Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: C. W., bytom D. XX, M., právne zastúpený JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach zo dňa 12.11.2020, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.11.2020, takto

rozhodol:

I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.11.2020, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.07.2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 12.11.2020 domáhal v zmysle , a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.11.2020 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.07.2020 a vrátenia veci na nové konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov tohto konania. V správnej žalobe uviedol, že rozhodnutím žalovaného a prvostupňového orgánu, ako aj ich postupom, boli porušené jeho práva tým, že bola zamietnutá jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, aj keď splnil obidve zákonné podmienky pre jeho priznanie, t. j. dosiahol dôchodkový vek 62 a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. Žalovaný, aj keď bol povinný zrušiť prvostupňové rozhodnutie, konal v rozpore s , o sociálnom poistení (ďalej „zákon o sociálnom poistení“, resp. „ZoSP“), keď prvostupňové rozhodnutie potvrdil aj za toho stavu, že sa prvostupňový orgán nevysporiadal s námietkami žalobcu smerujúcimi k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Argumentácia je založená na citácii právnych predpisov, bez vyslovenia relevantného právneho názoru. Obe rozhodnutia majú spoločné to, že zamietnutie žiadosti o starobný dôchodok odôvodňujú tým, že žalobca nedosiahol dostatočnú dobu dôchodkového poistenia a že terajšia judikatúra je na tento prípad nepoužiteľná, pretože činnosť colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Jeho argumentáciu na ustálenú judikatúru žalovaný odmieta v podstate s tým, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom ide o iný skutkový a právny stav.

2. Mal za to, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, konali v rozpore s článkom 33 Dohovoru 128, ako aj rozsiahlou judikatúrou kasačného súdu, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo, aj právne totožných veciach. Z tejto praxe vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec. Celková doba poistenia, podľa názoru žalobcu, nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že prvostupňový orgán a aj žalovaný u tých výsluhových dôchodcov, ktorí

boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov (tento postup je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou súdov). U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórií, sa postupuje opačne, a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku, od celkovej doby poistenia odpočítava. Z toho vyplýva, že aj keď obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona. Prístup žalovaného k posúdenia tejto, z hľadiska uplatneného nároku, rozhodujúcej skutočnosti je nielen iný, ale aj diskriminujúci. Nie je možné takýto postup odôvodniť s poukazom na ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení, z ktorého dikcie nesporne vyplýva, že citované ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia.

3. Právne posúdenie veci je zo strany oboch správnych orgánov v rozpore s § 65 zákona o sociálnom poistení, pretože z listinných dôkazov, založených v dávkovom spise, je preukázané, že žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 citovaného zákona, podľa ktorého poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 6, § 65a a § 274 neustanovuje inak. Žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa 12.01.2012 a jeho celková doba poistenia je 37 rokov a 16 dní (8 rokov a 204 dní + 28 rokov a 177 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie ako uvádza poisťovňa 8 roky a 204 dni. Žalovaný nemal žiaden právny, ani vecný argument na svoje závery, že žalobca nebol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov. Takýto záver je vyvrátený aj osobným listom dôchodkového poistenia, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia. Je nevyhnutné pripomenúť, že nielen žalobca, ale všetci výsluhoví dôchodcovia (bez ohľadu na kategóriu činnosti) boli až do účinnosti dôchodkovo poistení tiež v Sociálnej poisťovni (kým nedošlo k zmenám). Žalobca bol poistencom Sociálnej poisťovne od roku 1964. Nemôže byť sporné, keďže je to preukázané, že žalobca splnil obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t. j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol dôchodkovo poistený viac ako 10 rokov. Rovnako nemôže byť sporné, že právny názor žalovaného je v rozpore s a ustálenou judikatúrou. Ak žalovaný, s poukazom na citované ustanovenie tvrdí, že nemôže vychádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii činnosti, je nevyhnutné poukázať na to, že žalobca pri podaní žiadosti neodvodzoval svoj nárok na dôchodok (splnenie podmienok) tým, že dosiahol dôchodkový vek podľa citovaného zákona, ale žiadosť na dôchodok podal po tom, čo dosiahol dôchodkový vek podľa citovaného zákona. V ďalšom žalobca poukazoval na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, ako aj na rozhodnutia, ktoré možno použiť v jeho veci, napríklad rozsudok NS SR , , , , ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR a krajských súdov Slovenskej republiky.

4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.11.2020 vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.07.2020 vo veci zamietnutia jeho žiadosti o starobný dôchodok rozhodol tak, že zamietol v celom rozsahu jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti účastníka konania o starobný dôchodok, spísanej v Sociálnej poisťovni, pobočke Trebišov dňa 30.06.2020 rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.07.2020, ktorým účastníkovi konania podľa o sociálnom poistení v znení zamietla jeho žiadosť o starobný dôchodok od 30.06.2017.

5. Dodal, že z administratívneho spisu je zrejmé, že účastník konania požiadal o starobný dôchodok žiadosťou spísanou v pobočke Sociálnej poisťovne Trebišov dňa 30.06.2020 a tento žiadal priznať od 30.06.2017. K 30.06.2017, ku dňu, od ktorého účastník konania žiadal priznať starobný dôchodok, získal 3 124 dní dôchodkového poistenia. S poukazom na § 60 ods. 10 ZoSP žalovaný uviedol, že k 30.06.2017 účastník konania získal 8 rokov a 204 dní obdobia dôchodkového poistenia. Vzhľadom na to, že k 30.06.2017 účastník konania nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, t. z. v rozsahu najmenej 15 rokov, nesplnil jednu z podmienok na nárok na starobný dôchodok. Ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že z obsahu spisového materiálu, z rozhodnutia V. Ú. Č. U. F., Ž. XXX, XXX XX Č. U. F. Č.. XXXXXX/XXX vyplýva, že účastníkovi konania bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.07.2002 podľa v znení neskorších predpisov. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola účastníkovi konania zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 01.11.1972 do 30.04.1999 v III. pracovnej kategórii. Zároveň zamestnanie - funkcia colník, nebola v

predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I., ani v II. pracovnej kategórii. Podľa ZoSP v znení nároky vyplývajúce zo zaradenia do zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Zamestnanie - funkcia colník, ktorú účastník konania vykonával, nebola teda v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I., ani v II. pracovnej kategórii. Účastník konania teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcii. Ani podľa evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, ústredie nebola doba služby colníka zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, bola zaradená do III. pracovnej kategórie. Podľa preukázaného skutkového stavu, ak výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, nie je možné pri hodnotení doby služby colníka postupovať podľa ustálenej judikatúry a aplikovať pre určenie sumy starobného dôchodku článok 33 Dohovoru. Ustanovenie ZoSP má právny význam pre posúdenie, či účastník konania nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Nakoľko účastník konania nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

6. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa § 274 zákona o sociálnom poistení zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Celková doba výkonu štátnej služby, ktorá bola účastníkovi konania zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok je 28 rokov a 177 dní a nakoľko účastník konania bez zohľadnenia tejto doby nesplnil podmienku potrebného počtu 15 rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok získal 3 124 dní obdobia dôchodkového poistenia (8 rokov a 204 dní), bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá správne. Preto námietka účastníka konania, týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre priznanie starobného dôchodku je nedôvodná, nakoľko účastníkovi konania bol od 01.07.2020 priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií a z toho dôvodu pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a pri určení sumy dôchodku aplikovať článok 33 Dohovoru. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Pokiaľ účastník konania poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. , predmetný rozsudok z 15.08.2012 sa týka skutkovo odlišnej veci a teda netýka sa účastníka konania, z čoho vyplýva, že nie je možné v prípade účastníka konania postupovať v zmysle uvedeného rozsudku. Právny názor uvedený v rozsudku NS SR č. z 15.04.2015 doposiaľ nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, preto v súvislosti s aplikáciou tohto je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v uznesení -19 z 10.11.2019, podľa ktorého dôveru v určitú rozhodovaciu prax v skutkovo, i právne porovnateľných veciach vyvoláva až prezentovaná rozhodovacia prax súdu najvyššej inštancie, ktorá sa ustálila po určitú dobu a nie ojedinelé rozhodnutie súdu. Požiadavka právnej istoty taktiež automaticky neznamená, že sa judikatúra, najmä najvyššieho súdu, nemôže vyvíjať, respektíve že v prípade, ak je prijaté ojedinelé rozhodnutie, vybočujúce z doterajšej línie rozhodovacej praxe sa konajúci súd nemôže vrátiť na pôvodnú líniu rozhodovacej činnosti. Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom NS SR uvedeným napríklad v rozsudku NS SR z 15.08.2012, podľa ktorého absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná Sociálna poisťovňa, ústredie vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Inak bolo rozhodnuté vo veci výkonu zamestnania colníka len v takých individuálnych prípadoch, v ktorých príslušný súd Slovenskej republiky Sociálnu poisťovňu, ústredie zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného súdom v konkrétnom právoplatnom rozhodnutí.

7. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.07.2020 žalovaný žiadosť žalobcu o starobný dôchodok od 30.06.2017 zamietol, pretože nespĺňa podmienky uvedené v ZoSP v znení . V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že k 30.06.2017 nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a do uvedeného dňa získal 3 124 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis je uvedený na priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Podľa rozhodnutia V. Ú. Č. U. F. Č.. XXXXXXXXX mu bol od 01.07.2012 priznaný výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba služobného pomeru od 01.11.1972 do 30.04.1999. Zamestnanie - funkcia colník nebola v uvedenom období zaradená v rezortných zoznamoch v I. a II. kategórii funkcií. Preto dobu služobného pomeru v súlade s ZoSP v znení a ZoSP pre nárok na starobný dôchodok nehodnotili. Nárok na starobný dôchodok mu od 30.06.2017 nevznikol, pretože nezískal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov.

8. Z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu k rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo 16.07.2020 (č.l. 13 spisu) súd zistil, že za rozhodujúce obdobie sa považovali roky 1965, 1968, 1972, 1999, ktorých súčet počtu dní obdobia dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok predstavuje 3 124 dní, t. j. 8 rokov a 204 dní.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 11.12.2020 uviedol, že žalobca v správnej žalobe uviedol totožné námietky, ako v odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného, s ktorým sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia Generálneho riaditeľa zo dňa 06.11.2020. S námietkami žalobcu nesúhlasil a považoval ich za nedôvodné, pričom opakovane uviedol, že jeho postup pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú odklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Pokiaľ sa týka poukazovania na rozsudok NS SR č. zo dňa 15.04.2015, ktorý sa odvoláva na Dohovor, žalovaný uviedol, že podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zamestnanie colníka nebolo zaradené v I., ani v II. pracovnej kategórii a s prihliadnutím na § 274 zákona o sociálnom poistení, kde sa musia nároky zachovať, nebolo možné pri hodnotení nároku žalobcu na starobný dôchodok postupovať podľa ustálenej judikatúry a aplikovať článok 33 Dohovoru. Rovnako rozsudok NS SR č. sa skutkovo týka odlišnej veci a netýka sa žalobcu. Teda v jeho prípade nemožno postupovať v zmysle tohto rozsudku. Dodal, že žalovaný zosúladil svoju aplikačnú prax zovšeobecneným názorom NS SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (číslo 128) uverejneného v Zbierke . Nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Pridržiaval sa skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí Generálneho riaditeľa zo dňa 06.11.2020 a trval na správnosti predmetného rozhodnutia, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 16.07.2020. Záverom uviedol, že žiadal, aby súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

10. Žalobca vo svojej replike zo dňa 06.02.2021 uviedol, že po oboznámení sa s týmto vyjadrením nepovažuje za potrebné opakovať dôvody, ktoré uviedol v žalobe, avšak dával do pozornosti súdu, že žalovaný odmieta rozhodovaciu činnosť krajských súdov, aj kasačného súdu, na ktorú poukázal v podanej žalobe a ktorá nesporne potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný u colníkov posudzuje ináč, nielen vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do uvedených kategórií, ale aj voči dôchodcom, ktorí boli poistení na Slovensku, aj v iných zahraničných systémoch. Žalovaný prehliada tú skutočnosť, že až do účinnosti bol žalobca, rovnako ako výsluhový dôchodcovia zaradený v I. a II. kategórii, sociálne zabezpečený. Prijatím tohto zákona, ani , nedošlo k zmene pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. Prijatím zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov došlo k tomu, že výsluhový dôchodok sa priznáva len za tú dobu poistenia, počas ktorej bol žalobca v služobnom pomere. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný stotožňuje celkovú dobu dôchodkového poistenia s hodnotenou dobou poistenia pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. Z právneho hľadiska je potrebné zdôrazniť, že ZoSP, o ktoré opiera žalovaný svoje závery, nie je ustanovením, na základe ktorého sa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia, ale je

ustanovením, ktoré výsluhovým dôchodcom zaradením do I. alebo II. kategórie zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku, t. j. že na rozdiel od žalobcu neplatí pre nich všeobecná doba dôchodkového veku.

11. Pokiaľ sa týka, na poukazované rozsudky, ktoré žalovaný rozoberá vo svojom vyjadrení uviedol, že argumentácia žalovaného, že prameňom práva sú len rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré sú publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí a preto poukazovanie žalobcom na rozsudky, ktoré nie sú publikované, považuje žalovaný za nedôvodné, čo žalobca odmieta. Poukazovaním na rozsudky krajských súdov deklaroval dlhodobú rozhodovaciu prax týchto súdov, ktorá vychádza z rozsudkov NS SR, ktorý svoje závery odvodzuje od rozsudkov publikované v Zbierke stanovísk a rozsudkov. Žalovaný svoje vyjadrenie formuluje tak, ako to bolo v roku 2014, keď ešte neexistovali žiadne rozsudky týkajúce sa výsluhových dôchodcov, zaradených do III. kategórie činnosti. Je vecou žalovaného, čím sa vo svojom vyjadrení zaoberá, avšak nie je možné prehliadnuť fakt, že ignoruje argumentáciu uvedenú v správnej žalobe a ignoruje aj rozsudky kasačného súdu, ktoré sa týkali rovnakých skutkových a právnych vecí, ako je prejednávaná vec (výsluhoví dôchodcovia zaradení do III. kategórie, napr. z 15.04.2015, zo 04.07.2017, zo dňa 28.02.2018). Z postupu žalovaného je zjavné, že ani judikatúra Ústavného súdu SR pre žalovaného nemá žiadny právny význam. Žalovaný okrem toho, že rozsudok nebol zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí, nepredkladá žiadny vecný argument, ktorý by postup krajských súdov a judikatúru NS SR, ÚS SR spochybnil, či by vyvrátil správnosť z nich uvedených záverov. Na území SR doposiaľ nebolo rozhodnuté v obdobných veciach vo viac ako totožných veciach, pričom zákonnými prostriedkami boli len argumenty žalovaného, ktoré v právnom štáte nemôžu byť akceptované. Neustále opakuje tie isté dôvody a argumentuje tým, že rozsudky, na ktoré žalobca poukazuje zo dňa 15.04.2015 a z 28.02.2018, neboli doposiaľ zovšeobecnené a nejde preto podľa neho o zovšeobecnenú rozhodovaciu prax NS SR. Dával do pozornosti správneho súdu rozsudok NS SR , ktorý v celom rozsahu vyvracia právnu argumentáciu žalovaného, ktorá sa nezmenila ani po tom, čo opakovane bola rozsudkami kasačného súdu, na ktoré žalobca poukazuje v podanej žalobe, odmietnutá a v ktorých bol žalovaný upozornený na záväznosť rozsudkov. V ďalšom sa pridržiaval žalobného petitu v celom rozsahu.

12. Na pojednávaní konanom dňa 19.05.2021 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej správnej žalobe, ako aj na dôvodoch v nej uvedených a žiadal, aby súd správnej žalobe vyhovel. Zároveň si uplatnil plnú náhradu trov konania. Zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní zotrval na prednesoch a vyjadreniach vo veci, ako aj na záveroch preskúmavaných rozhodnutí, pričom poukazoval na závery uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 11.12.2020.

13. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

14. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Znenie platné ku dňu dovŕšenia 62. rokov veku u žalobcu, t.j. k 12.01.2012.

15. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 60 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

17. Podľa § 60 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, To isté obdobie riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov jeho veku sa započítava ako obdobie dôchodkového poistenia len jednej fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) a d).

18. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred

1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.

19. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

21. Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa článok 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967 (č. 128) vyhláseného v Zbierke zákonov ČSSR pod číslom (ďalej len Dohovor č. 128), Ak má alebo by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zataviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

23. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, správny súd právne uzatvára:

24. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.11.2020. Predmetným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.07.2020, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok. Oba správne orgány uzavreli, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok od 30.06.2017, keďže nezískal obdobie dôchodkového poistenia v zmysle § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v rozsahu najmenej 15 rokov.

25. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Rozhodnutím V. Ú. Č. U. F. Č.. XXXXXXXXX bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.07.2002 podľa a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a doplnení niektorých zákonov. Z potvrdenia V. Ú. Č. U. F. - N. H. Š. E., zo dňa 16.04.1999 vyplýva, že žalobcovi pre nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01.11.1972 do 30.04.1999 (t.j. 26 rokov a 181 dní) a doba trvania výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu od 02.10.1970 do 26.09.1972 (t.j. 1 rokov a 361 dní), čím celková doba výkonu štátnej služby predstavuje - 28 rokov a 177 dní.

26. Žalobca dosiahol dôchodkový vek 62. rokov podľa právnych podmienok uvedených v zákone o sociálnom poistení dňom 12.01.2012, pričom podľa záznamov Sociálnej poisťovne, ústredie získal 3 124 dní obdobia dôchodkového poistenia (8 rokov a 204 dní) vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

27. Pokiaľ sa týka kombinovaného právneho režimu osobitného a všeobecného systému dôchodkového poistenia, súd dáva do pozornosti ustálenú rozhodovaciu prax NS SR prezentovanú okrem iného aj v rozsudku sp. zn. zo dňa 22.08.2012, z ktorého vyplýva, že „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorých zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobie, v ktorých boli

poistení na Slovensku, po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme, vymeriavam poistencom dôchodok vo výške akoby celkovo boli poistení len po krátky čas a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im zvyšná časť dôchodku zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napríklad pri skoršom odchode do dôchodku, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.“

28. Takisto správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu v obdobných veciach, kde pre pri výklade ustanovenia § 60 ods. 2 ZoSP, NS SR udáva, že právna úprava mala zabezpečiť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa plnili funkciu starobného dôchodku osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. ( zo dňa 30.11.2015). Súčasne bolo cieľom dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia, ako keby colníkom, ktorých výsluhový príspevok sa považuje za výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, bola doba profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto zámeru teda vyplýva, že cieľom zákona bolo vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, respektíve aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia). Kasačný súd poukazoval aj na znenie článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vyhláseného v Zbierke zákonov pod číslom , z ktorého vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného, ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia), je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (resp. výsluhového príspevku považovaného za výsluhový dôchodok).

29. Teda v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa má za to, že výsluhový dôchodok (a rovnako aj výsluhový príspevok ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaná za výsluhový dôchodok) má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru, pričom kasačný súd dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.

30. Súd v danom prípade odkazuje aj na Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 5/2011 Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych, kde pod číslom 55 bolo uverejnené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.10.2009, ktoré sa týkalo obdobnej prejednávanej veci a v ktorom sa uvádza, že „pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za služby. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za služby, považovaného za výsluhový dôchodok.“ Z toho vyplýva jednoznačný právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 15.04.2015).

31. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaný a rovnako ani prvostupňový správny orgán pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok vyššie uvedenú judikatúru kasačného súdu nerešpektoval. Jeho žiadosť zamietol napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie článku 33 Dohovoru. V ďalšom konaní musí žalovaný o jeho žiadosti znova rozhodnúť, pričom je viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom v danom rozhodnutí ( ).

32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a rozhodovacou činnosťou kasačného súdu, má zato, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil a preto z dôvodu podľa , za použitia SPP, preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( S.s.p.).