu a taktiež uložiť povinnosť žalovaným na vlastné náklady, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku vypratať predmetný pozemok, na tom skutkovom a právnom základe, že žalobca je vlastníkom pozemku parc. č. XXX/X vo výmere 79 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktorý je zapísaný na LV č. XXX, I.. Ú.. U.. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v kat. úz. U.I. C. T. Č..XXXX ako parc. č. XXX/X vo výmere 132 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X vo výmere 17 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X vo výmere 29 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X vo výmere 407 m2 - záhrady, parc. č. XXX/X vo výmere 285 m2 - záhrady, parc. Č.. XXX/X vo výmere 96 m2 - zastavané plochy a nádvoria a domu súp. č. XXX C. M.. Č.. XXX/X. Žalovaní na základe ohlásenia drobnej stavby vykonali stavbu oplotenia, avšak v rozpore s ohlásením drobnej stavby, keďže časť oplotenia postavili na pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaní tvrdili, že žaloba nemá opodstatnenie z dôvodu, že riešenie tejto problematiky je v kompetencií prvostupňového stavebného úradu a týmto je obec podľa Stavebného zákona. Pokiaľ ide o žalobu na odstránenie oplotenia, súd dospel k záveru, že v tejto časti je dôvodná. V konaní mu nebola spornou skutočnosť vyplývajúca z LV č. XXX I.. Ú.. U., že žalobca je výlučným vlastníkom parc. č. XXX/X vo

výmere 79 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Touto skutočnosťou mu bola daná aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby v zmysle § 126 ods. 1 Obč. zák., ako aj v zmysle ä § 135c ods. 1 Obč. zák. (ich znenie citoval). Urobil záver, že tieto ust. je na mieste aplikovať z toho dôvodu, že v konaní bolo preukázané a obidvoma stranami sporu tvrdené, že oplotenie, ktoré sa nachádza na tých istých miestach od času jeho vybudovania až doteraz (vyjadrenia sporových strán) sa nachádza na pozemku žalobcu parc. č. XXX/X, vedeného na LV č. XXX, I.. Ú.. U.Í.. Na základe uvedeného konštatoval, že na pozemku žalobcu sa nachádza oplotenie, ohľadne ktorého nie je sporné, že patrí žalovaným, ktorých vlastnícke právo vzniklo jeho zhotovením, keďže ho vybudovali počas trvania manželstva a BSM. Z predložených listinných dôkazov, ako aj vyjadrení strán sporu zistil, že oplotenie je sčasti na betónovom základe a sčasti pletivové, ktoré nie je spojené so zemou pevným základom, čo mu vyplynulo aj z fotografií na č.l. 116 -118 spisu. Citujúc znenie § 119 ods. 2 Obč. zák., konštatoval, že oplotenie v časti, ktoré je spojené so zemou pevným (betónovým) základom predstavuje nehnuteľnú vec, že žalobca tak má právo domáhať sa jej odstránenia podľa § 135c ods. 1 Obč. zák., keďže žalovaní nemali právo zriadiť takúto stavbu na pozemku. Relevantnou v tomto smere nebola ani skutočnosť, že obec U.Í. listom z 19. 10. 2007 č. 539/7 (č.l. 9) žalovaným oznámilo, že proti uskutočneniu drobnej stavby (kôlňa s prístreškom) na pozemku parc. č. XXX/X (podľa priloženého situačného náčrtu na umiestnenie stavby) a oplotenie pozemku parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X v kat. úz. U. nemá námietky, nehovoriac o tom, že ohlásenie sa týka stavieb na parcelách, ktoré od r. 2007 až doteraz patria žalovaným (výpis z LV č. XXXX na č.l. 8). Taktiež nemohol zohľadniť fakt, že žalovaní sa pri stavaní oplotenia domnievali, že oplocujú svoje pozemky, teda že boli v omyle v častiach, v ktorých je oplotenie upevnené na stĺpikoch, ktoré so zemou nie sú spojené pevným základom (betónom), je oplotenie hnuteľnou vecou a žalobca ako vlastník pozemkov, na ktorých sa oplotenie nachádza, má právo domáhať sa vypratania tejto veci zo svojich pozemkov. Toto právo žalobcovi mu vyplynulo z Obč. zák. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že o územnom plánovaní a Stavebnom poriadku (Stavebný zákon) od 1. 8. 2000 oplotenie v ust. vymedzuje ako drobnú stavbu, avšak toto vymedzenie vo verejnom právnom predpise je v občiansko-právnych, a teda súkromno-právnych vzťahoch s ohľadom na vlastné vymedzenie stavby v použiteľné len obmedzene, že výsledok stavebnej činnosti, ktorý je stavbou v zmysle stavebných predpisov, nemusí byť nutne stavbou v zmysle Občianskeho práva, že ak nejde o stavbu podľa občianskeho práva (hoci podľa Stavebného zákona áno), vlastník pozemku sa môže domáhať negatórnou žalobou, aby sa ten, kto jeho vlastnícke právo neoprávnene ruší, zdržal ďalších zásahov a odstránil následky už prevedených zásahov, teda aby odstránil výsledok stavebných prác prevedených na pozemku (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20.3.2012). Pokiaľ ide o stret a Stavebného zákona a námietku žalovaných, že povinnosť odstrániť oplotenie im už bola uložená rozhodnutím žalobcu č.572/2012 zo 16.11.2012 (č.l. 12), pričom podľa vyjadrenia strán sporu toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Obvodného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. ObU KE-OVBP2-2013/00154 z 11. 2. 2013 (č.l. 18), avšak doposiaľ o ňom rozhodnuté nebolo, uviedol, že aj keby bolo toto rozhodnutie právoplatné, nie je tým dotknuté oprávnenie súdu rozhodovať o odstránení stavby z dôvodov vyplývajúcich z ust. Obč. zák., napr. pri ochrane vlastníckeho práva, ktorý názor oprel o záver Najvyššieho súdu ČSR vyslovený v jeho rozhodnutí , ktorý je vzhľadom na obdobnú súčasnú úpravu Stavebného zákona použiteľný i v danej veci. Súd na dôkazy, ktoré v konaní predložili žalovaní (stanovisko spracovateľa ÚPN-O Rudník k výstavbe na parc. č. 637/7 a 637/1, vyjadrenie k možnosti realizácie vodovodu a kanalizácie, realizovateľnosť inžinierskych sieti, stanovisko nachádzajúcich sa na č.l. 120, 121 a 122 spisu neprihliadal, pretože skutočnosť, či oplotenie žalovaných naozaj bráni umiestneniu vodovodného kanalizačného potrubia považoval vo veci za irelevantné, keďže rozhodujúcim je, či oplotenie je postavené na pozemku žalobcu alebo nie. Žalobca bol v konaní úspešný a priznal mu náhradu trov konania proti žalovaným v plnom rozsahu podľa a ods. 1,

3. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní z odvolacích dôvodov uvedených v , a Navrhli rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % alebo ho zrušiť a podľa konanie zastaviť.

4. V odvolaní namietali, že na konanie neboli splnené procesné podmienky, nakoľko podľa ich tvrdenia predmetná vec patrí vyslovene do kompetencie stavebných úradov, že súd vykonal dôkazy, na základe ktorých dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď opomenul skutočnosť, že stav oplotenia realizovali ešte v r. 2007, kedy ešte žalobca nebol vlastníkom pozemku, na ktorom je umiestnená stavba oplotenia, nakoľko žalobca sa stal vlastníkom predmetného pozemku až v r. 2014 a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na to, že v r. 2007 im bola stavba oplotenia

povolená kompetentným stavebným úradom na základe ohlasovacej povinnosti s tým, že ju realizovali na mieste pôvodného oplotenia, čím došlo len k jeho výmene, keďže pôvodné staré oplotenie nespĺňalo svoj účel. Tvrdili, že v tomto prípade boli dobromyseľní a oplotenie realizovali v domniení, že sa jedná o nové oplotenie, ktoré realizujú na svojom pozemku, že stavebný úrad a nikto iný nevykonal v uvedenej veci miestne šetrenie a nikto ich neupozornil na skutočnosť, že oplotenie realizovali na cudzom pozemku. Vytýkali súdu, že neakceptoval ich námietku, že oplotenie patrí medzi drobné stavby a o ich povolenie, resp. odstránenie je kompetentný rozhodovať stavebný úrad, ktorý v uvedenej veci konal a z doteraz neznámych dôvodov a bez akéhokoľvek právneho titulu odkázal riešenie uvedenej problematiky súdnym orgánom. O tom, že riešenie predmetnej problematiky patrí stavebným úradom, im svedčí aj skutočnosť, že prvostupňový stavebný úrad začal síce až v r. 2012 po piatich rokoch od realizácie stavby konanie podľa § 88 stavebného zákona, v ktorom nariadil odstránenie stavby oplotenia, avšak toto nezákonné rozhodnutie odvolací orgán zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z doteraz neznámych príčin stavebný úrad nekonal, ale odkázal účastníkov konania na súd, bez toho, aby v zmysle právneho názoru odvolaciemu orgánu postupoval v novom konaní, v ktorom by vydal nové rozhodnutie. Poukázali na to, že súd neprihliadal na uvedené skutočnosti ani na to, že boli pri výstavbe oplotenia dobromyseľní, stavbu realizovali v dobrej viere, nikto im pri tom nebránil. Nebral do úvahy ani skutočnosť, že oplotenie bolo ukončené v r. 2007, že žalobcovi to do až do r. 2012 nevadilo, aj keď nebol vlastníkom zastavaného pozemku a až v r. 2014 podal žalobca žalobu, ktorú zdôvodnil len tým, že zastavený pozemok oplotením je v rozpore s cieľmi a zámermi Územného plánu Obce U.. Tvrdili, že dôvody uvedené súdom právne neobstoja, pretože dôkazy ktoré jednoznačne vyvrátili skutočnosť, že oplotenie je nutné odstrániť práve z dôvodu, že nie je v súlade s cieľmi a zámermi Územného plánu Obce U.. K týmto právne irelevantným tvrdeniam predložili príslušné dôkazy, na základe ktorých je preukázané, že oplotenie nebráni tomu, aby v budúcnosti mohli byť uskutočňované verejnoprospešné stavby v súlade s Územným plánom Obce U.. Taktiež nesúhlasili s názorom súdu, že aj keby existovalo právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o odstránení oplotenia, nie je tým dotknuté oprávnenie súdu rozhodovať o odstránení stavby oplotenia z dôvodov vyplývajúcich z ust. , napr. pri ochrane vlastníckeho práva. S týmto konštatovaním nesúhlasili jednak z dôvodov, že v prípade právoplatného rozhodnutia stavebného úradu o odstránení akejkoľvek stavby, má stavebný úrad ďalšie zákonné prostriedky za účelom výkonu právoplatného rozhodnutia a v žiadnom prípade neprichádza do úvahy uvedený postup súdu podľa ust. Obč. zák., keďže žalobca svoju žalobu o ochranu vlastníckych práv a na postup podľa ust. Obč. zák. neodkazoval v žiadnom svojom podaní. Vytýkali súdu, že sa nezaoberal otázkou prípadného ďalšieho využitia zastavanej časti 79m2, ktorú momentálne nemožno inač využiť, pretože predloženými dokladmi preukázali súdu, že aj v prípade výstavby verejnoprospešných stavieb, momentálne oplotenie tomuto nebude brániť. Poukázali na to, že súd v tomto prípade nepripustil a nezaoberal sa ani možnosťou postupu napr. podľa Obč. zák., podľa ktorého vlastníkom novej veci sú odvolatelia a zároveň sú povinní uhradiť žalobcovi cenu toho, o čo sa majetok žalobcu zmenšil, s poukazom na to, že súd rozhodoval podľa prísl. ust. Obč. zák., aj keď to žalobca nežiadal ani v jednom jeho podaní. Tvrdili, že rozsudok je vydaný v rozpore so zákonom, že súd sa nevysporiadal dostatočne s ich námietkami, nebral do úvahy ani nimi predložené dôkazy a bez žalobcu rozhodoval v súlade s prísl. ust. Obč. zák. s poukazom na ochranu vlastníckych práv, o čo žalobca nežiadal.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu a s jeho odôvodnením, pretože na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov urobil správny právny záver o tom, že žalovaní nemali právo zriadiť stavbu oplotenia na pozemku žalobcu. Opakoval, že svojím konaním žalovaní protiprávne zasiahli do jeho vlastníckeho práva, že stavbu oplotenia realizovali na cudzom pozemku. Zdôraznili, že cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby alebo staviteľa je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo umožňujúce výstavbu, že ak stavebník zriadi stavbu na takomto pozemku, ide o neoprávnenú stavbu. Poukázal na to, že konaním žalovaných boli hrubo porušené jeho práva ako vlastníka pozemku a stavba oplotenia bola nielen neoprávnená ale aj nepovolená. Odstránenie stavby oplotenia vybudovanej žalovanými na jeho pozemku je vo svetle všetkých vykonaných dôkazov učineným usporiadaním vzťahov medzi stranami sporu. Odstránenie stavby považuje žalobca za účelné aj v súlade s § 3 Obč. zák. najmä preto, že žalovaní od samého začiatku postupovali v rozpore so zákonom, nerešpektujúc nedotknuteľnosť jeho vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom je stavba oplotenia vybudovaná a preto ich konanie nezasluhuje právnu ochranu súdu, nakoľko z ich strany ide o konanie nedobromyseľné a neodborné. Tvrdenie žalovaných, uvádzané v odvolaní, že v čase výstavby žalobca nebol vlastníkom sporného pozemku, sa nezakladá na pravde. Pozemok reg. „C" KN parc. č. XXX/.X o výmere 79 m2, na

ktorom vybudovali oplotenie žalovaní bol geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/.XXL. odčlenený z pozemku reg. „E" KN parc. č. XXXX/.X o výmere 1439 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktorý aj v čase výstavby bol a aj v súčasnosti je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, avšak už vo výmere 1360 m2 ( 1439 m2 -79 m2 = 1360 m2). Ako dôkaz žalobca predkladá v prílohe tohto vyjadrenia list vlastníctva s pôvodnou výmerou pozemku (pred zápisom geometrického plánu) a súčasný list vlastníctva (po zápise geometrického plánu). Navrhol rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Žalovaní v stanovisku k vyjadreniu žalobcu k ich odvolaniu, o.i. uviedli, že súd svoje rozhodnutie nezdôvodnil, okrem bodu 17. a 18. rozsudku, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za úplné zistenie skutkového stavu, že len konštatoval, že na dôkazy, ktoré predložili v konaní žalovaní neprihliadal, nakoľko tieto považuje za irelevantné a rozhodujúcou skutočnosťou je, či oplotenie je na pozemku žalobcu, alebo nie. Zdôraznili, že samotný žalobca povolil výstavbu oplotenia, keď na základe ohlásenia drobnej stavby v r. 2007 súhlasil s výmenou pôvodného nefunkčného oplotenia za nové, dnes existujúce oplotenie, že týmto je preukázané, že realizovali· stavbu sporného oplotenia na základe písomného súhlasu kompetentného stavebného úradu, ktorý v danej veci nevykonal žiadne miestne šetrenie a až následne v r. 2010 začal žalobca so zameraním sporných pozemkov, na ktorých z časti je umiestnené oplotenie. Opakovali, že žaloba je postavená na skutočnosti, že oplotenie je nutné odstrániť z dôvodu, že nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, pričom žalovaná strana v konaní predložila písomné dôkazy, ktorými je jednoznačne preukázané, že umiestnenie oplotenia absolútne nebráni umiestneniu prípadných inžinierskych sieti a tým vlastne odpadol dôvod, aby žalobca žiadal oplotenie odstrániť z dôvodov rozporu s územnou plánovacou dokumentáciou. Navyše vytýkali súdu, že sa nezaoberal skutočnosťou, že žalobca v čase trvania súdneho sporu im ponúkol pozemok, na ktorom je umiestnené oplotenie k odpredaju, s čím však nesúhlasili, nakoľko súčasťou kúpnej zmluvy malo byť aj zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu. Práve skutočnosti, že vecné bremeno neprichádza do úvahy, boli nimi predložené súdu dôkazy, avšak tieto súd nebral do úvahy. Opakovali, že v čase výstavby oplotenia v r. 2007 žalobca nebol vlastníkom časti pozemku, na ktorom je oplotenie a to je dokladované aj čiastočným výpisom z LV Č. XXX z 15. 5. 2014, ktorý je prílohou k vyjadreniu žalobcu z 31. 10. 2018 a podľa ktorého žalobca tvrdí, že bol už v čase výstavby oplotenia vlastníkom časti poz. parc. č. XXXX/X - zast. pl. a nádvoria vo výmere 1439m2, v k. ú. U., z ktorého bol geometrickým plánom odčlenený novovytvorený pozemok vo výmere 79m2, na ktorom je umiestnené sporné oplotenie. Z titulov nadobudnutia vlastníctva v cit. LV jednoznačne vyplýva, že aj poz. parc. č. XXXX/X sa stal vlastníctvom žalobcu až po r. 2007, čiže po vybudovaní oplotenia. Vytýkali súdu, že neprihliadal ani na ďalšie ich námietky, že aj pôvodné oplotenie bolo na cudzom pozemku, avšak žalobca aj tým dokazuje, že v čase výmeny starého oplotenia za nové nebol vlastníkom sporného pozemku a nemal pochybnosti o tom, že oplotenie umiestňujú žalovaní na pozemku v ich vlastníctve. Nie je tiež pravdou tvrdenie žalobcu, že nemali právo zriadiť stavbu oplotenia na cudzom pozemku, nakoľko v uvedenom prípade sa jedná o výstavbu oplotenia so súhlasom stavebného úradu, ktorý vo forme ohlásenia drobnej stavby im povolil výstavbu predmetného oplotenia, že neporušili vlastnícke práva žalobcu a tiež nie je pravdou, že sa v tomto prípade jedná o nepovolenú stavbu. O nepovolenú stavbu by sa jednalo v tom prípade, pokiaľ by ju realizovali, bez akéhokol'vek súhlasu stavebného úradu, či už vo forme stavebného povolenia, alebo vo forme súhlasu stavebného úradu s výstavbou drobnej stavby, pričom stavebný úrad v roku 2007 súhlasil s výstavbou oplotenia, bez akýchkol'vek výhrad, bez akýchkol'vek námietok a bez vykonaného miestneho šetrenia.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa , , lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody ktoré odkazuje, na čom nič nemení ani odvolanie žalovaných.

8. Žalovaní v odvolaní uplatnili odvolacie dôvody uvedené v , a , t.j., že neboli splnené procesné podmienky, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

10. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu uvedenému v žalovaní namietajú, že neboli splnené procesné podmienky na rozhodovanie súdu, že nebola daná jeho právomoc vo veci konať, keďže predmetná vec patrí podľa ich názoru vyslovene do kompetencie stavebných úradov a že podľa nich nie je pravda, že žalobca sa domáha odstránenia stavby oplotenia a vypratania pozemku v súlade s Obč. zák., keďže v samotnej žalobe, ani v ostatných podaniach žalobcu nebolo ust. spomenuté ,, vychádzajúc aj z dôvodov, ktoré uviedol v žalobe.

11. K uvedeným námietkam je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci je daná právomoc súdu. Žalobca svoj nárok uplatnil pred súdom na základe skutkových a právnych dôvodov uvedených v žalobe a v návrhu na zmenu žaloby, ktoré nároky súd právne posúdil podľa § 126 ods. 1 Obč. zák., lebo žalobca sa v žalobe domáhal jednak vypratania časti žalovaného pozemku, a následne aj odstránenia neoprávnenej stavby oplotenia podľa § 135c Obč. zák.

12. Odvolací súd odkazuje na dôvody uvádzané, že právo na vypratanie časti pozemku vyplýva z § 126 ods. 1 Obč. zák., keďže okrem iného nemohol zohľadniť fakt, že žalovaní sa pri stavaní oplotenia domnievali, že oplocujú svoje pozemky, teda, že boli v omyle v častiach, ktorými je oplotenie upevnené na stĺpikoch, ktoré so zemou nie je spojené pevným základom (betónom) a že oplotenie je hnuteľnou vecou a žalobca ako vlastník pozemkov, na ktorých sa oplotenie nachádza, má právo domáhať sa vypratania tejto veci zo svojich pozemkov. Odvolací súd poukazuje aj na správne závery súdu, že zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku od 1. 8. 2000 oplotenie v vymedzuje ako drobnú stavbu, avšak toto vymedzenie vo verejnom právnom predpise je občianskoprávnym a teda súkromnoprávnym vzťahom s ohľadom na vlastné vymedzenie stavby v použiteľné len obmedzene, že žalobca má právo domáhať sa jej odstránenia podľa Obč. zák., keďže žalovaní nemali právo zriadiť takúto stavbu na predmetnom pozemku, pričom relevantnou v tomto smere nebola ani skutočnosť, že obec U. listom z 19. 10. 2007 žalovaným oznámila, že proti uskutočňovaniu drobnej stavby (kôlňa s prístreškom na pozemku parc. č. XXX/X) a oplotenie pozemku parc. XXX/X,nemajú námietky.

13. K správnym dôvodom je potrebné dodať, že podľa § 135c ods. 1 Obč. zák. ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len vlastník stavby).

14. Stavbou na cudzom pozemku je treba rozumieť stavbu, ktorá bola postavená na pozemku, ktorého vlastníkom nie je stavebník. Je treba odlišovať stavbu na cudzom pozemku a stavbu postavenú v rozpore so o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

15. Súdna prax sa zjednotila na tom, že o neoprávnenú stavbu ide vtedy, ak niekto na cudzom pozemku postavil stavbu bez toho, aby k tomu mal občianskoprávny titul (t.j. zákonom vyžadované oprávnenia, ktorým je predovšetkým právo vlastnícke, právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo obligačné právo umožňujúce mu na cudzom pozemku zriadiť stavbu).

16. Podstata neoprávnenej stavby spočíva v tom, že stavebník stavia na cudzom pozemku, bez toho, aby mu svedčil právny titul umožňujúci na cudzom pozemku stavať. Pre klasifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je rozhodujúce, či stavebník mal alebo nemal stavebné povolenie a bez ďalšieho nie je rozhodujúce ani vydané kolaudačné rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že záver o oprávnenosti stavby je spojený výhradne s existenciou občianskoprávneho titulu k výstavbe a nie so stavebným povolením a kolaudačným rozhodnutím, resp. ich absenciou. Teda pri rozhodovaní o neoprávnenej stavbe nie je rozhodujúce, či ide v zmysle stavebných predpisov o stavbu povolenú alebo nie. Rozhodnutím súdu o neoprávnenej stavbe nezasahuje nijako do právomoci správnych orgánov rozhodnúť o povolenie takejto stavby, ani také rozhodnutie o povolení stavby nenahrádza.

17. Aj s ohľadom na cit. súdnu prax, procesná námietka žalovaných o nedostatku právomoci súdu konať a o nesprávnej aplikácii hmotnoprávnych ust. Obč. zák. v prejednávanom spore je nedôvodná. V prejednávanej veci boli posudzované nároky žalobcu na vypratanie žalovanej nehnuteľnosti a na odstránenie neoprávnenej stavby (nie nepovolenej) stavby, pričom pri rozhodovaní o predmetnej neoprávnenej stavbe nie je rozhodujúce, či ide v zmysle stavebných predpisov o stavbu povolenú alebo nie.

18. Odvolací dôvod podľa , sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ( ).

19. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z

20. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

21. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaných, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal.

22. Žalovaní vo vzťahu k týmto odvolacím dôvodom v podstate opakujú skutkové a právne dôvody uvádzané už pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd v odôvodnení rozsudku riadne a presvedčivo vysporiadal. Je opätovne potrebné poukázať na tú skutočnosť, že v prejednávanom spore ide o odstránenie neoprávnenej stavby (stavby na cudzom pozemku), že akokoľvek výhrady, resp. námietky vo vzťahu k stavebnému konaniu pred prvostupňovým stavebným orgánom, ako aj odvolacím orgánom, sú v súdnom konaní bez právneho významu.

23. Je potrebné poukázať na Komentár Iura k § 88a stavebného zákona ( Konanie o dodatočnom povolení stavby), podľa ktorého v zmysle § 88a ods. 3 stavebného zákona preukázanie práv k pozemku stavebný úrad skúma v konaní o vydaní dodatočného povolenia až po tom, keď sa preukázal súlad s verejnými záujmami. Osobitne je upravený postup v prípade, keď nepovolená stavba alebo jej časť je na cudzom pozemku a vlastník pozemku s dodatočným povolením nesúhlasí. Vtedy je stavebný úrad povinný odkázať vlastníka na súd, lebo neoprávnenú stavbu z hľadiska občianskoprávnych predpisov upravuje . Pokiaľ je stavba postavená na cudzom pozemku a jeho vlastník nevyužije možnosť obrátiť sa na súd vo veci ochrany svojich vlastníckych práv napriek tomu, že ho stavebný úrad podľa na takýto postup vyzval a súčasne konanie prerušil, stavebný úrad si v takomto prípade podľa nemôže urobiť v tejto veci úsudok sám. To znamená, že stavebný úrad konanie preruší až dovtedy, kým nedôjde k usporiadaniu občianskoprávnych vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku.

24. V prejednávanej veci bolo stavebné konanie prerušené z dôvodu usporiadania občianskoprávnych vzťahov medzi stranami sporu, uplatnenia si nároku žalobcu na ochranu svojho vlastníckeho práva pred súdom jednak podľa § 126 ods. 1 a § 135c Obč. zák.

25. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s

27. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

28. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).