Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/76/2019

Potvrdené rozhodnutím 7Co/38/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: Obec M., so sídlom vo M. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Mačíkom, advokátom, so sídlom v Prešove, na ul. Slovenskej č. 69, proti žalovanému: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu vo M. č. XX, právne zastúpenému JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, so sídlom v Bardejove, Na hradbách č. 5, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 20.05.2021 č.k. 9C 76/2019-70, takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobkyne: Obec Frička v zastúpení starostom obce, Frička 43, 086 02 Gaboltov, IČO: 00 321 940, právne zastúpená advokátom: JUDr. Vladimír Mačík, so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanému: E. T., F.. XX.XX.XXXX, T. M. XX, XXX XX G., právne zastúpený advokátom: JUDr. Matúš Hrib, so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, takto

rozhodol:

I. Odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy zo 06.09.2019, ktoré učinil listom z 09.10.2019 je neplatné.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenom Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 21.11.2019 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti odstúpenia žalovaným od kúpnej zmluvy zo 06.09.2019, uzavretej medzi žalobkyňou ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že 06.09.2019 bola uzavretá medzi sporovými stranami kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaný ako výlučný vlastník parcely EKN XXX/X - orná pôda o výmere XXXX E.X, evidovanej Okresným úradom T., katastrálnym odborom pre okres T., Z. M. a katastrálne územie M. F.a LV XXX (ďalej len „predávaná nehnuteľnosť“), túto predávanú nehnuteľnosť previedol kúpopredajom do vlastníckeho práva žalobkyne ako kupujúcej. Predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade notára JUDr. Marty Vaľkovej v Bardejove pod sp. zn. F. XXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX a návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne k predávanej nehnuteľnosti na základe označenej kúpnej zmluvy zo 06.09.2019 bol podaný Okresnému úradu Bardejov, katastrálnemu odboru (ďalej len „katastrálny úrad“) dňa 07.10.2019 pod č.k. R.-XXXX/XXXX. Po uzavretí kúpnej zmluvy bolo žalobkyni 21.10.2019 doručené podanie žalovaného označené ako odstúpenie od kúpnej zmluvy zo 06.09.2019, ktoré odstúpenie žalovaný odôvodnil tým, že jednako žalobkyňa ako kupujúca nezaplatila v súlade s dohodou v kúpnej zmluve kúpnu cenu do 30.09.2019 a taktiež tým, že kúpna zmluva nebola zverejnená, ako to vyžaduje , ods. 1 (novela k o slobodnom prístupe k informáciám; ďalej len „“), Keďže žalovaný toto odstúpenie od kúpnej zmluvy doručil aj katastrálnemu úradu, katastrálny úrad svojim rozhodnutím č. OU-BJ-KO2-2552/2019-Za z 24.10.2019, ktoré bolo žalobkyni doručené 24.10.2019, konanie o vklad vlastníckeho práva prerušil. Podľa žalobkyne je žalovaným učinené odstúpenie od kúpnej zmluvy zo 06.09.2019 neplatným, pretože dôvod, pre ktorý žalovaný odstúpil od tejto kúpnej zmluvy, nebol dohodnutý v kúpnej zmluve medzi jej účastníkmi ako dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy, čo predpokladá a vyžaduje

a navyše v zmysle môže síce účastník zmluvy od nej odstúpiť pre neplnenie dlžníka v dohodnutom čase, avšak až potom keď mu dlžník neplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej veriteľom dlžníkovi na plnenie, pričom podľa žalobkyne jej žalovaný žiadnu dodatočnú lehotu na plnenie pred odstúpením od kúpnej zmluvy neposkytol a navyše podľa žalobkyne v danom prípade nebola síce kúpna cena uhradená v čase dohodnutom v kúpnej zmluve, avšak v krátkom čase potom a to dňa 03.10.2019, t.j. bola uhradená iba tri dni po dohodnutom termíne v kúpnej zmluve, avšak podľa žalobkyne toto jej omeškanie nezakladá právo žalovaného na odstúpenie od kúpnej zmluvy, pretože žalovaný na zaplatenie kúpnej ceny v zmysle citovaného ustanovenia , žalobkyni neposkytol žiadnu dodatočnú primeranú lehotu na plnenie tak ako to vyžaduje zákon. Žalovaný zaplatenú kúpnu cenu vrátil späť na účet žalobkyne dňa 10.10.2019, avšak následne žalobkyňa túto cenu opätovne zaslala žalovanému 16.10.2019, avšak žalovaný ju opätovne vrátil žalobkyni 18.10.2019. Podľa žalobkyne sa nezakladá na pravde ani druhý žalovaným uvádzaný dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy a to, že kúpna zmluva nebola zverejnená v zmysle , pretože podľa žalobkyne kúpna zmluva zo 06.09.2019 bola v zákonom stanovenej 7 dňovej lehote od jej uzavretia, ba dokonca bola už v lehote 3 dní od jej uzavretia zverejnená 09.09.2019 na stránke Obce Frička, t.j. na stránke žalobkyne - https://www.obce.info/slovensko/presovský-kraj/okres-bardejov/fricka/ dosument-detail/59046. Žalobkyňa teda uzavrela, že žalovaný nemal zákonné, ako ani zmluvné dôvody na odstúpenie od kúpnej zmluvy zo 06.09.2019 a preto tento ním učinený právny úkon odstúpenia žiada určiť ako neplatný. Žalobkyňa uviedla, že na požadovanom určení má naliehavý právny záujem z dôvodu, že predmet prevodu kúpo-predaja, t.j. predávaná nehnuteľnosť je dôležitou pre celkový rozvoj obce pri budovaní novej infraštruktúry v novej lokalite, ktorá je určená na zástavbu rodinných domov. Prílohou žaloby boli: notárska zápisnica č. F. XXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX W. XX.XX.XXXX; Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom pre okres T., Z. M., P..Ú.. M.P. R. A. XXX; list žalovaného z XX.XX.XXXX adresovaný žalobkyni označený ako „Odstúpenie od kúpnej zmluvy“; rozhodnutie Okresného úradu Bardejov, katastrálneho odboru č. Z.-T.-P.-XXXX/XXXX- W. W. XX.XX.XXXX; výpis z uznesenia VI. zasadnutia Obecného zastupiteľstva žalobkyne (Z. M.) z 19.11.2019; výpisy z bankového účtu žalobkyne za obdobia od 02.10.2019 - do 03.10.2019; od 05.10.2019 - do 10.10.2019; zo 16.10.2019 a od 17.10.2019 - do 18.10.2019 a sken obrazovky webovej stránky žalobkyne (Z. M.).

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že svoje odstúpenie od kúpnej zmluvy zo 06.09.2019 považuje za právoplatné, pretože napriek tomu, že v kúpnej zmluve bol presne dohodnutý dátum plnenia kúpnej ceny a to 30.09.2019, kúpna cena v tejto lehote mu zaplatená nebola. Druhým a teda viac dôležitým dôvodom podľa žalovaného boli a sú rodinné dôvody, keďže kúpnu zmluvu uzatvoril bez vedomia rodinných príslušníkov, manželky a synov, ktorí majú iné predstavy o využití predávanej nehnuteľnosti než aký bol jeho úmysel a nesúhlasia s predajom. Ako ďalší dôvod označil narážky vlastníkov susedných parciel, ako aj ostatných obyvateľov Z. M., že kúpna zmluva zo 06.09.2019 nebola zverejnená na verejnom mieste na úradnej tabuli Z. M., kde sú zvyknutí si občania Z. M. čítať verejné oznamy. Uviedol, že je síce pravdou, že v kúpnej zmluve v čl. VIII bolo síce uvedené, že návrh kúpnej zmluvy bol zverejnený na internetovej stránke Z. M.Č., avšak pre dôchodcov Z. M. je internetová sieť neznámou. Ďalším dôvodom na odstúpenie od zmluvy podľa žalovaného bolo aj to, že nájomca prejavil záujem o prednostné odkúpenie predávanej nehnuteľnosti a tiež pritom podotkol, že aj starosta Z. M., t.j. žalobkyňa. zobral v kúpnej zmluve na vedomie Zmluvu o nájme poľnohospodárskeho pozemku k predávanej nehnuteľnosti, avšak, cit. „...aj napriek tomu neoslovil nájomcu, ako chce s touto nehnuteľnosťou nakladať.“ K vyjadreniu bol pripojený celkový výpis z LV 267, podľa ktorého okrem predávanej nehnuteľnosti sú na ňom evidované aj ďalšie parcely registra „E“, ktoré všetky sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení (replika) k prvému bodu stanoviska žalovaného týkajúceho sa oneskoreného zaplatenie kúpnej ceny uviedla, že v tomto smere zotrváva na svojich skorších dôvodoch uvedených v žalobe s tým, že má stále za to, že zo strany žalovaného neboli splnené zmluvné ani zákonné dôvody na odstúpenie od kúpnej zmluvy. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, že v kúpnej zmluve bol jasne uvedený presný dátum plnenia a to dňom 30.09.2019, v súvislosti s ktorým odkázal žalovaný na , podľa ktorého ak bol v zmluve presne určený čas plnenia a zo zmluvy alebo z povahy veci vyplýva, že na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem, musí veriteľ oznámiť dlžníkovi bez zbytočného odkladu, že na plnení trvá. Ak tak neurobí, zmluva sa od začiatku zrušuje. V súvislosti s týmto žalobkyňa dala do pozornosti, že v kúpnej zmluve nebol dohodnutý presný dátum plnenia, ale bolo dohodnuté, že kúpna zmluva má byť zaplatená „do 30.09.2019“. Taktiež

žalobkyňa poukázala, že z kúpnej zmluvy, ako ani z povahy veci absolútne nevyplýva, že žalovaný by nemal mať záujem aj na oneskorenom plnení kúpnej ceny a preto podľa žalobkyne nie je na kúpnu zmluvu možné aplikovať a navyše podľa žalobkyne, kúpna zmluva podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov nie je považovaná za fixnú zmluvu, ktorej sa týka bez toho, aby to vyplývalo priamo z obsahu samotnej zmluvy. Okrem toho žalobkyňa v tomto dôvodu odstúpenia uzavrela, že ak by aj žalovaný mal dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorý v danom prípade nemal, tak toto jeho právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy by mu zaniklo okamihom, kedy mu žalobkyňa 03.10.2019 zaplatila kúpnu cenu, t.j. zaplatila ju ešte predtým, ako 09.10.2019 žalovaný od kúpnej zmluvy neplatne odstúpil. V tej spojitosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , v ktorom je uvedené, cit. „Právo predávajúceho na odstúpenie od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny v dohodnutej lehote preto zaniká v momente, keď kupujúci uhradí predávajúcemu celú dohodnutú kúpnu cenu, a to aj v prípade, ak ju uhradí po uplynutí dohodnutej lehoty splatnosti, avšak v čase, keď ešte predávajúci od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny neodstúpil.“ K ďalším bodom uvádzaným žalovaným, ktoré sa týkali toho, že žalovaný nekonzultoval predaj predmetu prevodu s rodinnými príslušníkmi, ako aj ohľadom narážok obyvateľov Obce Frička, žalobkyňa uviedla, že predmetom tohto konania nie je posudzovať neplatnosti kúpnej zmluvy, avšak napriek tomu sa k týmto námietkam žalovaného vyjadruje a to v tom zmysle, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol žalovaný výlučným vlastníkom predávanej nehnuteľnosti a preto akýkoľvek súhlas alebo nesúhlas rodinných príslušníkov s týmto prevodom nemá nijaký vplyv na platnosť uzavretia kúpnej zmluvy a nie je ani dôvodom na odstúpenie od kúpnej zmluvy s tým, že v zmysle LV XXX žalovaný predávanú nehnuteľnosť nadobudol dedením, čo znamená, že tento majetok nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Akékoľvek pripomienky a narážky obyvateľov Z. M. žalobkyňa považuje za irelevantné k predmetu konania. Vo vzťahu k námietke žalovaného o nezverejnení kúpnej zmluvy žalobkyňa uviedla, že si splnila svoju zákonnú povinnosť v zmysle zákona , ktorá jej ukladala zverejniť kúpnu zmluvu iba na svojom webovom sídle, ktorá skutočnosť bola napokon uvedená aj v čl. VIII. kúpnej zmluvy, kde bolo uvedené, že návrh kúpnej zmluvy bol zverejnený na internetovej stránke Z. M. s tým, že žalobkyňa podotkla, že v čase vyjednávania o obsahu kúpnej zmluvy mohol žalovaný namietať napr. doplnenie čl. VIII. kúpnej zmluvy, avšak žalovaný to neuviedol, ani neurobil a preto tento dôvod považuje žalobkyňa za bezpredmetný. Napokon k údajnému, žalovaným tvrdenému predkupnému právu nájomcu predávanej nehnuteľnosti žalobkyňa uviedla, že toto predkupné právo je zo strany nájomcu účelové ak nie vymyslené, ktoré nastalo až po zaplatení kúpnej ceny žalobkyňou, prípadne až po výzve, ktorou súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, keďže žalovaný tento dôvod uviedol 1x až vo vyjadrení doručenom súdu. Okrem toho žalobkyňa podotkla, že nemá vedomosť o predkupnom práve nájomcu k poľnohospodárskej pôde a toto nevyplýva ani zo o nájme poľnohospodárskych pozemkov a toto predkupné právo nie je zapísané ani na LV XXX a ak teda nejaké predkupné právo existovalo, tak je to iba vecou prípadného zmluvného záväzku medzi žalovaným a nájomcom a pre predmet tohto konania absolútne irelevantné a uplatnenie údajného predkupného práva zo strany nájomcu u žalovaného, nie je zákonným ani zmluvným dôvodom na odstúpenie od kúpnej zmluvy.

5. Žalovaný vo svojom stanovisku (duplika) k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že na odstúpení od kúpnej zmluvy zo 06.09.2019 trvá a toto považuje za prvoradé. Uviedol, že v kúpnej zmluve bolo riadne uvedené, kedy má žalobkyňa plniť a žalobkyňa, ako orgán verejnej správy má plniť riadne a nespoliehať sa na to, že môže meškať s tým, že žalovaný bol niekoľkokrát osobne na obecnom úrade a žiadal starostu o uskutočnenie úhrady, preto navrhuje, aby k tejto otázke bol vo veci vypočutý tak žalovaný, ako aj starosta žalobkyne s tým, že ak starosta bude klamať, žalovaný navrhne ďalších svedkov. Z tohto, že žalovaný opakovane navštívil obecný úrad malo jednoznačne plynúť, že na oneskorenom plnení nebude mať záujem a preto podľa neho kúpna zmluva zanikla zo zákona podľa , avšak z opatrnosti žalovaný od zmluvy aj odstúpil, na čom trvá. O tom, že v čase, keď podával odstúpenie od kúpnej zmluvy, mu bola pripísaná na účet platba kúpnej ceny, nemal vedomosť, pretože žalobkyňa ho na to neupozornila a taktiež nedostal výpis z účtu. Trval na dôvode odstúpenia, ktorým bolo nezverejnenie zmluvy s tým, že dôkaz o zverejnení zmluvy má predložiť žalobkyňa. Napokon uviedol, že čo sa týka predkupného práva, toto bolo dojednané, avšak pokiaľ je potrebné toto riešiť v inom súdnom konaní, ponecháva to žalovaný na zváženie súdu.

6. Na pojednávaní 20.05.2021 právny zástupca žalovaného, ktorý nebol upovedomený o konaní pojednávania, pretože bol žalovaným splnomocnený na zastupovanie až 13.05.2021 a splnomocnenie bolo okresnému súdu predložené (teda okresný súd sa o ňom dozvedel) až v deň konania pojednávania

dňa 20.05.2021, na dopyt, či za účelom zachovania procesnej čistoty konania a umožnenia obom sporovým stranám sa na pojednávanie pripraviť, či súhlasí s prejednaním veci na tomto pojednávaní uviedol, že v prvom rade ospravedlňuje žalovaného, ktorý sa z dôvodu veku nechcel na pojednávaní zúčastniť a tiež uviedol, že predmet konania je mu známy, o termíne pojednávania vedel, takže na pojednávanie sa mohol pripraviť, aj keď formálne mu bolo plnomocenstvo udelené tesne pred pojednávaním, preto súhlasil s prejednaním veci na pojednávaní a o jeho odročenie nežiada. Právny zástupca žalobkyne sa na pojednávaní pridržal svojich argumentov, uvádzaných v žalobe, ako aj v písomnom vyjadrení, pričom mal za to, že žalobkyňa dostatočne preukázala dôvodnosť žalobného návrhu s tým, že kúpna zmluva zo 06.09.2019 je platnou a odstúpenie žalovaného od tejto kúpnej zmluvy je neplatné, keďže prvý z dôvodov na odstúpenie od zmluvy uvádzaný žalovaným neobstojí, pretože žalobca síce zaplatil kúpnu cenu s oneskorením a to tri dni po jej splatnosti, avšak ešte v čase pred žalovaným realizovaným odstúpením od zmluvy, ktorý postup aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí uvedenom vo vyjadreniach žalobkyne vyhodnotil ako nelegitímny na odstúpenie od zmluvy. Taktiež druhý zo žalovaným uvádzaných dôvodov na odstúpenie od zmluvy, ktorým je jej nezverejnenie, je z hľadiska predmetu sporu právne irelevantný, pretože ak by zmluva nebola zverejnená, bola by neúčinnou zo zákona, čo však nebol daný prípad. Z uvedených dôvodov navrhol žalobe vyhovieť v plnom rozsahu. Štatutárny zástupca žalobkyne (starosta) na pojednávaní 20.05.2021 uviedol, že bol starostom žalobkyne aj v čase uzatvárania dotknutej kúpnej zmluvy s tým, že upresnil proces pred jej uzavretím. V dotknutej lokalite, v ktorej sa nachádzala v susedstve parcela žalovaného prebieha projekt svojpomocnej výstavby rodinných domov a za účelom realizácie tohto projektu mala obec (žalobkyňa) záujem o to, aby bolo na parcele žalovaného zriadené vecné bremeno za účelom umožnenia prístupu k označenej stavbe, ako aj za účelom vedenia sieti, ktoré cez túto parcelu mali prechádzať. Žalovaný však nesúhlasil so zriadením vecného bremena na svojej parcele (predávanej nehnuteľnosti) a uviedol, že pre neho je jedinou prijateľnou možnosťou odpredaj tejto parcely obci, t.j. žalobkyni, z ktorého dôvodu obecné zastupiteľstvo žalobkyne prejednávalo možnosť odkúpenia tejto parcely žalovaného a jej odkúpenie schválilo a následne bola na notárskom úrade 06.09.2019 uzavretá dotknutá kúpna zmluva, ktorá bola zverejnená obcou, t.j. žalobcom 09.09.2019. Podľa právneho zástupcu žalovaného je žaloba nedôvodnou, pretože v jeho odstúpení od kúpnej zmluvy je jasne formulovaný dôvod odstúpenia a to je oneskorené zaplatenie kúpnej ceny, na zaplatenie ktorej mala žalobkyňa 21 dní, avšak zaplatila ju s omeškaním s tým, že podotkol, že obec (žalobkyňa), ako orgán verejnej moci by mala byť príkladom a mala by svoje záväzky plniť včas. Z tohto hľadiska žalovaný vo svojej duplike správne poukázal na potrebu aplikácie na daný prípad. Stotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že dôvodom na odstúpenie od kúpnej zmluvy nie je jej nezverejnenie a tiež sa stotožnil s tým, že na to, aby bolo možné od zmluvy odstúpiť, táto musí byť platnou. Podľa tvrdenia žalovaného bol spracovaný znalecký posudok na určenie kúpnej ceny, ktorý znalecký posudok však právnym zástupcom okresnému súdu predložený nebol s tým že žalovaný mal uviesť, že s týmto znaleckým posudkom nebol oboznámený a má za to, že v súvislosti s nim bol uvedený do omylu, pretože cit. „... určenie kúpnej ceny znalcom malo byť vykonané s ohľadom na negatívne vplyvy vedenia vysokého napätia. Má za to, že pokiaľ by s posudkom oboznámený bol, mohol by namietať takéto nesprávne určenie, čím by muselo nevyhnutne dôjsť k navýšeniu kúpnej ceny...“ (citácia podľa diktátu právnym zástupcom žalovaného, pozn.). Uviedol, že žalovaný dlhodobo prenajímal predajom dotknutú parcelu spoločnosti KOPLOT s.r.o. a to už od roku 2010, o ktorej skutočnosti predložil do spisu zmluvu o nájme poľnohospodárskeho pozemku z 02.01.2010, ktorú nájomnú zmluvu žalovaný 26.09.2017 vypovedal, pretože chcel vyššie nájomné, v ktorom dôsledku bola medzi žalovaným a spoločnosťou KOPLOT s.r.o. uzavretá nová nájomná zmluva 28.12.2017, podľa čl. VIII., bodu 3 ktorej malo byť dojednané na kúpou dotknutú parcelu predkupné právo v prospech nájomcu (nájomná zmluva predložená do súdneho spisu). V interakcii na vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného, právny zástupca žalobkyne uviedol, že na daný prípad je neaplikovateľný, pretože daná kúpna zmluva nie je fixnou zmluvou a ak by aj z nej fixnosť plnenia vyplývala (čo nevyplýva), neboli naplnené všetky predpoklady aplikácie tohto ustanovenia, podľa ktorého sa zmluva zrušuje od počiatku ex lege a teda akékoľvek odstúpenie od takto ex lege zrušenej zmluvy by bolo neplatné. Súd by sa mal zaoberať meritom sporu, ktorý sa týka neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, pričom sumarizoval dôvody žalovaného na toto odstúpenie, v tomto kontexte podľa žalobkyne sú irelevantné akékoľvek obštrukcie a diskusie, napr. ohľadom stanovenia kúpnej ceny, pri určení ktorej platí zmluvná voľnosť, takže žalovaný mal možnosť namietať výšku kúpnej ceny pri uzatváraní kúpnej zmluvy s tým, že obci (žalobkyni) vyplýva zo zákona povinnosť kupovať majetok len na základe kúpnej ceny určenej znaleckým posudkom, takže žalobkyňa tento znalecký posudok musela dať vypracovať. Taktiež sú irelevantné námietky o predkupnom práve

nájomcu, ktorý ak mal za to, že toto jeho vecné právo bolo porušené, mohol sa svojich nárokov voči žalovanému domáhať na súde. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, akým spôsobom bola určená kúpna cena, žalobkyňa (starosta) uviedla, že bol spracovaný znalecký posudok, ktorým bola určená kúpna cena v sume 2,50 Eur/m2 predávanej nehnuteľnosti s tým, že tento znalecký posudok bol predložený k nahliadnutiu žalovanému, ktorý však s takto určenou cenou nesúhlasil a navrhol jej navýšenie o 0,30 Eur, t.j. navrhol jej navýšenie na sumu 2,80 Eur/m2. Následne obecne zastupiteľstvo žalobkyne túto žalovaným navrhovanú kúpnu cenu schválilo a až v tom dôsledku došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy 06.09.2019.

7. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi priloženými v spise, ako aj vyjadreniami sporových strán a zistil tento skutkový stav.

8. Na Okresným úradom T., katastrálnym odborom pre okres T., Z. M.P., P..Ú.. M. vedenom LV XXX je evidovaná parcela EKN XXX/X - orná pôda o výmere 1118 m2, ktorej výlučným vlastníkom je žalovaný a to titulom PKV 128,9,2010 osvedčenia o C. XD XXX/XXXX - W. XXX/XXXX. Ako nájomca predmetnej parcely je na tomto LV evidovaná spoločnosť KOPLOT s.r.o., so sídlom Bezručova 543, 085 01 Bardejov a to na základe zmluvy o nájme poľnohospodárskeho pozemku pod T. X - F. X/XXXX. Na LV XXX je vyznačená plomba na základe R. XXXX/XXXX.

9. Z notárskej zápisnice č. F. XXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX vyplýva, že bola spísaná 06.09.2019 na Notárskom úrade notára JUDr. Marty Vaľkovej medzi účastníkmi E. T. (žalovaným) ako predávajúcim a Z. M. (žalobkyňa), konajúcou v jej mene starostom obce E. J., akou kupujúcou, v ktorej verejnej listine zmluvné strany uzavreli kúpnu zmluvu ohľadom kúpo-predaja parcely EKN XXX/ X - orná pôda o výmere 1118 m2 evidovanej katastrálnym úradom pre okres T., Z. M.P., P..Ú.. M. na LV XXX (predávaná nehnuteľnosť). Predávajúci (žalovaný) prehlásil, že je výlučným vlastníkom predávanej nehnuteľnosti a že prevádza vlastnícke právo k nej na kupujúcu (žalobkyňa), pričom žalobkyňa túto nehnuteľnosť kúpila do svojho vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 2,80 Eur za 1 m2, t.j. spolu za sumu 3 130,40 Eur s tým, že cena prevádzanej nehnuteľnosti bola znaleckým posudkom znalca O.. D. E.É. W. T. Č.. XX/XXXX určená na sumu 2 795,- Eur, avšak obecné zastupiteľstvo žalobkyne na svojom zasadnutí č. 18/2019 dňa 09.08.2019 schválilo kúpnu cenu za prevádzanú nehnuteľnosť v sume 2,80 Eur za 1 m2 a to z dôvodu osobitného zreteľa. Podľa dojednaní v kúpnej zmluve mala byť dohodnutá kúpna cena vyplatená žalobkyňou ako kupujúcou žalovanému ako predávajúcemu na jeho číslo účtu do 30.09.2019. V kúpnej zmluve žalovaný prehlásil, že ručí za bezbremennosť a bezspornosť predmetu prevodu s tým, že žalobkyňa ako kupujúca zasa zobrala na vedomie zmluvu o nájme k predmetu prevodu v prospech spoločnosti KOPLOT s.r.o.. V notárskej zápisnici je uvedené, že návrh kúpnej zmluvy bol zverejnený na internetovej stránke Z. M. s tým, že žalobkyňa ako kupujúca nadobudne vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti až právoplatným rozhodnutím katastrálneho úradu s tým, že zmluvné strany poverili notárku spisujúcu túto notársku zápisnicu na všetky právne úkony súvisiace s katastrálnym konaním a s elektronickým podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej kúpnej zmluvy katastrálnemu úradu.

10. Listom z 09.10.2019 označeným ako „Odstúpenie od kúpnej zmluvy“, ktorý bol žalobkyni doručený 21.10.2019 pod č. 193/2019, žalovaný oznámil žalobkyni, že odstupuje od kúpnej zmluvy, ktorá bola vo forme notárskej zápisnice uzavretá medzi nimi 06.09.2019 a to s odôvodnením, že podľa čl. III. tejto kúpnej zmluvy mala byť dohodnutá kúpna cena vyplatená žalovanému do 30.09.2019 na jeho bankový účet, avšak keďže platba nebola do tohto termínu žalovanému uhradená, od zmluvy odstupuje s tým, že uviedol, cit. „Peniaze, ktoré mi boli vyplatené za predmet zmluvy, obratom zasielam na účet Z. M..“ Súčasne žalovaný uviedol, že odstúpenie odôvodňuje aj skutočnosťou, že je napomínaný obyvateľmi Z. M. a tiež svojim nájomcom, že kúpna zmluva zo 06.09.2019 nebola zverejnená ako to vyžaduje .

11. Rozhodnutím č. Z.-T.-P.-XXXX/XXXX-W. W. XX.XX.XXXX katastrálny úrad rozhodol, že prerušuje na dobu 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia, konanie R. XXXX/XXXX o návrhu na vklad vlastníckeho práva, podaného katastrálnemu úradu dňa 07.10.2019, ktorého prílohou bola kúpna zmluva, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným. V odôvodnení je uvedené, že dňa 10.10.2019 žalovaný ako vlastník predmetu prevodu doručil katastrálnemu úradu žiadosť o zastavenie úkonu zápisu k predmetu prevodu, prílohou ktorého bol aj list označený ako „Odstúpenie od kúpnej zmluvy“, v zmysle ktorého žalovaný jednostranne odstupuje od kúpnej zmluvy zo 06.09.2019. Katastrálny úrad listinu prešetril a rozhodol o

prerušení konania s tým, že vyzval žalovaného ako predávajúceho, aby predložil doručenku o oznámení odstúpenia od kúpnej zmluvy žalobkyni a žalobkyňu vyzval, aby sa vyjadrila, či s odstúpením od kúpnej zmluvy žalovaného je uzrozumená a či s ním súhlasí s tým, že ak sa nevyjadrí, bude sa to mať taktiež za to, že s týmto odstúpením súhlasí. V opačnom prípade vyzval žalobkyňu, aby predložila potvrdenie o podaní žaloby o neplatnosti právneho úkonu odstúpenia od kúpnej zmluvy s vyznačeným dátumom začatia konania na Okresnom súde T..

12. Uznesením obecného zastupiteľstva Z. M. (žalobkyňa) č. 28/2019, prijatým na VI. zasadnutí obecného zastupiteľstva konaného 19.11.2019, poslanci obecného zastupiteľstva schválili podanie žaloby na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu - odstúpenia od kúpnej zmluvy, registrovanej na Notárskom úrade v T. pod F. XXX/XXXX.

13. Podľa výpisov z bankového účtu žalobkyňa 03.10.2019 dala príkaz na úhradu sumy 3130,40 Eur v prospech majiteľa účtu, ktorý je zhodný s číslom účtu žalovaného uvedeného v kúpnej zmluve zo 06.09.216; následne 10.10.2019 bola v prospech bankového účtu žalobkyne pripísaná suma 3 130,40 Eur (vklad v hotovosti, H.. T.); dňa 16.10.2019 žalobkyňa opätovne dala príkaz na úhradu sumy 3 130,40 Eur v prospech majiteľa účtu, ktorým bol žalovaný a dňa 18.10.2019 opäť žalovaný poukázal zo svojho účtu v prospech účtu žalobkyne sumu späť 3 130,40 Eur.

14. Podľa skenu z portálu www.obce.info pre Obec Frička vyplýva, že na stránke obce M. (Ž.) bola dňa XX.XX.XXXX zverejnená kúpna zmluva - E.. T.Ý. (žalovaný).

15. Zo „Zmluvy o nájme poľnohospodárskeho pozemku“ vyplýva, že bola uzavretá 02.01.2010 medzi žalovaným ako prenajímateľom na jednej strane a spoločnosťou KOPLOT, s.r.o. ako nájomcom ne strane druhej, ktorej predmetom bol prenájom poľnohospodárskej pôdy, medzi inými aj sporom dotknutej parcely EKN XXX/X - orná pôda vo výmere 1118 m2, evidovanej pre k.ú. T. F. A. XXX a to na dobu neurčitú, najmenej však na 10 rokov za ročné nájomné 94,48 Eur, v ktorej zmluve nie je dojednané predkupné právo nájomcu. „Zmluvu o nájme poľnohospodárskeho pozemku“ z 02.01.2010 žalovaný ako prenajímateľ vypovedal listom z 26.09.2017, ktorá výpoveď bola akceptovaná listom prenajímateľa, t.j. spoločnosti KOPLOT s.r.o. z 24.10.2017 s ukončením nájomného vzťahu po uplynutí jednoročnej výpovednej doby. Dňa 28.12.2017 bola medzi žalovaným ako prenajímateľom na jednej strane a spoločnosťou KOPLOT, s.r.o. ako nájomcom ne strane druhej uzavretá nová „Zmluva o nájme poľnohospodárskeho pozemku“ predmetom ktorej bol prenájom poľnohospodárskej pôdy, medzi inými opäť aj sporom dotknutej parcely EKN XXX/X - orná pôda vo výmere 1118 m2, evidovanej pre k.ú. Bardejov na LV XXX a to na dobu do 31.12.2028 za ročné nájomné v sume 450,- Eur, pričom v čl. VIII.., bode 3 bolo ohľadom predmetu nájmu dojednané predkupné právo v prospech nájomcu podľa dojednania ktorého, bol toto predkupné právo voči nájomcovi povinný uplatniť žalovaný (prenajímateľ).

16. Podľa (ďalej len „“) „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.“

17. Podľa (ďalej len „“) „Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.“

18. Podľa „Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.“

19. Podľa „Ak bol v zmluve určený presný čas plnenia a zo zmluvy alebo z povahy veci vyplýva, že na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem, musí veriteľ oznámiť dlžníkovi bez zbytočného odkladu, že na plnení trvá; ak tak neurobí, zmluva sa od začiatku zrušuje.“

20. Podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy zo 06.09.2019 (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Osobami povinnými podľa tohto

zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.“

21. Podľa § 5a ods. 1 zákona o slobode informácií v znení účinnom v rozhodnom čase „Povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.“

22. Podľa § 5a ods. 6 zákona o slobode informácií v znení účinnom v rozhodnom čase „Povinne zverejňovaná zmluva, ktorej účastníkom je povinná osoba, sa zverejňuje v registri; to neplatí, ak ide o Národnú banku Slovenska a povinné osoby, ktorými sú obce, vyššie územné celky, povinné osoby, ktoré sú ich rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, a povinné osoby, v ktorých majú viac ako 50% účasť.“

23. Podľa § 5a ods. 9 zákona o slobode informácií v znení účinnom v rozhodnom čase „Povinne zverejňovaná zmluva, ktorá sa nezverejňuje v registri, sa zverejňuje na webovom sídle povinnej osoby, ktorá zmluvu uzatvára, a to bezodkladne po uzavretí zmluvy alebo po doručení súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu. Ak táto osoba nemá webové sídlo, zmluva sa zverejňuje na webovom sídle jej zriaďovateľa alebo bezodplatne v Obchodnom vestníku.“

24. Podľa § 5a ods. 10 zákona o slobode informácií v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak zmluva nie je zverejnená do siedmich dní odo dňa uzavretia alebo odo dňa doručenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, môže účastník podať návrh na zverejnenie v Obchodnom vestníku.“

25. Podľa § 5a ods. 11 zákona o slobode informácií v znení účinnom v rozhodnom čase „Povinná osoba a Úrad vlády Slovenskej republiky vydajú účastníkovi zmluvy na jeho požiadanie písomné potvrdenie o zverejnení zmluvy; povinná osoba a Úrad vlády Slovenskej republiky môžu vydať potvrdenie v elektronickej podobe podpísané elektronickým podpisom alebo zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.“

26. V danom prípade sa žalobkyňa určovacou žalobou podľa cit. domáha určenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo 06.09.2019, ktoré odstúpenie učinil žalovaný listom z 09.10.2019, argumentujúc nedôvodnosťou tohto prejavu vôle žalovaného, na vykonanie ktorého (rozumej prejavu vôle) žalovaný, podľa žalobkyne, jednako nebol zmocnený ani dohodou sporových strán v zmienenej kúpnej zmluve a ani zákonom a jednako takýto prejav vôle žalovaný učinil až v čase, kedy si žalobkyňa už splnila celý svoj záväzok z kúpnej zmluvy, spočívajúci v jej povinnosti zaplatiť žalovanému dohodnutú kúpnu cenu.

27. Okresný súd zdôrazňuje, že elementárnou procesnou podmienkou každej určovacej žaloby podľa je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom otázku ne/existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe musí súd riešiť prioritne. Naliehavý právny záujem je daný spravidla v prípade, ak by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (napr. S. XX/XXXX). Určovací žalobný petit sa uplatní najmä v prípade, keď je určovací výrok potrebný z hľadiska právnej prevencie (predchádzania ďalším sporom) alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom (napr. pred správou katastra nehnuteľností).

28. Keďže v danom prípade bez požadovaného určenia, ktoré by navrátilo situáciu medzi sporovými stranami do právneho stavu pred odstúpením žalovaného od kúpnej zmluvy zo 06.09.2019, by nemohlo pokračovať nateraz prerušené katastrálne konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k touto kúpnou zmluvou predávanej nehnuteľnosti v prospech žalobkyne, t.j. inými slovami povedané, bez

tohto požadovaného určenia by nemohlo dôjsť k zjednaniu nápravy v právnom statuse žalobkyne ako subjektu oprávneného domáhať sa pred katastrálnym úradom povolenia vkladu jej vlastníckeho práva k predmetu kúpy z označenej kúpnej zmluvy zo 06.09.2019, má okresný súd za to, že v okolnostiach tejto veci, je určovacia žaloba žalobkyňou vhodne a aj nevyhnutne zvoleným prostriedkom zjednania nápravy a ochrany práv žalobkyne, v ktorom dôsledku na strane žalobkyne je nepochybne daný naliehavý právny záujem na ňou požadovanom určení, ktorým určením môže žalobkyňa voči žalovanému ako subjektu, ktorý je v operátoch katastra aktuálne evidovaný ako vlastník, dotknutou kúpnou zmluvou, predávanej nehnuteľnosti, dosiahnuť odstránenie spornosti práva a svojej právnej neistoty. Žalobkyňa v okolnostiach veci riadne, naliehavosť tohto ňou požadovaného určenia preukázala, predložením rozhodnutia príslušného katastrálneho úradu o prerušení katastrálneho konania o vklade jej vlastníckeho práva, ku kúpnou zmluvou zo 06.09.2019 predávanej nehnuteľnosti, prerušenie ktorého bez požadovaného určenia, jej právny status ako budúceho vlastníka tejto predávanej nehnuteľnosti, učinilo neistým.

29. Pred skúmaním danosti dôvodov na odstúpenie od kúpnej zmluvy zo 06.09.2019 sa okresný súd musel najsamprv, ako s otázkou predbežnou vysporiadať s otázkou jej platnosti, pričom v tomto smere mal okresný súd za preukázané, že predmetná kúpna zmluva bola medzi stranami sporu uzavretá platne, obsahuje všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy a to dohodu o predmete a cene, ktorej (rozumej kúpnej ceny) proces tvorby bol taktiež v súlade so zákonom, keďže žalobkyňa tak, ako jej to ukladá zákon, ako subjektu nakladajúcemu s verejnými prostriedkami, na jej určenie dala riadne vypracovať znalecký posudok, o ktorej skutočnosti je záznam aj v samotnej kúpnej zmluve (znalecký posudok znalca O.. D. E. W. T. Č.. XX/XXXX), pričom však týmto znaleckým posudkom určená kúpna cena, podľa vyjadrenia štatutára žalobkyne, ktoré tvrdenie žalovaný vecne nepoprel ani neoslabil, bola v rámci predzmluvných dohovorov na návrh samotného žalovaného navýšená o sumu 0,30 Eur na m2, t.j. na konečnú sumu 2,80 Eur/1 m2, ktorý návrh žalovaného bol následne schválený na zasadnutí obecného zastupiteľstva žalobkyne č. 18/2019 dňa 09.08.2019, ktorá skutočnosť opäť vyplýva aj z verejnej listiny, t.j. z notárskej zápisnice vo forme ktorej bola kúpna zmluvy zo 06.09.2019 uzavretá, obsah ktorej (rozumej verejnej listiny) nebol spochybnený ani vyvrátený tvrdeniami žalovaného o nesprávnom určení kúpenej ceny, ktorý však v tomto smere nepredložil a ani nenavrhol žiadne vecné dôkazy. Pokiaľ ide o určenie kúpnej ceny, žalovaný v rámci zmluvnej voľnosti uplatnil svoje právo a sám navrhol sumu kúpnej ceny za predávanú nehnuteľnosť (vyjadrenia žalobkyne v tomto smere nijak preukázateľne nespochybnil), ktorá bola žalobkyňou v jej zákonom stanovenom procese na zasadnutí obecného zastupiteľstva prijatá a teda so žalovaným dohodnutá, pričom ako to vyplýva aj z obsahu samotnej kúpnej zmluvy zo 06.09.2019, ktorú žalovaný podpísal, tento tak mal o znaleckom posudku na určenie kúpnej ceny vedomosť a v tomto smere nepreukázal opak a tiež nepreukázal ani žiadny iný zákonný dôvod pre záver o absolútnej neplatnosti dotknutej kúpnej zmluvy, ktorá bola navyše uzavretá vo forme verejnej listiny (notárka zápisnica), o obsahu ktorej bez preukázania opaku, okresný súd nemal dôvod pochybovať.

30. Pokiaľ ide o inštitút odstúpenia od akejkoľvek zmluvy (v danom prípade od kúpnej zmluvy), tento je v súlade s citovanou právnou úpravou aplikovateľným iba v prípade, ak jeho aplikovateľnosť, resp. možnosť využitia bola medzi zmluvnými stranami v zmluve vyslovene dojednaná (dohodnutá) spolu s podmienkami, resp. predpokladmi tohto odstúpenia alebo v prípade absencie takejto dohody medzi zmluvnými stranami, je odstúpenie od zmluvy prípustným aj v prípadoch predvídaných a teda regulovaných zákonom ( ).

31. V danom konkrétnom prípade medzi účastníkmi kúpnej zmluvy zo 06.09.2019 nebola zmluvne dojednaná možnosť odstúpenia od tejto kúpnej zmluvy a ani dôvody pre toto odstúpenie, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami konania ani spornou a preto sa prípadné odstúpenie od označenej kúpnej zmluvy mohlo spravovať iba zákonnými dôvodmi. Z notárskej zápisnice, ako verejnej listiny vo forme ktorej bola kúpna zmluva zo 06.09.2019 uzavretá vyplýva, že sa jedná o kúpnu zmluvu, ktorá bola z vôle sporových strán a teda aj strán zmluvy uzavretá podľa , t.j. jej uzavretím bol medzi jej zmluvnými stranami založený občianskoprávny vzťah spravujúci sa Občianskoprávnou úpravou. Žalovaný od kúpnej zmluvy zo 06.09.2019 odstúpil, z ním v prvom rade uvádzaného dôvodu, ktorým malo byť nezaplatenie mu (rozumej žalovanému ako predávajúcemu, ktorý tak mal vo vzťahu ku kúpnej cene status veriteľa) dojednanej kúpnej ceny žalobkyňou (kupujúcou, ktorá tak mala vo vzťahu ku kúpnej cene status dlžníka povinného ju uhradiť), v zmluvne dojednanom čase. síce pozná zákonný dôvod pre možnosť odstúpenia veriteľa od zmluvy a to vtedy,

keď mu dlžník neplnil riadne a včas, t.j. v dohodnutom termíne, avšak iba v prípade, ak tak dlžník neučinil (t.j. neplnil) ani v dodatočne mu veriteľom poskytnutej lehote na plnenie. Inými slovami povedané, podľa cit. v prípade omeškania sa dlžníka so splatením jeho dlhu má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť iba za predpokladu, že dlžníkovi poskytne okrem dojednanej doby na plnenie, ešte aj dodatočnú primeranú lehotu na plnenie, a ak dlžník svoj záväzok nesplní ani v tejto dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom. V danom prípade žalobkyňa síce priznala a aj z predložených listinných podkladov (kúpna zmluva zo 06.09.2019; výpisy z bankového účtu žalobkyne) vyplýva, že oproti v kúpnej zmluve dojednanej lehote na zaplatenie kúpnej ceny, ktorá bola dohodnutá cit. „do 30.9.2019“, bola žalobkyňa tri dni v omeškaní so zaplatením tejto kúpnej ceny, avšak žalovaný počas konania neprodukoval žiadny dôkaz o tom, žeby bol pred svojim odstúpením od kúpnej zmluvy z tohto dôvodu, tj. z dôvodu omeškania žalobkyne, žeby jej teda v zmysle cit. pre prípad jej omeškania s plnením záväzku zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu včas, poskytol aj dodatočnú primeranú lehota na plnenie, ktorá by podľa zákona mala správne márne uplynúť ešte pred tým, ako by z tohto dôvodu omeškania žalobkyne (dlžníka) žalovaný mohol od tejto kúpnej zmluvy účinne odstúpiť. A contrario (opakom), žalovaný (veriteľ) pred realizovaním svojho práva na odstúpenie od predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu omeškania žalobkyne (dlžník) jej neposkytol, zákonom pre účinné odstúpenie od zmluvy požadovanú aj dodatočnú primeranú lehotu na plnenie. Z uvedeného dôvodu, odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy zo 06.09.2019, realizované jeho listom z 09.10.2019, nie je podľa okresného súdu možné považovať za účinné a teda ani za platné.

32. Okrem toho, okresný súd má za to, že odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy zo 06.09.2019 je neúčinné nie len z dôvodu neposkytnutia žalobkyni dodatočnej primeranej lehoty na plnenie kúpnej ceny, ale aj z dôvodu, že ku dňu tohto odstúpenia žalovaného, t.j. ku dňu 21.10.2019, kedy bol list žalovaného z 09.10.2019 označený ako „Odstúpenie od Kúpnej zmluvy“ doručený žalobkyni, v skutočnosti žalobkyňa nebola v omeškaní so splatením dohodnutej kúpnej ceny, ktorú žalovanému zaplatila už 03.10.2019, ktorú skutočnosť žalovaný v konaní nerozporoval (dokonca sumu tejto kúpnej ceny dňa 10.10.2019 žalovaný vrátil žalobkyni, t.j. už po spísaní odstúpenia od kúpnej zmluvy), preto odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy z hľadiska účelu tohto inštitútu (rozumej inštitútu odstúpenia), už bolo v tomto čase zo strany žalovaného, z ním uvádzaného dôvodu (meškanie žalobkyne) irelevantné. Ako to totižto vo svojej judikatúre konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. ) účelom cit. „... inštitútu odstúpenia od zmluvy, ktorým je zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny, a nemožno ho považovať za sankciu za jej zaplatenie po dojednanej lehote. Právo predávajúceho na odstúpenie od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny v dohodnutej lehote preto zaniká v momente, keď kupujúci uhradí predávajúcemu celú dohodnutú kúpnu cenu, a to aj v prípade ak ju uhradí po uplynutí dohodnutej lehoty splatnosti, avšak v čase, keď ešte predávajúci od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny neodstúpil.“ Inými slovami, aj v danom prípade, aj keď žalobkyňa nepochybne bola v omeškaní so zaplatením dojednanej kúpnej ceny, tak v končenom dôsledku ku dňu odstúpenia od zmluvy žalovaným už celú kúpnu cenu zaplatila, preto z hľadiska vyššie uvedeného účelu inštitútu odstúpenia od zmluvy, bolo toto odstúpenie žalovaným z ním uvádzaného dôvodu (omeškania) už neúčinné, neefektívne a teda neplatné.

33. V uvedených súvislostiach okresný súd v konkrétnostiach danej veci tiež podotýka, že na odvrátenie alebo negovanie uvedeného záveru o neúčinnom (neplatnom) odstúpení žalovaného od kúpnej zmluvy zo 06.09.2019 nič nemení ani obranná argumentácia žalovaného, podľa ktorej v čase jeho odstúpenia od označenej kúpnej zmluvy on nemal vedomosť o tom, že žalobkyňa mu medzičasom, aj keď s oneskorením, už vyplatila dohodnutú kúpnu cenu, pretože žalobkyňa ho o tom neinformovala. Odhliadnuc od toho, že žalovaný bol povinný si pred odstúpením od označenej kúpnej zmluvy skontrolovať svoj bankový účet, za účelom zistenia, či mu dojednaná kúpna cena už nebola uhradená, ktorá požiadavka je o to viac logickou, keďže žalovaný chcel odstúpiť od kúpnej zmluvy práve z dôvodu jej neuhradenia („vigilantibus iura scripta sunt" t.j. „práva patria len bdelým“), sa podľa okresného súdu uvedená argumentácia žalovaného nezakladá na pravde, keďže už v liste z 09.10.2019, ktorým žalovaný od kúpnej zmluvy odstupoval, sám žalovaný uviedol cit. „Peniaze, ktoré mi boli vyplatené za predmet zmluvy, obratom zasielam na účet Obce Frička.“, z ktorej konštatácie žalovaného je zrejmé, že už v čase odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovaný nepochybne vedel o tom, že kúpna cena mu žalobkyňou zaplatená bola, ktorú skutočnosť tak žalovaný uvedeným konštatovaním aj sám proti svojmu tvrdeniu priznal.

34. Na tomto mieste je podľa okresného súdu ešte nevyhnutným vysporiadať sa s argumentáciou žalovaného o potrebe aplikovať na daný prípad , v zmysle ktorého sa akákoľvek zmluva od počiatku zrušuje (čo je právny následok, aký nastáva aj pri odstúpení od zmluvy, pozn.) pri včasnom neplnení záväzku dlžníkom a to aj bez toho, aby bola dlžníkovi poskytnutá primeraná náhradná lehota na toto oneskorené plnenie, avšak za predpokladu, že tento čas plnenia bol v zmluve presne (fixne) určený a súčasne (kumulatívne) buď priamo zo zmluvy alebo z povahy tohto plnenia ku ktorému bol dlžník zaviazaný vyplýva (dá sa usúdiť), že na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem s tým, že tento následok zrušenia zmluvy takto s presne (fixne) určeným časom plnenia (tzv. fixná zmluva) aj v prípade meškania dlžníka, môže veriteľ zvrátiť tak, že po omeškaní dlžníka bez zbytočného odkladu dlžníkovi oznámi, že trvá aj na oneskorenom plnení, t.j. dlžníkovi oznámi svoje pozitívne rozhodnutie, že na plnení napriek omeškaniu trvá (vyžaduje sa pozitívna aktivita veriteľa). V danom konkrétnom prípade však podľa okresného súdu pre aplikáciu tohto ustanovenia nebol splnený ani jeden z dvoch, zákonom kumulatívne (súčasne) požadovaných predpokladov. A to v danom prípade, čas plnenia dlžníka, t.j. žalobkyne, ktorá bola zaviazaná zaplatiť kúpnu cenu, nebol v kúpnej zmluve určený presným pevným dátumom, ale bol určený lehotou s dátumovým ohraničením konca jej plynutia, keďže žalobkyňa bola povinná dojednanú kúpnu cenu zaplatiť cit. „do 30.9.2019“ a taktiež ani v kúpnej zmluve zo 06.09.2019 nebolo vyslovene dohodnuté, žeby žalovaný (veriteľ) už po tejto lehote nemal mať záujem prijať od žalobkyne (dlžník) dojednanú kúpnu cenu a tento postoj žalovaného, t.j. žeby nemal mať záujem aj na oneskorenom plnení mu kúpnej ceny, nevyplýval ani z povahy tohto plnenia, ktorým teda bolo zaplatenie kúpnej ceny v peniazoch. O plnenie z ktorého samotnej povahy už vyplýva, že veriteľ nebude mať záujem na jeho oneskorenom plnení, sa jedná vtedy, kedy sa toto plnenie viaže napr. k nejakej konkrétnej neopakovateľnej udalosti napr. dodanie svadobných šiat, vianočného stromčeka, narodeninovej torty a pod. k určitému dátumu, t.j. už aj z charakteru týchto plnení, bez osobitnej zmluvnej dohody vyplýva, že veriteľ, resp. ten kto si uvedené plnenie objednal zrejme nebude mať záujem na tom, aby mu napr. boli dodané svadobné šaty po svadbe, alebo vianočný stromček po Vianociach alebo narodeninová torta už po narodeninovej oslave a pod., pričom v danom prípade sa o takéto plnenie nejednalo. Žalovaný na tomto mieste argumentoval, že to, že opakovane chodil na obecný úrad a dopytoval sa po zaplatení kúpnej ceny, sa malo vykladať, ako jeho prejav vôle, že na oneskorenom plnení „nemá“ záujem, avšak na tomto mieste je nutné zopakovať, že v zmysle konštrukcie cit. sa zrušenie zmluvy s presne urečeným dátumom plnenia (fixná zmluva) v prípade omeškania dlžníka neviaže na ex post (rozumej po uzavretí zmluvy) negatívny prejav vôle veriteľa, že z dôvodu omeškania dlžníka už „nemá“ záujem na plnení, t.j. zrušenie takejto zmluvy nie je naviazané na negatívny prejav veriteľa - že „nemá“ záujem na plnení - ale naopak po omeškaní dlžníka pri tomto type zmluvy (fixná zmluva) sa vyžaduje na odvrátenie zákonom už automaticky predpokladaného následku jej zrušenia pre omeškanie dlžníka práveže pozitívny prejav vôle veriteľa - že „má“ záujem aj na oneskorenom plnení. Inými slovami povedané, pri fixnom type zmluvy, o ktorú sa v danom prípade nejednalo, zákon už automaticky sám predpokladá, že ak sa dlžník omešká, zmluva sa od počiatku zrušuje a tento následok zrušenia môže byť odvrátený iba pozitívnym prejavom vôle veriteľa, že aj napriek omeškaniu „má“ stále záujem na plnení. V danom prípade teda v kúpnej zmluve zo 06.09.2019 nebol určený presný čas plnenia a teda sa nejednalo o fixnú zmluvu a sporovými stranami nebolo v tejto kúpnej zmluve ani dohodnuté a vymedzené, že na oneskorenom plnení, teda na plnení po 30.09.2019 nebude mať žalovaný (veriteľ) záujem a taktiež táto skutočnosť, že nebude mať záujem na oneskorenom plnení, nevyplýva ani z povahy tohto plnenia (t.j. zaplatenie peňažnej čiastky), z ktorého dôvodu je na daný prípad cit. neaplikovateľným.

35. Vykonaným dokazovaním bol taktiež vyvrátený (popretý) aj druhý zo žalovaným uvádzaných dôvodov, ktorými odôvodnil svoje odstúpenie od kúpnej zmluvy zo 06.09.2019 a to je údajné nezverejnenie kúpnej zmluvy zo 06.09.2019 žalobkyňou ako povinnou osobou v zmysle jej zákonnej povinnosti podľa cit. § 5a zákona o slobode informácií. Odhliadnuc od toho, že tento dôvod nie je ako dôvod pre možné odstúpenie od zmluvy dojednaný ani v dotknutej kúpnej zmluve a ako dôvod na odstúpenie od zmluvy nevyplýva ani zo zákona, zo žalobkyňou predloženého skenu obsahu jej oficiálnej webovej stránky, ktorej obsah si okresný súd aj osobne overil vyplýva, že predmetná kúpna zmluva zo 06.09.2019, ktorú žalobkyňa uzavrela so žalovaným, bola v celom jej znení, v zmysle zákonnej požiadavky cit. § 5a ods. 9 zákona o slobode informácií riadne zverejnená na webovom sídle žalobkyne ako povinnej osoby a to 09.09.2019, t.j. v lehote do 7 dní odo dňa jej uzavretia (06.09.2019) v súlade s cit. § 5a ods. 10 zákona o slobode informácií. Uvedeným postupom si tak žalobkyňa podľa okresného súdu riadne splnila svoju zákonnú povinnosť, takže v tomto smere obranná argumentácia žalovaného, podľa ktorej žalobkyňa mala zmluvu zverejniť aj na obecnej tabuli, je irelevantnou, pretože žalobkyňa nemôže byť sankcionovanou za nesplnenie niečoho čo jej zákon neukladá nehovoriac o tom, že vo

vzťahu k predmetu konania, ako už bolo uvedené, nezverejnenie zmluvy nie je ani zmluvne dojednaný a ani zákonný dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy zo 06.09.2019 (na pojednávaní to napokon uznal aj žalovaný, pozn.). Okrem toho, na tomto mieste možno prisvedčiť aj logickej argumentácii žalobkyne, že už aj z čl. VIII. kúpnej zmluvy zo 06.09.2019 vyplývalo, že táto zmluva bola zverejnená na internetovej stránke Z. M. (stránka žalobkyne), o zmenu resp. o doplnenie tohto ustanovenia aj napr. o povinnosť žalobkyne zverejniť zmluvu aj na obecnej tabuli, žalovaný pri spisovaní zmluvy nežiadal ani toto nenavrhol a navyše, keďže žalovaný mal vedomosť o tomto obsahu kúpnej zmluvy, ktorú žalovaný podpísal, mohol obyvateľov obce Frička, ktorí mali mať „narážky“ na nezverejnenie zmluvy, informovať o tom, kde táto zverejnená bola.

36. Napokon k žalovaným navyše, už až v súdnom konaní uvádzaným dôvodom na jeho odstúpenie od kúpnej zmluvy zo 06.09.2019, ktoré dôvody neboli uvedené v jeho liste z 09.10.2019, ktorým odstúpenie od zmluvy oznámil žalobkyni, okresný súd podotýka, že tieto sú z hľadiska okolnosti danej veci taktiež irelevantnými. Predmetom predaja kúpnej zmluvy zo 06.09.2019 bola parcela, ktorá podľa pre k.ú. M. R. A. XXX bola vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý ju nadobudol dedením a teda žalovaný mal výhradné právo s touto parcelou ako jej výlučný vlastník nakladať, bez ohľadu na to, či s tým jeho manželka vyslovila alebo nevyslovila súhlas, pretože táto parcela nepatrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pre platnosť kúpnej zmluvy zo 06.09.2019 je teda irelevantným, či žalovaný pred uzavretím kúpnej zmluvy zo 06.09.2019 tento predaj konzultoval alebo nekonzultoval s rodinnými príslušníkmi, pričom navyše predmetom tohto konania nie je neplatnosť kúpnej zmluvy zo 06.09.2019 a ak by mal žalovaný za to, že z dôvodu nesúhlasu s predajom jeho manželkou je táto zmluva neplatnou, musela by jeho manželka iniciovať samostatné súdne konanie v ktorom by ale musela preukázať, že predmet predaja bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

37. Obdobne tak, aj pokiaľ ide o žalovaným tvrdené existujúce predkupné právo nájomcu k predmetu predaja, mal okresný súd za to, že je z hľadiska predmetu sporu taktiež irelevantným. Existenciu tohto predkupného práva žalovaný síce preukázal na pojednávaní predloženou nájomnou zmluvou z roku 2017, avšak z verejného registra, ktorým je kataster nehnuteľností, v platnosť údajov ktorého bez preukázania opaku nemá tak okresný súd, ako ani žalobkyňa dôvod pochybovať, existencia tohto predkupného práva nevyplýva, t.j. toto nie je zapísané na LV XXX, na ktorom napokon nie je zapísaná ani nájomná zmluva z roku 2017, pretože je na ňom iba záznam o nájomnom vzťahu založenom iba prvou nájomnou zmluvou z roku 2010 (záznam cit. „pod B 1 - F. X/XXXX“). Inými slovami povedané, keďže ani z verejne dostupného registra (z katastra nehnuteľností) sa žalobkyňa nemala možnosť dozvedieť a teda nemala objektívnu možnosť vedieť o prípadnom predkupnom práve nájomcu k predmetu predaja, pretože napokon žalobkyňa nebola ani zmluvnou stranou nájomnej zmluvy z roku 2017, takže to ani nemala odkiaľ vedieť, uzavretím kúpnej zmluvy zo 06.09.2019 ako kupujúca nemohla žalobkyňa toto predkupné právo nájomcu ani porušiť (nebola s ním v zmluvnom vzťahu) a toto mohol porušiť iba ak, tak žalovaný, ktorý ako účastník nájomnej zmluvy z roku 2017 mal o tomto predkupnom práve nájomcu vedomosť a toto nedodržal, takže ak by nájomca mal voľajaké nároky z porušenia tohto svojho predkupného práva, mohol by ich uplatňovať iba ak voči žalovanému, s ktorým toto predkupné právo dojednal a teda ktorý bol z takto vecne dojednaného práva jediný zaviazaný. Ešte inými slovami, ak by žalovaný bol toho názoru, že toto predkupné právo nájomcu tu bolo, musí si byť žalovaný súčasne vedomý, že z nedodržania tohto predkupného práva, ktoré by muselo byť logicky dojednané medzi žalovaným ako vlastníkom parcely na jednej strane a nájomcom tejto parcely na strane druhej, by si nájomca mohol svoje nároky uplatňovať iba voči žalovanému, ktorý by tak nedodržal uvedený zmluvný záväzok medzi nimi a nie voči žalobkyni, ktorá o tomto predkupnom práve vedomosť nemala. Napokon aj zo zmluvných dojednaní v samotnej nájomnej zmluve z 28.12.2017 jasne vyplýva, že povinnosť na uplatnenie predkupného práva nájomcu mal žalovaný (prenajímateľ), t.j. bol to vyslovene a výlučne záväzok (povinnosť) žalovaného umožniť realizáciu tohto predkupného práva, za nedodržanie ktorého je zodpovedný iba žalovaný a nesplnenie tejto svojej povinnosti žalovaný nemôže prenášať na plecia žalobkyne, ktorá, ako už bolo uvedené, ani nemala vedomosť o predkupnom práve.

38. Z uvedených dôvodov okresný súd uzavrel, že odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy zo 06.09.2019, ktoré učinil listom z 09.10.2019 je neplatné, tak ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

39. Podľa „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

40. Podľa „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

41. Podľa „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s tak, že procesne úspešnej žalobkyni priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný ( ). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť ( ). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.